MEDIA NEWS
Matka popraveného amerického novinára Jamesa Foleyho privítala zadržanie dvoch zvyšných členov britskej teroristickej bunky Islamského štátu (IS), známej pod prezývkou "The Beatles", a žiada pre nich doživotné väzenie.
V rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC Diane Foleyová uviedla, že syna jej už nikto nevráti, ale zadržanie dvojice islamistov "hádam ochráni iných pred podobným druhom zločinov". "Ich zločiny sa vymykajú predstavivosti. Oni neurobili nič dobré, takže podľa môjho názoru by zvyšok svojho života mali stráviť vo väzení".
Amerického vojnového reportéra Jamesa Folyeho popravili islamisti 19. augusta 2014 v Iraku po tom, ako ho niekoľko mesiacov držali v zajatí. Výmenou za prepustenie Folyeho, ktorý zmizol v Sýrii v novembri 2012, požadoval Islamský štát výkupné vo výške 100 miliónov eur. Spojené štáty americké vtedy vyhlásili, že s teroristami obchodovať nemienia a sumu odmietli zaplatiť.
Foleyho popravu zverejnili na internete ako výstrahu pred ďalšími útokmi zo strany USA, ktoré v tom čase útočili na pozície a základne islamistov v Sýrii i Iraku.
Neskôr vyšlo najavo, že vykonávateľom popravy bol Mohammed Emwazi, známy ako "Džihádista John", ktorý vlastnoručne odrezal hlavy siedmim západným novinárom alebo humanitárnym pracovníkom, ako aj viacerým sýrskym vojakom. Emwazi bol zabitý v novembri 2015 počas americko-britského útoku dronom v sýrskom meste Rakka.
Džihádista John bol členom teroristickej bunky, ktorá od väzňov dostala prezývku "The Beatles" po slávnej rockovej skupine na základe britského prízvuku svojich členov. Podľa americkej vlády bunka zavraždila odrezaním hlavy viac než 27 rukojemníkov.
"Paula" Aina Lesleyho Davisa zadržali v novembri 2015 v Turecku a odsúdili za teroristické aktivity na 7,5 roka. Dvoch zvyšných členov - Alexandu Koteya ("George") a El Shafee Elsheikha ("Ringo") - zadržali vo štvrtok v Sýrii kurdské sily blízko irackých hraníc a vydali americkým špeciálnym jednotkám.
Agentúra Reuters zverejnila v piatok správu o hromadnej poprave desiatich moslimov z etnika Rohingov v mjanmarskej administratívnej oblasti Jakchainský štát. Tvrdí zároveň, že tamojšie úrady zatkli jej dvoch novinárov za to, že na tomto prípade pracovali.
Vládni vojaci spolu s dedinčanmi-budhistami zabili vlani v septembri desať mužov a pochovali ich v masových hroboch v obci Inn Dinn. Pre agentúru Reuters to povedali tamojší vidiečania a bezpečnostný personál.
Mjanmarsko pripustilo existenciu masového hrobu v tejto obci, v ktorom je podľa neho desať "teroristov".
"Sme presvedčení, že ide o príbeh obrovského globálneho významu a bolo našou zodpovednosťou, aby sme ho zverejnili," uviedol v piatok vo vyhlásení šéfredaktor Reuters Stephen J. Adler, ktoré zdieľala agentúra DPA.
Dvoch miestnych novinárov pracujúcich pre Reuters -- menom Wa Lone (31) a Ťjo Sou U (27) -- zadržali vlani 12. decembra v jednej z okrajových štvrtí Rangúnu. Polícia ich prehľadala, pričom našla dve tajné vojenské správy a doklad o pobyte v Jakchainskom štáte, odkiaľ od augusta hromadne utekajú príslušníci moslimskej menšiny Rohingov. Obom novinárom hrozí trest do 14 rokov väzenia.
Mjanmarské ministerstvo pre informácie uviedlo, že novinári boli zadržaní na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 1923, keď bolo Mjanmarsko, známe vtedy aj ako Barma, provinciou Britskej Indie.
Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) Ruskej federácie v stredu (7.2.) na svojej webovej stránke uverejnilo vyhlásenie, v ktorom spája "protiruskú informačnú kampaň pred ZOH v Južnej Kórei" nielen s médiami, ale aj s IT spoločnosťami. Z napojenia na americké spravodajské služby pritom obvinilo aj slovenskú softvérovú spoločnosť Eset. Firma tieto obvinenia odmieta.
"Táto protiruská kampaň môže zahŕňať nielen politicky motivované médiá, ako napríklad Washington Post alebo BuzzFeed, ale aj IT spoločnosti ako ThreatConnect, TrendMicro alebo Eset, ktoré majú silné väzby so CIA a NSA," uvádza sa vo vyhlásení ruského MZV.
"Bezpečnostná spoločnosť Eset nie je prepojená ani so CIA, ani s NSA a ani so žiadnou inou spravodajskou agentúrou alebo vládou. Zároveň nie je zapojená do žiadnej údajnej provokačnej kampane," uviedla v reakcii pre TASR hovorkyňa spoločnosti Zuzana Hošalová.
Eset podľa nej publikuje svoj bezpečnostný výskum bez akýchkoľvek špekulácií a zakladá ho na overiteľných faktoch. "Jeden z dlhodobých pilierov bezpečnostného výskumu spoločnosti Eset je zostať neutrálnym v akejkoľvek politickej alebo geopolitickej otázke," doplnila Hošalová.
Copyright © TASR 2018