2. 5. 2020

MEDIA NEWS


MEDIA NEWS


Hospodárske výsledky Twitteru v 1. kvartáli prekonali očakávania trhu aj napriek očakávanému negatívnemu vplyvu pandémie nového koronavírusu na reklamné obchody. Akcie firmy v predburzovom obchodovaní vyskočili o vyše 11 %.
Tržby za tri mesiace od januára do marca medziročne stúpli o 3 % na 808 miliónov USD (745 miliónov eur), pričom analytici prognózovali len 776 miliónov USD. Upravený zisk dosiahol 87,41 milióna USD alebo 11 centov na akciu. Analytici predpovedali 10 centov na akciu.
Počet aktívnych denných používateľov medziročne vzrástol o 24 % na 166 miliónov, čo približne o 2 milióny prekonalo očakávania. Celkové výnosy z reklamy sa medziročne zvýšili asi o 3 milióny USD na 682 miliónov USD.
Firma však upozornila, že v marci príjmy z reklamy začali klesať, keď od 11. marca do 31. marca medziročne padli o 27 %. Dôvodom je negatívny vplyv pandémie na online reklamný trh.



Za útoky proti vládnucej komunistickej strane bol v Číne vo štvrtok odsúdený na 15 rokov väzenia novinár, ktorý pracoval pre najvplyvnejšie noviny šíriace oficiálnu propagandu Pekingu, denník Žen-min ž'-pao (Ľudový denník, People's Daily).
Informovala o tom v piatok agentúra AFP s odvolaním sa na oficiálne dokumenty, ktoré príslušný súd v stredočínskej provincii Chu-nan zverejnil na internete.
Podľa tohto zdroja bol novinár menom Čchen Ťie-žen obvinený z vyvolávania hádok a spôsobovania problémov, ako aj z vydierania, nezákonného podnikania a úplatkárstva, sumarizuje AFP.
"Vyvolávanie hádok a spôsobovanie problémov" je všeobecná justičná fráza, ktorú čínske orgány občas používajú proti ľuďom kritizujúcim komunistický režim. Podľa revízie Trestného zákonníka Čínskej ľudovej republiky z roku 1997, článok 293, hrozí len za toto samotné obvinenie maximálny trest päť rokov.


Severokórejské štátne médiá zverejnili v sobotu fotografie vodcu Kim Čong-una, ktorý sa objavil na verejnosti prvýkrát po takmer troch týždňoch. V období jeho neprítomnosti sa šírili špekulácie, že je vážne chorý alebo že dokonca zomrel, pripomenuli tlačové agentúry AP a AFP.
Zábery v severokórejskom štátnom denníku Rodong sinmun zachytávajú Kim Čong-una na piatkovom slávnostnom otvorení továrne na výrobu priemyselných hnojív neďaleko metropoly Pchjongjang. Kim v čiernom oblečení a s úsmevom slávnostne prestrihol pásku. Usmieval sa aj pri prehliadke továrne.
Na otvorení sa zúčastnili aj ďalší vysokopostavení predstavitelia Severnej Kórey (KĽDR), vrátane jeho mladšej sestry a blízkej poradkyne Kim Jo-čong.
Keď sa vodca objavil medzi robotníkmi, nadšene a hlasno skandovali "Hurá!", napísala severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA.
Agentúra dodala, že Kim vedie národ v boji za vybudovanie sebestačnej ekonomiky, ale pritom čelí "protivetru" spôsobovanému "nepriateľskými silami". To bola jasná narážka na sankcie uvalené Spojenými štátmi za to, že Severná Kórea pokračuje v úsilí vyvinúť jadrové zbrane.
Tlačová agentúra dodala, že Kim vrúcne pochválil robotníkov a vyhlásil, že jeho zosnulý otec a starý otec "by boli veľmi potešení" dokončením továrne. Podľa správy sa Kim priamo nezmienil o Washingtone ani o Soule.
V piatok išlo o Kimovo prvé objavenie sa na verejnosti od 11. apríla, keď predsedal zasadnutiu vedenia komunistickej Kórejskej strany práce, kde diskutovali o koronavíruse. Nasledujúci deň štátne médiá informovali, že vodca si prezrel stíhačky v komplexe vzdušných síl.
Fámy o Kimovom zdraví sa začali šíriť najmä po tom, čo sa vodca 15. apríla nezúčastnil na dôležitej udalosti - na spomienkových oslavách pri príležitosti 108. narodenín svojho starého otca, zakladateľa Severnej Kórey Kim Ir-sena. Vnuk Kim je treťou generáciou rodiny, ktorá vládne Severnej Kórei, a túto udalosť od svojho nástupu k moci ešte nikdy nevymeškal. Kim (údajne 36) prevzal moc po svojom otcovi Kim Čong-ilovi, keď ten koncom roka 2011 zomrel.



Európska únia v sobotu pred nadchádzajúcim Svetovým dňom slobody tlače ostro kritizovala obmedzenia, ktoré v čase koronavírusovej krízy postihli viaceré médiá. Informovala o tom agentúra DPA.
"Je veľmi znepokojujúce, že pandémia (ochorenia) COVID-19 sa v niektorých krajinách zneužíva ako zámienka na zavádzanie neprijateľných obmedzení slobody tlače," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré v sobotu v mene 27 členských štátov EÚ zverejnil šéf európskej diplomacie Josep Borrell.
Svetový deň slobody tlače vyhlásený Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) si svet pripomenie v nedeľu 3. mája. Na obmedzenie práce novinárov upozornila v apríli aj organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), pričom kritizovala najmä Čínu, ktorá podľa nej cenzúrovala informácie o šírení nového koronavírusu ešte v počiatočnom štádiu pandémie.
Obavy z dodržiavania slobody tlače majú kritici aj čo sa týka Maďarska, kde sa v rámci boja proti pandémii COVID-19 sprísnili tresty za takzvané klamlivé správy.
Borrell zdôraznil, že aktuálna kríza ukázala, aká dôležitá je práca novinárov. V časoch neistoty je podľa neho prístup ku spoľahlivým, overeným a nezávislým informáciám nevyhnutný. "Novinári musia vedieť pracovať bez obmedzení," uvádza sa vo vyhlásení EÚ s tým, že sloboda tlače je základom demokratických spoločností.
V mnohých krajinách však napriek tomu dochádzka k reštriktívnym nariadeniam, odpájaniu prístupu na internet či k odstaveniu viacerých webových stránok, ako aj k nenávistným kampaniam, finančnému nátlaku a útokom. Mnohí reportéri sa stali obeťami šikanovania a viacerí za svoju prácu už zaplatili životom, uviedol Borrell.
EÚ podľa jeho slov pracuje na odstraňovaní následkov, ktoré má pandémia koronavírusu na zdravie ľudí, ľudské práva, spoločensko-ekonomické podmienky, ako aj na médiá. K tomu patrí podpora dôveryhodných zdrojov, vyvracanie nepravdivých informácií a mazanie nelegálnych obsahov.


Copyright © TASR 2020

Nová hovorkyňa amerického prezidenta Donalda Trumpa Kayleigh McEnanyová včera na svojej prvej tlačovej konferencii novinárom sľúbila, že im nebude klamať. Išlo o udalosť, ktorú americká i zahraničné médiá pozorne sledovali, pretože jej predchodkyňa Stephanie Grishamová, ktorá na poste skončila na začiatku apríla, za deväť mesiacov vo funkcii nezvolala jediný brífing s priestorom pre otázky novinárov.
"Nikdy vám nebudem klamať," vyhlásila McEnanyová. "Máte moje slovo," dodala. Novinárom povedala, že za svoju misiu považuje priblížiť im spôsob uvažovania súčasného šéfa Bieleho domu, "... aby o tomto prezidentovi vznikalo férové ​​a presné spravodajstvo a aby Američania dostávali férové ​​a presné informácie".
Agentúra AP uviedla, že informácie o prvej tlačovej konferencii prezidentskej hovorkyne by za minulých vlád nikoho nezaujali, ale za súčasnej situácie, kedy sa Trump považuje za najlepšieho tlačového tajomníka a stratéga, išlo o zaujímavú novinku. Že sa niečo chystá, naznačila štvrtková odpoveď McEnanyovej na otázku, či čoskoro tiež predstúpi k rečníckemu pultu. "Nikdy nehovor nikdy," odpovedala. O niečo neskôr potom Biely dom oznámil, že popoludní McEnanyová organizuje tlačovú konferenciu.
McEnanyová je štvrtý hovorca prezidenta Trumpa. Ako prvý za Trumpa v Bielom dome hovoril Sean Spicer, ktorého vystriedala Sarah Sandersová.
Grishamová, ktorú médiá označovala za neviditeľnú, príležitostne poskytovala rozhovory prezidentovom obľúbenej spravodajskej stanici Fox News a miesto priameho kontaktu s novinármi na pôde Bieleho domu uprednostňovala nahrávanie debát v štúdiách. Teraz pôsobí ako hovorkyňa americkej prvej dámy Melanie Trumpovej, pre ktorú pracovala už skôr.
McEnanyová pred príchodom do Bieleho domu pôsobila na pozícii tlačovej hovorkyne vo volebnom tíme Trumpa, ktorý sa o prezidentský post uchádza znovu v novembrových voľbách.
Agentúra DPA pripomína, že od začiatku krízy vyvolanej koronavírusom zvoláva tlačové konferencie takmer každodenne sám Trump, niekedy trvajú aj viac ako dve hodiny. Podľa amerických médií ho jeho poradcovia pred týmito výstupmi pred novinármi odrádzali, pretože poškodzujú jeho imidž. To sa stalo napríklad minulý týždeň, keď Trump na tlačovej konferencii prišiel s otázkou, či by nebolo možné ľuďom nakazeným koronavírusom vstrekovať injekciou dezinfekciu.


Copyright © ČTK 2020



Veľké mediálne spoločnosti nedostatočne bojujú proti podvodníkom, ktorí predávajú osobné údaje ľudí prostredníctvom ich platforiem. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila spotrebiteľská organizácia Which?. Tá našla 50 profilov, stránok a skupín na Facebooku, Twitteri a Instagrame, ktoré ponúkali ukradnuté dáta z kreditných kariet a účtov na Netflixe či donáškovej službe Uber Eats. Väčšina tohto obsahu navyše ostala aj po upozornení naďalej na platformách. Facebook a Twitter sa však bránia, že takéto aktivity nebudú tolerovať a odstraňujú ich.
"Je udivujúce, že sociálne médiá umožňujú kriminálnikom takto jednoducho predávať osobné a finančné informácie, najmä preto, že podvody sú takým rozšíreným trestným činom, ktorý môže mať zničujúce dôsledky," upozornila Jenny Rossová z organizácie Which?. Zároveň Facebook a Twitter vyzvala, aby prijali ráznejšie kroky, ktorými by zabránili zneužívaniu svojich stránok podvodníkmi a "spolupracovali s finančným sektorom a políciou pri riešení vážnych nedostatkov na svojich platformách".
Spoločnosti sa však bránia a tvrdia, že v tomto smere nezaháľajú. "Naďalej investujeme do ľudí a technológií a odstraňujeme podvodný obsah a vyzývame ľudí, aby nám akýkoľvek podozrivý obsah hlásili, aby sme mohli konať," uviedla v stanovisku spoločnosť Facebook, ktorá vlastní aj službu Instagram.

Sociálna sieť Facebook odstránila oficiálnu stránku konšpirátora Davida Ickea. Dôvodom bolo publikovanie "dezinformácií o zdraví, ktoré by mohli spôsobiť fyzickú ujmu". Informuje o tom spravodajský portál BBC, podľa ktorého Icke šíril viacero nepravdivých informácií o koronavíruse, vrátane konšpiračnej teórie o súvislosti medzi mobilnou 5G sieťou a šírením vírusu. V jednom videu zas zo šírenia vírusu obvinili židovskú organizáciu.
Po zrušení stránky sa na Ickeovom účte na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter objavilo tvrdenie: "Fašistický Facebook zmazal Davida Ickea - elity sú VYDESENÉ."
Facebook v stanovisku vysvetlil, že stránku zrušili za "opakované porušovanie" ich predpisov o "škodlivých dezinformáciách".
Centrum pre boj proti digitálnej nenávisti (CCDH) v piatok zverejnilo otvorený list, v ktorom žiadalo technologické spoločnosti, aby zrušili Ickeove kontá na svojich platformách. V liste konštatovali, že Amazon, Facebook, Twitter a YouTube šíria "Ickeov rasizmus a dezinformácie o COVID-19" medzi milióny ľudí. Jeho videá "s nepravdivými a konšpiračnými tvrdeniami" o ochorení majú podľa CCDH viac ako 30 miliónov pozretí.
Otvorený list zverejnili až po tom, ako Facebook zrušil Ickeovu stránku, uvádza BBC.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Audiovizuálny priemysel prichádza v dôsledku pandémie o približne 58 miliónov eur

 Audiovizuálny priemysel prichádza v dôsledku
 pandémie o približne 58 miliónov eur


Audiovizuálny priemysel prichádza v dôsledku pandémie o približne 58 miliónov eur. Aktuálne je pozastavená výroba, kiná prichádzajú o tržby a zrušili sa či presunuli mnohé filmové podujatia. Na aktuálnu situáciu zareagoval Audiovizuálny fond (AVF), ktorý prijal sériu opatrení na zmiernenie ekonomických dopadov pandémie v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku, ktoré sa dotkli najmä prijímateľov finančných prostriedkov z fondu a tiež mnohých osôb, ktoré sa svojou prácou podieľajú na realizácii projektov podporených fondom. „Ministerstvo kultúry by malo intenzívne spolupracovať s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom financií a žiadať ich o finančné prostriedky, ktoré pomôžu opäť rozbehnúť biznis, ktorému bude chýbať objem peňazí,“ uviedla v online diskusii, ktorú pripravil kultúrno-spoločenský mesačník Kapitál, Ľubica Orechovská, výkonná riaditeľka Febiofestu.
Medzinárodný filmový festival Febiofest bol prvým veľkým podujatím, ktoré bolo presunuté na koniec septembra. Organizátori mali pripravený celý festival, program však vedia odohrať aj po presunutí. „Dodávateľské firmy a ľudia, ktorí sa podieľali na príprave festivalu boli sčasti vyplatení a doplatíme im aj zvyšok.“
Dáta z Únie filmových distribútorov naznačujú, že ak by bola návštevnosť kín rovnaká ako minulý rok, mesačná strata predstavuje takmer 3 milióny eur a finančná strata za päť mesiacov by bola približne 13 miliónov eur. Z toho 80 percent predstavujú multiplexy a 20 percent kinokluby či menšie kiná.
Kríza zasiahla aj Kino Úsmev, ktoré predstavuje typ nezávislého kina, ktoré je neštátne. Preto nemá podporu ani od mesta, ktoré by napríklad poskytovalo prevádzkový fond, povedal riaditeľ Kina Úsmev, Lukáš Berberich. Riaditeľ kina však pozitívne hodnotí opatrenia, ktoré vydal AVF. Prostredníctvom tejto podpory môže kino zveľaďovať marketingové aktivity alebo určitú časť obsahu presunúť do online priestoru. Kino prešlo v dôsledku pandémie do krízového režimu, no určité výdavky musí platiť stále. Pre kino je zásadná letná sezóna, a tak prichádza o veľké finančné straty. „Budeme využívať všetky dostupné možnosti, aby sme situáciu prežili.“
Kríza však môže mať pozitívny odkaz na filmový trh. Podľa Orechovskej je v kinách neúmerné množstvo filmových premiér. Niektoré filmy nemusia obsahovať kinodistribúciu, ale môžu si nájsť svoju skupinu divákov v online priestore. Berberich sa domnieva, že fenomén kina a sociálne zdieľaného zážitku pretrvá a nehrozí zánik kín ani festivalov.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

HOAX: Nie je to pohľad na horsky hrebeň v Kirgizsku, ale dielo od umelca

HOAX: 

Nie je to pohľad na horsky hrebeň v Kirgizsku, ale dielo od umelca


Obrázok horského hrebeňa pripomínajúceho siluetu spiacej ženy bol zdieľaný na sociálnych sieťach s tvrdením, že má ísť o snímku hory v Kirgizsku. Nie je to však pravda. Dielo s názvom "Zimný spánok" vytvoril francúzsky umelec Jean-Michel Bihorel. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Obrázok sa na slovenskom Facebooku objavil 4. apríla 2020 v skupine Koronavírus na Slovensku. Popis obrázku sám o sebe neobsahoval nepravdivú informáciu, aj keď vytváral dojem, že ide o skutočnú fotografiu. Autorka príspevku však neskôr v komentári nepravdivo informovala o tom, že fotografia vznikla v Kirgizsku. Príspevok získal v skupine viac ako 1000 reakcií a zdieľalo ho takmer 150 používateľov.
AFP sa podarilo pôvodnú fotografiu nájsť s pomocou reverzného vyhľadávania v Google Images. Agentúru pátranie priviedlo k dielu "Zimný spánok" od francúzskeho umelca Jeana-Michela Bihorela. Z umelcovho portfólia sa agentúra dozvedela, že vyštudoval animáciu a od roku 2008 pracuje ako počítačový grafik. Na jeho stránke je tiež film dokumentujúci jeho tvorbu vrátane "Zimného spánku".
Jean-Michel Bihorel zavesil svoje dielo na Facebook 19. marca 2020. Dá sa vidieť aj na webových stránkach Behance, ktoré slúžia ako platforma pre vizuálnych umelcov a grafikov.
V rozhovore pre AFP Bihorel potvrdil, že "Zimný spánok" je jeho dielom. "Áno, som tvorcom tohto digitálneho diela. Graficky experimentujem so ženským telom a prišiel som na nápad nechať telo spať v krajine. Pred niekoľkými rokmi som vytvoril svoj prvý cyklus na povrchu Marsu," uviedol pre AFP Bihorel.


Copyright © TASR 2020

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

1. 5. 2020

Zomrel Jozef Filo

Zomrel Jozef Filo

Vo veku 66 rokov po ťažkej chorobe zomrel Jozef Filo. Jozef Filo bol autorom a dramaturgom. Spolupracoval na filmoch ako Dovidenia v pekla, priatelia, Fontána pre Zuzanu,Nebojsa, Otec, Obyčajný špás, Otec, Rabaka, Soľ nad zlato, Štúrovci , Ulice bez mena, Pracoval ako intendant STV a programový riaditeľ Slovenskej televízie.

RTVS prichádza s novou reláciou o duševnom zdraví

RTVS prichádza s novou reláciou 

o duševnom zdraví
 
Podľa riaditeľa Ligy za duševné zdravie Martina Knuta sú ľudia s psychickými problémami na Slovensku dlhodobo stigmatizovaní a duševnému zdraviu sa verejne venuje iba málo pozornosti a priestoru. „Je to verejná téma a je preto veľkým benefitom RTVS, že jej vyčlenila pravidelný priestor vo vysielaní,“ poznamenal. Od potvrdenia prvých pozitívnych prípadov ochorenia COVID-19 na Slovensku stúpal na linkách dôvery počet telefonátov od ľudí, ktorých úzkostné stavy a panika súviseli aj s ekonomickou neistotou, stratou zamestnania či izoláciou. „Súčasná doba si vyžaduje, aby sme ľudí upokojili, pomenovali otázniky a vysvetlili ich,“ konštatoval Martin Knut.

V každej časti dvaja odborníci z medicínskej oblasti budú radiť vždy v inej téme – napríklad, ako zvládnuť intenzívne spolužitie členov v domácnosti, domáce vzdelávanie, prácu z domu, ako zvládnuť, keď je niekto v karanténe sám, ako čeliť hrozbe domáceho násilia, ako zvládnuť odlúčenie od vzdialenejších členov rodiny, ako zvládnuť strach či úzkosť. Odbornou garantkou je psychologička a psychoterapeutka Hana Ševčíková.
„Je nesmierne dôležité, aby mali ľudia pocit, že niekomu záleží na ich osude, zdraví, na tom, že ich niečo trápi. V spoločnosti sa psychické problémy veľmi bagatelizujú, keďže sa k tomu nikdy nepristupovalo tak, že sa do tohto stavu môže dostať ktokoľvek a kedykoľvek. Duševné zdravie a pohoda je pritom základ toho, aby ľudia mohli fungovať a vydávať zo seba maximum,“ vysvetlil televízny programový riaditeľ Marek Ťapák dôvod, prečo sa RTVS rozhodla pre vysielanie cyklu o duševnom zdraví.
Moderátorkou a dramaturgičkou relácie Ako sa máte? – Čo sa dnes vraví o duševnom zdraví je Oľga Valentová. „Ľudia sú v čase pandémie naraz zasiahnutí mnohými problémami a niektoré sú dokonca neriešiteľné. Z toho sa prudko zhorší duševné rozpoloženie človeka. Najhoršie sú na tom rodiny žijúce pod jednou strechou s násilníkom, ktorému sa nedá uniknúť. A potom rodičia so školopovinnými deťmi, ktorí majú naraz aj pracovať, aj učiť sa s deťmi. Nový cyklus podáva pomocnú ruku týraným, rodičom, deťom aj seniorom.“

HOAX: Zaregistrovanie patentu neznamená, že aj vírus vytvoril človek

HOAX: 

Zaregistrovanie patentu neznamená, že aj vírus vytvoril človek



>Na Facebooku sa objavil obrázok, ktorý zdieľali stovky ľudí, obsahujúci mená infekčných chorôb a patenty s nimi spojené. Spolu s popisom vytvára obrázok dojem, že vírusy, ktoré v minulosti spôsobili veľké epidémie, boli vytvorené umelo preto, lebo boli patentované. Nie je to pravda, uvedené čísla patentov nič také nedokazujú. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Dezinformáciu vo februári 2020 vyvrátil aj britský fact-checkingový portál fullfact.org.
Príspevok, ktorý bol na slovenský Facebook nazdieľaný 14. apríla 2020, tvrdí, že nový koronavírus, ako aj staršie vírusy, ktoré spôsobili veľké epidémie, boli umelo vyrobené. Obsahuje aj obrázok s číslami patentov a jeho popiska uvádza: "Keď je na niečo patent, je to dielo človeka. Tieto vírusy nevytvorila príroda, inak by na ne nemohol byť udelený patent."
Niektoré z týchto patentov sú skutočne na vírusové patogény. Väčšina uvedených patentov je však na lieky či vakcíny proti uvedeným chorobám. Žiaden z týchto patentov nedokazuje, že by bol niektorý z vírusov vytvorený umelo.
Agentúra AFP uvádza zoznam všetkých patentov, ktoré sú uvedené na zdieľanom obrázku, a vysvetľuje, čo znamenajú. Pracuje s globálnou webovou datábazou Google Patents, ktorá obsahuje full-textové znenie patentov z celého sveta.
Napríklad AIDS US-Patent 5676977 je patent na skúšobnú metódu liečenia AIDS pomocou "zariadení na báze molekulárnych kryštálov tetraoxidu tetrastriebornatého". Platnosť patentu vypršala v roku 2014.
H1N1 US-Patent 8835624 je zasa patent na tzv. "aptamér" špecifický pre vírus chrípky typu A H1N1, pri ktorej je možný vzájomný prenos a prekombinácia medzi rôznymi druhmi, napríklad človekom, ošípanými a vtákmi. Patent sa týka spôsobu detekcie vírusu prasacej chrípky, teda nie na vírus samotný. Plánovaná exspirácia patentu je v roku 2034.
Na obrázku je aj Coronavirus US-Patent 10130701. Označenie koronavírus nesie kategória vírusov RNA spôsobujúcich choroby ako napríklad nachladnutie, SARS, MERS alebo COVID-19. Koronavírusy sú rozdelené do štyroch skupín (Alpha, Beta, Gamma, Delta). Nový vírus SARS-CoV-2 zodpovedný za súčasnú pandémiu patrí do skupiny Beta. Číslo na obrázku patrí patentu, o ktorý podali žiadosť vedci z britského Pirbright Institute v roku 2015. Patent teda priamo nesúvisí s novým koronavírusom, ktorý sa prvýkrát objavil vo Wu-chane v Číne na konci roku 2019.



Copyright © TASR 2020

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA



"Existuje nejaký spôsob, ako by sme to bielidlo mohli nejako vstreknúť dovnútra?... Bolo by zaujímavé to preveriť."
Donald Trump

„Prezident opakovane odporúčal Američanom, aby sa v súvislosti s koronavírusom obracali na lekárov.Nechajme médiá, nech si nezodpovedne vytrhávajú slová prezidenta Trumpa z kontextu a robia negatívne titulky.“
Kayleigh McEnanyová ,tlačová tajomníčka Bieleho domu na kritiku odborníkov a médií na výrok Trumpa o bielidlách




"Tú otázku som položil sarkasticky novinárom ako vy, len pre to, aby som videl, čo sa bude diať."
Donald Trump

„Treba čo najskôr otvárať a uvoľňovať ekonomiku, ale môžem sa mýliť.”
Boris Kollár

„Odvolanie Sone Pötheovej bolo absolútne bezdôvodné. To chrapúnstvo spočíva v tom, že mandát predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý si poctivo a dobre vykonávala svoju prácu, končil o štrnásť dní. Na čo to divadlo? To ani nehovorím o tom, že včera mala narodeniny.“
Robert Fico

„Je to premiér Rómov, premiér Cigánov, o nikoho iného sa nestará. Prišiel by k nim aj s poľnou kuchyňou a robil im aj raňajky.Rómovia tvoria veľkú časť voličov OĽaNO“.
Robert Fico

1.máj!

1.máj!

30. 4. 2020

TASR News

TASR NEWS



V druhom polroku 2019 vydala Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) 136.419 multimediálnych správ, 76.769 textových správ, 7538 zvukov, 48.955 fotografií a 3157 videospráv. Vyplýva to zo správy o činnosti TASR za druhý polrok 2019, ktorú vo štvrtok prerokoval Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá.
Generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala na rokovaní škonštatoval, že produkty TASR odoberajú všetky relevantné médiá na Slovensku a významné zahraničné agentúry. "TASR ako agentúra prvej voľby má povesť dobrej značky a hodnoverného zdroja prinášajúceho férové a vyvážené spravodajstvo," zvýraznil.
Poukázal i na fakt, že agentúre sa darí udržiavať zdravú ekonomickú stabilitu. "Príjmy agentúry dosiahli v druhom polroku 2.825.003 eur, výdavky 2.863.194 eur, rok 2019 tak agentúra skončila s prebytkom vo výške 278.295 eur," priblížil. "Celkový fakturovaný objem z predaja vlastných produktov a služieb predstavoval v druhom polroku 2019 sumu 1.318.861 eur bez DPH, v porovnaní s rovnakým obdobím 2018 ide o nárast o vyše 9 percent, vo finančnom vyjadrení 112.656 eur bez DPH," dodal na rokovaní výboru generálny riaditeľ TASR.
Spomenul taktiež kontinuálne rastúci trend portálu Teraz.sk. "Ak v decembri 2018 dosiahol podľa Google Analytics 539.212 návštevníkov a 2.167.688 zobrazení stránky, v decembri 2019 to bolo 677.092 návštevníkov a 4.664.097 zobrazení stránky," doplnil Puchala.
Členov výboru Puchala informoval tiež o novej službe, ktorú TASR prináša v kooperácii s renomovanou francúzskou agentúrou AFP pri odhaľovaní hoaxov a dezinfomácií šíriacich sa prostredníctvom sociálnych sietí, webov alebo iných platforiem po celom svete.

Šéf TASR zároveň predstavil oblasti, ktorým sa jednotlivé redakcie TASR v druhom polroku 2019 venovali. "Významnú zložku spravodajstva TASR tvorili špeciálne projekty k významným udalostiam či výročiam - 75. výročie SNP, výročie Novembra 1989, Rok M. R. Štefánika - 100. výročie tragickej smrti, 100 rokov Univerzity Komenského či brexit," pripomenul Puchala. Upozornil, že podobne ako témy denného spravodajstva, aj tieto projekty mapovala agentúra nielen prostredníctvom aktuálnych správ, ale aj analytických materiálov.
Puchala pripomenul, že k najdôležitejším témam pre domácu redakciu patrili na jeseň 2019 súdne procesy s obvineným Marianom K. i politické a justičné otrasy, ktoré sa v ich dôsledku diali, rovnako kampaň k parlamentným voľbám, ale i téma reformy nemocníc. "TASR pokračovala aj v celoročnom seriáli o mestách a obciach, hasičských zboroch a zaujímavostiach zo slovenských regiónov," dodal.
Ekonomická redakcia TASR venovala prioritnú pozornosť príprave štátneho rozpočtu, ale i legislatívnym zmenám vo finančnej a sociálnej oblasti. V zahraničnom ekonomickom spravodajstve dominovala téma hrozby ciel a ďalších prekážok v zahraničnom obchode zo strany USA a hroziaca globálna vojna, ale i ekonomické dosahy brexitu.
V oblasti spravodajstva zo zahraničia TASR pokrývala počas druhého polroka 2019 okrem iného aj intronizáciu japonského cisára v Tokiu, na ktorej sa zúčastnila prezidentka Zuzana Čaputová, stretnutie premiéra Petra Pellegriniho s pápežom Františkom vo Vatikáne či vystúpenie prezidentky na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.
Redaktori športovej redakcie komplexným a koncepčným spôsobom zabezpečili všetky zásadné udalosti na klubovej a reprezentačnej scéne, európske a svetové šampionáty, rovnako tak najvýznamnejšie tenisové či cyklistické podujatia a preteky zimných športov. "Mimoriadnej spravodajskej pozornosti sa dostávalo momentálne najvýraznejšej slovenskej športovkyni Petre Vlhovej," dodal Puchala. Poukázal tiež na to, že okrem kapacity aktuálnych denných správ nezabúdala športová redakcia ani na tematickú a publicistickú tvorbu. "Tradičné a žiadané produkty ako kalendár podujatí a chronológie zaznamenali navyše inovačný rozmach i kvantitatívne rozšírenie," upozornil.
Redakcia obrazového spravodajstva pokryla všetky dôležité udalosti a témy v politickej, ekonomickej, kultúrno-spoločenskej i športovej oblasti. "Foto- a videoreportéri TASR tiež priblížili mimoriadne udalosti, ktoré sa na Slovensku udiali – havária stíhačky a tragická nehoda autobusu pri Nitre, výbuch plynu v paneláku v Prešove, dôsledky sucha a nedostatok vody vo vodných nádržiach, ale i opatrenia pri more ošípaných na východnom Slovensku," spresnil riaditeľ TASR.
Poukázal tiež na to, že dôležitou súčasťou TASR je exportný servis v anglickom a maďarskom jazyku, zaznamenávajúci všetky relevantné udalosti. "Za rok 2019 priniesol 16.000 správ, ktoré vychádzali multimediálne," konkretizoval.
Priblížil i informačný servis týkajúci sa činnosti orgánov Európskej únie, ktorý okrem spolupráce so Zastúpením EÚ na Slovensku i Kanceláriou EP na Slovensku a kooperácie so zahraničnými agentúrami zabezpečuje TASR prostredníctvom postu stáleho zahraničného spravodajcu v Bruseli, rovnako tiež osobnou účasťou redaktorov agentúry na oficiálnych rokovaniach orgánov EÚ. V roku 2019 TASR vydala a sprístupnila vyše 4000 správ o Európskej únii.
Súčasťou informačného spravodajstva TASR sú aj informácie vo verejnom záujme. „Na portáloch www.tasr.sk, www.newsnow.sk, skolske.sk a www.teraz.sk sprístupnila v roku 2019 TASR vyše 40.000 správ a viac ako 41.000 fotografií, vo verejnom záujme vydala tiež vyše 5000 správ vyhlásení, oznámení, stanovísk oprávnených subjektov," spresnil generálny riaditeľ TASR.



Copyright © TASR 2020

Hovorkyňou mesta Bratislava je Katarína Jánošíková

Hovorkyňou mesta Bratislava 
je Katarína Jánošíková

Z pozície hovorcu mesta Bratislavy odchádza Peter Bubla. Na jeho mieste ho od začiatku mája nahradí niekdajšia redaktorka RTVS Katarína Jánošíková. Vo štvrtok to oznámil primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Bubla sa vracia na ministerstvo spravodlivosti, kde v minulosti pôsobil. Jánošíková okrem RTVS pracovala aj v denníku SME, Investigatívnom centre Jána Kuciaka a s Nadáciou Zastavme korupciu rozbiehala projekt investigatívnych reportáží Cez čiaru.


Copyright © TASR 2020

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka




Marian K., obžalovaný v prípade z vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, tvrdí, že Kuciakove články neohrozovali jeho podnikanie ani jeho osobu. Hovoril o tom na štvrtkovom hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.
"Je zrejmé, že v roku 2017 zavraždený Ján Kuciak nahrádzal prácu orgánov činných v trestnom konaní," uviedol splnomocnenec Zlatice Kušnírovej Roman Kvasnica. Marian K. povedal, že Kuciak nebol prvým novinárom, ktorý odkryl viaceré kauzy, či už Donovaly alebo kauzu televíznych zmeniek. Dodal, že v Kuciakových článkoch bolo veľa neprávd.
"Je mi úprimne ľúto, čo sa stalo Jánovi Kuciakovi a čo sa stalo jeho priateľke. Nikdy snáď nikto nemôže uveriť tomu, že som nechal odpraviť týchto ľudí zo sveta len pre to, že Ján Kuciak o mne písal," uviedol obžalovaný.
Marian K. tvrdí, že by nič nezískal, keby Kuciak prestal písať, a dodal, že by bolo za ním ďalších 100 novinárov. "Vražda novinára znie svetom viac ako vražda pápeža. Len úplný idiot by nemohol predpokladať, čo sa z niečoho takého stane," uzavrel Marian K.
Na súde sa prehrával aj už medializovaný telefonát medzi Marianom K. a Jánom Kuciakom, v ktorom obžalovaný obviňoval Kuciaka, že píše na objednávku. "Ale môžete si byť istý, že začnem sa vám osobne, pán Kuciak, špeciálne venovať," povedal mu Marian K.





V kauze vraždy Jána Kuciaka sa vo štvrtok na Špecializovanom trestnom súde čítali úryvky z článkov zavraždeného novinára. Predsedníčka senátu Ružena Sabová čítala o kauzách Donovaly, Technopol Servis, televízne zmenky a iné.
Články Jána Kuciaka sú súčasťou dôkazov a podľa obžalobnej verzie dokazujú motív Mariana K. objednať si Kuciakovu vraždu. Tento motív dopĺňajú aj výpovede Kuciakových kolegov z portálu Aktuality.sk. Tí na súde v januári zhodne vypovedali, že Kuciak Mariana K. ohrozoval a zapríčinil aj jeho opätovné trestné stíhanie, keď upozornil na chyby pri vyšetrovaní kauzy podvodov s DPH v lyžiarskom stredisku Donovaly. Po Kuciakovom článku prípad odňali bývalému vyšetrovateľovi Štefanovi Jombikovi, ktorý podľa splnomocnenca Kuciakovcov Daniela Lipšica pracoval v prospech obžalovaného. Mariana K. po Kuciakovom článku v kauze obvinili.
Predsedníčka senátu Sabová avizovala pred pokračovaním v dokazovaní, že sa vo štvrtok nebude čítať komunikácia cez aplikáciu Threema. Urobila tak po tom, ako sa Marian K. sťažoval, že má mať strana poškodených dopredu informácie o dokazovaní, ktoré on nemá. Sabová ho ubezpečila, že zo strany senátu ani pracovníkov súdu informácie neunikajú, a doplnila, že poradie dokazovania ide podľa obžaloby a je predvídateľné.
Vo štvrtok by sa mala na súde prehrávať aj tlačová konferencia televízie TA3 z roku 2017, počas ktorej Kuciak konfrontoval Mariana K. s otázkami o jeho obchodných aktivitách na Donovaloch.
Z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní Tomáš Sz., neprávoplatne odsúdený Miroslav M., Alena Zs. a Marian K. Marian K. si mal podľa obžaloby objednať vraždu ako pomstu za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti.
Pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) sa vo štvrtok prehrávala tlačovka, počas ktorej Ján Kuciak konfrontoval Mariana K. s jeho prevodmi hotelov na Donovaloch. Odhalenia v tej kauze považujú splnomocnenci poškodených za jeden z možných motívov na objednávku vraždy novinára. Po prehratí tlačovky avizovala predsedníčka senátu Ružena Sabová, že pojednávanie bude pokračovať v máji a júni.
Počas tlačovky v roku 2017 konfrontoval Mariana K. v živom vysielaní TA3 Ján Kuciak, keď sa pýtal na zmysel prevodov spoločností, ktoré vlastnili hotely v lyžiarskom stredisku. "Zmysel tých obchodov bol dostatočne jasne vysvetlený vyšetrovateľovi Policajného zboru," odpovedal vtedy Marian K. Kuciakovi. Po Kuciakových článkoch a odobraní prípadu pôvodnému vyšetrovateľovi následne Mariana K. v kauze Donovaly obvinili.
"Mali ste všetci možnosť vidieť, ako ho svojimi otázkami prichytil pri klamstve a dostal do úzkych," reagoval na tlačovku splnomocnenec poškodených Kuciakovcov Daniel Lipšic. "Myslím si, že aj jeho investigatívna práca prispela k tomu, že bol nakoniec v týchto veciach Marian K. postupne odstíhaný," doplnil Lipšic.
"Vôbec ma nedostal otázkami do úzkych, to nie je pravda," reagoval zase obžalovaný Marian K. Dodal, že celé vyšetrovanie kauzy Donovaly je o zneužití práva a nie jeho porušení. "Je to situácia, keď som konal v súlade s právom a mal som konať v súlade s právom a pritom získať výhody, ktoré považujú orgány činné v trestnom konaní za neoprávnené," vysvetlil obžalovaný.
Po hodnotení dôkazu avizovala predsedníčka senátu, že zamýšľa vytýčiť ďalšie termíny pojednávania na 18. a 19. mája a následne 1., 17., 18. a 19. júna.



Copyright © TASR 2020

Zomrel Rishi Kapoor

Zomrel Rishi Kapoor


Indický herec Rishi Kapoor zomrel vo veku 67 rokov na leukémiu. Jedného z najvýznamnejších bollywoodskych hercov hospitalizovali v stredu v Bombaji a nasledujúci deň skonal. Indické médiá o tom informovala jeho rodina.

Kapoor sa vlani v septembri vrátil do Indie po takmer roku, ktorý strávil liečbou v Spojených štátoch. Vo februári ho dvakrát hospitalizovali.
Na úmrtie známeho umelca už reagovali jeho kolega Amitabh Bachchan aj indický premiér Naréndra Módí, podľa ktorého bol Kapoor obrovským talentom.
Kapoor pochádzal zo známej bollywoodskej dynastie. V indickej filmovej mekke pôsobili jeho otec Raj Kapoor aj starý otec Prithviraj Kapoor. Indickú národnú filmovú cenu získal ešte ako detský herec už hneď za svoju prvú rolu v romantickej dráme Mera Naam Joker (1970), ktorú režíroval jeho otec. Počas kariéry sa predstavil vo viac ako 90 filmoch. V práci pokračoval až do nedávna, pričom jeho posledný film The Body sa dostal do kín v roku 2019.
V niekoľkých snímkach sa po jeho boku predstavila aj jeho manželka Nitu Singh a jeho syn Ranbir Kapoor zas patrí medzi bollywoodske špičky súčasnosti.


©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.