14. 5. 2022

M. Klus: Dezinformácie, konšpirácie či iný manipulatívny obsah na internete ohrozujú našu demokraciu a bezpečnosť

M. Klus: Dezinformácie, konšpirácie či iný manipulatívny 

M. Klus: Slabinou slovenskej zahraničnej politiky je jej dvojkoľajnosť -  24hod.sk

obsah na internete ohrozujú našu demokraciu a bezpečnosť



"Po pandémii COVID-19 teraz aj vojna na Ukrajine ešte viac ukázala náš problém s hoaxmi a propagandou, ktoré bránia občanom prijímať informované rozhodnutia a podkopávajú našu zahraničnopolitickú orientáciu, ako aj samotné hodnotové ukotvenie našej spoločnosti. A hoci si postupne, aj vplyvom ruskej agresie voči Ukrajine, uvedomujeme, kto je naším skutočným spojencom, časť slovenskej spoločnosti je stále náchylná ľahko podľahnúť masívnym dezinformačným kampaniam. Vítam preto všetky kroky vlády SR, ako aj Európskej únie (EÚ), ktoré sa snažia tento negatívny trend zvrátiť a postupne rozširovať kapacity na boj proti hybridným hrozbám."
Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Martin Klus vo štvrtok, 12. mája 2022 v Bratislave, počas panelovej diskusie s názvom „Hybridné hrozby, dezinformácie a vplyvy“, ktorá sa konala v rámci podujatia Paris Cyber Summit. Slovenskú republiku na podujatí zastupoval aj predstaviteľ Národného bezpečnostné úradu (NBÚ), riaditeľ Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK-CERT Rastislav Janota.
M. Klus priblížil partnerom konkrétne kroky, ktoré Slovensko robí v snahe čeliť šíreniu dezinformácií či škodlivej propagandy a chrániť tak demokratické procesy pred vonkajšími zásahmi.
"Nová Bezpečnostná stratégia SR, ktorú sme vlani prijali, prináša konkrétne opatrenia zamerané na zvýšenie našej odolnosti voči hybridným aktivitám. Vláda SR schválila aj Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám, ktorý posilňuje kapacity a zlepšuje koordináciu v tejto oblasti," priblížil štátny tajomník.
Zároveň dodal, že existujúce kapacity naďalej posilňuje nielen rezort diplomacie, ale aj obrany, vnútra a Úrad vlády SR. Kľúčom k zmierneniu dopadov dezinformácií je proaktívna, konzistentná a jasná komunikácia priorít a politík štátu, ako aj spoločných hodnôt a princípov demokracie.
"A keďže zásadný podiel na šírení dezinformácií a tým aj polarizácii našej spoločnosti majú sociálne siete, v prípade Slovenska najmä najpoužívanejší Facebook, podporujeme súčasné iniciatívy Únie na posilnenie zodpovednosti a povinností veľkých digitálnych platforiem v boji proti škodlivému správaniu online," priblížil M. Klus.
Za jeden z aktuálnych príkladov preto považuje dohodu na zákone EÚ o digitálnych službách (DSA), ktorý má zabezpečiť prísnejšiu reguláciu online platforiem a väčšiu ochranu spotrebiteľov.

RADA RTVS

RADA RTVS



Do centrálneho registra námetov (CRN) prijal RTVS v priebehu roka 2021 celkovo 226 projektov, z toho 215 televíznych a 11 rozhlasových. Vyplýva to z Výročnej správy o činnosti a hospodárení RTVS za rok 2021, ktorú vo štvrtok (12. 5.) prerokovala a vzala na vedomie Rada RTVS.
"Všetky projekty posúdila Dramaturgická rada RTVS, 49 projektov schválila, 79 zamietla a 98 projektov bolo zaradených do vývoja," konkretizovali predkladatelia správy. V roku 2021 RTVS otvorila celkovo štyri výzvy na predkladanie námetov – výzvu na hraný, dokumentárny a animovaný debut a výzvu SNP, ktorú vyhodnocovali v prvom polroku 2022, zaregistrovali v rámci nej sedem projektov, z toho dva boli vyňaté, keďže nespĺňali základné kritériá.
CRN je priestor pre systémovú prácu s námetmi alebo programovými projektmi, ktoré prichádzajú rovnako z interného, ako aj z externého prostredia. Všetky hodnotené projekty sú predmetom rokovania dramaturgickej rady, ktorá rozhoduje o ďalšom postupe. O definitívnom prijatí predloženého námetu/projektu rozhoduje programová rada.



Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


EPRA (@epra_media) / Twitter 

V belgických Antverpách sa od štvrtka koná dvojdňové zasadnutie Európskej platformy regulačných orgánov (EPRA), ktorej od minulého roka predsedá Slovák Ľuboš Kukliš, riaditeľ Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu. Delegáti viac než 50 národných regulačných orgánov, vrátane toho ukrajinského, diskutujú s expertmi i novinármi okrem iného aj o problematike slobody médií a dezinformácií v časoch konfliktov a regulácii obsahu. TASR o tom v piatok informovala hovorkyňa Rady pre vysielanie a retransmisiu Lucia Michelčíková.
Jednou z nosných tém zasadnutia je ochrana detí pred nežiaducimi vplyvmi reklamy na nezdravé potraviny, ktorej sú vystavení na sociálnych sieťach či prostredníctvom marketingu s využitím influencerov.
Účastníci riešia aj otázku, ako sú mediálne regulačné orgány pripravené na zmeny svojej práce v súvislosti s potrebou regulácie platforiem na zdieľanie videí a iných online obsahov.

António Guterres - Wikipedia


Generálny tajomník OSN António Guterres vyjadril zdesenie nad smrťou novinárky televízie al-Džazíra Šírín abú Aklaovej a žiada nezávislé vyšetrovanie. Palestínska samospráva sa plánuje obrátiť na Medzinárodný trestný súd (ICC). TASR správu prevzala vo štvrtok z webovej stránky stanice BBC.
Táto palestínska novinárka prišla o život v stredu počas prestreliek v utečeneckom tábore Džanín, ktoré vypukli medzi izraelskými jednotkami a ozbrojenými Palestínčanmi. Obe strany sa teraz navzájom obviňujú zo zodpovednosti za smrteľné zranenie novinárky.
Guterres v noci na štvrtok "príslušné úrady požiadal, aby uskutočnili nezávislé a transparentné vyšetrovanie tohto incidentu a zaistili, že voči zodpovedným osobám bude vyvedená zodpovednosť".
"Generálny tajomník odsudzuje všetky útoky a zabitia novinárov a zdôrazňuje, že novinári sa nikdy nesmú stať terčmi násilia," uviedol Guterres vo vyhlásení zverejnenom prostredníctvom svojho hovorcu.
O nezávislé a transparentné vyšetrovanie požiadali aj USA a Európska únia. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás však povedal, zabitie novinárky abú Aklaovej okamžite posunie Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu. Abbás vo štvrtok na "štátnom" spomienkovom akte na pamiatku novinárky vyhlásil, že za jej smrť je "plne zodpovedný" Izrael.
Palestínska samospráva už predtým odmietla návrhy Izraela na spoločné vyšetrovanie, pretože podľa svojich vyjadrení Izraelčanom "nedôveruje". ICC a ani izraelská vláda sa k záležitosti bezprostredne nevyjadrili.
Izrael neuznáva právomoci tohto súdu a odmieta spolupracovať na vyšetrovaní možných vojnových zločinov na okupovaných územiach, pripomína BBC.


Vlajka Rumunska – Wikipédia

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že bezpečnostné zložky separatistického regiónu Podnestersko, ležiaceho v Moldavsku pri hraniciach s Ukrajinou, nakrátko zadržali dvojicu rumunských novinárov. Informovala o tom vo štvrtok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Ministerstvo vo svojom vyhlásení z 11. mája uviedlo, že novinári sa stratili deň predtým. Na slobodu sa dostali vďaka pátraniu a diplomatickým rokovaniam za účasti vlád oboch krajín, ako aj moldavskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Novinári boli eskortovaní do moldavského hlavného mesta Kišiňov a v najbližšom čase sa vrátia do Rumunska, uviedol rezort rumunskej diplomacie.
Dodal, že rumunská diplomatická misia v Kišiňove nebola vopred informovaná o úmysle oboch novinárov ísť do Podnesterska, kam majú zahraniční novinári na základe nedávneho rozhodnutia jeho vedenia zakázaný vstup.
Podnestersko leží pri hraniciach s ukrajinskou Odeskou oblasťou. V tomto separatistickom regióne je rozmiestnených asi 1500 ruských vojakov, ktorí tam pôsobia ako tzv. mierové jednotky a strážia aj staré sklady munície a zbraní.
Pozornosť medzinárodného spoločenstva sa na Podnestersko najnovšie upriamila v apríli, keď zástupca veliteľa Centrálneho vojenského okruhu generálmajor Rustam Minnekajev vyhlásil, že jedným z cieľov ruskej vojenskej operácie na Ukrajine je aj vytvorenie pozemného koridoru smerujúceho práve k Podnestersku, aby Rusko k nemu získalo lepší prístup.
V posledných týždňoch sa v Podnestersku odohrala séria údajných útokov, čo podnietilo Ukrajinu k tvrdeniu, že Rusko takto chce destabilizovať región, aby si vytvorilo zámienku na vojenskú intervenciu. Moskva tieto obvinenia odmieta.


Francisca Sandoval: The Chilean journalist shot in the head dies during a  march in Santiago | The USA Print - The USA Print

Dvanásť dní po streľbe na prvomájovej demonštrácii v čilskej metropole Santiago podľahla utŕženým zraneniam novinárka Francisca Sandovalová. Televíznu reportérku počas nepokojov trikrát strelili do tváre, informovala vo štvrtok agentúra DPA.
"Francisca od nás neodišla. Zavraždili ju," uviedla televízna stanica Senal 3 La Victoria.
Popri demonštrácii vypuklo v čilskej metropole aj rabovanie a výtržníctvo. Troch ľudí počas nepokojov postrelili. V súvislosti so streľbou na novinárku zadržali jedného človeka, píše DPA.
Prípad odsúdil aj čilský prezident Gabriel Boric. "Násilie poškodzuje demokraciu a rodinám spôsobuje nenahraditeľné škody. Zaviazali sme sa bezpečnosti a právu, a v tejto snahe nepopustíme," napísal na sociálnej sieti Twitter.
"Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine Franciscy Sandovalovej, nevinnej obete kriminálnikov. Nedopustíme žiadnu beztrestnosť," dodal Boric.

Set of Facebook, Tiktok, Twitter, Instagram and Youtube Icons. Social Media  Icons. Realistic Set. Illustration. Editorial Vector Editorial Photography  - Illustration of blue, symbol: 199405517 

Štyria poprední členovia amerického Kongresu z Demokratickej strany vo štvrtok požiadali šéfov technologických spoločností YouTube, TikTok, Twitter a Facebook, aby archivovali obsahy na svojich online platformách, ktoré by mohli byť použité ako dôkazy o tom, že ruskí vojaci páchajú na Ukrajine vojnové zločiny. TASR prevzala správu z agentúry Reuters a stanice Sky News.
Materiály zverejnené na sociálnych sieťach a webstránkach by podľa kongresmanov mohli byť použité v rámci "vyšetrovania ruských vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a iných zverstiev (spáchaných) na Ukrajine".
Spoločný list podpísali predsedníčka výboru Snemovne pre dohľad a vládne reformy Carolyn Maloneyová, šéf výboru Snemovne pre zahraničné veci Gregory Meeks, ako aj ďalší dvaja demokratickí členovia Snemovne William Keating a Stephen Lynch.
Rada OSN pre ľudské práva vo štvrtok schválila rezolúciu o spustení vyšetrovania údajného porušovania ľudských práv a ďalších zločinov, ktorých sa mala dopustiť ruská armáda na Ukrajine.
Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová ešte v stredu oznámila, že v piatok sa v Kyjeve začne súdny proces s prvým ruským vojakom, ktorý je v súvislosti s prebiehajúcou ruskou inváziou obvinený zo spáchania vojnového zločinu. Zmienený 21-ročný ruský vojak, identifikovaný ako Vadim Šišimarin, je momentálne vo väzbe. Obvinený je podľa slov prokurátorky zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu.

Copyright © TASR 2022


Elon Musk je megaloman a to nie je urážka, ale jeho najpresnejší možný opis 

Miliardár Elon Musk v piatok oznámil, že jeho plánovaná kúpa sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter za 44 miliárd dolárov je dočasne pozastavená. Ako dôvod uviedol to, že čaká na podrobnosti o spame a falošných účtoch na platforme. Nie je jasné, či by otázka falošných účtov mohla zmariť dohodu o prevzatí Twitteru.
Oznámenie šéfa spoločnosti Tesla je ďalším zvratom počas náznakov vnútorných nepokojov okolo jeho plánovaného odkúpenia Twitteru, vrátane toho, že druhá zmienená spoločnosť vo štvrtok vyhodila dvoch svojich popredných manažérov. Twitter tiež oznámil, že pozastavuje väčšinu náborov s výnimkou dôležitých obchodných úloh a že ustupuje od nepracovných nákladov, aby zaistil zodpovednosť a efektivitu.
Nie je jasné, či by otázka falošných účtov mohla zmariť dohodu o kúpe Twitteru. Akcie Twitteru aj Tesly sa prudko otočili opačným smerom, pričom akcie sociálnej siete klesli o 18 % a Tesla, ktorú Musk navrhol použiť na financovanie obchodu s Twitterom, vyskočila o 5 %.

©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

13. 5. 2022

Novinky v spravodajstve RTVS

 Novinky v spravodajstve RTVS


Večerný spravodajský blok RTVS prechádza od soboty 14. mája viacerými zmenami. Tými najvýraznejšími je nasadenie moderátorských dvojíc, ktoré budú divákov sprevádzať tými najdôležitejšími informáciami z domova i zo sveta a zaradenie archívnej relácie Denník Česko – slovenskej televízie v rámci vysielania :24. Denník ČST z roku 1992 bude RTVS vysielať od 14. mája každý deň pred hlavnou spravodajskou reláciou o 18.30 h na televíznom okruhu :24.

„Ide o súčasť dlhodobého seriálu, v ktorom divákom umožníme na dennej báze kontinuálne sledovať 30 rokov staré spravodajstvo a 1. januára 2023 si pripomenieme 30-te výročie vzniku Slovenskej republiky. Rok 1992 bol pre Čechov a Slovákov kľúčový, rozhodovalo sa o osude Česko-Slovenska, čo oba národy intenzívne prežívali. Prinášame divákom nezostrihané autentické spravodajstvo z doby, keď o nás rozhodovali Vladimír Mečiar a Václav Klaus. Aj mladší diváci si tak budú môcť pozrieť, ako sme žili, čo sa nosilo, o čom a ako informovalo večerné spravodajstvo,“ hovorí Alfonz Šuran, intendant spravodajstva RTVS.

RTVS ponúkne archívne spravodajstvo vo vysielaní aj v ďalších časoch a reláciu bude možné sledovať na webovej stránke rtvs.sk. RTVS zároveň pripravuje aj pokračovanie série a pracuje na digitalizácii archívov aj po roku 1992.

RTVS zároveň predĺži počas pracovných dní hlavnú spravodajskú reláciu Správy o 19:00 na 55 minút a reláciu Správy a komentáre uvidia diváci od 14. mája na televíznom okruhu :24 po skončení relácie Správy o 19:00. Zmena sa dotkne aj informácii o počasí. Od 14. mája uvidia diváci krátke grafické informácie o počasí hneď po hlavnej spravodajskej relácii a komplexné informácie v relácii Počasie po športovom spravodajstve Góly-body-sekundy.

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA




„Ako povedal on, že možno pôjde s tými učiteľmi, tak ja pôjdem určite, ale proti ministerstvu školstva a proti ministrovi školstva.“
Igor Matovič

 

"Dnes vďaka prejavu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prebehla v slovenskom parlamente „deratizácia politických krýs. Ľudí, ktorí zrádzajú Slovensko, nestoja na jeho strane a na strane demokratickej Európy ale Vladimira Putina a jeho vojnových zločinov. Tliachajú sprostosti, kto všetko za to môže a ignorujú fakt."
Juraj Krúpa (OĽaNO)


"V tom čase sa budem prihovárať Maďarom žijúcim na Slovensku prostredníctvom podcastu. Považujem za dôležitejšie to, aby som povedal, čo si myslím a čo považujem za dôležité pre našich Maďarov než to, čo chce pán Zelenskyj odkázať poslancom Národnej rady.
"György Gyimesi
 

Ako sa vytvára mediálna diskusia v Rusku a vo svete?

 Ako sa vytvára mediálna diskusia 

 Na obrázku môže byť text, v ktorom sa píše „caféeurópa Ako sa vytvára mediálna diskusia V Rusku a vo svete? Ako je možné, že milióny Rusov neveria invázii svojej krajiny na Ukrajinu obhajuju vladimíra Putina? 13. mája 2022 18:00 h online Diskutuju Tomáš Kriššák odbornik Moderuje Roman Naništa Gerulata Technologies Vladimir Šnídl novinar, Dennik Dennil DIGITÁLNA tv: :RÁDIO_F SME“

v Rusku a vo svete?

 

Ako je možné, že milióny Rusov neveria invázii svojej krajiny na Ukrajinu a obhajujú Vladimíra Putina?
Ako pracuje mašinéria ruskej mediálnej propagandy? V čom sa fungovanie štátnych mediálnych kanálov líši od tých na Slovensku či Európskej únii? Členské krajiny eurobloku sa 2. marca v rámci balíka vojnových sankcií rozhodli na svojom území zablokovať prístup k štátom vlastneným dezinformačným médiám – televízii RT (predtým Russia Today) a agentúre Sputnik, ktoré sú podľa stanoviska únie nápomocné pri presadzovaní a podpore ruskej agresie proti Ukrajine. Prečo nedošlo k tomuto kroku už skôr? Akým spôsobom je možné chrániť informačný priestor a zároveň neobmedzovať slobodu prejavu a šírenie informácií? Aké dopady na pluralitu médií majú kroky zamerané proti nebezpečnému obsahu najmä na internete?
 
Aj na tieto otázky získate odpovede pri ďalšej diskusii Café Európa.

Pridajte sa k nám 13. mája o 18:00 h na FB a Youtube Café Európa.
 
Diskutujú:
Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť, Gerulata Technologies
Vladimír Šnídl, novinár, Denník N 
 
Moderuje:
Roman Naništa
 
Svoje otázky k téme môžete posielať cez slido.com a #cafeeuropa.

Tešíme sa na vás. #BuducnostPatriVam #TheFutureIsYours
Mediálni partneri: SME, Rádio_FM

 

 

12. 5. 2022

HOAX: Dvadsať LNG tankerov neminie ročné palivo určené pre všetky autá na svete

HOAX: 



Dvadsať LNG tankerov neminie ročné palivo určené pre všetky autá na svete


Tisíce používateľov Facebooku od začiatku apríla 2022 zdieľali príspevok s tvrdením, že 20 tankerov so skvapalneným zemným plynom (LNG) spotrebuje pri ceste z USA do Európy toľko paliva ako všetky autá na svete za rok. Toto tvrdenie je nepravdivé. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Moderné LNG tankery nespotrebúvajú takmer žiadnu ropu. Na pohon totiž používajú časť svojho nákladu. Gregor Schellenberger, profesor z univerzity v Brémach, v rozhovore pre AFP povedal, že moderný tanker prevážajúci skvapalnený plyn nie je poháňaný ropou, ale na výrobu pohonnej energie zvyčajne používa odparený plyn z nádrží na skvapalnený plyn.
Odparený plyn je skvapalnený plyn, ktorý sa počas skladovania v lodných nádržiach vyparuje a tankery ho používajú na svoj pohon. Podľa Schellenbergera majú LNG tankery takzvané dvojpalivové motory, ktoré môžu pracovať na plyn a tiež na ťažký olej, ten však spravidla používajú len na manévrovanie v prístavoch a v prieplavoch.
Zdôraznil, že aj keby 20 takýchto tankerov používalo výlučne ťažký vykurovací olej počas celej plavby z USA do Európy, celková spotreba ropy by predstavovala menej než jednu tisícinu paliva, ktoré spotrebujú vozidlá na celom svete za jeden rok.
Ilustroval to na výpočte, pri ktorom vychádzal z údajov tankera British Pioneer, ktorý bol vyradený z prevádzky v roku 2018. Fiktívna trasa jeho výpočtu viedla z americkej Louisiany do Rotterdamu a späť, čo predstavuje približne 10.000 námorných míľ, respektíve 18.500 kilometrov. Na prekonanie tejto vzdialenosti potrebuje zhruba 20 dní.
Pri maximálnej dennej spotrebe 100 ton ťažkého vykurovacieho oleja by celkovo minul 2000 ton tohto oleja. Z toho vyplýva, že 20 takýchto tankerov by spotrebovalo 40.000 ton ťažkého vykurovacieho oleja, alebo inými slovami približne 40 miliónov litrov paliva. Čo podľa Schellenbergera zodpovedá zhruba 80.000 vozidlám, ktoré spotrebujú 500 litrov paliva ročne. Pritom len v Nemecku spotreba pohonných hmôt všetkých motorových vozidiel v roku 2020 predstavovala 42 miliárd litrov paliva.
Portál BloombergNEF uvádza, že v roku 2019 bolo na výrobu paliva pre vozidlá potrebných približne 42,5 milióna barelov surovej ropy denne. To sa rovná 15 miliardám barelov alebo 2,3 miliardám ton ropy ročne.


Zdroj TASR 

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS


EÚ a USA žiadajú nezávislé vyšetrovanie zabitia palestínskej novinárky 

Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) v stredu uviedol, že je "zhrozený" zo zabitia palestínsko-americkej reportérky televízie al-Džazíra, a vyzval na transparentné vyšetrenie jej smrti. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Sme zdesení zo zabitia novinárky Šíríny abú Aklaovej pri spravodajskom pokrývaní izraelskej vojenskej operácie... Žiadame nezávislé a transparentné vyšetrenie jej zabitia. Beztrestnosť musí skončiť," uviedol na Twitteri OHCHR s tým, že úrad na mieste začal overovať fakty.
Na nezávislé a transparentné vyšetrovanie prípadu zabitia 51-ročnej reportérky vyzvali aj Spojené štáty a Európska únia.
Novinárka podľahla strelnému zraneniu hlavy, ktoré utrpela v stredu počas prestrelky izraelských vojakov s ozbrojenými Palestínčanmi v oblasti mesta Džanín na západnom brehu Jordánu. Pri prestrelke bol zranený aj Aklaovej kolega, jeho stav je stabilizovaný.
Al-Džazíra tvrdí, že novinárku zasiahli izraelskí vojaci úmyselne. Vyzvala preto medzinárodné spoločenstvo, aby voči izraelským bezpečnostným zložkám vyvodilo zodpovednosť. Izraelský premiér Naftali Bennett však podľa agentúry AFP uviedol, že reportérku pravdepodobne zabila streľba z palestínskych pozícií.
Podľa správy denníka The Times of Israel armáda židovského štátu k incidentu uviedla, že počas operácie v utečeneckom tábore Džanín sa izraelskí vojaci stali terčom intenzívnej paľby ozbrojených Palestínčanov a podozrivé osoby do nich hádzali aj rôzne výbušné zariadenia. Izraelské sily preto paľbu opätovali.
Izraelská armáda dôrazne odmieta tvrdenia, že jej vojaci mierili na novinárov zámerne. Tiež pripustila možnosť, že novinárku i jej kolegu mohli zasiahnuť palestínski ozbrojenci.


Príbehy z Instagramu budete môcť sledovať aj na Facebooku. - Svetapple.sk

Samozvaná Donecká a Luhanská ľudová republika na východe Ukrajiny v stredu oznámili, že zablokovali prístup k sociálnym sieťam Facebook a Instagram, čím sa pripojili k politike Ruska, ktoré tieto americké sociálne siete zakázalo už skôr. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Prístup k informačným zdrojom americkej spoločnosti Meta, ktorá na svojich sociálnych sieťach povoľuje vyzývanie na násilie voči rusky hovoriacim užívateľom, bol zablokovaný... V súvislosti s týmto je na území republiky zablokovaný prístup k Facebooku a Instagramu," uviedlo ministerstvo pre komunikáciu Doneckej ľudovej republiky (DĽR).
V samostatnom vyhlásení informovalo o podobnom opatrení aj ministerstvo pre komunikáciu Luhanskej ľudovej republiky (LĽR).
Rusko zakázalo Facebook a Instagram v marci po tom, ako ruský súd uznal spoločnosť Meta, ktorá je materskou spoločnosťou týchto dvoch sociálnych sietí, za vinnú z "extrémistickej aktivity". Moskva pritom už o niečo skôr obmedzila prístup na Facebook, pretože naň mali obmedzený prístup ruské médiá.
Zákaz Instagramu súvisí aj s rozhodnutím spoločnosti Meta, ktorá v marci oznámila, že užívateľom jej sociálnych sieti na Ukrajine dočasne umožní zverejňovať správy typu "Smrť ruským útočníkom".
Rusko uznalo Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku za nezávislé štáty krátko pred začiatkom vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorej cieľom je podľa Moskvy okrem iného aj ochrániť rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny. Tieto separatistické ukrajinské regióny majú s Ruskom blízke vzťahy odvtedy, čo podporili ruskú anexiu Krymu v roku 2014. Moskva oba regióny, ktoré spolu tvoria Donbas, finančne podporuje, na ich území sa používa rubeľ a na miestnych školách sa vyučuje podľa ruských učebných osnov, píše Reuters.


Európska únia útočí na poľskú demokraciu, krajina sa bráni voči kritike  zvonka - Webnoviny.sk

Európska únia v stredu odsúdila zabitie palestínsko-americkej novinárky Šíríny abú Aklaovej a vyzvala na nezávislé vyšetrenie okolností jej smrti. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Vyhlásenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS) prišlo po tom, ako 51-ročná reportérka televízie al-Džazíra podľahla strelnému zraneniu hlavy, ktoré utrpela v stredu počas prestrelky izraelských vojakov s ozbrojenými Palestínčanmi v oblasti mesta Džanín na západnom brehu rieky Jordán. Pri prestrelke bol zranený aj Aklaovej kolega, jeho stav je stabilizovaný.
Na transparentné vyšetrovanie prípadu zabitia novinárky vyzvali aj USA. "Vyzývame obe strany, aby sa zúčastnili na tomto vyšetrovaní, aby sme mohli zistiť, prečo sa to stalo," povedala veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová.
Dodala, že "najvyššou prioritou Washingtonu je ochrana amerických občanov a ochrana novinárov".
Al-Džazíra, pre ktorú Aklaová pracovala, tvrdí, že novinárku zasiahli izraelskí vojaci úmyselne. Vyzvala preto medzinárodné spoločenstvo, aby voči izraelským bezpečnostným zložkám vyvodilo zodpovednosť.
Izraelský premiér Naftali Bennett však podľa agentúry AFP uviedol, že reportérku pravdepodobne zabila streľba z palestínskych pozícií.
Podľa správy denníka The Times of Israel armáda židovského štátu k incidentu uviedla, že počas operácie v utečeneckom tábore Džanín sa izraelskí vojaci stali terčom intenzívnej paľby ozbrojených Palestínčanov a podozrivé osoby do nich hádzali aj rôzne výbušné zariadenia. Izraelské sily preto paľbu opätovali.
Izraelská armáda dôrazne odmieta tvrdenia, že jej vojaci mierili na novinárov zámerne. Tiež pripustila možnosť, že novinárku i jej kolegu mohli zasiahnuť palestínski ozbrojenci.

 The Walt Disney Company Commits Half-A-Million Dollars in Humanitarian Aid  to Victims of Typhoon Haiyan - The Walt Disney Company


Americký zábavný a mediálny koncern Walt Disney v 2. štvrťroku svojho finančného roka 2021/2022 nesplnil očakávania Wall Street. Prispeli k tomu poplatky vo výške viac ako 1 miliarda USD za predčasné ukončenie televíznych relácií a filmov, ktoré chce použiť vo svojej vlastnej streamovacej službe Disney+.
Zábavný gigant uviedol, že jeho zisk za tri mesiace do konca marca klesol na 470 miliónov USD (445,37 milióna eur) alebo 26 centov na akciu z 901 miliónov USD alebo 49 centov/akcia v rovnakom období minulého roka. Po očistení od jednorazových položiek dosiahla spoločnosť Disney v uplynulom štvrťroku zisk 1,08 USD na akciu.
Tržby v sledovanom období vzrástli o 23 % na 19,25 miliardy USD z vlaňajších 15,61 miliardy USD. Analytici, ktorých oslovila spoločnosť FactSet, však očakávali zisk 1,19 USD na akciu a tržby 20,05 miliardy USD.
Spoločnosť uviedla, že v 2. štvrťroku získala 7,9 milióna predplatiteľov pre Disney+. To kontrastuje s výsledkami Netflixu, ktorý minulý mesiac oznámil svoju prvú štvrťročnú stratu predplatiteľov za celé desaťročie.
Spoločnosť Disney zaznamenala po uvoľnení obmedzení spojených s ochorením COVID-19 oživenie aj v segmente zábavných parkov, zážitkov a produktov. Jej tržby v tomto segmente sa v 2. kvartáli zdvojnásobili na 6,7 miliardy USD z 3,2 miliardy USD v predchádzajúcom roku.
Príjmy segmentu Disney Media and Entertainment Distribution vzrástli o 9 % na 13,62 miliardy USD z 12,44 miliardy USD v minulom roku.

 

Copyright  © TASR 2022

 


Google
Spoločnosť Google uzavrela licenčné zmluvy s 300 vydavateľmi spravodajstva v Európe. Technologický gigant v stredu oznámil, že podpísal dohody s národnými, miestnymi a odbornými spravodajskými publikáciami v Nemecku, Maďarsku, Francúzsku, Rakúsku, Holandsku a Írsku a uviedol, že diskusie s mnohými ďalšími pokračujú. Google neuviedol, koľko platí, a neposkytol ani mená konkrétnych spravodajských médií.
Krok Googlu je jeho najnovším úsilím dodržiavať smernicu Európskej únie o autorských právach z roku 2019, ktorú do svojich zákonov prijímajú členské štáty. Zákon umožňuje vyhľadávacím nástrojom, ako je Google, odkazovať na úryvky spravodajského obsahu a používať ich, pričom dáva vydavateľom nové práva pri používaní rozšírených ukážok online.
Google vlani oznámil dohody o autorských právach s niekoľkými veľkými nemeckými publikáciami a skupinou francúzskych vydavateľov správ. Spoločnosť tiež zavádza nový nástroj, ktorý ponúka licenčné dohody tisíckam ďalších európskych vydavateľov, počnúc Nemeckom a Maďarskom.

 

©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Nominácie na Novinársku cenu za rok 2021 sú známe

 Nominácie na Novinársku cenu za

 Novinárska cena - Posts | Facebook

 rok 2021 sú známe

 

Do osemnásteho ročníka súťaže bolo podaných 418 prihlášok od 160 autorov a autoriek.

Zoznam nominovaných prác

Písaná žurnalistika – Investigatívny a analytický príspevok

  • Kristína Hudeková, Pavol Lacko, Juraj Koník | Bratislava má najmodernejšiu triediacu linku, no plasty recykluje podpriemerne. Kde končí odpad zo žltých nádob? | Čierna Labuť, Denník N
  • Peter Sabo, Pavla Holcová, Investigatívne centrum Jána Kuciaka | Čínska práčka – Od mafie cez tajných až po špičky daniarov. Ako Suchoba, Böhm a iní Slováci točili milióny v čínskej práčke | Aktuality.sk
  • Karin Kőváry Sólymos, Márk Finta, Roman Cuprik, Lukáš Diko | Maďarské peniaze, Orbánova kontrola – séria článkov o financovaní zahraničných Maďarov z Budapšeti | ICJK, SME

Písaná žurnalistika – Rozhovor

Písaná žurnalistika – Reportáž

Audiovizuálna žurnalistika a fotožurnalistika – Fotografia

  • Tomáš Benedikovič | 17.11.21 | Denník N
  • Jozef Jakubčo | Tornádo na Morave | SME
  • Boris Németh | František sa s chudobnými Rómami nestretol | .Týždeň

Audiovizuálna žurnalistika a fotožurnalistika – Reportáž

Audiovizuálna žurnalistika a fotožurnalistika – Analyticko – investigatívny príspevok

  • Ivan Brada, Stanislav Balko | „Čáry máry“ s odpadmi| RTVS
  • Lucia Virostková, Ivan Brada | Perpetuum mobile na škandály | RTVS
  • Peter Kapitán | Vojna v bezpečnostných zložkách – zmapovali sme kontakty hlavných aktérov | SME

Audiovizuálna žurnalistika a fotožurnalistika – Rozhovor a diskusia

  • Michal Kovačič | Na telo PLUS | TV Markíza
  • Roman Samotný, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Andrea Horečná, Martina Kubániová | Silná zostava: Prežila hrôzy holokaustu, dnes je svedkom, ako si žltú hviezdu dávajú antivaxeri | RTVS
  • Monika Tódová | Spolupracujúci obvinení: Ako fungoval systém | Denník N

Prierezové kategórie – Podcast

  • Peter Hanák | Ako na Kramároch zachraňujú životy | Aktuality.sk
  • Zuzana Kovačič Hanzelová, Kristína Paholík Hamárová | Odsúdení na neúspech | SME
  • Katarína Kozinková, Jana Maťková | Meteorológ o tornáde na južnej Morave: Na toto som vôbec nebol pripravený | SME

Prierezové kategórie – Cena za regionálnu žurnalistiku

  • Lenka Haníková, Radoslav Marek | Smolník sedí na environmentálnej záťaži. Do potoka tečú kyslé vody. Séria článkov o ceste ťažkých kovov do Ružína | Denník Korzár
  • Ľubica Stančíková | Liptovská Mara kráča podľa aktivistov cestou Demänovskej doliny| MY Liptovské noviny
  • Anna Zábojníková | Na to, aby ostal v Ružomberku súd, chýba jeden sudca | RK Magazín

Prierezové kategórie – Najlepší česko-slovenský kreslený vtip, komiks, karikatúra

  • Filip Györe, Branislav Tomčík | 2. rok pandémie | SME
  • Natália Ložeková, Róbert Csere | Titulné strany Týždňa | .Týždeň
  • Ján Smolík | Stripoff | Metro

Prierezové kategórie – Cena za inovatívnu online žurnalistiku

Prierezové kategórie – Občianska žurnalistika: Najlepší podcast, online projekt, blog

  • Martina Bolibruchová | Buď v obraze
  • Magdaléna Kmeťková, Roman Hraník, Ondrej Mlynár | Rómovia ako súčasť Slovenska
  • Gabriel Šipoš, Michal Piško, Ľuboš Kostelanský, Lukáš Zajac | Séria článkov o podvodoch a občianskej kontrole koronadotácií

Cena Global Journalism

Cena Solutions Journalism

 

Zomrel Vlastislav Toman

Zomrel Vlastislav Toman

Zemřel zakladatel ABC Vlastislav Toman - Novinky.cz
Vo veku 92 rokov zomrel český novinár, autor dobrodružných kníh a scenárista komiksov Vlastislav Toman, ktorý dlhé roky pôsobil aj ako šéfredaktor časopisu ABC. Vo štvrtok o tom informoval spravodajský web Novinky.cz.
Toman patril k priekopníkom českej sci-fi. Je autorom mnohých komiksov, ktoré vchádzali aj v časopise ABC mladých technikov a prírodovedcov. Tento časopis Toman pomáhal zakladať a pôsobil tam viac ako 30 rokov – najprv ako redaktor a neskôr ako šéfredaktor. Jeho komiks Kruanove dobrodružstvá sa stal kultovým.
Počas svojho života Toman vydal mnoho dobrodružných a populárno-náučných kníh a komiksových scenárov, zvyčajne s vedecko-fantastickou tematikou. Venoval sa aj popularizácii astronautiky a dejín strelných zbraní.


Zdroj: TASR

RTVS pripravila k MS v hokeji 2022 veľkolepý sprievodný program: Špeciálne štúdio a Citronáda s novinkami

RTVS pripravila k MS v hokeji 2022 veľkolepý sprievodný 
 
MS v hokeji 2022 🏒 program, skupiny, rozpis, kurzy + zápasy SR
program: Špeciálne štúdio a Citronáda s novinkami


Už 13. mája vypukne hokejový ošiaľ a RTVS ponúkne počas MS v hokeji divákom a poslucháčom nielen jedinečnú atmosféru z fínskych štadiónov, ale aj bohatý sprievodný program, vrátane osláv 20. výročia zisku historického majstrovského titulu slovenskej hokejovej reprezentácie na MS vo Švédsku.


Okrem priamych prenosov hokejových zápasov a štúdií budú neoddeliteľnou súčasťou vysielania MS v ľadovom hokeji aj sprievodné relácie, ktorých RTVS v tomto roku pripravila hneď niekoľko.

„Veľkú časť vysielania vraciame na štadióny. Priamo vo Fínsku sme pripravili naše vlastné exkluzívne prostredia a zmenou prešlo aj bratislavské štúdio. Nové hokejové štúdio bude priamo prepojené so scénou Citronády a úplne prvý raz budeme pri vybraných zápasoch vysielať aj s divákmi,“ predstavuje najväčšiu inováciu riaditeľ sekcie športu RTVS Matej Hajko.

Práve vytvorenie nového vysielacieho štúdia pre viacero formátov prinesie na obrazovky jedinečný hokejový zážitok. Divácka kulisa, ktorá bola výsadou Citronády, oživí aj vysielanie hokejových štúdií s moderátorkou Oľgou Konečnou a Borisom Valábikom. Prepojením dvoch relácií jednou scénou budú vznikať aj zaujímavé interakcie medzi moderátormi a hosťami oboch relácií.

„To, že sa budú štúdiá počas zápasov a Citronáda vysielať z obrovského spojeného priestoru bude pre diváka spektakulárne. Takéto prepojenie ponúkne situácie, ktoré podľa mňa v žiadnej inej európskej televízii počas MS nebudú môcť diváci zažiť. Tento krok, ktorý sme spoločne s RTVS dokázali spraviť, bude verím aj do budúcnosti prelomový,“ neskrýva nadšenie moderátor Citronády Richard Lintner.

Citronáda sa bude aj počas MS v hokeji na dennej báze vysielať zásadne naživo, vďaka čomu ponúkne divákom okrem zábavných tém aj aktuálne zaujímavosti dňa. Pozvanie do premiérových epizód prijali okrem veľkých športových osobností ako Triple gold club member Jiřího Šlégra a futbalových legiend Martina Škrtela či Milana Škriniara aj umelecké osobnosti ako Kristína Svarinská, Nela Pocisková či Majk Spirit a samozrejme nemôžu chýbať ani „zlatí chlapci” z Göteborgu a mnohé ďalšie mimoriadne osobnosti.

Počas blížiacich sa MS v hokeji prinesie Citronáda na obrazovky aj niekoľko noviniek. Okrem monitorovania diania na MS sa relácia bude venovať aj 20. výročiu historického hokejového zlata z Göteborgu.

„Vycestovali sme s Ľubom Višňovským priamo do Göteborgu a Karlstadu, kde sme natočili 15 krátkych autentických epizód z miest ako bola kabína na štadióne Scandinavium, hotel Gothia Towers, kde sme kedysi bývali, či priamo z ľadových plôch a striedačiek oboch štadiónov, kde sme pred 20 rokmi vybojovali o zlaté medaily. Som si istý, že diváci sa dozvedia zaujímavosti, o ktorých doteraz netušili,“ priblížil Richard Lintner.

Hneď po Citronáde dostane priestor obľúbený základný spravodajský sumár dňa MS v kocke. Divákom ponúkne 30 minútový zostrih všetkých zápasov s originálnym komentárom a dozvedia sa všetky podstatné informácie z daného hracieho dňa.

Novinkou bude Fínsky denník, v ktorom postupne každý člen štábu RTVS v Helsinkách ponúkne svoj pohľad na šampionát, mesto samotné, či fenomény Fínska ľahkým, fejtónovým perom a standupovou formou. Vysielať sa bude v prestávkach prime time zápasov.

RTVS prinesie všetky podstatné informácie a hokejové vysielanie aj v online prostredí na webe rtvs.sk, kde pripravila špeciálnu hokejovú podstránku. Návštevníci na nej nájdu najnovšie aktuality zo šampionátu, štatistiky, tabuľky či program zápasov. Na webe bude možné tiež sledovať všetky zápasy, či už v priamom prenose alebo zo záznamu, a tiež zostrihy zo zápasov. Plnohodnotný zážitok z MS v hokeji 2022 prinesie web aj pre užívateľov mobilných zariadení.