MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Aktuálna tretia sezóna seriálu Fargo (2014) bude možno poslednou. V rozhovore pre magazín The Hollywood Reporter to uviedol výkonný riaditeľ FX John Landgraf. "Ďalšia séria Farga už možno nevznikne. Jedine, že Noah (tvorca seriálu Noah Hawley, pozn. SITA) má nápad, o ktorom si myslí, že je rovnako dobrý ako prvé tri série. Myslím, že keď ľudia uvidia záver aktuálnej série, tak zistia, že je tematicky odlišný. Je to naozaj o momente, ktorý práve teraz prežívame," vyhlásil Landgraf.
Seriál Fargo je inšpirovaný rovnomennou snímkou bratov Coenovcov z roku 1996. V desaťdielnej prvej sezóne účinkovali Billy Bob Thornton, Allison Tolman, Colin Hanks, Martin Freeman, Bob Odenkirk, Joey King či Keith Carradine. V rovnako dlhej druhej sezóne si zas zahrali Kirsten Dunst, Jesse Plemons, Patrick Wilson, Ted Danson, Nick Offerman, Brad Garrett, Kieran Culkin, Bokeem Woodbine, Jeffrey Donovan alebo Angus Sampson. Prvá séria sa odohráva v roku 2006, zatiaľ čo druhá v roku 1979.
Dej tretej série, ktorú začali vysielať 19. apríla, je zasadený do roku 2010 a hlavnými mužskými postavami sú bratia Emmit a Ray Stussyovci, pričom oboch stvárnil Ewan McGregor. Emmit je príťažlivý, úspešný a rodinne založený realitný magnát. Jeho o niečo mladší brat je skôr jeho opakom. Ray je tučný, plešivie a pracuje ako kurátor, pričom za svoje nešťastie viní práve Emmita. Okrem McGregora si v novej sérii zahrali aj Mary Elizabeth Winstead ako Rayova priateľka Nikki Swango, ktorú nedávno podmienečne prepustili z väzenia, ďalej Carrie Coon ako šéfka polície Gloria Burgle, David Thewlis ako tajomný podnikateľ V. M. Varga a Goran Bogdan ako jeho ukrajinský podriadený Yuri Gurka. Vo vedľajších úlohách účinkujú napríklad Jim Gaffigan, Scoot McNairy, Shea Whigham, Michael Stuhlbarg a Thomas Mann.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané

Bývalá výkonná riaditeľka a senior viceprezidentka americkej tlačovej agentúry The Associated Press (AP) Kathleen Carrollová bude predsedať rade riaditeľov vo Výbore na ochranu novinárov (CPJ). TASR o tom informovala rada Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA).
Carrollová vo svojej reakcii zhodnotila, že táto misia nebola nikdy dôležitejšou. "Novinárov na mnohých miestach po celom svete zabíjajú, väznia, mučia a ohrozujú v alarmujúcej miere, a to jednoducho preto, že si robia svoju prácu," pokračovala.
"V Spojených štátoch sa mocní verejní činitelia pokúšajú podrývať novinárov a slobodu prejavu, ktorú sme pred 200 rokmi zakotvili v ústave," upozornila Carrollová.
EANA, ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.

Z ohrozovania slobody tlače obvinila šéfka francúzskej sekcie televízie Russia Today (RT) Xenia Fedorovová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten v pondelok počas tlačovej konferencie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom obvinil RT zo šírenia propagandy.
"Prezident Macron stavia základy nebezpečného precedensu, ktorý ohrozuje naraz slobodu prejavu i žurnalistiku," vyhlásila šéfka RT France. Jej stanovisko priniesol belgický denník Le Soir.
Fedorovovú prekvapilo, že "Macron naďalej vyslovuje tieto obvinenia". Doplnila, že novinári RT čelili tlakom zo strany Macronovho volebného tímu, ale "ani raz nám nebol daný jediný príklad, ako sa RT alebo RT France vedome pokúsili sabotovať jeho (Macronovu, pozn. TASR) kampaň."
Počas pondelňajšej konferencie s Putinom, ktorý bol na oficiálnej návšteve Francúzska, Macron označil ruskú televíznu stanicu RT a agentúru Sputnik za "orgány šírenia lživej propagandy". Podľa vlastných slov práve preto zakázal ich reportérom vstup do centrály svojej predvolebnej prezidentskej kampane.
Putin odmietol obvinenia, že sa Moskva pokúšala ovplyvniť výsledok francúzskych prezidentských volieb. Obhajoval svoje marcové stretnutie s Macronovou súperkou v prezidentských voľbách Marine Le Penovou.
Francúzsky prezident po stretnutí s ruskou hlavou štátu vo Versailles vyjadril presvedčenie, že môžu spolupracovať v otázke Sýrie. Vyhlásil, že chce s Ruskom vytvoriť posilnené partnerstvo v boji proti Islamskému štátu.

Šéfredaktor tureckého provládneho islamistického denníka Yeni Akit zomrel potom, ako ho bodol nožom jeho zať. Oznámila to turecká štátna tlačová agentúra Anadolu.
Podľa agentúry AP Kadir Demirel (56) zomrel v dome svojej dcéry, kam prišiel kvôli tomu, aby upokojil rozhádaný manželský pár. Zať následne zaútočil na svojho svokra a manželku nožom. Demirel zomrel priamo na mieste činu. Jeho dcéru previezli do nemocnice a po zaťovi pátra polícia.
Podľa tureckej agentúry Anadolu Demirel v minulosti pracoval pre rôzne turecké proislamské noviny. Minulý rok sa stal šéfredaktorom denníka Yeni Akit (Nová dohoda), ktorý rozhodne podporuje politiku vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a jej šéfa, prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Copyright TASR ©2017

RTVS privíta najvýznamnejšie postavy verejnoprávnych televízií v Európe

RTVS privíta najvýznamnejšie postavy

 verejnoprávnych televízií v Európe

RTVS bude 1. - 2. júna hostiteľom najvýznamnejšieho mediálneho stretnutia predstaviteľov verejnoprávneho televízneho sveta. The European Broadcasting Union (EBU), ktorá združuje verejnoprávne médiá v Európe, dala šancu Slovensku, privítať elity audio-vizuálneho priemyslu.
Pravidelné stretnutie EBU, pod názvom TV Assembly sa bude po 23. krát konať práve v Bratislave a jeho organizáciu zastreší po prvý raz slovenský verejnoprávny vysielateľ RTVS. Do nášho hlavného mesta zavíta viac ako 70 vrcholových predstaviteľov európskych televízií, ale aj poprední predstavitelia EBU. RTVS dostala šancu organizovať toto medzinárodné stretnutie historicky prvýkrát aj vzhľadom na aktuálne výsledky a priaznivý trend vývoja sledovanosti, či dôveryhodnosti verejnoprávnych médií.

"Osobne si veľmi cením, že EBU si vybralo Bratislavu a RTVS ako hostiteľa tohto významného podujatia a verím, že budeme schopní pripraviť podmienky, ktoré toto podujatie urobia nezabudnuteľným," uviedol riaditeľ RTVS Václav Mika. Vrcholoví predstavitelia EBU, ale aj zástupcovia členských krajín sa v Bratislave stretnú po 23. krát. Stretnutia prebiehajú pravidelne raz ročne za účelom výmeny cenných informácií, tvorby spoločnej mediálnej stratégie na viacerých úrovniach, ale aj budovania vzájomných vzťahov. Slovensko bude hostiteľom tohto významného podujatia po krajinách akými boli Švajčiarsko, Veľká Británia alebo Rakúsko.
Doplňujúce informácie:
The European Broadcasting Union (EBU) je zastupiteľská organizácia verejnoprávnych médií v Európe. Tvorí ju 73 členov v 56 krajinách v Európe a hosťujúcich 34 asociácií v Ázii, Afrike a Amerike. Členovia EBU spoločne zastrešujú 2000 televíznych a rádiových kanálov, ktoré zahŕňajú aj online platformy. Spoločne svoj obsah šíria k viac ako biliónu divákov a poslucháčov po celom svete v 120 jazykoch

Pätina populácie prijíma TV signál cez terestriálnu anténu

Pätina populácie prijíma TV 

signál cez terestriálnu anténu

Pätina ľudí prijíma v súčasnosti televízny signál v domácnosti cez anténu. Vyplýva to z prieskumu agentúry GfK pre spoločnosť Towercom. Prieskum sa uskutočnil koncom marca na vzorke 1000 ľudí, spoločnosť Towercom jeho výsledky zverejnila dnes.
Prieskum skúmal situáciu na televíznom trhu po odchode skupiny Markíza z DVB-T vysielania. Trojica televíznych kanálov Markízy nie je divákom cez klasickú, tzv. terestriálnu anténu prístupná od začiatku tohto roka. Podľa prieskumu využíva tento spôsob ako jeden z príjmov TV signálu v domácnosti naďalej viac ako 21 percent slovenskej populácie vo veku 15 až 79 rokov.
Tri percentá ľudí sledujú televíziu pomocou klasickej antény na chate alebo chalupe a 76 percent populácie iným spôsobom. Počet ľudí využívajúcich klasickú anténu je pritom mierne vyšší na strednom a východnom Slovensku (zhodne 22 percent) ako na západnom Slovensku (20 percent).
Markíza sa do DVB-T vysielania zapojí opäť, a to od 19. júna tohto roka. Vyplýva to z dohody, ktorú pred dvoma týždňami uzavreli generálny riaditeľ spoločnosti Towercom Ivan Peschl a generálny riaditeľ TV Markíza Matthias Settele. Po návrate do terestriálneho vysielania však už nebude šírená voľne, ale diváci si budú musieť za jej sledovanie priplatiť.
Jej kanály budú súčasťou terestriálneho programového balíčka Plustelka. Peschl nechcel odhadovať, či môže v tejto súvislosti nastať ďalší nárast penetrácie terestriálneho vysielania a o koľko.

Copyright TASR ©2017

Výbor posunul do voľby šéfa RTVS osem kandidátov, prvé kolo bude 15. júna

Výbor posunul do voľby šéfa RTVS osem 

kandidátov, prvé kolo bude 15. júna 

Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá dnes posunul do júnovej voľby generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) osmičku kandidátov. Norbert Majer, ktorý sa na verejnom vypočutí nezúčastnil, kandidovať nemôže.
      Poslanci Národnej rady SR si tak budú vyberať z ôsmich uchádzačov, ktorá splnila všetky podmienky. Na prvom kole voľby, ktoré sa uskutoční 15. júna, sa zúčastnia Peter Abrahám, Richard Dírer, Fedor Flašík, Václav Mika, Jaroslav Rezník, Michal Ruttkay, Zuzana Ťapáková a Stanislav Velitzky. Ak v prvom kole nezíska žiaden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov, najlepší dvaja postúpia do druhého kola. To sa uskutoční 22. júna.
      Či už má koalícia dohodu na spoločnom kandidátovi, predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD), zatiaľ ešte nevie. "Dnes bola Koaličná rada, určite sa bavili aj o generálnom riaditeľovi RTVS, aj pozerali tento prenos. V tejto chvíli ale nemám žiadne informácie a dúfam, že ich budem mať čo najskôr," povedal.
      Výbor zároveň zaviazal Radu RTVS, aby zaslala stanovisko k medializovaným informáciám o odmenách pre manažérov tohto verejnoprávneho média. Rada sa má vyjadriť do 12. júna. "Následne zvolám výbor, aby sme si to vyhodnotili," dodal Jarjabek.

Copyright TASR ©2017 

Kandidáti na šéfa RTVS predstavili svoje projekty ...

Kandidáti na šéfa RTVS 

predstavili svoje projekty

Verejnoprávna inštitúcia RTVS bude mať v roku 2022 až štyri plnoformátové kanály a piaty v online priestore. V rámci verejného vypočutia kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS to dnes vyhlásil Václav Mika, ktorý predstavil svoj projekt "Cesta RTVS 2022".
Jednotka má byť určená pre všetkých, dvojka pre každého, trojka pre náročných a štvorka pre informovaných. Päťka ako online kanál bude pre zvedavých, čo je služba pre mladého diváka od 12 do 25 rokov.
Rozhlas má fungovať pod heslom "pre každého niečo, pre všetkých všetko". Mika tvrdí, že v roku 2022 bude mať 15 programových služieb, osem z nich aj v pásme FM, ostatné sa majú šíriť digitálne a online. Rozhlas má byť lídrom na trhu a dôveryhodným partnerom.
Na margo financií poznamenal, že RTVS bude hospodáriť bez strát. On sám vidí tri cesty, a to zvýšenie koncesionárskych poplatkov na sedem eur, garantovanie pevného percenta z HDP alebo liberalizáciu súčasného obmedzenia reklamy. Mika preferuje najmä zvýšenie koncesií.
"Verím, že pokračovať má zmysel. Projekt som pripravil ako víziu, a je to projekt, ktorý má kontinuitu. Svet verejnoprávnych médií nevnímam ako svet biznisu, ale ako svet hodnôt," povedal Mika.
Miroslavovi Čížovi (Smer-SD) chýbalo Mikovo vyjadrenie k aktuálnym problémom. Chcel vedieť, do akej miery reflektuje pluralitu názorov a či má pocit, že redaktori sú schopní sprostredkovať nebulvárne informácie.
"Spravodajstvo je nosnou a kľúčovou témou a všetci k nej máme vlastné výhrady a hodnotenia," pripustil. Pre Miku je dôležitá dôveryhodnosť spravodajstva, v ktorej si RTVS podľa rebríčkov polepšila. "Samozrejme, že mnohé výhrady beriem," dodal.

Zlučovanie verejnoprávnych médií by malo pokračovať, k Rozhlasu a televízii Slovenska (RTVS) by sa mala pričleniť aj Tlačová agentúra (TA) SR. Vytvoriť tzv. verejnoprávny dom by chcel jeden z kandidátov na šéfa RTVS Fedor Flašík, ktorý svoj projekt dnes predstavil na rokovaní parlamentného mediálneho výboru na verejnom vypočutí kandidátov.
Spojením RTVS a TASR by chcel Flašík vytvoriť akciovú spoločnosť, v ktorej by bol stopercentným akcionárom štát. V rámci spoločnej inštitúcie by podľa neho mohlo vzniknúť akési spravodajské centrum. Chcel by, aby redaktori verejnoprávnych inštitúcií išli vo svojej práci viac do hĺbky. "Spravodajstvo verejnoprávneho média by sa malo výrazne odlišovať od toho komerčného," zdôraznil.
Verejnoprávne médiá by podľa neho mali spolupracovať a nemali by byť závislé od politickej moci. Zdôraznil, že úlohou verejnoprávnych inštitúcií je spolu s politikmi kultivovať spoločnosť a budovať identitu. Flašík chce jasne zadefinovať, čo sa očakáva od verejnoprávnej inštitúcie a akú má úlohu v spoločnosti.
"Ak to bude zadefinované, možno sa vyhneme atakovaniu od politikov, ktorí akoby mali stále potrebu podvedome zasahovať najmä do spravodajstva a publicistiky RTVS," povedal. Svoj projekt považuje za užitočný a za jedinú možnú cestu, "ako verejnoprávnu úlohu verejnoprávnych médií v maximálnej možnej miere uplatniť".

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) je stabilizovaný pacient, ale jeho život môže byť v ohrození, ak nezmení životný štýl. Počas dnešného verejného vypočutia to povedal kandidát na šéfa RTVS Michal Ruttkay.
"RTVS sa evolučne vyvinula do sebavedomej inštitúcie, ktorá v roku 2017 ponúka silnú a sebavedomú pozíciu. Drží sa v tabuľkách sledovanosti, deklaruje zdravý životný štýl," povedal Ruttkay.
Kandidát upozornil, že voľba nového generálneho riaditeľa je vlastne rozhodovaním o tom, ako bude táto inštitúcia vyzerať. "Otázka je, ako zachovať verejnoprávnosť. Je dostatočne zabezpečená pluralita názorov? Je tam rovnováha postrehov? Spravodajstvo pod mojím vedením zostane aj naďalej nestranné a vyvážené," deklaroval s dôvetkom, že za vzor verejnoprávnosti považuje Českú televíziu.
Podľa Ruttkaya sú dva významné trendy, ktoré ovplyvňujú, ako RTVS v súčasnosti vyzerá. "Prvým je demografia. Asi polovica populácie je staršia ako 50 rokov. Toto sú lojálni diváci, ktorí si denne zapínajú televízor. Tá druhá časť obyvateľstva je generácia, ktorá nemá dôvod sledovať televíziu a rozhlas. RTVS zaujíma týchto ľudí len deväť až 40 minút denne. To je naozaj málo," povedal.
Za druhý trend považuje technológie a inovácie. Tu vidí Ruttkay roztvárajúce sa nožnice, ktoré televíziu odsúvajú na okraj záujmu. "Divák už nie je pasívnym konzumentom, ale tvorcom a určovateľom programu. RTVS je v dobrom stave, v roku 2022 však bude v ešte lepšom. Program bude vznikať úplne inak, bude personifikovaný a inak štruktúrovaný. Víziou je, aby sa RTVS stala súčasťou kreatívneho priemyslu. Do štúdií sa musí vrátiť tvorivosť, invencia a skutočná výroba," dodal Ruttkay s tým, že televízia bude mať tretí športovo-lifestylový kanál. V online priestore má vzniknúť štvrtý kanál, kde majú dostať priestor youtuberi a mladá generácia. Pri rozhlase hovoril o novom okruhu s hovoreným slovom.
Poslanec Karol Farkašovský (SNS) označil Ruttkayov projekt za profesionálny, vytkol mu však priveľa anglikanizmov. Nepáči sa mu tiež, že Ruttkay chce v prípade úspechu angažovať do RTVS odborníka z Česka. Farkašovský totiž považuje za vzor verejnoprávnosti britskú BBC.

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) musí byť jasne odlíšiteľná verejná služba, musí vzdelávať, zúčastňovať sa na projektoch pre spoločné blaho a musí pamätať aj na menšiny. Zároveň musí zostať dostupná pre všetkých ako doteraz. Povedal to generálny riaditeľ Tlačovej agentúry (TA) SR Jaroslav Rezník, ktorý sa uchádza o post šéfa RTVS a svoj projekt predstavil dnes na verejnom vypočutí poslancom z parlamentného mediálneho výboru.
V prípade televízie chce Rezník urobiť z Jednotky plnoformátový okruh, Dvojka by mala počas dňa fungovať ako televízia pre deti a školy a večer by to bola televízia artového typu aj s priestorom pre národnostné menšiny či záujmové skupiny. Plánuje tiež zriadiť Trojku ako športový kanál s publicistickými presahmi a tiež multimediálny spravodajský portál. V prípade rozhlasu spomínal napríklad Rádio Patria, ktoré podľa neho musí byť prvým zdrojom informácií pre svoje publikum. Rezník by chcel zaviesť aj vzdelávací portál EDO.
V súvislosti s financovaním RTVS uviedol, že tzv. koncesionárske poplatky tvoria v súčasnosti základ financovania RTVS. "Ale potrebujeme otvoriť diskusiu o rizikách financovania RTVS," poznamenal. Je podľa neho na debatu, či to bude hybrid ako dnes, teda koncesie, zmluva so štátom a vlastné výnosy, alebo príde iný model. Rezník za najúčinnejší model považuje koncesionárske poplatky. Súhlasí, že 4,64 eura je pre niektorých ľudí veľa. "Ale na druhej strane je to aj vytváranie vzťahu k tomu médiu. Všetko, čo je zadarmo, si ľudia nevážia," poznamenal Rezník.
Šéf TASR hovoril aj o technických záležitostiach ohľadom prijímania signálu. Podľa neho bude časom ohrozené bezbariérové prijímanie signálu. Zdôraznil, že napriek tomu musí RTVS zostať naďalej dostupná pre všetkých, aj pre tých, ktorí nebudú chcieť využívať platené platformy.
Poslanci sa Rezníka pýtali aj na prepojenie portálov Teraz.sk a Tablet.tv na finančnú skupinu Slavia Capital, ako aj na dnes už vypovedanú zmluvu medzi TASR a ruskou agentúrou Sputnik. "Ako chcete zabezpečiť verejnoprávnosť média, keď ste schopný uzavrieť zmluvu s propagandistickou agentúrou?" pýtal sa František Šebej z Mosta-Híd. Poukázal zároveň, že za Rezníkovho pôsobenia v Slovenskom rozhlase klesala počúvanosť a rozhlas končil v strate. "Nie som celkom presvedčený o vašej kompetencii v oblasti hospodárenia," vyhlásil Šebej.
Rezník kritiku odmietol, zdôraznil, že za jeho éry rozhlasu poslucháči neodchádzali, počúvanosť podľa neho logicky klesla po vzniku Rádia Expres. V súvislosti s agentúrou Sputnik zdôraznil, že podpis memoranda TASR k ničomu nezaväzoval. Poukázal, že so Sputnikom spolupracujú veľké svetové médiá.
Šéf TASR odpovedal aj na otázky o Rádiu_FM. Je za jeho podporu. "Považujem ho za progresívne alternatívne rádio a myslím si, že poslucháčom ponúka niečo, čo žiadne iné. Má mať našu plnú podporu," povedal. Vyjadril sa aj k návrhu Fedora Flašíka zlúčiť RTVS s TASR a vytvoriť akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu. Podľa Rezníka by spojenie nepomohlo ani jednému z týchto médií.

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) by mala vysielať pre ľudí a správy ako hlavný večerný program by mali divákov zaujať. Počas dnešného verejného vypočutia to vyhlásil kandidát na post šéfa RTVS Stanislav Velitzky.
"RTVS je síce verejnoprávna, ale generálneho riaditeľa volí parlament, takže trošku štátneho tam je. Moderátori a redaktori nemajú čo udalosti komentovať, to už treba nechať na diváka," odporučil Velitzky. On sám si myslí, že v RTVS by nemali dostávať priestor ani politológovia. "Diváci si názor spravia sami," myslí si.
Velitzky, sa domnieva, že do RTVS by mali mať kedykoľvek prístup prezident SR, predseda vlády, predseda Národnej rady SR a generálny prokurátor. RTVS by im podľa jeho slov mala vyčleniť priestor vždy, ak chcú niečo povedať národu.
Velitzky, ktorý žije 38 rokov v USA, tvrdí, že ku kandidatúre na čelo RTVS ho priviedol záujem o Slovensko.

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) musí zvýšiť produkciu regionálnych správ. Myslí si to kandidát na generálneho riaditeľa telerozhlasu Peter Abrahám, ktorý dnes predstavil poslancom parlamentného mediálneho výboru svoj projekt.
"RTVS musí počúvať a sledovať lokálne a regionálne médiá a odoberať vyhovujúce spravodajstvo," doplnil Abrahám, podľa ktorého musí vytvoriť aj spravodajský web a spoločné spravodajské centrum. RTVS musí byť podľa kandidáta aj ombudsmanom a pomáhať ľuďom a venovať sa viac i komunálnym témam.
Abrahám si vie predstaviť aj ďalšie programy k Jednotke a Dvojke, keď na ne budú peniaze. Trojka by mala podľa neho vysielať šport a Štvorka by mala patriť deťom a mládeži.
Dotkol sa aj otázky financovania RTVS. Tvrdenie, že koncesionárske poplatky sú garantom nezávislosti, považuje Abrahám za mýtus. Podľa neho by bolo lepšie napojiť financovanie telerozhlasu na štátny rozpočet a zabezpečiť kontrolu.

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) reprezentuje nevyužitý potenciál doby. Zmeniť to treba tak, že RTVS bude ponúkať obsah tam, kde mladá a stredná generácia je, teda v online priestore. Na ten RTVS zabudla. Vyhlásil to dnes kandidát na generálneho riaditeľa verejnoprávneho média Richard Dírer počas verejného vypočutia na pôde NR SR. Dírerov projekt má názov "RTVS 2022 - Vstup do novej dimenzie".
"Obsah, ktorý RTVS vysiela, sa dá za minimálne prostriedky presunúť do digitálnej platformy. To ale neznamená, že by sme mali zrušiť klasické vysielanie, naopak, som za jeho zachovanie. Teda za zachovanie Jednotky a Dvojky," uistil.
Podľa Dírera televízia zažíva historicky najlepšie obdobie z hľadiska programu. "Je to aj vďaka zvýšeným platbám od štátu. V tomto trende nastavenia Jednotky a Dvojky by som chcel pokračovať," avizoval.
Jednotku si predstavuje ako plnoformátový kanál, Dvojku by ponechal ako alternatívu pre náročnejšieho diváka. "Mal by sa tam nájsť naozaj každý," povedal.
Rozhlas je podľa Dírera v tieni televízie. "Je poddimenzovaný a nemá toľko pozornosti ako televízia, a to napriek vysokokvalitnému tímu," myslí si.
Dírer tiež avizuje zavedenie tretieho kanálu zameraného na spravodajstvo a šport, ale len v online priestore. "Divák dnes už nečaká na správy o 19.00 h, ale chce si ich pozrieť vtedy, keď má na to čas," konštatoval.
Na margo financovania RTVS povedal, že je za zvýšenie koncesionárskych poplatkov. "Súčasný generálny riaditeľ RTVS Václav Mika hovoril o sume sedem eur, ja sa s ňou viem stotožniť," podotkol.
Dírer nemá problém s tým, ak v RTVS diskutujú premiéri, či už Robert Fico (Smer-SD) alebo predtým Iveta Radičová, sami bez politického protivníka. "Moderátor dokáže byť dostatočným oponentom. Ak je kvalifikovaný, odborne podkutý, nemám s tým problém," dodal.

Viac publicistiky aj spravodajstva, kvalitný seriál či posilnenie poddimenzovaného rozhlasu. To sú plány kandidátky na generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska Zuzany Ťapákovej, ktorá dnes poslancom parlamentného mediálneho výboru predstavila svoj projekt.
Nemyslí si, že RTVS dnes potrebuje viac peňazí, nazdáva sa, že je to vec prerozdelenia súčasných prostriedkov. Je za zachovanie súčasného modelu financovania, teda kombinácie koncesionárskych poplatkov, zmluvy so štátom a príjmov z reklamy. Nie je momentálne ani za navýšenie koncesií.
Sústredila by sa napríklad na dramaturgiu programu a v spravodajstve by zrejme podľa vlastných slov urobila zmeny vrátane personálnych. V projekte hovorí, že verejnoprávne médium by malo byť garantom dôveryhodnosti vo všetkých oblastiach. Viac priestoru podľa Ťapákovej by si zaslúžil detský divák a tiež by si vedela predstaviť viac športu. "Som za zachovanie dvoch programových služieb, Jednotky a Dvojky," uviedla s tým, že uvažovať by sa malo aj o tretej službe. "Mohla by mať zameranie na detského diváka spolu so športom a publicistikou," poznamenala.
Ťapáková si tiež myslí, že v RTVS treba nájsť rovnováhu medzi ľahšími a vážnymi programami. "Som za žánrový mix a nemyslím si, že by ublížil televízii," poznamenala s tým, že Jednotka by sa mohla venovať aj náročnejším formátom. "Napríklad veľké diskusné fóra," doplnila. Správy by podľa nej mali otvárať informácie z domácej a zahraničnej politiky. V projekte hovorí o návrate k významnej národnej inštitúcii rešpektovanej verejnosťou aj divákmi.
Poslanci sa Ťapákovej pýtali aj na kauzu údajne predražených zákaziek na ministerstve zahraničných vecí, kde pracovala. Kandidátka odmietla obvinenia, zdôraznila, že na rezorte bola externá poradkyňa a nemala dosah na podpisovanie zmlúv. S agentúrou Evka podľa vlastných slov neprišla do styku a nemala s ňou nič spoločné. Kauza jej podľa vlastných slov poškodila, vníma ju ako nespravodlivú a rieši ju trestným oznámením.

Copyright TASR ©2017 

Zomrel Kamil Vyskočil

Zomrel Kamil Vyskočil 

Vo veku nedožitých 92 rokov zomrel v pondelok 29. mája známy slovenský výtvarný fotograf Kamil Vyskočil. TASR o tom informovala rodina zosnulého.
      Fotograf Kamil Vyskočil sa narodil v Bratislave 4. júla 1925. Kontakty s fotografovaním nadobudol v rodine, keďže jeho otec bol tiež fotografom. Po začiatkoch v spoločnom ateliéri sa osamostatnil a založil si vlastný ateliér v Bratislave na dnešnej Obchodnej ulici. Aj keď mu ho znárodnili, fotografovania sa nevzdal.
      V roku 1953 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Ako výtvarný fotograf spolupracoval so Slovenskou filharmóniou (1961–1972), od roku 1972 do roku 1990 spolupracoval so Slovenským národným divadlom (SND). Dlhé roky fotografoval folklórny súbor Lúčnica.
      Vydal niekoľko knižných fotografických publikácií - Videl som hudbu (1969), Slovenská filharmónia (1974), Pieseň o Bratislave (1975), Lúčnica (1979), Slovenské národné divadlo (1980). Dlhé roky pracoval v týždenníku Život. Od roku 1975 bol v slobodnom povolaní.
      Jeho meno nesie galéria Základnej umeleckej školy (ZUŠ) Jána Albrechta v bratislavskej Petržalke. V roku 2013 bola jeho tvorba predstavená v Bratislave na výstave Združenia slovenských profesionálnych fotografov.

Copyright TASR ©2017 

Norbert Majer odstúpil z kandidatúry na šéfa RTVS

Norbert Majer odstúpil z 

kandidatúry na šéfa RTVS

O post šéfa RTVS sa tak uchádzajú Peter Abrahám, Richard Dírer, Fedor Flašík, Václav Mika, Jaroslav Rezník, Michal Ruttkay, Zuzana Ťapáková a Stanislav Velitzky.

Vypočutie kandidátov na GR RTVS_online

Vypočutie kandidátov na

 GR RTVS_online

Vypočutie kandidátov na post generálneho riaditeľa RTVS je možné sledovať v utorok 30. mája online na:

http://tv.nrsr.sk/udalost/2476
http://www.rtvs.sk/televizia/live-rtvs
Začiatok prenosu je o 08.45 h.

Sulík:Pri voľbe šéfa RTVS je v opozícii v hre dohoda alebo zelená karta

 Sulík:Pri voľbe šéfa RTVS je v opozícii v hre dohoda alebo 

zelená karta 

 Bratislava 28. mája (TASR) – Buď sa opozícia dohodne na kandidátovi na post riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), alebo je v hre zelená karta. Taká je podľa predsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka súčasná stratégia opozície pre blížiace sa voľby nového riaditeľa RTVS.
      "Jedna možnosť je zelená karta, druhá možnosť je, že sa dohodneme viacero strán alebo my ako strana," uviedol v dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike Sulík.
      Poslanec pritom nechce predbiehať a hovoriť o konkrétnych menách pred utorkovým (30.5.) vypočúvaním kandidátov na výbore pre kultúru a médiá. "My (opozícia) si ich ideme najprv vypočuť. Máme nejakého kandidáta, ale povieme až po vypočutí. Alebo možno nepovieme vôbec a dáme poslancom zelenú kartu a uvidíme, kto bude zvolený," skonštatoval Sulík.
      Na margo doterajšieho riaditeľa RTVS Václava Miku, ktorý je tiež jedným z kandidátov, sa vyjadril, že "v porovnaní s velikánmi, ktorí tam boli pred ním, to robil relatívne dobre". Za najúsmevnejšie pritom považuje predstavy predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) o štátnej televízii.
      Svojho kandidáta nemá ani parlamentná strana ĽSNS. Tá si chce podľa jej predsedu Mariana Kotlebu rovnako počkať na vypočúvanie kandidátov na výbore. Už teraz je však podľa neho isté, že doterajšieho riaditeľa Miku ako kandidáta nepodporia. "Svojou prácou vo funkcii riaditeľa jasne ukázal, že nemôžeme takéhoto človeka v takejto dôležitej funkcii podporiť," vyhlásil Kotleba. Zároveň zdôraznil, že strana nie je odkázaná ani nútená sa s niekým dohodnúť na stratégii do volieb.
      "Vypočujeme si tých ľudí, ich predstavy na výbore a rozhodneme sa sami v rámci klubu a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia budeme hlasovať," odpovedal Kotleba na otázku, či by bola možná dohoda s koalíciou, alebo pôjde strana do volieb samostatne, alebo chce viesť dialóg v tejto veci s opozíciou.
      V diskusii sa Sulík s Kotlebom nevyhli ani ďalším témam, mimo iného aj podanému návrhu na rozpustenie strany ĽSNS označovanú za extrémistickú politickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá svojou činnosťou a programom porušuje Ústavu SR, zákony a medzinárodné zmluvy.
      Stranu za takú považuje aj Sulík. Poukazuje však na to, že keby mala strana nižšie preferencie, nikto by ju nechcel rozpúšťať. Pre stav v krajine však zúfalosť podľa neho ženie ľudí k tomu, aby sa stávali voličmi tejto strany. Je preto presvedčený, že treba vyriešiť omnoho dôležitejšie a podstatnejšie veci a potom sa "jeho strana rozpustí aj sama," povedal predseda SaS na margo ĽSNS.
      S tvrdeniami nesúhlasí strana ĽSNS. Jej predseda argumentuje aj tým, že strana môže byť rozpustená len vtedy, keď sa snaží o nedemokratický prevrat alebo zrušenie ústavy. "Nič také na nás nikto nájsť nemôže," vyhlásil Kotleba, podľa ktorého strana nič neporušuje, ani ústavu. Predseda ĽSNS za fašizmus označuje "vládu politikov, ktorí uprednostňujú finančné skupiny a podnikateľov pred záujmami obyvateľov vlastného štátu". "A to sa dnes na Slovensku, žiaľ, deje a výsledkom toho je veľmi deprimujúca situácia, v ktorej normálni ľudia musia žiť," dodal Kotleba.

Copyright TASR ©2017 

RTVS prinesie prvýkrát rozhlasovú reláciu v obrazovej podobe online

RTVS prinesie prvýkrát rozhlasovú

 

reláciu v obrazovej podobe online

Cyklická diskusná relácia Bez obalu, pravidelne poslucháčom Rádia Slovensko, vždy v nedeľu o 18.30 h približuje výnimočné osobnosti vo verejnosti neznámych polohách. Odhaľuje ich motivácie, životné obavy či zdroje inšpirácie. Hostí v štúdiu víta skúsený profesionál Braňo Dobšinský.

„Braňo Dobšinský je moderátor, ktorý vie položiť otázky tak priamo a zároveň empaticky, že v relácii Bez obalu skutočne odhaľuje aj tie najskrytejšie myšlienky a postoje svojich hostí. Preto relácia touto svojou originalitou oslovuje množstvo poslucháčov, čo vidíme nielen na počúvanosti, či reakciách, ale napríklad aj na webe Rádia Slovensko. Preto je prirodzené, že Bez obalu je aj prvou reláciou, ktorá sa do online prostredia dostane aj v obrazovej podobe, “ povedala šéfdramaturgička Rádia Slovensko, Martina Kubániová.

Po odvysielaní relácie v rozhlase, nájdu poslucháči a diváci predĺženú video verziu Bez obalu na rtvs.sk.
„Slovensko je plné priam neuveriteľných príbehov, príbehov o odvahe pobiť sa so životom, príbehov, ktoré ukazujú že ak sa chce, dá sa prakticky čokoľvek. Akí sú ich hlavní predstavitelia, kde berú silu, odvahu a nápady, čo ich inšpiruje a čoho sa naopak desia, aj na to sa spýtame v relácii Bez obalu,“ povedal Braňo Dobšinský.

SVETOVÝ DEŇ MASMÉDIÍ

SVETOVÝ DEŇ MASMÉDIÍ

Na tému "Komunikovať v dnešnej dobe nádej a dôveru" sa zameral pápež František v posolstve k 51. Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. Tento deň sa tradične slávi v nedeľu pred sviatkom Zoslania Ducha Svätého, v roku 2017 je to 28. mája.
      Svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov, zjednodušene Svetový deň masmédií, bol ustanovený Druhým vatikánskym koncilom a je zakotvený v dekréte Pavla VI. Inter mirifica z roku 1963.
      Posolstvo pápeža k tomuto dňu Vatikán zverejnil 24. januára na sviatok sv. Františka Saleského, patróna tlače a novinárov. Svätý Otec v ňom "pripodobnil myseľ človeka k mlynskému kameňu, ktorý poháňa voda a nemožno ho zastaviť. Avšak ten, kto je za mlyn zodpovedný, má možnosť rozhodnúť, či bude mlieť zrno alebo kúkoľ. Je teda úlohou žurnalistov poskytovať dobrý materiál ľudskej mysli, ktorá je stále aktívna, prijíma - a denne 'melie' nesmierne množstvo informácií. Pápež vyslovil želanie, aby komunikácia bola konštruktívna, bez predsudkov a aby podporovala kultúru stretnutia. Jej výsledkom má byť 'voňavý a dobrý chlieb tým, ktorí sa živia plodmi komunikácie' novinárov", priblížil pre TASR hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara.
      "Komunikovať nádej a dôveru znamená nenechať sa premôcť negativizmom - napríklad klasickým klišé 'good news is no news' - dobré správy nie sú správy. Pápež dobre vie, že zlým správam sa nedá vyhnúť: nesmú však prispievať k atmosfére beznádeje, rezignácie či posilňovania predsudkov. Kto vo svojom živote prijal radostnú zvesť, evanjelium Ježiša Krista, dokáže cez jej optiku hľadieť na dobré i zlé udalosti. Zjednodušene povedané, pápež žurnalistov pozýva nosiť okuliare Kristovho evanjelia. Samozrejme, k tomu je potrebné evanjelium poznať a spraviť ho krédom vlastného života. Tak možno aj v tme byť svetlom. Tak možno aj žurnalistickou prácou komunikovať v dnešnej dobe nádej a dôveru," vysvetlil tohtoročné pápežovo posolstvo hovorca KBS.
      Celý text posolstva pápeža Františka zverejnila okrem Vatikánu aj Konferencia biskupov Slovenska (KBS) na svojej webovej stránke.
      Prvým pápežským dokumentom, ktorý sa dotýka problematiky spoločenských dorozumievacích prostriedkov, je encyklika pápeža Gregora XVI. Mirari vos z roku 1832 o liberalizme a náboženskom indiferentizme, v ktorej pápež upozorňuje na negatívne stránky slobody tlače. Významným dokumentom je Inter mirifica – dekrét o spoločenských komunikačných prostriedkoch zo 4. decembra 1963. Patrí medzi najpodstatnejšie dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu. Otázkami masmédií sa zaoberajú aj dva pokoncilové dokumenty: Pastoračná inštrukcia k dekrétu Inter mirifica s názvom Communio et progressio (Spoločenstvo a rozvoj, 1971) a inštrukcia pre spoločenské dorozumievacie prostriedky Aetatis novae (Nové časy, 1992). Medzi ďalšie významné dokumenty týkajúce sa masmediálnej oblasti Pápežskej rady pre spoločenské dorozumievacie prostriedky sa radia napríklad aj Cirkev a internet, ako aj Etika a internet z januára 2002.
      Apoštolskou konštitúciou Pastor Bonus, uverejnenou pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1988, sa Pápežská komisia pre spoločenské dorozumievacie prostriedky zmenila na Pápežskú radu pre spoločenské dorozumievacie prostriedky. Ako sa uvádza v konštitúcii, toto dikastérium sa "zaoberá otázkami týkajúcimi sa nástrojov spoločenskej komunikácie tak, aby aj prostredníctvom nich posolstvo spásy a ľudského pokroku mohlo slúžiť rastu civilizácie a morálnosti".

Copyright © TASR 2017

 

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

Reláciu V politike vysiela TA3 v nedeľu 28. mája od 11.00 h. 

Témy: 
Voľba predsedu ÚVO, situácia v slovenskom športe, voľba generálneho riaditeľa RTVS, ekonomické výsledky Slovenska, bezpečnosť v Európe, boj s extrémizmom, návrh na rozpustenie K-ĽSNS;

Hostia: 
Andrej Danko (SNS), predseda NR SR, predseda strany; Robert Fico (SMER-SD), predseda vlády, predseda strany; Richard Sulík (SAS), poslanec EP, predseda strany; Marian Kotleba (K-ĽSNS), poslanec NR SR, predseda strany;
Moderuje Norbert Dolinský.

Diskusná relácia O 5 minút 12, bude pre pracovný program premiérov predhrávaná v nedeľu 28. mája predpoludním.

Hostia: 
Robert Fico (Smer-SD), predseda vlády SR; Bohuslav Sobotka (ČSSD), predseda vlády ČR;

Témy: 
Bezpečnosť a ochrana pred teroristickými útokmi + spolupráca v rámci NATO. Mechanizmus premiestňovania a presídľovania EÚ + zmena azylového systému. Budúcnosť EÚ – scenáre možného vývoja – pozícia SR a ČR. Rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Sociálna politika EÚ. Diskusia o fungovaní systému európskych fondov po r. 2020. Spolupráca v rámci V4, možnosti ďalšieho prehĺbenia spolupráce medzi SR a ČR, vplyv domácich politík pri presadzovaní zahraničnej politiky SR a ČR.