2. 11. 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Spojené štáty majú indície, že aktivity Ruska na sociálnych sieťach prehlbujú rozpory v Čile, ktorým otriasajú občianske nepokoje. Informovala o tom v piatok agentúra AP.
Úradujúci námestník amerického ministra zahraničných vecí pre záležitosti západnej hemisféry Michael G. Kozak tento týždeň v Kongrese uviedol, že ruské aktivity na sociálnych sieťach sú zamerané na podnecovanie násilia v Čile a sú zdrojom dezinformácií.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov podľa agentúry Interfax tvrdenia Spojených štátov odmietol s tým, že sú účelové.
"Spojené štáty využívajú zložitú vnútropolitickú situáciu v Čile na pokusy o zneváženie zahraničnej politiky našej krajiny," povedal Riabkov.
Čile otriasli v uplynulých dňoch najhoršie občianske nepokoje za celé desaťročia. Pôvodne študentský protest proti zvýšeniu cien cestovných lístkov v metre v metropole Santiago sa rýchlo vymkol spod kontroly a demonštrácie prerástli do násilností, ktoré si vyžiadali už najmenej 20 obetí na životoch. Protestujúci sa búria proti nerovnosti, nízkym platom, slabým dôchodkom, nedostatku možností na vzdelávanie či proti korupcii.
Čilská vláda v stredu oznámila, že vzhľadom na pokračujúce nepokoje nebude organizovať summit Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) a klimatický summit OSN, ktoré boli naplánované v tejto krajine na november a december. 


Demonštranti v Hongkongu poškodili v sobotu priestory sídla čínskej štátnej tlačovej agentúry Sinchua a na jej priečelie nastriekali grafiti. Ide o prvý prípad útoku na čínsku tlačovú agentúru v priebehu mesiace trvajúcich protestov. Informovala o tom agentúra AP.
Miestne médiá priniesli zábery požiaru založeného v loby budovy patriacej Sinchue v hongkonskej štvrti Wan Čchaj, ako aj rozbitých vchodových dverí a okien či grafiti nastriekaného na priečelí sídla agentúry. Ešte predtým použila polícia v tej istej štvrti vodné delá a splzotvorný plyn, keď protestujúci hádzali na policajtov zápalné fľaše.
Demonštranti podľa denníka South China Morning Post tiež poškodili vstupnú časť jednej zo staníc metra a zdemolovali neďalekú prevádzku spoločnosti Starbucks. Polícia pri zásahoch zadržala niekoľko výtržníkov.
Protestujúci v Hongkongu často útočia na čínske banky a spoločnosti, ktoré sú podľa nich napojené na vládu v Pekingu. Tú demonštranti obviňujú z obmedzovania slobôd, ktoré im boli zaručené, keď Británia v roku 1997 odovzdala Hongkong Číne.
Copyright © TASR 2019



Americká technologická spoločnosť Apple včera spustila novú streamovacie službu Apple TV +, ktorá má konkurovať okrem iného online poskytovateľovi filmov Netflix alebo HBO GO. Firma uviedla, že službu rozbieha s mesačným rodinným predplatným 4,99 dolára (114,20 Sk), v Českej republike činí 139 korún.
Apple je odhodlaný staviť v Apple TV + na vlastnú tvorbu. Na úvod predstavuje seriál The Morning Show s Jennifer Aniston v hlavnej úlohe a seriálovej sci-fi dráma See. Šéf spoločnosti Tim Cook v septembri sľúbil, že každý, kto si zaobstará zariadenia od Apple, vrátane iPhonu, iPadu alebo počítačov, dostane ročné predplatné zadarmo.
Podľa informácií firmy je Apple TV + dostupná vo viac ako 100 krajinách a oblastiach. Programy Apple Originals budú titulkovanie alebo nadabované do takmer 40 jazykov a budú obsahovať skryté titulky alebo titulky pre nepočujúcich a nedoslýchavých. Seriály a filmy v Apple TV + budú v ôsmich jazykoch dostupné aj so zvukovými popisy.
Spoločnosť uvádza, že v Apple TV + môžete streamovať pôvodné relácie Apple Originals bez reklám a na vyžiadanie. Sľubuje tiež, že každý mesiac bude v Apple TV + uvádzať nový pôvodný obsah.
Predplatné zahŕňa prístup až pre šesť členov rodiny v rámci Rodinného zdieľania. Každý môže sledovať vysielanie na svojom vlastnom zariadení so svojim osobným Apple ID. Nie je teda nutné deliť sa o jeden užívateľský účet a jedno heslo. Jedno predplatné umožňuje streamovanie až na šiestich zariadeniach naraz.


Ľudia, ktorí ako deti prežili vyhladenie stredočeských Lidíc, kritizujú reportáž Českej televízie (ČT) aj Pamätník Lidice a prerušujú s ním spoluprácu. ČTK o tom informovala starostka Lidíc Veronika Kellerová, ktorá je vnučkou jednej z obetí vyhladenia obce. Reportáž sa zaoberala údajným udaním jednej z obyvateliek Lidíc niekoľko dní pred vypálením obce. Riaditeľka pamätníka Martina Lehmannová dnes ČTK povedala, že kvôli citlivosti témy a po dohode so zriaďovateľom pamätníka, ktorým je ministerstvo kultúry, vydajú pamätník a ministerstvo spoločné stanovisko budúci týždeň.
Reportáž odvysielaná v júni v relácii Reportéri ČT informovala o jednej z lidických žien, ktorá údajne udala židovskú ženu. Vystupuje v nej historik z Historického ústavu Akadémie vied ČR Vojtěch Kyncl a ako prameň informácií poslúžil zápis v pamätníku žandárskej stanice v Buštěhrade. V reportáži sa vyjadruje tiež riaditeľka pamätníka Lehmannová. Vyjadrenie Českej televízie ČTK zisťuje.
Niektoré deti, ktoré prežili tragédiu, boli po vyhladení obce v sirotinci Prahe-Krči a napríklad Mária Šupíková bola na prevýchovu v nemeckej rodine. Zhruba z 500 lidických obyvateľov vojnu neprežilo 340. Po ukončení vojny sa do vlasti vrátilo 143 lidických žien a 17 detí.
Lidické deti podali kvôli reportáži sťažnosť Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie (RRTV) a nechcú sa už vyjadrovať do médií. Pred niekoľkými dňami poslali list s vyjadrením o prerušení spolupráce s pamätníkom ústavným činiteľom. Kritizujú v ňom aj reportáž v Českej televízii. Podľa nich bola nevyvážená, neobjektívna a neoverená.
"Sme presvedčené, že rozloženie príspevkov v priebehu dňa 77. výročia vypálenia Lidíc, ich zaradenie do jednotlivých relácií a hlavne voľba témy pre pripomenutie vypálenie Lidíc nemeckými nacistami v relácii Reportéri ČT v príspevku V predvečer tragédie, obsahujúceho nepravdivé a nedoložené výroky, značne poškodila občanov Lidíc, najmä preživšie Lidické deti a potomkov nacistických obetí, "uvádza sťažnosť lidických detí pre RRTV.
RRTV podnet po prerokovaní odložila s tým, že zdroje použité v reportáži sú doložené a spor je na úrovni historicko-vedeckého skúmania. V prípade, že bolo poškodené dobré meno konkrétnych osôb alebo bola šírená ohováranie, je podľa rady možné sa obrátiť na súd. S tým pamätníci nesúhlasia a chcú, aby ústavní činitelia "zjednali v štátnej organizácii Pamätník Lidice nápravu."
Kyncl dnes ČTK povedal, že pramene, ktoré boli v reportáži použité, má za autentické. "Keď ten zápis žandár napísal, tak ho napísal raz do žandárskej stanice do pamätníka, čo už samo o sebe má právnu validitu," uviedol Kyncl. Dodal, že na to žandár napísal ešte vlastný protokol, ktorý vložil do vyšetrovacích spisov, keď sa ešte nevedelo, prečo presne Lidice nacisti vypálili. Protokol má z druhej strany signatúry jeho nadriadených. Navyše sám četník nemohol zistiť židovský pôvod zatýkanie ženy, podľa Kyncla sa dal vyčítať z prihlášky na pobyt, ku ktorej ale nemal prístup.
Nezvyčajné podľa Kyncla tiež bolo, že sa po vojne nikto o osud jednej z obyvateľky Lidíc nezaujímal. "Nebola uvedená nikde v žiadnom zozname," povedal.
Kto bude mať záujem sa stretnúť s lidickými pamätníkmi, musí teraz podľa otvoreného listu kontaktovať starostku. Tá dohovorí rokovania s najmladším z lidických detí, Pavlom Horešovským, ktorý potom bude jednať so záujemcom, napríklad kvôli besede.
Vyhladenie Lidíc bolo súčasťou nemeckého teroru rozpútaného po atentáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. V Lidiciach žilo za druhej svetovej vojny okolo 500 obyvateľov, 10. júna 1942 zastrelili nacisti 173 lidických mužov. Ženy a deti najskôr strávili tri dni v telocvični kladenského gymnázia, potom boli deti od matiek oddelené. Ženy nacisti previezli do koncentračných táborov. Deti, ktoré neboli vybrané k ponemčená alebo presiahli jeden rok veku, skončili v poľskom Chelmne, kde je nacisti s najväčšou pravdepodobnosťou hromadne zavraždili plynom. Obec bola úplne zrovnaná so zemou.

Copyright © ČTK 2019

TO JE TV!

TO JE TV!

Medzinárodný deň skoncovania s beztrestnosťou za zločiny vykonané proti novinárom

Medzinárodný deň skoncovania s beztrestnosťou


 za zločiny vykonané proti novinárom


Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) spolu s mexickými predstaviteľmi zorganizujú v Mexiku medzinárodný seminár v spojitosti s Medzinárodným dňom skoncovania s beztrestnosťou za zločiny vykonané proti novinárom, ktorý pripadá na 2. novembra. Na Medzinárodnom seminári s názvom "Posilniť regionálnu spoluprácu s cieľom skoncovať s beztrestnosťou za zločiny a útoky proti novinárom v Latinskej Amerike" sa 7. novembra majú zúčastniť predstavitelia štátov Latinskej Ameriky, justičných orgánov, médií a členov občianskej spoločnosti latinskoamerického regiónu a ďalších oblastí sveta, informovalo na svojom webe UNESCO.
Podľa organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) v Mexiku len bolo v tomto roku zabitých najmenej desať žurnalistov. RSF ďalej informovala, že už 2. novembra sa v Mexiku spolu so zástupcami medzinárodnej koalície mimovládnych organizácií stretnú s mexickými predstaviteľmi s cieľom nájsť konkrétne riešenia na zastavenie beztrestnosti vo veci zabíjania novinárov. Podľa RSF je Mexiko v tohtoročnom rebríčku slobody tlače na 144. mieste zo 180 krajín.
OSN na svojom webe v spojitosti s Medzinárodným dňom skoncovania s beztrestnosťou za zločiny vykonané proti novinárom uviedla, že za uplynulých 12 rokov (2006 - 2017) bolo vo svete zabitých vyše tisíc novinárov za to, že pokrývali udalosti a chceli informovať verejnosť. Do tohto počtu nie sú zahrnutí žurnalisti, na ktorých zaútočili, ale útok sa neskončil ich smrťou, ďalej tí, ktorí boli vystavovaní mučeniu, únosu, zadržiavaniu, zastrašovaniu či šikanovaniu. Takýchto prípadov sú na svete tisíce. V deviatich z desiatich prípadov zostávajú vrahovia novinárov nepotrestaní.
Medzinárodný deň skoncovania s beztrestnosťou za zločiny vykonané proti novinárom sa pripomínal prvýkrát v roku 2014.
Valné zhromaždenie OSN na 68. zasadnutí v roku 2013 schválilo rezolúciu A/RES/68/13, v ktorej vyhlásilo 2. november za Medzinárodný deň skoncovania s beztrestnosťou za zločiny vykonané proti novinárom. Touto rezolúciou OSN vyzvala svoje členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na skoncovanie s kultúrou beztrestnosti objednávateľov a vykonávateľov trestných činov voči novinárom.
Termín 2. november vybrala OSN na pamiatku dvoch francúzskych novinárov zavraždených 2. novembra 2013 v Mali. Išlo o Ghislaine Dupontovú a Clauda Verlona, pracovníkov rozhlasovej stanice Radio France International (RFI), ktorých ozbrojenci zabili v Kidali na severe Mali. K činu sa neskôr prihlásila organizácia al-Káida v islamskom Maghribe (AQIM).
RFI vytvorila na pamiatku oboch novinárov Štipendium Ghislaine Dupontovej a Clauda Verlona pre mladých novinárov a technikov v Afrike. Udeľovať sa bude každý rok mladým novinárom a technikom do 30 rokov, ktorí prídu študovať do Paríža.

Copyright © TASR 2019

1. 11. 2019

Zomrel Marian Sloboda

Zomrel Marian Sloboda

Včera v Mníchove zomrel kameraman Marián Sloboda, ktorý emigroval do Západného Nemecka.
Podieľal sa na filmoch a televíznych seriáloch ako Liebe in Deutschland, Danton, Parsifal, Die Fälschung,Tanzalarm!,Au Pair, Schwarz Rot Gold.

Slovenské mediálne Dušičky

Slovenské mediálne Dušičky

Politici majú opäť právo na odpoveď. Tento inštitút znovu zavádza novelu tlačového zákona z dielne poslanca koaličného Smeru-SD Dušana Jarjabka, ktorá v piatok nadobudla účinnosť.
Právo na odpoveď aj pre verejných funkcionárov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011, počas pôsobenia kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS), bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Podpísaná novela to vracia do pôvodného stavu.
Novelou sa rozširujú možnosti uplatnenia práva na odpoveď aj pre politikov. Verejní funkcionári majú opäť právo žiadať o uverejnenie odpovede, "ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť". Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne, uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu právo na opravu.
Podľa poslanca je predmetom práva na odpoveď len skutkové tvrdenie, vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky.
Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, má právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur.
Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď nemusí byť uverejnená. Je to napríklad vtedy, ak nespĺňa zákonné náležitosti, smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede či vtedy, ak by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt, alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Copyright © TASR 2019

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„Som asi jediný novinár, ktorý vás považuje za priateľa. To, že ste obvinený, povedal Gašpar predsa, ale o. k., ak si to o mne myslíte, tak nech vám pomáha niekto iný, ja som v živote nenapísala, že Kočner z mafiánskych zoznamov.“ 
Martina Ruttkayová Kočnerovi

"Ako predseda strany Smer mám povinnosť stáť pri mojich ľuďoch v dobrom aj v zlom. Vážim si prácu, ktorú robil a robí Martin Glváč. Médiá uplatňujú selektívnu zodpovednosť. Nesúhlasím s tým, že zodpovednosť sa vyvodzuje len voči predstaviteľom Smeru-SD. Médiá by rovnako mali pristupovať napríklad k Richardovi Sulíkovi, ktorý sa stretával s Marianom Kočnerom, Igorovi Matovičovi, ktorý je daňový podvodník, či k Andrejovi Kiskovi, ktorý by ukradol aj mŕtvemu topánky".
Robert Fico

"Prečo by sme mali otvárať? Určite nie na nátlak opozície. Toto už je hon, čo robíte vy novinári a čo si, samozrejme, prihlúpla opozícia nedá ujsť, prečo by sme mali hrať podľa ich nôt?"
Maroš Kondrót (Smer-SD)

„Kto s Marianom Kočnerom nekomunikoval?" 
Dušan Muňko,Smer-SD

Snívalo sa mi s vami túto noc. Červenala som sa ráno."
Martina Ruttkayová
"Dajte si ľad."
Marian Kočner
"Ale, no tak, úsmev, Marian."
Martina Ruttkayová
"Šak sa smejem, ako si dávate ten ľad."
Marian Kočner
"Kam?"
Martina Ruttkayová
"Na čelo predsa."
Marian Kočner

 "Táto dohoda... nemôžete to urobiť, nemôžete obchodovať. Nemôžeme uzatvoriť dohodu so Spojeným kráľovstvo. Bol by som rád, keby ste sa vy a Boris spojili, pretože vy máte skutočne nejaké počty (voličov), pretože ste si v posledných voľbách viedli úžasne a on vás veľmi rešpektuje."
Donald Trump v rozhovore s Nigelom Farageom

31. 10. 2019

B’NAI B’RITH protestuje proti antisemitským článkom v periodikách Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov

B’NAI B’RITH protestuje 

proti antisemitským článkom v periodikách Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov

Židovská organizácia B´nai B´rith protestuje proti článkom v dvojtýždenníku Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Bojovník a Ročenke odbojárov 2019. Žiada vládu, aby s okamžitou platnosťou pozastavila štátne financovanie dvojtýždenníka a ročenky, ktoré sa podľa organizácie premenili z protifašistických periodík na konšpiračné antisemitské médiá. Podľa organizácie v článkoch relativizujú tragický osud židov počas druhej svetovej vojny, zľahčujú holokaust a prekrúcajú jeho okolnosti a súvislosti.
„Vydavateľ periodík, štátom podporovaná organizácia, sa fakticky pridal na stranu súčasných rasistov a neofašistov. Príspevkami prebratými z antisemitského periodika Zem a Vek, príspevkami pod titulkami typu „Židovskí kolaboranti v službách Hitlera“, ako aj ďalšími podobne ladenými článkami („Triky na prežitie holokaustu“, „Židia išli počas holokaustu do get dobrovoľne“) časopisy SZPB nehanebne urážajú pamiatku obetí masového zabíjania v období druhej svetovej vojny,“ uviedol prezident B´nai B´rith Tolerancia Peter Werner.
Podľa Wernera sú už dlhšie štátom podporované periodiká SZPB súčasťou slovenskej konšpiračnej scény, publikujú príspevky nepriateľské voči demokratickému zriadeniu Slovenska a jeho zahranično-politickej orientácii na demokratické krajiny Západu. „Stali sa v posledných rokoch nástrojom propagandy cudzieho štátu, ktorý považuje Európsku úniu a NATO, dve spojenecké organizácie Slovenska, za nepriateľské. K šíreniu konšpiračných proruských naratívov sa pridali aj publikácie z dielne trestne stíhaného antisemitu Tibora Rostasa,“ dodal. Organizácia B´nai B´rith Tolerancia ďalej vyzýva členov SZPB, aby zaujali postoj voči redakčnej politike Bojovnika a vedeniu SZPB, ktoré dlhší čas tolerujú takéto publikácie svojho tlačového orgánu.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

"Okamžiky sametové revoluce"

"Okamžiky sametové revoluce"

Česká tlačová kancelária (ČTK) pripravila pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie fotografickú výstavu "Okamžiky sametové revoluce". Ľudia si ju budú môcť pozrieť od 1. do 30 novembra na pešej zóne Na Příkopě v centre Prahy. Na výstave sa podieľala aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR). Informovala o tom hovorkyňa ČTK Martina Vašíčková.
"Hlavnou úlohou Českej tlačovej kancelárie je získavať a najmä médiám komerčne ponúkať objektívne všestranné multimediálne spravodajstvo. To je sama o sebe veľká úloha, zvlášť v tejto dobe. Napriek tomu sa snažíme hľadať spôsoby a projekty, ako ukázať i širokej verejnosti, čo ČTK robí a čo má k dispozícii. Jedným z projektov je aj táto výstava, kde sme integrovali mnoho zdrojov, aby sme ponúkli bohato ilustrovaný zápisník Nežnej revolúcie," uviedol generálny riaditeľ ČTK Jiří Majstr.
Na 30 stojanoch si budú môcť ľudia pozrieť 157 fotografií z revolučného diania v rôznych kútoch bývalého Československa. ČTK pripravila expozíciu z vlastných archívnych záberov, ale aj z fotografií, ktoré získala zo súkromných zbierok a múzejných fondov miest a obcí z celej Českej republiky. Snímky zo Slovenska na výstavu zapožičala TASR.
"Udalosti Novembra 1989 sú našou spoločnou históriou, fotografie z archívov TASR sú logickou súčasťou výstavy o spoločenských pohyboch vo vtedajšom Československu. Dovolím si konštatovať, že spolupráca s ČTK je v tomto období asi najlepšia v celej našej histórii," povedal generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala.
ČTK získala od verejnosti a rôznych regionálnych inštitúcií asi 1300 snímok z viac ako 30 krajských a okresných miest a obcí. Okrem 66 záberov z Fotobanky ČTK a desiatich z fotoarchívu TASR je na výstave zastúpených 81 fotografií, ktorými prispela verejnosť a rôzne regionálne inštitúcie.
Výstava okrem revolúcie zachytáva aj niektoré predrevolučné udalosti, fotografie študentov, divadelníkov a členov Občianskeho fóra. Revolúciu ukazujú nielen obrovské demonštrácie a štrajky, ale tiež plagáty, letáky a nápisy. Séria fotografií s budúcim prezidentom Václavom Havlom je prechodom k snímkam venovaným dozvukom revolúcie, pádu komunistických symbolov a k záverečnej časti znázorňujúcej prvé slobodné voľby od roku 1948.

Copyright © TASR 2019

Happy Halloween

Happy Halloween

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Americká spoločnosť Facebook v stredu oznámila, že zrušila užívateľské účty s väzbami na ruského prívrženca prezidenta Vladimira Putina, ktoré boli zamerané na šírenie dezinformácií online v ôsmich afrických krajinách. Informovala o tom agentúra AFP.
Tieto operácie skrývajúce sa za falošnou identitou boli napojené na ruského oligarchu Jevgenija Prigožina, ktorého v Spojených štátoch obvinili zo zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016.
"Každá z týchto operácii vytvorila koordinované siete účtov, pričom cieľom bolo zmiasť ostatných (používateľov internetu), pokiaľ ide o to, kto sú a čo robia," uviedol šéf oddelenia pre počítačovú bezpečnosť v spoločnosti Facebook Nathaniel Gleicher.
Účty pôvodom z Ruska sa zameriavali na Madagaskar, Stredoafrickú republiku, Mozambik, Konžskú demokratickú republiku, Pobrežie Slonoviny, Kamerun, Sudán a Líbyu, uviedla spoločnosť Facebook.
Spoločnosť spresnila, že išlo o tri jednotlivé operácie zamerané na používateľov Facebooku a Instagramu.
Operácia zameraná na Stredoafrickú republiku, Mozambik, Konžskú demokratickú republiku, Pobrežie Slonoviny a Kamerun zahŕňala 35 účtov a 53 stránok, operácia cielená na Sudán obsahovala 20 rôznych účtov a 18 stránok a tretia sieť zameraná na Líbyu zahŕňala 15 účtov a 12 stránok.


Brazílsky prezident Jair Bolsonaro sa vyhrážal brazílskej televízii Globo zrušením licencie v súvislosti s jej reportážou, v ktorej ho spája s prípadom vraždy političky z roku 2018. Informovala o tom v stredu agentúra AP.
Nahnevaný Bolsonaro, ktorý je momentálne na návšteve Saudskej Arábie, v živom vysielaní na Facebooku v utorok uviedol, že televízna stanica Globo mu zo života urobila peklo, a jej novinárov označil za "klamárov bez škrupúľ".
Televízia Globo totiž v utorok odvysielala reportáž, v ktorej Bolsonara spája s bývalým policajtom obvineným zo zabita ľavicovej političky Marielle Francovej, členky mestskej rady v brazílskom Rio de Janeiro.
Televízia informovala, že vrátnik Bolsonarovho uzavretého rezidenčného komplexu v Riu povedal, že v deň vraždy od niekoho z prezidentovho domu dostal povolenie pustiť jedného z podozrivých do tohto objektu, kde žila aj ďalšia osoba podozrivá zo zabitia političky.
Bolsonaro, ktorý sa funkcie ujal 1. januára 2019, akúkoľvek spojitosť s prípadom poprel. Povedal, že v deň vraždy Francovej bol v Kongrese v hlavnom meste. To, že Bolsonaro v tom čase bol v Brazílii, uviedla vo svojej reportáži aj televízia.
Prezident zároveň televíziu a svojho bývalého spojenca Wilsona Witzela, guvernéra Ria, obvinil zo sprisahania s cieľom zaútočiť na neho i jeho rodinu.
Marielle Francová bola černoška s homosexuálnou orientáciou, čo je v brazílskej politike, ktorej dominujú prevažne belosi a muži, neobvyklé. Spolu s jej šoférom Andersonom Gomesom ju zastrelili v aute 14. marca 2018. Násilný čin vyvolal vlnu protestov. 
 
Mikroblogovacia sieť Twitter zakáže od 22. novembra vo svojich príspevkoch akúkoľvek politickú reklamu. Zdôvodnila to tým, že spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií poskytujú inzerentom nespravodlivú výhodu pri šírení cielených a zavádzajúcich správ.
"Hoci je internetová reklama pre komerčných inzerentov neuveriteľne vplyvná a veľmi efektívna, pre politiku, kde sa dá použiť na ovplyvnenie hlasovania, ktoré bude mať dopad životy miliónov ľudí, predstavuje táto sila značné riziká," uviedol v stredu na svojom konte šéf Twitteru Jack Dorsey.
Nové pravidlá zverejní Twitter týždeň pred nadobudnutím ich platnosti. Budú sa teda týkať aj decembrových volieb vo Veľkej Británii. "Veríme, že dosah politických posolstiev má byť zaslúžený, a nie kúpený," myslí si Dorsey.
Krok Twitteru je ďalším príspevkom do diskusie o politickej reklame v USA rok pred tamojším prezidentskými voľbami. Táto spoločnosť ide pritom opačným smerom ako jej hlavný rival Facebook, ktorého šéf Mark Zuckerberg nedávno uviedol, že zatiaľ nemieni overovať správnosť faktov uvedených v politickej reklame, čo zdôvodnil okrem iného slobodou prejavu. Zuckerberg navyše upozornil, že zákaz politickej reklamy by postihol aj témy ako ochrana klímy či feminizmus, píše agentúra DPA.
Dorsey však s týmto argumentom nesúhlasí. "Tu nejde o slobodu prejavu, ale o platenie za dosah," napísal. A to by podľa neho mohlo mať výrazné dopady, "na ktoré dnešná demokratická infraštruktúra nemusí byť pripravená". Twitter by sa navyše stal nedôveryhodný, keby na jednej strane tvrdil, že robí všetko, čo je v jeho silách, aby obmedzil šírenie zavádzajúcich informácií a zároveň ich šíril za peniaze.
Dorsey pripustil, že kritici by mohli obviňovať Twitter z toho, že zákazom reklamy zvýhodňuje súčasných politikov. "Boli sme však svedkami toho, koľko politických hnutí dosiahlo masívny rozmer bez akejkoľvek politickej reklamy," argumentuje.
Počas prezidentských volieb v USA v roku 2016 sa v sociálnych médiách objavila masívna politická reklama z Ruska, ktorá mala polarizovať americkú spoločnosť a sčasti prispela k zvoleniu súčasného prezidenta Donalda Trumpa, známeho aktívnym využívaním Twitteru. Jeho tím kritizoval krok Twitteru ako ďalší pokus potlačiť konzervatívne hlasy. Kongresmanka Alexandria Ocasiová-Cortezová, stúpajúca hviezda opozičných demokratov, ju naopak ocenila ako "etické rozhodnutie".
Facebook má približne 2,45 miliardy používateľov, zatiaľ čo v prípade Twitteru je ich podľa posledných porovnateľných údajov len asi 330 miliónov. Twitter medzičasom oznamuje len to, koľko používateľov dosiahne pomocou reklamy — naposledy ich bolo 145 miliónov.

Copyright © TASR 2019

Mimoriadne správy RTVS o brexite

Mimoriadne správy RTVS o brexite

Štvrtok 31. októbra mal byť dátum definitívneho odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Tak ako začiatkom roka, opäť došlo k jeho posunu. Európska rada schválila ďalší odklad odchodu Británie, tentokrát na 31. januára budúceho roka. Prípravy na rôzne scenáre brexitu však finišovali na britskej, aj únijnej strane. Aké sú aktuálne pozície vyjednávačov Británie a Európskej únie? Ako môžu ovplyvniť ďalší vývoj britské predčasné voľby? A išlo o posledný odklad brexitu? Odpoveď na tieto otázky priblížia mimoriadne správy RTVS vo štvrtok 31. októbra od 16:00 do 16:40 na Jednotke.
Spravodajský tím RTVS sa podrobnejšie pozrie na udalosti okolo brexitu, zhodnotí aktuálny vývoj a ďalšie možné scenáre. V štúdiu sa s hosťami - analytikmi Martinom Regulim z Nadácie F. A. Hayeka a Radovanom Geistom z Euractivu bude rozprávať moderátor Miroslav Frindt. Z Londýna a Bruselu sa so živými vstupmi prihlásia zahraniční spravodajcovia RTVS Dominika Susková a Martin Hílek.

Amnestie

Amnestie



Snímku si môžu návštevníci kín prvýkrát pozrieť vo štvrtok 31. októbra

Amnestie zachytávajú cez osudy hlavných postáv komplikovanosť doby pred Novembrom 89 vo vtedajšom Československu, kedy veľká časť ľudí totalitný režim nenávidela, ale zároveň s ním mnohí kolaborovali. Zobrazuje tiež chaos, ktorý nastal po páde režimu. Nie je v ňom núdza o akciu a napätie, ale predovšetkým vykresľuje ľudské charaktery a diskutabilné správanie a rozhodovanie jednotlivcov.

Mnohé scény sa natáčali v priestoroch RTVS v Mlynskej doline, napríklad vo vstupnej hale výškovej budovy, ktorá je síce niekoľko rokov uzavretá, ale upravila sa pre potreby filmovania. Akčné scény z väzenskej vzbury v Leopoldove s množstvom vojenskej techniky, pyrotechniky a s komplikovanými vizuálnymi trikmi zase vznikli vo väzniciach v Leopoldove a v Mladej Boleslavi.

Dôležitou súčasťou dokresľovania deja a celej atmosféry je hudba. Amnestie sú prvým česko-slovenským filmom, v ktorom zaznejú legendárny Depeche Mode. Fanúšikovia tejto britskej kapely spoznajú hneď dve – Somebody a To Have and To Hold, ktorá je súčasne ústrednou skladbou oficiálneho traileru. Titulnou piesňou je Pasážová revolta od Karla Kryla, ktorú nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu so spevákmi Richardom Műllerom, Davidom Kollerom a Viki Olejárovou. Šesťdesiatčlenný orchester okrem toho vystupuje v samotnom filme. Ide o masovú scénu v divadle, v ktorej publiku počas slávnostného večera hrajú symfonickú báseň Má vlast od Bedřicha Smetanu.

Film Amnestie je inšpirovaný skutočnými udalosťami z obdobia Nežnej revolúcie a kontroverzným prepustením viac než 21.000 väzňov na pokyn nového prezidenta Václava Havla. Príbeh zachytáva svet kontrolovaný ŠtB, kde disidenti komunikujú pomocou tajných správ. Svet, v ktorom ľudia udávajú svojich rodinných príslušníkov a zároveň túžia po osobných výhodách a slobode. Fascinujúci zrod československej demokracie v novembri 1989 otvára nové možnosti pre všetkých. Platí to aj pre najkrutejšiu väznicu v Leopoldove, kde výbuch emócií prerastie do otvorenej vzbury.

„Snímka, ktorou si pripomíname 30. výročie Nežnej revolúcie, odkrýva tému, ktorej sa doteraz vo filmovom spracovaní nevenovalo, a to amnestiám prezidenta Havla. Hlavne mladšej generácii priblíži dobu, ktorú, našťastie, nemali šancu zažiť, ale iba o nej počuli z rozprávania, prípadne o nej niečo čítali,“ poznamenal televízny programový riaditeľ RTVS Marek Ťapák.

Predlohou k filmu bola kniha Radovana Dunaja „Amnestia, ktorá rozpútala peklo“. Režisérom je Jonáš Karásek v tandeme s kameramanom Tomášom Juríčkom. V hlavných úlohách sa predstavia Juraj Bača, Natália Germani, Aňa Geislerová, Marek Majeský, Marek Vašut, Jana Oľhová, Ján Jackuliak, Sáva Popovič či Gregor Hološka.

Amnestie vznikli v dielni produkčnej spoločnosti Azyl Production v koprodukcii s RTVS, HomeMedia Production, Českou televíziou a českou produkčnou spoločnosťou Endorfilm.

30. 10. 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Volebný výbor Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky odporučil plénu schváliť výročné správy Českej televízie (ČT) o jej činnosti a o hospodárení za minulý rok. Debata o správach trvala zhruba štyri hodiny, pričom viac času poslancom zabrali informácie o ekonomike. Kritika zaznela prakticky len od poslanca SPD Lubomíra Španěla.
Správu o činnosti výbor podporil hlasy 11 poslancov, proti hlasovali dvaja členovia za SPD. Poslankyňa KSČM Miroslava Vostrá sa hlasovania zdržala.
Španělove výhrady sa týkali vyváženosti a nestrannosti informovanie Českej televízie o snemovnom schvaľovaní výročných správ tohto média za roky 2016 a 2017. Predseda rady Jan Bednář označil referovania televízie o ich prejednávanie za objektívne.
Výbor už nakoniec nehlasoval o návrhu poslanca ANO Patrika Nachera , aby bola debata prerušená do doby, než televízia dodá poslancom podrobnejšie informácie. Členovia výboru sa o jeden hlas priklonili k návrhu Petra Dolinku (ČSSD), aby plénu odporučili hospodársku správu schváliť. Proti Dolínkovej požiadavke hlasovali poslanci SPD, zástupcovia hnutia ANO sa hlasovania zdržali.
Staršie výročné správy ČT Snemovňa schválila po odkladoch napriek kritike časti zákonodarcov len minulý týždeň. Prejednávanie správ Českej televízie je sledované najmä kvôli tomu, že ich dvojité neschválenie by mohlo viesť k odvolaniu televíznej rady. Rada okrem iného volí a odvoláva generálneho riaditeľa.

Copyright © ČTK 2019 


Televízia HBO uvedie 17. novembra v premiére nový šesťdielny špionážny seriál Bez vedomia režiséra Ivana Zachariáša.
Miniséria odohrávajúca sa v totalitnom Československu krátko pred revolučnými udalosťami roku 1989 rozpráva príbeh manželov Marie a Viktora. Dvojica žijúca dvanásť rokov v londýnskom exile sa rozhodne vrátiť do Československa, no krátko na to zisťujú, že tam ich domov už dávno nie je. Viktor za dramatických okolností zmizne a Mária zrazu stojí pred najväčšou výzvou svojho života - ak chce svojho manžela nájsť, musí vstúpiť do tajomného šera spravodajských služieb, do neviditeľného sveta, o ktorom nevie vôbec nič, zatiaľ čo on ju pozná dokonale. Podľa tvorcov série však nejde len o príbeh o hľadaní zmiznutého. Ako sa zhodujú, je to predovšetkým seriál o hľadaní pravdy, ktorá má, aj keď niekedy veľmi bolí, spoločne s láskou zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.
Kreatívnu producentku HBO Europe Terezu Polachovú na projekte zaujal najmä jeho presah do súčasnosti a popis hlavnej hrdinky. „Ten dej sa odohráva v minulosti, no paralely k dnešku sú tam viac než zrejmé. A atraktívny bol pre mňa aj príbeh hlavnej hrdinky, pretože v momente, keď sa pohybujeme na šachovnici špionážnych služieb, tak to býva väčšinou líčené zo strany nejakej superženy, nejakej agentky a nie zo strany niekoho, kto je ako my... Obyčajný človek, jeden z nás... Ja som túžila po príbehu, kde by bola silná hlavná hrdinka, ale realistická,“ uviedla producentka.
To napokon ocenila aj predstaviteľka hlavnej postavy Táňa Pauhofová. „Mala som pocit, že postava Marie je výnimočná práve tým, že vôbec nie je výnimočná a že nie je nijakým spôsobom hlavným hýbateľom toho deja, je cez ňu len rozprávaný kus príbehu. A práve vďaka tomu, vďaka tej nevýnimočnosti, sa s ňou môže divák stotožniť. To, čo jej, sa môže stať hocikomu z nás a kedykoľvek, nielen v 89-tom,“ povedala herečka.
Mariinho nezvestného partnera stvárnil Martin Myšička. „Ja som rád, že som mohol spolupracovať s Ivanom Zachariášom. Urobil by som to, aj keby som mal hrať len jednodennú rolu a zároveň by som bol šťastný, keby som hral hlavnú úlohu...,“ podotkol s úsmevom. „Rád hrám v projektoch, v ktorých si divák spätne uvedomí, že tam bolo zakódované niečo, čo si predtým ani nevšimol a páčia sa mi aj tie paralely, ktoré tam sú. Fascinuje ma, že kontinuita toho, čo sa deje, stále funguje a pohľad do minulosti môže byť súčasne pohľadom do prítomnosti,“ dodal.
V seriáli ďalej účinkujú Lenka Vlasáková ako Mariina sestra, ale aj britská herečka Hattie Morahan, ktorá stvárnila postavu záhadnej kultúrnej atašé britskej ambasády. Ďalšiu výraznejšiu ženskú rolu, sekretárku Milušku, si zahrala Kristýna Podzimková. Štátnu bezpečnosť v novinke zastúpia Jan Vlasák ako životom ťažko skúšaný plukovník Vlach a Martin Hofmann ako bývalý kriminalista. Viktorovho priateľa, Čechoangličana pracujúceho na ambasáde, hrá David Nykl.
Scenár seriálu napísal Ondřej Gabriel. Ako prezradil, je to jeho prvý realizovaný výtvor. „Dal som Tereze Polachovej asi 20 námetov, z toho asi štyri alebo päť špionážnych a vybrala si tento. Ja sa celý život zaujímam o históriu - kto sa zaujíma o históriu, zaujíma sa aj o politiku a kto sa zaujíma o politiku, nemôže sa vyhnúť tajným službám, pretože práve tajné služby poskytujú politikom podklady k rozhodovaniu a informácie, ku ktorým sa inak nedostanú,“ priblížil mladý scenárista motiváciu k napísaniu špionážnej látky. „Tá tvorba bola veľmi poučná, na scenári sme pracovali cez dva roky, niekoľkokrát sme ho prepisovali. Veľa som sa pritom naučil a hlavne ma to strašne bavilo. Z vecí, ktoré som robil, ma nikdy nič tak nebavilo ako toto,“ vyznal sa.
Ivan Zachariáš do projektu priskočil už na jeho začiatku. „Ja som čítal ešte prvú verziu scenára. Dostal som do rúk pilotnú epizódu, synopsu, kam sa dej bude uberať a popis postáv a bavilo ma to. Tie postavy boli vykreslené veľmi pekne, to ma presvedčilo na spoluprácu,“ priznal. Pôvodná verzia scenára bola o niečo zložitejšia, to však známemu režisérovi podľa vlastných slov imponovalo. „Keď sme neskôr scenár čistili a vynechávali sme z neho niektoré veci, trpel som, no je pravda, že bol už veľmi komplikovaný,“ usúdil Zachariáš.
Hudbu pre film zložil Petr Malásek, o kameru sa postaral Jan Velický. Prvé dve časti Bez vedomia uviedli na medzinárodných filmových festivaloch v Karlových Varoch a v Toronte, kde novinku prijali s veľmi priaznivým ohlasom. Seriál okrem toho získal čestné uznanie medzinárodnej poroty festivalu Serial Killer v Brne.

Americká firma WhatsApp, ktorú vlastní Facebook, podala žalobu na izraelskú spoločnosť NSO Group za údajné kybernetické útoky, ktoré infikovali zariadenia škodlivým softvérom. Podľa zástupcov WhatsAppu Izraelčania poslali malvér do takmer 1400 mobilných telefónov s cieľom ich sledovať. Medzi obeťami boli napríklad novinári, ľudskoprávni aktivisti, politickí disidenti a diplomati. NSO Group odmietla obvinenia a jej predstavitelia pre BBC vyhlásili, že proti nim budú bojovať.
WhatsApp v súdnom spise objasnil, že v NSO Group "vyvinuli malvér s cieľom získať prístup k správam a ďalšej komunikácii po ich dešifrovaní vo vybraných zariadeniach". Podľa žalobcu si firma vytvorila rôzne účty na WhatsAppe a počas apríla a mája prostredníctvom serverov spoločnosti rozšírila škodlivý softvér. "Myslíme si, že útok zasiahol najmenej sto členov občianskej spoločnosti, čo je nezameniteľná forma zneužívania," vyhlásili v žalobe.
Používatelia mali čísla z rôznych krajín, ako napríklad Bahrajnu, Spojených arabských emirátov či Mexika. Dotknutá spoločnosť žiada o trvalý zákaz pre NSO Group používať jej servery. WhatsApp uviedol, že je to prvý prípad, keď sa poskytovateľ služby šifrovaných správ odhodlal k takémuto právnemu kroku.


©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

SLOVAK MEDIA NEWS. Potrebujeme Lex Beblavý

SLOVAK MEDIA NEWS
Potrebujeme Lex Beblavý

Naliehavo potrebujeme Lex Haščák, aby sa Markízy nezmocnila Penta alebo iní oligarchovia. Informuje o tom koalícia strán Progresívne Slovensko/Spolu-občianska demokracia (PS/Spolu) v stanovisku, ktoré agentúre SITA zaslala hovorkyňa koalície Silvia Hudáčková. Koalícia strán tvrdí, že po zverejnení informácie, že televízia Markíza je v procese predaja, existuje šanca, že skončí v rukách investičnej skupiny alebo iných oligarchov. Médiá v pondelok informovali, že skupina PPF Petra Kellnera kupuje od amerického koncernu AT&T sieť televíznych staníc, ktorej súčasťou je aj Markíza.

PS/Spolu nesúhlasí s tým, aby hlavným cieľom investovania do médií bolo masírovanie verejnej mienky v prospech vlastného podnikania. „Preto sme navrhli Lex Haščák. Má zabrániť tomu, aby veľké médiá vlastnili ľudia, ktorí vo veľkom podnikajú so štátom. Prijatie a rázne vynucovanie Lex Haščák je odteraz čoraz naliehavejšie,“ zdôvodňuje PS/Spolu. Vlastníctvo médií má podľa predsedu PS Michala Trubana slúžiť normálnemu biznisu a fungovať pod zárukou slobody slova. „Vlastníctvo médií sa ale stalo pokračovaním politického podnikania. Niektorí oligarchovia na Slovensku sa vlastníctvom médií snažia pomáhať sebe a svojmu biznisu. Médiá postupne skupujú ľudia, ktorí veľkú časť svojich peňazí zarábajú priamo alebo nepriamo na štáte a na kontaktoch s politikmi. Najďalej sa dopracovala Penta, v menšom to urobili aj Ivan Kmotrík, J&T či Andrej Babiš. Ak sa máme ako krajina pohnúť vpred, musíme naše médiá očistiť od vplyvov finančných skupín,“ priblížil Truban. Ako doplnil líder strany Spolu-občianska demokracia Miroslav Beblavý, navrhujú preto, aby veľké médiá nemohli vlastniť ľudia, ktorí vo veľkom podnikajú so štátom. „Lex Hašák by na mediálnej scéne vyvolal veľký rozruch, ale presne takýto budíček dnes potrebujeme,” uzavrel Beblavý.


©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.