Reklamná pauza, môžete sa...
MEDIA NEWS
Traja novinári z Talianska mali v súvislosti so semifinálovým súbojom medzi Talianmi a Španielmi na majstrovstvách Európy vo futbale pozitívny test na koronavírus. Jeden z nich sa už vrátil do vlasti, ďalší dvaja zostávajú v Londýne. Práve anglická metropola bola dejiskom spomenutého duelu a v nedeľu 11. júla bude hostiť finálové stretnutie medzi výbermi Anglicka a Talianska.
Taliani sa z preventívnych dôvodov rozhodli mediálny termín pred finálovým zápasom organizovať prostredníctvom videa napriek tomu, že existuje len malé riziko nákazy hráčov. Celý taliansky tím je totiž zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19 a striktne dodržiava tzv. bublinu. Priamo do konferenčnej miestnosti v tréningovom centre Coverciano vo Florencii sa dostane len obmedzený počet pracovníkov médií, ostatní budú mať možnosť sledovať ju "na diaľku".
Taliani sa do finále futbalových ME prebojovali štvrtýkrát v histórii, prvýkrát po deviatich rokoch. V roku 1968 sa stali víťazmi Eura, v rokoch 2000 a 2012 si vybojovali strieborné medaily.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Zomrela Vanda Vavrová
Podľa portálu omediach.com zomrela a nemocnici v noci zo štvrtka na piatok vo veku 64 rokov.
Dlhoročná redaktorka domáceho oddelenia v denníku Pravda odišla v roku 2017 do predčasného dôchodku potom, ako sa dostala do pozornosti médií kvôli podozreniam, že jej prácu ovplyvňoval Robert Kaliňák. Naznačovala to zverejnená komunikácia medzi ňou a exministrom vnútra Kaliňákom, ktorý v SMSkách Vavrovú familiárne oslovoval „Vandi či bejby“ a úkoloval jej prácu. Prepis odposluchov ich telefonátov sa začal šíriť na internete ešte v roku 2011.
Riaditeľ TIS Gabriel Šipoš zverejnil v roku 2012 status o komunikácii Vavrovej s Kaliňákom, za čo podala Vavrová na Šipoša žalobu na ochranu osobnosti. Ani jeden z aktérov nepotvrdil ani nevyvrátil pravosť komunikácie, obaja však odmietali, že Vavrová pracovala na objednávku Kaliňáka. „Slovíčko bejby používam v rámci gender balance často aj voči osobám mužského pohlavia,“ obhajoval sa Kaliňák. Spor sa ukončil až tento rok zmierom.
Vavrová vyštudovala Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. Do redakcie Pravdy prišla z tlačovej agentúry SITA, kde pracovala päť rokov ako parlamentný spravodajca. V Pravde pracovala od roku 2002 najprv ako editor, neskôr prešla na redaktorskú pozíciu. Venovala sa súdnictvu, polícii a politike. V roku 2009 z Pravdy odišla a vrátila sa do nej spolu s vtedajšou šéfredaktorkou Norou Sliškovou o rok neskôr, keď noviny zmenili majiteľa.
VÝROKY TÝŽDNA
Tureckého novinára Erka Acarera, ktorý už niekoľko rokov žije v exile v Nemecku, napadli v stredu večer v Berlíne viacerí útočníci, pričom utrpel zranenia. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie polície.
K útoku došlo podľa slov policajnej hovorkyne vo vnútrobloku obytného domu v berlínskej štvrti Neukölln, v časti Rudow, kde žurnalista žije. Kritik tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana utrpel poranenie hlavy a následne ho ošetrili lekári.
V stredu večer krátko po napadnutí zverejnil Acarer na Twitteri svoju fotografiu, ku ktorej napísal: "V mojom dome v Berlíne na mňa zaútočili nožom a päsťami." Dodal, že nie je v ohrození života, má niekoľko opuchlín na hlave a nachádza sa v nemocnici. Acarer navyše uviedol, že páchateľov pozná. Vo videu zo štvrtka rána spresnil, že išlo o troch útočníkov. "Nikdy neustúpim pred fašizmom," zdôraznil v príspevku na sociálnej sieti.
Acarer a jeho rodina sú pod policajnou ochranou. Prípad vyšetruje krajinský kriminálny úrad (LKA).
Spolu s ďalšími novinármi čelí Acarer v Turecku žalobe za zverejnenie tajných informácií o štátnej bezpečnosti a aktivitách spravodajských služieb.
Známy novinár bol v Turecku podľa organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) z dôvodu kritických článkov opakovane terčom vyhrážok. Do Berlína sa dostal v apríli 2017 vďaka núdzovému štipendiu, približuje magazín Der Spiegel.
Novinár a autor dokumentárnych filmov Can Dündar, ktorý žije takisto v exile v Nemecku, označil útok na svojho kolegu za "priame posolstvo" tureckého prezidenta. Ten chce podľa neho ukázať, že Turecko dokáže "na žurnalistu kritického voči režimu zaútočiť dokonca i v Berlíne".
Copyright © TASR 2021
Zdroj TASR
Copyright © TASR 2021
Konferencia o budúcnosti Európy: EP vyhlásil
grantové výzvy pre tlačové agentúry
Európsky parlament (EP) v stredu v Štrasburgu vyhlásil grantové výzvy pre tlačové agentúry a digitálne médiá zamerané na informovanie o Konferencii o budúcnosti Európy. Žiadosti možno predkladať do 1. septembra.
Európsky parlament v tlačovej správe spresnil, že prostredníctvom grantov plánuje spolufinancovať komunikačné aktivity tlačových agentúr a médií pôsobiacich v digitálnom prostredí, ktoré sa od novembra 2021 zamerajú na aktivity súvisiace s Konferenciou o budúcnosti Európy. Malo by ísť predovšetkým o poskytovanie pravidelných, spoľahlivých a pluralitných multimediálnych informácií o prebiehajúcej konferencii, motivovanie občanov k účasti na konferencii, otvorenie diskusie o budúcnosti EÚ so svojimi čitateľmi, divákmi či priaznivcami a sprostredkovanie jej výsledkov prostredníctvom on-line digitálnej platformy.
Podrobnejšie informácie o grantovej výzve možno nájsť na portáli https://www.europarl.europa.eu/contracts-and-grants/sk/grants/media-and-events a čoskoro aj na webovej stránke EP venovanej zmluvám a grantom.
Úspešní predkladatelia projektov by mohli v rámci grantu získať na spolufinancovanie komunikačných aktivít príspevok vo výške 30.000 - 100.000 eur. Miera spolufinancovania zo strany EÚ neprekročí hranicu 70 percent.
Komunikačné aktivity médií by mali byť zamerané na informovanie verejnosti a dialóg s občanmi, ktorí sa zaujímajú o Európsku úniu a jej možnú budúcu reformu. Podľa údajov Eurobarometra je významná časť takýchto občanov vo veku 18 - 24 rokov.
Medzi kľúčové kritériá, ktoré rozhodnú o udelení grantu, patrí potenciálny dosah, oslovovaná cieľová skupina a vplyv komunikačných aktivít na zvýšenie účasti občanov na konferencii. Aktivity by mali prebiehať na viacerých platformách a súčasťou predkladaného projektu by mala byť stratégia distribúcie v on-line prostredí vrátane sociálnych médií a prípadne informácie o interaktívnych službách zameraných na podporu dialógu s občanmi. Uchádzači by mali v žiadosti zároveň preukázať svoju aktuálnu úroveň sledovanosti.
Žiadosť o grant je potrebné predložiť do 1. septembra 2021 (17.00 h SELČ). Proces vyhodnocovania predložených žiadostí začne 2. septembra, úspešní uchádzači budú kontaktovaní začiatkom októbra. Komunikačné aktivity by mali prebiehať v období od 1. novembra 2021 až do prijatia záverov Konferencie o budúcnosti Európy, najneskôr však do 30. júna 2022.
Copyright © TASR 2021
Copyright © TASR 2021
Copyright © TASR 2021