MEDIA NEWS
Azerbajdžan od roku 2009 zakáže vysielanie BBC, Voice of America a Radio Liberty v miestnom jazyku, čím navodzuje obavy zo slobody médií v tomto postsovietskom štáte. "Rozhodli sme sa nepredĺžiť licenciu na vysielanie na národných frekvenciách pre BBC, Radio Liberty a Voice of America, toto rozhodnutie bude platiť od 1. januára," povedal predseda Štátnej rady pre televízne a rozhlasové vysielanie Nuširvan Magerramli. "Môžu pokračovať vo vysielaní, ale iba cez káblové siete," uviedol, no odmietol, že by zákaz bol politicky motivovaný.
Magerramli poznamenal, že Azerbajdžan už štyri roky pracuje na tom, aby očistil svoje vlny od zahraničných vysielateľov, a že ruské a turecké televízne spoločnosti a ruské a francúzske rozhlasové spoločnosti už prerušili svoje vysielanie. "Toto rozhodnutie nemá nič spoločné s politikou. Nikto sa nesťažoval, keď sme zastavili vysielanie ruských, tureckých a francúzskych spoločností," dodal.
Azerbajdžan sa stal terčom kritiky medzinárodných ľudskoprávnych organizácií a západných vlád za obmedzovanie slobody médií a za väznenie tamojších novinárov. Kritici tvrdia, že zahraničné spravodajské televízie a rádia sú jedny z mála zdrojov nezávislých informácií v krajine bohatej na ropu.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Najmenej 60 novinárov zahynulo vo svete v priebehu tohto roka pri výkone svojho povolania. Oznámila to dnes medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
Oproti roku 2007 tak počet zabitých žurnalistov klesol o 26. Je to výsledok najmä zníženia počtu násilných úmrtí zástupcov médií v Iraku.
Tento rok došlo k 673 zatknutiam, 29 únosom a 929 prípadom fyzického napadnutia alebo zastrašovania novinárov, uviedla organizácia sídliaca v Paríži vo výročnom prehľade slobody tlače.
Najnebezpečnejšou krajinou pre žurnalistov zostal aj naďalej Irak, kde prišlo o život 15 zástupcov médií. Nasledujú Pakistan (sedem mŕtvych) a Filipíny (šesť).
V Afrike klesol počet obetí medzi novinármi z minuloročných 12 na tri. Novinárska organizácia to pripisuje skutočnosti, že mnoho žurnalistov tam prestalo pracovať alebo odišlo do exilu. Spravodajské médiá sa zároveň postupne vytrácajú z vojnových zón, akou je Somálsko.
V minulom roku zabili 86 novinárov, 887 zadržali a 1511 zbili. Pokles počtu novinárov zabitých alebo zadržaných v tomto roku neznamená globálne zlepšenie situácie slobody tlače, uviedlo novinárske združenie.
V čase aktuálneho vývoja tlačených a elektronických médií a presadzovania sa blogov ako celosvetovo rozšíreného fenoménu sa "bezohľadné aktivity čoraz viac zameriavajú na internet".
V tomto roku došlo prvýkrát k zabitiu človeka, ktorý pôsobil ako občiansky žurnalista pre internetový blog. Čínskeho obchodníka ubila miestna polícia 7. januára na smrť, keď filmoval zásah proti demonštrantom v meste Tchien-men v provincii Chu-pej.
Podľa Reportérov bez hraníc sa vo svete nachádza vo väzení 59 blogerov. On-line cenzúra je zavedená v 37 krajinách, najmä v Sýrii, Číne a Iráne. V Mjanmarsku došlo k odsúdeniu dvoch blogerov na "neuveriteľných" 59, resp. 20 rokov.
Organizácia upozornila, že do počtu obetí zarátala len jasné prepojenia medzi násilím a novinárskou prácou.
Iracký novinár Muntazar az-Zajdí, ktorý na amerického prezidenta Georgea W. Busha hodil topánky, sa odvolal voči obvineniu z útoku. Proces, ktorý sa s novinárom mal začať v stredu, preto dnes odložili. Informoval o tom obhajca obvineného.
Televízny reportér je obvinený z útoku na zahraničnú hlavu štátu, za čo mu hrozí až 15-ročné väzenie. Muž hodil na Busha počas tlačovej konferencie v Bagdade obe svoje topánky, pričom ho nazval psom.
Obhajoba žiada, aby sa obvinenie znížilo na urážku hlavy cudzieho štátu, za čo hrozí maximálne dvojročný trest. Podľa obhajcu hádzanie topánok nemohlo vystaviť Busha skutočnému nebezpečenstvu.
"Počuli ste už o niekom, kto by bol zabitý topánkou? V Európe ako potupu hádžu vajcia a zhnité paradajky. V Iraku je symbolom neúcty hádzanie topánok," povedal právnik pre agentúru Reuters.
Hovorca irackej vyššej súdnej rady uviedol, že Zajdího odvolanie preskúmajú.
Nedávny incident urobil zo Zajdího v Iraku, aj na Blízkom východe hrdinu. Verejné sympatie pre vrhača topánok môžu viesť k želaniu premiéra Núrího al-Malíkího, aby Zajdí nedostal vysoký trest, keďže krajinu čakajú v januári provinčné voľby.
Proces bude v pozornosti aj kvôli správam o údajnom zlom zaobchádzaní s novinárom po zadržaní. Obhajca tvrdí, že jeho klienta po incidente dobili.
Izrael bráni zahraničným novinárom navštíviť pásmo Gazy, informuje hamburský Spiegel online. Preto nie je možné robiť nezávislé spravodajstvo o konflikte s Hamasom.
Na žiadosť Zväzu zahraničných médií v Izraeli má teraz Najvyšší súdny dvor v Jeruzaleme rozhodnúť o sťažnosti novinárov.
V otvorenom liste zväzu sa okrem iného uvádza: "Pásmo Gazy je pre zahraničných novinárov neprístupné. Je to obmedzovanie slobody tlače, aké tu ešte nebolo." Izrael, ktorý kontroluje hranice, musí povoliť novinárom, aby sami zistili, 'čo sa vlastne deje v Gaze'".
Približne 400 členov zväzu novinárov sú korešpondenti hlavných medzinárodných médií, medzi ne patrí aj nemecký magazín Der Spiegel.
Fotografie a správy, ktoré prichádzajú z Izraelom blokovaného územia, pochádzajú výlučne od palestínskych spolupracovníkov tlačových agentúr a arabských televízií, ktoré tam majú kancelárie. Izraelská strana preto doterajšie spravodajstvo z Gazy považuje za neférové.
Copyright © TASR 2008
