



Traja ľudia vrátane amerického kameramana zahynuli pri streľbe v mexickom meste Oaxaca, kde ľavicoví protestujúci zabarikádovali ulice a okupujú vládne budovy už päť mesiacov v snahe zosadiť guvernéra rovnomenného štátu. Viacero ďalších ľudí utrpelo zranenia.
Kameraman Brad Will (36) podľahol strelnému zraneniu hrudníka skôr, ako ho doviezli do nemocnice, informoval jeho zamestnávateľ, mediálna organizácia Indymedia New York. O život pri prestrelkách pri barikádach, ktoré trvali vyše hodinu, prišli podľa miestnej prokuratúry aj dvaja Mexičania vrátane protestujúceho učiteľa.
Skôr v priebehu dňa aktivisti zablokovali diaľnice okolo mesta a pálili vozidlá. Zrušené boli lety do Oaxacy pre obavu, že protestujúci obsadia letisko v meste.
Nepokoje v štáte Oaxaca sa začali pred piatimi mesiacmi, keď štrajkujúci učitelia a ľavicoví aktivisti obsadili veľkú časť štátnej metropoly, obľúbenej turistickej destinácie. Počas konfliktu zahynulo deväť ľudí, prevažne protestujúcich.
Štrajkujúci učitelia tento týždeň rozhodli, že sa vrátia k práci, avšak mnohí protestujúci nemienia ustúpiť, pokým guvernér Ulises Ruiz neopustí svoj úrad. Kritici ho obviňujú z korupcie a represívnych praktík voči odporcom.
Ruiz odmieta odstúpiť a uvádza, že stále kontroluje mesto, v ktorom policajti v uniformách nehliadkovali, odkedy účastníci protestu v júni odrazili neúspešný pokus o rozbitie ich tábora na hlavnom námestí.
Mexický prezident Vicente Fox prisľúbil ukončenie konfliktu pred odchodom z funkcie 1. decembra, rokovania s cieľom nájsť pokojné riešenie dosiaľ neboli úspešné.



Herecký veterán Arthur Hill, ktorý sa objavil v mnohých televíznych a filmových úlohách vrátane seriálov ako Owen Marshall, Counselor at Law či To je vražda, napísala, zomrel vo veku 84 rokov. Ako uviedol jeho priateľ Walter Seltzer, herec zomrel na následky Alzheimerovej choroby v nedeľu 22. októbra v opatrovateľskom ústave Pacific Palisades. Hill, ktorý hereckú profesiu zanechal v roku 1990, sa preslávil aj vďaka televíznym úlohám v seriáloch ako Príbehy Alfreda Hitchcocka, Mission Impossible, The Fugitive, Ben Casey, The Untouchables,
Columbo, Perry MasonThe Defenders, The Nurses, The FBI či Marcus Welby, M.D. Objavil sa i vo filmoch ako Harper (1966), Škaredý Američan (1963), The Andromeda Strain (1971) či vojnovej dráme Vzdialený most (1977). Hill sa narodil 1. augusta 1922 v meste Melfort v kanadskej provincii Saskatchewan. Pred štúdiom práva na univerzite v Britskej Kolumbii slúžil v Kráľovskom kanadskom letectve. V roku 1948 sa presťahoval do Veľkej Británie, kde účinkoval v niekoľkých divadelných predstaveniach. O desať rokov neskôr sa presťahoval do New Yorku a presadil sa i na Broadwayi.
Borat, bláznivý fiktívny kazašský televízny reportér, prišiel do centra Londýna na vozíku na premiéru svojho najnovšieho filmu, pričom spoločnosť mu robili smejúce sa zástupy fanúšikov a sporo odeté dievčatá. Pod dáždnikom s výraznou britskou zástavou Borat pozdravil davy na Leicester Square, tradičnom mieste významných britských filmových podujatí. No z lesku a slávy filmovej premiéry vďaka vyzývavo oblečeným dievčatám, zástupu ufúľaných detí, ktoré Boratovi utvorili čestnú štólu a vozíku ťahaného mulicou, nezostalo takmer nič. Vo filme s názvom Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa hlavnú úlohu stvárnil britský komik Sacha Baron Cohen, ktorý sa do povedomia verejnosti dostal ako svojský raper Ali G. V komediálnej snímke sa predstavil ako hlúpy novinár, ktorý spôsobí vzburu v celých USA. Herec na premiéru prišiel v žltom saku opásaný ľadvinkou a s oboma vztýčenými palcami odspieval vymyslenú hymnu "Ó Kazachstan". V svojom krátkom príhovore označil americkú speváčku Madonnu za spievajúceho transvestitu a pozval fanúšikov, aby prišli do jeho hotelovej izby, kde by nahí zápasili a strieľali na psov z jeho okna. Kazachstan Boratov humor znáša iba veľmi ťažko, i keď kazašský veľvyslanec v Londýne v stredu uviedol, že sa na filme dobre bavil.
Nová generácia ultrasilných rádioteleskopov navrhnutých na odhaľovanie pôvodu vesmíru bude údajne stopovať i po rozhlasovom a televíznom vysielaní mimozemských civilizácií. Podľa časopisu New Scientist, televízne a rozhlasové vysielanie sa pohybuje v rozmedzí 50 až 400 megahertzov, ktoré môžu prekrývať frekvencie v rozmedzí 10 do 100 megahertzov, ktoré vysielajú atómy vodíka z počiatkov vesmíru. Astrofyzici Harvardskej univerzity Abraham Loeb a Matias Zaldarriaga naznačili, že televízne a rozhlasové vysielanie, ktoré vytŕča z energetického spektra, môže byť zachytené teleskopmi, ako napríklad LOFAR, ktorý budú Holandsku. Tieto "výčnelky", ak ich vôbec niekedy objavíme, môžu byť kľúčom k informáciám o mimozemských civilizáciách. Ak akákoľvek planéta obieha okolo hviezdy, jej vzdialenosť od Zeme sa mení, čo spôsobuje Dopplerov jav, či je zmena vlnovej dĺžky (a teda frekvencie) elektromagnetických alebo akustických vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa. Loeb a Zaldarriaga veria, že tento jav bude možné využiť aj na sformovanie predstavy o tvare orbity, naklonení a vzdialenosti planéty od hviezdy, ktorá zase umožní vedcom prepočítať teplotu povrchu planéty či dokonca prítomnosť tekutej vody. Až 100 miliónov hviezd, ktoré obiehajú planéty sa nachádza iba vo vzdialenosti 1 000 svetelných rokov od Zeme, z ktorej rádiové vlny odchádzajú do vesmíru. Ak sa by LOFAR a ďalšie veľké teleskopy zameral na hľadanie mimozemských civilizácií, musel by prekonať jeden zásadný technický problém, teda schopnosť rozoznať mimozemské vysielanie od pozemského.
Americká moderátorka Oprah Winfrey uviedla pred 3 000 podporovateľmi amerického múzea pamätníkov holokaustu, že ju stále desia spomienky na návštevu koncentračného tábora v poľskom Osvienčime. "Vôbec si neviem predstaviť, aké hrozné to muselo byť prežiť koncentračný tábor živý a zdravý," povedala moderátorka v stredu na benefičnom večierku pre múzeum. "Vôbec mi to nešlo do hlavy, keď som tam bola. Môj mozog to celé nedokázal obsiahnuť," dodala. Winfrey bola v Poľsku v januári a nakrútila tu dvojdielny dokument o vedcovi a autorovi Eliem Wieselovi, ktorý prežil holokaust. "Tie milióny a milióny a milióny ľudí, ktorí to neprežili, chcú, aby sme nikdy nezabudli na nádej, ktorú obetovali na bojovom poli," uviedla Winfrey vo svojom 15-minútovom prejave na charitatívnom večierku pre washingtonské múzeum. Toto podujatie bolo už 11. v poradí na získanie prostriedkov pre múzeum. Hovorca múzea nevedel uviesť, koľko sa doposiaľ vyzbieralo peňazí. Minulý rok bol rozpočet múzea v prepočte 1,9 miliardy korún, pričom takmer tretinu z neho tvorili príspevky súkromných darcov. Okrem Winfrey so svojím prejavom vystúpil i starosta Chicaga Richard Daley a vysokoškolák, ktorý prežil genocídu vo Rwande. "Všetci musíme zastaviť predsudky a nenávisť kdekoľvek na ne natrafíme," uviedol Daley. Organizátori podujatia uviedli, že vzdelávanie o holokauste zostáva dôležité aj dnes, keďže otázka genocídy je stále aktuálna. "Každý z nás je zodpovedný, máme morálnu povinnosť slúžiť aj ostatným než iba sebe. Keď sa učíte, učte ďalej. Keď dostávajte, dávajte to ďalej," uzavrela Winfrey.
Rozhodnutie dánskeho súdu zamietnuť žaloby siedmich moslimských organizácií proti denníku Jyllands-Posten, ktorý v septembri 2005 publikoval kontroverzné karikatúry proroka Mohameda, kritizovali vo štvrtok arabskí politici a intelektuáli. Podľa ich názoru to môže zväčšiť rozdiely medzi obyvateľmi Západu a moslimami. Neočakávajú však masové protesty.
Súd v dánskom meste Aarhus zamietol žalobu, podľa ktorej denník karikatúry zverejnil s cieľom uraziť moslimského proroka Mohameda a vysmievať sa z islamu. Islamské zákony zobrazovanie proroka zakazujú. "Toto (rozhodnutie súdu) len zväčší rozdiely medzi Západom a islamským svetom," povedal sýrsky poslanec Muhammad Habaš, ktorý je šéfom Strediska islamských štúdii v Damasku. Podľa dánskeho súdu nemožno vylúčiť, že 12 kresieb zverejnených v Jyllands-Posten urazilo niektorých moslimov, ale neexistuje dôvod domnievať sa, že úmyslom karikatúr bolo uraziť alebo znevážiť moslimov. Dánski moslimovia, ktorí žalobu podali, uviedli, že sa proti rozhodnutiu odvolajú.
V Jordánsku, kde dvoch žurnalistov za zverejnenie karikatúr uväznili, jeden z poslancov vyhlásil, že verdikt súdu je príkladom islamofóbie. "Ide o politické rozhodnutie vyjadrujúce nenávisť voči islamu a moslimom zo strany dánskej vlády, jej úradov a jej súdnictva," povedal poslanec Mahmúd al-Charabší.
V Libanone, kde na protest proti karikatúram vo februári podpálili dánsky konzulát, profesor Radvan al-Sajíd vyhlásil, že verdikt je "dezinterpretáciou slobody vyjadrovania". Al-Sajíd, ktorý vyučuje islamské štúdie na Libanonskej univerzite, však hovorí, že moslimovia by nemali rozhodnutie súdu považovať za urážku. Neočakáva opakovanie februárových výtržností, pretože ľudia podľa neho vedia, že boli kontraproduktívne. "Objaví sa hnev a novinové články odsudzujúce rozhodnutie súdu, ale neočakávam pouličné protesty," povedal al-Sajíd. Súhlasí s ním aj sýrsky poslanec Habaš. "Nedomnievame sa, že bude užitočné vyjadrovať náš hnev v uliciach," dodal.






Anja Salomonowitz
Cenu Viennale-Standard-Publikumspreis / vena novín Der Standard a publika / získal film od Mirjam Kubescha Balordi, dokument o talianskom mužskom väzení . Španielsky film Honor de Cavalleria od Alberta Serru získal cenu medzinárodnej kritiky -FIPRESCI.

Najlepšiu obálku roka 2006 má The New Yorker .
Cenu udeľovala Americká spoločnosť šéfredaktorov magazínov (American Society of Magazine Editors za rok 2005
Titulná strana amerického módneho magazínu Harper´s Bazaar s herečkou Julianne Moore získala prvenstvo v súťaži o Najlepšiu obálku so celebritou. Ex aequo prvé miesto v tejto kategórii získal magazín Vibe Vibe s raperom Busta Rhymesom.
Katégóriu Best News Cover vyhral opäť The New Yorker .
Kategóriu Best Concept Cover magazín Time.
Best Fashion Cover získal časopis Departures .
Best Service Cover vyhral Time Out New York za špeciálne vydanie o fitness.
Ocenenie Best Cover Line získal The Economist za koláž Kim Jong-ila
Erlan Idrissov, kazašský veľvyslanec vo Veľkej Británii, priznal, že sa veľmi dobre zabával na fiktívnom novinárovi Bratovi v jeho najnovšom filme Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa. Tento film rozpútal priam medzinárodný konflikt, keďže tu britský komik Sacha Baron Cohen veľmi nevyberaným spôsobom zosmiešňuje celý Kazachstan. Kazašská vláda sa mu dokonca vyhrážala žalobou a pre istotu pred mesiacom v štvorstranovej prílohe denníka The New York Times prezentovala krásy svojej krajiny. "Úprimne som sa smial na mnohých vtipoch, ale v istých chvíľach som sa nemohol ubrániť pocitu, že ma to i uráža," povedal Idrissov. "Možno je to trošku zložitejšie na pochopenie, ale je to istá výzva." Veľvyslanec sa najviac bavil, keď sa Borat prechádzal v newyorskom metre so živou sliepkou. Baron Cohen si vo filme na mušku okrem Kazachstanu zobral i feministky, homosexuálov, černochov i amerického prezidenta Georgea W. Busha.
Americká speváčka Madonna v utorkovom rozhovore s moderátorkou Oprah Winfrey vyhlásila, že bola prekvapená mediálnou búrkou, ktorá sa rozpútala okolo jej snáh o adopciu 13-mesačného chlapca z afrického Malawi. Za celý rozruch obvinila médiá. Madonna nakrútila rozhovor cez satelit z Londýna, na amerických televíznych obrazovkách by sa mal objaviť už dnes. Bolo to vôbec po prvý raz, čo verejne hovorila o adopcii. Podľa jednej z členiek obecenstva v americkom štúdiu, Madonna vyhlásila, že bola prekvapená správami o otcovi chlapca Yohaneovi Bandovi, ktorý pre novinárov vyhlásil, že netušil, že sa svojho syna Davida vzdáva nadobro. "Povedala, že sa stretla s otcom a dívala sa mu priamo do očí," povedala diváčka Sheryl Lewis. "Potom dodala, že postupovala podľa zákona i podľa ústnej a písomnej dohody." V rozhovore, ktorý sa v utorok objavil v časopise Time Banda vyhlásil, že pre synovo dobro nepodnikne žiadne ďalšie kroky. "Nechcem, aby sa môj syn, ktorý už odišiel, vracal. Zabilo by to jeho budúcnosť," povedal. Madonna vyhlásila, že spolu s manželom Guyom Richiem uvažovali o adopcii už viac ako dva roky.
Madonna po prvý raz odcestovala do Malawi 4. októbra spoločne s manželom, britským režisérom Guyom Ritchiem. Strávili tam osem dní, počas ktorých navštívili niekoľko sirotincov, ktoré speváčka podporuje prostredníctvom svojej charitatívnej organizácie. Chlapec menom David Banda, ktorého sa pár rozhodol adoptovať, prišiel do Londýna minulý týždeň. Vrchný súd v Malawi poskytol Madonne a jej manželovi dočasné povolenie pre adopciu, svoje rozhodnutie však bude musieť ešte právoplatne potvrdiť. Madonna vyhlásila, že pri adopcii postupovala podľa zákona i napriek tomu, že chlapcov otec neskôr uviedol, že netušil, že sa syna vzdáva navždy. Speváčka má dve vlastné deti - deväťročnú Lourdes a šesťročného Rocca.
Panarabská satelitná televízia al-Džazíra si pohnevala ďalšiu z vlád arabských krajín. Tunisko v stredu rozhodlo o zatvorení veľvyslanectva v Katare, kde táto televízia sídli, na protest proti jej údajne neobjektívnemu spravodajstvu. "Tunisko sa rozhodlo zatvoriť veľvyslanectvo v Katare, a to aj napriek úcte a rešpektu, ktoré k tejto krajine prechovávame," oznámilo tuniské ministerstvo zahraničných vecí.
Al-Džazíra si tuniskú vládu zrejme popudila najmä odvysielaním dvoch rozhovorov s exilovým opozičným vodcom Moncefom Marzúkím, ktorý prostredníctvom tejto televízie vyzýval svojich spoluobčanov na ozbrojený odpor voči súčasnej tuniskej vláde.
Vyšetrovanie vraždy známej ruskej novinárky Anny Politkovskej sa sústreďuje na bývalých príslušníkov polície, ktorých novinárka spájala so zločinmi proti civilistom v Čečensku. Píše o tom v stredu ruský denník Kommersant. Noviny citujú nemenované zdroje, podľa ktorých vyšetrovací tím odcestoval minulý týždeň do sibírskeho regiónu Chanty-Mansijsk, kde údajne videli dvoch policajtov hľadaných za zločiny v Čečensku. Úrad generálneho prokurátora sa k informácii nevyjadril.
Politkovskú, ktorá písala o zabíjaní, mučení a iných zločinoch proti čečenským civilistom, zastrelili 7. októbra. Páchateľov pravdepodobne nájomnej vraždy sa zatiaľ nepodarilo nájsť a vražda vyvolala medzinárodné pobúrenie a protesty.
Denník Kommersant uviedol, že Politkovskaja v článku z roku 2001 pripísala zabitie Čečena Zelimchana Murdalova policajtom z regiónu Chanty-Mansijsk, ktorí slúžili v Čečensku a muža zatkli. Jedného z nich, Sergeja Lapina, odsúdili v marci 2005 na jedenásť rokov väzenia za ťažké ublíženie na zdraví u Murdalova a tiež za zneužitie právomoci. Podľa novín agenti federálnej bezpečnostnej služby vypočúvali Lapinovho otca a sestru, a po ôsmich ďalších príslušníkoch
Lapin bol zapletený do mailových hrozieb, ktoré dostala Politkovskaja. V roku 2001 na niekoľko mesiacov pre tieto hrozby odcestovala do Viedne, pričom obvinila Lapina, že sa jej chce pomstiť. Zatkli ho v roku 2002, ale prípad nasledujúci rok uzavreli. Na vražde novinárky sa podľa vyšetrovateľov podieľali traja ľudia, vrátane muža a mladej ženy, ktorí novinárku sledovali a zachytila ich bezpečnostná kamera v obchode, kde nakupovala pred návratom domov v deň svojho zavraždenia.
IFPI SR Hitparáda - RADIO TOP 100 Týždeň - 2006/42
1.
PEHA-RENESANCIA 2. SCISSOR SISTERS-I DON´T FEEL LIKE DANCIN 3. CMORIK PETER-MÁM POCIT 4. SMATANOVÁ ZUZANA-NEKRÁČAJ PREDO MNOU 5. MADONNA-JUMP 6. HILTON PARIS-STARS ARE BLIND 7. JAMELIA-SOMETHING ABOUT YOU 8. TINA-VIEM ŽE POVIEŠ ÁNO 9. FURTADO NELLY-PROMISCUOUS 10. REAMONN-TONIGHT 11. HABERA PAVOL-OD LÁSKY ZÁVISLÍ 14. DESMOD-NIEKTO TI TO POVIE SKOR NEŽ JA 16. ĎURICA ADAM-UROB MA LEPŠÍM 19. ŽBIRKA MIRO-MÁM ŤA VIAC 29. PARA-AKO NAJLEPŠIE VIEM 32. NOCADEŇ-TVOJ MONO HLAS 34. BALÚCHOVÁ BARBORA-TVOJE SLOVÁ 37. ŠTROFFEK IVAN-SÚHLASÍM 42. VETROPLACH-TANCUJ TANCUJ 50. GRIGOROV ROBO-POVEDZME 56. GLADIATOR-HOLUBIENKA SIVÁ 60. BUNDOVÁ MÁRIA-PERFEKTNÝ SVET 64. NO NAME-STROMY 72. HEX-BRATISLAVSKÍ CHALANI 73. PREDNÁ ZDENKA-VODY SÚ POMALÉ 74. HRDZA-A TAM HORE DVE JABLONE 77. BALÚCHOVÁ BARBORA-ULETENÁ 78. ROLINS DARA-TÚŽIM 79. HEX-NIKDY NEBOLO LEPŠIE 82. I.M.T. SMILE-HEJ VSTÁVAJ 84. MÜLLER RICHARD-ČO BOLO BOLO 94. LOBO & KOTUĽA PETER-LEN S TEBOU 96. STEREO-ANI NEVIEŠ






WHAT TO DO
ABOUT THEM ?
Zmeniť postoj verejnosti k verejnoprávnym médiám by po svojom prípadnom zvolení za generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV) chcel jeden z troch kandidátov na šéfa STV - Radim Hreha. Mediálny poradca žijúci v Českej republike, ktorého Rada STV v utorok posunula do 2. kola voľby spolu s Jozefom Heribanom a Petrom Nižňanským, by po prípadnom nástupe na post šéfa STV urobil v prvom rade ekonomický a následne aj personálny a programový audit. Ako uviedol , nerobil by veľké personálne výmeny. Najskôr by dal každému šancu dokázať svoje schopnosti a nebránil by sa ani kritike. Hreha sa domnieva, že za šéfa STV by mohol byť zvolený aj preto, že v pôsobení na slovenskej mediálnej scéne má čistý štít a nie za ním loby. Hreha očakával, že do 2. kola, ktoré bude v utorok 24. októbra, sa dostane aj predseda Rady STV Miroslav Kollár a Roman Lipták z agentúry Forza. Kollár však získal len dva hlasy a Lipták jeden, čo bolo málo na postup do finále voľby. Hreha postúpil s tromi hlasmi, rovnako ako producent a pedagóg VŠMU P. Nižňanský. Dramaturg, scenárista, režisér, manažér a bývalý poslanec za ANO J. Heriban získal päť hlasov.
Hreha v súčasnosti podniká ako externý mediálny poradca a v minulosti bol riaditeľom sekretariátu generálneho riaditeľa Českej televízie Jiřího Janečka a zakladateľ a riaditeľ mediálnej agentúry a internetového portálu Česká média. Prezentáciu svojho projektu riadenia a rozvoja STV venoval takmer výlučne prechodu z analógového na digitálne vysielanie, jeho technologickým alternatívam. "Na Slovensku sa zvažuje, či vôbec Slovenská televízia ako národný vysielateľ dostane tú dôveru, že sa stane lídrom v tejto oblasti," uviedol počas vypočutia pred Radou STV na základe svojej analýzy. Ak k tomu legislatíva nedospeje, hlboko tým podľa Hrehu poškodí záujem verejnosti, rozvráti systém duálneho vysielania a poškodí tým mediálny trh. Ak chce byť STV lídrom v prechode na digitalizáciu, musí byť dôveryhodná a stabilná, tvrdí. Z STV by po prípadnom zvolení chcel urobiť modernú národnú multimediálnu inštitúciu. Je za rozvoj pôvodnej televíznej tvorby. STV by mala byť podľa neho financovaná z koncesionárskych poplatkov. Obmedzil by vysielanie klasickej reklamy. Radim Hreha (1953) do roku 1994 pôsobil v Košiciach, najprv ako vedúci zásobovania Hutných stavieb Košice (1978 - 1983), neskôr v rokoch 1983 až 1988 bol vedúcim autoservisu, potom až do roku 1994 riaditeľom závodu Drobný tovar Košice. V rokoch 1994 až 1996 pôsobil na mestskom úrade Českého Krumlova a v spoločnosti Služby mesta Český Krumlov. Mediálnej problematike sa začal profesionálne venovať v Pragobanke (1997 - 1998), kde medzi jeho kompetencie ako obchodného námestníka riaditeľa pobočky patrila i komunikácia s médiami. V rokoch 1998 až 2001 bol vrchným mediálnym analytikom spoločnosti CEPRA (Central European Public Relations Agency), ktorej klientom bola aj TV Nova. Následne až do začiatku tohto roka zastával funkciu riaditeľa a konateľa spoločnosti Česká média. Od februára do júna tohto roka bol riaditeľom sekretariátu Generálneho riaditeľa Českej televízie. Venuje sa mediálnemu poradenstvu, príprave mediálnych seminárov. Externe prednáša na Vysokej škole J. A. Komenského v Prahe.
Ak by bol Jozef Heriban zvolený za generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV), v prvom rade by chcel dosiahnuť, aby STV dôsledne plnila poslanie televízie verejnej služby. Verejnoprávny charakter chýba podľa neho najmä Jednotke, ktorá je viac komerčná ako verejnoprávna. Pred utorkovým 2. kolom voľby šéfa STV, odpoveďou na to, čo by robil, ak by ho Rada STV zvolila, je jeho projekt. Skôr, ako by začal robiť zmeny, by sa však poradil s odborníkmi, s ktorými je v kontakte a ktorým by ponúkol pozície v topmanažmente STV. Radiť by sa chcel aj s Radou STV, čo nerobilo predchádzajúce vedenie. Dramaturg, scenárista, režisér, manažér a bývalý poslanec za ANO získal v 1. kole voľby najviac - päť hlasov. Ako Heriban konštatoval počas verejného vypočutia pred Radou STV, skvalitnil by spravodajstvo z domova, zahraničia, regiónov aj zo športu. Spravodajstvo STV by malo byť objektívne, nezávislé a dôveryhodné, "no zatiaľ táto vlajková loď STV pláva blízko plytčiny", uviedol Heriban, ktorý je za zachovanie oboch okruhov STV a ich užšiu spoluprácu. Medzi priority jeho projektu riadenia a rozvoja STV patrí aj zmena vysielacieho času Správ STV na 19:00. Dôslednou a rýchlou digitalizáciou technologických postupov by chcel zabezpečiť rovnakú konkurenčnú pozíciu pre redaktorov spravodajstva STV. Okrem toho by ako riaditeľ chcel presadiť vznik pôvodného dramatického televízneho seriálu. STV by mala podporiť ročne najmenej päť celovečerných filmov ročne, pričom jeden z nich by mal byť pre deti a mládež, ďalej animovanú tvorbu, večerníčky, robiť záznamy z predstavení. Archív STV, ktorý sa podľa neho nevyužíva koncepčne, by postupne zdigitalizoval a v programe využil jeho kvalitné tituly. Na dosiahnutie kvalitného programu sú podľa neho nevyhnuté výrazné zmeny v dramaturgii, zjednodušenie riadenia v STV na dve úrovne a aj modernizácia. Na niektoré procesy digitalizácie by chcel podporu štátu. Technologickú rekonštrukciu STV by riešil predajom výškovej budovy a úverom. Heriban zároveň počas vypočutia pred Radou STV verejne prisľúbil, že ak by sa stal generálnym riaditeľom, nebude STV prerušovať relácie reklamnými prestávkami. Ako riaditeľ STV by spolupracoval s MK SR a NR SR na príprave zákona o poplatkoch za služby poskytované STV a zákona o digitalizácii televízneho vysielania. Heribanovým cieľom je, aby sa STV stala lídrom v procese digitalizácie televízneho vysielania v SR. Jozef Heriban (1953) v roku 1978 začínal ako dramaturg rozhlasových hier v Československom rozhlase Bratislava a následne (1981 - 1994) trinásť rokov pôsobil v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave ako vedúci tvorivo - výrobnej skupiny, vedúci Tatra filmu a námestník pre výrobu a obchod. Spolupracoval na výrobe mnohých hraných filmov s režisérmi Štefanom Uhrom, Dušanom Hanákom, Jurajom Jakubiskom, Jurajom Herzom a ďalšími. V rokoch 1996 až 2001 pôsobil v TV Markíza a v spoločnosti EuroTel Bratislava ako riaditeľ reklamy, riaditeľ vonkajších vzťahov a vedúci public relations. Zameriaval sa na úspešné budovanie značky a na marketing a reklamu. V rokoch 2002 až 2006 bol poslancom Národnej rady SR za ANO, neskôr nezávislým. V súčasnosti externe prednáša na Fakulte manažmentu UK v Bratislave a pôsobí ako marketingový a mediálny poradca. Je autorom rozhlasových hier, kníh, filmových a televíznych scenárov, z ktorých mnohé získali ceny.
Jeden z trojice kandidátov na generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV) Peter Nižňanský svoj postup do finále voľby šéfa STV nechce komentovať. Ako uviedol pre agentúru SITA, až do utorkového 2. kola voľby nebude odpovedať na žiadne otázky médií. Vyjadriť sa nechcel k svojmu postupu ani k projektu riadenia a rozvoja STV, ktorý predstavil Rade STV. Jeho vystúpenie si však môžete vypočuť TU
Producent a pedagóg Peter Nižňanský dostal tento utorok v 1. kole voľby tri hlasy. Počas verejného vypočutia pred Radou STV, ktoré rada tento týždeň zverejnila na webovskej stránke STV, Nižňanský uviedol, že ak by bol zvolený za šéfa televízie, bude sa uchádzať o štátne dotácie. Ako konštatoval, získaním dodatočných zdrojov od štátu by riešil výpadky vo financovaní STV, ktoré môžu priniesť prípadné súdne prehry či pokles príjmov z koncesionárskych poplatkov. STV by podľa jeho odhadov potrebovala od štátu niekoľko sto miliónov korún na vlastnú tvorbu a digitalizáciu. Tiež by chcel zefektívniť výber koncesií a stabilizovať personálne obsadenie STV. Podľa časti členov Rady STV, Nižňanského projekt riadenia a rozvoja STV je všeobecný, nenavrhuje nové koncepčné riešenia problémov STV a nevenuje sa digitalizácii. Nižňanský (1953) od roku 1998 pôsobí na katedre produkcie a manažmentu Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Vlastní produkčnú spoločnosť Salvo Film, ktorá pripravila pre ministerstvo školstva viacero výchovno-vzdelávacích filmov. Začínal (1979 - 1986) v GR Ceva v Trenčíne, kde bol vedúcim odborným referentom obchodného úseku, neskôr do roku 1989 pracoval na ministerstve stavebníctva. V rokoch 1990 až 1993 bol obchodno-ekonomickým riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby a následne začal podnikať ako filmový producent a majiteľ produkčnej spoločnosti.