Borat, bláznivý fiktívny kazašský televízny reportér, prišiel do centra Londýna na vozíku na premiéru svojho najnovšieho filmu, pričom spoločnosť mu robili smejúce sa zástupy fanúšikov a sporo odeté dievčatá. Pod dáždnikom s výraznou britskou zástavou Borat pozdravil davy na Leicester Square, tradičnom mieste významných britských filmových podujatí. No z lesku a slávy filmovej premiéry vďaka vyzývavo oblečeným dievčatám, zástupu ufúľaných detí, ktoré Boratovi utvorili čestnú štólu a vozíku ťahaného mulicou, nezostalo takmer nič. Vo filme s názvom Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa hlavnú úlohu stvárnil britský komik Sacha Baron Cohen, ktorý sa do povedomia verejnosti dostal ako svojský raper Ali G. V komediálnej snímke sa predstavil ako hlúpy novinár, ktorý spôsobí vzburu v celých USA. Herec na premiéru prišiel v žltom saku opásaný ľadvinkou a s oboma vztýčenými palcami odspieval vymyslenú hymnu "Ó Kazachstan". V svojom krátkom príhovore označil americkú speváčku Madonnu za spievajúceho transvestitu a pozval fanúšikov, aby prišli do jeho hotelovej izby, kde by nahí zápasili a strieľali na psov z jeho okna. Kazachstan Boratov humor znáša iba veľmi ťažko, i keď kazašský veľvyslanec v Londýne v stredu uviedol, že sa na filme dobre bavil. Nová generácia ultrasilných rádioteleskopov navrhnutých na odhaľovanie pôvodu vesmíru bude údajne stopovať i po rozhlasovom a televíznom vysielaní mimozemských civilizácií. Podľa časopisu New Scientist, televízne a rozhlasové vysielanie sa pohybuje v rozmedzí 50 až 400 megahertzov, ktoré môžu prekrývať frekvencie v rozmedzí 10 do 100 megahertzov, ktoré vysielajú atómy vodíka z počiatkov vesmíru. Astrofyzici Harvardskej univerzity Abraham Loeb a Matias Zaldarriaga naznačili, že televízne a rozhlasové vysielanie, ktoré vytŕča z energetického spektra, môže byť zachytené teleskopmi, ako napríklad LOFAR, ktorý budú Holandsku. Tieto "výčnelky", ak ich vôbec niekedy objavíme, môžu byť kľúčom k informáciám o mimozemských civilizáciách. Ak akákoľvek planéta obieha okolo hviezdy, jej vzdialenosť od Zeme sa mení, čo spôsobuje Dopplerov jav, či je zmena vlnovej dĺžky (a teda frekvencie) elektromagnetických alebo akustických vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa. Loeb a Zaldarriaga veria, že tento jav bude možné využiť aj na sformovanie predstavy o tvare orbity, naklonení a vzdialenosti planéty od hviezdy, ktorá zase umožní vedcom prepočítať teplotu povrchu planéty či dokonca prítomnosť tekutej vody. Až 100 miliónov hviezd, ktoré obiehajú planéty sa nachádza iba vo vzdialenosti 1 000 svetelných rokov od Zeme, z ktorej rádiové vlny odchádzajú do vesmíru. Ak sa by LOFAR a ďalšie veľké teleskopy zameral na hľadanie mimozemských civilizácií, musel by prekonať jeden zásadný technický problém, teda schopnosť rozoznať mimozemské vysielanie od pozemského. Americká moderátorka Oprah Winfrey uviedla pred 3 000 podporovateľmi amerického múzea pamätníkov holokaustu, že ju stále desia spomienky na návštevu koncentračného tábora v poľskom Osvienčime. "Vôbec si neviem predstaviť, aké hrozné to muselo byť prežiť koncentračný tábor živý a zdravý," povedala moderátorka v stredu na benefičnom večierku pre múzeum. "Vôbec mi to nešlo do hlavy, keď som tam bola. Môj mozog to celé nedokázal obsiahnuť," dodala. Winfrey bola v Poľsku v januári a nakrútila tu dvojdielny dokument o vedcovi a autorovi Eliem Wieselovi, ktorý prežil holokaust. "Tie milióny a milióny a milióny ľudí, ktorí to neprežili, chcú, aby sme nikdy nezabudli na nádej, ktorú obetovali na bojovom poli," uviedla Winfrey vo svojom 15-minútovom prejave na charitatívnom večierku pre washingtonské múzeum. Toto podujatie bolo už 11. v poradí na získanie prostriedkov pre múzeum. Hovorca múzea nevedel uviesť, koľko sa doposiaľ vyzbieralo peňazí. Minulý rok bol rozpočet múzea v prepočte 1,9 miliardy korún, pričom takmer tretinu z neho tvorili príspevky súkromných darcov. Okrem Winfrey so svojím prejavom vystúpil i starosta Chicaga Richard Daley a vysokoškolák, ktorý prežil genocídu vo Rwande. "Všetci musíme zastaviť predsudky a nenávisť kdekoľvek na ne natrafíme," uviedol Daley. Organizátori podujatia uviedli, že vzdelávanie o holokauste zostáva dôležité aj dnes, keďže otázka genocídy je stále aktuálna. "Každý z nás je zodpovedný, máme morálnu povinnosť slúžiť aj ostatným než iba sebe. Keď sa učíte, učte ďalej. Keď dostávajte, dávajte to ďalej," uzavrela Winfrey. Rozhodnutie dánskeho súdu zamietnuť žaloby siedmich moslimských organizácií proti denníku Jyllands-Posten, ktorý v septembri 2005 publikoval kontroverzné karikatúry proroka Mohameda, kritizovali vo štvrtok arabskí politici a intelektuáli. Podľa ich názoru to môže zväčšiť rozdiely medzi obyvateľmi Západu a moslimami. Neočakávajú však masové protesty. Súd v dánskom meste Aarhus zamietol žalobu, podľa ktorej denník karikatúry zverejnil s cieľom uraziť moslimského proroka Mohameda a vysmievať sa z islamu. Islamské zákony zobrazovanie proroka zakazujú. "Toto (rozhodnutie súdu) len zväčší rozdiely medzi Západom a islamským svetom," povedal sýrsky poslanec Muhammad Habaš, ktorý je šéfom Strediska islamských štúdii v Damasku. Podľa dánskeho súdu nemožno vylúčiť, že 12 kresieb zverejnených v Jyllands-Posten urazilo niektorých moslimov, ale neexistuje dôvod domnievať sa, že úmyslom karikatúr bolo uraziť alebo znevážiť moslimov. Dánski moslimovia, ktorí žalobu podali, uviedli, že sa proti rozhodnutiu odvolajú. V Jordánsku, kde dvoch žurnalistov za zverejnenie karikatúr uväznili, jeden z poslancov vyhlásil, že verdikt súdu je príkladom islamofóbie. "Ide o politické rozhodnutie vyjadrujúce nenávisť voči islamu a moslimom zo strany dánskej vlády, jej úradov a jej súdnictva," povedal poslanec Mahmúd al-Charabší. V Libanone, kde na protest proti karikatúram vo februári podpálili dánsky konzulát, profesor Radvan al-Sajíd vyhlásil, že verdikt je "dezinterpretáciou slobody vyjadrovania". Al-Sajíd, ktorý vyučuje islamské štúdie na Libanonskej univerzite, však hovorí, že moslimovia by nemali rozhodnutie súdu považovať za urážku. Neočakáva opakovanie februárových výtržností, pretože ľudia podľa neho vedia, že boli kontraproduktívne. "Objaví sa hnev a novinové články odsudzujúce rozhodnutie súdu, ale neočakávam pouličné protesty," povedal al-Sajíd. Súhlasí s ním aj sýrsky poslanec Habaš. "Nedomnievame sa, že bude užitočné vyjadrovať náš hnev v uliciach," dodal.
Anja Salomonowitz
Cenu Viennale-Standard-Publikumspreis / vena novín Der Standard a publika / získal film od Mirjam Kubescha Balordi, dokument o talianskom mužskom väzení . Španielsky film Honor de Cavalleria od Alberta Serru získal cenu medzinárodnej kritiky -FIPRESCI.
Najlepšiu obálku roka 2006 má The New Yorker .
Cenu udeľovala Americká spoločnosť šéfredaktorov magazínov (American Society of Magazine Editors za rok 2005
Titulná strana amerického módneho magazínu Harper´s Bazaar s herečkou Julianne Moore získala prvenstvo v súťaži o Najlepšiu obálku so celebritou. Ex aequo prvé miesto v tejto kategórii získal magazín Vibe Vibe s raperom Busta Rhymesom. Katégóriu Best News Cover vyhral opäť The New Yorker .Kategóriu Best Concept Cover magazín Time. Best Fashion Cover získal časopis Departures .Best Service Cover vyhral Time Out New York za špeciálne vydanie o fitness. Ocenenie Best Cover Line získal The Economist za koláž Kim Jong-ila
IFPI SR Hitparáda - RADIO TOP 100 Týždeň - 2006/42
1.
PEHA-RENESANCIA 2. SCISSOR SISTERS-I DON´T FEEL LIKE DANCIN 3. CMORIK PETER-MÁM POCIT 4. SMATANOVÁ ZUZANA-NEKRÁČAJ PREDO MNOU 5. MADONNA-JUMP 6. HILTON PARIS-STARS ARE BLIND 7. JAMELIA-SOMETHING ABOUT YOU 8. TINA-VIEM ŽE POVIEŠ ÁNO 9. FURTADO NELLY-PROMISCUOUS 10. REAMONN-TONIGHT 11. HABERA PAVOL-OD LÁSKY ZÁVISLÍ 14. DESMOD-NIEKTO TI TO POVIE SKOR NEŽ JA 16. ĎURICA ADAM-UROB MA LEPŠÍM 19. ŽBIRKA MIRO-MÁM ŤA VIAC 29. PARA-AKO NAJLEPŠIE VIEM 32. NOCADEŇ-TVOJ MONO HLAS 34. BALÚCHOVÁ BARBORA-TVOJE SLOVÁ 37. ŠTROFFEK IVAN-SÚHLASÍM 42. VETROPLACH-TANCUJ TANCUJ 50. GRIGOROV ROBO-POVEDZME 56. GLADIATOR-HOLUBIENKA SIVÁ 60. BUNDOVÁ MÁRIA-PERFEKTNÝ SVET 64. NO NAME-STROMY 72. HEX-BRATISLAVSKÍ CHALANI 73. PREDNÁ ZDENKA-VODY SÚ POMALÉ 74. HRDZA-A TAM HORE DVE JABLONE 77. BALÚCHOVÁ BARBORA-ULETENÁ 78. ROLINS DARA-TÚŽIM 79. HEX-NIKDY NEBOLO LEPŠIE 82. I.M.T. SMILE-HEJ VSTÁVAJ 84. MÜLLER RICHARD-ČO BOLO BOLO 94. LOBO & KOTUĽA PETER-LEN S TEBOU 96. STEREO-ANI NEVIEŠWHAT TO DO
ABOUT THEM ?
Zmeniť postoj verejnosti k verejnoprávnym médiám by po svojom prípadnom zvolení za generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV) chcel jeden z troch kandidátov na šéfa STV - Radim Hreha. Mediálny poradca žijúci v Českej republike, ktorého Rada STV v utorok posunula do 2. kola voľby spolu s Jozefom Heribanom a Petrom Nižňanským, by po prípadnom nástupe na post šéfa STV urobil v prvom rade ekonomický a následne aj personálny a programový audit. Ako uviedol , nerobil by veľké personálne výmeny. Najskôr by dal každému šancu dokázať svoje schopnosti a nebránil by sa ani kritike. Hreha sa domnieva, že za šéfa STV by mohol byť zvolený aj preto, že v pôsobení na slovenskej mediálnej scéne má čistý štít a nie za ním loby. Hreha očakával, že do 2. kola, ktoré bude v utorok 24. októbra, sa dostane aj predseda Rady STV Miroslav Kollár a Roman Lipták z agentúry Forza. Kollár však získal len dva hlasy a Lipták jeden, čo bolo málo na postup do finále voľby. Hreha postúpil s tromi hlasmi, rovnako ako producent a pedagóg VŠMU P. Nižňanský. Dramaturg, scenárista, režisér, manažér a bývalý poslanec za ANO J. Heriban získal päť hlasov.
Hreha v súčasnosti podniká ako externý mediálny poradca a v minulosti bol riaditeľom sekretariátu generálneho riaditeľa Českej televízie Jiřího Janečka a zakladateľ a riaditeľ mediálnej agentúry a internetového portálu Česká média. Prezentáciu svojho projektu riadenia a rozvoja STV venoval takmer výlučne prechodu z analógového na digitálne vysielanie, jeho technologickým alternatívam. "Na Slovensku sa zvažuje, či vôbec Slovenská televízia ako národný vysielateľ dostane tú dôveru, že sa stane lídrom v tejto oblasti," uviedol počas vypočutia pred Radou STV na základe svojej analýzy. Ak k tomu legislatíva nedospeje, hlboko tým podľa Hrehu poškodí záujem verejnosti, rozvráti systém duálneho vysielania a poškodí tým mediálny trh. Ak chce byť STV lídrom v prechode na digitalizáciu, musí byť dôveryhodná a stabilná, tvrdí. Z STV by po prípadnom zvolení chcel urobiť modernú národnú multimediálnu inštitúciu. Je za rozvoj pôvodnej televíznej tvorby. STV by mala byť podľa neho financovaná z koncesionárskych poplatkov. Obmedzil by vysielanie klasickej reklamy. Radim Hreha (1953) do roku 1994 pôsobil v Košiciach, najprv ako vedúci zásobovania Hutných stavieb Košice (1978 - 1983), neskôr v rokoch 1983 až 1988 bol vedúcim autoservisu, potom až do roku 1994 riaditeľom závodu Drobný tovar Košice. V rokoch 1994 až 1996 pôsobil na mestskom úrade Českého Krumlova a v spoločnosti Služby mesta Český Krumlov. Mediálnej problematike sa začal profesionálne venovať v Pragobanke (1997 - 1998), kde medzi jeho kompetencie ako obchodného námestníka riaditeľa pobočky patrila i komunikácia s médiami. V rokoch 1998 až 2001 bol vrchným mediálnym analytikom spoločnosti CEPRA (Central European Public Relations Agency), ktorej klientom bola aj TV Nova. Následne až do začiatku tohto roka zastával funkciu riaditeľa a konateľa spoločnosti Česká média. Od februára do júna tohto roka bol riaditeľom sekretariátu Generálneho riaditeľa Českej televízie. Venuje sa mediálnemu poradenstvu, príprave mediálnych seminárov. Externe prednáša na Vysokej škole J. A. Komenského v Prahe.
Ak by bol Jozef Heriban zvolený za generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV), v prvom rade by chcel dosiahnuť, aby STV dôsledne plnila poslanie televízie verejnej služby. Verejnoprávny charakter chýba podľa neho najmä Jednotke, ktorá je viac komerčná ako verejnoprávna. Pred utorkovým 2. kolom voľby šéfa STV, odpoveďou na to, čo by robil, ak by ho Rada STV zvolila, je jeho projekt. Skôr, ako by začal robiť zmeny, by sa však poradil s odborníkmi, s ktorými je v kontakte a ktorým by ponúkol pozície v topmanažmente STV. Radiť by sa chcel aj s Radou STV, čo nerobilo predchádzajúce vedenie. Dramaturg, scenárista, režisér, manažér a bývalý poslanec za ANO získal v 1. kole voľby najviac - päť hlasov. Ako Heriban konštatoval počas verejného vypočutia pred Radou STV, skvalitnil by spravodajstvo z domova, zahraničia, regiónov aj zo športu. Spravodajstvo STV by malo byť objektívne, nezávislé a dôveryhodné, "no zatiaľ táto vlajková loď STV pláva blízko plytčiny", uviedol Heriban, ktorý je za zachovanie oboch okruhov STV a ich užšiu spoluprácu. Medzi priority jeho projektu riadenia a rozvoja STV patrí aj zmena vysielacieho času Správ STV na 19:00. Dôslednou a rýchlou digitalizáciou technologických postupov by chcel zabezpečiť rovnakú konkurenčnú pozíciu pre redaktorov spravodajstva STV. Okrem toho by ako riaditeľ chcel presadiť vznik pôvodného dramatického televízneho seriálu. STV by mala podporiť ročne najmenej päť celovečerných filmov ročne, pričom jeden z nich by mal byť pre deti a mládež, ďalej animovanú tvorbu, večerníčky, robiť záznamy z predstavení. Archív STV, ktorý sa podľa neho nevyužíva koncepčne, by postupne zdigitalizoval a v programe využil jeho kvalitné tituly. Na dosiahnutie kvalitného programu sú podľa neho nevyhnuté výrazné zmeny v dramaturgii, zjednodušenie riadenia v STV na dve úrovne a aj modernizácia. Na niektoré procesy digitalizácie by chcel podporu štátu. Technologickú rekonštrukciu STV by riešil predajom výškovej budovy a úverom. Heriban zároveň počas vypočutia pred Radou STV verejne prisľúbil, že ak by sa stal generálnym riaditeľom, nebude STV prerušovať relácie reklamnými prestávkami. Ako riaditeľ STV by spolupracoval s MK SR a NR SR na príprave zákona o poplatkoch za služby poskytované STV a zákona o digitalizácii televízneho vysielania. Heribanovým cieľom je, aby sa STV stala lídrom v procese digitalizácie televízneho vysielania v SR. Jozef Heriban (1953) v roku 1978 začínal ako dramaturg rozhlasových hier v Československom rozhlase Bratislava a následne (1981 - 1994) trinásť rokov pôsobil v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave ako vedúci tvorivo - výrobnej skupiny, vedúci Tatra filmu a námestník pre výrobu a obchod. Spolupracoval na výrobe mnohých hraných filmov s režisérmi Štefanom Uhrom, Dušanom Hanákom, Jurajom Jakubiskom, Jurajom Herzom a ďalšími. V rokoch 1996 až 2001 pôsobil v TV Markíza a v spoločnosti EuroTel Bratislava ako riaditeľ reklamy, riaditeľ vonkajších vzťahov a vedúci public relations. Zameriaval sa na úspešné budovanie značky a na marketing a reklamu. V rokoch 2002 až 2006 bol poslancom Národnej rady SR za ANO, neskôr nezávislým. V súčasnosti externe prednáša na Fakulte manažmentu UK v Bratislave a pôsobí ako marketingový a mediálny poradca. Je autorom rozhlasových hier, kníh, filmových a televíznych scenárov, z ktorých mnohé získali ceny.
Jeden z trojice kandidátov na generálneho riaditeľa Slovenskej televízie (STV) Peter Nižňanský svoj postup do finále voľby šéfa STV nechce komentovať. Ako uviedol pre agentúru SITA, až do utorkového 2. kola voľby nebude odpovedať na žiadne otázky médií. Vyjadriť sa nechcel k svojmu postupu ani k projektu riadenia a rozvoja STV, ktorý predstavil Rade STV. Jeho vystúpenie si však môžete vypočuť TU
Producent a pedagóg Peter Nižňanský dostal tento utorok v 1. kole voľby tri hlasy. Počas verejného vypočutia pred Radou STV, ktoré rada tento týždeň zverejnila na webovskej stránke STV, Nižňanský uviedol, že ak by bol zvolený za šéfa televízie, bude sa uchádzať o štátne dotácie. Ako konštatoval, získaním dodatočných zdrojov od štátu by riešil výpadky vo financovaní STV, ktoré môžu priniesť prípadné súdne prehry či pokles príjmov z koncesionárskych poplatkov. STV by podľa jeho odhadov potrebovala od štátu niekoľko sto miliónov korún na vlastnú tvorbu a digitalizáciu. Tiež by chcel zefektívniť výber koncesií a stabilizovať personálne obsadenie STV. Podľa časti členov Rady STV, Nižňanského projekt riadenia a rozvoja STV je všeobecný, nenavrhuje nové koncepčné riešenia problémov STV a nevenuje sa digitalizácii. Nižňanský (1953) od roku 1998 pôsobí na katedre produkcie a manažmentu Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Vlastní produkčnú spoločnosť Salvo Film, ktorá pripravila pre ministerstvo školstva viacero výchovno-vzdelávacích filmov. Začínal (1979 - 1986) v GR Ceva v Trenčíne, kde bol vedúcim odborným referentom obchodného úseku, neskôr do roku 1989 pracoval na ministerstve stavebníctva. V rokoch 1990 až 1993 bol obchodno-ekonomickým riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby a následne začal podnikať ako filmový producent a majiteľ produkčnej spoločnosti.