Reklamná pauza, môžete sa...
10. 7. 2021
9. 7. 2021
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Európska komisia a signatári Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií dnes vyzývajú zainteresované strany, aby sa stali signatármi posilneného Kódexu. Očakáva sa, že noví signatári prispejú k formovaniu revidovaného kódexu spolu so súčasnými signatármi. Výzva je určená širokej škále zainteresovaných strán vrátane služieb sociálnych médií, súkromných služieb zasielania správ, hráčov z reklamného ekosystému zapojených do umiestňovania reklamy, ako aj iných subjektov poskytujúcich služby, ktoré sa môžu použiť na speňaženie dezinformácií, ako sú elektronické platobné služby alebo elektronické obchody. Signatármi by sa mohli stať aj ďalšie zainteresované strany, ktoré pomáhajú posúdiť šírenie dezinformácií. Patria sem aj organizácie, ktoré posudzujú dezinformácie alebo poskytujú hodnotenia súvisiace s dezinformačnými webovými sídlami, ako aj poskytovatelia technologických riešení.
Pristúpenie ku kódexu znamená, že sa stane súčasťou celoeurópskeho, inovačného a robustného rámca, ktorého cieľom je poskytnúť používateľom primerané záruky, pokiaľ ide o zneužívanie online služieb na šírenie dezinformácií. Kódex sa tiež stane záväzným koregulačným nástrojom v legislatívnom rámci Aktu o digitálnych službách. To by mohlo prilákať aj ďalšie veľké platformy. Výzva vychádza z nedávno uverejnených usmernení, v ktorých sa navrhuje širšia účasť, ktorá by zabezpečila komplexnejšiu a koordinovanejšiu reakciu na šírenie dezinformácií. Súčasní signatári začali proces navrhovania nového kódexu a prvý návrh očakávame na jeseň.
Podrobnosti:
Výzva
Traja novinári z Talianska mali v súvislosti so semifinálovým súbojom medzi Talianmi a Španielmi na majstrovstvách Európy vo futbale pozitívny test na koronavírus. Jeden z nich sa už vrátil do vlasti, ďalší dvaja zostávajú v Londýne. Práve anglická metropola bola dejiskom spomenutého duelu a v nedeľu 11. júla bude hostiť finálové stretnutie medzi výbermi Anglicka a Talianska.
Taliani sa z preventívnych dôvodov rozhodli mediálny termín pred finálovým zápasom organizovať prostredníctvom videa napriek tomu, že existuje len malé riziko nákazy hráčov. Celý taliansky tím je totiž zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19 a striktne dodržiava tzv. bublinu. Priamo do konferenčnej miestnosti v tréningovom centre Coverciano vo Florencii sa dostane len obmedzený počet pracovníkov médií, ostatní budú mať možnosť sledovať ju "na diaľku".
Taliani sa do finále futbalových ME prebojovali štvrtýkrát v histórii, prvýkrát po deviatich rokoch. V roku 1968 sa stali víťazmi Eura, v rokoch 2000 a 2012 si vybojovali strieborné medaily.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Zomrela Vanda Vavrová
Zomrela Vanda Vavrová
Podľa portálu omediach.com zomrela a nemocnici v noci zo štvrtka na piatok vo veku 64 rokov.
Dlhoročná redaktorka domáceho oddelenia v denníku Pravda odišla v roku 2017 do predčasného dôchodku potom, ako sa dostala do pozornosti médií kvôli podozreniam, že jej prácu ovplyvňoval Robert Kaliňák. Naznačovala to zverejnená komunikácia medzi ňou a exministrom vnútra Kaliňákom, ktorý v SMSkách Vavrovú familiárne oslovoval „Vandi či bejby“ a úkoloval jej prácu. Prepis odposluchov ich telefonátov sa začal šíriť na internete ešte v roku 2011.
Riaditeľ TIS Gabriel Šipoš zverejnil v roku 2012 status o komunikácii Vavrovej s Kaliňákom, za čo podala Vavrová na Šipoša žalobu na ochranu osobnosti. Ani jeden z aktérov nepotvrdil ani nevyvrátil pravosť komunikácie, obaja však odmietali, že Vavrová pracovala na objednávku Kaliňáka. „Slovíčko bejby používam v rámci gender balance často aj voči osobám mužského pohlavia,“ obhajoval sa Kaliňák. Spor sa ukončil až tento rok zmierom.
Vavrová vyštudovala Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. Do redakcie Pravdy prišla z tlačovej agentúry SITA, kde pracovala päť rokov ako parlamentný spravodajca. V Pravde pracovala od roku 2002 najprv ako editor, neskôr prešla na redaktorskú pozíciu. Venovala sa súdnictvu, polícii a politike. V roku 2009 z Pravdy odišla a vrátila sa do nej spolu s vtedajšou šéfredaktorkou Norou Sliškovou o rok neskôr, keď noviny zmenili majiteľa.
VÝROKY TÝŽDNA
VÝROKY TÝŽDNA
„Dovoz ruskej vakcíny Sputnik V a snaha zaviesť očkovanie touto očkovacou látkou mali význam. Určite to stálo za to. Menšie reálne počty tých, ktorí sa Sputnikom zaočkovať dajú, v porovnaní s proklamovanými očakávaniami sú výsledkom podlej propagandy proti Sputniku a odsúvaniu možnosti očkovať sa ním. Je to veľká škoda, že hlupáci odstrašili státisíce ľudí. A platí, že touto vakcínou sa hceli dať zaočkovať tí, ktorí inú vakcínu odmietali.
V Úrade na ochranu ústavných činiteľov si mysleli, že je to naďalej potrebné, je to ich rozhodnutie, akceptujem ho. Bol som informovaný o možných krokoch niektorých ľudí
Neočakával som žiadne hlasy zo strán Za ľudí a SaS, napriek tomu nejaké prišli zo strany Za ľudí.
Richard Sulíl zháňal hlasy, ktoré by ma nepodporili na ministerskom poste. SaS a Richard Sulík položia každú vládu, v ktorej sa budú nachádzať a urobia všetko pre to.Išlo o zákerný koaličný puč proti svojmu ministrovi. Nech ide na detektor lži a ten vybuchne.
Považujem za chybu pani prezidentky, že dala túto otázku na Ústavný súd Po tom, že som si ako predseda OĽANO zobral na seba komunikáciu nepríjemných, nepopulárnych vecí počas pandémie, lebo som bol presvedčený, že by ich mal komunikovať premiér, škody na našich hlasoch mohli byť aj väčšie. Verím, že ľudia nie sú hlúpi.“
Igor Matovič
"Hlboko nesúhlasím so zlomyselným konaním pani prezidentky Čaputovej. Ak by podpisy za konanie referenda vyzbierala jej progresívna skupinka, ani by ju len nenapadlo dávať možnosť Ústavnému súdu referendum zablokovať. Tvrdila by, že predsa ľudia majú právo vyjadriť svoj názor a ona má právo vyhlásiť referendum aj bez posúdenia Ústavným súdom. … ale nestalo sa. Podpisy zbierali ľudia, ktorými jej majestát v skutočnosti pohŕda, tak ich o právo vyjadriť sa, okradla. Podlé a zákerné. Pľuvanec do očí 600 tisíc ľuďom. ps. Nie, nie som za predčasné voľby, ALE som hlboko presvedčený, že voliči opozície majú právo na konanie referenda o tejto otázke, bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie".
Igor Matovič
"Nie som zástanca toho, aby sme posielali milióny eur do spriaznených médií, aby z vďačnosti o niekom pekne písali alebo vysielali o tom, aký som sladký a dobručký minister. Keď si niekto myslí, že nejaké naivné spoty niekoho, kto sa nechce očkovať, presvedčia, tak je naivný sám. Očakávam, že ministerstvo zdravotníctva nakúpi priestor s aspoň takými zľavami, ako získal Tipos.“
Igor Matovič
8. 7. 2021
Voľba šéfa RTVS by sa mala presunúť z NR SR do jej kontrolného orgánu
Voľba šéfa RTVS by sa mala presunúť
z NR SR do jej kontrolného orgánu
Bratislava 8. júla (TASR) – Voľba nového generálneho riaditeľa RTVS by sa mala presunúť z Národnej rady (NR) SR späť na pôdu dozorného, respektíve kontrolného orgánu RTVS. Ako po stretnutí pracovnej skupiny vo štvrtok povedala ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO), v hre sú dva modely. O tých sa ešte bude diskutovať.
Štátny tajomník rezortu kultúry Radoslav Kutaš vysvetlil, že jeden model sa vracia k štatutárnemu orgánu, ktorým je generálny riaditeľ. Druhý kombinovaný model počíta s kolektívnym štatutárnym orgánom. Ten by predstavovala výkonná rada, ktorú by tvorilo viacero manažérov v rámci RTVS. Oba modely počítajú s tým, že popri Rade RTVS bude existovať aj dozorná komisia.
Šéfka rezortu kultúry zdôraznila, že nový spôsob voľby nového generálneho riaditeľa RTVS má byť apolitický a demokratický, ako sa aj vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení.
Členka Výboru NR SR pre kultúru a médiá Monika Kozelová (OĽANO) avizovala, že snahou je aj finančný reštart rozhlasu a televízie. Priestor by miesto externých firiem mali dostať interní zamestnanci, ktorých označila za "expertov vo svojej práci".
Predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽANO) doplnil, že sa pozreli aj na príklady voľby riaditeľa verejnoprávneho média z iných krajín Európskej únie (EÚ). "Dá sa povedať, že asi neexistuje v rámci Európy nejaká šablóna alebo model, ktorý by sa dal aplikovať kedykoľvek a kdekoľvek. Každá krajina má nejaké špecifiká a zároveň má na ne prispôsobenú aj voľbu riaditeľa alebo orgánu, ktorý rozhoduje vo verejnoprávnom médiu, ale aj kontrolného orgánu," povedal s tým, že podobným smerom sa vydáva aj slovenský rezort kultúry.
Na diskusii sa zúčastnili okrem zástupcov rezortu kultúry či zástupcov Výboru NR SR pre kultúru a médiá aj Transparency International Slovensko, Reportéri bez hraníc, Memo 98, riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník a zástupcovia Rady RTVS.
Právnu úpravu zákona by chcelo predložiť MK SR ešte do konca roka.
Zdroj: TASR
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Trump uviedol, že je hlavným navrhovateľom a že ide o hromadné žaloby, podané na federálnom súde na Floride.
"Žiadame ukončenie tieňového zákazu, umlčiavanie a pridávanie na čiernu listinu, vylučovanie a rušenie, ktoré tak dobre poznáte," vyhlásil Trump na tlačovej konferencii na svojom golfovom ihrisku v meste Bedminster v štáte New Jersey.
Trojica spoločností zrušila Trumpovi účty na svojich platformách po tom, čo jeho stúpenci vtrhli 6. januára do budovy Kapitolu. Spoločnosti vyjadrili obavy, že bude podnecovať ďalšie násilie.
Trump vtedy blokovanie svojich účtov označil za "urážku" 75 miliónov voličov, ktorí mu dali hlas v prezidentských voľbách konaných vlani 3. novembra, a obvinil Facebook z "cenzúry".
Spoločnosť Facebook začiatkom júna oznámila, že oficiálny účet bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa bude zablokovaný najmenej do januára 2023. V prípade, že by Trump naďalej predstavoval "riziko pre verejnú bezpečnosť", toto opatrenie by mohlo byť predĺžené.
Tureckého novinára Erka Acarera, ktorý už niekoľko rokov žije v exile v Nemecku, napadli v stredu večer v Berlíne viacerí útočníci, pričom utrpel zranenia. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie polície.
K útoku došlo podľa slov policajnej hovorkyne vo vnútrobloku obytného domu v berlínskej štvrti Neukölln, v časti Rudow, kde žurnalista žije. Kritik tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana utrpel poranenie hlavy a následne ho ošetrili lekári.
V stredu večer krátko po napadnutí zverejnil Acarer na Twitteri svoju fotografiu, ku ktorej napísal: "V mojom dome v Berlíne na mňa zaútočili nožom a päsťami." Dodal, že nie je v ohrození života, má niekoľko opuchlín na hlave a nachádza sa v nemocnici. Acarer navyše uviedol, že páchateľov pozná. Vo videu zo štvrtka rána spresnil, že išlo o troch útočníkov. "Nikdy neustúpim pred fašizmom," zdôraznil v príspevku na sociálnej sieti.
Acarer a jeho rodina sú pod policajnou ochranou. Prípad vyšetruje krajinský kriminálny úrad (LKA).
Spolu s ďalšími novinármi čelí Acarer v Turecku žalobe za zverejnenie tajných informácií o štátnej bezpečnosti a aktivitách spravodajských služieb.
Známy novinár bol v Turecku podľa organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) z dôvodu kritických článkov opakovane terčom vyhrážok. Do Berlína sa dostal v apríli 2017 vďaka núdzovému štipendiu, približuje magazín Der Spiegel.
Novinár a autor dokumentárnych filmov Can Dündar, ktorý žije takisto v exile v Nemecku, označil útok na svojho kolegu za "priame posolstvo" tureckého prezidenta. Ten chce podľa neho ukázať, že Turecko dokáže "na žurnalistu kritického voči režimu zaútočiť dokonca i v Berlíne".
Copyright © TASR 2021
HOAX: Video z apríla 2020 nie je dôkazom, že pandémia COVID-19 je falošná
HOAX:
Video z apríla 2020 nie je dôkazom, že pandémia COVID-19 je falošná
Viac ako 20.000 používateľov Facebooku zdieľalo koncom júna 2021 video zachytávajúce riaditeľa pražskej Fakultnej nemocnice v Motole Miloslava Ludvíka, v ktorom tvrdí, že chrípková epidémia v roku 2019 mala viac obetí ako COVID-19. Súčasťou príspevku bol popis, podľa ktorého je video dôkazom, že pandémia koronavírusu je falošná. Video však pochádza z apríla 2020, teda vzniklo krátko po tom, ako Česko prekonalo miernu prvú vlnu covidu. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Dvojminútové a z kontextu vytrhnuté video pochádza z relácie Českej televízie Otázky Václava Moravca odvysielanej 26. apríla 2020 a je viac ako 14 mesiacov staré. V čase vysielania relácie Česko naozaj prešlo relatívne ľahkou prvou vlnou ochorenia COVID-19. Koncom apríla 2020 nové úmrtia na covid klesali a pandemická situácia sa v lete 2020 ustálila. To sa však zmenilo v septembri, keď začali nové prípady aj úmrtia výrazne rásť. Sám Ludvík sa ochorel na COVID-19 a v novembri ho hospitalizovali.
Ludvík na začiatku videa zo zavádzajúceho príspevku porovnáva počty nakazených a obetí pri sezónnej chrípkovej epidémii a pri covide. Hovorí, že počas chrípkovej epidémie v roku 2019, ktorá trvala šesť týždňov, sa v Česku nakazilo 996.000 ľudí a zomrelo 1500. Následne dodá: "Oproti tomu covidové čísla boli včera 7273 nakazených a 215 mŕtvych. Ja myslím, že toto veľmi pekne ukazuje, akým spôsobom sa s tými číslami pracuje."
Na základe správy českého Štátneho zdravotného ústavu v sezóne 2018/2019 za šesť epidemických týždňov skutočne vyhľadalo praktického lekára s akútnou respiračnou infekciou a chrípkou celkom 996.000 osôb. Správa uvádza, že ťažký priebeh chrípky si v danej sezóne vyžiadal najmenej 195 hlásených úmrtí, ale ústav zároveň dodáva, že v ČR umiera na chrípku priemerne približne 1500 ľudí ročne.
Koncom apríla 2020 bol skutočne počet obetí covidu v Česku taký, ako hovorí Ludvík vo videu. Napríklad k 25. aprílu evidoval štatistický úrad 222 obetí, čo je len o málo viac ako Ludvíkom hlásených 215. Od začiatku pandémie do 5. júla 2021 však Česko už evidovalo 1.668.040 prípadov ochorenia COVID-19 a 30.310 úmrtí.
Aj keď Ludvíkovo porovnanie covidu s chrípkou nebolo v tom čase nepravdivé, jeho tvrdenia sa ukázali ako príliš optimistické, keďže koronavírusu podľahlo oveľa viac ľudí ako bežnej sezónnej chrípke.
Viacerí odborníci už v októbri 2020 pre agentúru AFP uviedli, že COVID-19 je oveľa nebezpečnejší ako chrípka. Slovenské ministerstvo zdravotníctva v novembri 2020 upozorňovalo na to, že porovnávanie počtu úmrtí na chrípku a COVID-19 je nekorektné.
Zdroj TASR
Zomrel Robert Downey Sr.
Zomrel Robert Downey Sr.
Vo veku 85 rokov zomrel americký režisér a herec Robert Downey Sr., trpel Parkinsonovou chorobou. V stredu to oznámil jeho syn, známy americký herec Robert Downey Jr., informovala agentúra AP.
Downey Jr. na sociálnej sieti Instagram uviedol, že jeho otec umrel v spánku v utorok večer v americkej metropole New York. Parkinsonovou chorobou trpel viac ako päť rokov.
"Bol to skutočne nekonvenčný tvorca filmov a stále bol pozoruhodne optimistický," uviedol Downey Jr. na Instagrame.
Robert Downey Sr. sa narodil v New Yorku v roku 1936 a preslávil sa tvorbou antiestablišmentových filmov, akými boli napríklad nízkorozpočtová satira na svet reklamy Putney Swope alebo film o "westernovom Ježišovi" Greaser's Palace (Uzenáčova chýše), v ktorom hralo mnoho členov jeho rodiny vrátane jeho syna, uznávaného herca Roberta Downeyho Jr., či jeho manželky Elsie Downeyovej. Okrem režírovania sa Downey Sr. venoval aj herectvu. Zahral si napríklad vo filme Žiť a zomrieť v L.A.
Downey Jr. na sociálnej sieti Instagram uviedol, že jeho otec umrel v spánku v utorok večer v americkej metropole New York. Parkinsonovou chorobou trpel viac ako päť rokov.
"Bol to skutočne nekonvenčný tvorca filmov a stále bol pozoruhodne optimistický," uviedol Downey Jr. na Instagrame.
Robert Downey Sr. sa narodil v New Yorku v roku 1936 a preslávil sa tvorbou antiestablišmentových filmov, akými boli napríklad nízkorozpočtová satira na svet reklamy Putney Swope alebo film o "westernovom Ježišovi" Greaser's Palace (Uzenáčova chýše), v ktorom hralo mnoho členov jeho rodiny vrátane jeho syna, uznávaného herca Roberta Downeyho Jr., či jeho manželky Elsie Downeyovej. Okrem režírovania sa Downey Sr. venoval aj herectvu. Zahral si napríklad vo filme Žiť a zomrieť v L.A.
Copyright © TASR 2021
7. 7. 2021
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Holandská kráľovská rodina v stredu odsúdila útok na holandského investigatívneho novinára Petra R. de Vriesa, ktorý momentálne v nemocnici bojuje o život po tom, ako ho v Amsterdame postrelil útočník. Informovala o tom agentúra DPA.
"Tento incident bol útokom na žurnalistiku. Žurnalistika je základným kameňom našej demokracie. Je to tiež útok na našu ústavnosť," vyhlásil holandský kráľ Viliam-Alexander počas rozhovoru vo verejnoprávnej televízii NOS, ktorý zároveň vyjadril svoj súcit s kolegami postreleného novinára. "Musí to byť hrozné, keď sa to stane kolegovi," dodal.
Podľa holandských médií postrelil 64-ročného de Vriesa na ulici v centre Amsterdamu v utorok okolo 19.30 h SELČ neznámy človek, keď novinár odchádzal z televízneho štúdia nachádzajúceho sa pri rušnom námestí Leidseplein. Podľa britského denníka The Guardian ho postrelili päťkrát, z toho raz do hlavy.
Šéf holandskej polície Frank Paauw uviedol, že zadržali troch podozrivých vrátane možného páchateľa. Motív útoku nebol bezprostredne známy.
Holandský premiér Mark Rutte označil útok v Amsterdame za "šokujúci a nepredstaviteľný". Útok na sociálnych sieťach medzitým odsúdili aj predseda Európskej rady Charles Michel, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok, komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová i predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
"Možno nesúhlasíme s mnohým, čo vidíme v našich médiách, ale musíme súhlasiť s tým, že novinári vyšetrujúci možné zneužitie moci nie sú hrozbou, ale prínosom pre naše demokracie a spoločnosti," citovala šéfku EK agentúra AFP.
De Vries je známy svojimi investigatívnymi reportážami o holandskom podsvetí. V roku 2008 získal medzinárodnú televíznu cenu Emmy za televíznu šou o americkej tínedžerke Natalee Hollowayovej, ktorá zmizla v roku 2005 počas dovolenky na karibskom ostrove Aruba.
Novinár v súčasnosti pôsobil ako dôverník kľúčového svedka v súdnom procese s údajným vodcom zločineckého gangu. V roku 2019 zastrelili právnika, ktorý zastupoval svedka v zmienenom súdnom procese.
"Možno nesúhlasíme s mnohým, čo vidíme v našich médiách, ale musíme súhlasiť s tým, že novinári vyšetrujúci možné zneužitie moci nie sú hrozbou, ale prínosom pre naše demokracie a spoločnosti," citovala šéfku EK agentúra AFP.
De Vries je známy svojimi investigatívnymi reportážami o holandskom podsvetí. V roku 2008 získal medzinárodnú televíznu cenu Emmy za televíznu šou o americkej tínedžerke Natalee Hollowayovej, ktorá zmizla v roku 2005 počas dovolenky na karibskom ostrove Aruba.
Novinár v súčasnosti pôsobil ako dôverník kľúčového svedka v súdnom procese s údajným vodcom zločineckého gangu. V roku 2019 zastrelili právnika, ktorý zastupoval svedka v zmienenom súdnom procese.
Predseda Európskej rady Charles Michel odsúdil v stredu útok na holandského investigatívneho novinára Petra R. de Vriesa, ktorý momentálne v nemocnici bojuje o život po tom, čo ho v Amsterdame postrelil útočník. Informovala o tom agentúra AFP.
"Toto je zločin proti žurnalistike a útok na naše hodnoty demokracie a právneho štátu. Budeme aj naďalej neoblomne brániť slobodu tlače," napísal Michel na Twitteri.
"Toto je zločin proti žurnalistike a útok na naše hodnoty demokracie a právneho štátu. Budeme aj naďalej neoblomne brániť slobodu tlače," napísal Michel na Twitteri.
Útok na sociálnych sieťach odsúdili aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok a komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.Podľa holandských médií postrelil 64-ročného de Vriesa na ulici v centre Amsterdamu v utorok okolo 19.30 h SELČ neznámy človek, keď novinár odchádzal z televízneho štúdia nachádzajúceho sa pri rušnom námestí Leidseplein. Podľa britského denníka The Guardian ho postrelili päťkrát, z toho raz do hlavy.
Šéf holandskej polície Frank Paauw uviedol, že zadržali troch podozrivých vrátane možného páchateľa. Motív útoku nebol bezprostredne známy.
Holandský premiér Mark Rutte označil útok v Amsterdame za "šokujúci a nepredstaviteľný".
De Vries je známy svojimi investigatívnymi reportážami o holandskom podsvetí. V roku 2008 získal medzinárodnú televíznu cenu Emmy za televíznu šou o americkej tínedžerke Natalee Hollowayovej, ktorá zmizla v roku 2005 počas dovolenky na karibskom ostrove Aruba.
Novinár v súčasnosti pôsobil ako dôverník kľúčového svedka v súdnom procese s údajným vodcom zločineckého gangu. V roku 2019 zastrelili právnika, ktorý zastupoval svedka v zmienenom súdnom procese.
Šéf holandskej polície Frank Paauw uviedol, že zadržali troch podozrivých vrátane možného páchateľa. Motív útoku nebol bezprostredne známy.
Holandský premiér Mark Rutte označil útok v Amsterdame za "šokujúci a nepredstaviteľný".
De Vries je známy svojimi investigatívnymi reportážami o holandskom podsvetí. V roku 2008 získal medzinárodnú televíznu cenu Emmy za televíznu šou o americkej tínedžerke Natalee Hollowayovej, ktorá zmizla v roku 2005 počas dovolenky na karibskom ostrove Aruba.
Novinár v súčasnosti pôsobil ako dôverník kľúčového svedka v súdnom procese s údajným vodcom zločineckého gangu. V roku 2019 zastrelili právnika, ktorý zastupoval svedka v zmienenom súdnom procese.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok odsúdil v stredu na sociálnej sieti útok na holandského investigatívneho novinára Petera R. de Vriesa, ktorého v Amsterdame v utorok postrelil útočník do hlavy a odvtedy bojuje o život.
"Ostro odsudzujem akýkoľvek útok na slobodnú žurnalistiku, ktorá je jedným z pilierov demokracie," napísal šéf slovenskej diplomacie na Twitteri. Dodal, že je z tohto činu "nesmierne šokovaný".
Podľa holandských médií postrelil 64-ročného de Vriesa na ulici v centre Amsterdamu v utorok okolo 19.30 h SELČ neznámy človek, keď odchádzal z televízneho štúdia nachádzajúceho sa pri rušnom námestí Leidseplein.
Šéf holandskej polície Frank Paauw uviedol, že zadržali troch podozrivých vrátane možného páchateľa. Motív útoku nebol bezprostredne známy.
Holandský premiér Mark Rutte označil útok v Amsterdame za "šokujúci a nepredstaviteľný".
De Vries je známy svojimi investigatívnymi reportážami o holandskom podsvetí. V roku 2008 získal medzinárodnú televíznu cenu Emmy za televíznu šou o americkej tínedžerke Natalee Hollowayovej, ktorá zmizla v roku 2005 počas dovolenky na karibskom ostrove Aruba.
Novinár v súčasnosti pôsobí ako dôverník kľúčového svedka v súdnom procese s údajným vodcom zločineckého gangu. V roku 2019 zastrelili právnika, ktorý zastupoval svedka v zmienenom súdnom procese.
"Ostro odsudzujem akýkoľvek útok na slobodnú žurnalistiku, ktorá je jedným z pilierov demokracie," napísal šéf slovenskej diplomacie na Twitteri. Dodal, že je z tohto činu "nesmierne šokovaný".
Podľa holandských médií postrelil 64-ročného de Vriesa na ulici v centre Amsterdamu v utorok okolo 19.30 h SELČ neznámy človek, keď odchádzal z televízneho štúdia nachádzajúceho sa pri rušnom námestí Leidseplein.
Šéf holandskej polície Frank Paauw uviedol, že zadržali troch podozrivých vrátane možného páchateľa. Motív útoku nebol bezprostredne známy.
Holandský premiér Mark Rutte označil útok v Amsterdame za "šokujúci a nepredstaviteľný".
De Vries je známy svojimi investigatívnymi reportážami o holandskom podsvetí. V roku 2008 získal medzinárodnú televíznu cenu Emmy za televíznu šou o americkej tínedžerke Natalee Hollowayovej, ktorá zmizla v roku 2005 počas dovolenky na karibskom ostrove Aruba.
Novinár v súčasnosti pôsobí ako dôverník kľúčového svedka v súdnom procese s údajným vodcom zločineckého gangu. V roku 2019 zastrelili právnika, ktorý zastupoval svedka v zmienenom súdnom procese.
Slovenský premiér Eduard Heger vyzval v stredu na potrestanie páchateľa utorňajšieho útoku na holandského investigatívneho novinára Petra R. de Vriesa, ktorého stav je po postrelení do hlavy vážny.
"Bol som šokovaný, keď som sa dopočul o útoku na holandského reportéra Petra de Vriesa (špecializujúceho sa) na kriminalitu, ktorý bojuje o svoj život. Bol to nemysliteľný skutok, ktorý nesmie zostať nepotrestaný. Naše srdcia sú pri jeho rodine a kolegoch," napísal na Twitteri predseda vlády SR.
Útok na novinára odsúdil v stredu na Twitteri i šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok.
Podľa holandských médií postrelil 64-ročného de Vriesa na ulici v centre Amsterdamu v utorok okolo 19.30 h SELČ neznámy človek, keď novinár odchádzal z televízneho štúdia nachádzajúceho sa pri rušnom námestí Leidseplein. Podľa britského denníka The Guardian ho postrelili päťkrát, z toho raz do hlavy.
Šéf holandskej polície Frank Paauw uviedol, že zadržali troch podozrivých vrátane možného páchateľa. Motív útoku nebol bezprostredne známy.
Holandský premiér Mark Rutte označil útok v Amsterdame za "šokujúci a nepredstaviteľný".
De Vries je známy svojimi investigatívnymi reportážami o holandskom podsvetí. V roku 2008 získal medzinárodnú televíznu cenu Emmy za televíznu šou o americkej tínedžerke Natalee Hollowayovej, ktorá zmizla v roku 2005 počas dovolenky na karibskom ostrove Aruba.
Novinár v súčasnosti pôsobil ako dôverník kľúčového svedka v súdnom procese s údajným vodcom zločineckého gangu. V roku 2019 zastrelili právnika, ktorý zastupoval svedka v zmienenom súdnom procese.
"Bol som šokovaný, keď som sa dopočul o útoku na holandského reportéra Petra de Vriesa (špecializujúceho sa) na kriminalitu, ktorý bojuje o svoj život. Bol to nemysliteľný skutok, ktorý nesmie zostať nepotrestaný. Naše srdcia sú pri jeho rodine a kolegoch," napísal na Twitteri predseda vlády SR.
Útok na novinára odsúdil v stredu na Twitteri i šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok.
Podľa holandských médií postrelil 64-ročného de Vriesa na ulici v centre Amsterdamu v utorok okolo 19.30 h SELČ neznámy človek, keď novinár odchádzal z televízneho štúdia nachádzajúceho sa pri rušnom námestí Leidseplein. Podľa britského denníka The Guardian ho postrelili päťkrát, z toho raz do hlavy.
Šéf holandskej polície Frank Paauw uviedol, že zadržali troch podozrivých vrátane možného páchateľa. Motív útoku nebol bezprostredne známy.
Holandský premiér Mark Rutte označil útok v Amsterdame za "šokujúci a nepredstaviteľný".
De Vries je známy svojimi investigatívnymi reportážami o holandskom podsvetí. V roku 2008 získal medzinárodnú televíznu cenu Emmy za televíznu šou o americkej tínedžerke Natalee Hollowayovej, ktorá zmizla v roku 2005 počas dovolenky na karibskom ostrove Aruba.
Novinár v súčasnosti pôsobil ako dôverník kľúčového svedka v súdnom procese s údajným vodcom zločineckého gangu. V roku 2019 zastrelili právnika, ktorý zastupoval svedka v zmienenom súdnom procese.
Zdroj: TASR
Konferencia o budúcnosti Európy: EP vyhlásil grantové výzvy pre tlačové agentúry
Konferencia o budúcnosti Európy: EP vyhlásil
grantové výzvy pre tlačové agentúry
Európsky parlament (EP) v stredu v Štrasburgu vyhlásil grantové výzvy pre tlačové agentúry a digitálne médiá zamerané na informovanie o Konferencii o budúcnosti Európy. Žiadosti možno predkladať do 1. septembra.
Európsky parlament v tlačovej správe spresnil, že prostredníctvom grantov plánuje spolufinancovať komunikačné aktivity tlačových agentúr a médií pôsobiacich v digitálnom prostredí, ktoré sa od novembra 2021 zamerajú na aktivity súvisiace s Konferenciou o budúcnosti Európy. Malo by ísť predovšetkým o poskytovanie pravidelných, spoľahlivých a pluralitných multimediálnych informácií o prebiehajúcej konferencii, motivovanie občanov k účasti na konferencii, otvorenie diskusie o budúcnosti EÚ so svojimi čitateľmi, divákmi či priaznivcami a sprostredkovanie jej výsledkov prostredníctvom on-line digitálnej platformy.
Podrobnejšie informácie o grantovej výzve možno nájsť na portáli https://www.europarl.europa.eu/contracts-and-grants/sk/grants/media-and-events a čoskoro aj na webovej stránke EP venovanej zmluvám a grantom.
Úspešní predkladatelia projektov by mohli v rámci grantu získať na spolufinancovanie komunikačných aktivít príspevok vo výške 30.000 - 100.000 eur. Miera spolufinancovania zo strany EÚ neprekročí hranicu 70 percent.
Komunikačné aktivity médií by mali byť zamerané na informovanie verejnosti a dialóg s občanmi, ktorí sa zaujímajú o Európsku úniu a jej možnú budúcu reformu. Podľa údajov Eurobarometra je významná časť takýchto občanov vo veku 18 - 24 rokov.
Medzi kľúčové kritériá, ktoré rozhodnú o udelení grantu, patrí potenciálny dosah, oslovovaná cieľová skupina a vplyv komunikačných aktivít na zvýšenie účasti občanov na konferencii. Aktivity by mali prebiehať na viacerých platformách a súčasťou predkladaného projektu by mala byť stratégia distribúcie v on-line prostredí vrátane sociálnych médií a prípadne informácie o interaktívnych službách zameraných na podporu dialógu s občanmi. Uchádzači by mali v žiadosti zároveň preukázať svoju aktuálnu úroveň sledovanosti.
Žiadosť o grant je potrebné predložiť do 1. septembra 2021 (17.00 h SELČ). Proces vyhodnocovania predložených žiadostí začne 2. septembra, úspešní uchádzači budú kontaktovaní začiatkom októbra. Komunikačné aktivity by mali prebiehať v období od 1. novembra 2021 až do prijatia záverov Konferencie o budúcnosti Európy, najneskôr však do 30. júna 2022.
Copyright © TASR 2021
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
V holandskom hlavnom meste Amsterdam v utorok postrelili a vážne zranili známeho holandského investigatívneho novinára Petera R. de Vriesa. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na miestnu políciu, podľa ktorej reportéra previezli do nemocnice.
De Vriesa postrelil neznámy človek na ulici v centre Amsterdamu. Očití svedkovia počuli päť výstrelov a podľa nich bol novinár zasiahnutý do hlavy, informovala verejnoprávna televízna stanica NOS.
Holandský minister financií Wopke Hoekstra uviedol, že utorňajším útokom bol "hlboko šokovaný" a ide podľa neho o "hrozné správy".
De Vries (64) je známy svojimi investigatívnymi reportážami o holandskom podsvetí. V roku 2008 získal medzinárodnú televíznu cenu Emmy za televíznu šou o americkej tínedžerke Natalee Hollowayovej, ktorá zmizla v roku 2005 na dovolenke na karibskom ostrove Aruba.
Copyright © TASR 2021
6. 7. 2021
Zomrel John Lawton
Zomrel John Lawton
Vo veku 74 rokov zomrel britský spevák John Lawton, bývalý frontman rockovej skupiny Uriah Heep. Formácia to oznámila v noci na utorok na sociálnych sieťach s tým, že hudobník skonal ešte 29. júna. Príčina jeho úmrtia nebola bližšie špecifikovaná.
Lawton bol členom Uriah Heep v rokoch 1976-1979, počas ktorých sa objavil na jej troch štúdiových albumoch: Firefly (1977), Innocent Victim (1977) a Fallen Angel (1978). Účinkoval aj v skupinách Lucifer's Friend či Les Humphries Singers. Vydal tiež niekoľko sólových platní.
K Uriah Heep sa nakrátko opäť pridal v roku 1995, keď na koncertoch v Juhoafrickej republike a Rakúsku zastúpil speváka Bernieho Shawa, ktorý mal zdravotné problémy. Rovnaká situácia sa zopakovala v roku 2013 na turné skupiny v Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku a Švajčiarsku.
Rodák z anglického mesta Halifax začal svoju hudobnú kariéru v prvej polovici 60. rokov. Okrem spevu sa venoval i hre na fúkaciu harmoniku a akustickú gitaru. Hudobný štýl skupiny Uriah Heep kritici označujú ako progresívny rock a heavy metal s vplyvom acid rocku, bluesu a folku.
Lawton je už siedmym zosnulým členom Uriah Heep; predtým zomreli Gary Thain (1975), David Byron (1985), Trevor Bolder (2013), John Wetton (2017), Lee Kerslake (2020) a Ken Hensley (2020).
Lawton bol členom Uriah Heep v rokoch 1976-1979, počas ktorých sa objavil na jej troch štúdiových albumoch: Firefly (1977), Innocent Victim (1977) a Fallen Angel (1978). Účinkoval aj v skupinách Lucifer's Friend či Les Humphries Singers. Vydal tiež niekoľko sólových platní.
K Uriah Heep sa nakrátko opäť pridal v roku 1995, keď na koncertoch v Juhoafrickej republike a Rakúsku zastúpil speváka Bernieho Shawa, ktorý mal zdravotné problémy. Rovnaká situácia sa zopakovala v roku 2013 na turné skupiny v Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku a Švajčiarsku.
Rodák z anglického mesta Halifax začal svoju hudobnú kariéru v prvej polovici 60. rokov. Okrem spevu sa venoval i hre na fúkaciu harmoniku a akustickú gitaru. Hudobný štýl skupiny Uriah Heep kritici označujú ako progresívny rock a heavy metal s vplyvom acid rocku, bluesu a folku.
Lawton je už siedmym zosnulým členom Uriah Heep; predtým zomreli Gary Thain (1975), David Byron (1985), Trevor Bolder (2013), John Wetton (2017), Lee Kerslake (2020) a Ken Hensley (2020).
Copyright © TASR 2021
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)