Miliardár, vydavateľ a šéf mediálneho gigantu News Corp. Rupert Murdoch považuje finančnú pomoc vlády médiám za väčšiu hrozbu ako nové technológie, ktoré priniesli úpadok tradičných spravodajských médií.
Ako však Murdoch uviedol vo svojom včerajšom komentári v denníku Wall Street Journal, budúcnosť žurnalizmu je sľubnejšia než kedykoľvek predtým. Prosperita médií podľa Murdocha sa od ich počiatku odvíjala od dôvery jej čitateľov, od schopnosti odhaľovať korupciu vo vláde a v súkromných firmách, ako aj od odvahy útočiť na mocných a bohatých. A tieto funkcie môžu dnes médiá napĺňať ešte účinnejšie, práve vďaka novým technológiám. Niektoré noviny a mediálne organizácie sa však tejto digitálnej realite neprispôsobia, a preto zaniknú. Za tieto zlyhania však nemôžeme viniť technológie, píše Murdoch.
Médiá musia po prvé ľuďom poskytnúť správy, ktoré oni chcú, konštatuje Murdoch a upozorňuje, že prestížne novinárske ceny vyvážené znižujúcou sa predajnosťou sa musia stať minulosťou. Okrem toho musia médiá sprístupniť svoj obsah cez mobilné zariadenia. V modernej dobe podľa neho nikto nebude čakať s čítaním správ až do momentu, kým dorazí do kancelárie alebo domov.
"Môj druhý bod vyplýva z prvého: kvalitný obsah nie je zadarmo. Povedzme si otvorene, že model založený na príjmoch výlučne z internetových reklám noviny v dlhodobom horizonte nemôžu udržať," upozorňuje v komentári Murdoch.
Príjmy z internetových reklám totiž nikdy nestačili na vykrytie strát z poklesu printovej reklamy v denníkoch. Aj preto však médiá musia čitateľom ponúknuť články, za ktoré budú ochotní zaplatiť. Neudržateľný podľa Murdocha je aj trend, keď médiá, ktoré len agregujú články z iných stránok, na takomto obsahu zarábajú, pričom náklady za vznik obsahu nesie len ich tvorca.
Ale tak ako sa novým podmienkam prispôsobuje podnikateľský sektor, tak sa musí prispôsobiť aj vláda, vyzýva v závere Murdoch, ktorý požaduje od vlády zrušenie obmedzenia súbežného vlastníctva televíznej stanice a tlačeného denníka na tom istom trhu. "Dáva to asi toľko zmyslu ako keby zakázali novinám mať vlastné internetové stránky," dodáva mediálny magnát.
Rovnako alarmujúci ako prílišná regulácia je aj tlak na vládnu pomoc pre noviny, upozorňuje Murdoch. Akákoľvek vládna pomoc médiám by totiž mohla skončiť podobne ako pomoc automobilovému priemyslu: Pomôže posilniť tých, ktorí vyrábajú veci, ktoré zákazníci nechcú.
Murdoch v komentári dodáva, že denníky sa nikdy nesmú vzdať práva na podporu politických kandidátov, k čomu by ich tranformácia na neziskové spoločnosti a prijatie štátnych dotácií donútili.
">Čínske úrady zadržali v minulom roku takmer 5400 ľudí v rámci zásahov proti šíreniu pornografie na internete a avizujú prísnejšiu kontrolu webových stránok. Politika Pekingu v oblasti kontroly virtuálneho priestoru patrí k najprísnejším na svete. Ako vo štvrtok večer uviedlo čínske ministerstvo pre verejnú bezpečnosť, "očistenie internetu" a boj proti internetovej kriminalite sú úzko spojené so stabilitou krajiny. "Obscénny a pornografický obsah závažným spôsobom znečisťuje online prostredie, kazí spoločenskú morálku, ako aj fyzické a duševné zdravie mladých ľudí. Musí byť prísne kontrolované," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Ako ďalej informuje, v roku 2009 bolo zrušených takmer 9000 pornografických stránok a v súvislosti s internetovou kriminalitou bolo zadržaných 5394 podozrivých. Neuviedlo však, koľko z týchto osôb bolo napokon aj obžalovaných. Peking sa podľa ministerstva bude sústreďovať hlavne proti v Číne sídliacim operátorom webových stránok registrovaných v zahraničí a spoločnostiam poskytujúcim internetové služby či registráciu domén alebo prenajímajúcim virtuálny priestor stránkam s pornografickým obsahom. Úrady tiež budú dávať odmeny občanom, ktorí im poskytnú v tejto oblasti užitočné informácie. Hlavnými terčmi cenzúry majú byť podľa komunistickej vlády stránky s pornografickým obsahom či s hazardnými hrami, ako aj všetky ostatné stránky vnímané ako škodlivé pre spoločnosť. Podľa kritikov politiky Číny v oblasti internetovej cenzúry však Peking takto často zasahuje aj proti stránkam s citlivým politickým obsahom. Zdroj: Associated Press Copyright
Copyright © TASR 2010
Dánska polícia v piatok v noci postrelila muža, ktorý sa v okrese Aarhus snažil dostať do domu Kurta Westergaarda, autora kontroverzných karikatúr islamského proroka Mohameda, informovali dánske médiá. Karikaturista, ktorému sa už párkrát vyhrážali smrťou od zverejnenia jeho kresby Mohameda s turbanom v tvare bomby na hlave v dánskych novinách, bol doma v dedine Viby neďaleko západného mesta Aarhus, keď sa dovnútra snažil dostať 27-ročný muž s dvomi kumpánmi, uviedol na svojej internetovej stránke denník Politiken.
Ich úsilie sa podarilo zastaviť príslušníkom polície, ktorí jedného z narušiteľov postrelili a následne previezli do nemocnice. Dánska tlačová agentúra Ritzau oznámila, že na miesto incidentu prišiel tucet policajných vozidiel, pričom policajti pátrajú po bombe, ktorú tu mohli narušitelia nastražiť. Jutská polícia pre tlačovú agentúru AFP potvrdila, že k incidentu neďaleko domu 74-ročného karikaturistu naozaj došlo, odmietla však uviesť detaily.
Westergaard je jedným z 12 karikaturistov, ktorých kresby moslimského proroka Mohameda po prvýkrát publikované v septembri 2005 rozpútali polemiky medzi moslimami po celom svete. Vo februári 2006 vyvrcholili na celom svete násilné protesty proti karikatúram. Demonštranti vtedy pálili dánske vlajky a zapálili dánske veľvyslanectvá v Damasku a Bejrúte. V Nigérii, Líbyi a Pakistane počas nich zahynuli desiatky ľudí. Dánsky súd v sobotu obvinil mladého Somálčana z pokusu o vraždu karikaturistu Kurta Westergaarda, autora kontroverzných karikatúr islamského proroka Mohameda. Polícia 28-ročného útočníka postrelila, keď sa snažil v piatok v noci vniknúť do domu karikaturistu. Somálčana museli hospitalizovať a na súd ho priniesli na nosidlách. Pred sudcom sa odmietol k svojmu činu vyjadriť. Súd vzniesol obvinenia a nariadil jeho väzbu na najmenej štyri týždne. Dánske zákony neumožňujú zverejniť totožnosť zadržaného.
Somálčan, ktorý má podľa dánskej polície väzby na al-Kájdu, sa rozbitým oknom chcel dostať do Westergaardovho domu v meste Aarhus na judskom polostrove. Ozbrojený bol nožom a sekerou. Karikaturista však stačil stlačiť alarm a aj so svojou päťročnou vnučkou utiekol do špeciálne zabezpečenej miestnosti v dome. Polícia prišla o niekoľko minút a útočníka zneškodnila strelou do nohy a ruky. 74-ročnému Westergaardovi sa už niekoľkokrát vyhrážali smrťou od zverejnenia jeho kresby Mohameda s turbanom v tvare bomby na hlave. Westergaard je jedným z 12 karikaturistov, ktorých kresby moslimského proroka Mohameda, po prvýkrát publikované v septembri 2005, rozpútali polemiky medzi moslimami po celom svete. Vo februári 2006 vyvrcholili na celom svete násilné protesty proti karikatúram, počas ktorých zahynuli desiatky ľudí.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Viac ako sto kritikov, kritičiek, blogerov a blogeriek, ktorých oslovil časopis IndieWire, rozhodlo o filme uplynulej dekády a roka 2009. Najlepším filmom dekády je mysteriózny Mulholland Drive Davida Lyncha z roku 2001. Rebríček výnimočných snímok uplynulého roka ovládla francúzska dráma L' Heure d'été (2008).
Tesne po Mulholland Drive nasleduje v rebríčku Filmy dekády romantická dráma Stvorení pre lásku (2000). Predbehla tak taiwansko-japonskú drámu Yi yi (2000), oscarovú Čiernu krv (2007) a Večný svit nepoškvrnenej mysle (2004), ktorý uzatvára päťku filmov dekády.
L' Heure d'été v réžii Oliviera Assayasa porazila v boji o titul Film roka 2009 kritikou oceňovanú snímku The Hurt Locker, ktorá je spolu s A Serious Man na dvojke, Nehanebných bastardov (na treťom mieste) či In the Loop (na desiatom mieste).
Vojnová dráma The Hurt Locker však neobišla naprázdno. Kathryn Bigelow vyhlásili za režisérku roka 2009. Druhé miesto v režisérskej kategórii patrí tiež žene - Argentínčanke Lucrecii Martel (La Mujer sin cabeza). Olivier Assayas si za L' Heure d'été vyslúžil tretie miesto v rebríčku za réžiu. Na štvorke ho nasleduje Claire Denis a jej 35 panákov rumu spolu s Jamesom Grayom, režisérom snímky Milenci (2008). Na piatom mieste rebríčka najlepších režisérov a režisérok roka 2009 sa umiestnili tvorcovia ďalších dvoch filmov - Joel a Ethan Coenovci za komediálnu drámu A Serious Man a Michael Haneke za oceňovanú drámu Das Weiße Band. Zaujímavosťou je, že 36 hodnotených režisérov a režisérok sa umiestnilo na deviatich priečkach. Na mieste osem je osem mien s rovnakým skóre, na deviatke sa takto umiestnili šestnásti.
Najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe predviedla podľa ankety časopisu IndieWire Tilda Swinton v trileri Julia (2008). Porazila tak favoritov a favoritky kritiky, teda Jeremyho Rennera za The Hurt Locker, Meryl Streep za Julie & Julia, Carey Mulligan za An Education či Gabourey Sidibe za Precious: Based on the Novel ‘Push’ by Sapphire. Prekvapením nie je víťaz v kategórii Najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe - prvenstvo získal kritikou oceňovaný Christoph Waltz za stvárnenie Hansa Landu v Nehanebných bastardoch Quentina Tarantina. Za ním je ďalšia držiteľka viacerých ocenení kritiky, a to Mo'Nique, ktorá zaujala výkonom v spomínanej dráme Precious: Based on the Novel ‘Push’ by Sapphire.
Najlepší dokument roka podľa IndieWire, Anvil! The Story of Anvil Sachu Gervasiho, tesne porazil Pláže Agnés Vardovej (2008). V tejto kategórii nastala podobná situácia ako v kategórii pre réžiu, pre scenár a pre prvý celovečerný film - do prvej desiatky sa dostalo 31 dokumentov. Najlepším prvým celovečerným filmom sa stal Hlad (2008) Stevea McQueena, ktorý vyhral v roku 2008 na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes cenu Zlatá kamera. Provokatívna snímka Trash Humpers sa stala najlepšou snímkou roka 2009, ktorá sa nedostala do širokej kinodistribúcie.
Čínska spisovateľka Mian Mian podá žalobu na internetového giganta Google za porušenie autorských práv. Obe strany predložia svoje dôkazy na súd v utorok. Mian Mian, ktorá sa preslávila v roku 2000 románom Candy, tvrdí, že spoločnosť Google nelegálne zdigitalizovala jej tretí román Acid Lovers do svojej digitálnej knižnice. Spisovateľka žiada náhradu škôd vo výške 61-tisíc juanov (zhruba 6 200 €).
Knihy Mian Mian boli preložené do viacerých jazykov. V Číne síce nesmú vychádzať, no sú dostupné na čiernom trhu. Podľa čínskej spoločnosti zaoberajúcej sa autorskými právami v knižnej oblasti nie je jediná, ktorej knihy zaradila spoločnosť Google do svojho projektu s cieľom zdigitalizovať milióny kníh a sprístupniť ich online. Údajne má ísť o desiatky tisícov kníh od stoviek čínskych autorov a autoriek. Spoločnosť tvrdí, že rokovania s Google pokračujú dobre. "Najprv chceme, aby Google priznal svoju vinu a ospravedlnil sa, potom sa môžeme rozprávať o kompenzácii," uviedol riaditeľ spoločnosti Čank Honkpo s tým, že nechcú, aby Google úplne vyradil čínsku literatúru z knižnice. 
