Nebolo by pre vás lacnejšie ísť vlastnou cestou? Alebo si "luxus" na štýl rodinných seriálov ešte nemôžete dovoliť?
Televízia Joj sa odvolá voči dnešnému rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR), ktorá TV Joj udelila dve pokuty v súhrnnej výške 2,2 milióna korún za porušenie zákonnej ochrany maloletých v programe "VyVolení" vysielanom 6. a 11. októbra. Informoval o tomriaditeľ pre PR & promotion TV Joj Ľudovít Tóth. "S dnešným rozhodnutím RVR nesúhlasíme a určite sa proti nemu odvoláme," uviedol. Podľa Tótha reality šou VyVolení odporúčajú divákom starším ako 15 rokov a obe pokutované relácie pripravovali "so zákonom v ruke". Televízia Joj je pritom presvedčená, že VyVolení nemôžu ohroziť nikoho, kto "už má občiansky preukaz". "Myslíme si, že pravidlá určujúce obsah televízneho vysielania sú v tejto chvíli úplne nejasné. Obsah pokutovaných relácii totiž neprekročil bežný štandard večerných filmov a seriálov." Ako dodáva v stanovisku televízie Joj jej hovorca Ľudovít Tóth, obe pokutované relácie sú verejne prístupné na internetovej adrese htt://www.joj.sk, ide o Šakalove narodeniny z 11. októbra a tanečné vystúpenie mužských obyvateľov vily zo 6. októbra.
Licenčná rada dnes tiež udelila tri pokuty za reality šou Big Brother, ktorú vysiela TV Markíza, spolu vo výške 3,45 milióna korún. Vedúca PR TV Markíza Ivana Semjanová hovorí, že televízii Markíza zatiaľ nedoručili oficiálne oznámenie o uložení pokuty a dôvody rady pre tento postup, preto sa k pokutám vyjadria až po jeho doručení. TV Markíza považuje reality šou za štandardný formát známy na celom svete, ktorý všade vyvoláva kontroverzné reakcie. Semjanová v tejto súvislosti pripomína, že prijali rad opatrení, ktoré majú zabezpečiť, aby vysielaním reality šou Big Brother neporušovali zákon.
Ministerstvo kultúry preštudovalo rozhodnutie Protimonopolného úradu vo veci údajného porušenia zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže zo strany ministerstva a dospelo k záveru, že voči nemu podá opravný prostriedok. V rozhodnutí je uvedené, že spôsobom poskytnutia prostriedkov TASR - nie poskytnutím samotným - ministerstvo kultúry porušilo zákon. Ministerstvo kultúry trvá na svojom pôvodnom stanovisku, že spôsob poskytnutia prostriedkov bol plne v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách a ako aj ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Zuzana Mistríková generálna riaditeľka sekcie médií a audiovízie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Príloha: stanoviská MK SR poskytnuté PMÚ 14. októbra 2005 Vec: Vyjadrenie k správnemu konaniu č. 0054/OZ/2005 Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) bolo 13. októbra 2005 doručené podanie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) s požiadavkou na doplnenie informácií týkajúcich sa rozpočtovania prostriedkov Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia (ďalej len „TASR“) v roku 2004 a súvisiacich s prebiehajúcim správnym konaním proti ministerstvu vo veci možného porušenia § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. V kontexte vznesenej požiadavky si dovoľujeme upozorniť na list ministerstva č. MK-4013/2004-700 zo 6. apríla 2004 s podrobným rozpisom rozpočtovaného príspevku TASR v členení podľa ekonomickej klasifikácie, ako aj listy č. MK-1966/2005-110/5561 z 24. februára 2005 a č. MK-1966/2005-110/7396 z 11. marca 2005 s informáciami o poskytnutí prostriedkov zo štátneho rozpočtu TASR v roku 2004. V nadväznosti na tieto listy uvádzame v kontexte vznesenej požiadavky nasledovné: Podľa zákona č. 442/2003 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov sa TASR od 1. januára 2004 stala príspevkovou organizáciou ministerstva. Výška schváleného rozpočtu na rok 2004 bola pre TASR v rozpočte kapitoly kultúry účelovo určená v súlade so zákonom č. 598/2003 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2004 vo výške 40 000 tis. Sk. Funkciu zriaďovateľa TASR v roku 2003 plnilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktorému TASR predložila podrobný rozpis členenia ekonomickej klasifikácie na rok 2003 tak, ako vyplývalo z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1231/2002 z 13. novembra 2003 (úloha D.1); v roku 2003 bol limit mzdových nákladov určený na 57 150 tis. Sk. Zámer ministerstva rozpočtovať prostriedky pre TASR na rok 2004 nielen podľa ekonomickej klasifikácie, ale aj podľa ukazovateľa, ktorým by bolo možné kontrolovať plnenie úloh TASR sa v roku 2004 naplnil; ministerstvo v súlade s § 38 ods. 3 zákona č. 303/1995 Zb. po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky po prvýkrát pre TASR stanovilo jednotku výkonu, vymedzenú počtom správ (v roku 2004 bol počet správ stanovený na 180.000). Podľa Správy TASR o hodnotení činnosti a hospodárenia za I. polrok 2004 zabezpečila TASR 106 075 správ; stanovený cieľ z programovej štruktúry bol splnený na 59%. Schválený rozpočet pre TASR (40 000 tis. Sk) určilo ministerstvo na bežné výdavky, z čoho 14 000 tis. Sk pre kategóriu 610. Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostané osobné vyrovnania (610) a poistné a príspevky do poisťovní (620) predstavovali v roku 2004 sumu 18 898 tis. Sk. Ostatné výdavky predstavovali náklady na energie (8 000 tis. Sk), poštové a telekomunikačné služby (5 522 tis. Sk), všeobecné služby (7 180 tis. Sk) a odchodné (400 tis. Sk). Podiel príspevku zo štátneho rozpočtu v roku 2004 predstavoval 31% k rozpočtovaným nákladom; v roku 2005 predstavuje tento podiel 34%. Z porovnania možno vyvodiť, že príspevok zo štátneho rozpočtu na rok 2004 pokrýval cca rovnaké náklady jednotlivých redakcií TASR, ako príspevok zo štátneho rozpočtu na rok 2005 (pozri rozpis v liste ministerstva č. MK-5680/2005-900/26097z 3. októbra 2005). Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 308/2005 Z. z. zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi nimi. TASR v prvom polroku čerpala prostriedky zo štátneho rozpočtu v 43,5% podiele, pričom dodržala aj limit pre kategóriu 610, a to v 49,7% podiele. TASR v prvom polroku 2004 splnila stanovený cieľ – počet správ splnila na 59 %. Od januára 2004 do mája 2004 nenastali žiadne zmeny vo finančnom vzťahu medzi ministerstvom a TASR. Z uvedeného je zrejmé, že ministerstvo nemalo dôvod a ani priestor na zmenu výšky ani určenia príspevku rozpočtovaného pre TASR na rok 2004. Záverom je potrebné opätovne zdôrazniť, že ministerstvo poskytuje príspevok TASR ako príspevkovej organizácii zriadenej na základe zákona. Skutočnosť, že TASR je legitímnym nástrojom slobody prejavu a práva na informácie potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. PL. ÚS 2/04-48 z 31. marca 2005, v ktorom konštatuje, že zákon č. 81/1992 Zb. nie je v nesúlade s čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu tak potvrdil legitímne postavenie TASR ako príspevkovej organizácie, ako aj jej činnosti a úlohy, na ktorých financovanie má legitímny nárok cez príspevok zo štátneho rozpočtu. S ohľadom na doterajšiu korešpondenciu ministerstva a úradu v súvislosti s prebiehajúcim správnym konaním, nie je dostatočne zrejmý obsah/rozsah vznesenej požiadavky. Ak by poskytnuté vyjadrenie nebolo z tohto hľadiska postačujúcim, dovoľujeme si požiadať Vás o bližšiu špecifikáciu požadovaných informácií. S pozdravom Mgr. Zuzana M i s t r í k o v á generálna riaditeľka 5. septembra 2005 Vec: Vyjadrenie k správnemu konaniu č. 0054/OZ/2005 Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) začal 28. apríla 2005 proti Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) správne konanie vo veci možného porušenia § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. K predmetnému správnemu konaniu sa 18. mája 2005 uskutočnilo stretnutie, na ktorom ministerstvo argumentovalo, prečo podporou neznevýhodňuje Tlačovú agentúru Slovenskej republiky – Slovakia (ďalej len „TASR“), a ani iným spôsobom neobmedzuje hospodársku súťaž. V nadväznosti na toto rokovanie ministerstvo listom z 26. mája 2005 zaslalo úradu aj vyjadrenie k predmetu správneho konania. Ministerstvu bola 5. augusta 2005 v súlade s § 33 zákona č. 136/2001 Z. z. doručená výzva úradu na vyjadrenie sa k správnemu konaniu pred vydaním rozhodnutia. Vo výzve úrad informoval ministerstvo aj o záveroch prešetrovania, t. j. „ministerstvo nevymedzením aktivít TASR, ktoré možno zabezpečiť na základe trhových princípov, a preto nemusia byť hradené z verejných zdrojov, neurčením kritérií pre poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vopred objektívnym a transparentným spôsobom skreslilo súťaž tým, že bez objektívneho dôvodu zvýhodnilo podnikateľa TASR“. K záverom prešetrovania a k jednotlivým tvrdeniami, na základe ktorých úrad dospel k záveru, že ministerstvo obmedzuje hospodársku súťaž, uvádzame: Úrad vychádza z tvrdenia, že prostriedky zo štátneho rozpočtu môžu byť určené len na také aktivity, ktoré nie je možné zabezpečiť na komerčnom základe. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zo štátneho rozpočtu hradia výdavky aj štátnych príspevkových organizácií, podľa § 19 ods. 1 cit. zákona verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi, v tomto prípade so zákonom č. 81/1992 Zb. o Československej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky v znení zákona č. 442/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 523/ 2004 Z. z. možno štátnu príspevkovú organizáciu zriadiť len na plnenie úloh štátu, pričom práve prostredníctvom štátneho rozpočtu sa zabezpečuje ich financovanie. Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých vlastnými tržbami a ktorá je zapojená na štátny rozpočet príspevkom. Hlavnou činnosťou TASR podľa § 3 ods. 1 zákona č. 81/1992 Zb. je zabezpečovanie slovného a obrazového spravodajstva, ktoré na základe zmlúv dodáva periodickej tlači, rozhlasom, televíziám a ďalším právnickým a fyzickým osobám v Slovenskej republike i mimo jej územia. Plnenie úlohy podľa odseku 1 si vyžaduje zo strany TASR aktívne získavanie (vyhľadávanie) informácii. Na účely plnenia týchto úloh TASR podľa § 4 zákona č. 81/1992 Zb. zriaďuje na území SR i mimo neho svoje spravodajské pobočky a štruktúry spravodajcov a spolupracovníkov. Z uvedeného jasne vyplýva, že TASR je zriadená zákonom na účely plnenia úloh štátu, t.j. zabezpečenia agentúrneho spravodajstva, pričom forma príspevkovej organizácie zabezpečuje TASR príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorým nie je možné limitovať resp. obmedziť plnenie zákonom ustanovených úloh len na niektoré činnosti. Základným predpokladom právneho štátu je aj právna istota, t.j. žiaden právny predpis nižšej právnej sily nemôže meniť platný a účinný zákon a takúto schopnosť už vôbec nemá iný právny akt, napr. rozpis príspevku zriaďovateľom. Neopodstatnenosť a nereálnosť predmetnej požiadavky úradu možno demonštrovať napríklad cez financovanie výučby cudzích jazykov, keď by štát takúto výučbu nemohol financovať, pretože je dostatočne zabezpečená v komerčnom prostredí. Viazať možnosť príspevku, na ktorý ma štátna príspevková organizácia zákonný nárok podľa požiadavky úradu, teda na činnosť, ktorá nie je predmetom komerčného prostredia, je nielenže nelegálna (v rozpore s rozpočtovými pravidlami aj zákonom č. 81/1992 Zb.), ale z pozície úradu aj nelegitímna. Podieľanie sa štátu na zabezpečovaní informácií (napr. zabezpečovaním agentúrneho spravodajstva) patrí k základným úlohám (funkciám) štátu realizovaným nielen zákonným zriadením tlačovej agentúry ako nedeliteľnej súčasti štátneho informačného systému, ale aj vytvorením priestoru na zabezpečenie povinností štátu resp. vytvorením nástroja na napĺňanie čl. 26 ods. 1 a 5, čl. 7a a čl. 43 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Skutočnosť, že TASR je legitímnym nástrojom slobody prejavu a práva na informácie uznal aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze č. PL. ÚS 2/04-48 z 31. marca 2005 (ministerstvu doručený 1. augusta 2005), v ktorom konštatuje, že zákon č. 81/1992 Zb. nie je v nesúlade s čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu tak potvrdil legitímne postavenie TASR ako príspevkovej organizácie, ako aj jej činnosti a úlohy, na ktorých financovanie má legitímny nárok cez príspevok zo štátneho rozpočtu. Podľa cit. nálezu tak aj prípadné porušenia zistené úradom neznamenajú automaticky porušenie ústavných garancií čl. 55 ods. 1 ústavy. Názor ústavného súdu korešponduje aj s vyjadrením Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) k predmetnému konaniu, podľa ktorého sa od štátu vyžaduje, aby zaručil v kontexte slobody prejavu a práva na informácie, ktoré sú predpokladom politického pluralizmu, aby tento nebol ohrozený žiadnym monopolom, či už štátnym alebo súkromným. V tomto kontexte postavenie TASR ako nástroja na napĺňanie uvedených základných ľudských práv je ohrozené práve možnosťou zásahu do slobody agentúrneho spravodajstva prostredníctvom rozpočtových opatrení. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. I. ÚS 18/95) vyplýva, že aj oprávnenia vyplývajúce pre zriaďovateľa musia byť v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy, t. j. ani zákon o rozpočtových pravidlách nie je možné uplatňovať tak, aby došlo prostredníctvom ekonomických nástrojov zo strany štátu k možnému ovplyvňovaniu činností TASR ustanovených zákonom a tým k porušovaniu ústavnoprávneho zákazu resp. garantovanej slobody prejavu. Požiadavka úradu na vymedzenie niektorých správ resp. rozdelenie spravodajstva na komerčné a nekomerčné, ktoré bude financované z príspevku a ktoré nie, je evidentne v rozpore s týmto ústavno-právnym zákazom a úrad nemôže ani hrozbou pokuty resp. uložením sankcie donútiť konať iný subjekt práva na konanie v rozpore so zákonom a ústavou. Národná rada ďalej konštatuje, že zákon č. 81/1992 Zb. neznemožňuje činnosť agentúrneho spravodajstva iným subjektom, resp. podľa jej názoru činnosť a postavenie TASR nie je v rozpore s čl. 26 a 55 ústavy. Obdobný názor na postavenie TASR má aj vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), podľa vyjadrenia ktorej zákon č. 81/1992 Zb. nezabraňuje vytvoreniu súkromnoprávnych tlačových agentúr, naopak zriadenie TASR a hradenie jej činnosti možno chápať ako plnenie pozitívneho záväzku štátu pri zabezpečovaní práva na prístup k informáciám. Oprávnenosť financovania TASR vychádza práve z hľadiska obsahu jej činnosti, ktorým je uvedený pozitívny záväzok štátu pri napĺňaní práva na slobodu prejavu, pričom forma príspevkovej organizácie predurčuje TASR na zapojenie sa do trhového hospodárstva. Podľa názoru ústavného súdu sa vytvorením TASR podporovanej štátom plní len pozitívny záväzok štátu pri zabezpečovaní práva na prístup k informáciám a postavenie TASR je potrebné posudzovať z hľadiska obsahu jej činnosti, ktorou je plnenie pozitívneho záväzku štátu pri napĺňaní zmyslu práva na slobodu prejavu. V nadväznosti na uvedený nález ústavného súdu, v ktorom jednoznačne nielen ústavný súd ale aj národná rada a vláda potvrdili legitímnosť postavenia TASR ako príspevkovej organizácie, ktorá je nástrojom slobody prejavu a práva na informácie a ktorej činnosť nie je možné obmedzovať takým výkladom rozpočtových pravidiel resp. iného právneho predpisu, ktoré by boli v rozpore s ústavou. V kontexte uvedeného je tvrdenie úradu – že prostriedky štátneho rozpočtu je možné použiť len na také aktivity, ktoré nie je možné zabezpečiť na komerčnom základe – nenáležitým, postaveným na chybnom východisku. K posudzovanému obdobiu v roku 2004, počas ktorého bol príspevok pre TASR určený zákonom o štátnom rozpočte, je dôvodné upozorniť na skutočnosť, že podľa § 38 ods. 3 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov určilo ministerstvo jednotku výkonu (počet správ), ktoré vzhľadom na povahu veci určiť ani nemuselo a ktorú Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) ako zriaďovateľ TASR pred rokom 2004 nikdy neurčilo. Potvrdenie ministerstva financií o možnosti rozpisovať príspevok je v tomto kontexte irelevantné, keďže predmetnú povinnosť si ministerstvo splnilo dôkladnejšie ako samotné ministerstvo financií. Mutatis mutandis platí o posudzovanom období v roku 2005. Úrad vo svojej výzve neuviedol ani jeden argument vychádzajúci z platnej právnej úpravy, ktorý by potvrdil tvrdenie úradu, že zo štátneho rozpočtu nie je možné financovať niečo, čo je možné zabezpečiť na komerčnom základe. Z argumentov ministerstva, ktoré ministerstvo uviedlo v priebehu konania úrad neakceptoval ani jeden, pričom vylúčil aplikáciu § 2 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z., podľa ktorého sa tento zákon vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môžu obmedzovať súťaž, okrem prípadov obmedzovania súťaže zo strany podnikateľov poskytujúcich služby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, keďže toto ustanovenie sa dá použiť len v nadväznosti na konanie TASR samotnej, nie pri konaní proti ministerstvu. Sám úrad potvrdil, že výnimka podľa § 2 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. sa neuplatňuje voči ministerstvu, ale voči TASR. Z toho vyplýva, že ak výnimka pre TASR platí, tak prípadné financovanie TASR ministerstvom zo štátneho rozpočtu ako také nemôže obmedzovať hospodársku súťaž. Znamená to teda, že ak sa na prípad obmedzovania súťaže zo strany podnikateľov poskytujúceho služby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu (činnosť TASR ustanovenú zákonom, o ktorej nielen ministerstvo, ale aj ústavný súd, národná rada a vláda konštatovali, že je plnením pozitívneho záväzku štátu) nevzťahuje zákon č. 136/2001 Z. z., nie je možné poskytnutie príspevku pre príspevkovú organizáciu kvalifikovať ako činnosť obmedzujúcu hospodársku súťaž. V rámci všeobecného šetrenia prostriedkov štátneho rozpočtu sa príspevok pre TASR znížil a viac ako polovica je v roku 2005 viazaná na skupinu 610 a odpisy. Predmetná situácia však neumožňuje TASR sledovať technologický a technický vývoj, a tieto nedostatky sa v budúcnosti prejavia. Ministerstvo však pripravilo novú právnu úpravu, ktorá by mala vyriešiť postavenie a situáciu TASR tak, aby sa zabezpečil dostatočný zdroj na financovanie jej činnosti. Podľa výzvy úrad dospel k záveru, že existuje priestor pre ministerstvo, akým spôsobom by malo poskytovať prostriedky zo štátneho rozpočtu, t.j. malo by príspevok poskytovať len na také činnosti, ktoré nie je možné zabezpečiť na komerčnej báze, pričom tieto prostriedky je potrebné určiť vopred na základe objektívneho a transparentného spôsobu. Z už uvedenej argumentácie je zrejmé, že v takomto prípade by nebolo možné financovať tlačovú agentúru vôbec, keďže všetky jej činnosti je možné zabezpečiť aj v komerčnom prostredí, avšak nie v takej kvalite a rozsahu, v akom je štát zodpovedný a v kontexte jeho ústavnoprávneho záväzku schopný. Navyše takéto konanie ministerstva by bolo v rozpore s ústavou, zákonom č. 81/1992 Zb., ako aj opakovaným výrokom ústavného súdu. Úrad predmetné správne konanie začal na podnet súkromnej tlačovej agentúry spoločnosti SITA, a.s., pričom argumenty úradu vychádzajú práve z tohto podnetu, ktoré sú poznačené komerčnými záujmami tejto spoločnosti. Z prieskumu, ktorý úrad vykonal medzi štyrmi mienkotvornými médiami, si úrad osvojil len tie, ktoré korešpondovali aspoň z časti s argumentmi agentúry SITA. Úrad vôbec nezhodnotil názor právneho zástupcu RADIO TWIST, a.s. Bratislava, podľa ktorého spravodajský servis TASR nie je možné vzhľadom na kvalitu, flexibilitu, rozsah a obsah jednotlivých servisov plne nahradiť. Taký istý názor má podľa spisu správneho konania aj spoločnosť PEREX, a.s., Bratislava. Neodôvodnenosť TASR úrad argumentoval stanoviskom STV, ktorá rozviazala kontrakt s TASR z dôvodu ceny a kvality agentúrneho spravodajstva a stanoviskom spoločnosti C.E.N. s.r.o., Bratislava, ktorá vzhľadom na to, že prevádzkuje spravodajskú televíziu, si činnosť spravodajstva zabezpečuje sama, pričom však v prípade primeraných podmienok víta možnosť spolupráce s TASR. V kontexte hodnotenia dôkazov úradom je zrejmé, že úrad sa priklonil k účelovým dôkazom, z ktorých vyvodil predbežné závery; podľa názoru ministerstva však tieto závery vychádzajú z nedostatočného a neobjektívneho zistenia skutkového stavu. Vychádzajúc z uvedeného ministerstvo nesúhlasí so závermi prešetrovania zistenými úradom, t.j. že ministerstvo nevymedzením aktivít TASR, ktoré možno zabezpečiť na základe trhových princípov – a preto nemusia byť hradené z verejných zdrojov, a neurčením kritérií pre poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vopred objektívnym a transparentným spôsobom skreslilo súťaž tým, že bez objektívneho dôvodu zvýhodnilo podnikateľa TASR. Opakovane poukazujeme na nálezy ústavného súdu - nález sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 19. júna 1998, podľa ktorého: „Hospodársku súťaž štát chráni len tam a dovtedy, kde a dokiaľ nevzniknú dôvody pre obmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej súťaže vo verejnom záujme.“, ako aj nález sp. zn. PL. ÚS 2/04-48 z 31. marca 2005 a uznesenie sp. zn. I. ÚS 18/95 z 11. apríla 1995 (v prílohe). S pozdravom
Mgr. Zuzana Mistríková
generálna riaditeľka
Agentúra SITA dnes priniesla túto správu :
Chutí Vám nedeľný keď, o kauze Slovenskej informačnej služby a demokracii diskutujú v STV v relácii O 5 minút 12 takí ľudia ako Viliam Soboňa /Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS /, ktorý je trestne stíhaný za údajné tunelovanie sliačskych kúpeľov a šedá bratislavská eminencia ,poslanec SDKÚ Roman Vavrík /Výbor NR SR na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov a Odvolacia komisia zriadená podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností/ , veĺmi blízky bývalých zavraždených členov podsvetia Petra Čongrádyho a Jozefa Svobodu a stálica v zvodkách SIS ?
Slovenské televízne politické diskusie doporučujem konzumovať s lahôdkou Kanibal :
Hovädzie mäsko naškrabem, kečupom, horčicou a korením dochutím, na hrianky s cesnakom položím .
Dobrú chuť.
