MEDIA NEWS
Turecký súd odsúdil v stredu 14 novinárov a zamestnancov opozičného denníka Cumhuriyet. Usvedčil ich z napomáhania teroristickej skupine a vymeral im väzenské tresty v rozmedzí 2,5 až 8 rokov, informovala turecká štátna agentúra Anadolu.
Tri osoby súd spod obvinení oslobodil. Medzi odsúdenými sú aj viacerí významní tureckí novinári - ako šéfredaktor denníka Murat Sabuncu, stĺpčekár Kadri Gürsel, investigatívny novinár Ahmet Sik, výkonný riaditeľ denníka Akin Atalay či karikaturista Musa Kart. Proces podľa agentúry AP prispel k zvýšeniu obáv o slobodu tlače v Turecku.
Najdlhšie väzenské tresty vymeral súd v meste Silivri neďaleko Istanbulu práve Atalayovi (osem rokov, jeden mesiac a 15 dní), Sabuncuovi a Sikovi (sedem a pol roka). Zvyšní odsúdení dostali nižšie tresty.
Dvoch ďalších zamestnancov Cumhuriyetu, ktorí medzičasom z Turecka ušli, čaká samostatný proces. Jedným z nich je bývalý šéfredaktor denníka Can Dündar, ktorý momentálne žije v exile v Nemecku, priblížila agentúra DPA.
Všetci v stredu odsúdení už vopred avizovali, že sa voči verdiktu plánujú odvolať. Až do odvolacieho konania ostanú na slobode - podľa stredajšieho verdiktu - aj vrátane Atalaya, ktorý bol až doteraz vo väzbe, kde si odsedel už 500 dní.
Odsúdení zamestnanci denníka boli usvedčení z napomáhania teroristickým organizáciám vrátane kurdských militantov, či hnutia exilového duchovného Fethullaha Gülena, ktorého Ankara obviňuje zo zosnovania pokusu o štátny prevrat v roku 2016. Väčšina z odsúdených bola zadržaná ešte koncom roka 2016.
V Turecku po pokuse o puč z 15. júla 2016 zadržali vyše 50.000 ľudí a prepustili alebo postavili mimo služby viac než 160.000 príslušníkov armády a zamestnancov štátneho i súkromného sektora.
Vo väzbe je podľa ľudskoprávnych organizácii aj vyše 150 novinárov a iných zamestnancov médií. V najnovšom indexe organizácie Reportéri bez hraníc hodnotiacom slobodu tlače v roku 2018 sa Turecko umiestnilo na 157. mieste - z celkových 180 hodnotených krajín.
Irán pre svoju novú komunikačnú aplikáciu Sorúš vytvoril sériu špeciálnych emodži, medzi ktorými figurujú "smrť Amerike", "smrť Izraelu" či "smrť slobodomurárom". Tieto slogany sú napísané na transparentoch, ktoré drží postavička ženy odetej v tradičnom čádore a so zachmúreným pohľadom.
Ďalšie emodži zo série zobrazujú ženu s oddaným výrazom v tvári, ako drží v rukách portrét ajatolláha Chomejního, alebo usmievajúcu sa ženu s titulkom "poďme sa modliť". Podľa stanice BBC ide o snahu Teheránu primať milióny Iráncov, aby opustili obľúbenú službu Telegram, ktorej vláda kladie za vinu propagáciu nepokojov.
Telegram stále používa v Iráne 50 miliónov ľudí, ktorí uprednostňujú jeho silné prvky bezpečnosti a ochrany súkromia, kým Sorúš si zatiaľ získal päť miliónov užívateľov. Nová iránska štátna služba sa podobá na Telegram v tom, že užívateľom umožňuje napojiť sa na kanály, sledovať správy či vykonávať online obchodovanie.
Iránska agentúra Mehr informovala, že úrady nariadili poskytovateľom internetu zastaviť hosťovanie Telegramu. Ako dôvod uviedli národnú bezpečnosť. Telegram nedávno zablokovalo i Rusko.
Stovky Palestínčanov prišli vo štvrtok na pohreb novinára z Gazy, ktorý zahynul počas informovania o protestoch Palestínčanov v oblasti hraníc pásma Gazy s Izraelom, uviedla agentúra AP.
Ahmad abú Husajn (24) podľahol v stredu v izraelskej nemocnici zraneniam, ktoré utrpel 13. apríla pri práci na reportáži o demonštráciách, ktoré sprevádzala streľba izraelských vojakov.
Hnutie Hamas už niekoľko rokov ovláda pásmo Gazy a je organizátorom prebiehajúcich protestov v pohraničnom pásme s Izraelom. Počet obetí incidentov, ktoré sa odohrávajú v pohraničí medzi pásmom Gazy a Izraelom je 34.
Vyvrcholením týchto masových zhromaždení bude 15. mája pochod ako spomienka na Deň vzniku Izraela, ktorý Palestínčania označujú výrazom "nakba" a vo svojej komunite ho vnímajú ako katastrofu či pohromu, pretože počas izraelskej vojny za nezávislosť prišli o svoje domovy státisíce palestínskych Arabov.
Prevažná väčšina spomedzi dvoch miliónov ľudí žijúcich v pásme Gazy sú práve potomkovia tých Palestínčanov, ktorí utiekli alebo boli vyhnaní zo svojich domovov po tom, ako vznikol moderný Izrael.
Európska komisia (EK) vo štvrtok predstavila opatrenia na boj proti dezinformáciám šíreným prostredníctvom internetu. Patrí medzi ne celoeurópsky kódex narábania s dezinformáciami, podpora nezávislej siete overovateľov informácií a kroky, ktoré majú stimulovať kvalitnú žurnalistiku a rozširovať mediálnu gramotnosť.
Exekutíva EÚ uviedla, že odhalenia týkajúce sa Facebooku a spoločnosti Cambridge Analytica naznačili riziko zneužitia osobných údajov v súvislosti s voľbami v demokratických krajinách. Únia priznáva, že dezinformácie ako nástroj politického vplyvu nie sú žiadnou novinkou, avšak nové technológie, najmä tie digitálne, rozšírili ich dosah a schopnosť "oslabiť našu demokraciu a spoločnosť".
Eurokomisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielovová vyzvala všetkých aktérov, najmä platformy a sociálne siete, aby konali v súlade s akčným plánom zameraným na spoločný európsky prístup. Ten poskytne občanom väčší priestor na rozhodovanie a ochráni ich pred dezinformáciami. "Budeme pozorne monitorovať pokrok, a ak sa výsledky ukážu ako neuspokojivé, do decembra navrhneme ďalšie kroky vrátane regulačných opatrení," uviedla.
Komisár EÚ pre bezpečnostnú úniu Julian King pripomenul, že falošné správy a dezinformácie na internete sa dnes používajú ako zbrane, čo predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre našu spoločnosť. "Naštrbovanie dôveryhodných kanálov s cieľom rozširovať škodlivý a kontroverzný obsah chce premyslenú reakciu založenú na zvýšenej transparentnosti, vysledovateľnosti a zodpovednosti," spresnil.
Komisia definuje dezinformácie ako "preukázateľne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré sú vytvorené, prezentované a šírené v záujme dosiahnutia hospodárskeho zisku alebo úmyselného zavádzania verejnosti a môžu spôsobiť verejnú ujmu".
V najnovšom prieskume Eurobarometra sa až 83 percent respondentov vyjadrilo, že falošné správy predstavujú hrozbu pre demokraciu. Znepokojujú ich najmä úmyselné dezinformácie zamerané na ovplyvňovanie volieb a prisťahovaleckej politiky.
Copyright © TASR 2018
Stredoeurópska mediálna skupina Central European Media Enterprises Ltd. (CME) v prvom štvrťroku dosiahla zisk z pokračujúcich činností v sume 6,084 mil. USD, čo predstavuje 1 cent na akciu. V rovnakom období pred rokom spoločnosť z pokračujúcich činností vykázala stratu 5,982 mil. USD, čiže 5 centov na akciu. CME o tom informovala v správe, ktorú vo štvrtok poskytla agentúre SITA.
Prevádzkový zisk firmy pred odpismi (OIBDA) za január až marec medziročne stúpol o 45 percent na 30,667 mil. USD a OIBDA marža sa zvýšila z 19 na 22 percent. Tržby CME z televíznej reklamy v prvom kvartáli tohto roka posilnili o 26 percent. Výsledky spoločnosti z pokračujúcej činnosti nezahŕňajú televízne stanice v Chorvátsku a Slovinsku, ktorých predaj CME nedávno oznámila. Ukončenie predaja sa očakáva v druhom švrťroku.
Central European Media Enterprises prevádzkuje televízne stanice v štyroch krajinách strednej a východnej Európy. Spoločnosť v júli 2007 odkúpila 20 % v TV Markíza od spoločnosti Media Invest, spol. s r. o. CME informovala, že touto transakciou sa stala 100-percentným vlastníkom spoločnosti Markíza - Slovakia, spol. s r. o. ktorá je prevádzkovateľom licencie na vysielanie TV Markíza.
Americká spoločnosť Twitter Inc. prevádzkujúca rovnomennú mikroblogovaciu sieť v prvom štvrťroku dosiahla zisk. Išlo o druhý ziskový kvartál v jej histórii po tom, ako zisk vykázala aj za záverečné tri mesiace vlaňajška. Za prvé tri mesiace tohto roka Twitter dosiahol zisk 61 mil. USD, čiže 8 centov na akciu. V rovnakom období pred rokom firma skončila v strate 61,6 mil. USD, čiže 9 centov na akciu.
Bez zahrnutia jednorazových položiek bol zisk spoločnosti za január až marec na úrovni 16 centov na akciu. Týmto výsledkom o štyri centy na akciu prekonala odhad analytikov oslovených v prieskume Zacks Investment Research. Tržby Twitteru medziročne výrazne stúpli, a to na 664,9 mil. USD z úrovne 548,3 mil. USD. Rastu celkových tržieb pomohlo ich zvýšenie v zahraničí o 53 percent. Výškou tržieb Twitter pohodlne prekonal odhad analytikov, ktorí prognózovali, že budú v objeme 609,9 mil. USD.
Mikroblogovacia sieť mala v prvom štvrťroku v priemere 336 mil. aktívnych užívateľov mesačne, čo bol medziročný rast z úrovne 330 mil. v predchádzajúcom kvartáli. Hodnota akcií spoločnosti v stredu pred otvorením riadneho obchodovania na americkej burze posilnila o 4 percentá.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
