4. 11. 2023

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Bieloruský súd poslal v piatok do väzenia šéfredaktora nezávislého týždenníka Rehijanaľnaja hazieta za "poškodzovanie povesti štátu". Ide o najnovší prípad uväznenia novinára v krajine, ktorá potláča slobodu médií. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Aľaxandr Mancevič (65) bol zadržaný v marci, keď prokuratúra dospela k záveru, že jeho noviny "vedome šíria nepravdivé informácie poškodzujúce povesť Bieloruska a jeho úradov".
"Súd sa rozhodol potrestať novinára štyrmi rokmi vo väzení s otvoreným režimom," oznámila organizácia na ochranu ľudských práv Viasna. Dodala, že Mancevič musí zaplatiť aj pokutu v prepočte približne 26.730 eur.
Od sporného znovuzvolenia autokratického lídra Alexandra Lukašenka v roku 2020 sú bieloruské nezávislé médiá cenzurované, zatvárané alebo donútené odísť do exilu.
Rehijanaĺnaja hazieta bol jedným z mála týždenníkov v menšinovom bieloruskom jazyku, ktorého používateľov vláda spája s opozičným hnutím.
Mancevič trval pred súdom na svojej nevine. "Nikdy som svoju vlasť nezradil," citovala jeho slová Viasna.
"Je to škoda, že ja ako starý otec nemôžem učiť svojho vnuka nové bieloruské slová. A moja dcéra nedokáže môjmu vnukovi vysvetliť, kde je jeho starý otec. Ale nebude sa za svojho starého otca hanbiť," dodal Mancevič.
V Bielorusku je približne 1500 politických väzňov, vrátane aktivistov za ľudské práva, politikov a žurnalistov.
Najpopulárnejší spravodajský portál Tut.By úrady v roku 2021 vyhlásili za "extrémistický", o rok neskôr sa to stalo aj najstarším novinám v bieloruštine Naša Niva.




Ruský súd v piatok odsúdil aktivistu Piotra Verzilova na osem a pol roka väzenia za porušenie prísnych ruských zákonov o cenzúre. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Verzilov (36) je napojený na skupinu Pussy Riot a bol odsúdený "v neprítomnosti". Od roku 2020 nežije v Rusku, informoval opozičný spravodajský portál MediaZona, ktorý aktivista založil.
Súd vyhlásil, že príspevky Verzilova na sociálnych sieťach o ruských krutostiach v ukrajinskom meste Buča boli "nepravdivými informáciami". Podľa ruských zákonov to je trestný čin. Moskva tieto zákony proti odporcom zaviedla v prvých dňoch invázie na Ukrajinu.
Rusko odvtedy poslalo na dlhé roky do väzenia desiatky známych kritikov vojny.
Verzilov pre ruské médiá povedal, že na začiatku konfliktu odcestoval na Ukrajinu, aby nakrútil dokumentárny film, ale teraz bojuje na strane ukrajinských síl.
Súdny prípad bol založený na príspevkoch Verzilova na sociálnych sieťach, v ktorých zdieľal videá zachytávajúce zabitých civilistov zoradených na zemi vo vreciach na mŕtvoly v Buči a prirovnal ruských vojakov k Adolfovi Hitlerovi a Josifovi Stalinovi.
Ukrajinské sily objavili po oslobodení mesta Buča vlani v marci vyše 450 mŕtvych tiel. OSN minulý rok v decembri oznámila, že ruskí vojaci zabili v meste na predmestí Kyjeva najmenej 73 civilistov - 57 z nich bolo "narýchlo popravených". Ako OSN uviedla, stále vyšetruje vyše 100 ďalších údajných vrážd spáchaných ruskými silami.
Moskva opakovane tieto obvinenia odmietla a nepravdivo tvrdí, že zábery zachytávajúce desiatky mŕtvych civilistov boli zinscenované.
Skupina Pussy Riot sa stala známou v roku 2012, keď tri jej členky zatkli pre výtržníctvo za protest v pravoslávnom Chráme Krista Spasiteľa v centre Moskvy. Pred oltárom kostola zaspievali "punkovú modlitbu".

      

Copyright  © TASR 2023

 




Od začiatku vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas zahynulo už najmenej 33 novinárov. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na Výbor na ochranu novinárov (CPJ).Počet obetí medzi novinármi zahŕňa 28 Palestínčanov, štyroch Izraelčanov a jedného občana Libanonu, uviedla CPJ. Osem novinárov bolo údajne zranených a deväť ďalších je údajne nezvestných alebo zadržaných, uviedla CPJ.

 

SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 




Americká streamovacia platforma Netflix zatraktívni svoje lacnejšie predplatné s reklamou. Chce si tak zaistiť viac peňazí z reklamy, ktoré zatiaľ smerujú do klasických televízií. Užívatelia s reklamným predplatným si napríklad budú môcť čoskoro stiahnuť filmy a seriály na neskôr a obraz bude ostrejší vďaka rozlíšeniu Full HD. Firma, ktorá ponúka svoje služby aj v Českej republike, to uviedla v stredu na svojom webe .
Rok po spustení si predplatné s reklamou, ktoré zatiaľ v Česku nie je dostupné, získalo 15 miliónov zákazníkov. Celkovo má Netflix teraz vyše 247 miliónov predplatiteľov.
Ďalšou novinkou je, že zákazníci s reklamným predplatným budú môcť v budúcnosti využívať službu na dvoch zariadeniach súčasne. V novom reklamnom formáte bude možné po zhliadnutí troch dielov seriálu priamo po sebe sledovať štvrtý diel bez reklám.
Podľa skorších údajov Netflixu sa pre predplatné s reklamou v krajinách, kde je dostupné, rozhodlo približne 30 percent nových zákazníkov. Tento vývoj ide ruka v ruke s obmedzením zdieľania účtov mimo jednu domácnosť.
Na druhú stranu chce Netflix tiež vyjsť v ústrety inzerentom. Okrem iného budú môcť okrem súčasných pätnástich a tridsaťsekundových klipov zverejňovať aj desiatich, dvadsiatich a šesťdesiatsekundových spotov. Inzerenti budú tiež schopní lepšie merať úspešnosť svojich reklamných kampaní - a podľa vzoru osvedčenom v televízii tiež sponzorovať programy.
Obľuba streamovacích služieb zvyšuje tlak na obchodný model klasických televíznych kanálov. Na domácom trhu Netflixu tiež diváci stále častejšie rušia drahé káblové zmluvy s mnohými televíznymi kanálmi, uviedla agentúra DPA.
Generálny riaditeľ spoločnosti Walt Disney Robert Iger sa domnieva, že budúcnosť jeho skupiny bez klasických televíznych staníc, ako je ABC, je pravdepodobná. Kedysi boli pre firmu spoľahlivým zdrojom peňazí, ale teraz sa tento biznis zmenšuje – a to rýchlejšie, než Iger podľa vlastného priznania očakával.

Copyright  © ČTK 2023

3. 11. 2023

Šikovní domáci pekári a cukrári majú opäť šancu prihlásiť sa do najobľúbenejšej šou RTVS Pečie celé Slovensko

 Šikovní domáci pekári a cukrári majú opäť šancu prihlásiť 


sa do najobľúbenejšej šou RTVS Pečie celé Slovensko

Šikovné domáce pekárky a pekári, cukrárky a cukrári a všetci, ktorí chcú predviesť svoje umenie majú opäť šancu prihlásiť sa do pripravovanej štvrtej série najsledovanejšej šou RTVS Pečie celé Slovensko. Registrácia na webovej stránke www.pecieceleslovensko.sk je už otvorená.

Celosvetovo obľúbená šou si získala srdcia divákov vo viac ako 30 krajinách sveta a v tomto roku svoje výnimočné pekárske nadanie v súťaži už po tretíkrát ukázali aj amatérski pekári a cukrári zo Slovenska. Každú nedeľu si k televíznym obrazovkám RTVS sadá vyše 400-tisíc divákov, aby sledovali úžasné pekárske a cukrárske výtvory šikovných súťažiacich. Svoje miesto vo finálovej dvanástke štvrtej série šou pečie celé Slovensko môžete teraz získať aj vy. Výzva pre registráciu súťažiacich, ktorí chcú predviesť svoje pekárske umenie a ukázať lásku k pečeniu je spustená.

Amatérske pekárky, pekári, cukrárky a cukrári majú šancu začať cestu za svojím sladkým snom na stránke www.pecieceleslovensko.sk vyplnením registračného dotazníka. Do súťaže sa môžu prihlásiť všetci milovníci pekárstva a cukrárstva starší ako 15 rokov, ktorí sa tomuto remeslu nevenujú profesionálne.

VÝROKY TÝŽDŇA

  VÝROKY TÝŽDŇA

Na obrázku môže byť text

 




 





Jeden svet 2023

 Jeden svet 2023




Na festivale Jeden svet 2023 sa oddnes predstavia najnovšie dokumentárne filmy z celého sveta, vrátane špeciálnych kúskov, ktoré boli nedávno ocenené na prestížnych festivaloch. Festival prinesie aj to najlepšie zo slovenskej a českej dokumentárnej scény. Domáce filmy budú už tradične súčasťou súťažnej sekcie dokumentárnych filmov Slovensko a Česko za ľudské práva.
Pohľad z budúcnosti, ktorá ešte neexistuje, skladanie tváre Alexandra Dubčeka, príbeh brnianskeho fyzika a vášnivého domáceho majstra, ktorý má nápad ako zachrániť planétu, ale aj osudy ľudí, ktorí musia cestovať za ťažkou prácou do zahraničia. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet 2023 prinesie okrem svetovej tvorby aj dvanásť slovenských a českých noviniek, ktoré skúmajú minulé, súčasné aj budúce témy, ktoré rezonujú v našom regióne.

Päť česko-slovenských premiér na Jednom svete

Päť zo slovenských a českých filmov sa na Jednom svete divákom ukážu po prvýkrát. Premiéru na festivale budú mať dokumentárne filmy 15×15×5 (Janek Q Růžička, 2023), Blix not bombs (Greta Stocklassa, 2023), Jiříkovo vidění (Marta Kovářová, 2023), Šťastně až na věky (Jana Počtová, 2022) a Vyšetřovatel (Viktor Portel, 2022).

Filmová esej 15×15×5 rozpráva príbeh unikátneho experimentu výtvarníka Joska Skalníka. Umelec v roku 1984 rozoslal po československej výtvarnej scéne drevené krabičky s výzvou na slobodnú umeleckú hru. Výsledkom sú diela 244 umelcov, ktoré spolu tvoria rozmanitý obraz tej doby. Špecifickú postavu sleduje aj film Jiříkovo vidění. Hudobníčka a režisérka Marta Kovářová natočila dokument o svojom otcovi, materiálovom fyzikovi Jiřím Svobodovi, ktorý chce zachrániť planétu. Spoločne sa snažia dostať k tým správnym ľuďom, zažívajú sklamania a na konci sa ocitajú v situácii proti všetkým. Premietanie tohto filmu bude sprístupnené aj pre sluchovo a zrakovo znevýhodnených divákov.

Ľudstvo neohrozuje len klimatická kríza, ale aj jeho vlastné činy. Režisérka Greta Stocklassa sa vo filme Blix not bombs snaží pochopiť svet, ktorý je plný vojen, politických extrémov a katastrof. Diskutuje o tom diplomatom Hansom Blixom, ktorý je jedným z posledných členov generácie, ktorá ešte verila, že diplomacia môže zachrániť svet. Vojnou sa zaoberá aj Vyšetrovateľ, ktorý sa vracia ku téme vojnových zločinov počas konfliktu v bývalej Juhoslávii. Hlavná postava Vladimír Dzuro strávil ich vyšetrovaním desať rokov. Príbehy mu uviazli hlboko v pamäti a teraz sa k nim po 25 rokoch vracia, keď prichádza na najdôležitejšie miesta svojho vyšetrovania v Chorvátsku, Srbsku a Bosne a Hercegovine.

Päticu premiér uzatvára snímka Šťastně až na věky, ktorá skúma päť rôznych podôb lásky. Polyamoria, otvorené manželstvo, či dlhodobý milenecký pomer, režisérka počas niekoľkých rokov sleduje vývoj vzťahov svojich protagonistov a protagonistiek a v rozhovoroch s nimi skúma ich radosti, strasti aj strachy.

Filmy v súťažnej sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva bude hodnotiť trojčlenná medzinárodná porota - ukrajinská režisérka a producentka Mariia Ponomarova, francúzska režisérka Faustine Cros a festivalový dramaturg a medzinárodný filmový distribútor zo Srbska Petar Mitrič. Víťazný film získa okrem originálnej plastiky od Márie Tóthovej aj finančnú cenu vo výške 2,000 eur od advokátskej kancelárie Detvai Ludik Malý.

Tie isté filmy budú súťažiť aj o cenu DAFilms Award. Víťazná snímka získa online distribúciu a digitálny marketing na filmovom portáli DAFilms.sk v hodnote 1000 eur.

Mnohé z týchto filmov budú okrem samotných premietní sprevádzané aj diskusiami a sprievodnými podujatiami, ktoré nájdete na webe festivalu (https://www.jedensvet.sk/sprievodne-podujatia-2023/?fbclid=IwAR3F_Zm0e2xIFllZKssbV2aAkxJGCMY_QqdTpVisxCvMK_nEdf8UwqoK9zI).

Víťazov budú vyberať aj diváci a študenti

Novinkou tohto ročníka je cena Na druhý pohľad, ktorej víťaza vyberá študentská porota študentov z FTF VŠMU. Piati študenti a študentky Katedry filmovýchštúdií na toto ocenenie starostlivo vybrali a nominovali päť formálne najoriginálnejších dokumentov spomedzi všetkých celovečerných filmov uvádzaných na Jednom svete. Študentská porota do svojho výberu zaradila snímky Aurorin úsvit, Netancujeme pre nič za nič, Železné motýle, Poznámky z Eremocénu a Matka všetkých lží.

„Sekcia Na druhý pohľad je cielená na fanúšikov nekonvenčnej dokumentaristiky. Pri výbere filmov boli kladené nároky na ich formálnu stránku. Vyberali sme dokumenty, ktoré originálnym či inovatívnym spôsobom využívajú výrazové prostriedky. Desať snímok, ktoré zodpovedali daným kritériám, sme predložili študentskej porote. Tá udelila päť nominácií a spomedzi nich vybrala aj víťazný film sekcie,” vysvetľuje koordinátorka poroty Nina Ulická.

Víťaz ceny Na druhý pohľad získa ročné predplatné Literárnej revue, ktoré do súťaže venovalo Literárne centrum, partner festivalu Jeden svet.

O svojom víťazovi budú môcť rozhodnúť aj diváci a diváčky. Tento rok si budú môcť vybrať svojho favorita spomedzi troch kľúčových filmov - Zlodeji túb, Aurorin úsvit a Je tam ešte niekto? - ktoré si môžu prísť pozrieť aj ľudia so sluchovým a zrakovým znevýhodnením. Všetky tri totiž obsahujú špeciálne titulky a audio komentár cez slúchadlá.

Za hlasovanie v diváckej súťaži bude aj tento rok možné získať hodnotné ceny. „Víťazmi sú však všetci diváci a diváčky Jedného sveta, lebo v priebehu niekoľkých dní uvidia to najlepšie, čo ponúka domáca aj svetová dokumentárna tvorba. Navyše budú môcť režisérky a režisérov súťažných filmov na festivale aj osobne stretnúť a zhovárať sa s nimi. A jednu z nich - režisérku filmu Jiříkovo vidění si dokonca budú môcť vypočuť na koncerte, keďže je frontmankou kapely Budoár staré dámy,” vymenúva výkonná riaditeľka festivalu Eva Križková.

Súťažný aspekt festivalu uzatvárajú ceny v rámci špecializovaného programu pre filmových profesionálov Impact Days 2023. „Dni zmeny už po tretíkrát prinesú prednášky a prípadové štúdie zamerané na spoločenský dopad vo filme. Ich súčasťou bude aj workshop pre filmových profesionálov, kde si vybrané filmové projekty pod vedením expertiek pripravia vlastnú impact kampaň. Vyvrcholením workshopu bude prezentácia týchto kampaní, po ktorej porota projekty zhodnotí a ocení,“ hovorí organizátorka Martina Čeretková z filmového festivalu Jeden svet.

Všetky ceny budú vyhlásené a odovzdané na slávnostnom odovzdávaní cien, vo štvrtok 9. novembra.

Kompletný program festivalu Jeden svet je už zverejnený na webovej stránke www.jedensvet.sk (https://www.jedensvet.sk/program/). Na webe si už môžete kúpiť aj vstupenky (https://www.jedensvet.sk/vstupenky/) na jednotlivé premietania v bratislavských festivalových miestach, ale aj akreditácie na online filmy, ktoré platia na celý čas trvania festivalu.

Záštitu nad 24. ročníkom festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet 2023 prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová aj primátor Mesta Bratislava Matúš Vallo. Festival finančne podporil Audiovizuálny fond. Hlavným organizátorom je nezisková organizácia Človek v ohrození.

Dvanásť slovenských a českých filmových noviniek, ktoré festival Jeden svet predstaví v súťažnej sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva:
15x15x5 (Janek Q Růžička, 2023)
Blix not bombs (Greta Stocklassa, 2023)
Jiříkovo vidění (Marta Kovářová, 2023)
Poznámky z Eremocénu (Viera Čákanyová, 2023)
Skúška umenia (Adéla Komrzý, Tomáš Bojar, 2022)
Svetloplachosť (Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík, 2023)
Šťastně až na věky (Jana Počtová, 2022)
Šťastný človek (Soňa G. Lutherová, 2023)
Turnus (Jaro Vojtek, 2022)
Územie fantázie (Paula Maľárová, 2023)
Všetci ľudia budú bratia (Robert Kirchhoff, 2023)
Vyšetřovatel (Viktor Portel, 2022)

1. 11. 2023

RTVS predstaví jedinečný príbeh Dómu sv. Alžbety v novom dokumente Katedrála zázrakov

RTVS predstaví jedinečný príbeh Dómu sv.





 Alžbety v novom dokumente Katedrála zázrakov


Rozhlas a televízia Slovenska prinesie na televízne obrazovky nový, unikátny dokumentárny film, v ktorom vyrozpráva svoj veľkolepý historický príbeh Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Dokument s názvom Katedrála zázrakov uvidia diváci na slávnosť Všetkých svätých 1. novembra o 20.10 h na Dvojke.

V starom farskom Kostole sv. Alžbety v Košiciach sa v 14. storočí pri slúžení svätej omše odohrala neočakávaná udalosť, ktorej dôsledkom bolo potvrdenie skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii. Tento ľudsky nevysvetliteľný, nadprirodzený úkaz dostal pomenovanie „eucharistický zázrak“ a po schválení príslušnými cirkevným autoritami sa stal nosným pilierom náboženského života Košičanov i pútnikov z celej strednej Európy na niekoľko storočí. Stojí aj za zrodom samotnej košickej Metropolitnej katedrály sv. Alžbety.

„Mnoho ľudí, turistov i obyvateľov Košíc nevie, prečo je Dóm sv. Alžbety takou krásnou a veľkolepou sakrálnou stavbou,“ uviedla režisérka dokumentu Silvia Košťová. Odpoveď na túto otázku ponúkne práve nový dokumentárny film z dielne RTVS Katedrála zázrakov. Režisérka Silvia Košťová na scenári spolupracovala spolu s profesorom Petrom Zubkom, ktorý príbeh publikoval knižne. Originálnym obsahovým prvkom je personifikácia katedrály, ktorá sa prihovára v 1. osobe jednotného čísla a odkrývajúc svoje radosti i starosti sa stáva dôvernou priateľkou divákov. V dokumente sú prezentované odborné stanoviská cirkevného historika prof. Petra Zubka a historičky Kataríny Nádaskej, autentické, archívne písomné pramene, sakrálna architektúra a výtvarné umenie, ale väčšia časť obrazového stvárnenia je inscenovaná. Mnohofarebné, slnečné hrané obrazy živo predstavia stredoveké Košice, katedrálu ako frekventované pútnické miesto, pútnikov z najvyšších i najnižších vrstiev a viacero zaujímavých, prírodných i architektonických prostredí.

„Každý chrám do ktorého vojdem, či už na liturgiu, alebo len tak na stíšenie sa a modlitbu alebo s kamerou kvôli práci a nakrúcaniu, je pre mňa vymodleným miestom, ktoré vždy obdivujem a na ktorom sa cítim dobre. Košická katedrála však svojim príbehom je už pre mňa iným miestom, miestom Božieho milosrdenstva a miestom zázrakov – a tie sa nedejú len tak,“ opísala režisérka svoje dojmy po dokončení filmu.

Realizáciu dokumentu zastrešil tvorivý tím Televízneho štúdia RTVS Košice: Viktor Herrgott - kameraman, Ján Haraksim - strihač, Erika Hajasteková - vedúca výrobného štábu, Ľubica Jarjabková - kostýmová výtvarníčka, Ľuboš Porada a Peter Zubko - odborní poradcovia a množstvo ďalších spolupracovníkov, o ktorých režisérka Silvia Košťová uviedla: „Je to hlavne tímová práca – a ja mám chvalabohu – úžasný tím, ktorý ťahá za jednu niť, rovnako cíti, a chce priniesť divákovi nezabudnuteľný zážitok.“ Pri výbere komparzu režisérka spolupracovala s kreatívnym centrom RTVS v Košiciach, pracovníkmi Košického hradu, Základnou školou v Kežmarku a minoritmi v Spišskom Štvrtku. Kostýmami vypomohlo Divadlo Jonáša Záborského, divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove i fundus STV.

Dokument s názvom Katedrála zázrakov uvidia diváci na slávnosť Všetkých svätých 1. novembra o 20.10 h na Dvojke.

 

Dokumentárna tvorba z produkcie RTVS bodovala na 27. Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava až štyrikrát


Dokumentárna tvorba z produkcie RTVS bodovala na 27. Medzinárodnom



 festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava až štyrikrát


V dňoch 24.-29. októbra 2023 sa v Jihlave v Českej republike uskutočnil už 27. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych fimov Ji.hlava, na ktorom RTVS, ako koproducent, získala štyri ocenenia za dokumentárne filmy Tretí koniec palice, Chýbanie, Poznámky z Eremocénu a Svetloplachosť.



Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava (MFDF) je jedýmn z kľúčových európskych festivalov, a taktiež najväčším festivalom autorského dokumentu v strednej a východnej Európe. Každoročne premietne divákom viac ako 300 filmov z celého sveta, ktoré v Jihlave osobne predstavujú ich tvorcovia. MFDF Ji.hlava tradične skúma dokumentárne východiska nielen vo filmoch, ale prostredníctvom sprievodného programu aj v rozhlasovej tvorbe, literatúre, počítačových hrách, virtuálnej realite alebo v divadelných projektoch. Festival ponúka laickej a odbornej verejnosti premyslenú netradičnú dramaturgiu a starostlivo koncipovaný program pre filmových profesionálov.

V rámci 27. ročníka boli ocenené hneď štyri dokumenty, na ktorých sa RTVS spolupodieľala ako koproducent.

V sekcii OPUS BONUM – Najlepší medzinárodný dokumentárny film 2023 cenu za najlepší film z visegrádského regiónuzískal slovenský film Tretí koniec palice režiséra Jara Vojtka (Slovensko, 2023). „Za bohato vykreslenú mozaiku života v niekoľkých slovenských rómskych osadách, zameranú na každodenný boj o finančný, fyzický a psychický komfort,“ zdôvodnila svoje rozhodnutie porota. Televíznu premiéru tohto dokumentu uvidia diváci RTVS na Dvojke v apríli 2024.

V rovnakej sekcii cenu za najlepší debut získal film Chýbanierežiséra Štěpána Pecha (Česká republika, Slovensko, 2023).Cena bola podľa poroty udelená za vytvorenie komplexného portrétu výtvarníka Jána Mančušku, v ktorom sa podarilo stvárniť intenzitu a rozmanitosť jeho tvorby, šok z umelcovej predčasnej smrti a jej dopad na pozostalých.

V sekcii ČESKÁ RADOSŤ – Najlepší český dokumentárny film 2023 hlavnú cenu získal film Svetloplachosť, režisérov Ivana Ostrochovského a Pavla Pekarčíka (Slovensko, Česká republika, Ukrajina, 2023).„Autorom filmu sa podarilo z otrasnej reality súčasnej vojny na Ukrajine vykresať poetickú a filmovo pôsobivú víziu sveta detstva. Oceňujeme naviac odvahu nakrúcať v náročných podmienkach. Univerzálny rozmer filmu Svetloplachosť odhaľuje nielen obrazy vojny na Ukrajine, pripomína nám škálu obrovských ľudských tragédií poznamenaných vojnovými konfliktami, ktoré na nás doliehajú v podobe dlhotrvajúcej utečeneckej krízy a v dnešných dňoch aj prostredníctvom hororových výjavov v Gaze,” zdôvodnila svoje rozhodnutie porota. Televíznu premiéru tohto dokumentu uvidia diváci RTVS na Dvojke vo februári 2024.

V rovnakej v sekcii získal špeciálnu cenu za originálny prístup film Poznámky z Eremocénu, režisérky Viery Čákanyovej (Slovensko, Česká republika, 2023). Film je silným osobným testamentom, v ktorom režisérka kriticky skúma javy ako klimatická kríza alebo prudký rozvoj technológií. Svoju správu posiela do budúcnosti, ktorá je síce neistá, ale ktorú formujeme my všetci. Tu a teraz. V nadväznosti na ocenenia z MFDF Ji.hlava odvysiela RTVS tento film v utorok 7. novembra o 23:10 h na Dvojke.

„Teší ma, že RTVS koprodukuje dokumentárne filmy, ktoré zaujmú divákov aj odborné poroty na medzinárodných fórach. Vďaka patrí tvorcom, ktorí prinášajú témy univerzálne a zrozumiteľné pre medzinárodné publikum,“ dodáva Ondrej Starinský, šéfdramaturg dokumentárnej a vzdelávacej tvorby RTVS.

 

RTVS pripravila pre divákov a poslucháčov na Sviatok všetkých svätých špeciálnu programovú ponuku

 RTVS pripravila pre divákov a poslucháčov na Sviatok



 všetkých svätých špeciálnu programovú ponuku

RTVS si v televíznom aj rozhlasovom vysielaní pripomína významné pamätné dni a sviatky špeciálnou programovou štruktúrou. Aj v stredu 1. novembra tak ponúkne svojim divákom a poslucháčom tematické vysielanie pri príležitosti Sviatku všetkých svätých.


Jednotka

Sviatok všetkých svätých si Jednotka pripomenie vo svojom televíznom vysielaní o 10.30 h priamym prenosom z Pontifikálnej svätej omše z Katedrály sv. Šebastiána a o 20.30 h vysielaním premiérového filmu s náboženskou tematikou Fatima, ktorý je skutočným príbehom troch detí, ktorým sa zjavila Panna Mária. To im navždy zmení život a zázrak inšpiruje aj ďalších veriacich k povznášajúcej sile viery.

Pre detského diváka sú pripravené rozprávky Strašidelné strašidlo o 7.55 h ale aj archívne rozprávky Rudienka a Niť života, popoludní o 14.15 h klasická rozprávka o kráľovi a jeho troch synoch O živej vode ako aj Duch vo fľaši od bratov Grimmovcov. Dospelých divákov poteší o 12.45 h klasika v podobe Hercula Poirota na Halloweenskom večierku a o 16.50 h francúzskym romanticko-dobrodružným filmom Hrbáč.

Dvojka

Na stredu 1. novembra si Dvojka pre divákov pripravila celodenné vysielanie v duchu Pamiatky všetkých svätých. O 20.10 h môžu vidieť premiéru nového dokumentu RTVS Katedrála zázrakov v réžii Silvie Košťovej. Výpravný hraný dokument rozpovie príbeh najväčšieho chrámu na Slovensku – košického Dómu sv. Alžbety. Okrem hercov sa na nakrúcaní podieľalo aj okolo 90 komparzistov. Oblečení boli v dobových kostýmoch, ktoré poskytli prešovské divadlá aj RTVS – zaujímavosťou je, že väčšina z hraných scén s účasťou hercov oblečených v ťažkých kostýmoch, či dokonca brnení sa nakrúcala v extrémnych augustových horúčavách. Vo sviatočnej dokumentárnej ponuke nájdu diváci aj titul Zatopené (o 9.00 h) o ľuďoch, ktorí museli obetovať svoj domov pre vznik Liptovskej Mary. Diváci sa môžu tešiť aj na Zlatý fond televíznej tvorby – o 21.00 h uvidia v oboch častiach za sebou adaptáciu románu Mila Urbana Živý bič s elitou slovenského herectva – Vierou Strniskovou, Emíliou Vašáryovou, Štefanom Kvietikom a mnohými ďalšími. V podvečer si zas môžu pozrieť televízne spracovania literárnej klasiky - o 16.00 h tragickú Zuzanku Hraškovie a o 17.10 h televízny film Neprebudený v hlavnej úlohe s Mariánom Labudom.

RTVS :24

RTVS :24 divákom aj počas sviatočného dňa prinesie pravidelný spravodajský servis každú hodinu od 7.00 h. Spravodajský okruh odvysiela aj rozhovor s biskupom nitrianskej diecézy Viliamom Judákomo význame Sviatku všetkých svätých. Vo vysielaní bude RTVS :24 sledovať aj aktuálnu situáciu na cintorínoch a na cestách na celom Slovensku. Nebudú chýbať premiérové vydania tradičných relácií Ekonomika :24, Interview :24, Svet :24 a Komentáre dňa.

Rádio Slovensko

1.novembra prinesie Rádio Slovensko v Nočnej pyramíde o 22.21 h rozhovor s kňazom, hovorcom rehole Saleziánov, Radovanom Rumanovičom, ktorý sa dlhé roky venuje mládeži, duchovnému poradenstvu a jeho srdcovkou je OZ SDM Domino, ktoré oslavuje 30. výročie. Michal Čabák sa budev relácií Kontakty o 20.05 h venovať téme Ekologického pohrebníctva. So svojimi hosťami ekoporadkyňou Monikou Suchánskou a riaditeľom jedného z pohrebníctiev v hlavnom meste Róbertom Kováčom, sa porozpráva o tom, či sa dá na zosnulých blízkych spomínať aj s ohľadom na životné prostredie a či je možné pochovávať na Slovensku ekologicky.

Rádio Regina Západ

Rádio Regina Západ začne prvý november o 09.05 h priamym prenosom Sviatočných Bohoslužieb z rímsko-katolíckeho kostola Svätej rodiny v Bratislave – Petržalke. O 13.05 h si Martin Jurčo a Michalom Hercegom v publicistickej relácií Odchody 2022/2023 zaspomína na osobnosti, ktoré nás opustili v tomto roku. Poslucháči Rádia Regina Západ si prostredníctvom telefonátov do štúdia, majú možnosť pripomenúť svojich blízkych v relácií Svieca za blízkeho v čase od 14.00 do 16.00 h. V sviatočnom pásme Zachytené v duši o 16.05 h Andrea Eliášová poukáže na to, že stav a údržba cintorína môžu odrážať charakter obce alebo mesta. Súčasné cintoríny čelia problémom ako krádeže a potulujúce sa medvede. Niektoré hroby sú dokonca vykradnuté. Zatiaľ čo niektoré tradície pretrvávajú, iné upadajú do zabudnutia. Dozviete sa aj to prečo sú hroby slávnych osobností sú často zaujímavé pre fotografov.

Rádio Regina Stred

V Rádiu Regina Stred sa etnomuzikológ Bernard Garaj v Hudobnom dedičstve o 13.05 h podelí o svoje spomienky na stretnutia s výraznými muzikantmi starších generácií, ktorí už nie sú medzi nami. Program Zvony a ich duše o 14.05 h sa venuje histórii a zvláštnosti zvonov v slovenskej kultúre. Ako vznikli zvony v našej oblasti a aké je ich skutočné poslanie? Existuje myšlienka, že zvony majú dušu, čo je podčiarknuté prítomnosťou zvonkohier na mnohých slovenských vežiach. Na rôzne otázky budú odpovedať experti, cirkevní historici, kampanológovia, hudobníci a kňazi. Poslucháči Rádia Regina Stred budú mať príležitosť vypočuť si zostrih z verejnej nahrávky predstavenia knihy básní Egona Tomajka v relácií Poézia naživo o 15.05 h.

Rádio Regina Východ

Rádio Regina Východ poteší dospelých poslucháčov rozprávkou pre dospelých Čierny oblek a biele tenisky od Pauly Sabolovej Jelinkovej. Ide o príbeh dvoch chlapcov zo sociálne slabšej rodiny, ktorí prídu o svojho otca. Musia pochopiť otázky smrti, smútku, ale aj to, že nik nie je dokonalý.

Rádio Devín

Rádio Devín reaguje na tradičné sviatočné dni a súčasné aktuálne témy diania v kultúre a umení Farebným novembrovým programom. 1. november sa bude niesť v hĺbavej atmosfére Sviatku všetkých svätých. O 8.00 h si poslucháči môžu vypočuť výber Najkrajších adagií v dielach Gustava Mahlera, Samuela Barbera, Tomasa Albinoniho a Antona Brucknera. Vážnu atmosféru dňa podčiarkne Ars musica o 10.00 h s kompozíciami Mahlera, Pendereckého, Ligetiho a ďalších. Poludňajší koncert Rádia Devín ponúkne Missa Omnium sanctourm od Jana Dismasa Zelenku. O 17.00 h príde na rad Ars litera s Evou Reiselovou a podtitulom Zapaľujeme sviečky za umelcov.

Mladí poslucháči Rádia Devín si o 20.30 h budú môcť vypočuť Príbeh o krásnej pani Nangse.

Rádio Slovakia International

Rádio Slovakia International pripravuje na 1. sviatočný novembrový deň rozhovor s etnologičkou Zuzanou Beňuškovou o úcte k zosnulým a tradícií ozdobovania hrobov. V spoločnosti sa otvára téma o dulách pre umierajúcich a tejto téme RSI venuje istú časť svojho vysielania. Slováci v zahraničí, ktorí v cudzine našli aj miesto pre svoj večný spánok, majú svoje pomníky a cintoríny v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku, USA, či Argentíne. Poslucháčom o nich viac porozpráva etnológ Ján Botík. Ako prežívajú tieto sviatky Slováci žijúci v New Yorku? Dá sa kombinovať téma slovenských dušičiek so strašidelným americkým Halloweenom?

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS



Pätica predstaviteľov hlavných postáv amerického seriálu Priatelia v pondelok vyjadrila sústrasť v spojitosti so smrťou svojho hereckého kolegu Matthewa Perryho, ktorý zomrel v sobotu vo veku 54 rokov. TASR o tom informuje na základe správ agentúry DPA a magazínu People.
"Sme vyslovene zdrvení stratou Matthewa. Boli sme viac než len hereckí priatelia. Sme rodina," uviedli v spoločnom vyhlásení Courtney Coxová, Jennifer Anistonová, Lisa Kudrowová, Matt LeBlanc a David Schwimmer. Vyhlásenie zverejnili v pondelok v časopise People. "Zostáva ešte veľa nevypovedaného, teraz však na chvíľu zotrváme v žiali a spracujeme túto nepochopiteľnú stratu," napísali.
Viac podľa svojich slov povedia po čase, keď to bude v ich silách. "Nateraz sme v našich myšlienkach a v láske s rodinou Matthewa, jeho priateľmi a každým na celom svete, kto ho mal rád," dodali sa vo vyhlásení.
Populárny sitcom Priatelia (Friends) americkej televíznej stanice NBC má desať sérií, nakrúcali ho v rokoch 1994 až 2004. Zachytáva životy šiestich mladých ľudí - priateľov v meste New York.
Perry v ňom stvárnil postavu menom Chandler Bing. Je to trochu trápny, ale bystrý a milý tridsiatnik, ktorý nosí tkané vesty a vrtošivo fajčí cigarety, píše People. Za výkon v Priateľoch získal Perry v roku 2002 nomináciu na cenu Emmy. Ďalšie dve získal neskôr za účinkovanie v seriáli Západné krídlo.
Matthew Perry sa narodil 19. augusta 1969 v americkom štáte Massachusetts. Tento herec sa otvorene vyjadroval o svojich problémoch s alkoholom a v roku 1997 sa po nehode na lyžovačke začala jeho závislosť na liekoch na utlmenie bolesti, píše na svojej webovej stránke denník The New York Times.
Hercovo telo našli v sobotu skoro ráno vo vírivke v jeho dome v Los Angeles v americkom štáte Kalifornia. O jeho smrti ako prvý informoval portál TZM, podľa ktorého úrady na mieste nenašli žiadne drogy a takisto nehlásili žiadne náznaky cudzieho zavinenia.
Sústrasť s Perryho smrťou vyjadrilo viacero populárnych osobností, hercov i politikov, píše People.







V Rusku zadržali rusko-americkú novinárku z Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) a obvinili z toho, že sa nezaregistrovala ako tzv. zahraničný agent. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry AFP.
Alsu Kurmashevová pracuje pre spravodajský portál v tatárskom a baškirskom jazyku, služby financovanej americkým Kongresom. Riaditeľ RFE/RL Jeffrey Gedmin vo vyhlásení vyzval na jej prepustenie, "aby sa mohla ihneď vrátiť k svojej rodine".
Kurmashevová žije v Prahe v Českej republike. Do Ruska prišla 20. mája z vážnych rodinných dôvodov, uviedol vo vyhlásení Výbor na ochranu novinárov (VON) so sídlom v New Yorku.
Podľa RFE/RFL novinárku dočasne zadržali 2. júna na letisku v ruskom meste Kazaň, keď mala nastúpiť na spiatočný let. Odobrali jej americký aj ruský pas a uložili pokutu za to, že nenahlásila svoj americký pas na ruských úradoch.
To, že voči nej vzniesli obvinenie, jej úrady oznámili, keď čakala na vrátenie pasov. V prípade dokázania viny jej hrozí až päťročné väzenie, uviedol VON.
Koncom marca tohto roka zadržali v ruskom Jekaterinburgu amerického novinára Evana Gershkovicha z denníka Wall Street Journal (WSJ) a obvinili zo špionáže. V Rusku mu hrozí až 20 rokov väzenia.
Gershkovich je od rozpadu Sovietskeho zväzu prvým zahraničným novinárom, ktorého v Rusku zadržali a obvinili zo špionáže. Zadržiavaný je v moskovskej väznici Lefortovo.
Označenie "zahraničný agent", pripomínajúce "nepriateľa ľudu“ zo sovietskej éry, sa v posledných rokoch v Rusku používa najmä v súvislosti s kritikmi Kremľa, novinármi či ľudskoprávnymi aktivistami obvinenými z vykonávania politickej činnosti financovanej zo zahraničia.





Koncern Meta ponúkne zákazníkom v Európskej únii (EÚ) prístup k svojim službám Instagram a Facebook bez reklám. Užívatelia za to budú musieť od 1. marca 2024 platiť 9,99 až 12,99 eura mesačne, oznámila v pondelok americká spoločnosť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ponuka platí len pre osoby staršie ako 18 rokov. Inzerenti by mali mať naďalej možnosť sprostredkovať v EÚ personalizované reklamy. Meta reaguje na hroziacu stratu dôležitých príjmov z reklamy v dôsledku prísnejšej regulácie v Únii. Začiatkom roka írsky úrad na ochranu údajov, ktorý je zodpovedný za európske podnikanie skupiny, zakázal spoločnosti považovať prijatie všeobecných obchodných podmienok zo strany užívateľa za súhlas s personalizovanou reklamou. Spoločnosť následne oznámila, že v budúcnosti chce od zákazníkov v EÚ výslovne požadovať ich súhlas.
Spoločnosť Meta dostala začiatkom tohto roka pokutu 390 miliónov eur od írskeho úradu pre ochranu osobných údajov, ktorý ju upozornil, že nemôže používať súhlas s obchodnými podmienkami ako právny základ na posielanie reklám užívateľom na základe ich online aktivity.


                                       


Moldavsko zablokovalo v pondelok prístup na webové stránky významných ruských médií vrátane agentúr TASS a Interfax. Kišiňov zablokované médiá obvinil z účasti na informačnej vojne v Moldavsku, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
V nariadení zverejnenom na webovej stránke moldavskej spravodajskej a bezpečnostnej služby (SIS) je vymenovaných 31 webových stránok, ktoré budú s okamžitou platnosťou zablokované, pretože sa na nich nachádza obsah používaný v informačnej vojne proti Moldavsku. Minulý týždeň pritom Moldavsko takto zablokovalo prístup k ďalším 22 spravodajským portálom - vrátane ruských.
V novom zozname sa nachádza 14 ruských spravodajských portálov vrátane webovej stránky ruského denníka Komsomoľskaja pravda, agentúr TASS a Interfax či portálu Lenta.ru.
V osobitnom dekréte okrem toho Moldavsko zrušilo licencie šiestim domácim televíznym kanálom.
Moldavsko obviňuje od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko z toho, že sa snaží zosadiť jeho prozápadnú vládu. Moldavsko leží medzi Ukrajinou a Rumunskom, ktoré je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO), a tento týždeň ho čakajú komunálne voľby.
Ruskí vojaci sa pritom nachádzajú v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko a hlavné moldavské opozičné strany majú blízke vzťahy s Moskvou. Rusko však odmieta zasahovanie do záležitostí Moldavska a obviňuje moldavskú prezidentku Maiu Sanduovú z presadzovania nepriateľstva.
"Ruske chce prostredníctvom organizovaných kriminálnych skupín ovplyvniť komunálne voľby 5. novembra a podkopať demokratický proces," uviedol moldavský premiér Dorin Recean na zasadnutí núdzovej komisie zriadenej po invázii Ruska na Ukrajinu.
Dodal, že zablokované televízne stanice sú podriadené zločineckým skupinám, ktoré "spojili svoje sily, aby destabilizovali krajinu", pričom ich záujmy ležia mimo Moldavska.
Ešte vlani v júni pritom Moldavsko zakázalo televíznym staniciam, aby vysielali spravodajské a analytické programy z Ruska. Vysielať v ruštine sa pritom môžu len zábavné relácie a filmy.
Rusko na kroky Moldavska bezprostredne nereagovalo. Ruské ministerstvo zahraničných vecí však už predtým označilo blokovanie webových stránok ako nepriateľský krok, ktorý odopiera Moldavčanom prístup k alternatívnym spravodajským zdrojom.




      

Copyright  © TASR 2023

31. 10. 2023

PMÚ: Rada potvrdila prvostupňové rozhodnutie úradu o uložení pokuty pre LITA

PMÚ: Rada potvrdila prvostupňové rozhodnutie



 úradu o uložení pokuty pre LITA

Rada Protimonopolného úradu (PMÚ) SR potvrdila prvostupňové rozhodnutie PMÚ z 23. februára 2022, čím zamietla odvolanie (rozklad) autorskej spoločnosti LITA. Informovala o tom hovorkyňa úradu Adriana Oľšavská. Rozhodnutie nadobudlo podľa nej právoplatnosť a vykonateľnosť 27. októbra, pričom organizácii LITA bola uložená pokuta vo výške 57.939 eur.
Spresnila, že PMÚ v správnom konaní posudzoval zneužívanie dominantného postavenia organizácie LITA, ktoré spočívalo v uplatňovaní neprimeraných cien pri poskytovaní licenčných služieb používateľom autorských diel (literárnych, divadelných, dramatických, hudobnodramatických a ďalších) vo verejnom prenose, a to prostredníctvom televízneho prijímača v izbách jedno- až päťhviezdičkových hotelov a penziónov v SR v rokoch 2015 až 2018 a v izbách jedno- až päťhviezdičkových hotelov hotelov v roku 2019, rádia v izbách ubytovacích zariadení v SR v rokoch 2015 až 2019 vo všetkých kategóriách uvedených v sadzobníkoch licenčných odmien.
Takéto správanie podľa úradu predstavuje podľa zmluvy o fungovaní EÚ aj zákona o ochrane hospodárskej súťaže zneužitie dominantného postavenia na trhu poskytovania licenčných služieb v oblasti kolektívnej správy práv používateľom autorských diel vo verejnom prenose prostredníctvom televízorov a rádií v izbách ubytovacích zariadení na území SR, a podľa vyššie spomenutej zmluvy a zákona je zakázané.
V dôsledku správania organizácie LITA uhrádzali dotknuté podnikateľské subjekty pôsobiace v oblasti poskytovania ubytovacích služieb na území SR počas sledovaného obdobia neprimerane vysoké licenčné odmeny za vysielanie autorských diel v hoteloch a ubytovacích zariadeniach v porovnaní so situáciou, ak by organizácia LITA svoje dominantné postavenie nezneužívala.
Oľšavská dodala, že voči tomuto rozhodnutiu Rady PMÚ sa účastník konania môže domáhať preskúmania súdom.


Zdroj: TASR

RTVS v spolupráci s Českým rozhlasom pozývajú na unikátny česko-slovenský koncert pri príležitosti 100. výročia vysielania Československého rozhlasu

 RTVS v spolupráci s Českým rozhlasom pozývajú na unikátny česko-

slovenský koncert pri príležitosti 100. výročia vysielania Československého rozhlasu 

RTVS pokračuje aj počas jesene v oslavách spoločnej česko-slovenskej rozhlasovej histórie. Rádio Regina Západ v spolupráci s Českým rozhlasom Brno pripravili pri príležitosti osláv storočnice vysielania Československého rozhlasu jedinečný hudobný zážitok – spoločné koncerty Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu a Brněnského orchestra lidových nástrojů s názvom „Spoločne/Společné naladění na folklór“. Tie sa budú konať 31. októbra v Bratislave a 3. novembra v Brne.


Dvojica výnimočných hudobných telies,Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu a Brněnský orchester lidových nástrojů, sa prvýkrát spoločne predstaví v utorok 31. októbra 2023 o 19.00 h na koncerte vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. Druhý spoločný koncert sa bude konaťo pár dní neskôr, v piatok 3. novembra 2023 o 19.00 h v Besednom dome v Brne. Zostrih z podujatia si poslucháči budú môcť vypočuť v Rádiu Regina Západ 17.novembra 2023.

Obe hudobné telesá nahrávajú a propagujú ľudovú hudbu a sú neodmysliteľne späté s rozhlasovým vysielaním. Na bratislavskom koncerte sa predstavia Brnenský rozhlasový orchestr lidových nástrojú pod taktovkou Petra Varmužu a domáci Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu vedený Jánom Kružliakom ml. so svojimi hosťami. Spevácke a inštrumentálne vystúpenia budú zastrešovať mená folklórnej hudby, ako sú Denisa Hanušovská, Simona Hulejová a Anton Gajdoš, ale aj mladé talenty ako cimbalistka, speváčka Alexandra Pokorná z Brna a huslista i spevák Milan Paľo z Trstenej. Program koncertu bude inšpirovaný folklórnymi skladbami regiónov Moravy a Slovenska.

Vstupenky na koncert „Spoločne/Společné naladění na folklór“ Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu a Brněnského orchestra lidových nástrojů, ktorý sa bude konať v utorok 31. októbra 2023 o 19.00 h vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu, sú v predaji na stránke www.koncertyrtvs.sk.

29. 10. 2023

Zomrel Matthew Perry

Zomrel Matthew Perry

 Friends' star Matthew Perry dies at home at 54: Sources - ABC News

 

Vo veku 54 rokov zomrel americký herec Matthew Perry známy zo sitkomu Priatelia. S odvolaním sa na zdroje z polície o tom informovali americké médiá. TASR správu prevzala od agentúr AFP a AP.
Hercovo bezvládne telo našli v sobotu v jeho dome v Los Angeles vo vírivke, pričom záchranárom sa ho nepodarilo oživiť, uviedli pre portál TMZ a denník The Los Angeles Times nemenované zdroje z bezpečnostných zložiek. TMZ, ktorý o smrti herca informoval ako prvý, uviedol, že na mieste sa nenašli nijaké dôkazy o násilnej smrti a herec sa zrejme utopil.
Perry sa narodil v roku 1969 v americkom štáte Massachusetts a bol známy predovšetkým stvárnením Chandlera Binga v populárnom sitkome Priatelia americkej televíznej stanice NBC. Seriál má desať sérií a natáčal sa medzi roku 1994 až 2004. Tento sitkom sa pritom teší popularite aj v súčasnosti, a to najmä medzi mladými divákmi na streamovacíh službách.
Za výkon v Priateľoch získal Perry aj dve nominácie na ceny Emmy a ďalšie dve získal za účinkovanie v seriály Západné krídlo.
Okrem toho sa Perry objavil aj vo viacerých filmoch - napríklad v snímke Iba blázni sa ponáhľajú (1997) či Môj sused zabijak.
Herec celé roky bojoval so závislosťou na liekoch proti bolesti a alkohole a viackrát preto absolvoval aj liečenia. Perry okrem toho trpel aj zdravotnými problémami. V roku 2018 napríklad podstúpil operáciu pre presknutie hrubého čreva. Podľa amerických médií sa však pri hercovom tele drogy ani lieky nenašli.
Informácie o hercovej smrti bezprostredne jeho zástupcovia nepotvrdili. Polícia v Los Angeles však pre agentúru AP potvrdila, že na Perryho adrese zasahujú policajti v súvislosti s vyšetrovaním úmrtia muža približne vo veku 50 rokov.

Zdroj: TASR

 

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

   NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA


Na obrázku môže byť 2 ľudia a text

Na obrázku môže byť 2 ľudia a text
 
 
 
TA3 V politike v nedeľu o 11.00:

Tentokrát sa môžete tešiť rovno na dve časti za sebou.
Hosťami prvej časti budú:

  • Juraj Krúpa (SaS)
  • Marián Kéry (Smer-SD)

Témou budú:

  • Nová vláda
  • Samit EÚ: rozpočet únie, migrácia, konkurencieschopnosť
  • Ukrajina: financie, zbrane, humanitárna pomoc
Hosťami druhej časti budú:

  • Miroslav Kiraľvarga (prezident RÚZ)
  • Jozef Božík (predseda ZMOS)
Témou budú:

  • Nová vláda a nový rozpočet
  • Kľúčové programové otázky v koaličnej dohode
  • Čo žiadajú podnikatelia od vlády
  • Dane verzus šetrenie
  • Čo žiadajú starostovia a primátori





 

O 5 minút 12, naživo v nedeľu od 11:55 h, Jednotka a vo vysielaní :24.


Hostia:

  • poslanec NR SR, člen predsedníctva strany Marián Kéry (Smer-SD);
  • poslanec NR SR Roman Michelko (SNS);
  • poslanec NR SR, člen predsedníctva hnutia Ivan Štefunko (PS);
  • poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS).

Témy:

  • politický vývoj po voľbách do NR SR - vymenovanie vlády a ustanovujúca schôdza NR SR;
  • priority pri riadení štátu a ich možné premietnutie do PVV;
  • pozícia SR ku geopolitickým výzvam a závery samitu EÚ.

 Reláciu moderuje Marek Makara.     


Na telo: Najaktuálnejšie témy s Michalom Kovačičom | TVNOVINY.sk
 


Prezidentka Zuzana Čaputová tento týždeň po výmene nominanta SNS na post ministra životného prostredia vymenovala novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom. Jeho kabinet čaká rozhodovanie o dôležitých otázkach, medzi ktorými sú aj možné zmeny v reforme národných parkov.

Poslanci sa v stredu zišli na ustanovujúcej schôdzi parlamentu, ktorého predsedom sa oficiálne stal Peter Pellegrini. Progresívne Slovensko už avizovalo, že aj z opozície bude otvárať kultúrno-etické otázky.

Nielen o týchto témach sa bude moderátor Michal Kovačič už túto nedeľu 29. októbra 2023 v relácii Na telo rozprávať s podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska Luciou Plavákovou, poslancom za SNS Rudolfom Huliakom a poslancom za hnutie Slovensko Michalom Šipošom.

Relácia Na telo sa tradične začína o 13:00 hod. na obrazovkách TV Markíza a webe TVNOVINY.sk.