23. 5. 2020

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Aj autori, prekladatelia, redaktori alebo ich ďalší spolupracovníci budú zasiahnutí krízou dlhodobo. Závisí to zároveň od toho, ako dlho ešte kríza potrvá a ako budú musieť vydavatelia redukovať svoje plány. Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR (ZVKS) preto diskutuje o tom, ako zabezpečiť, aby aj týchto niekoľko tisíc odborníkov bolo zachytených sieťou vyhlásených sociálnych opatrení. Agentúru SITA o tom informoval predseda ZVKS Juraj Heger.
Ministerstvo kultúry SR (MK SR) zároveň dočasne pozastavilo dvojpercentné zrážky do umeleckých fondov (Literárny fond, Hudobný fond a Fond výtvarných umení). Podľa Hegera však zrušenie zrážok z honorárov pomôže len autorom, a aj to len čiastočne. Dočasné zrušenie zrážok považuje však za ústretové gesto.
Vydavateľom, autorom a knižnej distribúcii by tiež pomohlo zavedenie nulovej sadzby DPH na knihy. „Ministerstvo kultúry prisľúbilo, že bude zníženie DPH (ideálne až na nulu) presadzovať nielen pri tlačených knihách a ich elektronických verziách, ale aj pri ďalších položkách súvisiacich s kreatívnym priemyslom – periodikami, vstupenkami a podobe,“ vysvetlil Heger. Zmena DPH je však komplikovaný proces, ktorý má v rukách najmä Ministerstvo financií SR.
V období pandémie sa snažil mimoriadnymi výzvami pomôcť aj Fond na podporu umenia (FPU). Vypísal teda mimoriadne výzvy, ktoré majú za cieľ poskytnúť viac prostriedkov na rozvojové projekty aj v knižnom sektore, ako aj zvýšené prostriedky na nákup kníh knižnicami. Heger sa však domnieva, že ide o pomoc najmä smerom do budúcna a pre najviac zasiahnutých kníhkupcov, ktorí zostali mnoho týždňov bez príjmu, pomoc zatiaľ neprichádza.
Pozitívne však ocenil Akvizičný program, ktorý dal do pozornosti FPU. „Každé navýšenie disponibilných prostriedkov na nákup kníh pre knižnice je dobrou správou. Najmä v čase, keď samosprávy (ako hlavní zriaďovatelia knižníc) avizujú, že kvôli výpadkom príjmov budú musieť škrtať svoje výdavky,“ dodal Heger.



©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Najmenej desať novinárov zatkli egyptské úrady od vypuknutia pandémie vírusového ochorenia COVID-19 v krajine, informovala v piatok agentúra AP s odvolaním sa na ľudskoprávnu organizáciu Arabic Network for Human Rights (ANHRI).
K zatknutiam dochádza aj napriek tomu, že úrady po celom svete v rámci boja proti šíreniu nového druhu koronavírusu prepúšťajú väzňov, keďže vo väzniciach nie je možné dodržiavať odstup medzi ľuďmi.
Egyptská vláda však namiesto toho, aby prepustila politických väzňov, urobila len to, že ako preventívne opatrenie zakázala vo väzniciach návštevy rodinných príslušníkov.
"Životné podmienky v egyptských väzniciach sa zhoršili a väzni nedostávajú potrebnú zdravotnú starostlivosť", tvrdí mimovládna organizácia ANHRI.
Ako príklad spomenula prípad Šádího Habaša, mladého egyptského režiséra, ktorý tento mesiac zomrel vo väzení. Habaš tam strávil dva roky bez súdneho procesu.
Zadržaní novinári sú obvinení z "napomáhania teroristickej organizácii", čo je častým obvinením pre kritikov vlády egyptského prezidenta Abdala Fattáha Sísího a zároveň narážkou na hnutie Moslimské bratstvo, ktoré Sísí označuje za nepriateľa štátu.
Ministerstvo vnútra zatiaľ zatknutia nekomentovalo. Prezident Sísí sa od nástupu k moci v roku 2013 snaží potlačiť všetky formy nesúhlasu so svojím vedením. Egyptská vláda zadržala už tisíce ľudí vrátane právnikov, aktivistov, novinárov a akademických pracovníkov.
Podľa neziskovej organizácie Výbor na ochranu novinárov (VON) sa Egypt - spolu s Tureckom a Čínou - nachádza medzi krajinami s najvyšším počtom uväznených žurnalistov.


Copyright © TASR 2020

V americkom štáte New York na smrť dobodal syn svojho otca počas videohovoru na komunikačnej platforme Zoom, na ktorom sa zúčastňovalo ďalších 20 účastníkov. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na políciu. Incident sa stal v obci Amityville na Long Islande, kde 32-ročný Thomas Scully-Powers napadol o 40 rokov staršieho Dwighta Powersa a následne vyskočil z okna a utiekol. Chytili ho hodinu po tom, čo ostatní účastníci videohovoru zavolali políciu.
Páchateľ utrpel ľahšie zranenia, ktoré mu ošetrili v nemocnici. Obvinili ho z vraždy druhého stupňa. Motív jeho útoku zatiaľ nie je známy.
Polícia informovala, že vo štvrtok popoludní dostali hlásenie o incidente od viacerých účastníkov videohovoru, ktorí si všimli, že muž spadol. Nájdenie domu, kde sa skutok stal, však chvíľu trvalo, keďže volajúci nevedeli, kde obeť žila. Niektorí ľudia podľa viacerých správ možno útok videli.

Spoločnosť Facebook predstavila v Indii na svojej rovnomennej platforme novú bezpečnostnú funkciu. Vďaka nej môžu používatelia zamknúť svoje účty, aby si ľudia, ktorých nemajú v priateľoch, nemohli pozerať ich príspevky či sťahovať ich profilové fotografie. Informuje o tom portál TechCrunch.
Uzamknutie profilu využíva viacero existujúcich i nových opatrení na ochranu súkromia. Keď si používateľ zamkne svoj profil, ostatní ľudia, ktorí nie sú jeho priatelia, nebudú môcť vidieť jeho fotografie a príspevky, či už staré alebo nové. Rovnako si tiež nebudú môcť priblížiť, zdieľať a stiahnuť jeho profilové a titulné fotografie.
Opatrenie je podľa firmy zamerané najmä na ženy, aby mali viac pod kontrolou ich skúsenosti na Facebooku. "Sme si hlboko vedomí obáv, ktoré majú ľudia v Indii, najmä ženy, o ochrane ich online profilu," uviedla v stanovisku zástupkyňa Facebooku pre Indiu Ankhi Das.
Novinka je podľa všetkého rozšírením podobného úsilia Facebooku v Indii z roku 2017, ktoré sa zameralo na boj proti podvodom. Vtedy uviedol funkciu "Ochranca profilovej fotografie", ktorá znemožňovala priateľom používateľov a osobám mimo zoznam priateľov na sociálnej sieti približovať a zdieľať dané snímky.
Už skôr Facebook funkciu uzamknutia profilu sprístupnil aj v Bangladéši, uviedol pre TechCrunch hovorca firmy.

Austrálski vedci tvrdia, že zaznamenali vôbec najvyššiu rýchlosť internetu. Ako informuje spravodajský portál BBC, tím z Monash University, Swinburne University a Royal Melbourne Institute of Technology (RMIT) nameral rýchlosť dát 44,2 terabitov za sekundu. Pri takejto rýchlosti by si používatelia mohli napríklad stiahnuť viac ako tisíc filmov s vysokým rozlíšením za sekundu.
Výskumníci tvrdia, že rekordnú rýchlosť dosiahli využitím takzvaného mikrohrebeňa - zariadenia, ktoré nahradilo približne 80 laserov využívaných v niektorých existujúcich telekomunikačných hardvéroch. Zariadenie otestovali mimo laboratória na už existujúcej infraštruktúre podobnej austrálskej Národnej širokopásmovej sieti. Výsledkom ich experimentu bolo najvyššie množstvo dát, ktoré kedy vytvoril jediný optický čip.
Tím výskumníkov dúfa, že ich zistenie ponúka pohľad na to, ako by mohlo vyzerať internetové pripojenie v budúcnosti. "Náš výskum ukazuje schopnosť optických vláken, ktoré už máme v zemi, byť hlavnou oporou komunikačných sietí teraz a v budúcnosti," vyjadril sa Bill Corcoran z Monash University. "Tieto dáta sa môžu použiť pri autonómnych vozidlách a budúcej doprave, mohli by pomôcť odvetviam medicíny, vzdelávania, finančníctva či elektronického obchodu a tiež by nám mohli umožniť čítať si s našimi vnúčatami, ktoré sú vzdialené mnoho kilometrov," dodal.
Podľa Davida Mossa zo Swinburne University sú ich zistenia "enormným prelomom". "Mikrohrebene nám ponúkajú nesmierny prísľub, že naplníme neuveriteľný svetový dopyt po širokopásmovom internete," vysvetlil.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

SuperStar vstupuje do živých finálových kôl! Desiatka finalistov bude v nedeľu bojovať na TV Markíza


SuperStar vstupuje do živých finálových kôl! 

Desiatka finalistov bude v nedeľu bojovať na TV Markíza


Obľúbená hudobná šou SuperStar vrcholí! Divákov TV Markíza
a TV Nova čakajú v nedeľu 24. mája a 31. mája dva živé finálové prenosy, v ktorých budú tí najlepší speváci a speváčky zo Slovenska a Česka bojovať o titul SuperStar 2020 a rozprávkovú výhru v hodnote 75 000 eur. O osude súťažiacich doposiaľ rozhodovala porota, v živých kolách
o víťazovi rozhodnú už iba diváci!
Za prísnych hygienických a bezpečnostných opatrení a bez prítomnosti divákov odvysielajú televízie Markíza a Nova v nedeľu 24. mája a 31. mája naživo finálové prenosy hudobnej šou SuperStar. "V prvom prenose sa za sprievodu živej kapely predstaví kompletná desiatka finalistov a na základe diváckeho hlasovania päť súťažiacich s najnižším počtom hlasov šou opustí. V druhom živom prenose - Superfinále - vystúpi pätica postupujúcich, každý s dvomi pesničkami. Divácke hlasovanie sa následne pozastaví a SuperStar opustia ďalší dvaja súťažiaci s najnižším počtom hlasov. Z troch najúspešnejších sa stanú superfinalisti a divákom zaspievajú ešte raz. Jeden z nich sa potom stane SuperStar 2020," vysvetľuje pravidlá kreatívny producent a režisér šou Pepe Majeský.
Do živých prenosov postupuje TOP 10 finalistov SuperStar 2020 v nasledujúcom zložení: Lucie Bikárová, Diana Koval'ová, Júlia Kramárová, Esther Lubadika, Dominika Lukešová, Barbora Piešová, Timotej Májsky, Giovanni Ricci, Martin Schreiner, Michal Šafrata.
Počas živých prenosov samozrejme nebude chýbať hviezdna porota v zložení Pavol Habera, Marián Čekovský, Leoš Mareš, Monika Bagárová a Patricie Pagáčová.
Produkcia a realizácia oboch živých prenosov bude prebiehať za prísnych hygienických
a bezpečnostných opatrení a bez prítomnosti publika. Súťažiaci aj porota prejdú testom na ochorenie COVID-19. Samozrejmosťou a povinnosťou sú rúška, rukavice, štíty a ďalšie zdravotnícke pomôcky pre štáb. Súťažiaci, porota a kapela budú počas živého vysielania na obrazovke bez rúšok. Natáčanie všetkých medailónikov bude prebiehať za prísne stanovených hygienických pravidiel podľa aktuálnych opatrení. Finalisti sa ubytujú v hoteli s prísne stráženým režimom, aby sa minimalizoval kontakt s verejnosťou. S rodinnými príslušníkmi súťažiacich sa v priebehu živých prenosov spojí produkcia online vďaka moderným technológiám. Pozrieme sa naživo do ich domovov a diváci tak uvidia bezprostredné reakcie.
Do zákulisia šou zavedú fanúšikov oficiálne sociálne siete TV Markíza - @tvmarkizaofficial na Instagrame a https://www.facebook.com/TeleviziaMarkiza a SuperStar - @superstarcs na Instagrame a https://www.facebook.com/superstarcs. Môžu sa tešiť napríklad na živé vysielanie z backstage, rozhovory so súťažiacimi a bezprostrednú atmosféru mimo dosahu kamier.

Odkaz pre favorita
Chcete pozdraviť svojho favorita zo SuperStar? Teraz máte jedinečnú príležitosť! Natočte na šírku krátky videoodkaz pre svojho obľúbeného speváka alebo speváčku a nahrajte ho prostredníctvom formulára na markizaplus.sk v sekcii SuperStar - Zdravice. Tie najlepšie videá následne zverejníme na webe a aj v priamom prenose na obrazovkách Markízy a Novy.
Všetky vystúpenia aj bonusy navyše si diváci môžu spätne pozrieť na Markíza Plus, Voyo.sk a cez červené tlačidlo v HbbTV.

Reklamná pauza,môžete sa...

Reklamná pauza,môžete sa...

22. 5. 2020

HOAX: Bill Gates nepovedal, že vakcína proti COVID-19 môže zabiť 700.000 ľudí

HOAX: 
Bill Gates nepovedal, že vakcína proti COVID-19 môže zabiť 700.000 ľudí


Na sociálnej sieti sa objavilo tvrdenie, že spoluzakladateľ spoločnosti Microsoft Bill Gates uviedol, že vakcína proti ochoreniu COVID-19 môže zabiť až 700.000 ľudí. Toto tvrdenie sa odvoláva na Gatesov rozhovor pre americkú televíziu CNBC, je však nepravdivé. Gates hovoril o bezpečnosti vakcín, potenciálnych vedľajších účinkoch a o tom, koľko ľudí by hypoteticky mohlo nejaké vedľajšie účinky pociťovať, pokiaľ by sa malo očkovať celosvetovo. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
"Bill Gates priznal, že jeho vakcína môže poškodiť zdravie alebo zabiť až 700000 ľudí, čo je vyše dvakrát viac ako doteraz zomrelo na samotný koronavírus," píše na svojej facebookovej stránke Bádateľ v príspevku zo 17. mája 2020.
Toto tvrdenie je vytrhnuté z kontextu a nepravdivé. Gates hovoril o rizikách vakcín vo všeobecnosti a zložitosti ich výskumu a vývoja. V súčasnosti neexistuje vakcína proti COVID-19, chorobe spôsobenej novým koronavírusom, ktorý sa objavil na konci roku 2019 v Číne.
Bill Gates je jedným z najznámejších ľudí volajúcich po tom, aby sa vakcína vyvinula čo najskôr. Nadácia Billa a Melindy Gatesových prispela 300 miliónmi dolárov na jej vývoj. Pre svoj postoj sa však stal terčom aktivistov, ktorí sú proti očkovaniu, a tiež predmetom mnohých konšpiračných teórií o koronakríze.
Z videorozhovoru v americkej televízii CNBC je však zrejmé, že Gates nepovedal, že vakcína by mala viesť k poškodeniu zdravia či smrti až 700.000 ľudí. Hovoril najmä o komplikáciách s vývojom vakcíny a tom, prečo si myslí, že bude trvať pomerne dlho, až do jesene 2021, kým bude k dispozícii funkčná, no hlavne bezpečná vakcína.
"Účinnosť vakcíny pri starších ľuďoch je vždy veľkou výzvou. Viete, vakcína proti chrípke napríklad nie je až taká účinná u seniorov. Hlavný prínos vakcíny je v tom, že ju nešíria mladší ľudia, ktorí sú zaočkovaní," povedal Gates v rozhovore.
"V tomto prípade (pri koronavíruse, pozn. red. AFP) je teda zrejmé, že potrebujeme vakcínu, ktorá bude fungovať aj vo vyššom veku, pretože práve seniori sú najviac ohrození. Zároveň však pri jej vývoji musíme dbať o to, že aj keď bude jej efekt silnejší, nebudú silnejšie vedľajšie účinky. Ak totiž máme, povedzme, vedľajšie účinky u jedného človeka z 10.000, to je omnoho viac - až 700.000 ľudí -, ktorí nimi môžu byť postihnutí," uviedol. "Takže úplné pochopenie všetkých aspektov bezpečnosti pri takej gigantickej mierke naprieč všetkými vekovými skupinami... je veľmi, veľmi náročné," dodal Gates pre televíziu CNBC.
Gates nehovoril, že 700.000 ľuďom môže vakcína "poškodiť" zdravie či ich "zabiť". Z kontextu rozhovoru je zrejmé, že hovoril v hypotetickej rovine o tom, koľko ľudí môže trpieť vedľajšími účinkami potenciálnej vakcíny pri očkovaní celej svetovej populácie (preto pomer jeden ku 10.000, teda rovnaký ako 700.000 k siedmim miliardám), pokiaľ sa nebude vo zvýšenej miere dbať o bezpečnosť už pri jej výskume a vývoji.




Copyright © TASR 2020

Zomrel Mory Kanté

Zomrel Mory Kanté


Vo veku 70 rokov zomrel v piatok slávny guinejský spevák Mory Kanté, ktorý v 80. rokoch minulého storočia dopomohol africkej hudbe k obľube na celom svete. Agentúru AFP o tom informoval jeho syn Balla Kanté.
Moryho Kanté preslávila najmä skladba Yé ké yé ké z roku 1987, ktorá bola najskôr hitom v Afrike, ale už v roku 1988 obsadila aj prvé miesta v rebríčkoch hitparád viacerých európskych krajín.
Speváka prezývali "elektronický griot". Ide o pomenovanie odvodené od slova griot, ktorým sa v západnej Afrike označujú potulní muzikanti a rozprávači.
Mory Kanté zomrel v nemocnici v guinejskom hlavnom meste Konakry na neliečené zdravotné problémy.
"Trpel chronickými chorobami a často za liečbou cestoval do Francúzska, čo však teraz pre koronavírus nebolo možné," povedal jeho syn. "Videli sme, že sa jeho stav rýchlo zhoršuje, aj tak ma to však prekvapilo, keďže v minulosti mal aj horšie obdobia," dodal.
Mory Kanté hral aj na gitare a afrických hudobných nástrojoch balafón a kora.



Copyright © TASR 2020

Zomrel Bohuš Bodacz

Zomrel Bohuš Bodacz

Vo veku 65 rokov zomrel v pondelok 18.5. spisovateľ, literárny kritik a redaktor Bohuš Bodacz, ktorého celoživotná profesijná dráha bola spojená s literatúrou. Od skončenia štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval ako redaktor vo viacerých časopisoch, krátko po založení Literárneho týždenníka v ňom pôsobil v rokoch 1991 – 1999, neskôr sa zamestnal ako redaktor v knižných vydavateľstvách. Recenziami prispieval do viacerých literárnych časopisov aj do Knižnej revue. V Literárnom informačnom centre mu vyšli dve publikácie portrétov spisovateľov jeho generácie, ktoré napísal spolu s Bystríkom Šikulom, Premeny ohňa. Generačné portréty I (1997) a Skrytá galéria. Generačné portréty II (1998), je autorom niekoľkých zbierok poviedok.


Zdroj : Literárne informačné centrum

 

Prieskum Median SK

Prieskum Median SK



Televízia Markíza, Rádio Expres, denník Nový Čas a rovnako týždenníky Plus 7 dní a Báječná žena, dvojtýždenník TV Max a mesačník Zdravie ostali aj na prelome rokov najpreferovanejšími slovenskými médiami. Vyplýva to z výsledkov národného prieskumu spotreby, médií a životného štýlu Market & Media & Lifestyle – TGI, mapujúceho obdobie posledného kvartálu roka 2019 a prvého kvartálu 2020. Výsledky, ktoré v piatok zverejnila spoločnosť Median SK, vychádzajú z odpovedí 4179 respondentov, zber dát sa uskutočnil v období od 16. septembra 2019 do 15. decembra 2019 a od 6. januára 2020 do 29. marca 2020. TASR o tom informovala PR manažérka Linda Kleinertová.
Celková čítanosť celoštátnych denníkov dosiahla 30 percent. Prvú pozíciu si držal Nový Čas so 14 percentami, nasledovali denníky Plus jeden deň, Sme a Pravda (zhodne po šesť percent). Hospodárske noviny, Šport a Denník N dosiahli tri percentá.
Týždenníky číta 35 percent Slovákov. Najčítanejšími boli Plus 7 dní a Báječná žena (zhodne po šesť percent), nasleduje Život s piatimi percentami. Nový Čas pre ženy a Slovenku čítajú štyri percentá populácie. Nový Čas Nedeľa dosiahol tri percentá, Katolícke noviny dve percentá. Sieť týždenníkov Regionálne noviny (Region PRESS) dosiahla osem percent a sieť Petit Press MY noviny päťpercentnú čítanosť.
Dvojtýždenníky prelistuje 20 percent populácie. Najviac siahajú čitatelia po periodiku TV Max (päť percent), za ním je Relax (štyri percentá) a Tele plus (tri percentá). Bratislavské noviny a Literárny týždenník dosiahli jedno percento. Sieť titulov ECHO Dvojtýždenníky mala päťpercentnú čítanosť.
Podiel čítanosti mesačníkov predstavoval 46 percent. Najpreferovanejším je Záhradkár so šiestimi percentami, Zdravie a Nový Čas Krížovky majú päťpercentnú čítanosť. Nasledujú Eva a Emma so štvorpercentnou čítanosťou. Mesačníky Napínavé krížovky a Auto magazín číta tri percenta oslovených.
Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval včera" predstavovala 57 percent populácie. Prvú pozíciu si udržalo Rádio Expres s 18 percentami, nasleduje Rádio Slovensko (15 percent), Fun rádio (desať percent). Rádio Europa 2, Rádio Vlna a Rádio Jemné získali zhodne po sedem percent a Rádio Regina dosiahlo šesť percent. V rámci týždňovej počúvanosti sa poradie na prvých troch miestach nemenilo - Rádio Expres (37 percent), Rádio Slovensko (26 percent) a Fun rádio (25 percent). I v prípade podielu na trhu boli na prvých troch miestach Rádio Expres (22 percent), Rádio Slovensko (20 percent) a Fun rádio (12 percent).
Sumárna sledovanosť všetkých televízií bola 74 percent, televíziu v poslednom štvrťroku 2019 a prvom štvrťroku 2020 sledovalo 3,3 milióna divákov. Najsledovanejšou bola TV Markíza s 39 percentami, druhá TV Joj zaznamenala 27 percent a tretia verejnoprávna Jednotka RTVS dosiahla 22-percentnú sledovanosť. Rovnaké poradie obsadili tieto tri televízne stanice aj v parametri podiel na trhu, TV Markíza (30 percent), TV Joj (18 percent), Jednotka RTVS (15 percent).



Copyright © TASR 2020