Zlaté Štúrovo pero

Zlaté Štúrovo pero

Časopis S3GA, vydávaný Spojenou školou Nitra, získal na celoslovenskej súťaži mladých novinárov Štúrovo pero 2018 v kategórii stredoškolských časopisov najvyššie ocenenie - Zlaté Štúrovo pero. Ocenenie si z Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra (KKĽŠ) vo Zvolene, kde sa v sobotu konalo slávnostné vyhodnotenie, odniesol v konkurencii ďalších 71 stredoškolských časopisov z celého Slovenska.
"Cenu spolu s prémiou od Nadácie Čisté slovo si tvorcovia časopisu zaslúžili za dlhodobo mimoriadne vysokú úroveň svojho periodika," uviedol pre TASR jeden z porotcov tejto kategórie Pavol Vitko.
Porotcov podľa neho teší, že čoraz viac redaktorov stredoškolských časopisov vie vyjadriť svoj názor, teda že popri vynikajúcom spravodajstve zo svojej školy či mesta, perfektnej publicistike zo školských akcií alebo výletov, vedia definovať aj svoje postoje. "Vedia písať aj o kupovaní voličských hlasov v ich regióne, o študentských protestoch, vedia vyjadriť svoj názor na extrémizmus. Aj keď, samozrejme, ťažiskovými témami ostáva život mladých ľudí, ich záujmy, cesty, ich profesori či lásky," dodal.
Spomedzi ôsmich vysokoškolských časopisov si najviac porotu naklonil Občas nečas – časopis Študentského parlamentu UKF Nitra. Porota ocenila najmä jeho dlhodobo vysoký štandard, rozmanitosť tém i žánrov, trefné fejtóny, praktické informácie pre študentov či náznaky investigatívnej žurnalistiky.
V tejto kategórii bola okrem iných udelená aj Cena TASR, a to za mimoriadne kvalitný a invenčný novinársky príspevok. Porota ju pridelila časopisu Univerzál z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a časopisu ŠKRT zo Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
V kategórii novinárske príspevky stredoškolákov zaslalo súťažné práce 56 súťažiacich. Hlavné ceny Literárneho fondu získali Valentína Sedileková z Akadémie LEAF Bratislava, Dominika Pacigová z Gymnázia Dominika Tatarku v Poprade a Denis Sopko zo Spojenej školy Juraja Henischa v Bardejove.
V kategórii novinárske príspevky vysokoškolákov zaslalo súťažné práce 16 súťažiacich. Ceny Literárneho fondu získali Annamária Ondrejková z Masarykovej Univerzity v Brne, Pavel Bielik a Branislav Oprala z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Karolína Klinková z Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem toho boli udelené aj ceny televízie Markíza, ceny v kategórii on-line magazínov, ako aj ceny Nadácie Slovenskej sporiteľne.
Súťaž Štúrovo pero podporuje a rozvíja novinárske nadanie študentov stredných a vysokých škôl, tvorcov školských časopisov, elektronických magazínov a individuálnych novinárov. "Súťaž má medzi študentmi veľkú popularitu, aj v tomto roku sa jej vyhodnotenia zúčastnilo viac ako 200 študentov," povedala TASR pracovníčka KKĽŠ Zlatica Brodnianska.
Súčasťou dvojdňového programu boli aj odborné semináre o školských časopisoch a novinárskych prácach. Medzi študentov zavítal aj prezident SR Andrej Kiska.

Copyright ©TASR 2018

Zomrel Pavel Šrut

Zomrel Pavel Šrut

Včera večer zomrel básnik, autor knižiek pre deti, textár a prekladateľ Pavel Šrut, bolo mu 78 rokov.
Šrut bol nositeľom prestížnej Ceny Jaroslava Seiferta, Ceny Karla Čapka udeľované slovenským PEN klubom, Štátnej ceny za literatúru a preklad a ceny Magnesia litera za prvý diel populárnej knižky pre deti Lichožrouti.
Pre diela Pavla Šruta je typická hravosť, ľahkosť, humor a jazyková vynaliezavosť. Preslávil najmä ako básnik a autor knižiek pre deti, písal ale aj fejtóny a poviedky, prekladal z angličtiny a španielčiny. Širokú popularitu mu vyniesli jeho piesňové texty, ktoré sa stali hitmi repertoáru napríklad Petra Skoumala, Luboša Pospíšila, Michala Prokopa či Vladimíra Mišíka. Šrut je podpísaný napríklad pod legendárny piesní Kolej Yesterday, ktorá vznikla z jeho spolupráce s Michalom Prokopom a kapelou Framus 5.
Rodák z Prahy Šrut po maturite absolvoval kurz na Hospodárske škole pre zahraničný obchod. Potom pracoval v podniku zahraničného obchodu Ferromet a potom ako rekvizitár Filmových štúdiách Barrandov. V prvej polovici 60. rokov študoval anglistiku a hispanistiku na FF UK, potom bol niekoľko rokov redaktorom v nakladateľstve Naše vojsko a od roku 1971 pôsobil na voľnej nohe. Od roku 1997 pracoval v rozhlasovej stanici Vltava.
Prvá zbierka veršov Noc plná krídel mu vyšla roku 1964, krátko nato nasledovali Prehlásky (1967) a Červotočivé svetlo (1969). V 70. a 80. rokoch najmä prekladal, oi. Roberta Gravesa, John Updika či Dylana Thomasa, a venoval sa tvorbe pre deti. Písal aj verše do maľovaniek a leporel či detských časopisov Štvorlístok, Slniečko a Materina dúška (tiež pod pseudonymom Petr Karmín).
Napísal niekoľko desiatok knižiek pre deti. Z poslednej doby je asi najznámejší trilógie Lichožrouti, za ktorej prvý diel v roku 2009 dostal Cenu Magnesia Litera. Šrut v tejto pôvabne hrôzostrašné aj veselé knižke nielen deťom konečne vysvetlil, prečo a ako sa doma strácajú ponožky.
Pavol Šrut bol tiež nositeľom Ceny Jaroslava Seiferta (2000), a to za básnickej knihy Zlá milá a Brožované básne, a niekoľkokrát dostal aj ocenenie v súťaži detských kníh Zlatá stuha. V roku 2010 prevzal Cenu Medzinárodnej asociácie divadiel pre deti a mládež (ASSITEJ), keďže podľa jeho kníh vznikla rada inscenácií pre deti. V roku 2012 mu český PEN klub udelil za mnohostranné celoživotné dielo Cenu Karla Čapka.

Copyright © ČTK 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Predsedovia šiestich vplyvných výborov britského parlamentu sa dohodli na spolupráci v boji proti "škodlivému vplyvu Ruska" s cieľom brániť Spojené kráľovstvo pred ruskou propagandou a kybernetickými útokmi. Informoval o tom v piatok denník The Sun.
Novej Koordinačnej skupine pre Rusko bude predsedať šéf výboru pre zahraničné veci Tom Tugendhat, ku ktorému sa pripojí predsedníčka výboru pre vnútorné záležitosti Yvette Cooperová. Spolupracovať budú tiež predsedovia výborov financií, kultúry, obrany a bezpečnosti.
Na vytvorení tohto orgánu sa zhodli nielen viaceré parlamentné výbory, ale aj rôzne politické subjekty.
"Koordinované ruské kampane spájali dezinformácie, korupciu a vojenské akcie," povedal Tugendhat pre The Sun s tým, že doposiaľ "sme boli príliš zameraní na izolované oblasti".
"To je dôvod, prečo sme spojili prácu šiestich výborov, aby sme odhalili zlý vplyv ruskej nepriateľskej činnosti v Spojenom kráľovstve a tlačili na vládu, aby to vyriešila," dodal.
Orgán sa bude schádzať raz mesačne, jeho tajomníkom a manažérom skupiny bude poslanec Bob Seeley.

Copyright ©TASR 2018

V Nikarague vypukli ďalšie protesty proti plánovanej sociálnej reforme. Vláda reagovala tým, že nariadila zákaz vysielania piatim nezávislým televíznym staniciam, ktoré nepokoje pokrývali. Demonštrácie sa začali v stredu v hlavnom meste Managua a v druhom najväčšom meste León. Vo štvrtok pokračovali a rozšírili sa do troch ďalších miest.
Počas zrážok s poriadkovou políciou na štátnej poľnohospodárskej univerzite prišiel jeden demonštrant o oko. Na záberoch súkromných televízií bolo vidieť zatýkanie, hoci polícia žiadne oficiálne čísla nezverejnila. V stredu utrpelo zranenia najmenej osem ľudí.
Vo štvrtok vláda prikázala káblovým spoločnostiam, aby staniciam prerušili signál. Šéf televízie Canal 15 Miguel Mora tento krok vlády označil za "jasné porušovanie slobody tlače".

Anglický herec, producent, rapper a dídžej Idris Elba si zahrá v pripravovanom komediálnom seriáli spoločnosti Netflix. V novinke s názvom Turn Up Charlie stvárni starého mládenca a neúspešného dídžeja, ktorý dostane poslednú šancu na úspech, keď sa s nevôľou stane opatrovateľom problémovej dcéry jeho slávneho najlepšieho priateľa. Štyridsaťpäťročný rodák z Londýna sa na projekte, ktorý bude mať osem polhodinových epizód, bude podieľať aj ako výkonný producent.
Za vznikom seriálu stoja produkčné spoločnosti Brown Eyed Boy Productions a Green Door Picture. Okrem Elbu budú jeho výkonnými producentmi aj Gary Reich, Tristram Shapeero, Martin Joyce a Ana Garanito. O scenár sa postarajú Laura Neal, Femi Oyeniran a Victoria Asare-Archer. Réžie sa ujmú spomínaný Shapeero a Matt Lipsey
Idris Elba, celým menom Idrissa Akuna Elba, účinkoval v rokoch 2002 až 2004 v seriáli The Wire - Špina Baltimoru (2002 - 2008) a neskôr napríklad v televíznom projekte Luther (2010), ktorý mu v roku 2012 vyniesol Zlatý glóbus. Okrem toho si zahral v snímkach Americký gangster (2007), RocknRolla (2008), Thor (2011), Prometheus (2012), Thor: Temný svet (2013), Ohnivý kruh (2013), Mandela: Dlhá cesta k slobode (2013), Gunman: Muž na odstrel (2015), Beasts of No Nation (2015), Avengers 2: Vek Ultrona (2015), Star Trek: Do neznáma (2016), Temná veža (2017), Thor: Ragnarok (2017), Molly a jej hra (2017) či Hora medzi nami (2017).


2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zomrel Avicii

Zomrel Avicii

Švédskeho dídžeja a producenta známeho pod menom Avicii našli mŕtveho v Ománe. Informovala o tom v piatok agentúra AP.
Hudobníkova publicistka Diana Baronová vo svojom vyhlásení uviedla, že 28-ročný dídžej, rodným menom Tim Bergling, bol v Maskate, hlavnom meste Ománu.
Aviicii, jeden z najúspešnejších dídžejov v súčasnosti, tvoril predovšetkým modernú elektronickú tanečnú hudbu.
Medzi jeho najznámejšie hity patria skladby Wake Me Up! či You Make Me, píše AP.

Copyright ©TASR 2018

Ministerstvo práce odmieta spochybňovanie národných štatistík nezamestnanosti

Ministerstvo práce odmieta spochybňovanie 

národných štatistík nezamestnanosti

V diskusnej relácii Téma dňa televízie TA3, odvysielanej 19. 4. 2018, spochybnil nezaradený poslanec NR SR a predseda strany SPOLU - občianska demokracia Miroslav Beblavý národnú štatistiku nezamestnanosti a za dôveryhodnejšiu považuje medzinárodnú štatistiku európskeho štatistického úradu Eurostat. Tá však pri štatistikách miery nezamestnanosti vychádza z Výberového zisťovania pracovných síl podľa jednotnej metodiky LFS (EU labour force survey), ktorá za nezamestnaného považuje osoby vo veku od 15 do 74 rokov, ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky, a to, že v sledovanom (referenčnom) týždni nemali žiadnu platenú prácu; v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadali prácu, alebo si prácu našli a do zamestnania nastúpia najneskôr do 3 mesiacov a zároveň sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov. Miera nezamestnanosti vypočítaná Eurostatom je preto rozdielna oproti miere počítanej podľa národnej štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá pochopiteľne neeviduje osoby v dôchodkovom veku ako potencionálnych uchádzačov o zamestnanie.

Metodika nezamestnanosti na základe evidencie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny zachytáva odlišnú populáciu z dôvodu rozdielnej definície nezamestnaného, závisí od motivácie evidovať sa, ako aj od legislatívnych podmienok evidencie. Hoci nie je medzinárodne porovnateľná, poskytuje administratívne údaje, ktorých vykazovanie je možné na mesačnej báze. Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny preto je možné považovať na účely zisťovania počtu nezamestnaných v produktívnom veku za reálnejší obraz nezamestnanosti na Slovensku ako medzinárodné čísla Eurostatu, ktoré nemôžu vychádzať z reálneho verifikovateľného faktu, ale z osobného momentálneho tvrdenia/vyjadrenia respondenta a ktoré napr. medzi nezamestnaných počítajú aj osoby v dôchodkovom veku.

Odmietame aj tvrdenie pána poslanca Beblavého „...nikdy sa nepoužívajú údaje úradu práce, pretože každý úrad práce si ich definuje v každej krajine po svojom, a navyše ich má pod kontrolou, lebo naozaj stačí ľudí trochu pritlačiť a oni odídu, tak ako sa to aj hojne dialo“, ktorý sa snaží navodiť, že úrady práce húfne vyraďujú ľudí z evidencie. Pán poslanec si môže pripomenúť štatistiky vyraďovania za vlády jeho straníckeho kolegu Jozefa Mihála, keď úrady práce vyraďovali pre nespoluprácu viac ľudí ako je to teraz. V roku 2011 bolo takto vyradených 45 278 osôb, pričom v roku 2017 to bolo 37 435 osôb. Je to však predovšetkým v opodstatnených prípadoch legitímne, pretože ak niekto naozaj nemá záujem nájsť si prácu, nie je dôvod, aby bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal z toho ešte aj výhody a navyše zamestnával úrady, ktorých intenzívnu pomoc potrebujú tisíce uchádzačov s úprimným záujmom zamestnať sa. Zároveň v diskusii o vyraďovaní uchádzačov z evidencie dlhodobo zaniká skutočnosť, že každý z vyradených pre neskoluprácu má právo opätovného zaradenia do 6 mesiacov.

Voľné pracovné pozície v RTVS

Voľné pracovné pozície v RTVS

RTVS hľadá záujemcov na voľnú pracovnú pozíciu:


Junior redaktor/ka spravodajstva – Bratislava
Online redaktor/ka - Rádio_FM
Moderátor/ka prúdového vysielania - Rádio_FM
Redaktor rozhlasového spravodajstva – Bratislava
Redaktor rozhlasového spravodajstva – Banská Bystrica
Redaktor rozhlasového spravodajstva – Košice
Správar – Rozhlasové spravodajstvo
Redaktor televízneho spravodajstva – Kysuce, Orava
Špecialista vývoja programu (zástup za MD/RD)
Vedúci odboru kreatívy
Technik prenosového vozu - Audiotechnika
Správca majetku a budov
Grafik - animátor
Administrátor rozhlasových systémov
Elektromechanik – údržbár
Špecialista pre verejné obstarávanie
Vodič prenosového voza (VP skupiny E)

Svoj záujem zúčastniť sa výberového konania na niektorú z voľných pracovných pozícií môžete uskutočniť poslaním žiadosti:

e-mailom (preferované) - kariera@rtvs.sk
poštou (ak nemáte e-mailovú adresu) - na našej adrese :
Kariéra v RTVS
Rozhlas a televízia Slovenska
Sekcia ľudských zdrojov
Mlynská dolina
845 45 Bratislava


Žiadosť by mala obsahovať aktuálny profesijný životopis, motivačný list (v prípade vybraných pozícií s uvedením vlastnej tvorby) a súhlas so spracovaním osobných údajov .


Ak použijete tento formulár životopisu , nie je potrebný samostatný súhlas so spracovaním osobných údajov.


Náš výberový proces pozostáva z viacerých krokov, výberových kôl. Na základe selekcie životopisov, resp. telefonickej predselekcie, sú pozvaní vybraní kandidáti na osobné stretnutie.

Veríme, že práve Vy budete úspešným kandidátom a stanete sa súčasťou nášho tímu RTVS! Preto nám dajte o sebe vedieť!

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Spoločnosť Czech Media Invest (CMI), ktorú spoluvlastní a riadi miliardár Daniel Křetínský, jedná o kúpe ďalšieho časopisu vo Francúzsku. Firma poslala ponuku na prevzatie 91procentného podielu v spoločensko-politickom týždenníka Marianne. Očakáva sa, že transakcia by mohla byť podpísaná v najbližších týždňoch. Informácie francúzskej strany, napríklad denníka Le Monde, dnes na otázku ČTK potvrdil člen predstavenstva CMI Daniel Častvaj.

Plánovaná transakcia nesúvisí so stredajším oznámením spoločnosti, kedy oznámila, že rokujeso skupinou Lagardère Group o kúpe francúzskych časopisov, vrátane Elle a s ňou spojených produktov. V prípade časopisu Marianne CMI rokuje s majoritným vlastníkom, ktorým je generálny riaditeľ časopisu Yves de Chaisemartin. Ten by mal po dohode vo svojej funkcii zostať.

Náklad týždenníka Marianne predstavoval v minulom roku podľa dostupných informácií v priemere cez 143.000 výtlačkov, priemerný mesačný počet návštev webu a digitálnych verzií predstavoval šesť miliónov návštevníkov. Web časopisu má byť taktiež súčasťou plánovanej transakcie. Francúzsky týždenník nemá nič spoločné s mesačníkom rovnakého mena, ktorý vychádza v Česku. Ten vydáva firma Burda Praha, ktorá je súčasťou nemeckého holdingu Hubert Burda Media.

Francúzska tlač už po stredajšom oznámení, ktoré sa týkalo časopisov vrátane Elle poukázali na prípady, časopisy kupuje neznámy český miliardár, ktorý figuroval v takzvaných panamských dokumentoch (Panama Papers), pretože mal vlastniť firmu na Britských Panenských ostrovoch. Všíma si tiež prepojenie niektorých českých tlačovín s ďalším tunajším miliardárom, premiérom v demisii Andrejom Babišom.

Křetínský ale po zverejnení dokumentov oponoval, že má v Karibiku iba legálne loď. Podľa denníka Le Monde vzbudzuje profil CMI obavy, noviny pripomínajú, že spoločnosť vlastní bulvárne listy Blesk a Aha.

Vedľa Elle sa obchod s Lagardère Group má týkať francúzskych časopisov Version Femina, Art & Décoration, Télé 7 Jours, France Dimanche, Ici Paris a Public. Podľa internetového vydania francúzskeho denníka Le Figaro sa očakávalo, že novým majiteľom bude skôr Francúz, alebo niekto zo susedných krajín, napríklad z Talianska. "Vôbec ho nepoznáme," hovorí o budúcom majiteľovi jeden zo zamestnancov Lagardère Group, ktorého vo svojom internetovom vydaní cituje denník Le Monde.

Už v utorok CMI oznámila, že od skupiny Lagardère kupuje za 73 miliónov eur (zhruba 1,8 miliardy Sk) rozhlasové stanice v Česku, Poľsku, na slovenskom a v Rumunsku. K tým patrí napríklad Frekvence 1 a Evropa 2.

CMI prostredníctvom svojich dcérskych spoločnosti Czech News Center a CN Invest doteraz pôsobila najmä v oblasti tlače. Vydáva štyri denníky, medzi nimi Blesk, Šport a Aha !, desiatky časopisov, napríklad týždenník Reflex alebo Svet motorov, a tiež webové tituly. Spoločnosť tiež vlastní dve tlačiarne a je lídrom vo vydávaní kníh a distribúcie tlače.

Copyright © ČTK 2018 

Pracovník údržby prišiel vo štvrtok o život pri páde televízneho vysielača neďaleko mesta Fordland v americkom štáte Missouri. Muž uviazol pod zrútenou kovovou konštrukciou. Pri nehode sa ďalší piati údržbári zranili.
Informácie o štvrtkovom páde 600-metrovej vysielacej konštrukcie poskytol agentúre AP príslušník miestneho hasičského zboru. Vlastníkom vysielača je štátna univerzita v Missouri, svoj signál prostredníctvom nej šírili verejnoprávna televízia KOZK a rádio KSMU.
Šesť mužov sa nachádzalo vo výške zhruba 32 metrov nad zemou. Päť z nich utrpelo v dôsledku jej pádu zranenia, v ohrození života nie sú.
Príčina incidentu je predmetom vyšetrovania

Copyright ©TASR 2018

Nové európske pravidlá zmenia zákon o Audiovizuálnom fonde

Nové európske pravidlá zmenia 

zákon o Audiovizuálnom fonde

Nové európske pravidlá si vyžiadajú novelu zákona o Audiovizuálnom fonde. Návrh novely, ktorý vypracovalo Ministerstvo kultúry (MK) SR, dnes schválila vláda. Cieľom zmien zákona o Audiovizuálnom fonde (AVF) a zákona o audiovízii je podľa MK SR upraviť právne vzťahy v oblasti filmových koprodukcií, a to v súvislosti s tým, že 1. októbra 2017 začal platiť revidovaný Dohovor Rady Európy o filmovej koprodukcii. Základným cieľom revidovaného dohovoru je podpora rozvoja medzinárodnej filmovej koprodukcie. Návrh zároveň upravuje viaceré oblasti týkajúce sa činnosti Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Dôvodom je vyriešiť problémy, ktoré priniesla prax.
Dokument je revidovanou verziou Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii z 2. októbra 1992, ktorý pre SR začal platiť 1. mája 1995. Dohovor z roku 1992 ratifikovalo 43 štátov. Revidovaný dohovor v čase predkladania návrhu novely zákona podpísalo 18 krajín, ratifikovalo ho päť krajín a platnosť nadobudol voči štyrom - Slovensku, Nórsku, Švédsku a Holandsku. „Hlavný koprodukčný partner Slovenska, Česká republika, revidovaný dohovor zatiaľ nepodpísal. Vo vzťahu k určitým štátom tak bude platiť pôvodný dohovor z roku 1992. Táto ‘dvojkoľajnosť‘ vzťahov v oblasti filmovej koprodukcie je dôvodom, prečo považujeme za potrebné vzniknutú situáciu riešiť na úrovni národnej legislatívy,“ objasňuje v predkladacej správe MK SR. Dohovor sa vzťahuje na také medzinárodné filmové koprodukcie, ktoré združujú najmenej troch koproducentov so sídlom v troch rôznych zmluvných krajinách dohovoru.
Návrh novely upravuje aj pravidlá fungovania Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Konkrétne sa navrhujú zmeny v ich financovaní a hospodárení. Napríklad sa navrhuje, možnosť riešiť prípadné spory s prijímateľmi peňazí z fondov na rozhodcovskom súde či rozšírenie činnosti Fondu na podporu umenia aj na výskum, propagáciu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu a ďalšie služby. Navrhuje sa tiež znížiť počet členov rady Fondu na podporu umenia, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry bez návrhu zo štyroch na troch. Zároveň sa má zvýšiť počet členov rady, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry na návrh tak, aby šiestym členom rady menovaným ministrom kultúry na návrh bola osoba z oblasti pamäťových a fondových inštitúcii. Navrhuje sa aj zvýšenie sumy na prevádzku Fondu na podporu umenia o 0,5 percenta z jeho príjmov. Dôvodom je zvýšenie objemu práce fondu. Navrhuje sa, aby novelizovaný zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2018.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

VÝROKY TÝŽDŇA

          VÝROKY TÝŽDŇA

"Oslabovanie slovenskej vlády a vôbec slovenskej štátnej moci pokračuje. Nevolil som žiadnu stranu súčasnej vládnej koalície, ale inú vládu v súčasnosti na Slovensku nevidím. Preto som proti demonštráciám mládeže, za ktorými vidím manipuláciu. Preto sa zúčastňujem zhromaždenia občanov s alternatívnym postojom k súčasnej situácii."
Ján Čarnogurský

"Maďarský ľud môže byť šťastný, že má vodcu akým ste Vy, veľký podporovateľ umenia a kultúry."

Placido Domingo

„Jediná pravdivá veta z celého tohto je domnienka, že možno sú to zaoceánske peniaze, všetky predchádzajúce nepatrili mne. Povedala som – neviem či ospravedlnenie – ale vyjadrila som sa, že sa ospravedlňujem a že častokrát, keď niečo vidíme na papieri, nezhoduje sa to s tým, ako to myslíme. Tie prvé vety určite nie. Ja som povedala tú poslednú vetu o zaoceánskych peniazoch, tie ostatné určite nie.“
Ľubica Laššáková

"Zdá sa, že americká žurnalistika sa pridala k strednému prúdu. Tí, ktorí udelili túto globálne uznávanú Pulitzerovu cenu, sa tiež pridali k danej komunite. To je aj dôvod, prečo niet čo komentovať; všetko, čo môžeme spraviť, je pokrčiť plecami a dúfať, že v nastávajúcich rokoch bude Pulitzerova cena udelená za niečo, čo má naozajstný zmysel."
Vladimir Soloviov,predseda Zväzu novinárov Ruska

Telkáč roka 2017

Telkáč roka 2017

V siedmom ročníku ankety Telkáč roka, prostredníctvom ktorej mohli diváci a diváčky oceniť svojich televíznych obľúbencov, opäť zvíťazili napríklad Vilo Rozboril, Adela Vinczeová či Ján Koleník. Všetci traja menovaní pritom zopakovali triumf z minulého roka.

Drevené sošky rozdali v jednom z bratislavských klubov pri príležitosti oslavy 10. narodenín internetového portálu Topky.sk. Na slávnosti sa pritom nezúčastnili len dvaja ocenení - najobľúbenejšia moderátorka Adela Vinczeová a najobľúbenejší herec Ján Koleník, ktorí si sošky nemohli prevziať pre pracovné povinnosti.

Medzi moderátormi zvíťazil spomínaný Vilo Rozboril. V ženskej hereckej kategórii uspela Zuzana Mauréry, medzi redaktormi a redaktorkami triumfovala Veronika Cifrová Ostrihoňová a najobľúbenejším vlogerom je Mako SK. Za najobľúbenejší slovenský seriál si ľudia v trojtýždňovom online hlasovaní zvolili Prázdniny, najobľúbenejšou spravodajskou alebo publicistickou reláciou sú Veľké noviny TV JOJ, najobľúbenejším televíznym programom je V siedmom nebi, najobľúbenejšou slovenskou televíznou stanicou TV JOJ a cenu pre najobľúbenejší slovenský kinofilm získal triler Čiara.

Výsledky ankety Telkáč roka 2017:

Najobľúbenejší moderátor: Vilo Rozboril
Najobľúbenejšia moderátorka: Adela Vinczeová
Najobľúbenejší herec: Ján Koleník
Najobľúbenejšia herečka: Zuzana Mauréry
Najobľúbenejší redaktor/Najobľúbenejšia redaktorka: Veronika Cifrová Ostrihoňová
Najobľúbenejší slovenský seriál: Prázdniny
Najobľúbenejšia spravodajská/publicistická relácia: Veľké noviny TV JOJ
Najobľúbenejší TV program: V siedmom nebi
Najobľúbenejší vloger: Mako SK
Najobľúbenejší slovenský kinofilm: Čiara
Najobľúbenejšia slovenská televízna stanica: TV JOJ

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Obvinený z vraždy podal trestné oznámenie na médiá

Obvinený z vraždy podal trestné 

oznámenie na médiá

Pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici sa dnes začalo hlavné pojednávanie so 60-ročným Miroslavom K. zo Zvolena. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ho žaloval za úkladnú vraždu pracovníčky nebankovej spoločnosti. Miroslav K. to popiera a tvrdí, že celý prípad je vykonštruovaný. Senát tiež zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby. O sťažnosti obžalovaného bude rozhodovať Najvyšší súd SR.

Podľa obžaloby Miroslav K. zavraždil vtedy 57-ročnú Ľudmilu z Novej Bane, pracovníčku nebankovej spoločnosti. Skutok sa stal v marci 2011. Obžalovaný podľa prokuratúry Ľudmilu telefonicky vylákal na stretnutie pod zámienkou obchodnej transakcie. Usmrtil ju nezisteným spôsobom, pričom oddelil hlavu od tela a zohavil tak, aby nebolo možné nebohú identifikovať. Časť kostrových ostatkov zavraždenej sa našla v rekreačnej oblasti pri Novej Bani v júli 2016. Po vražde údajne Miroslav vnikol do jej bytu a ukradol najmenej 1 600 eur.

Prokuratúra tvrdí, že Miroslav K. najprv nahováral na vraždu a následne na okradnutie nebohej istého Romana. Keď ten odmietol, skutok spáchal s iným človekom. Obžalovaný opakovane vyhlásil, že nikoho nezabil ani neokradol a vraha z neho urobil vyšetrovateľ, ktorého by najradšej poslal na psychiatriu. Vyhlásil, že Roman klame a teraz svedčí proti nemu z pomsty, lebo ho označil za jedného zo zlodejov, ktorí vykradli dom jeho synov. Podľa neho Roman je viackrát trestaný podvodník a lupič, ktorý si svedectvom proti nemu chce získať beztrestnosť za svoje činy. Obžalovaný poukázal na to, že polícia u neho urobila prehliadky, ale nič sa nenašlo. Tiež uviedol, že podal trestné oznámenie na médiá, ktoré ho označili za vraha.

Obžalovaný priznal, že v kontakte so zavraždenou bol osobne i telefonicky, pretože pre syna a ďalšieho známeho vybavoval u nej úvery. Vtedy ju aj dva razy za klientmi viezol vo svojom Audi. Nevedel však, kde býva, bol iba v jej kancelárii v Novej Bani. Mala ho požiadať, aby jej získaval klientov. Jej súkromný život ani majetkové pomery nepoznal.

Obžalovanému hrozí za úkladnú vraždu trest odňatia slobody na 25 rokov až doživotie.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

EP žiada ochranu novinárov v celej EÚ; SR má obnoviť dôveru občanov v štát

EP žiada ochranu novinárov v celej EÚ; SR má 

obnoviť dôveru občanov v štát

Slovensko musí zabezpečiť dôkladné a nezávislé vyšetrenie vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a Európska únia musí dôslednejšie chrániť novinárov a oznamovateľov. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré vo štvrtok schválil Európsky parlament (EP).
Poslanci pomerom hlasov 573 (za): 27 (proti): 47 (zdržalo sa hlasovania) dôrazne odsúdili vraždu Kuciaka a Kušnírovej. Súhlasili tiež s návrhom, aby stáž Európskeho parlamentu pre novinárov niesla meno Jána Kuciaka.
"Vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej a Jána Kuciaka sú pokusom o oslabenie našich základných hodnôt a ranou pre právny štát v EÚ. Parlament si praje posilnenie práva a povinnosti novinárov brániť slobodné a nezávislé informácie. Dlžíme to Daphne a Jánovi, ako aj všetkým európskym novinárom, ktorí bojujú v prvej línii za našu demokraciu," vyhlásil predseda EP Antonio Tajani.
Poslanci v rámci uznesenia vyzvali slovenské orgány, aby zabezpečili úplné, dôsledné a nezávislé vyšetrenie vrážd Kuciaka a Kušnírovej, ktoré zodpovedných páchateľov privedie pred súd. V tejto súvislosti odporučili, aby sa na vedení spoločného vyšetrovacieho tímu spolupodieľal Europol, ktorý by mal mať neobmedzený prístup k vyšetrovaciemu spisu.
Parlament vyzval generálneho prokurátora SR, aby opätovne preskúmal trestné oznámenie Jána Kuciaka v súvislosti s hrozbami, ktoré mu boli adresované. Zaoberať by sa mal aj správami o úniku osobných údajov Jána Kuciaka po tom, ako sa so žiadosťami o poskytnutie informácií obrátil na slovenské orgány.
Zodpovedné slovenské orgány by podľa europoslancov mali zabezpečiť ochranu investigatívnych novinárov pred akýmikoľvek formami zastrašovania, obvineniami z ohovárania, ako aj hrozbami či fyzickými útokmi, ktorých cieľom je umlčať ich.
V odkaze, ktorý platí pre všetky členské štáty Únie, sa uvádza potreba zvýšenej ochrany novinárov a oznamovateľov korupčných káuz. Poslanci v tejto súvislosti odsúdili urážlivé poznámky niektorých politikov v EÚ na adresu novinárov a vyzvali členské štáty na zaistenie ochrany osobnej bezpečnosti a živobytia investigatívnych novinárov a oznamovateľov.
Poslanci požiadali o legislatívne a nelegislatívne opatrenia na úrovni EÚ aj členských štátov na ochranu novinárov, ktorí sú vystavovaní trestnému stíhaniu s cieľom cenzurovať ich prácu, a privítali by stály systém finančnej podpory EÚ pre nezávislú investigatívnu žurnalistiku. Európska komisia by mala pripraviť návrh smernice na ochranu oznamovateľov v EÚ a zaoberať sa hrozbami pre slobodu a pluralitu médií v celej Únii. Do kontextu ich požiadaviek zapadá aj dôslednejšie monitorovanie koncentrácie vlastníctva médií.
Uznesenie upozornilo zároveň na zneužívania eurofondov na Slovensku, pričom poslanci vyjadrili znepokojenie nad rizikom preniknutia organizovaného zločinu do slovenskej politiky a všetkých úrovní verejnej správy a hospodárstva krajiny. V uznesení je aj zmienka o spolitizovaní výberu najvyšších prokurátorov na Slovensku a viacerých obvineniach z korupcie vysokopostavených úradníkov, ktoré sa nepodarilo riadne vyšetriť.
Poslanci v tejto súvislosti vyzvali SR na posilnenie nestrannosti slovenských orgánov činných v trestnom konaní, odporučili vláde SR a parlamentu, aby prijali opatrenia na obnovenie dôvery verejnosti v štátne inštitúcie vrátane polície. Príspevkom k dobru veci bude podľa nich čo najskoršie zriadenie Európskej prokuratúry, dovtedy by si mali Úrad EÚ pre boj proti podvodom (OLAF) a Osobitný výbor EP pre finančnú trestnú činnosť (TAXE3) "posvietiť" na nezrovnalosti a podvody v oblasti poľnohospodárskych platieb, štrukturálnych fondov, daní a prania špinavých peňazí na Slovensku.
V neposlednom rade europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby obnovila ročné monitorovanie boja proti korupcii vo všetkých členských štátoch Únie.

Copyright ©TASR 2018

Slovenskí europoslanci reagujú na uznesenie EP o investigatívnych novinároch

Slovenskí europoslanci reagujú na uznesenie 

EP o investigatívnych novinároch

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali vo štvrtok nelegislatívne uznesenie o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktoré je reakciou na vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Ivan Štefanec (KDH), ktorý rezolúciu inicoval a získal podporu európskych ľudovcov (EPP) a EP, uviedol, že obraz Slovenska sa za posledné týždne zmenil. Masové protesty podľa neho naznačili, že najmä mladí ľudia sa zaujímajú o budúcnosť krajiny.
"Rezolúcia je dobrá, zaoberá sa zvýšenou potrebou ochrany novinárov, vyzýva Európsku komisiu, aby obnovila správy o boji proti korupcii a že treba venovať väčšiu pozornosť členským štátom, aké protikorupčné opatrenia robia a ako funguje základná spravodlivosť a ochrana novinárov," uviedol. Dodal, že odporúčania obsiahnuté v uznesení sú nevyhnutným minimom potrebným na to, aby sa na Slovensku obnovila dôvera občanov v štát a jeho inštitúcie.
Štefanec ocenil, že sa do textu dostali podstatné veci, ako je vytvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu a kontrola podozrení so zneužívania eurofondov v agrosektore. Upozornil, že špeciálny výbor EP pre daňové podvody (TAXE3) sa bude zaoberať kauzami, na ktorých pracoval Kuciak a teší ho, že novinárska stáž v EP ponesie meno po zavraždenom slovenskom novinárovi.
Monika Beňová (Smer-SD) z frakcie európskych socialistov a demokratov (S&D) uviedla, že demonštrácie, ktoré nasledovali po vražde Kuciaka a Kušnírovej, sú podobne ako aj inde v EÚ prirodzenou súčasťou spoločenského diania, zatiaľ však žiadna ponovembrová vláda na Slovensku nečelila takým mohutným prejavom občianskej nespokojnosti.
Beňová nemala námietky proti pôvodnému "vyváženému" textu uznesenia. Ten vychádzal zo správy kontrolnej misie EP, ktorá v marci navštívila Slovensko. Tvrdí, že pod tlakom iných politických frakcií boli do textu zakomponované ďalšie body, s ktorými nemohla súhlasiť. Upozornila na nesprávnosť zmienky, že na Slovensku sú regionálne médiá vlastnené regionálnymi politikmi cez nastrčené osoby. Nepáčili sa jej ani náznaky, že na základe infozákona sa mohli k ďalším osobám dostať informácie o tom, na čom pracuje Ján Kuciak.
"S čím ale vôbec nemôžem súhlasiť je to, že prokuratúra a prokurátori sú politicky dosadzovaní. Slovensko má ako jedna z mála krajín voľbu generálneho prokurátora priamo v parlamente, a to dokonca tajnou voľbou. Neviem si predstaviť legitímnejšiu voľbu," povedala Beňová.
Jej stranícky kolega Boris Zala (Smer-SD; S&D) konštatoval, že uznesenie má dve stránky. Na jednej strane odsúdilo atmosféru, ktorá mohla viesť k vražde dvoch mladých ľudí, čo však EP vníma aj v súvislosti s vlaňajším atentátom na maltskú novinárku a so situáciou v ďalších krajinách, kde je ohrozená investigatívna žurnalistika.
"Na druhej strane rezolúcia pozitívne vníma, že občiansky vzdor na Slovensku je kultivovaný a že mieri na konkrétne veci, ako je boj s korupciou a s organizovaným zločinom," spresnil Zala. Dodal, že socialisti z EP niektoré veci v texte uznesenia pripomienkovali, lebo nesúhlasia s politizáciu voľby generálneho prokurátora a prokurátorov na Slovensku. Zároveň vyjadril nádej, že aj táto rezolúcia prispeje k ďalšiemu vyjasneniu pomerov na Slovensku.
Richard Sulík (SaS) z frakcie konzervatívcov a reformistov (ECR) povedal, že hlasoval za uznesenie, ktoré považuje za "smutnú, ale pravdivú vizitku Ficových vlád", lebo sa v ňom uvádza, že SR nedosiahla pokrok v posilňovaní boja proti korupcii. Postoj EP podľa neho znamená, že spolu s objasnením dvojnásobnej vraždy treba vyšetriť aj korupčné politické prepojenia, ktoré Ján Kuciak odhalil. Pri vyšetrovaní by malo Slovensko aktívne spolupracovať aj s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Europol, dodal.
Eduard Kukan (nezávislý) zo skupiny EPP konštatoval, že "lupa" EP namierená na Slovensko bude teraz dôkladnejšia. "Uznesenie poukázalo na hlboké systémové problémy, s ktorými zápasí Slovensko pri čerpaní európskych dotácií. Vyzývame preto európske vyšetrovacie orgány, aby boli všetky podozrenia korupcie pri rozdeľovaní európskych fondov a dotácii náležite prešetrené," uviedol.
József Nagy (Most-Híd) z EPP odkázal, že uznesenie pre Slovensko "nie je žiadna sláva". Slovenská politická scéna preukázala sebareflexiu odstúpením premiéra a vytvorením novej vlády, k čomu napríklad nedošlo na Malte po vražde novinárky.

Copyright ©TASR 2018

V RTVS vznikla odborová organizácia spravodajstva

V RTVS vznikla odborová 

organizácia spravodajstva

Zamestnanci spravodajstva a publicistiky RTVS môžu oddnes obhajovať svoje záujmy vo vlastnej odborovej organizácii. Založili ju traja členovia spravodajstva verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska. Ako na svojom sociálnom profile dnes informovala jedna zo zakladajúcich členiek odborov spravodajstva RTVS redaktorka a moderátorka spravodajstva verejnoprávnej televízie Zuzana Kovačič Hanzelová, v RTVS založili spolu s ďalšími dvoma kolegami odborovú organizáciu Spravodajské odbory RTVS a majú už desiatky prihlášok.
Spravodajské odbory RTVS dnes riadne zaregistrovali na Ministerstva vnútra SR. Podľa ich zakladateľov sa tak pridajú k ďalším odborovým organizáciám, ktoré pôsobia na pôde RTVS a zastupujú rôzne profesie, napríklad televíznych dramaturgov, produkčných, kameramanov, režisérov a ďalších. Ústava Slovenskej republiky garantuje občanom právo slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov, teda aj zakladať si odborové organizácie a ďalšie združenia na obhajobu svojich záujmov. Odbory okrem iného obhajujú sociálne a ekonomické práva svojich členov, ktorých zastupujú pri rokovaní so zamestnávateľom.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

EP schválil rezolúciu o ochrane investigatívnych novinárov

EP schválil rezolúciu o ochrane 

investigatívnych novinárov 

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali vo štvrtok nelegislatívne uznesenie o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktoré je reakciou na vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Uznesenie podporilo 573 zo 647 hlasujúcich zákonodarcov poslancov, 27 bolo boli proti a 47 sa zdržalo.
Uznesenie vychádza zo zistení osobitnej delegácie šiestich poslancov EP, ktorí zastupovali rôzne politické skupiny tejto inštitúcie a Slovensko navštívili v dňoch 8. a 9. marca v rámci svojej pracovnej cesty.
Pôvodný text, ktorý reagoval aj na debaty europoslancov o situácii na Slovensku počas marcového plenárneho zasadnutia, bol pozmenený o viacero nových návrhov, a to najmä zásluhou politickej skupiny európskych ľudovcov, čo sa stretlo s kritikou viacerých poslancov z frakcie socialistov a demokratov (S&D), ako aj zaradením štyroch pozmeňujúcich návrhov, o ktorých poslanci hlasovali separátne.

Copyright ©TASR 2018

Štúrovo pero 2018

Štúrovo pero 2018

V Krajskej knižnici Ľ. Štúra (KKĽŠ) vo Zvolene, sa v piatok a sobotu (20. - 21.4.) uskutoční vyhodnotenie 24. ročníka celoslovenskej súťaže stredoškolských a vysokoškolských novinárov Štúrovo pero 2018. Víťazov bude porota vyberať spomedzi 72 stredoškolských a ôsmich vysokoškolských časopisov.
"V kategórii novinárke príspevky stredoškolákov zaslalo súťažné práce 56 súťažiacich so 131 príspevkami a v kategórii novinárske príspevky vysokoškolákov prišlo 45 príspevkov od 16 súťažiacich," povedala TASR pracovníčka knižnice Zlatica Brodnianska. Do súťaže sa zapojilo aj 11 elektronických magazínov a o Cenu Nadácie Slovenskej sporiteľne za rubriky napomáhajúce zvyšovaniu finančnej gramotnosti na stredných školách sa uchádza 14 stredoškolských časopisov.
Súťaž Štúrovo pero podporuje a rozvíja novinárske nadanie študentov stredných a vysokých škôl, tvorcov školských časopisov, elektronických magazínov a individuálnych novinárov. Umožňuje im prezentovať novinársku prácu, napomáha k rozširovaniu poznatkov súťažiacich o žurnalistike a žurnalistických žánroch. "Súťaž má medzi študentmi veľkú popularitu, aj v tomto roku sa ich na jej vyhodnotení zúčastní viac ako 200," podotkla Brodnianska.
Na slávnostnom vyhodnotení sa zúčastnia zástupcovia redakčných rád časopisov a najúspešnejší novinári. Súčasťou dvojdňového programu budú odborné semináre o školských časopisoch a novinárskych prácach, ktoré povedú odborní porotcovia. V rámci programu budú tlačové besedy s významnými osobnosťami Slovenska.
Súťaž mladých novinárov je súčasťou XXXII. ročníka Štúrovho Zvolena. Nad podujatím prevzal záštitu predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ján Lunter.

Copyright ©TASR 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Dva mesiace po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa spojilo šesť iniciatív, z ktorých viaceré vznikli ako reakcia na tento čin. Občianske a profesionálne platformy v štvrtok zverejnili spoločné vyhlásenie. V ňom konštatujú, že výmena politických figúr nestačí a žiadajú zmenu politickej kultúry. 
Symbolické spojenie oznámili iniciatívy Chceme veriť, Kultúrny reparát, Iniciatíva slovenských učiteľov, Nová Cvernovka, študentská iniciatíva Nie je nám to jedno a tiež Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek a Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. Predstavitelia iniciatívy vysvetlili, že nevytvárajú žiadnu novú platformu, skôr im ide o vzájomnú podporu.
„Chceme ukázať aj politikom, že tá vôľa spájať sa tu je a je veľmi potrebná, ak chceme presadiť nejakú zmenu v krajine, lebo keď každý budeme hrabať len na svojom piesočku, tak to nepôjde,“ vysvetlil Pavel Sibyla z iniciatívy Chceme veriť. Podľa Zuzany Mistríkovej z iniciatívy Kultúrny reparát nejde o to vyjadriť si solidaritu medzi sebou. „Chceli sme dať najavo, že každý, kto sa v tejto krajine zaujíma o veci verejné a snaží sa o ich zlepšenie, je niekto, kto je pre nás partnerom,“ uviedla Mistríková.
Vo vyhlásení iniciatívy vysvetľujú, že sa spájajú aj preto, aby ich bolo počuť vtedy, keď bude niekto potrebovať pomoc, či už pôjde o novinára, farmára alebo niekoho, kto bol označený za nepriateľa štátu len preto, že si plní svoje povinnosti. Vyjadrili i podporu organizátorom protestov Za slušné Slovensko a žiadajú, aby "politici prestali posúvať figúrky na šachovnici a aby začali podnikať konkrétne kroky pre hlbokú zmenu existujúcej politickej nekultúry". Doteraz podľa nich totiž nepodnikli kroky, ktoré by viedli k obnoveniu dôvery ľudí v štát. 
Iniciatívy kritizujú spôsob, akým odchádza policajný prezident Tibor Gašpar, keď premiér a zastupujúci minister vnútra Peter Pellegrini (Smer-SD) pri jeho odvolaní vyhlásil, že ide o profesionálna na správnom mieste a odchádza len preto, že cez jeho osobu je vedený útok na bezpečnostné zložky štátu. Takéto vyjadrenie je neprijateľné, vysvetlila Zuzana Wienk z iniciatívy Chceme veriť.
"Pán Gašpar vedie políciu, ktorá asistovala prokuratúre pri mnohých prípadoch, ktoré sme mohli sledovať ako ochranný val pre mocných tohto štátu, aby mohli ostať nad zákonom a aby ich konanie nebolo potrestané," domnieva sa Wienk. Podľa iniciatív je skôr útokom na bezpečnosť krajiny vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a to, že práca novinára Kuciaka siahala príliš vysoko k mocným krajiny.

Copyright ©TASR 2018

Rezolúciu o ochrane investigatívnych novinárov v Európe iniciovala EPP

Rezolúciu o ochrane investigatívnych 

novinárov v Európe iniciovala EPP 

Rezolúciu o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktorá sa zaoberá aj prípadom vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, navrhla najvplyvnejšia politická skupina v Európskom parlamente (EP) - Európska ľudová strana (EPP). Uviedla to maltská poslankyňa Roberta Metsolová, ktorá bude predsedať štvrtkovému hlasovaniu o tejto rezolúcii.
Metsolová, hovorkyňa skupiny EPP vo Výbore EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, počas stretnutia so slovenskými novinármi v Štrasburgu ocenila, že desaťtisíce Slovákov vyšli do ulíc, aby prejavili odhodlanie bojovať za slobodu prejavu, tlače a za bezpečné médiá. "Slováci sa zhromaždili, aby požadovali rešpektovanie vlády zákona a postavili sa proti korupcii. Preto si zaslúžia našu vďačnosť a úctu," uviedla.
Zároveň upozornila, že frakcia EPP trvá na skutočne nezávislom a dôkladnom vyšetrovaní vrážd na Slovensku a na Malte a vyzýva Úrad EÚ pre boj proti podvodom (OLAF), aby vyšetril aj podvodnú činnosť, ktorú Ján Kuciak odhalil pred svojou vraždou.
"K týmto hrozným vraždám došlo v priebehu niekoľkých mesiacov. Európa bola svedkom atentátu na novinárov, ktorí vyšetrujú korupciu a jej väzby na špinavé peniaze," zdôraznila. Dodala, že od vraždy maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej uplynulo už šesť mesiacov a stále sa nepodarilo vypátrať vinníkov atentátu.
Hlasovanie o rezolúcii, ktorá mapuje situáciu na Slovensku prichádza po spustení projektu Daphne, v rámci ktorého niektoré z popredných svetových médií pokračujú v práci zabitej maltskej novinárky. "To je silné posolstvo pre tých, ktorí sa snažia odhaliť pravdu, a aj pre tých, ktorí ju chcú pochovať. Je to odkaz, že novinári ani po svojej smrti nemôžu byť umlčaní. Pravda vyjde najavo," odkázala Metsolová.
Podľa jej slov EP bude sledovať, ako zareagujú slovenské orgány a aké konkrétne opatrenia prijmú na základe odporúčaní marcovej kontrolnej misie. Za problematický označila spolitizovaný spôsob výberu prokurátorov a policajných dôstojníkov a vyjadrila prekvapenie nad množstvom obvinení z korupcie proti vrcholným predstaviteľom a politikom. "Našou úlohou je pomôcť obnoviť dôveru občanov a zabezpečiť, aby ľudia nestratili dôveru v európsky projekt. Ukázali sme, že keď sa občania obrátia na Európsky parlament, môžeme im odpovedať," opísala situáciu.
Slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý v rámci EPP stojí za prípravou tohto uznesenia, pripomenul, že v tejto oblasti je situácia na Slovensku a na Malte naozaj vážna.
Uznesenie, o ktorom sa okolo obeda bude hlasovať v pléne EP, vychádza zo zistení osobitnej delegácie šiestich poslancov EP, ktorá navštívila Slovensko v dňoch 8. a 9. marca v rámci prieskumnej pracovnej cesty.

Copyright ©TASR 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Študentská iniciatíva #niejenamtojedno bude v piatok 20. apríla protestovať pred Úradom vlády SR. Ako iniciatíva informovala agentúru SITA, od 16:00 do 19:00 budú držať písmená z poslednej vety posledného článku zavraždeného novinára Jána Kuciaka. "Považujeme ich za výsostne aktuálne i dnes," tvrdia študenti. Protest sa začína o 16:00 na Námestí Slobody.
Iniciatíva opäť pripomína, že žiada dôveryhodné vyšetrenie káuz, o ktorých písal Ján Kuciak. "Túto dôveru získame až vtedy, keď budú dokončené systémové zmeny v polícii. A keď bude špeciálny prokurátor Dušan Kováčik kauzy mocných riešiť, nie zametať pod koberec". Podporujú aktivity a požiadavky iniciatívy Za slušné Slovensko a vyzývajú verejných funkcionárov, aby prestali podliehať tlaku mocenských skupín. "Aby prestali robiť to, čo je ľahké, a začali robiť to, čo je správne."

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Bolo určite vhodné vytvoriť medzinárodný vyšetrovací tím, ktorý bude pracovať na objasňovaní vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Pre TASR to vo štvrtok uviedol dlhoročný šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg generál Jaroslav Ivor.
"Pri takýchto závažných trestných činoch treba využiť všetky možnosti, ktoré dáva jednak Trestný poriadok a jednak metodika a taktika kriminalistiky. V tomto prípade, ak teda pri vyšetrovaní takéhoto trestného činu sa vyskytne alebo vyskytujú verzie, ktoré by mohli evokovať nejakú zahraničnú stopu, teda nejaké prepojenie tohto trestného činu aj so zahraničím, tak je určite veľmi vhodné využiť aj inštitút spoločného vyšetrovacieho tímu, čo je možnosť podľa Trestného poriadku," domnieva sa Ivor.
Podľa jeho ďalších slov ako to bude efektívne a užitočné, bude to možné vyhodnotiť až po určitom čase. "V každom prípade bolo by chybou takúto možnosť a takúto šancu nevyužiť," dodal Ivor.
Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár podpísal v stredu (18.4.) v Haagu s partnermi vznik medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý bude pracovať na objasňovaní vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice Kušnírovej. TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR (GP SR) Andrea Predajňová.
"Po veľmi intenzívnych rokovaniach a viacerých koordinačných stretnutiach medzi zástupcami justičných orgánov Slovenskej republiky, Talianskej republiky, zástupcami Eurojustu a Europolu, bola podpísaná dohoda o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu v trestnej veci poškodených Jána K. a spol.," uviedla v stredu hovorkyňa GP SR.
"Podpísanie dohody považujem za mimoriadne dôležité, pretože bude slúžiť ako základná báza pre výmenu a získavanie poznatkov a informácií vedúcich k objasneniu skutku a zisteniu jeho páchateľa - páchateľov," uviedol Čižnár. 
 Podľa prezidenta Eurojustu a národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste Ladislava Hamrana, Eurojust aktívne participoval na vytvorení uvedeného spoločného vyšetrovacieho tímu. "Eurojust je i naďalej pripravený intenzívne pomáhať prokurátorom oboch krajín pri objasnení tohto závažného a odsúdeniahodného trestného činu," uviedol Hamran.

Copyright ©TASR 2018

DUBČEK

DUBČEK

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Smrť ruského investigatívneho novinára, ktorý zomrel na následky zranení po páde z okna svojho bytu v Jekaterinburgu, si vyžaduje riadne prešetrenie. Vyhlásila to v stredu v Berlíne hovorkyňa nemeckého rezortu zahraničných vecí Maria Adebahrová.
Nemecká vláda podľa jej slov nedisponuje nezávislými informáciami o tom, čo presne sa novinárovi Maximovi Borodinovi stalo, citovala ju agentúra AP.
Borodin zomrel v nedeľu v nemocnici v Jekaterinburgu tri dni po incidente bez toho, aby po páde z okna svojho bytu, nachádzajúceho sa na piatom poschodí, znovu nadobudol vedomie. Úrady jeho smrť oficiálne vyšetrujú ako samovraždu.
Šefredaktorka denníka Novij Deň, pre ktorý Borodin pracoval, naopak uviedla, že neverí v redaktorovu samovraždu.
Borodin sa v rámci svojej novinárskej práce venoval organizovanému zločinu a korupcii. V posledných týždňoch sa podrobne venoval úmrtiam ruských žoldnierov pôsobiacich v Sýrii a zverejnil mená viacerých bojovníkov z mesta Asbest, ktorí v Sýrii padli.
"Sme teraz za vyšetrenie a vyriešenie celého tohto prípadu, ale odmietame špekulovať o jeho smrti," povedala novinárom hovorkyňa nemeckej diplomacie Adebahrová. Za nedobré označila tiež zmenšovanie sa priestoru pre kritickú a nezávislú žurnalistiku v Rusku.

Britský úrad pre rozhlasové a televízne vysielanie (Ofcom) otvoril sedem nových vyšetrovaní týkajúcich sa nestrannosti pobočky ruskej štátnej televízie RT. Podľa utorkového vyhlásenia tento úrad zaznamenal od otravy bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa v Británii zvýšený počet prípadov možného porušenia vysielacieho kódexu.
Telekomunikačný úrad uviedol, že bude posudzovať, či vlastník RT - TV Novosti - spĺňa predpoklady na to, aby bol držiteľom britskej vysielacej licencie.
Ofcom zhodnotil, že až doposiaľ "záznamy o dodržiavaní pravidiel TV Novosti nevybočovali z línie iných vysielateľov". Dodal však, že "od udalostí v Salisbury zaznamenal výrazný nárast počtu programov v servise RT, ktoré si vyžadujú vyšetrovanie pre možné porušenie vysielacieho kódexu".

Skripaľovcov našli 4. marca v bezvedomí na lavičke v Salisbury po zasiahnutí nervovoparalytickou látkou. Britská premiérka Theresa Mayová 12. marca v parlamente vyhlásila, že Skripaľ s dcérou boli otrávení nervovoparalytickou látkou typu novičok vyvíjanou v Rusku. Moskva tieto obvinenia rozhodne odmietla a vyhlásila, že Ruská federácia svoj arzenál chemických zbraní zlikvidovala v roku 2017 pod dohľadom Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW).

TASR NEWS

Mediálne mafie šalejú a nikto nažaluje

Mediálne mafie šalejú a nikto 

nežaluje!

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Zakladatelia iniciatívy Za slušné Slovensko poslali predsedovi vlády Petrovi Pellegrinimu list s návrhom na stretnutie. "Od vymenovania novej vlády SR Iniciatíva Za slušné Slovensko pozorne sleduje všetky jej kroky. Napriek tomu, že nerozumieme lehote 31. mája 2018, vítame gesto predsedu vlády Petra Pellegriniho - odvolanie policajného prezidenta Tibora Gašpara. Toto rozhodnutie považujeme za prvý a nevyhnutný krok pre začiatok obnovovania dôvery občanov ako aj krok k naplneniu požiadavky nezávislého vyšetrenia vraždy Jána a Martiny a všetkých káuz, na ktoré Ján poukázal," uvádza sa vo vyhlásení aktivistov.
Iniciatíva Za slušné Slovensko podľa jej zakladateľov od začiatku vyzýva občanov k tomu, aby boli aktívnou súčasťou občianskej verejnosti. "Vieme, že zhromaždenia na námestiach sú len jednou z foriem tejto aktivity a preto naša platforma pracuje na ďalších, či už sú to stretnutia s občanmi, verejné diskusie, diskusie na školách alebo kultúrne podujatia. Veríme, že cesta k slušnému a spravodlivému Slovensku vedie aj prostredníctvom dialógu. Po dohode všetkých organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko sme preto premiérovi Pellegrinimu poslali list s návrhom na stretnutie, a to v súvislosti s prerokovaním našej požiadavky na obnovenie dôvery občanov v štátnu moc, činnosť ministerstva vnútra, vedenia Policajného zboru a kreovania nezávislej policajnej inšpekcie, špeciálnej prokuratúry a ďalších systémových zmenách, ktoré posilnia právny štát," konštatujú aktivisti s tým, že veria, že aj po apeloch predsedu vlády na ich adresu sa stretnutie uskutoční v krátkom čase.
Podľa vlastných slov budú zakladatelia inicitívy naďalej pozorne sledovať ďalšie kroky novej vlády. "Či už ide o pripravenosť zaviesť systémové zmeny posilňujúce právny štát, ale aj zmeny vo voľbe policajného prezidenta, odchod Róberta Krajmera a Tibora Gašpara z funkcií,návrhy na nového ministra vnútra či odpovede ministeriek Matečnej a Laššákovej na vznikajúce krízy v ich rezortoch," dodali aktivisti.

Vedenie Mestského úradu v Humennom žiada od humenských organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko ospravedlnenie za nepravdivé výroky. Ako uvádza radnica vo svojom vyhlásení k nedeľňajšiemu (15.4.) zhromaždeniu v Humennom, ktoré agentúre SITA poskytla Mária Míčková z tlačového referátu mestského úradu, mesto rešpektovalo právo organizátorov zvolať pochod do Humenného a nemá problém s organizovaním občianskych mítingov v meste. Dôkazom toho má byť aj promptné vybavenie žiadosti pre vstup motorového vozidla na pešiu zónu. „Hoci má mesto na vybavenie žiadosti 30 dní, napriek tomu sme im ešte v ten deň (v piatok 13. apríla) promptne vydali povolenie,“ informovala radnica.
Aj preto vedenie mesta mrzia rôzne nepravdivé vyjadrenia, ktoré odzneli na adresu humenského úradu od organizátorov. Stalo sa tak napríklad v súvislosti s jedným z odkazov na facebookovej stránke Humenné, kde sa objavila informácia o poskytnutí peňažnej odmeny za účasť na zhromaždeniach. Správu doteraz zdieľalo 5 370 užívateľov. Mesto následne organizátori zhromaždení obvinili zo šírenia dezinformácií. Ako ale vysvetľuje humenská radnica, správa nebola uverejnená na oficiálnom profile Mesto Humenné - MsÚ, ktorý doteraz nikdy neinformoval o žiadnom zo zhromaždení. „Na facebooku a sociálnych sieťach sú desiatky stránok, ktoré majú vo svojom názve slovo Humenné a mesto nemá žiaden dosah na to, čo uverejňujú. Mrzí nás, že na žiadnom zhromaždení Za slušné Slovensko neodznelo ospravedlnenie za to, že nie mesto Humenné, ale jedna zo stránok, ktoré má v názve slovo Humenné, zverejnila hoax,“ uviedla radnica s tým, že sa voči osočovaniu od organizátorov zhromaždení chce brániť. „Po takomto vykonštruovanom útoku organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko poklesla dôveryhodnosť našej stránky a preto žiadame, aby sa organizátori verejne ospravedlnili. Ak bojujú za pravdu, tak ju predsa musia sami aj šíriť,“ dodala radnica.
Organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko za Prešovský a Košický kraj vo svojom stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol Matúš Nakata uviedli, že ak odznela kritika, stalo sa tak na základe osobných výpovedí samotných Humenčanov. „Hodnotiť ich objektivitu síce nie je v našich možnostiach, no je isté, že ak sa akákoľvek skupina občanov vo svojom komunálnom priestore cíti nevypočutá, či priam odmietaná pri snahe o svojich problémoch komunikovať a hľadať riešenie, niečo asi smerom k občanom tohto mesta nefunguje správne. A je našou povinnosťou na takéto pochybenia poukázať,“ uviedli organizátori. Zdôraznili, že nikto z organizátorov ani účastníkov neútočil na mesto Humenné. „Veríme, že ktorýkoľvek z predstaviteľov mesta príjme slová, ktoré na nedeľnom zhromaždení odzneli ako konštruktívnu kritiku a pokúsi sa nastaviť také spoločenské a kultúrne prostredie v meste, ktoré jeho občanov nebude rozdeľovať, ale spájať,“ dodali organizátori v stanovisku. Zároveň sa poďakovali odborom zodpovedným za vybavenie administratívnych náležitostí. „A to nielen naposledy v Humennom, ale rovnako tak na všetkých protestoch, ktoré sme robili v mestách Slovenska.“
2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár podpísal v stredu v Haagu s partnermi vznik medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý bude pracovať na objasňovaní vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR (GP SR) Andrea Predajňová.
"Dnes popoludní, po veľmi intenzívnych rokovaniach a viacerých koordinačných stretnutiach medzi zástupcami justičných orgánov Slovenskej republiky, Talianskej republiky, zástupcami Eurojustu a Europolu, bola podpísaná dohoda o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu v trestnej veci poškodených Jána K. a spol.," uviedla hovorkyňa GP SR. Dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu podpísal v stredu na pôde Eurojustu v holandskom Haagu za GP SR Čižnár.
"Podpísanie dohody považujem za mimoriadne dôležité, pretože dohoda bude slúžiť ako základná báza pre výmenu a získavanie poznatkov a informácií vedúcich k objasneniu skutku a zisteniu jeho páchateľa - páchateľov," uviedol Čižnár. 
Podľa prezidenta Eurojustu a národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste Ladislava Hamrana, Eurojust aktívne participoval na vytvorení spomínaného spoločného vyšetrovacieho tímu. "Eurojust je i naďalej pripravený intenzívne pomáhať prokurátorom oboch krajín pri objasnení tohto závažného a odsúdeniahodného trestného činu," uviedol Hamran.
Čižnár v druhej polovici marca oznámil, že po intenzívnej komunikácii s justičnými orgánmi Talianskej republiky zaslal návrh dohody o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu v prípade vraždy novinára Kuciaka a jeho družky. Návrh dohody bol zaslaný v piatok 16. marca prostredníctvom Eurojustu. TASR o tom vtedy informovala hovorkyňa Predajňová.       Zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu Čižnár vtedy prerokoval s vtedajšou ministerkou spravodlivosti SR a podpredsedníčkou vlády SR Luciou Žitňanskou (Most-Híd). V praxi bolo zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu a podpísanie dohody časovo náročné (tento proces obvykle trvá niekoľko týždňov až mesiacov).

Copyright © TASR 2018