MEDIA NEWS
Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani vyzval na vyšetrenie vraždy maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, ktorá prišla o život vlani v októbri pri výbuchu nálože nastraženej v jej aute.
"Nebudeme mlčať. Budeme pokračovať vo vyšetrovaní, kým nebudú identifikovaní objednávatelia tejto vraždy," povedal Tajani v rozhovore pre sobotňajšie vydanie talianskeho denníka La Repubblica.
"Zatknutie troch vrahov nestačí, chceme objednávateľov (...) Európsky parlament naďalej sústreďuje svoju pozornosť na Maltu. Vyšetrovanie však musí viesť súdnictvo. Vyšetrovanie nesmie byť vedené v prospech jednej alebo druhej politickej strany, ale musí viesť k pravde, aby bolo jasné, že v Európe nemôžu byť novinári zavraždení, keď niečo zistia," citovala Tajaniho agentúra APA.
Caruanovú Galiziovú, známu 53-ročnú investigatívnu novinárku, blogerku a ostrú kritičku maltskej vlády, zabila vlani 16. októbra bomba uložená v jej aute a odpálená počas jazdy. K výbuchu došlo neďaleko jej bydliska v dedine Bidnija. V súvislosti s jej vraždou obvinili troch mužov.
Na Malte odhalila niekoľko korupčných škandálov. Často písala o maltskom premiérovi Josephovi Muscatovi. Novinárka zistila, že spoločnosť Egrant, ktorej meno je uvedené v tzv. panamských dokumentoch (Panama Papers), je vo vlastníctve premiérovej manželky Michelle Muscatovej. Tá mala dostať peniaze od dcéry azerbajdžanského prezidenta prostredníctvom právnickej spoločnosti Mossack Fonseca, ktorá je "ústrednou postavou" celej kauzy.
V jej práci teraz pokračuje medzinárodný tým novinárov.
Medzi obeťami niekoľkodňových protivládnych protestov v Nikarague sa ocitol aj miestny novinár Ángel Gahona, ktorého zastrelili počas živého prenosu. Počas demonštrácii proti zmenám v dôchodkovom systéme doposiaľ zahynulo podľa úradov viac ako desať ľudí. Ľudskoprávni aktivisti hovoria až o 25 mŕtvych, informovala v nedeľu spravodajská stanica BBC.
V súlade so zmienenou zmenou, ktorú v stredu odobrila vláda prezidenta Daniela Ortegu, by sa zvýšili odvody do dôchodku pre zamestnancov i zamestnávateľov a zároveň znížili celkové benefity.
Ortega po vypuknutí demonštrácií ponúkol vodcom protestov rokovanie. Tí to však odmietli s tým, že najskôr musí dôjsť k zastaveniu násilia páchaného políciou.
Pri protestoch došlo k poškodeniu viacerých vládnych budov. Do viacerých miest krajiny, v ktorých prebiehajú protesty, boli v sobotu nasadení aj vojaci. Demonštranti obvinili z násilia poriadkovú políciu i prívržencov vlády. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International vládu obvinila z "desivých zásahov voči opozícii".
Pri protestoch utrpelo zranenia prinajmenšom 100 ľudí. Na ukončenie násilia v Nikarague už vyzval aj pápež František. Vzniknuté rozpory podľa jeho slov treba "vyriešiť mierovou cestou a so zmyslom pre zodpovednosť".
Novinár Gahona robil reportáž o škodách v meste Bluefields na pobreží Karibského mora a práve naživo vysielal prostredníctvom sociálnej siete Facebook, keď ho zastrelil neznámy páchateľ.
Protesty sú doposiaľ najväčšou skúškou Ortegovej vlády. Samotný prezident, ktorý sa svojho úradu ujal v roku 2007, uviedol, že zmeny v dôchodkoch nevstúpia do platnosti skôr než 1. júla. To podľa jeho slov dáva vláde i súkromnému sektoru dostatok času na to, aby o veci rokovali.
Copyright ©TASR 2018
