Ďateľ píše Čikovskému. Čikovský píše Ďatľovi

Ďateľ píše Čikovskému

Čikovský píše Ďatľovi

PRÍSPEVOK K ANATÓMII MEDIÁLNEHO ATENTÁTU

Denník N uverejnil rozhovor agresívnej propagandistky Monika Tódovej s domýšľavým agitátorom Marekom Vagovičom. Napriek tomu, že spomínaný novinár sa so zakladateľom stránky Ďateľ.sk Petrom Tóthom nikdy osobne nestretol, už roky o ňom publikuje a inak rozširuje lži a výmysly.

Marek Vagovič sa ich dopustil aj v spomínanom rozhovore. Peter Tóth požiadal zástupcu šéfredaktora Denníka N Konštantína Čikovského o vykonanie aspoň čiastočnej nápravy. Bezvýsledne. Komunikáciu prinášame v plnom znení.

PETER TÓTH:

Vážený pán Čikovský,

keď sme si prvý a posledný raz písali, uviedli ste, aby som kedykoľvek v budúcnosti napísal hocikomu z Vášho denníka, komu dôverujem. Niežeby som mal dôvod dôverovať práve Vám, ale ak si mám vybrať medzi Monikou Tódovou, Matúšom Kostolným a Vami, tak sa mi zdáte z tejto trojice ako najvhodnejší partner na rozumnú diskusiu.

S veľkým počudovaním som si dnes prečítal rozhovor Moniky Tódovej s Marekom Vagovičom. Nebudem Vás zahlcovať výpočtom všetkých lží, výmyslov a konšpiračných teórií, ktoré v ňom odzneli, ale rozhodne sa chcem pristaviť pri výroku o tom, že som mal údajne žiadať od Branislava Oravu 80 tisíc korún za to, aby som o ňom nenapísal negatívny článok. Okrem toho, že je to lož, je to aj nehorázne ohováranie. Mimochodom, keď sme sa s Braňom pred časom stretli, veľmi srdečne ma pozdravil a vyjadril kladný postoj k mojim článkom na stránke Ďateľ.sk. Nuž, ak by som ho v minulosti vyššie popísanou formou vydieral, zrejme by sa na mňa ani nepozrel.

Vážený pán Čikovský, navrhujem Vám, aby ste aspoň túto pasáž rozhovoru stiahli alebo aby ste uviedli opravu, v ktorej napíšete, že vyjadrenie Mareka Vagoviča nie je pravdou a ospravedlňujete sa mi za jeho uverejnenie. Nazdávam sa, že by to bolo z Vašej strany korektné. Nemusíte ma mať radi, nemusíte so mnou súhlasiť, môžete mnou opovrhovať, ba dokonca o mne môžete aj klamať, ale robte to aspoň s noblesou.

S úctou

Peter Tóth

KONŠTANTÍN ČIKOVSKÝ:

Dobrý deň,
nebudeme zasahovať do rozhovoru. Ak súhlasíte, vašu reakciu zverejníme v minúte po minúte ako vašu reakciu na časť rozhovoru.
K. Čikovský

PETER TÓTH:

Vážený pán Čikovský,

s Vaším návrhom nesúhlasím, pretože minúta po minúte je jeden z najefemérnejších formátov online médií. Buď vypustite inkriminovanú pasáž, alebo napíšte ospravedlnenie v regulárnom samostatnom článku. Ak nenájde odvahu ani na jedno, ani na druhé, budem to oprávnene považovať za prejav zlej vôle, respektíve za súčasť vytrvalej, systematickej a cieľavedomej kampane namierenej proti mojej osobe.

Zároveň si Vás dovoľujem informovať, že štvavý a zo lží vystavaný kontext článkov publikovaných na Vašej stránke sa začína negatívne dotýkať bezpečnosti mojej rodiny. Ďalšie pokračovanie mediálneho lynču Vášho denníka už nebude možné hodnotiť len ako ojedinelý exces, ale jednoznačne pôjde o vedomé a zámerné ohrozovanie nielen mňa samého, ale predovšetkým mojich najbližších, ktorí v dôsledku obsesívnej posadnutosti niektorých Vašich autorov mojou osobou bezdôvodne trpia a vo svojom okolí čelia nepriateľským postojom iných ľudí.

S úctou

Peter Tóth

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok oznámil, že do Istanbulu príde v nedeľu hlavný saudskoarabský prokurátor, ktorý sa stretne s tureckým prokurátorom vo veci vyšetrovania vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího. Informovala o tom agentúra AP.
Erdogan povedal, že páchateľ vraždy je už Saudskej Arábii známy a je medzi 18 osobami, ktorých zatkli saudskoarabské úrady. Turecký líder súčasne požiadal kráľovstvo o vydanie týchto zadržaných Turecku, aby boli súdení k krajine, kde k vražde došlo.
Turecko má podľa jeho slov ďalšie "informácie a dôkazy" o Chášukdžího vražde na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule a tieto informácie časom aj zverejní.
Turecko už má výpovede 38 zamestnancov na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule a ďalších päť zamestnancov má byť ešte vypočutých, informuje turecká štátna agentúra Anadolu.
Saudská Arábia je vystavená narastajúcemu tlaku zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré od nej žiada jasné vyjadrenia ohľadom Chášukdžího smrti. Kritik saudskoarabského korunného princa a prispievateľ denníka Washington Post zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v tureckom Istanbule.
Kráľovstvo pôvodne tvrdilo, že novinár konzulát v Istanbule opustil. Saudskoarabská prokuratúra však vo štvrtok priznala, že bol zámerne zavraždený.

V prípade, že sa EÚ ako celok dohodne na uvalení embarga na Saudskú Arábiu v súvislosti s vraždou saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, Slovensko sa k nej pripojí. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) to v piatok uviedol v odpovedi na novinársku otázku po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Na uvalenie zbrojného embarga členské krajiny EÚ vyzval aj Európsky parlament.
"SR sa vždy pripojila k jednotnému stanovisku krajín EÚ. Ak takéto rozhodnutie na úrovni EÚ 28 padne, Slovensko bude, samozrejme, súčasťou," povedal Pellegrini. Dodal, že pozícia Slovenska je však pomerne jednoduchá, pretože so Saudskou Arábiou ho nespájajú také ekonomické väzby ako napríklad Francúzsko.
Francúzsky prezident v tejto súvislosti vyhlásil, že vraždu novinára odsudzuje. V súčasnosti podľa svojich slov čaká na objasnenie skutkového stavu, otázka sankcií príde na rad až potom. Sankcie by podľa neho mali byť širokospektrálne a nemali by sa týkať iba zbraní, ako navrhuje EP. "Naša reakcia musí byť primeraná a musí ísť voči konkrétnym osobám. Musí byť tiež koordinovaná na úrovni EÚ," konštatoval.
Saudská Arábia je vystavená narastajúcemu tlaku zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré od nej žiada jasné vyjadrenia ohľadom smrti Chášukdžího. Kritik saudskoarabského korunného princa a prispievateľ denníka Washington Post zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v tureckom Istanbule. Kráľovstvo pôvodne tvrdilo, že novinár konzulát v Istanbule opustil. Saudskoarabská prokuratúra však vo štvrtok priznala, že bol zámerne zavraždený.

Turecká prokuratúra predložila ministerstvu spravodlivosti v Ankare žiadosť o vydanie 18 osôb, ktoré zadržali v Saudskej Arábii v súvislosti s vraždou novinára Džamála Chášukdžího. Informovala o tom v piatok agentúra AP s odvolaním sa na správy tureckých štátnych médií.
Hlavná istanbulská prokuratúra sa s príslušnou žiadosťou obrátila na turecký rezort spravodlivosti, ktorý by mal následne oficiálne požiadať Rijád o vydanie podozrivých osôb na trestné stíhanie do Turecka.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok zopakoval, že Ankara má dôkazy o Chášukdžího vražde na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule, ktoré sa chystá časom aj zverejniť.
Medzi 18 zadržanými je podľa Erdogana 15 členov komanda, ktoré bolo vyslané do Istanbulu s cieľom zabiť novinára. Zvyšní traja sú zamestnanci saudskoarabského konzulátu.
Do Istanbulu v nedeľu pricestuje hlavný saudskoarabský prokurátor. Stretne sa s tureckým prokurátorom, ktorý vedie vyšetrovanie Chášukdžího prípadu.
Saudská Arábia je vystavená narastajúcemu tlaku zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré od nej žiada jasné vyjadrenia ohľadom Chášukdžího smrti. Kritik saudskoarabského korunného princa a komentátor denníka Washington Post zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule.
Kráľovstvo pôvodne tvrdilo, že novinár konzulát v Istanbule opustil živý. Saudskoarabská prokuratúra však vo štvrtok priznala, že bol zámerne zavraždený.

Snúbenica zavraždeného saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího v piatok tureckej televízii povedala, že odmietla pozvanie amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu. Trumpa zároveň obvinila z neúprimnosti ohľadom vyšetrovania vraždy jej snúbenca.
Turkyňa Hatice Cengizová podľa stanice BBC v televízii povedala, že cieľom pozvania, ktoré dostala od amerického prezidenta, bola podľa nej snaha ovplyvniť verejnú mienku v USA.
Chášukdží, hlasný kritik saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána a prispievateľ denníka Washington Post, zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v tureckom Istanbule.
Rijád najskôr popieral, že by čokoľvek vedel o tom, čo sa stalo 59-ročnému novinárovi, a až minulú sobotu oznámil, že Chášukdží zomrel na konzuláte pri "pästnom súboji". Neskôr saudskoarabský minister zahraničných vecí Ádil Džubajr označil novinárovu smrť za "vraždu" spáchanú pri "zločineckej operácii".
Zatiaľ posledný vývoj v kauze nastal vo štvrtok, keď saudskoarabská prokuratúra uviedla, že podľa existujúcich dôkazov bola táto vražda úkladná, teda vopred premyslená a naplánovaná. Rijád však zároveň popiera, že by mala vo vražde prsty kráľovská rodina, a viní naopak "ničomných agentov", priblížila BBC.
Chášukdžího snúbenica Cengizová skôr v októbri v stĺpčeku pre denník New York Times uviedla, že ak sa Trump bude skutočne snažiť odhaliť, čo sa v osudný deň na konzuláte v Istanbule stalo, prijatie jeho pozvánky do Bieleho domu zváži.
Samotný americký prezident povedal, že s vysvetlením Rijádu nie je spokojný a jeho administratíva uvalila sankcie na dve desiatky predstaviteľov Saudskej Arábie, ktorí sú podľa Washingtonu zrejme zodpovední za vraždu novinára Džamála Chášukdžího.
Trump však zároveň zdôraznil dôležitosť vzťahov Washingtonu s Rijádom a tiež povedal, že je možné, že saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán o vražde nevedel

Copyright ©TASR 2018

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej nemala byť jedinou, o ktorej sa obvinení rozprávali. Podľa informácií TV Markíza sa mali objednávatelia vraždy dohadovať aj na odstránení ďalších osôb, medzi nimi bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica a elitného prokurátora.
Obvinený z vraždy Kuciaka Zoltán A. mal podľa Markízy vypovedať, že sa objednávatelia zaoberali myšlienkou na vraždu minimálne ďalších dvoch ľudí. Návrhy na ich odstránenie mali prísť od jednej z obvinených v prípade vraždy Aleny Zs. a kontroverzného podnikateľa Mariana K.
Lipšic odmietol pre televíziu informácie komentovať. Uviedol, že v čase, kedy sa mali tieto plány tvoriť, žiadne výrazné ohrozenie nevnímal. S vyšetrovateľmi a prokurátormi podľa Markízy komunikuje najmä ako právny zástupca poškodených.
Ján Kuciak bol investigatívny novinár v redakcii spravodajského webu Aktuality.sk. Dvojicu mladých ľudí zavraždili 21. februára v ich dome vo Veľkej Mači. Za jeho vraždu zaplatil objednávateľ minimálne 70.000 eur. Obvinené sú zatiaľ štyri osoby – Alena Zs., ktorá mala za objednávku vraždy zaplatiť, Tomáš Sz., ktorý mal strieľať, Miroslav M., ktorý ho mal na miesto činu doviezť a Zoltán A. ako sprostredkovateľ. Všetci štyria sú vo väzbe.

Copyright ©TASR 2018

RTVS NEWS

RTVS NEWS

V rakúskom Söldene sa v sobotu 27. októbra uskutočnia prvé preteky Svetového pohára v alpskom lyžovaní, na ktorých bude Slovensko v obrovskom slalome reprezentovať Petra Vlhová. Priame prenosy z 1. a 2. kola tohto zápolenia prinesie Dvojka o 9:55 a 12:55.
V podvečer odohrajú slovenskí hádzanári v Tatran Handball aréne v Prešove kvalifikačný zápas proti Rusku, ktoré je lídrom 7. kvalifikačnej skupiny o účasť na Majstrovstvách Európy 2020. Zápas naživo odvysiela Dvojka o 17:55.

RTVS sa podarilo získať vysielacie práva na všetky domáce zápasy mužskej hádzanárskej reprezentácie v boji o postup na Majstrovstvá Európy 2020. Okrem sobotňajšieho duelu to v apríli budúceho roka bude duel Slovensko – Taliansko a v júni Slovensko – Maďarsko.

„Naša snaha o návrat hádzanej na obrazovky RTVS je úspešná. Vysielame zápasy Tatrana Prešov v nadnárodnej SEHA lige a pribúda aj mužská reprezentácia. A to určite nie je všetko v navyšovaní atraktívneho športového obsahu. Reagujeme aj na stále lepšiu výkonnosť našej skvelej lyžiarky Petry Vlhovej. Hrdo konštatujem, že sme získali na ďalšie sezóny vysielacie práva na všetky preteky SP v slalome a premiérovo dokonca aj v obrovskom slalome. Teším sa na „megašportovú sobotu“, počas ktorej na obrazovkách Dvojky doplnia Vlhovú a hádzanárov tenisti v zápase Davis cupu a tradičná Fortuna liga,“ uviedol riaditeľ Sekcie športu RTVS Matej Hajko.

O živý komentár z obrovského slalomu v Söldene sa postará Vladimír Genda, zápas v hádzanej medzi Slovenskom a Ruskom bude komentovať Peter Zagiba.

Rádio Slovensko bude informovať o všetkých sobotňajších športových zápoleniach v pravidelnom hodinovom spravodajstve, vo všetkých Rádiožurnáloch a v športovom sumári dňa.

Piraňa reaguje na Tótha

Piraňa reaguje na Tótha

RTVS si vo vysielaní pripomína 100. výročie ČSR

RTVS si vo vysielaní pripomína

100. výročie ČSR

Bohatý televízny a rozhlasový program pripravila RTVS k 100. výročiu vzniku Československa. Divákom a poslucháčom prinesie premiéry filmov, dokumentov, koncerty, rozhovory aj spoločné vysielanie s českou stranou.

Jednotka odvysiela v nedeľu 28. októbra o 8:55 ďalší diel česko-slovenskej vedomostnej súťaže Ahoj, republika! Táto časť relácie je venovaná posledným rokom ČSR. Diváci v nej dostanú informácie o stavbe opevnení na hraniciach republiky, nemeckej hrozbe, ale aj o odhodlaní Čechov a Slovákov bojovať za spoločný štát. Tentokrát budú súťažiť deti z gymnázia zo Zlína a z Trenčína. O 20:30 je na programe záznam slávnostného koncertu Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, ktorým otvoril svoju jubilejnú 90. koncertnú sezónu. Zazneli na ňom Metamorfózy Eugena Suchoňa, Vyšehrad Bedřicha Smetanu a Novosvetská Antonína Dvořáka pod dirigentskou taktovkou Ondreja Lenárda.Po ňom bude o 22:00 nasledovať premiéra koprodukčného filmu RTVS Masaryk. Historická dráma rozpráva o životnej etape diplomata a politika Jana Masaryka z obdobia Mníchovskej dohody.

Niekoľko premiér má na nedeľu naplánovaných aj Dvojka. Prvou z nich je o 20:10 Svetlé miesto. Dokumentárny film približuje príbeh mesta Luhačovice, na pozadí ktorého sa odohralo historické zblíženie Čechov a Slovákov, vznik spoločného štátu aj jeho rozpad. O 21:05 odvysiela v premiére analytický dokumentárny film Andrej Hlinka, otec národa? Film režisérky Vladimíry Sakrányovej predstavuje Andreja Hlinku v kontexte jeho doby, ale i dnešnej reality. Dokumentárny film Magická osmička - Rok 1918 - ilúzie a skutočnosť prináša nový pohľad na realitu a okolnosti na doteraz prezentované a živé legendy okolo vzniku prvej predvojnovej ČSR. Na záver tematického večera o 23:00 Dvojka uvedie koncert Mám rozprávkový dom so slovenskými a českými speváckymi hviezdami.

Rádio Slovensko si pripomenie 100 rokov vzniku Československa prostredníctvom spoločného vysielania s Rádiožurnálom Českého rozhlasu z hraničného priestoru Kohútka. V nedeľu 28. októbra sa v ňom od 14:00 do 16:00 predstavia herci Martin Huba, Bolek Polívka, hokejové legendy Dárius Rusnák a Jiří Králik, naživo zahrajú skupiny No Name a Chinaski. O spoločných dejinách budú hovoriť historici Adam Hudek a Oldřich Tuma a režisér Jiří Svoboda. Do vysielania sa zapoja aj reportér ČRo Rádiožurnál na Slovensku Ľubomír Smatana a slovenský reportér v Čechách Boris Kršňák. Program sa bude vysielať priamo z pojazdného štúdia Airstream na Kohútke. O moderovanie sa postará dvojica českých moderátorov Hana Shánělová a Jan Pokorný, na slovenskej strane Ivana Ilgová a Roman Bomboš.

Zomrel Nikolaj Karačencov

Zomrel Nikolaj Karačencov

Vo veku 73 rokov zomrel v piatok - iba deň pred svojimi 74. narodeninami - ruský filmový a divadelný herec Nikolaj Karačencov.
Umelec skonal v moskovskej nemocnici. Termín pohrebu a vystavenia rakvy bude oznámený čoskoro, informovala agentúra TASS, citujúc jeho rodinných príslušníkov.
Karačencov bol jedným z najpopulárnejších ruských a sovietskych hercov. Účinkoval v desiatkach filmov ako Starší syn (1976), Pes v sene (1978), Biela rosa (1983) či Človek z bulváru kapucínov (1987).
Obľúbený bol najmä medzi mládežou. Jeho popularita dosiahla zenit koncom 70. rokov a na začiatku 80. rokov, keď hral v dvoch rockových operách.
Karačencov účinkoval aj v množstve divadelných hier - Optimistická tragédia, Diktatúra svedomia, Škola pre emigrantov, Mesto milionárov a v ďalších.
Spolupracoval aj na dabingu, kde do ruštiny nahovoril napríklad francúzskeho herca Jeana-Paula Belmonda. Okrem toho sa podieľal na množstve programov pre rozhlas a televíziu.
Bol držiteľom ocenení Národný umelec Sovietskeho zväzu (1989) a Štátnej ceny Ruskej federácie (2003). Herec v roku 2005 utrpel pri dopravnej nehode zranenia mozgu a bol odvtedy ťažko postihnutý.

Copyright ©TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Najstarší syn zavraždeného saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího odcestoval v stredu aj s rodinou zo Saudskej Arábie. Jeho odchod potvrdila ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW), informovala vo štvrtok agentúra AP
Výkonná riaditeľka HRW pre oblasť Blízkeho východu a v severnej Afriky Sarah Leah Whitsonová povedala, že Saláh bin Džamál Chášukdží a jeho rodina opustili hlavné mesto Saudskej Arábie Rijád vo štvrtok. Stalo sa tak po tom, ako miestne úrady zrušili zákaz cestovania, ktorý sa na nich vzťahoval.
Saláh bin Džamál Chášukdží má údajne americké aj saudskoarabské občianstvo. V utorok sa stretol so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom, ktorého podozrievajú z účasti na vražde jeho otca, uviedol denník The Guardian.
Saudská Arábia je vystavená narastajúcemu tlaku zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré od nej žiada jasné vyjadrenia ohľadom Chášukdžího smrti. Kritik saudskoarabského korunného princa a prispievateľ denníka Washington Post zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v tureckom Istanbule.
Kráľovstvo pôvodne tvrdilo, že novinár konzulát v Istanbule opustil. Saudskoarabská prokuratúra však vo štvrtok priznala, že bol zámerne zavraždený. 

Copyright ©TASR 2018

 

Officers, I swear it wasn't me.

As you can see, I was in New York.

To the hardworking Blackpool Police, good luck with the investigation.#itwasntme pic.twitter.com/EDFF9dZoYR

— schwim (@DavidSchwimmer) 24. októbra 2018

Britská polícia pátra po drobnom lupičovi, ktorý ukradol z obchodu v Blackpoole na severozápade Anglicka kartón plechoviek s nápojmi a ktorý sa nápadne podobá na Davida Schwimmera, predstaviteľa Rossa Gellera z kultového amerického seriálu Priatelia (1994 - 2004). Podobá sa naňho tak veľmi, že na sociálnych sieťach sa začali masovo šíriť zábery zlodeja z bezpečnostných kamier, ktoré zverejnila britská polícia, pričom mnohí ľudia boli skutočne presvedčení o tom, že ide o amerického herca.
Koniec dohadom urobil až samotný herec, ktorý na Twitteri zverejnil video, ktoré ho zobrazuje, ako potajme uteká z obchodu s potravinami s ukradnutým kartónom pív. "Páni policajti, prisahám, že som to nebol ja. Ako môžete vidieť, bol som v New Yorku," napísal Schwimmer, ktorý britským policajtom zaželal, aby skutočného zlodeja čím skôr chytili.
O tom, že hercova výpoveď je pravdivá, ubezpečili neskôr občanov aj britskí policajti. "David Schwimmer bol v tento deň v Amerike," uvádza sa v stanovisku britskej polície.
David Schwimmer si okrem seriálu Priatelia zahral napríklad v snímkach 6 dní, 7 nocí (1998), Nadaný žiak (1998), Picking Up the Pieces (2000), Z ničoho len nič (2006), John Carter: Medzi dvoma svetmi (2012), The Iceman (2012) a tiež v miniseriáli Bratstvo neohrozených (2001) či seriáli American Crime Story (2016). V animovanom filme Madagaskar (2005) a jeho ďalších dvoch pokračovaniach z rokov 2008 a 2012 prepožičal hlas žirafe Melmanovi.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„Já se s vámi rozloučím tím, že mi před chvílí přinesli krásnou fotografii na internetu. Ta fotografie je krásná proto, že jsem na ní já. Z té fotografie vychází bublina a tam je napsáno: Mám rád novináře, možná že je pozvu na večeři na saudskoarabské velvyslanectví.“
Miloš Zeman

Dušan Kováč: Najväčšieho Slováka by som hľadal v oblasti vedy a kultúry

Dušan Kováč:

 Najväčšieho Slováka by som hľadal v oblasti vedy a kultúry

Zvíťazí Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Alexander Dubček alebo Peter Sagan? Slováci a Slovenky budú môcť od štvrtka 1. novembra hlasovať v celonárodnej ankete Najväčší Slovák, ťažiskovom projekte Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), ktorý vyvrcholí 1. mája budúceho roka. Anketa by mala počas nasledujúceho polroka vyvolať v širokej verejnosti diskusiu o našej histórii a jej veľkých osobnostiach, ich pozitívnych, ale aj negatívnych stránkach.
"Historické vedomie slovenskej spoločnosti je dosť deformované. Deformovali ho predovšetkým dve totality so svojou ideológiou. Neviem, ako zrelá by mala byť spoločnosť na to, aby mohla na túto tému diskutovať a robiť anketu. Azda je to trocha inak," reagoval historik Dušan Kováč, odborný garant projektu, na otázku TASR, či sú Slováci a Slovenky pripravení debatovať na tému významných osobností Slovenska. "Dúfam, že taká anketa prinesie diskusiu a diskusia môže tým, ktorí sú schopní diskutovať, veľa priniesť a veľa objasniť," doplnil. Historik zameraný na dejiny Slovenska a strednej Európy v 19. a v prvej polovici 20. storočia ďalej poznamenal: "Tí, ktorí diskutovať nie sú schopní, a takých je iste tiež dosť, nie sú zaujímaví - tí sú jasní a jasne čitateľní. Verím, že taká diskusia tým, ktorí nie vlastnou vinou tápu v dejinách a v hodnotách, môže pomôcť orientovať sa. To vlastne očakávam od ankety ja."
Podľa Kováča je možné predpokladať, že v diskusii sa objavia predovšetkým mená osobnosti zo sveta politiky. "Keby sa podarilo dostať do ankety aj ženy a osobnosti zo sveta vedy a umenia, kde máme osobností naozaj dosť, veľmi by som to privítal," priznal garant projektu Najväčší Slovák, ktorý na tento titul nechcel nikoho nominovať. "Ja svoj tip dávať nemôžem a nebudem, ale ja by som takého človeka hľadal naozaj v oblasti vedy a kultúry," uzavrel.
V nominačnej fáze bude možné hlasovať za ľubovoľnú slovenskú osobnosť z histórie či súčasnosti do poslednej dekády decembra prostredníctvom SMS na číslo 9977. Prvú stovku a v rámci nej finálnu desiatku osobností spoznajú diváci Jednotky 1. januára 2019 počas galavečera, ktorým bude sprevádzať moderátorka Adela Vinczeová. Spomedzi finálovej desiatky bude verejnosť vyberať svojho favorita do 1. mája. Budúcoročnú hlasovaciu fázu bude sprevádzať desiatka večerov vysielaných na Jednotke od 20. februára do 24. apríla. Večery budú venované jednej osobnosti z top desiatky. Každá z nich bude mať svojho obhajcu z radov verejne známych ľudí z rôznych oblastí. Tvrdenia obhajcov, dokresľované počas večera dokumentárnymi snímkami, potom buď potvrdia alebo vyvrátia dvaja odborníci v diskusii.
Projekt Najväčší Slovák je licencovaným formátom BBC upraveným na slovenské špecifiká. Vo Veľkej Británii bol program The Greatest Britons vášnivo diskutovaným a populárnym seriálom. Spustili ho začiatkom roka 2002 a jeho víťazom sa stal Winston Churchill. Formát úspešne realizovali v 24 krajinách. Nemecká verejnoprávna televízia ZDF bola prvá, ktorá práva na šou prevzala. V novembri 2003 bol za Najväčšieho Nemca zvolený Konrad Adenauer. Najväčšieho Čecha vyberali aj u našich západných susedov, kde sa víťazom stal Karol IV.

Copyright © TASR 2018

Mimoriadne správy RTVS v piatok o 14:00 na Jednotke

Mimoriadne správy RTVS 

v piatok o 14:00 na Jednotke

RTVS pri príležitosti návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na Slovensku odvysiela v piatok 26. októbra o 14:00 na Jednotke mimoriadne správy. Redaktori spravodajstva sa prihlásia so živými vstupmi z Prezidentského paláca a Bratislavského hradu. O politike a pôsobení Emmanuela Macrona na domácej a európskej scéne sa bude moderátor Peter Nittnaus rozprávať v štúdiu s analytikmi Jacquesom Rupnikom, Vladimírom Bilčíkom a Pavlom Szalaiom.

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

Zomrel Pavel Gabriš

Zomrel Pavel Gabriš

Vo veku nedožitých 70 rokov zomrel 23. októbra po ťažkej chorobe rozhlasový redaktor a dlhoročný vedúci Odbornej redakcie náboženského vysielania Slovenského rozhlasu Pavel Gabriš. Od začiatku 90. rokov 20. storočia sa venoval najmä náboženskému rozhlasovému vysielaniu. TASR o tom informoval redaktor Slovenského rozhlasu Martin Jurčo.
Gabriš absolvoval v rokoch 1968 - 1973 Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Ordinovaný bol v Košiciach a pôsobil rok ako seniorálny kaplán v Trenčíne, potom krátko v Tisovci. Najdlhšie obdobie pôsobil ako farár v cirkevných zboroch Veľké Leváre a Sládkovičovo. Od roku 1982 bol deväť rokov biskupským tajomníkom pre vedenie tlačového oddelenia Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Kňaz Ján Juráš mu ponúkol spoluprácu v tlačiarni vydavateľstva v oddelení periodickej a neperiodickej tlače, a potom sa stal redaktorom ECAV a súčasne do roku 2000 bol aj kňazom.
V roku 1993 mu rozhlasová redaktorka Viera Gregorová ponúkla ísť pracovať pre rozhlasové náboženské vysielanie, ktoré sa vtedy ešte stále formovalo. "Dlho premýšľal, napokon povedal áno 15. júla v roku 1993. Začala sa preňho celkom nová pracovná etapa. Rozhlasu sa upísal na takmer 20 rokov, až do 30. novembra 2012, keď sa redukovala časť redakcií," priblížil Jurčo. Pavel Gabriš však s rozhlasom naďalej spolupracoval aj dlhšie ako externista.
V začiatkoch náboženského rozhlasového vysielania dominovali najmä prenosy z bohoslužieb, neskôr prišli na rad publicistické relácie. Tou hlavnou, ktorú pripravoval Pavel Gabriš, boli Cesty. "Práve vďaka Gabrišovi sú uchované v rozhlasovom archíve rozhovory s kľúčovými osobnosťami evanjelickej cirkvi, ktoré cielene zaznamenával. Postupne sa vysielanie rozširovalo, prichádzali ďalšie tituly, komornejšia relácia Hudba – život – viera, Viera v živote a niektoré ďalšie. Výber z jeho zamyslení vyšiel aj knižne s názvom Nízke prelety," informoval Jurčo.
Posledná rozlúčka s Pavlom Gabrišom sa uskutoční v pondelok 29. októbra 2018 o 11.15 h. v bratislavskom krematóriu.

Copyright © TASR 2018

Irena Bihariová k RTVS

Irena Bihariová k RTVS

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Ministerka vnútra SR Denisa Saková sa rozhodla oceniť 11 zamestnancov Europolu, ktorí sa významným spôsobom podieľajú na objasnení vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. TASR o tom informoval Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra MV SR.
"Hoci vyšetrovanie prípadu vraždy ešte nie je ukončené, chcem sa poďakovať všetkým, ktorí tvrdo pracujú, aby boli páchatelia tohto hrozného činu postavený pred súd," povedala Saková.
Slovenským i zahraničným zamestnancom Europolu odovzdal ocenenia štátny tajomník ministerstva vnútra SR Rudolf Urbanovič vo štvrtok v Haagu. "Zločinu môžeme v dnešnej dobe čeliť len spoluprácou polícií jednotlivých krajín," konštatoval Urbanovič.
Slovenským a zahraničným zamestnancom Europolu odovzdal pamätné medaily ministra vnútra I., II. a III. stupňa a čestné plakety.
Štátny tajomník Urbanovič sa na pôde Europolu v Haagu zúčastnil podujatia pri príležitosti 100. výročia založenia Československej republiky, ktoré pripravili jeho slovenskí a českí zamestnanci.
Copyright © TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Britský úrad na ochranu údajov udelil vo štvrtok spoločnosti Facebook pokutu 500.000 libier (567.000 eur) v súvislosti so škandálom okolo firmy Cambridge Analytica, ktorá využívala osobné údaje miliónov používateľov tejto sociálnej siete bez toho, aby o tom vedeli. Informovali o tom tlačové agentúry AP a DPA.
Úrad komisára pre informácie (ICO) oznámil, že spoločnosť Facebook sa dopustila "vážneho porušenia zákona o ochrane údajov". V rokoch 2007-2014 podľa úradu "spracovávala osobné informácie používateľov nečestne, keď umožnila vývojárom aplikácií prístup k svojim informáciám bez dostatočne jasného a informovaného súhlasu".
"Facebook dostatočne nechránil súkromie svojich používateľov pred, počas ani po nezákonnom spracovaní týchto údajov," uviedla šéfka ICO Elizabeth Denhamová.
Z výsledkov vyšetrovania úradu tiež vyplýva, že Facebook nezaisťoval bezpečnosť osobných informácií, v dôsledku čoho jeden z vývojárov získaval údaje, ktorých časť poskytol iným organizáciám vrátane materskej spoločnosti firmy Cambridge Analytica, SCL Group.
Zmienená pokuta je najvyššou finančnou sankciou, akú môže ICO uložiť na základe britských zákonov o ochrane údajov platných v čase, keď došlo k ich porušeniu. Úrad ju avizoval už v júli, jej výšku však nezmenil ani po následnom zvážení námietok Facebooku. Ak by k porušeniu došlo po tom, ako vstúpilo do platnosti nové nariadenie EÚ o ochrane údajov (GDPR), pokuta by bola oveľa vyššia.
Facebook v reakcii na štvrtkové oznámenie o pokute uviedol, že momentálne skúma rozhodnutie ICO. "Hoci úctivo nesúhlasíme s niektorými z ich zistení, už predtým sme povedali, že sme mali v roku 2015 urobiť viac pre vyšetrenie tvrdení o firme Cambridge Analytica a podniknúť kroky. Sme vďační, že ICO uznala našu plnú spoluprácu počas svojho vyšetrovania," píše sa vo vyhlásení spoločnosti.
Londýnska konzultačná firma Cambridge Analytica pracovala pred americkými voľbami 2016 pre predvolebný tím Donalda Trumpa. Podľa Facebooku neoprávnene získala prístup k osobným údajom asi 87 miliónov používateľov sociálnej siete prostredníctvom iného akademického subjektu. Firma tvrdí, že tento počet bol oveľa nižší. Jej bývalý pracovník a neskorší informátor Christopher Wylie uviedol, že firma sa zameriavala na vytváranie psychografických profilov, ktoré by mohla použiť na ovplyvnenie hlasovania niektorých ľudí.
Cambridge Analytica ukončila svoju činnosť v máji.


Povstalci v Jemene uniesli v metropole Saná 20 novinárov a pracovníkov médií. Informovala o tom agentúra Anadolu s odvolaním sa na jemenský vládny orgán pre ľudské práva.
Šiitskí povstalci, známi ako húsíovia, uniesli novinárov, ktorí v meste zorganizovali fórum venované boju proti "nenávistnému prejavu", uviedla hovorkyňa Národnej komisie pre vyšetrovanie porušovania ľudských práv. Podľa nej je medzi unesenými aj bývalý šéf Jemenského syndikátu novinárov Abd Barí Tahír.
Agentúra Anadolu poznamenala, že tvrdenie o únose sa zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.
Blízkovýchodný Jemen je v zovretí krvavej občianskej vojny už tri roky - odvtedy, ako húsijskí povstalci podporovaní Iránom obsadili väčšinu územia krajiny vrátane hlavného mesta Saná. Vojenská koalícia pod velením Saudskej Arábie proti nim bojuje od roku 2015 s podporou medzinárodne uznanej jemenskej vlády.

Riaditeľka americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Gina Haspelová si počas svojej návštevy Turecka vypočula zvukové nahrávky vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího. V stredu večer o tom informoval denník Washington Post s odvolaním sa na nemenované zdroje oboznámené s prípadom.
Denník v správe citoval jeden zdroj, ktorý zvukový dôkaz označil za "závažný a presvedčivý" a dodal, že tento materiál bude možno ešte viac nútiť Spojené štáty, aby donútili Saudskú Arábiu zodpovedať sa za Chášukdžího smrť.
Nie je jasné, kto Haspelovej prehral zvukové záznamy. Ankara zatiaľ túto správu Washington Post oficiálne nepotvrdila ani nepoprela, uviedla vo štvrtok tlačová agentúra DPA.
Chášukdží, hlasný kritik saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána a prispievateľ denníka Washington Post, zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v tureckom Istanbule.
Rijád popieral, že by čokoľvek vedel o tom, čo sa stalo 59-ročnému novinárovi, a až minulú sobotu oznámil, že Chášukdží zomrel na konzuláte pri "pästnom súboji". Neskôr saudskoarabský minister zahraničných vecí Ádil Džubajr označil novinárovu smrť za "vraždu" spáchanú pri "zločineckej operácii".
Miesto, kde sa nachádza telo Chášukdžího, je stále neznáme.
Provládne turecká médiá posledné tri týždne takmer denne prinášajú informácie uniknuté z vyšetrovania vraždy a aj podrobnosti z údajných nahrávok. V správach týchto médií sa tvrdí, že Chášukdžího mučilo a zavraždilo 15-členné "komando zabijakov" zo Saudskej Arábie.
Turecká vláda sa zatiaľ k údajným zvukovým nahrávkam detailne nevyjadrila.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v stredu zaviazal, že "nedovolia zodpovedným osobám vyhnúť sa spravodlivosti".

Podozriví z vraždy novinára Džamála Chášukdžího na saudskoarabskom konzuláte v Turecku konali zámerne. Uviedla to vo štvrtok saudskoarabská prokuratúra.
Jej vyhlásenie je v rozpore s predošlým oficiálnym vysvetlením Rijádu, že saudskoarabský novinár prišiel o život pri "pästnom súboji", pripomína agentúra DPA.
Informácie z tureckej strany naznačujú, že konanie podozrivých v Chášukdžího prípade bolo vopred pripravené, konštatovala saudskoarabská prokuratúra. Tá vyšetruje podozrivých na základe dôkazov poskytnutých spoločným vyšetrovacím tímom Saudskej Arábie a Turecka, uvádza agentúra Reuters.
Chášukdží, hlasný kritik saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána a prispievateľ denníka Washington Post, zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v tureckom Istanbule.
Rijád popieral, že by čokoľvek vedel o tom, čo sa stalo 59-ročnému novinárovi, a až minulú sobotu oznámil, že Chášukdží zomrel na konzuláte pri "pästnom súboji". Neskôr saudskoarabský minister zahraničných vecí Ádil Džubajr označil novinárovu smrť za "vraždu" spáchanú pri "zločineckej operácii".
Miesto, kde sa nachádza telo Chášukdžího, stále nie je známe.
Provládne turecká médiá posledné tri týždne takmer denne prinášajú informácie uniknuté z vyšetrovania vraždy a aj podrobnosti z údajných nahrávok. V správach týchto médií sa tvrdí, že Chášukdžího mučilo a zavraždilo 15-členné "komando zabijakov" zo Saudskej Arábie.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v stredu zaviazal, že "nedovolia zodpovedným osobám vyhnúť sa spravodlivosti".

Copyright © TASR 2018

Najväčší brazílsky denník Folha de S. Paulo požiadal federálnu políciu o vyšetrovanie vyhrážok novinárke, ktorá vo svojom článku tvrdila, že podporovatelia prezidentského kandidáta Jaira Bolsonara financovali kampaň šíriacu falošné správy. Patricii Campos Mello sa vyhrážali prostredníctvom aplikácie WhatsApp a e-mailu a hrozby sa týkali napríklad jej syna či jej bezpečnosti v krajine. Noviny svoj krok oznámili v stredu, pričom dodali, že existujú náznaky, že kampaň krajne pravicového kandidáta ohrozuje slobodu tlače.
Folha de S. Paulo zverejnil text Campos Mello minulý týždeň. Novinárka v ňom písala, že podnikatelia napojení na Bolsonara platili za šírenie falošných správ na WhatsAppe v prospech jeho kandidatúry. Podobná kampaň bola podľa nej naplánovaná aj na tento týždeň. Bolsonaro správy poprel, jeho ľavicový konkurent Fernando Haddad vyzval volebný súd na prešetrenie tvrdení. Agentúra The Associated Press sa v súvislosti s novinami obrátila na zástupcov Bolsonarovej kampane so žiadosťou o komentár, nikto jej však neodpovedal.
Bolsonaro sa na margo Folha de S. Paulo vyjadruje až nepriateľským spôsobom, pričom ho nazval "najväčším poskytovateľom falošných správ v Brazílii". Tri dni po publikovaní článku Campos Mello povedal davu svojich podporovateľov v Sao Paule, že by denník od jeho vlády "nedostal žiadne prostriedky z reklamy" a že sa zbaví "týchto červených banditov". Predseda brazílskej Národnej novinárskej asociácie Marcelo Rech tieto komentáre skritizoval a kriticky sa na Bolsonarovu adresu vyjadrila aj organizácia Reportéri bez hraníc.

Americký herec Johnny Depp sa predstaví v pripravovanom trileri Minamata. Päťdesiatpäťročný rodák z Owensboro v Kentucky v ňom stvárni významného amerického fotoreportéra W. Eugenea Smitha. Novinka je adaptáciou rovnomennej knihy fotografa a jeho manželky Aileen Mioko Smith, o ktorej spracovanie do podoby scenára sa postaral David K. Kessler. Réžie sa ujme Andrew Levitas, ktorý bude aj producentom. Nakrúcanie odštartuje v januári v Japonsku a neskôr by malo pokračovať v Srbsku.
Snímka bude sledovať samotárskeho Smitha počas cesty do Japonska v 70. rokoch minulého storočia, kam vycestoval na objednávku editora magazínu Life Ralpha Gravesa. Fotograf tam zdokumentoval ekologickú katastrofu v meste Minamata, kde tamojších obyvateľov otrávilo nedbanlivé znečistenie priľahlého zálivu ortuťou zo spoločnosti Chisso Corporation, ktoré kryli tamojšia polícia i vláda. Spor medzi obeťami a spoločnosťou vyústil do najväčšieho vyplatenia odškodného vôbec, pričom o kompenzáciu sa súdnou cestou usilujú ľudia trpiaci minamatskou chorobou aj v súčasnosti.
John Christopher Depp II. je známy najmä nekonvenčnými a excentrickými postavami ako Willy Wonka z remakeu Charlie a továreň na čokoládu (2005), Sweeney Todd z adaptácie muzikálu Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street (2007) alebo Jack Sparrow zo série Piráti Karibiku (2003, 2006, 2007, 2011, 2017). Významnú časť jeho kariéry tvoria filmy, ktoré nakrútil s režisérom a jeho blízkym priateľom Timom Burtonom - okrem Sweeneyho Todda a Charlieho a továrne na čokoládu aj Nožnicovoruký Edward (1990), Ed Wood (1994), Ospalá diera (1999), Mŕtva nevesta Tima Burtona (2005), Alica v krajine zázrakov (2010) a Temné tiene (2012). Zahral si tiež v snímkach ako Čo žerie Gilberta Grapea (1993), Benny & Joon (1993), Mŕtvy muž (1995), Krycie meno Donnie Brasco (1997), Strach a hnus v Las Vegas (1998), Astronautova žena (1999), Deviata brána (1999), Čokoláda (2000), Z pekla (2001), Kokaín (2001), Vtedy v Mexiku (2003), Tajomné okno (2004), Hľadanie Krajiny-Nekrajiny (2004), Verejní nepriatelia (2009), Imaginarium Dr. Parnassa (2009), Turista (2010), Osamelý jazdec (2013), Transcendencia (2014), Charlie Mortdecai (2015), Black Mass: Špinavá dohoda (2015), Alica v Krajine za zrkadlom (2016), Fantastické zvery a ich výskyt (2016) či Vražda v Orient exprese (2017). Tri razy ho nominovali na Oscary, v roku 2008 získal Zlatý glóbus a v roku 2004 Screen Actors Guild Award.


©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Židia protestujú proti zaradeniu Tisa do ankety Najväčší Slovák

Židia protestujú proti zaradeniu Tisa do 

ankety Najväčší Slovák

Židovská humanitárna organizácia B‘ nai B’rith – Tolerancia protestuje proti zaradeniu Jozefa Tisa do zoznamu oceňovaných osobností nového televízneho projektu Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), celonárodnej ankety Najväčší Slovák. V liste adresovanom generálnemu riaditeľovi RTVS Jaroslavovi Rezníkovi šéfa verejnoprávnej rádiotelevízie vyzýva, aby zrušil zaradenie Jozefa Tisa do spomínaného projektu. Považujú totiž „prípravu nového titulu v programovej skladbe RTVS pod názvom Najväčší Slovák s návrhom zaradiť do zoznamu oceňovaných osobností prezidenta fašistického vojnového slovenského štátu za veľmi nevhodné“. Podľa nich „už jediná upútavka na tento titul s Jozefom Tisom pod názvom ‚Vojnový zločinec alebo mučeník?‘ vzbudila pohoršenie, keďže hraničí s propagáciou fašizmu“. Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková, RTVS bude na list reagovať a oficiálnou cestou odpovie priamo organizácii B‘ nai B’rith – Tolerancia.

Ako pre SITA uviedol Peter Werner z B´nai B´rith – Tolerancia, „je pozoruhodné, ak RTVS, tvrdí, že má v rámci marketingovej kampane pripravených 15 upútavok a RTVS nedáva návod, ako hlasovať, keď v čase vrcholiacich osláv 100-ročnice ČSR nepoužije upútavku napríklad na Milana Rastislava Štefánika, ktorého meno je úzko späté s týmto výročím, ale na prvom mieste práve Jozefa Tisa“. B´nai B´rith – Tolerancia sa navyše podľa Wernera domnieva, že „vytváranie platformy pre diskusiu o kladných a záporných vlastnostiach osobností slovenskej histórie je neprijateľné podsúvaním titulku, že Jozef Tiso bol mučeníkom“.

RTVS začal tento týždeň vysielať upútavky na televíznu celonárodnú anketu najväčší Slovák, ktorá vyvrcholí 1. mája budúceho roka. Nominačná fáza projektu najväčší Slovák odštartuje 1. novembra a potrvá až do poslednej decembrovej dekády. V rámci nej bude môcť verejnosť hlasovať prostredníctvom SMS za ľubovoľnú slovenskú historickú či súčasnú osobnosť. Na Nový rok - 1. januára 2019 diváci Jednotky počas galavečera spoznajú prvú stovku a v rámci nej finálnu desiatku osobností. Spomedzi nich bude môcť verejnosť hlasovať za svojho favorita do 1. mája. Budúcoročné hlasovanie bude sprevádzať desiatka večerov, ktoré odvysiela Jednotka vždy v stredu od 20. februára do 24. apríla. Každý z večerov bude venovaný jednej osobnosti z top desiatky, pričom každá osobnosť bude mať svojho obhajcu z radov verejne známych ľudí z rôznych oblastí. Ich tvrdenia budú dokresľovať dokumentárne zábery, ktoré neskôr potvrdí alebo vyvráti odborný garant. Nasledovať bude odborná diskusia.

Najväčší Slovák je licencovaným formátom britskej BBC. Program The Great Britons spustila začiatkom roka 2002 a jej diváci si za Najväčšieho Brita zvolili Winstona Churchilla. Formát BBC predala a úspešne zrealizovala v 24 krajinách sveta.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Protest proti propagácii Jozefa Tisa v rámci projektu Najväčší Slovák

Protest proti propagácii Jozefa Tisa 

v rámci projektu Najväčší Slovák

Dokumentačné stredisko holokaustu vyjadruje rozhorčenie nad zámerom RTVS zaradiť Jozefa Tisa do projektu Najväčší Slovák a nad prezentovaním jeho osoby v upútavkách projektu.
Skutočnosť, že verejnoprávna inštitúcia zaradila Jozefa Tisa do projektu Najväčší Slovák, považujeme za prejav hlbokej neúcty k obetiam holokaustu a rasového i politického prenasledovania a zároveň za spreneverenie sa ideálom demokracie a humanizmu, na ktorých má byť vysielanie RTVS založené.
Pripomíname, že Jozef Tiso stál v rokoch 1938 – 1945 na čele totalitného režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na Slovensku. Bol hlavným politickým predstaviteľom Slovenskej republiky (1939 – 1945), teda štátu, ktorý až do svojho konca kolaboroval s nacistickým Nemeckom.
Tiso sa ešte v období autonómie Slovenska (6. 10. 1938 – 14. 3. 1939) zasadil o likvidáciu demokracie a za nastolenie režimu, ktorý popieral základné občianske a ľudské práva jeho obyvateľov. Stál tiež pri začiatkoch systematickej antisemitskej politiky tohto režimu. Ešte ako predseda autonómnej vlády nariadil v novembri 1938 deportácie Židov zo Slovenska na územie, ktoré malo pripadnúť Maďarsku. Keď sa v októbri 1939 stal prezidentom Slovenskej republiky (1939 – 1945), naďalej aktívne zasahoval do prípravy antisemitských opatrení a podpísal viacero zásadných protižidovských právnych noriem.
V roku 1942, počas organizovania deportácií Židov do koncentračných táborov a get, Tiso úplne ignoroval prosby Židov a upozornenia rôznych strán nabádajúce k zastaveniu deportácií a neskôr deportácie sám verejne schvaľoval. Postoje voči Židom, ale aj ďalším skupinám obetí, nezmenil ani v čase vraždenia, ktorého sa počas potláčania Slovenského národného povstania dopúšťali nemeckí okupanti v spolupráci s príslušníkmi slovenských Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a ďalších zložiek.
Ako predseda slovenskej vlády, predseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Najvyšší veliteľ Hlinkovej gardy a neskôr prezident, najvyšší veliteľ armády a Vodca, nesie Jozef Tiso plnú politickú a morálnu zodpovednosť za zločiny ľudáckeho režimu na Slovensku v rokoch 1938 – 1945. Za tieto nepremlčateľné zločiny bol po páde tohto režimu a oslobodení Slovenska riadne odsúdený Národným súdom na najvyšší trest.

Sacharovovu cenu za rok 2018 získal Oleh Sencov

Sacharovovu cenu za rok 2018 

 získal Oleh Sencov

Sacharovovu cena za slobodu myslenia v roku 2018 získal ukrajinský režisér a odporca ruskej anexie Krymu Oleh Sencov, ktorého ruské súdy odsúdili na 20 rokov väzenia za údajné plánovanie teroristických úrokov. Rozhodla o tom vo štvrtok Konferencia predsedov Európskeho parlamentu.
Politické vedenie europarlamentu malo na výber z troch kandidátov, ktorých nominácie schválili jednotlivé politické skupiny EP. Nomináciu 42-ročného Oleha Sencova predložil v septembri v mene frakcie Európskej ľudovej strany slovenský europoslanec Eduard Kukan.
Sencov si v ruskom väzení odpykáva dvadsaťročný trest za údajné plánovanie teroristických úrokov. Proti jeho väzneniu protestujú viaceré mimovládne organizácie, kritika Kremľa zaznela aj z EÚ a v júni na jeho prepustenie vyzval Európsky parlament.
Sencov na protest proti nespravodlivému rozsudku a pobytu v ruskom väzení držal od 14. mája hladovku. Domáhal sa oslobodenia "všetkých ukrajinských politických väzňov" z ruských väzníc. Hladovku ukončil 6. októbra, pretože mu podľa jeho advokáta hrozila nútená výživa.
Ďalšími finalistami na získanie Sacharovovej ceny boli skupina 11 organizácii, ktoré zachraňujú migrantov v Stredozemnom mori, a marocký ľudskoprávny aktivista a bojovník proti korupcii, represiám a zneužívaniu moci Násir Zifzáfí, ktorého marocké úrady odsúdili na 20 rokov pobytu za mrežami.
Sacharovovu cenu za slobodu myslenia každoročne - od roku 1988 - udeľuje Európsky parlament tým jednotlivcom a organizáciám, ktorí bojujú za ľudské práva a slobody. Víťazi alebo ich príbuzní si svetoznámu cenu preberajú v Štrasburgu počas decembrového plenárneho zasadnutia zákonodarného zboru EÚ. Tento rok odovzdanie ceny padne na 10. decembra.

Copyright © TASR 2018