Výsledky ankety OTO za rok 2018

Výsledky ankety OTO za rok 2018

Komentátor športu - Marcel Merčiak

Moderátor/ka športu - Peter Varinský

Redaktor/ka spravodajstva - Veronika Cifrová Ostrihoňová

Moderátor/ka spravodajstva - Ľubomír Bajaník

Zábavný program - Inkognito

Osobnosť televíznej publicistiky - Kristína Kövešová

Moderátor/ka zábavných programov - Adela Vinczeová

Seriál roka - Oteckovia

Hudobná skupina - IMT Smile

Speváčka - Sima Martausová

Spevák - Kali

Zabávač - Michal Hudák

Herečka - Zuzana Mauréry

Herec - Vlado Kobielsky

Sieň slávy - Juraj Jakubisko

Program roka - Zem spieva

Zlaté Štúrovo pero získali časopis Gymoš z Bardejova a ZUMAG z Ružomberka

Zlaté Štúrovo pero získali časopis Gymoš z 

Bardejova a ZUMAG z Ružomberka

Časopis Gymoš zo Spojenej školy Juraja Henischa z Bardejova v kategórii stredoškolských časopisov a ZUMAG z Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku v kategórii vysokoškolských časopisov sa na tento rok stali držiteľmi Zlatého Štúrovho pera v rámci 25. ročníka celoslovenskej novinárskej súťaže stredoškolákov a vysokoškolákov Štúrovo pero. Vyhodnotenie a odovzdanie cien bolo v sobotu v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra (KKĽŠ) vo Zvolene.
V kategórii stredoškolákov jednotlivcov udelili hlavné ceny Literárneho fondu Valentíne Sedilekovej z LEAF Academy v Bratislave, Kataríne Szalonovej z Gymnázia sv. košických mučeníkov v Košiciach a Eduardovi Demácekovi z Gymnázia v Považskej Bystrici.
V kategórii vysokoškolákov jednotlivcov udelila porota hlavné ceny Literárneho fondu Matejovi Ondrišekovi a Monike Radošovskej z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre i Dominike Chrastovej z Univerzity Komenského v Bratislave. Ceny boli udelené aj v kategórii elektronických magazínov.
Ďalšie ceny udelili aj TV Markíza a Nadácia Slovenskej sporiteľne a udelených bolo tiež niekoľko ďalších cien, medzi nimi Cena TASR pre tri vysokoškolské časopisy za kvalitný a invenčný príspevok.
Do aktuálneho ročníka sa prihlásilo 69 stredoškolských a osem vysokoškolských časopisov a tiež šesť elektronických magazínov.
Novinárske príspevky zaslalo 50 stredoškolákov (celkom 123 prác) a 20 vysokoškolákov (47 prác). O Cenu Nadácie Slovenskej sporiteľne, za rubriky pomáhajúce zvyšovaniu finančnej gramotnosti na stredných školách sa uchádzalo 15 stredoškolských časopisov.
"Súťaž má medzi študentmi veľkú popularitu. V tomto roku sa na jej vyhodnotení zúčastnilo viac ako 250 študentov," uviedol pre TASR jeden z porotcov Lukáš Milan. Podľa neho napríklad v kategórii stredoškolských časopisov silnie tzv. strieborné pásmo, to znamená, že časopisy, ktoré boli v minulosti dosť ďaleko od stredoškolskej žurnalistiky, sú po absolvovaní jedného či dvoch ročníkov Štúrovho pera omnoho ďalej. "Sú už spravodajské, majú svoje reportáže, portréty úspešných študentov," uviedol Milan. "Vysokoškolské časopisy majú navyše svoje témy, z ktorých ich viaceré spracovávajú na profesionálnej úrovni," pripomenul.
Súčasťou dvojdňového (12. - 13. 4.) programu boli aj hodnotiace semináre s porotcami, tlačové besedy a diskusie s hosťami.


Copyright © TASR 2019

Zomrela Blažena Kočtúchová

Zomrela Blažena Kočtúchová

Vo veku nedožitých 86 rokov v piatok zomrela prvá interná televízna hlásateľka bratislavského štúdia Československej televízie Blažena Kočtúchová. TASR o tom informovala hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.
"Prácu a osobnosť Blaženy Kočtúchovej obdivovali nielen diváci, ale i televízni profesionáli. Aj preto ju dlhé roky označovali za prvú dámu televízie, kde pôsobila 33 rokov," priblížila Rusnáková. Do televízie sa Kočtúchová dostala po skúsenostiach v rozhlase. Podľa Rusnákovej si z neho priniesla kultivovaný prejav a výbornú slovenčinu a stala sa vzorom pre ďalšie generácie televíznych hlásateliek.
Kočtúchová za svoju prácu získala tiež ocenenie Zlatý krokodíl za prínos do televíznej tvorby a v roku 1968 sa dostala do hodnotenia pri udeľovaní cien v Barcelone za hlásateľský prínos. Bola tiež súčasťou rôznych náučných a publicistických programov.

Copyright © TASR 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Ako občan čakal na moment, keď sa Sudán posunie k lepšej budúcnosti prostredníctvom takej revolúcie, aká sa odohrala kedysi vo Francúzsku alebo v USA. Avšak podľa posledného vývoja sa mu zdá, že jeho krajina má ešte stále pred sebou dlhú cestu. Pre TASR to uviedol v piatok sudánsky novinár Elmuthna, ktorý vedie v novinách zahraničnú redakciu. Reagoval tak na štvrtkové zosadenie dlhoročného sudánskeho prezidenta Umara Bašíra z funkcie, ktoré malo podľa neho zmeniť smerovanie krajiny.
"Štyri mesiace protestovali v Sudáne proti režimu demonštranti zo všetkých spoločenských odvetví a žiadali odchod prezidenta Umara Bašíra. Avšak nové vedenie v podobe armády je iba recykláciou predchádzajúceho systému, ktorý ľudia opäť odmietajú," konštatoval sudánsky novinár iba pár hodín po zmenách, ktoré sa v krajine udiali.
"Sudánci v uliciach boli aspoň na pár hodín šťastní. Potom ich vláda šokovala tým, že sa znovu obnovila - len v inej podobe," uviedol Elmuthna, ktorý žije v Sudáne aj so svojou rodinou viac ako 37 rokov. Zároveň dodal, že tých desať hodín (od štvrtej rána do druhej poobede) bolo zrejme najkratším obdobím, počas ktorého boli Sudánci skutočne šťastní.
Sudánska armáda vo štvrtok zosadila a zatkla prezidenta Umara Bašíra, ktorý bol pri moci takmer 30 rokov. Minister obrany Awad ibn Úf pre štátne médiá uviedol, že armáda sa rozhodla dohliadať na dvojročné prechodné obdobie, po ktorom sa budú konať "slobodné a spravodlivé" voľby. Dodal, že v Sudáne sa zavádza na tri mesiace mimoriadny stav - armáda uzavrela štátne hranice, vzdušný priestor a pozastavila platnosť ústavy.
Masové nepokoje v Sudáne vyvolala nespokojnosť obyvateľov s výrazným zvýšením cien pohonných hmôt, chleba a múky, ako aj s akútnym nedostatkom základných potravín. Nepokoje v krajine pretrvávajú od decembra 2018. Bašír 23. februára odvolal ústrednú vládu i guvernérov všetkých provincií a vyhlásil výnimočný stav v trvaní jedného roka, aby za tento čas prijal mimoriadne opatrenia na prekonanie vážnej hospodárskej krízy. Parlament neskôr skrátil platnosť výnimočného stavu na šesť mesiacov.
Umar Bašír, ktorý je hľadaný Medzinárodným trestným súdom (ICC) na základe obvinení z vojnových zločinov a genocídy, sa dostal k moci počas prevratu v roku 1989 a bol jedným z najdlhšie slúžiacich prezidentov v Afrike.

Kandidáti druhého kola prezidentských volieb na Ukrajine sa stále nedokážu dohodnúť na termíne a mieste spoločnej debaty. Informovala o tom agentúra UNIAN.
Vo štvrtok večer kvôli tomu viedli spor pred televíznymi divákmi, keď sa úradujúci prezident Petro Porošenko nečakane dostal do štúdia televízie 1+1 a prostredníctvom telefonátu - vysielaného v priamom prenose - vyzval svojho rivala Volodymyra Zelenského, aby do štúdia prišiel tiež, že ho tam do konca diskusného programu čaká.
Zelenskyj však vyhlásil, že prísť nemôže, pretože je práve na ceste do Francúzska. Tvrdil, že Porošenko vedel o jeho odchode do Paríža, kde oboch kandidátov ukrajinských prezidentských volieb v piatok prijme francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Počas rozhovoru Zelenskyj pripomenul, že Porošenko súhlasil s debatou v kyjevskom športovom komplexe Olimpijskyj. Dodal, že ako termín navrhol 19. apríl. Porošenko sa tam však so Zelenským chce zísť 14. apríla a 19. apríla s ním absolvovať zákonom predpísanú debatu v štúdiu verejnoprávnej televízie. Zelenskyj však takýto formát debaty odmieta, lebo ho považuje za relikt zo sovietskych čias.
Situácia v štúdiu bola počas tejto diskusie napätá. Prezidentskí kandidáti si skákali do reči, až ich musela moderátorka ostro zahriaknuť.
V súvislosti s Porošenkovým vstupom do vysielania generálny riaditeľ televízie 1+1 Olexandr Tkačenko informoval, že na Porošenka podá žalobu, lebo "sa hanebne vnútil do vysielania, pričom využil svoj status prezidenta, a to v situácii, keď prezidentskí kandidáti ani neboli do štúdia pozvaní".
Televízny kanál 1+1 patrí známemu ukrajinského oligarchovi Ihorovi Kolomojskému, ktorý má spory s Porošenkom. Podľa niektorých informácií finančne podporil Zelenského predvolebnú kampaň. Zelenskyj i Kolomojskyj toto tvrdenie odmietli. Kolomojskyj, ktorý sa presťahoval do Izraela, sa však v rozhovoroch pre médiá netajil, že by ako prezidenta uvítal Zelenského.
Tohto herca a zabávača na Ukrajine preslávil televízny seriál Sluha národa. Stvárnil v ňom učiteľa, ktorý sa stal prezidentom. Seriál vyrobila a vysielala televízia 1+1.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) odvolala svoje rozhodnutie z marca, ktorým vedúcemu ukrajinskej pobočky rakúskej televízie ORF Christianovi Wehrschützovi na rok zakázala vstup na územie Ukrajiny.
Wehrschütz to oznámil na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook. Zverejnil aj list od SBU, v ktorom sa píše, že ročný zákaz vstupu na ukrajinské územie mu bol zrušený "v súvislosti s prijatím informácií, že pominuli okolnosti, pre ktoré bol vydaný".
Zrušenie rozhodnutia SBU uvítala aj rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová, ktorá vyjadrila nádej, že rakúsky novinár bude môcť na Ukrajine pracovať bez obmedzení.
Začiatkom marca SBU svoj zákaz vstupu pre Wehrschütza zdôvodnila potrebou zaistiť novinárovi bezpečnosť a predísť možným provokáciám, keďže Wehrschütz sám ukrajinským úradom pred časom oznámil, že sa bojí o svoju bezpečnosť.
Ukrajinské úrady rakúskemu novinárovi inkriminovali "narušenie štátnych hraníc Ukrajiny, účasť na pokusoch ospravedlniť anexiu Krymu, šírenie protiukrajinskej propagandy" a podobne. Začiatkom tohto roka totiž Christian Wehrschütz urobil niekoľko reportáží o konflikte v Donbase a živote na Kryme. Hneď na to ho zaradili do zoznamu "proruských propagandistov a nepriateľov Ukrajiny", ktorý vytvára ukrajinský portál Mierotvorca (Myrotvorec).


Copyright © TASR 2019

Otvorený list redaktorov RTVS

Otvorený list redaktorov RTVS

Vážení poslucháči, diváci, koncesionári,

my, redaktori a moderátori rozhlasového spravodajstva RTVS sa vám chceme ospravedlniť za odvysielanú reláciu Z prvej ruky zo dňa 11.4. 2019. Vedenie spravodajstva v nej umožnilo diskutovať predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi bez politického oponenta a za nekritického vedenia relácie neskúsenou redaktorkou domáceho televízneho spravodajstva RTVS, ktorá nie je súčasťou moderátorskej zostavy Z prvej ruky. Za spomínanú reláciu nie sú zodpovední doterajší tvorcovia, ktorí robia svoje relácie podľa najvyšších kritérií novinárskeho povolania a dodržiavajú ich objektivitu, nestrannosť a vyváženosť. Sankcie za nezvládnutú reláciu akceptujeme, do budúcnosti však žiadame vedenie, aby takýmto prípadom predišlo, pretože to poškodzuje dobré meno relácií, ktoré pripravujeme. Odmietame, že by sa na našej práci podpisovali akékoľvek politické vplyvy.

Marta Jančkárová, Juraj Jedinák, Michal Katuška, Jaroslav Barborák, Karolína Lacová, Martin Kalužák, Agáta Staneková, Eva Mravcová, Matej Baránek, Soňa Weissová, Marián Kukelka, Štefánia Kačalková, Katarína Ottová

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

V kauze lustrácie Jána Kuciaka a ďalších novinárov začal vyšetrovateľ trestné stíhanie. TASR to potvrdili z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR. Doplnili, že stíhanie začala inšpekcia na základe vlastnej operatívnej činnosti.
"Vyšetrovateľ odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Inšpekcie Ministerstva vnútra (MV) SR začal trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa a prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi," ozrejmil rezort vnútra.
Vo veci podal začiatkom marca trestné oznámenie na neznámeho páchateľa aj poslanec Národnej rady (NR) SR Jozef Rajtár (SaS). Ten začatie stíhania privítal. "Pevne verím, že začaté trestné stíhanie bude objektívne a spravodlivo uzavreté, pričom padne aj obvinenie," povedal. Rezort vnútra tvrdí, že vyšetrovateľ začal trestné stíhanie na základe vlastnej operatívnej činnosti, oznámenie Rajtára dostal až po jeho začatí.
Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar začiatkom marca vypovedal v Národnej kriminálnej agentúre. Predmetom výsluchu mali byť tvrdenia šéfa finančnej spravodajskej jednotky a bývalého riaditeľa odboru podpory riadenia Pavla Vorobjova, že v roku 2017 mal dať pokyn na lustrovanie Kuciaka. Vo svojej výpovedi označil Vorobjovove tvrdenia za nepravdivé. Podľa Gašpara lustrácia súvisela s kauzou Rybanič.
Rajtár následne podal trestné oznámenie s odôvodnením, že Gašpar alebo Vorobjov pravdepodobne pri výpovediach zavádzali o lustrovaní novinárov. Tvrdí, že vo výpovedi Gašpara nesedia dátumy, pretože vyšetrovanie kauzy Rybanič sa skončilo skôr, ako došlo k lustráciám. Ako vtedy ozrejmil, malo ísť o potenciálne trestné činy krivej prísahy, krivej výpovede a takisto zneužitia právomocí verejného činiteľa.

Copyright © TASR 2019

World Press Photo 2019

World Press Photo 2019

Víťazom tohto ročníka prestížnej fotografickej súťaže World Press Photo je snímka plačúce dievčatká z Hondurasu zadržanej s matkou na hranici s USA od fotografa Johna Moorea.
Súťaže sa zúčastnilo asi 4700 fotografov s takmer 80.000 fotografiami.
Víťazný snímok zachytáva dvojročnú Yanelu Sánchezovou a jej matku Sandru, pri zadržaní na hranici s USA vlani 12. júna. Fotografie vyvolala hlasnú diskusiu o tvrdej migračnej politike prezidenta Dondal Trumpa, ktorá zahŕňala aj rozdeľovanie rodín migrantov. Časopis Time fotografiu uverejnil na prednej strane, čo vyvolalo hlasnú vlnu pobúrenia nad Trumpovú politikou rozdeľovania rodín migrantov. Otec dvojročné dievčatká ale neskôr britskému časopisu Daily Mail povedal, že jeho dcéra nebola oddelená od matky, ale boli držané spoločne. Time si však za zverejnením snímke stál s tým, že fotografie zachytáva, čo "je v súčasnej chvíli v stávke". V dôsledku hlasné vlny kritiky Trump nakoniec ešte vlani v júni politiku rozdeľovania rodín migrantov na južnej hranici ukončil.
Fotograf Moore spolupracuje s agentúrou Getty Images.

Copyright © ČTK 2019

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„Keď máte v rukách moc, rýchlejšie to viete pozametať pod koberec.“
Erik Tomáš

"Nezastavíme sa, až kým Poľsko nadobro nevyčistíme od ľudí, ktorí nie sú hodní toho, aby patrili k nášmu národnému spoločenstvu." 
Grzegorz Bierecki, poľský senátor z vládnej strany Právo a spravodlivosť

Česká kapela Tata Bojs exkluzívne vystúpi na Rádio_FM Night

Česká kapela Tata Bojs exkluzívne 

 vystúpi na Rádio_FM Night

Do Bratislavy mieri legendárna česká kapela Tata Bojs. V piatok 12. apríla odohrá v KC Dunaj jedinečný koncert na Rádio_FM Night. Počas tohtoročnej druhej klubovej noci sa poslucháčom predstaví aj skupina Veneer, producent Tasun a DJ Mizzi. Rádio_FM Night začína o 20:00.
Pražská alternatívna rocková skupina Tata Bojs vznikla v roku 1988. Svoje prelomové CD Futuretro vydala v roku 2000. S najúspešnejším albumom prišila v roku 2004. Nanoalbum hneď po vydaní obsadil najvyššiu priečku IFPI a neskôr vyniesol kapele štyri sošky Anděl. Celkovo Tata Bojs vydali viac ako desiatku albumov a ich popularita na českej scéne neustále rastie. „Rádiu_FM sa podaril husársky kúsok. Len kvôli nám pricestujú do bratislavského KC Dunaj obľúbení Tata Bojs a spolu s nimi sa predstaví aj skupina Veneer, ktorá sa po dlhšej odmlke pomaly vracia na scénu," poznamenala šéfdramaturgička Rádia_FM Janka Imrichová.
Veneer pôvodne založili dvaja kamaráti Pavol Hubinák a Daniel Bihány a neskôr ich doplnila speváčka Simona Danielová, ktorá kapele vymyslela aj názov. Svoj debutový album Light vydali v roku 2003. Okrem svojej tvorby sa venovali aj remixom pre známych hudobníkov ako sú Jana Kirschner, Dan Bárta, Hex, Tata Bojs, Ecstasy of St. Theresa či Lenny Kravitz. V roku 2017 prišla do skupiny speváčka Habbiel a po niekoľkých koncertoch nedávno vydali novú skladbu Spheres, ktorá predznamenáva ďalšie pripravované single a album.
Bratislavský DJ a producent Tasun, člen obľúbenej Popular DJs crew, sa môže pochváliť trackmi vydanými na britskom labeli Little Beat Different či španielskom Los Grandes rec. DJ a moderátor Rádia_FM Marián Mitaš - Mizzi rozbiehal rádiové klubové noci Night_FM ešte pred 12 rokmi. Známy je tiež z divadelných dosiek, televíznych obrazoviek a filmového plátna.

Skutočne ide len o právo na odpoveď?

Skutočne ide len o právo na odpoveď?

Politici sú takisto občania, preto sa aj ich má týkať ústavné právo na ochranu mena, osobnej cti a dobrej povesti. Ako argument vysvetľujúci podporu poslaneckej novely tlačového zákona to počas štvrtkovej verejnej diskusie povedal podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Karol Farkašovský (SNS). Oponenti v diskusii vidia v návrhu legislatívnej úpravy, naopak, pokus politikov získať nad médiami moc. Diskusiu s názvom Skutočne ide len o právo na odpoveď? zorganizovalo v Bratislave Centrum pre nezávislú a objektívnu žurnalistiku (CenPress).
Farkašovský je presvedčený, že ak by každý novinár postupoval podľa etických princípov novinárskeho kódexu a napĺňal by základnú úlohu médií – informovať, nebol by žiadny problém a ani potrebná novela tlačového zákona priznávajúca i právo verejných funkcionárov na odpoveď.
Člen parlamentného mediálneho výboru Miroslav Číž (Smer-SD), ktorý je jedným z predkladateľov novely, argumentoval nielen článkom 19 slovenskej ústavy, ale podobnými úpravami v zákonoch iných európskych krajín, konkretizoval ustanovenia nemeckého tlačového zákona. "Každá osoba i úrad dotknutý tvrdením má právo na odpoveď, pričom úradom je mienený verejnoprávny sektor," upozornil.
Expert na mediálne právo Tomáš Kamenec reagoval, že v rozhodovacej praxi slovenských súdov nie sú priznávané práva úradov na ochranu dobrej povesti. "Chcete tu zaviesť niečo, čo sem nepatrí, čo nie je našou tradíciou,“ povedal. Myslí si, že poslanecká novela je iba obyčajnou snahou, aby mali politici dosah na médiá. Podľa člena Ústavnoprávneho výboru NR SR Ondreja Dostála z klubu SaS to má byť doslova kladivo na médiá. "Právo na odpoveď sa má totiž dotýkať nielen nepravdivých či skresľujúcich a zavádzajúcich tvrdení, ale aj pravdivých výrokov," pripomenul. Predsedníčka Tlačovo-digitálnej rady SR Alena Pániková je presvedčená, že súčasný inštitút ochrany spolu so samoreguláciou je dostatočný. Poukázala na to, že Ministerstvo kultúry SR pripravuje novelu mediálneho zákona, preto poslaneckú aktivitu vidí skôr ako objednávku politikov. "S cieľom dať médiám náhubok,“ vyhlásila.
Generálny riaditeľ Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR Anton Škreko v tejto súvislosti uviedol, že expertná skupina, ktorá sa zaoberá legislatívnou úpravou na pôde ministerstva sa v čase predloženia poslaneckého návrhu ešte nevenovala téme opravných prostriedkov, predmetom diskusie bolo v tejto oblasti zatiaľ skôr to, ako zaviesť právo na odpoveď či opravu aj do prostredia digitálnych médií. Informoval ale zároveň, že v súvislosti s predkladanou novelou formuloval rezort v rámci svojho kladného stanoviska pre vládu jednu pripomienku a jedno odporúčanie. “Pripomienka sa týka toho, že ak sa má zaviesť právo na odpoveď pre verejných funkcionárov, malo by byť zachované, že je to možné len v prípade nepravdivých informácií a odporúčanie je smerované k tomu, aby nedochádzalo k dvojitému sankcionovaniu, teda súbežne s právom na opravu i uplatnenie si odškodnenia prostredníctvom súdu," objasnil Škreko.
Novelu tlačového zákona, o ktorom má parlament hlasovať na májovej schôdzi, predložili poslanci Dušan Jarjabek (Smer-SD) a Miroslav Číž. Podľa navrhovanej legislatívnej úpravy by mali mať verejní činitelia opäť právo na odpoveď.
Toto právo bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu. Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur. Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď uverejnená nemusí byť, napríklad ak smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede či vtedy, ak by bolo jej uverejnenie v rozpore s dobrými mravmi, prípadne by tým bol spáchaný trestný čin či správny delikt.

Copyright © TASR 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Austrálsky herec Geoffrey Rush vyhral súdny spor s vydavateľstvom sydneyského denníka The Daily Telegraph a jedným z jeho novinárov Jonathonom Moranom pre správy, v ktorých ho obvinili z nevhodného správania sa ku kolegyni. Šesťdesiatsedemročný držiteľ Oscara ich zažaloval za urážku na cti vo dvoch článkoch a na plagáte z konca roku 2017. Austrálsky federálny sudca Judge Michael Wigney rozhodol v prospech herca a obvineným nariadil vyplatenie odškodného 850-tisíc austrálskych dolárov (v prepočte viac ako 538-tisíc eur). Ďalšie pojednávanie v tejto veci sa bude konať v máji, keď sudca rozhodne o dodatočnom odškodnom a súdnych trovách.
"Za každých okolností to bol bezohľadne nezodpovedný kúsok bulvárnej žurnalistiky najhoršieho druhu. Bolo náročné vyhnúť sa záveru, že to bolo vykalkulované s cieľom uškodiť," vyjadril sa počas pojednávania sudca.
Rush sa pred súdnou sieňou poďakoval svojej rodine za podporu. "V tomto prípade nie sú víťazi. Pre všetkých zúčastnených to bolo veľmi nepríjemné," skonštatoval pred novinármi.
Predmetné správy sa týkali Rushovho údajného nevhodného správania sa počas produkcie Kráľa Leara Divadelnej spoločnosti mesta Sydney v rokoch 2015 a 2016. Súdny proces v tejto súvislosti trval tri týždne a skončil sa v novembri.
Geoffrey Roy Rush je jednou z mála osobností, ktoré sa môžu pochváliť takzvanou trojitou korunou herectva, keď získal Oscara, cenu Tony aj Primetime Emmy. Cenu americkej Akadémie filmových umení a vied si vyslúžil v roku 1997 vďaka hlavnej úlohe v dráme Žiara (1996). Ďalšie tri nominácie mu vyniesli snímky Zamilovaný Shakespeare (1998), Quills - Perom markíza de Sade (2000) a Kráľova reč (2010). Svoju jedinú Primetime Emmy získal vďaka titulnej úlohe v televíznom filme Život a smrť Petra Sellersa (2004). Na konte má tiež tri britské filmové ceny BAFTA, dva Zlaté glóbusy a štyri Screen Actors Guild Awards. Hral aj v Kráľovnej Alžbete (1998), sérii Piráti Karibiku (2003, 2006, 2007, 2011, 2017) či snímkach Mníchov (2005), Najvyššia ponuka (2013) alebo Zlodejka kníh (2013).


©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
 

Šéfredaktor WikiLeaks Kristinn Hrafnsson označil v stredu zadržanie zakladateľa tejto organizácie Juliana Assangea na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne za čierny deň pre žurnalistiku. Informovala o tom spravodajská televízia Sky News.
"Toto je čierny deň pre žurnalistiku... Nesmieme dopustiť aby to pokračovalo. Treba tomu zabrániť," povedal na brífingu v Londýne Hrafnsson, ktorý zároveň vyzval Britániu, aby nevydávala do Spojených štátov novinárov za ich "publikačnú činnosť". USA totiž žiadajú o vydanie v prípade sprisahania s Chelseou Manningovou s cieľom získania tajných informácií z vládneho počítača v roku 2010. V Británii je obvinený z porušenia podmienok kaucie.
"Tomu sa hovorí sprisahanie, je to sprisahanie s cieľom spútať žurnalistiku. To sa musí skončiť. Vyzývame všetkých, aby podporili Juliana Assangea v jeho boji proti vydaniu (do USA)," dodal Hrafnsson.
Assangeova právnička Jennifer Robinsonová uviedla, že obavy, že jej klient bude zadržaný, sa naplnili. Zatknutím Assangea sa podľa nej vytvoril nebezpečný precedens, keď môžu byť novinári stíhaní za zverejňovanie pravdivých informácií. 
USA obviňujú Assangea z pomoci Manningovej, bývalej analytičke americkej armády, ktorá projektu WikiLeaks poskytla utajované materiály. Mal jej pomôcť pri prelomení hesla, takže Manningová mohla následne preniknúť do počítačov ministerstva obrany (Pentagón). Zakladateľovi WikiLeaks za to hrozí až päť rokov väzenia.
Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v roku 2012, aby predišiel vydaniu do Švédska, kde ho tamojšie úrady chceli vypočúvať v rámci vyšetrovania sexuálneho útoku. Tento prípad bol neskôr uzavretý, avšak podľa agentúry Reuters právnici obete útoku žiadajú o jeho opätovné otvorenie.

Copyright © TASR 2019

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Miroslav M. sa vo štvrtok na výsluchu v Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) v Nitre priznal, že strieľal vo Veľkej Mači na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Informovala o tom RTVS na sociálnej sieti.
Podľa pôvodného obvinenia bol bývalý vojak Miroslav M. pri vražde v úlohe vodiča. Úlohu strelca mať plniť Tomáš Sz., uviedla RTVS. Miroslava M. po výsluchu v Nitre vyšetrovatelia previezli do Sládkovičova a Veľkej Mače, kde s ním robili úkony súvisiace s vyšetrovaním, uzavrela RTVS.
"Na otázky týkajúce sa priebehu dokazovania sa vzhľadom na neverejnosť prípravného konania nemožno vôbec vyjadriť. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie sa nebudeme v tomto štádiu vyjadrovať k priebehu vyšetrovania ani k jednotlivým úkonom, aby sme nezmarili alebo nesťažili vyšetrovanie," uviedla pre TASR hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
V nitrianskej pobočke Národnej kriminálnej agentúry vo štvrtok takmer šesť hodín vypočúvali Miroslava M., obvineného z účasti na vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Na výsluchu boli prítomní aj obhajcovia ďalších obvinených v tomto prípade. Advokáti sa k priebehu výsluchu vyjadrovať nechceli.
Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018 v ich dome vo Veľkej Mači výstrelmi z pištole kalibru 9 milimetrov. Obvinených je zatiaľ päť osôb - Alena Zs., Tomáš Sz., Miroslav M., Zoltán A. a Marian K. Všetci obvinení sú vo väzbe.

Copyright © TASR 2019

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Členovia Asociácie public relations Slovenskej republiky (APRSR) iniciovali vznik memoranda Etika v digitálnej komunikácii s cieľom strážiť etické správanie na trhu. Definuje niekoľko základných zásad zostavených na základe štandardov odvetvia, skúseností z praxe, ako aj odporúčaní medzinárodnej organizácie ICCO. TASR o tom informovala Jana Šimeková z APRSR.
„Ako komunikační profesionáli si uvedomujeme osobitnú zodpovednosť pri šírení informácií v rámci riadenej komunikácie. Obzvlášť v čase, keď sa väčšina obsahu konzumuje v digitálnom priestore a na sociálnych sieťach – v prostredí, ktoré, žiaľ, nie je možné úplne kontrolovať, a preto sa stáva živnou pôdou pre podsúvanie odkazov, ktoré manipulujú verejnou mienkou a zásadné vplývajú na formovanie názorov," uviedla prezidentka asociácie Soňa Lexmanová.
APRSR si podľa nej považuje za prioritnú úlohu strážiť etické správanie sa na trhu a rozhodla sa zaviesť niekoľko opatrení s cieľom eliminovať prejavy, ktoré nie sú v súlade s dobrou praxou. "Sme rozhodnutí sa aktívne postaviť voči tomuto fenoménu. Vyzývame celé komunikačné odvetvie, ako aj marketérov, ďalšie profesijné združenia či odvetvové organizácie a v neposlednom rade aj profesionálov z komerčného prostredia a štátnej správy, aby sa k nám pridali a spoločne s nami presadzovali zásady etickej komunikácie a poukazovali na akékoľvek náznaky neštandardného či zavádzajúceho konania," dodala Lexmanová.
Memorandum Etika v digitálnej komunikácii vychádza podľa asociácie z princípov dobrej praxe, keďže aktuálne neexistuje legislatíva, ktorá by porušenia upravovala. Pomenúva najmä päť zásad: dbať na integritu informácií, jasne deklarovať záujmy, upozorňovať na neetické praktiky, budovať dôveru a odmietnuť neetické požiadavky. Dokument je jedným z krokov APRSR, ktorá si dala za cieľ aktívne pôsobiť a poukazovať na prípady neetického správania v komunikácii. Celý text memoranda predstaví APRSR verejnosti po pripomienkach ďalších asociácií v oblasti marketingovej komunikácie. Okrem memoranda pripravuje aj detailnejší etický manuál, ktorý bude tvoriť rámec pre zodpovednú online komunikáciu.

Copyright © TASR 2019