28. 4. 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka


Hoci doteraz nie je známy vrah a motív vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, v mediálnej oblasti sa podľa poslanca Národnej rady SR Erika Tomáša (Smer-SD) vytvorila nebezpečná "skratka" v podobe asociácie, že kauza nejako súvisí so Smerom-SD. Tak to však podľa neho vôbec nemusí byť. "Stal sa ohavný trestný čin, ktorý sa stať nemal, a celá krajina, hádam s výnimkou vrahov, si želáme, aby bol tento trestný čin objasnený. Ja si dokonca myslím, že od záverov tohto vyšetrovania môže veľa závisieť, aj ďalší politický vývoj," povedal Tomáš v diskusii na TABLET.TV.
      Dodal, že široký medzinárodný tím vyšetrovateľov je podľa neho zárukou objektívnosti vyšetrovania, ktoré pracuje s viacerými verziami, pričom súvislosť v prácou Jána Kuciaka je jednou z nich. "Ani ja, vy, novinári, či celá krajina nebude mať pokoj, kým tieto vraždy nebudú vyšetrené. Som rád, že bol zriadený medzinárodný vyšetrovací tím. Je dôležité túto vraždu dôveryhodne a nespochybniteľne vyšetriť. Závery vyšetrovateľov môžu mať oveľa širší kontext ako len trestnoprávny," uviedol poslanec.
      Tvrdí, že verzia o motíve, ktorý vyplýva z investigatívnej práce novinára, je legitímna, časť médií aj prezident SR Andrej Kiska však nečakali na závery vyšetrovania a hneď tlačili kauzu do politickej roviny. "Ak sa bavíme o skratkovitom videní, veľmi nebezpečná skratka, ktorá sa vytvorila v mediálnej oblasti, je skratka "vražda – Smer". Keď sa rozprávam s kolegami novinármi, tvrdia mi, že to takto vôbec nebolo myslené," povedal Erik Tomáš. 
      "Malo sa v tejto situácii postupovať zodpovednejšie. Nie tancovať na hroboch týchto dvoch mladých ľudí, ale možno počkať aspoň na závery vyšetrovania. Ale aj pýtať sa a tlačiť na kompetentné orgány, čo robia a prečo robia. Ja dúfam, že sa celá krajina raz dozvie pravdu," podčiarkol.
      Podľa Erika Tomáša je aj z politického hľadiska dôležité vedieť kto a prečo oboch mladých ľudí zavraždil. Prezident Andrej Kiska sa však podľa neho v minulosti snažil význam motívu trestného činu bagatelizovať. 
      "Prezident počas prvého týždňa po tom, čo sa objavila informácia o tejto vražde, lyžoval v Rakúsku. Neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby premiér Robert Fico (Smer-SD) päť dní po vražde ešte lyžoval v Rakúsku, akej kritike by bol podrobený," povedal Tomáš. 
      "Tvrdil, že riešením tejto krízy sú buď predčasné voľby, alebo zásadná rekonštrukcia vlády s vyslovovaním dôvery v parlamente. Teda okamžite narážal na demisiu premiéra bez toho, že by sa vedelo, čo sa presne stalo, aký bol motív vraždy. Dokonca tvrdil, že na motíve nezáleží, čo je pre nás úplne nepochopiteľné. Namiesto toho, aby sa pokúsil situáciu upokojiť, prípadne si predvolal, ako to urobil premiér, všetky bezpečnostné zložky, prilial olej do ohňa a prípad politizoval," dodal.
      Podľa Erika Tomáša sa prípad vraždy politizovať nemal, to však neznamená, že nemal byť impulzom na intenzívnejšie vyšetrovanie káuz, o ktorých novinár písal pred svojou smrťou. "Otázky vyplývajúce z toho, o čom Ján Kuciak písal, vznikali oprávnene," povedal. 
      "Chcem sa vyjadriť aj k prípadu čerpania agrodotácií na východnom Slovensku, o ktorom písal Ján Kuciak. Podľa mňa nie je dôležité vyšetriť len vraždu, ale aj túto kauzu, o ktorej písal ako o jednej z posledných. Sám pochádzam z východného Slovenska, ak sa potvrdia praktiky, o ktorých farmári hovorili aj na stretnutí s ministerkou Matečnou, je potrebné dôsledne vyvodiť zodpovednosť a vyšetriť tento prípad," podčiarkol.
      Na otázku, prečo na riešenie problémov na východe netlačili už skôr, odpovedal, že ako politik nechce hodnotiť, čo doteraz riešila alebo neriešila polícia a prokuratúra. "Ale to, čo vyplávalo na povrch, vyzerá veľmi nepekne a je potrebné sa s tým vysporiadať nielen v trestnoprávnej, ale aj politickej rovine. Ja som východniar, politik, ktorý sa na východné Slovensko vracia a vôbec som tieto informácie nemal. Pokiaľ to nebude vyšetrené, nepomôže to dôveryhodnosti polície, prokuratúry, ani politických síl," povedal Tomáš.
      V komplikovanej pozícii bude podľa neho nová ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD). Ako ministerka síce nemá právomoc zasahovať do vyšetrovania káuz, môže však vytvárať podmienky na to, aby išli čo najefektívnejšie. Médiá aj aktivisti na uliciach na ňu podľa neho začali vyvíjať tlak ešte skôr, ako nastúpila do funkcie. 
      "Pri všetkej úcte k organizátorom protestov nie je možné, aby organizátori určovali, kto má a kto nemá byť minister vnútra. Na to nemajú mandát od voličov," tvrdí Tomáš.
      "A prekáža mi aj to, že sa ministrom nedá ani elementárnych sto dní alebo určitý čas na to, aby ukázali, či vedia, alebo nevedia pracovať, ale už vopred sa kádruje, kto môže a kto nemôže byť ministrom," dodal. 
      Zástupcovia Smeru-SD podľa neho "absolútne rešpektujú právo ľudí zhromažďovať sa, protestovať a slobodne vyjadrovať názory".
      "Ale žiadame všetkých, aby rešpektovali aj názor väčšiny, ktorá ostala doma a možno má na tieto veci iný názor," zdôraznil Erik Tomáš. 
      "Je logické, že na námestiach je väčšina ľudí, ktorí nesympatizujú s našou stranou alebo vládnou koalíciou a tie námestia pomerne jasne vyjadrujú svoj názor v tom zmysle, že žiadajú predčasné voľby. Ale chcem sa ich opýtať, kto má byť alternatívou k súčasnej vláde? Pán Matovič, ktorý dokáže kopnúť aj do mŕtveho bývalého dvojnásobného predsedu parlamentu? Boris Kollár, o ktorého stykoch s mafiou hovoria autentické dokumenty Národného bezpečnostného úradu? Má byť ministerkou zdravotníctva pani Cigániková?" pýta sa.
      "Jeden známy politológ povedal, že akoby sa na Slovensku hľadala alternatíva voči Smeru aj k súčasnej opozícii. Ja zmysluplnú alternatívu k súčasnej koalícii nevidím. A aj pán prezident napokon vymenoval novú vládu na báze troch koaličných strán," zdôraznil poslanec.
      Voliči a sympatizanti Smeru-SD podľa neho počas posledného mesiaca stále intenzívnejšie vyzývajú členov tejto strany, aby viac komunikovali a bránili svoje postoje voči tlaku médií. "Jedným zo záverov snemu Smeru-SD bolo, že sme zanedbali komunikáciu smerom k našim voličom a preto to chceme robiť inak a chceme sa pobiť za našu pravdu. A vysvetľovať naše postoje k tejto veci," poznamenal poslanec. 
      "Cítime dvojaký meter väčšiny médií voči nám a prezidentovi," tvrdí Tomáš. Smer-SD v dôsledku kauzy preferenčne viditeľne poklesol a pracovný snem mal podľa Tomáša slúžiť aj na hľadanie východísk, ako tento stav zvrátiť. "Prepad je logickým vyústením situácie na Slovensku, kedy bola verejnosť neuveriteľným spôsobom masírovaná proti strane Smer-SD. Táto strana je už veľmi dlho vo vláde a prirodzená únava materiálu sa stretla s touto extrémnou udalosťou. To sa podpísalo pod preferencie Smeru," priznáva Tomáš. 
      "Ale opozícia na tom preferenčne nezískala, čo len potvrdzuje moje slová o tom, že asi pre väčšinového voliča nepredstavuje alternatívu. S aktuálnymi približne 20 percentami sa dá pracovať a žiť, čo by iné strany dali za takúto podporu. Aj preto bol zvolaný pracovný snem, aby sa situácia analyzovala, aby sme už neklesali a, naopak, pokúsili sa nejakých voličov vrátiť do nášho košiara," dodáva.
      Tézu, podľa ktorej je pripravovaný vládny sociálny balík snahou o kupovanie voličov, Erik Tomáš zásadne odmietol. "Sociálna politika Smeru je konzistentná, už minulosti sme prijali viacero sociálnych balíkov, a čo je dôležité, vždy sme dodržali, čo sme sľúbili. Ak nám niekto vyčíta, že pripravujeme sociálny balík, nie je to veľmi fér. Naše heslo je, že keď sa štátu darí, treba sa s ľuďmi o to podeliť," uviedol. 
      "Nasledujúce dva roky môžeme pokojne nazvať rokmi zvyšovania platov. Mali by sa výrazne zvýšiť platy pracujúcich v štátnom a verejnom sektore. Hlásime sa k razantnému navyšovaniu minimálnej mzdy. Aj pokles nezamestnanosti spôsobí, že firmy budú súťažiť o zamestnancov," poznamenal.
      Erik Tomáš nepotvrdil, ale ani nevyvrátil informácie, podľa ktorých by sa predseda Smeru-SD Robert Fico mal stať aj predsedom poslaneckého klubu strany. "Tým, že Robert Fico povedal, že chce mať väčšiu zodpovednosť, už niečo naznačil. Ja to hovoriť nebudem, keď to bude aktuálne, povie to pán predseda sám," uzavrel.


Copyright ©TASR 2018

Zomrel Paul Junger Witt

Zomrel Paul Junger Witt

Vo veku 77 rokov zomrel v piatok filmový a televízny producent Paul Junger Witt. O odvolaním sa na vyjadrenia producentovej hovorkyne o tom informovala agentúra AP.
Producent filmu Spolok mŕtvych básnikov (1989) skonal vo svojom dome v Los Angeles po boji s rakovinou.
Ako ďalej uviedla jeho hovorkyňa Pam Golumová, Witt mal za manželku spisovateľku Susan Harrisovú, s ktorou mal päť detí.
Americký producent stojí za filmami ako Traja králi (1999), Insomnia (2002) či za televíznym seriálom The Golden Girls (1985).

Copyright ©TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Sloboda prejavu a médií sú v Indii zaručené ústavou, niektorí tamojší novinári napriek tomu tvrdia, že za články kritické voči tamojšej vláde a jej predsedovi Naréndrovi Módímu sú v ostatnom čase terčom zastrašovania a ostrakizovania. Uviedla to v piatok agentúra Reuters.
Najmenej traja senior editori v troch rôznych vplyvných vydavateľských domoch odišli počas uplynulých šiestich mesiacov zo svojich postov. Došlo k tomu po zverejnení článkov, ktoré nahnevali vládu alebo podporovateľov vládnucej Indickej ľudovej strany (BJP), píše Reuters s odvolaním sa na kolegov zmienených novinárov.  Niektorí reportéri, rovnako ako aj televízni pracovníci, agentúre potvrdili, že zažili hrozby fyzickým ublížením, šikanu v sociálnych médiách či ostrakizáciu zo strany vlády premiéra Módího.
Medzinárodná novinárska organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) vo svojej v stredu zverejnenej výročnej správe o stave slobody médií vo svete zaradila Indiu na 138. priečku 180-miestneho rebríčka. India si oproti vlaňajšku pohoršila o dve miesta a podľa aktuálneho hodnotenia RSF je nižšie než Zimbabwe, Afganistan či Mjanmarsko. V roku 2002, v ktorom RSF s vydávaním tohto rebríčka začali, mala India spomedzi 139 krajín 80. miesto.
"Hinduistickí nacionalisti sa na úrovni verejnej diskusie usilujú potlačiť akékoľvek protinárodné myšlienky, v mainstreamových médiách rastie autocenzúra a novinári sú v rastúcej miere terčmi internetových ohováracích kampaní zo strany najradikálnejších nacionalistov, ktorí ich znevažujú alebo sa im dokonca vyhrážajú fyzickou odvetou," uviedli v citovanej správe RSF.
Hovorca indickej vlády obvinenia novinárov komentovať odmietol. Vláda sa taktiež bezprostredne nevyjadrila ani k správe RSF.
Ako doplnil Reuters, nie všetci indickí novinári sú si vedomí popisovaných problémov. Hodnotenie slobody médií je podľa politického komentátora a poslanca parlamentu Swapana Dasguptu "dosť nevysvetliteľné".
Podľa hovorcu vládnucej strany BJP majú správy o zastrašovaní médií ďaleko od skutočnosti. "Naopak, BJP je obeťou útokov veľkej časti médií, ktoré sa rozvíjali pod záštitou Kongresu, ľavice a ďalších opozičných strán," povedal pre Reuters v stanovisku zaslanom e-mailom.
Niektorí novinári v Indii sa podľa Reuters domnievajú, že sloboda médií je v súčasnosti - v období pred budúcoročnými voľbami - ohrozená viac než inokedy.

Copyright ©TASR 2018


Portál Opera Plus po deviatich rokoch končí svoju činnosť. Dôvodom je zníženie dotácie od ministerstva kultúry. Publikačná činnosť portálu končí dnes, jeho stránky vrátane archívu by mali byť prístupné do konca tohto roka. ČTK o tom informoval Vít Dvořák, šéfredaktor a predseda spoločnosti Opera Plus.
"Rozhodnutie skončiť prichádza v čase, keď je Opera Plus v najlepšej kondícii za celú dobu svojej existencie, čo napokon dokladajú odborné posudky autorít sveta klasickej hudby a opery, ale aj tance, rovnako ako aj nejedno ocenenie, ktoré stránky Opera Plus získali," uviedol Dvořák, podľa ktorého je ukončenie činnosti tiež protestom proti dotačnej politike ministerstva.
Portál o klasickej hudbe, opere a tancu Opera Plus žiadal o dotácie podobne ako konkurenčné Harmónia a Hudobné rozhľady. Vlani dotácie ministerstva kultúry na jednu rukopisná stranu textu podľa Dvořáka činila u Harmónie 394 korún, u Hudobných rozhľadov 321 Sk, avšak u Opery Plus len 140 korún.
"Pre tento rok sme požiadali s podrobným zdôvodnením o aspoň čiastočné narovnanie zdeformovaného konkurenčného prostredia. Reakciou k nášmu veľkému prekvapeniu bolo konštatovanie ministerskej grantovej komisie pre oblasť klasickej hudby, že 'nie je možné akceptovať tak výrazné medziročné navýšenie príspevku, čo sa premietlo do bodového hodnotenia', nasledované drastickým znížením tohtoročného grantu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi o viac ako polovicu, teda dokonca už len na obyčajnú štvrtinu toho, čo na jednu normostranu textu pre tento rok dostala konkurencie, "uviedol Dvořák.
So žiadosťou o prehodnotenie rozhodnutia so zástupcami Opery Plus bez úspechu obrátili na ministra kultúry v demisii Ilju Šmída a podložili analýzu vychádzajúcu z čísel konkurenčných projektov, vopred vyžiadaných od ministerstva na základe otvoreného prístupu k informáciám. "Spochybnili sme aj súbežné poskytovanie dotácií pre tlačené a webové verzie Harmónie aj Hudobných rozhľadov, pričom obsah oboch verzií je takmer totožný, a teda je platený dvakrát, čo už pred dvoma rokmi samo ministerstvo kultúry pri našom rokovaní označilo za neprípustné, avšak táto prax pokračuje naďalej, "vyhlásil Dvořák. Zamietnutie žiadosti ministrom kultúry označil za sklamanie.
S koncom portálu skončia tiež Výročné ceny Opery Plus, v ktorých sa do hlasovania tento rok zapojilo 13.327 čitateľov.

Copyright © ČTK 2018

27. 4. 2018

Hodnoty budujú obsah

Hodnoty budujú obsah

Viera Dubačová chce predvolať riaditeľa RTVS J. Rezníka na mediálny výbor NR SR

Viera Dubačová chce predvolať riaditeľa RTVS 
J. Rezníka na mediálny výbor NR SR


Nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR Viera Dubačová plánuje iniciovať mimoriadne rokovanie parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Od generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka chce na ňom počuť vysvetlenie ukončenia spolupráce s viacerými externými redaktormi verejnoprávneho média.
Dubačová v oznámení médiám konkretizuje, že na najbližšom zasadnutí mediálneho výboru navrhne následne zvolať mimoriadne rokovanie a verejné vypočutie Rezníka. "Mal by prísť svoje kroky a kroky svojich podriadených obhájiť," mieni Dubačová, ktorá poukazuje na to, že ukončenie spolupráce sa týka redaktorov kritizujúcich vedenie RTVS a jeho spravodajskej sekcie.
V súvislosti s piatkovými medializovanými informáciami hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková skonštatovala, že viacerým redaktorom skončila dohoda o externej spolupráci a vedenie spravodajstva sa rozhodlo, že niektorým z nich ju k dnešnému dňu nepredĺži. "Interné manažérske rozhodnutia, ktoré súvisia so zabezpečením programovej služby v oblasti spravodajstva, RTVS komentovať nebude," dodala.


Copyright ©TASR 2018

Novinárska cena 2017- Nominácie

Novinárska cena 2017- Nominácie


Audiovizuálna žurnalistika - Najlepší investigatívny príspevok
Katarína Začková, Reportéri- Zviera ako vec, RTVS - Slovenská televízia, Reportéri
Michal Kovačič, Kotleba zrodil skokana roka, TV Markíza
Ivan Brada, Lukratívna chudoba , RTVS

Audiovizuálna žurnalistika - Najlepší rozhovor, beseda, diskusia
Oľga Baková, Silná zostava (Sú korupcia, podplácanie a rodinkártsvo našimi tradičnými normami?), RTVS
Katarína Žitniaková, Rozhovor s režisérom Hansom Busstrom, Radio Aktual
Marek Vagovič, NA ROVINU s Terezou Nvotovou: Mečiarove ponožky hovoria samy za seba, Aktuality.sk

Audiovizuálna žurnalistika - Najlepšia reportáž
Pavol Fejér, Holorub prírody, RTVS - Slovenská televízia
Soňa Gyarfašová, V pamäti národa, RTVS - relácia Reportéri
Lýdia Kokavcová, O cigánskych studničkách, RTVS, relácia Reportéri

Cena za inovatívnu online žurnalistiku
Peter Nagy, Sľuby.SME.sk, SME.sk
Tomáš Prokopčák, Dávid Tvrdoň, Peter Tkačenko, Peter Kapitán, Zuzana Kepplová, Matej Ohrablo, Tomáš Rybár, Dobré ráno - denný podcast denníka SME, SME
Dávid Tvrdoň, Ondrej Podstupka, Martin Paulďuro, Kolektív Vývojári Petit Press a.s., Interaktívne spracovanie volieb do VÚC 2017, SME

Fotožurnalistika - Najlepšia fotografia
Juraj Mravec, Mosúl cena za slobodu, dennik n, aktuality.sk
Tomáš Benedikovič, Marián Varga naposledy, Denník N
Ján Husár, Jan Husar, aktuality.sk

Najlepší česko-slovenský kreslený vtip, komiks, karikatúra
Martin Šútovec, Séria karikatúr - Shooty, Denník N
Matúš Vizár, europe, kanárik, kiska neskáče, kurdistan, pochovanie plavčana, Si, Trolls, z, 100 rokov, Dennik N
Natália Ložeková, Róbert Csere, Titulné strany časopisu .týždeň, .týždeň

Najlepší príspevok uverejnený na blogu
Radovan Bránik, Séria blogov, Kotlebov zázračný strojček na peniaze úplne zblízka a zvnútra, Ako duo Suja a Kotleba obišlo vôľu poslancov a zaviedlo v bystrickom kraji vlastné zákony, Predaj techniky za 1 Euro je iba vrcholom ľadovca, Definitívna bodka za príbehom človeka, ktorému bol primalý župan a chcel stále viac, Kotlebov zázračný strojček na peniaze, www.sme.sk
Jakub Goda, Ako bojovať proti fašizmu na internete – kompletný manuál, Nesmrteľné mýty o médiách a propagande, ktorým veria nielen zemavekári, Denník N
Marian Jánoš, Séria blogov, Ad: Odvodový bonus – zásadná reforma odvodov, Odvodový bonus III: rekapitulácia výpočtových chýb, Sulík na ne stavil svoj krk, nové výpočty odvodového bonusu sú však tiež chybné, Dôchodková blamáž od SaS, Poľnohospodár Kotleba kŕmi svojich voličov senom, Odchod z EÚ istí viera v Kotlebovho Uhríka, Odvodový bonus bez Excelu, Denník N

Najlepší regionálne publikovaný alebo odvysielaný príspevok
Katarína Gécziová, Séria o rozsiahlom majetku šéfa vodární, Denník Korzár
Peter Jabrik, Jaroslav Vrábeľ, Séria káuz Tempus, Denník Korzár
Tomáš Holúbek, Sused strieľa po ľuďoch. Polícia nekoná. Právnik: Zodpovedná je jednoznačne polícia, Prokuratúra preverí policajtov pre kauzu strieľajúceho suseda, Mladík so zbraňou chcel údajne rozštvrtiť štvorročného chlapca, Súd prepustil muža, ktorý mal strieľať po štvorročnom chlapcovi, Mladíka odsúdili za vyhrážky susedovi, MY Nitrianske noviny a mynitra.sme.sk

Písaná žurnalistika - Najlepší analytický príspevok
Mária Hunková, Máme lepšie nemocnice ako na Západe alebo ako sa zo strachu nebezpečne klame, TREND
Veronika Folentová, Školy a štát nevedia pomôcť chudobným deťom, v okrese Spišská Nová Ves prepadol každý tretí prvák, Denník N
Ria Gehrerová, Vyhrážal sa mi, že ma vyhodí z okna, hovorí žena žijúca s násilníkom, na Slovensku sú tisíce podobných príbehov, Denník N

Písaná žurnalistika - Najlepší investigatívny príspevok
Monika Tódová, Svet špeciálneho prokurátora Kováčika: Za osem rokov podal nula obžalôb, Denník N
Matej Dugovič, Bratislavskí developeri stavajú mrakodrapy na rope, toxické látky sa z Apollky šíria podzemím, Denník N
Vladimír Šnídl, Na obrane pod SNS sa schyľuje k miliardovému nákupu obrnených vozidiel bez súťaže, Dankovi ľudia potichu vybrali transportéry za 400 miliónov, na ťahu je ešte Smer, Transportéry už pripomínajú Slotovu SNS. V armádnom obchode sa zjavil pražský zubár, Na nákupe transportérov môže zarobiť fabrika, za ktorou je rodina Dankovho úradníka, Nákup transportérov: Dankovi ľudia pol roka tajili, že sa dohodli s Fínmi, Ponuku na transportéry dali aj Nemci. Dankovi ľudia ju ignorovali a potom o nej zavádzali, Denník N
Veronika Folentová, Miro Kern, Konštantín Čikovský, Z 300 miliónov na vedu nedostali univerzity nič, všetko šlo firmám. Nahnevaní rektori píšu Plavčanovi, Prorektor STU o zrušených eurofondoch pre školy: Musím odmietnuť spoluprácu z Nemecka, Ministerstvo školstva dalo eurofondy na výskum a inovácie aj pivovarom a liehovarom, Škandál s eurofondmi je podľa Európskej komisie vážny, poslala nám varovný list, Vrátil sa z USA, kde skúmal rakovinu, žiadal 7 miliónov z eurofondov, ale nedostal ich: Súťaž nebola fér, Vedec sa vrátil po 16 rokoch z Viedne, eurofondy nezískal: Zvažujem odchod zo Slovenska, Nominanti SNS prihrali šesť miliónov z eurofondov na výskum Havalcovi z kauzy emisie, Denník N

Písaná žurnalistika - Najlepší komentár
Filip Obradovič, Séria komentárov, Netešme sa, že Kažimír neuspel vo voľbe o šéfa euroskupiny, Reforma, ktorá stojí a padá na Kažimírovi, Redaktorka Plusky poľuje na študenta z protestov, akoby dostala zadanie, Toto je jadro Európy, pred ktorým nás varuje Sulík, Denník Pravda nepíše o diaľniciach pravdu, Skúste si predstaviť, že sa narodíte do rómskej osady, Ako Ódorov odchod do NBS zapadá do Kažimírovho plánu, Týždenník TREND
Beata Balogová, Autorská strana, Čo nás učí rakovina o sebe samých? , Ako sa z nádejných politikov stávajú autokrati., Stále nevieme hovoriť o sexuálnom násilí., Na ceste k slobode mnohí padli na kolená., Túžime sa vrátiť do záhrad starých mám, a tak zabúdame na tie naše. , Ako svet prišiel o príbeh starého Kóhna., Denník SME, Sme.sk
Martin Hanus, Séria komentárov, Prečo to aj za Plavčana pôjde dolu vodou , Ako sa Ján Čarnogurský vzdal svojho dedičstva, Prečo Smer stále žije , Prečo treba ÚPN založiť znova , Beštie boli vypustené von , Konzervatívny denník Postoj

Písaná žurnalistika - Najlepší rozhovor
Mirek Tóda, Nič lepšie ako skončiť na Slovensku sa mi nemohlo stať, hovorí iránska komička, Denník N
Branislav Oprala, Pavel Bielik, Moderátor Václav Moravec: Nenávidíme cudzincov, ale vládnu nám Slovák a Polojaponec. Je to blázinec, Denník N
Marek Vagovič, Bývalý šéf tímu Gorila Marek Gajdoš: Urobili zo mňa nepriateľa štátu, Aktuality.sk

Písaná žurnalistika - Najlepšia reportáž
Juraj Koník, Martina Koník, Tomáš Benedikovič, Takto učí dobrý učiteľ. Novinár odišiel z Bratislavy na východ a odpísané deti vyťahuje do normálneho života, Denník N
Stanislava Harkotová, Matka ukrajinských vojakov, Aktuality.sk
Tomáš Bella, Ako som sa v Japonsku prestal báť a začal sa tešiť na starobu, Denník N

NDS šíri v súvislosti s úsekom D1 pri Hrboltovej polopravdy, tvrdí výbor MsČ 

NDS šíri v súvislosti s úsekom D1 pri 
Hrboltovej polopravdy, tvrdí výbor MsČ 

Výbor zastupujúci občanov ružomberskej mestskej časti (MsČ) Hrboltová vyzýva Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS) na vysvetlenie poloprávd, ktoré podľa nich spoločnosť šíri cez médiá v súvislosti s rozkladom k záverečnému stanovisku týkajúcim sa diaľnice D1 v úseku Hubová-Ivachnová. TASR o tom informovala poslankyňa za mestskú časť Hrboltová a predsedníčka výboru MsČ Anna Šanobová, ktorá je jednou z predkladateliek rozkladu voči záverečnému stanovisku.
Poslankyňa v súvislosti s medializovanými informáciami zo strany NDS upozornila na viacero tvrdení, ktoré sú podľa nej zavádzajúce. "Rozklad nepodali dvaja ľudia, ale podal ho Výbor MsČ s podporou viac ako 450 občanov Hrboltovej a občianske združenie Zdravý domov, zastrešené svojou členskou základňou," uviedla.
Rovnako zavádzajúce je podľa nej i tvrdenie NDS, že ak by boli nároky zo strany predkladateľa rozkladu relevantné, určite ich nikto nebude podávať o minútu dvanásť. "Špekulatívnym konaním by to bolo vtedy, ak by naše pripomienky neboli vecné a relevantné, alebo ak by sme v rámci povoľovania žiadne pripomienky nedávali. Preto vyzývame NDS, aby vymenovala špekulatívne pripomienky, ktoré sme podali," povedala.
Pokus o stretnutie s predkladateľmi, ktoré NDS iniciovala minulý týždeň, bolo podľa Šanobovej účelovo nastavené pre médiá. "Navyše, ak sme v priebehu povoľovania, ktorý trval viac ako rok, nenašli konsenzus, pretože NDS nedokázala odborne argumentovať, tak sme na takéto stretnutie nepristúpili," priblížila.
V súvislosti s pripomienkovaním záverečného stanoviska k diaľnici Hrboltovčanmi NDS minulý týždeň informovala, že zapracovali 135 ich pripomienok. I toto tvrdenie považuje výbor za mylné. "Od samého začiatku sú jadrom našich pripomienok tri základné technické pripomienky a približne 20 okrajových pripomienok," povedala Šanobová. Rozdiel podľa nej tvoria pripomienky ostatných účastníkov konania a odborníkov, čo poukazuje na nekvalitu a riziká navrhovaného riešenia.
Občania Hrboltovej podľa Šanobovej chcú, aby sa diaľnica stavala, pretože zápchami v Ružomberku trpia rovnako ako všetci ostatní obyvatelia. Navyše roky trpia aj rozostavanou stavbou pôvodného portálu riešenia V0 a nechcú pripustiť, aby sa experimentovalo s novým portálom nad obytnou zónou v Hrboltovej. "NDS dezinformuje verejnosť, vnáša do správneho poriadku povoľovania stavby emócie a spochybnenie zákonov, čo je pre štátnu spoločnosť nenáležité. Čelní predstavitelia NDS sa znižujú k osočovaniu občanov, čo sa nedá prirovnať k inému ako k politickým manévrom alebo šíreniu poplašných správ," uzavrela mestská poslankyňa.


Copyright ©TASR 2018

Transparency International Slovensko znepokojuje prepúšťanie v spravodajstve RTVS

Transparency International Slovensko 

znepokojuje prepúšťanie v spravodajstve RTVS

Transparency International Slovensko so znepokojením sleduje kroky nového vedenia verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a jeho vzťah k novinárom, ktorí boli súčasťou nárastu sledovanosti a kvality spravodajstva v ostatných rokoch. Ako ďalej píše nezisková organizácia, ktorá sa venuje znižovaniu korupcie a zvyšovaniu transparentnosti inštitúcií, na svojom sociálnom profile, "vyzývame generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka, aby zastavil nárazové prepúšťanie redaktorov a zvolil ústretový prístup k novinárom, ktorí sú znepokojení manažérskymi zmenami v redakcii. Zároveň by mal im aj verejnosti vysvetliť, ako presne chce spravodajstvo v RTVS zmeniť a kam ho posunúť. Je to predsa naša verejná televízia a rozhlas, nie majetok politikov a ich nominanta".

Dnes prenikli na verejnosť informácie o prepúšťaní externých pracovníkov spravodajstva RTVS, teda redaktorov, ktorí síce denne vyrábajú spravodajské príspevky, ale nie sú internými zamestnancami. Ako informovali viaceré médiá, výpovede dostali zatiaľ štyria redaktori televízneho spravodajstva, ktorí nemali zamestnaneckú zmluvu - kultúrna redaktorka Jana Masárová, redaktor zahraničia Matúš Dávid, redaktori domáceho spravodajstva Matúš Baňovič a Kristián Čekovský a výpoveď dala redaktorka a moderátorka rozhlasového spravodajstva Jana Maťková. Ako v svojom sociálnom profile uviedla redaktorka a moderátorka spravodajstva verejnoprávnej televízie Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá nedávno s ďalšími redaktormi RTVS založila Spravodajské odbory RTVS, „dnešným dňom ohlásilo vedenie prepúšťanie externistov. Teda, prepáčte, ako to povedalo naše vedenie, nie prepúšťanie, ale ukončenie spolupráce. Predpokladám, že argument bude, že chceme posilniť interné kapacity. Prečo ľudí, ktorí už roky pracujú pre RTVS, nechcú v internom stave, môžeme hádať. Kladiem si otázku, či je náhoda, že v redakcii máme 10 externistov, a všetci podpísali náš otvorený list“.

"Viacerým redaktorom sa skončila dohoda o externej spolupráci a vedenie spravodajstva sa rozhodlo, že ju k dnešnému dňu nepredĺži. Interné manažérske rozhodnutia, ktoré súvisia so zabezpečením programovej služby v oblasti spravodajstva, RTVS komentovať nebude," povedala k situácii pre agentúru SITA hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.

Rozhlas a televízia Slovenska sa podľa jeho šéfa Jaroslava Rezníka bude „snažiť aj naďalej posilňovať naše interné kapacity a budeme prerozdeľovať zdroje v prospech interných kapacít na úkor externých. Pretože si myslíme, že interní zamestnanci pociťujú vyššiu mieru lojality voči firme ako externí. Tak je to vo všetkých štandardných príručkách korporátnej lojality“. Generálny riaditeľ RTVS to konštatoval vo štvrtok 26. apríla počas rokovania Rady RTVS. Rezník tak odpovedal na otázku členky Rady RTVS Dóry Hushegyiovej na personálne výmeny.



2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Stanovisko HÚ SAV k medializovaným osobným útokom voči pracovníkovi Historického ústavu SAV Mgr. Miloslavovi Szabóovi, PhD.

Stanovisko HÚ SAV k medializovaným osobným útokom voči pracovníkovi 

Historického ústavu SAV Mgr. Miloslavovi Szabóovi, PhD.


Reakcia DAB v Nitre na medializované informácie

Reakcia DAB v Nitre na 


Divadlo Andreja Bagara (DAB) v Nitre musí reagovať na skreslené medializované informácie, ktoré sa týkajú rozviazania pracovného pomeru s členmi umeleckého súboru Romanom Poláčikom a Martinom Šalachom.

Problém, na ktorý nadväzovali ďalšie udalosti, vznikol po premiére inscenácie Otec Goriot v piatok 13. 4. 2018 pri incidente v Zákulisí (v priestore pracovne nazývanom bufet pre zamestnancov), ktorý má v prenájme spoločnosť Slovrestav s.r.o. Uvedená spoločnosť prevádzkuje tieto priestory na základe zmluvy.

Prevádzková doba bufetu bola po premiére hry Otec Goriot predĺžená na základe požiadavky umeleckého šéfa DAB do 02:00. Podľa našich informácií a kamerových záznamov požiadala bezpečnostná služba Bonul, ktorú si najala spoločnosti Slovrestav s.r.o., návštevníkov, aby po záverečnej hodine opustili uvedené priestory, nakoľko povolenie na prevádzku bolo len do 02:00. Namieste došlo k slovným výmenám názorov, na základe kamerových záznamov však nemáme žiadne dôkazy, že by prišlo k nejakým fyzickým stretom s hercami a návštevníkmi. Nakoľko sa jedná o priestor v prenájme Slovrestav s.r.o., nie je, žiaľ, v kompetencii vedenia DAB riešiť poriadok v uvedených priestoroch.

Divadlo Andreja Bagara v Nitre má vlastnú ochranu objektu a nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu ani nijako nespolupracuje s SBS Bonul. Ochrana objektu DAB nemá v kompetencii riešiť priestory v prenájme, aj keď sa nachádzajú v rovnakej budove. V prípade poškodzovania zariadenia DAB, porušovaní predpisov a nariadení, volajú políciu na zjednanie nápravy.

Považujeme za dôležité pripomenúť, že k rozviazaniu pracovného pomeru s oboma hercami nedošlo kvôli spomínanému incidentu v bufete DAB, ale v súvislosti s ich následným prístupom, kvôli ktorému bolo vážne ohrozené odohratie večerného predstavenia v DAB v nasledujúci večer 14. 4. 2018. Celú záležitosť vedenie DAB vyriešilo v súlade so zákonníkom práce po vzájomnej dohode s oboma hercami a pokladáme ju za uzatvorenú.

Celý konflikt vznikol ako konflikt medzi hercami a prevádzkou bufetu. A netýka sa divadla ako takého. To, že tento konflikt samotní herci preniesli na diváka (v zmysle ohrozenia realizácie sobotného predstavenia) a na pôdu divadla, považujeme za neprípustné a sme presvedčení, že rovnako by reagovalo vedenie každého divadla.

Môžeme len doplniť, že informácie, ktoré boli v statuse Katariny Kubisovej na sociálnej sieti (Katarzia, dcéra herečky Evy Pavlíkovej), boli veľmi jednostranné, skreslené a v mnohých konštatovaniach vyložene nepravdivé. Navyše sú interpretáciou osoby, ktorá sa v uvedenom čase nenachádzala v priestoroch a vychádza len zo sprostredkovaných a nepresných informácií.

Vedenie DAB chápe, že divadelný bufet je špecifickým priestorom, ktorý pracovníkom divadla a predovšetkým hercom poskytuje zázemie, možnosť relaxu a uvoľnenia po náročných výkonoch na javisku. Preto sme už prikročili ku konkrétnym krokom, ktoré majú zabezpečiť citlivejší prístup prenajímateľa priestoru k členom umeleckého súboru a ktoré majú v budúcnosti zamedziť podobným poľutovaniahodným incidentom.

V závere chceme podotknúť, že nás vzniknutá situácia veľmi mrzí, ale v záujme zachovania prevádzkyschopnosti divadla, žiaľ, vedenie DAB nemalo inú možnosť ako na ňu reagovať.

-dab-

Matthias Settele: Rozhodnutie súdu v zmenkovej kauze je ďalší útok na nezávislé médiá

Matthias Settele: 
 Rozhodnutie súdu v zmenkovej kauze je ďalší útok na nezávislé médiá

Rozhodnutie súdu v kauze zmeniek týkajúcich sa TV Markíza je ďalším útokom na nezávislé médiá v 20-ročnej histórii televízie, a takýto pretrvávajúci stav je dôvodom na vážne obavy. V písomnom stanovisku súkromnej televízie to v piatok vyhlásil jej generálny riaditeľ Matthias Settele.
Oznámil, že TV Markíza sa odvolá voči rozsudku sudkyne Okresného súdu Bratislava V. Zuzany Maruniakovej, ktorá vo štvrtok (26.4.) rozhodla o tom, že bývalý štatutár TV Markíza Pavol Rusko a ako ručiteľ aj televízia sú povinní preplatiť zmenku v hodnote 8,3 milióna eur spoločnosti Správa a inkaso zmeniek Mariána Kočnera.
TV Markíza je podľa jej šéfa týmto prvostupňovým rozhodnutím šokovaná. Udalosti, ako je tento rozsudok, potvrdzujú z pohľadu Setteleho „sentiment verejnosti, ktorá protestovala počas posledných niekoľkých týždňov“.
„Markíza pôsobí na Slovensku už viac ako 20 rokov a nejedná sa o prvý útok na nezávislé médiá. Nejedná sa ani o prvý pokus pána Kočnera o porážku Markízy a jej poslania,“ vyhlásil generálny riaditeľ Markízy, ktorý pripomenul kauzu Gamatex z konca minulého tisícročia.
Skutočnosť, že takýto stav pretrváva na Slovensku, je dôvodom na vážne obavy, uviedol ďalej Settele. „A nielen pre Markízu a jej akcionárov. Je to obava pre každého, kto podniká na Slovensku, kto požaduje spravodlivé zaobchádzanie, transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií a právneho systému, ktorý funguje s predvídateľnými pravidlami,“ zhrnul.
Sudkyňa vyniesla verdikt v prvom z trojice súdnych sporov, v ktorých firma podnikateľa Kočnera požaduje preplatenie troch zmeniek v celkovej hodnote viac ako 42 miliónov eur týkajúcich sa TV Markíza. Podnikateľ Kočner podľa Maruniakovej pred súdom preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky a má právo požadovať zmenkovú sumu. Argumenty televízie naopak označila na nedôvodné a nepreukázané, televízia podľa nej neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení.
Zmenky z roku 2000, ktoré podľa tvrdenia Pavla Ruska mali definitívne vyriešiť spor s Gamatexom, považuje TV Markíza za podvodné. Podľa Setteleho to aj dokáže, ak dostane šancu. Sudkyňa vo štvrtok z dôvodu hospodárnosti odmietla dokazovanie, ktoré televízia pred súdom navrhovala.
„Viac ako rok sa Markíza snažila prezentovať odborné forenzné dôkazy medzinárodne uznávanými odborníkmi, ktoré by mohli preukázať, že zmenky nie sú autentické. Súd nám to neumožnil. Markíza tiež získala odbornú analýzu rukopisu, ktorá jasne ukazuje, že Rusko nepodpísal zmenky v roku 2000, ako tvrdili Rusko a Kočner. Súd odmietol vypočuť svedectvo tohto znalca,“ vytkol generálny riaditeľ.
Televízia pred súdom tiež poukazuje na to, že zmenky sa objavili až po 16 rokoch a nemá ich v účtovníctve ani televízia ani firmy Mariána Kočnera. Vo štvrtok tiež predložila dokument, z ktorého vyplýva, že Pavol Rusko pri predaji Gamatexu v roku 2000 vyhlásil, že medzi firmami už neexistujú žiadne záväzky.

Copyright © TASR 2018

RTVS sa podľa Rezníka snaží posilniť internistov, sú lojálnejší

RTVS sa podľa Rezníka snaží posilniť 

internistov, sú lojálnejší


Rozhlas a televízia Slovenska sa podľa jeho šéfa Jaroslava Rezníka bude „snažiť aj naďalej posilňovať naše interné kapacity a budeme prerozdeľovať zdroje v prospech interných kapacít na úkor externých. Pretože si myslíme, že interní zamestnanci pociťujú vyššiu mieru lojality voči firme ako externí. Tak je to vo všetkých štandardných príručkách korporátnej lojality“. Generálny riaditeľ RTVS to konštatoval vo štvrtok 26. apríla počas rokovania Rady RTVS. Rezník tak odpovedal na otázku členky Rady RTVS Dóry Hushegyiovej na personálne výmeny. Hushegyiová sa konkrétne opýtala: „Plánujete alebo očakávate ďalšie personálne zmeny? V spravodajstve boli všelijaké fluktuácie. Ak dobre viem, hľadáte nových redaktorov. V akom stave je to?“ K otázke dodala, že osobne každý večer sleduje televízne Správy RTVS a žiadny rozdiel nevidí oproti obdobiu spred polroka – roka. „Ja som presvedčená, že tí redaktori sú absolútne slobodní a dosť kritickí, ja tam nevidím žiadne zmeny osobne,“ dodala.

Jaroslav Rezník v odpovedi na citovanú otázku v úvode uviedol, že RTVS mal k 31. marcu 2018 1 487 zamestnancov. „Za prvý kvartál prišlo 27, odišlo 31. V tom je zarátané aj spravodajstvo. Samozrejme, je právom aj povinnosťou vedenia nielen spravodajstva, ale aj RTVS nastavovať personálne zloženie celej firmy tak, aby sa mohla zamerať na optimálny výkon. Zo strednodobého hľadiska máme vypísané a otvorené prijímacie alebo výberové konania na niektoré pozície. Plus okrem toho, v priebehu tohto roka máme ambíciu otvoriť minimálne jeden, v optimálnom prípade dva spravodajské posty. Hovoríme a zvažujeme čím skôr Berlín alebo Moskvu, pretože obidva považujeme za dôležité. Rozprávame o tom, akým spôsobom posilniť Veľkú Britániu vo vzťahu k tomu, čo sa deje v rámci nového nastavovania vzťahov medzi Britániou a Európskou úniou. Pripravujeme a skladáme tím pre dátovú žurnalistiku, ktorá sa ukazuje ako nové odvetvie žurnalistiky, ktoré vyplýva z toho, že veľmi veľa vecí je v online prostredí,“ povedal šéf RTVS.

Deň po rokovaní Rady RTVS dnes prenikli na verejnosť informácie o prepúšťaní externých pracovníkov spravodajstva RTVS, teda redaktorov, ktorí síce denne vyrábajú spravodajské príspevky, ale nie sú internými zamestnancami. Ako informovali viaceré médiá, výpovede dostali zatiaľ štyria redaktori televízneho spravodajstva, ktorí nemali zamestnaneckú zmluvu - kultúrna redaktorka Jana Masárová, redaktor zahraničia Matúš Dávid, redaktori domáceho spravodajstva Matúš Baňovič a Kristián Čekovský a výpoveď dala redaktorka a moderátorka rozhlasového spravodajstva Jana Maťková. Ako v svojom sociálnom profile uviedla redaktorka a moderátorka spravodajstva verejnoprávnej televízie Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá nedávno s ďalšími redaktormi RTVS založila Spravodajské odbory RTVS, „dnešným dňom ohlásilo vedenie prepúšťanie externistov. Teda, prepáčte, ako to povedalo naše vedenie, nie prepúšťanie, ale ukončenie spolupráce. Predpokladám, že argument bude, že chceme posilniť interné kapacity. Prečo ľudí, ktorí už roky pracujú pre RTVS, nechcú v internom stave, môžeme hádať. Kladiem si otázku, či je náhoda, že v redakcii máme 10 externistov, a všetci podpísali náš otvorený list“.


"Viacerým redaktorom sa skončila dohoda o externej spolupráci a vedenie spravodajstva sa rozhodlo, že ju k dnešnému dňu nepredĺži. Interné manažérske rozhodnutia, ktoré súvisia so zabezpečením programovej služby v oblasti spravodajstva, RTVS komentovať nebude," povedala k situácii pre agentúru SITA hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Na objasnení vraždy novinára Jána Kuciaka sa aktuálne vykonávajú úkony v Slovenskej republike a Taliansku.
"Zúčastnené strany vykonávajú úkony na území obidvoch dotknutých štátov, teda členovia tímu zo Slovenskej republiky sa môžu zúčastniť na vykonávaní úkonov v Taliansku a naopak. Zástupcovia Europolu a Eurojustu poskytujú pre členov tímu nevyhnutnú pomoc vo forme analytického vyhodnotenia zabezpečených dôkazov a s tým spojené finančné a materiálne zabezpečenie," uviedla v piatok pre TASR hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Jana Tökölyová.
Podľa jej slov na základe uzatvorenej dohody o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu nebude prokuratúra poskytovať žiadne ďalšie informácie o priebehu trestného konania. "Ide o výslovnú požiadavku orgánov Talianskej republiky, ktorá je súčasťou podpísanej dohody," dodala hovorkyňa.
Dohodu podpisoval 18. apríla v Haagu so svojimi partnermi za SR generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Išlo o vznik medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý pracuje na objasňovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. TASR o tom vtedy informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová.
"Podpísanie dohody považujem za mimoriadne dôležité, pretože bude slúžiť ako základná báza pre výmenu a získavanie poznatkov a informácií vedúcich k objasneniu skutku a zisteniu jeho páchateľa - páchateľov," uviedol vtedy Čižnár.

Copyright © TASR 2018


KŠR SSN NEWS

KŠR SSN NEWS

Na členskej schôdzi Klubu športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov (KŠR SSN) zvolili v bratislavskom Dome športu výbor na nasledujúce dvojročné obdobie 2018 - 2020. V tajných voľbách zostalo naďalej vo funkcii deväť členov, ktorí pracovali vo Výbore KŠR SSN aj v predchádzajúcom dvojročnom cykle (2016 - 2018) - Tomáš Grosmann (predseda), Zdeno Simonides (podpredseda), Zuzana Wisterová (tajomníčka), Ľudovít Lučanič, Ľubomír Souček, Martin Šeďo, Roman Uhlík, Pavol Uhrin a Štefan Žilka. Po správach o činnosti a hospodárení v období od predchádzajúcej členskej schôdze 28. apríla 2016 a diskusii schválili delegáti v závere rokovania uznesenie, ktoré predniesol predseda návrhovej komisie Gabriel Bogdányi.
Výbor KŠR SSN na nové dvojročné obdobie (2018 - 2020): Tomáš Grosmann, Zdeno Simonides, Zuzana Wisterová, Ľudovít Lučanič, Ľubomír Souček, Martin Šeďo, Roman Uhlík, Pavol Uhrin, Štefan Žilka.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Akadémia Axela Springera v Berlíne udelí zvláštnu cenu zavraždenému slovenskému investigatívnemu novinárovi Jánovi Kuciakovi. Informovali o tom noviny Osnabrücker Zeitung s odvolaním sa na agentúru DPA.
Kuciakovi podľa nej udelia na odovzdávaní cien Axela Springera pre mladých žurnalistov 3. mája v Berlíne osobitné ocenenie.
Ocenenie za vynikajúcu prácu mladého žurnalistu mimo nemecky hovoriaceho priestoru je dotované sumou 5000 eur. Udelené bude sestre Jána Kuciaka Márii, ako aj jeho kolegom z redakcie spravodajského portálu Aktuality.sk, informovala v piatok spoločnosť Axel Springer. Zvláštne ocenenie sa udelí po prvýkrát.
Mená ostatných laureátov budú zverejnené až 3. mája na slávnostnom udeľovaní, píše DPA.
Telá zavraždeného 27-ročného novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej našla polícia 25. februára v rodinnom dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta.

Copyright © TASR 2018



VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA



MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Ani štyri mesiace po prepustení z vyšetrovacej väzby nesmie nemecká novinárka Mešale Toluová opustiť Turecko. Súd v Istanbule vo štvrtok totiž rozhodol, že zákaz vycestovania pre 33-ročnú ženu z nemeckého Ulmu a jej takisto obžalovaného manžela Suata Čorlua zostáva v platnosti.
Turecká justícia však zbavila Toluovú povinnosti hlásiť sa každý týždeň na polícii, vyplýva z informácií tlačovej agentúry DPA.
Proces s oboma partnermi a ďalšími 25 obžalovanými z aktivít súvisiacich s terorizmom bude pokračovať až 16. októbra.
Toluová hodnotila verdikt tureckej justície ako politické rozhodnutie a "šikanu". Avizovala odvolanie s tým, že si uvedomuje riziká spojené s prípadným obnovením jej novinárskej práce.
Súčasne vyjadrila obavy z toho, že proces môže trvať hoci aj roky. Upozornila, že jej v súčasnosti trojročný syn, ktorý vyrastal v Nemecku a momentálne je s ňou v Turecku, sa takisto nemôže vrátiť do obvyklého prostredia.

Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia dosiahli vo štvrtok poobede predbežnú politickú dohodu o hlavných prvkoch revidovaných pravidiel smernice o  audiovizuálnych médiách. 
Rokovania o revidovanej smernici, ktorú eurokomisia predstavila v máji 2016 a o ktorej členské štáty intenzívne diskutovali aj počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, sa oficiálne uzatvoria v júni tohto roku. Zástupcovia všetkých troch euroinštitúcií sa stretnú s cieľom dokončiť a prediskutovať posledné technické podrobnosti návrhu. 
Po formálnom potvrdení ministrami v Rade EÚ a odhlasovaní v pléne Európskeho parlamentu členské štáty Únie budú musieť zaviesť nové pravidlá do vnútroštátneho práva.
Podpredseda Európskej komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip privítal medziinštitucionálnu politickú dohodu a spresnil, že po prijatí nových pravidiel sa zohľadnia rôzne spôsoby sledovania videí a nájde sa rovnováha medzi podporou inovatívnych služieb, propagáciou európskych filmov, ochranou detí pred nevhodnými obsahmi a účinnejším riešením problémov spojených s nenávistnými prejavmi.
Snahou revidovaných pravidiel audiovizuálnej smernice EÚ je lepšie chrániť európskych občanov pri využívaní audiovizuálneho obsahu.
Dohoda pripravila pôdu pre spravodlivejšie regulačné prostredie pre celý audiovizuálny sektor vrátane služieb na požiadanie a platforiem pre zdieľanie videí.
Nové pravidlá posilnia ochranu neplnoletých osôb pred škodlivým obsahom a posilnia boj proti nenávistným prejavom a podnecovaniu na páchanie teroristických činov vo všetkých audiovizuálnych obsahoch. Poskytnú väčšiu flexibilitu v televíznej reklame, lebo dávajú prevádzkovateľom väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o čase, kedy sa môžu zobrazovať reklamy. Limit 20 percent reklamy z vysielacieho času sa udrží od 6.00 h do 18.00 h, avšak vysielatelia namiesto aktuálnych 12 minút reklamy za hodinu môžu slobodnejšie určiť harmonogram komerčných obsahov počas celého dňa.
Revidovaná smernica zároveň podporí pôvodnú európsku audiovizuálnu produkciu, lebo požaduje šírenie najmenej 30 percent obsahov európskej výroby. Posilní tiež zásadu krajiny pôvodu a zaručí nezávislosť audiovizuálnych regulátorov, ktorí podľa novej európskej legislatívy budú samostatné právne subjekty nezávislé od vlád a ostatných verejných alebo súkromných orgánov.

Copyright ©TASR 2018

26. 4. 2018

Poľovnícke združenie Teplá Voda-Pukanec sa dištancuje od vyjadrení Daniela Štubňu

Poľovnícke združenie Teplá Voda-Pukanec sa 

dištancuje od vyjadrení Daniela Štubňu

Poľovnícke združenie Teplá Voda-Pukanec vyjadrilo rozhorčenie nad verejným vystúpením Daniela Štubňu na stredajšej tlačovej besede strany Sloboda a Solidarita (SaS). Zástupcovia strany SaS na tlačovej besede uviedli, že "oligarchovia, ktorí sú v pozadí vládnych politických strán, vypaľujú vlastníkov pôdy a ich zástupcov". Zároveň informovali, že sa na nich obrátil zástupca poľovného revíru z Pukanca Daniel Štubňa, od ktorého podľa jeho slov žiadali ľudia napojení na finančné skupiny, ale súčasne na Slovenský pozemkový fond, peniaze vo výške 25 000 eur za vybavenie zlúčenia poľovného revíru. "Daniel Štubňa nie je a ani nikdy nebol členom poľovného združenia, zároveň ani nie je väčšinovým vlastníkom pozemkov v tomto poľovnom revíri, ako uviedol vo svojom verejnom vystúpení," uviedlo v stanovisku združenie Teplá Voda-Pukanec.

V očiach poľovníckeho združenia ide podľa informácií zverejnených v jeho stanovisku "o nenásytného poľovníka, ktorého cieľom je získať poľovný revír za účelom následného profitovania na poľovnej zveri". "Je nám známe, že práve on sa snažil uplácať a robil nátlak na obyčajných vidieckych ľudí a majiteľov pozemkov. Takýmto agresívnym spôsobom sa snažil získať revír pre seba na úkor nás, miestnych poľovníkov," dodalo združenie Teplá Voda-Pukanec.

Štubňa v stredu na tlačovej besede SaS uviedol, že "na základe žiadosti o spoluzvolanie schôdze so Slovenským pozemkovým fondom na uznanie revíru v našom katastri, ma nakontaktoval človek blízky Martinovi Kvietikovi - spoluzakladateľovi finančnej skupiny Slavia Capital, Gustáv Palider. Navrhol mi pomoc pri organizovaní členskej schôdze, na ktorej sa malo odsúhlasiť uznanie revíru. Privítal som to, ušetrilo mi to administratívu. Schôdzu zorganizovali, ale zrazu sa objavil problém. Vraj o náš revír má záujem aj iná poľovná organizácia. Gustáv Palider mi spolu s touto informáciou ponúkol, že schôdza sa bude konať, ale ak zaplatíme 25 tisíc eur. To som odmietol. O dva dni ma znovu Gustáv Palider nakontaktoval. No k požiadavke na 25 tisíc eur pribudla ďalšia, že do spoločenstva nanominujú osobu s 50-percentným vlastníckym právom. A vraj ak na to nepristúpime, na schôdzu, ktorá mala všetko odsúhlasiť, neprídu zástupcovia Slovenského pozemkového fondu a tak nebude uznášaniaschopná".

Martin Kvietik na obvinenia zareagoval, že je pobúrený a rozhodol sa podať trestné oznámenie. "Ako fyzická osoba som šokovaný a pobúrený, že sa ma skupina osôb vystupujúca pod značkou politickej strany snaží vmanipulovať do vymyslených mediálnych konštrukcií. Osobu, ktorá sa ma dnes snažila verejne znemožniť a kriminalizovať, som nestretol a nepoznám. Rovnako nepoznám ani nikoho z ľudí, ktorých menovala. Dôrazne odmietam akékoľvek spájanie svojej osoby s nezákonným konaním. V súvislosti so zverejnenými dezinformáciami som sa rozhodol podať trestné oznámenie," oznámil v stredu Martin Kvietik.

Investičná skupina Slavia Capital uviedla, že sa "dištancuje od vťahovania do politických hier strany Sloboda a Solidarita". Dodala, že jej súčasní štatutári nepôsobia v sektore poľnohospodárskej prvovýroby a poľovníctva, pričom ani spoločnosť nemá tieto segmenty vo svojom predmete podnikania. "Spájanie s kriminálnym pozadím vníma Slavia Capital ako snahu poškodiť svoje obchodné meno a reputáciu zo strany SaS," povedal podpredseda predstavenstva Slavia Capital Group Emil Gažo.

Slovenský pozemkový fond v reakcii na informácie D. Štubňu uviedol, že sa nezúčastnil na plánovanom valnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíre Teplá Voda, ktoré sa malo uskutočniť 24. apríla 2018 z dôvodu, že mu boli pred termínom zhromaždenia doručené podnety obce Pukanec a ďalšej fyzickej osoby, ktoré spochybnili oprávnenie Daniela Štubňu konať v ich mene na predmetnom zhromaždení.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo svojom stanovisku konštatovalo, že rezort do procesu prenajímania poľovných revírov nevstupuje a ani nezastupuje žiadnych vlastníkov.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Generálnym riaditeľom SFÚ sa opäť stal Peter Dubecký

Generálnym riaditeľom SFÚ sa opäť 

stal Peter Dubecký


Peter Dubecký sa po verejnom vypočutí vo štvrtok opäť stal generálnym riaditeľom Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Rada ústavu ho do funkcie, v ktorej pôsobí od roku 1999, zvolila v tajnom hlasovaní jednomyseľne. Dubecký bol zvolený na svoje tretie funkčné obdobie. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka SFÚ Simona Nôtová.
Ako uviedol predseda Rady SFÚ Ondrej Šulaj, dostali jediný projekt uchádzača o generálneho riaditeľa. "Projekt Petra Dubeckého bol rozsiahly a mapoval situáciu pár rokov dozadu, súčasný stav a načrtol aj perspektívu do najbližších rokov," povedal Šulaj. Prezentované čísla podľa neho svedčia o tom, že SFÚ je konsolidovaná inštitúcia, ktorá za posledné roky dokázala výrazným spôsobom propagovať slovenský film v zahraničí aj zachovávať naše kultúrne dedičstvo formou archivácie a digitalizácie toho najcennejšieho.
"Rada konštatovala, že Peter Dubecký je človek, ktorý by mal plynule pokračovať v nastúpenej ceste a počas nasledujúcich piatich rokov by mal ústav doviesť k ešte vyššej kvalite. Myslíme si, že je tu perspektíva, aby sa SFÚ stal v európskom priestore veľmi významnou inštitúciou, ktorá bude robiť dobré meno slovenskému filmu," uzavrel Šulaj.
Podľa Nôtovej informácií výberové konanie a voľba generálneho riaditeľa SFÚ na funkčné obdobie päť rokov sa uskutočnili na základe verejného vypočutia a predloženého projektu riadenia SFÚ. Kandidáta vypočula ministrom kultúry menovaná Rada SFÚ v zložení predseda Ondrej Šulaj, Oľga Davalová, Marta Franková, Peter Michalovič a Martin Šulík. Voľba sa konala na základe ustanovení Zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a rokovacieho poriadku Rady SFÚ. Funkčné obdobie nového generálneho riaditeľa začne plynúť od 2. júna 2018.

Copyright ©TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Turecký súd odsúdil v stredu 14 novinárov a zamestnancov opozičného denníka Cumhuriyet. Usvedčil ich z napomáhania teroristickej skupine a vymeral im väzenské tresty v rozmedzí 2,5 až 8 rokov, informovala turecká štátna agentúra Anadolu.
Tri osoby súd spod obvinení oslobodil. Medzi odsúdenými sú aj viacerí významní tureckí novinári - ako šéfredaktor denníka Murat Sabuncu, stĺpčekár Kadri Gürsel, investigatívny novinár Ahmet Sik, výkonný riaditeľ denníka Akin Atalay či karikaturista Musa Kart. Proces podľa agentúry AP prispel k zvýšeniu obáv o slobodu tlače v Turecku.
Najdlhšie väzenské tresty vymeral súd v meste Silivri neďaleko Istanbulu práve Atalayovi (osem rokov, jeden mesiac a 15 dní), Sabuncuovi a Sikovi (sedem a pol roka). Zvyšní odsúdení dostali nižšie tresty.
Dvoch ďalších zamestnancov Cumhuriyetu, ktorí medzičasom z Turecka ušli, čaká samostatný proces. Jedným z nich je bývalý šéfredaktor denníka Can Dündar, ktorý momentálne žije v exile v Nemecku, priblížila agentúra DPA.
Všetci v stredu odsúdení už vopred avizovali, že sa voči verdiktu plánujú odvolať. Až do odvolacieho konania ostanú na slobode - podľa stredajšieho verdiktu - aj vrátane Atalaya, ktorý bol až doteraz vo väzbe, kde si odsedel už 500 dní.
Odsúdení zamestnanci denníka boli usvedčení z napomáhania teroristickým organizáciám vrátane kurdských militantov, či hnutia exilového duchovného Fethullaha Gülena, ktorého Ankara obviňuje zo zosnovania pokusu o štátny prevrat v roku 2016. Väčšina z odsúdených bola zadržaná ešte koncom roka 2016.
V Turecku po pokuse o puč z 15. júla 2016 zadržali vyše 50.000 ľudí a prepustili alebo postavili mimo služby viac než 160.000 príslušníkov armády a zamestnancov štátneho i súkromného sektora.
Vo väzbe je podľa ľudskoprávnych organizácii aj vyše 150 novinárov a iných zamestnancov médií. V najnovšom indexe organizácie Reportéri bez hraníc hodnotiacom slobodu tlače v roku 2018 sa Turecko umiestnilo na 157. mieste - z celkových 180 hodnotených krajín.

Irán pre svoju novú komunikačnú aplikáciu Sorúš vytvoril sériu špeciálnych emodži, medzi ktorými figurujú "smrť Amerike", "smrť Izraelu" či "smrť slobodomurárom". Tieto slogany sú napísané na transparentoch, ktoré drží postavička ženy odetej v tradičnom čádore a so zachmúreným pohľadom.
Ďalšie emodži zo série zobrazujú ženu s oddaným výrazom v tvári, ako drží v rukách portrét ajatolláha Chomejního, alebo usmievajúcu sa ženu s titulkom "poďme sa modliť". Podľa stanice BBC ide o snahu Teheránu primať milióny Iráncov, aby opustili obľúbenú službu Telegram, ktorej vláda kladie za vinu propagáciu nepokojov.
Telegram stále používa v Iráne 50 miliónov ľudí, ktorí uprednostňujú jeho silné prvky bezpečnosti a ochrany súkromia, kým Sorúš si zatiaľ získal päť miliónov užívateľov. Nová iránska štátna služba sa podobá na Telegram v tom, že užívateľom umožňuje napojiť sa na kanály, sledovať správy či vykonávať online obchodovanie.
Iránska agentúra Mehr informovala, že úrady nariadili poskytovateľom internetu zastaviť hosťovanie Telegramu. Ako dôvod uviedli národnú bezpečnosť. Telegram nedávno zablokovalo i Rusko.


Stovky Palestínčanov prišli vo štvrtok na pohreb novinára z Gazy, ktorý zahynul počas informovania o protestoch Palestínčanov v oblasti hraníc pásma Gazy s Izraelom, uviedla agentúra AP.
Ahmad abú Husajn (24) podľahol v stredu v izraelskej nemocnici zraneniam, ktoré utrpel 13. apríla pri práci na reportáži o demonštráciách, ktoré sprevádzala streľba izraelských vojakov.
Hnutie Hamas už niekoľko rokov ovláda pásmo Gazy a je organizátorom prebiehajúcich protestov v pohraničnom pásme s Izraelom. Počet obetí incidentov, ktoré sa odohrávajú v pohraničí medzi pásmom Gazy a Izraelom je 34.
Vyvrcholením týchto masových zhromaždení bude 15. mája pochod ako spomienka na Deň vzniku Izraela, ktorý Palestínčania označujú výrazom "nakba" a vo svojej komunite ho vnímajú ako katastrofu či pohromu, pretože počas izraelskej vojny za nezávislosť prišli o svoje domovy státisíce palestínskych Arabov.
Prevažná väčšina spomedzi dvoch miliónov ľudí žijúcich v pásme Gazy sú práve potomkovia tých Palestínčanov, ktorí utiekli alebo boli vyhnaní zo svojich domovov po tom, ako vznikol moderný Izrael.


Európska komisia (EK) vo štvrtok predstavila opatrenia na boj proti dezinformáciám šíreným prostredníctvom internetu. Patrí medzi ne celoeurópsky kódex narábania s dezinformáciami, podpora nezávislej siete overovateľov informácií a kroky, ktoré majú stimulovať kvalitnú žurnalistiku a rozširovať mediálnu gramotnosť.
Exekutíva EÚ uviedla, že odhalenia týkajúce sa Facebooku a spoločnosti Cambridge Analytica naznačili riziko zneužitia osobných údajov v súvislosti s voľbami v demokratických krajinách. Únia priznáva, že dezinformácie ako nástroj politického vplyvu nie sú žiadnou novinkou, avšak nové technológie, najmä tie digitálne, rozšírili ich dosah a schopnosť "oslabiť našu demokraciu a spoločnosť".
Eurokomisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielovová vyzvala všetkých aktérov, najmä platformy a sociálne siete, aby konali v súlade s akčným plánom zameraným na spoločný európsky prístup. Ten poskytne občanom väčší priestor na rozhodovanie a ochráni ich pred dezinformáciami. "Budeme pozorne monitorovať pokrok, a ak sa výsledky ukážu ako neuspokojivé, do decembra navrhneme ďalšie kroky vrátane regulačných opatrení," uviedla.
Komisár EÚ pre bezpečnostnú úniu Julian King pripomenul, že falošné správy a dezinformácie na internete sa dnes používajú ako zbrane, čo predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre našu spoločnosť. "Naštrbovanie dôveryhodných kanálov s cieľom rozširovať škodlivý a kontroverzný obsah chce premyslenú reakciu založenú na zvýšenej transparentnosti, vysledovateľnosti a zodpovednosti," spresnil.
Komisia definuje dezinformácie ako "preukázateľne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré sú vytvorené, prezentované a šírené v záujme dosiahnutia hospodárskeho zisku alebo úmyselného zavádzania verejnosti a môžu spôsobiť verejnú ujmu".
V najnovšom prieskume Eurobarometra sa až 83 percent respondentov vyjadrilo, že falošné správy predstavujú hrozbu pre demokraciu. Znepokojujú ich najmä úmyselné dezinformácie zamerané na ovplyvňovanie volieb a prisťahovaleckej politiky.


Copyright © TASR 2018

Stredoeurópska mediálna skupina Central European Media Enterprises Ltd. (CME) v prvom štvrťroku dosiahla zisk z pokračujúcich činností v sume 6,084 mil. USD, čo predstavuje 1 cent na akciu. V rovnakom období pred rokom spoločnosť z pokračujúcich činností vykázala stratu 5,982 mil. USD, čiže 5 centov na akciu. CME o tom informovala v správe, ktorú vo štvrtok poskytla agentúre SITA.
Prevádzkový zisk firmy pred odpismi (OIBDA) za január až marec medziročne stúpol o 45 percent na 30,667 mil. USD a OIBDA marža sa zvýšila z 19 na 22 percent. Tržby CME z televíznej reklamy v prvom kvartáli tohto roka posilnili o 26 percent. Výsledky spoločnosti z pokračujúcej činnosti nezahŕňajú televízne stanice v Chorvátsku a Slovinsku, ktorých predaj CME nedávno oznámila. Ukončenie predaja sa očakáva v druhom švrťroku.
Central European Media Enterprises prevádzkuje televízne stanice v štyroch krajinách strednej a východnej Európy. Spoločnosť v júli 2007 odkúpila 20 % v TV Markíza od spoločnosti Media Invest, spol. s r. o. CME informovala, že touto transakciou sa stala 100-percentným vlastníkom spoločnosti Markíza - Slovakia, spol. s r. o. ktorá je prevádzkovateľom licencie na vysielanie TV Markíza.

Americká spoločnosť Twitter Inc. prevádzkujúca rovnomennú mikroblogovaciu sieť v prvom štvrťroku dosiahla zisk. Išlo o druhý ziskový kvartál v jej histórii po tom, ako zisk vykázala aj za záverečné tri mesiace vlaňajška. Za prvé tri mesiace tohto roka Twitter dosiahol zisk 61 mil. USD, čiže 8 centov na akciu. V rovnakom období pred rokom firma skončila v strate 61,6 mil. USD, čiže 9 centov na akciu.
Bez zahrnutia jednorazových položiek bol zisk spoločnosti za január až marec na úrovni 16 centov na akciu. Týmto výsledkom o štyri centy na akciu prekonala odhad analytikov oslovených v prieskume Zacks Investment Research. Tržby Twitteru medziročne výrazne stúpli, a to na 664,9 mil. USD z úrovne 548,3 mil. USD. Rastu celkových tržieb pomohlo ich zvýšenie v zahraničí o 53 percent. Výškou tržieb Twitter pohodlne prekonal odhad analytikov, ktorí prognózovali, že budú v objeme 609,9 mil. USD.
Mikroblogovacia sieť mala v prvom štvrťroku v priemere 336 mil. aktívnych užívateľov mesačne, čo bol medziročný rast z úrovne 330 mil. v predchádzajúcom kvartáli. Hodnota akcií spoločnosti v stredu pred otvorením riadneho obchodovania na americkej burze posilnila o 4 percentá.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.