MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

 

Saudskoarabský občan, zatknutý tento týždeň v Paríži pre podozrenie z účasti na vražde novinára Džamála Chášukdžího, bol iba turista, ktorý bol vo Francúzsku na dovolenke s kamarátom. Vo štvrtok to uviedol predstaviteľ oboznámený s vyšetrovaním prípadu, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
Muža, ktorého prepustili v stredu, zadržali v utorok po tom, čo jeho pas skontroloval imigračný úrad na medzinárodnom parížskom Letisku Charlesa de Gaulla. Saudskoarab sa chystal odcestovať z Francúzska. Predstaviteľ dodal, že muž cestoval na platné víza.
Muž mal rovnakú štátnu príslušnosť, krstné meno aj priezvisko a rok narodenia ako Chálid Alutajbí, bývalý člen Saudskoarabskej kráľovskej gardy, zaradený do amerického aj britského sankčného zoznamu a v správe zadanej OSN označený ako účastník na vražde Chášukdžího z roku 2018.
Patronymum zadržaného muža - dané po krstnom mene otca (či deda) -, bolo iné v porovnaní s podozrivým Alutajbím, na ktorého je na žiadosť Turecka vydaný medzinárodný zatykač. Iné bolo aj číslo pasu zadržaného muža, uviedol spomínaný predstaviteľ a policajný zdroj.
V tureckej žiadosti o zatykač je uvedený rok narodenia, ale nie deň a mesiac, pritom ani tieto dva údaje sa nezhodovali s hľadaným podozrivým, dodali zdroje.
Takáto podobnosť pri kontrole pasu však stačila skeneru, ktorý upozorňuje pohraničnú políciu na prípadnú zhodu totožnosti s hľadanou osobou.
Na porovnávanie detailov v pase s detailmi osôb v zatykačoch sa používajú algoritmy. Ak nastane určitý stupeň zhody, systém vyšle členom pohraničnej stráže hlásenie a tí vedia, že je potrebné urobiť ďalšie kontroly, vysvetlil policajný zdroj.
Odtajnené hodnotenie amerických spravodajských služieb zverejnené vo februári obsahovalo informáciu, že operáciu s cieľom zajať alebo zabiť Chášukdžího schválil faktický vládca Saudskej Arábie, korunný princ Muhammad bin Salmán.
Saudskoarabská vláda poprela účasť korunného princa na zločine a odmietla aj zistenia v správe.
Novinára a kritika princa naposledy videli vojsť na saudskoarabský konzulát v tureckom Istanbule 2. októbra 2018. Tureckí predstavitelia sú presvedčení, že jeho telo bolo rozštvrtené a odstránené. Jeho pozostatky sa nikdy nenašli, pripomenula agentúra Reuters.

Filipínska novinárka Maria Ressová si v piatok v Osle slávnostne prevzala Nobelovu cenu mieru a pri tejto príležitosti ostro kritizovala amerických technologických gigantov za to, že podľa nej podporujú šírenie "toxického kalu" na sociálnych sieťach. Informovala o tom agentúra AFP.
Ressová, ktorá získala tohtoročnú Nobelovu cenu mieru spolu s ruským novinárom Dmitrijom Muratovom, na ceremónii vyhlásila, že "najväčšou potrebou súčasnosti je transformovať nenávisť a násilie, tento toxický kal, ktorý sa rinie cez náš informačný ekosystém". Dodala, že práve túto situáciu využívajú "americké internetové spoločnosti, ktoré zarábajú na tomto šírení nenávisti a prebúdzaní toho najhoršieho v nás".
Ako pokračovala, veľké technologické firmy "dovolili vírusu lží, aby nakazil každého z nás, a tak nás navzájom rozoštvali, rozsievajúc strach, hnev a nenávisť, čím pripravili cestu k nástupu autoritárskych a diktátorských režimov po celom svete".
Fakty a pravda sú podľa nej kľúčové k riešeniu najväčších problémov súčasnosti. "Bez faktov nemôžete mať pravdu. Bez pravdy nemôžete mať dôveru. Bez dôvery nemáme spoločnú realitu, nemáme demokraciu a stáva sa tak nemožným riešiť existenčné problémy súčasného sveta: klímu, koronavírus a boj za pravdu," vyhlásila filipínska novinárka.
Ressová, ktorej spravodajská webstránka je silne kritická voči filipínskemu prezidentovi Rodrigovi Dutertemu, čelí vo svojej krajine siedmim žalobám s možným úhrnným trestom odňatia slobody vo výške 100 rokov.
Minulý rok ju podmienečne odsúdili za nactiutŕhanie. Voči rozsudku sa odvolala, avšak na to, aby mohla vycestovať do Nórska po Nobelovu cenu mieru, sa musela po povolenie obrátiť na štyri súdy.

Šéfredaktor ruských nezávislých novín Novaja gazeta Dmitrij Muratov, ktorý si v piatok spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou slávnostne prevzal v Osle Nobelovu cenu mieru, vyzval počas ceremónie na minútu ticha na počesť novinárov zabitých pri výkone služby. Informovala o tom agentúra AFP.
"Vstaňme a uctime si minútou ticha mojich kolegov i kolegov Marie Ressovej, ktorí položili život za túto profesiu, a podporme tých, ktorí trpia prenasledovaním," povedal Muratov.
Muratov je dlhoročným šéfredaktorom novín Novaja gazeta, ktoré založil v roku 1993 spolu s niekoľkými odídencami z ruského denníka Kommersant. Pod jeho vedením sa tieto nezávisle noviny zaoberali napríklad vojnou v Čečensku, korupciou — nielen v Rusku, ale aj vo svete –, ako aj porušovaním ľudských práv. Od ich založenia bolo zavraždených až šesť ich novinárov.
"Žurnalistika v Rusku prechádza temným obdobím," povedal Muratov vo svojom prejave a poznamenal, že viac ako 100 novinárov, médií, obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií bolo nedávno ruským ministerstvom spravodlivosti označených za "zahraničných agentov".
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť zákona rozšírená na médiá a od roku 2019 aj na jednotlivých novinárov a aktivistov.
V rozhovore pre AFP Muratov povedal, že neočakáva, že noviny Novaja gazeta dostanú toto označenie.
"Počas 30 rokov existencie našich novín sme urobili pre krajinu toľko pozitívneho a dobrého, že vyhlásiť nás za zahraničných agentov by vláde uškodilo a bolo by to hlúpe," dodal.

Copyright © TASR 2021

Julian Assange sa priblížil k vydaniu zo Spojeného kráľovstva do USA. Americká vláda v piatok uspela s odvolaním proti rozhodnutiu britského súdu, ktorý v januári pre obavy o duševné zdravie zakladateľa portálu WikiLeaks zamietol jeho vydanie, informuje spravodajský portál BBC.
Sudkyňa nižšieho súdu v tom čase vyjadrila obavy, že Assange by vzhľadom na jeho zdravotný stav mohol v prísnych podmienkach amerického väzenia spáchať samovraždu. Americké úrady neskôr ubezpečovali, že Assange nebude vystavený najprísnejším opatreniam, pokiaľ v budúcnosti nespácha čin, za ktorý by si takéto zaobchádzanie zaslúžil. Britský Najvyšší súd označil tieto záruky za postačujúce.
„Ponúknuté záruky podľa nás toto riziko vylučujú... Z toho vyplýva, že sme presvedčení, že keby sudkyňa mala k dispozícii tieto ubezpečenia, odpovedala by na príslušnú otázku inak,“ uviedol predseda súdu lord Burnett pri vynesení rozsudku.
Zatiaľ nie je jasné, či môže Assange svoje vydanie znova napadnúť. Jeden z rozhodujúcich sudcov však naznačil, že zakladateľ WikiLeaks chce podať ďalšie odvolanie.
Päťdesiatročný Austrálčan Julian Assange čelí v USA obvineniam zo špionáže a zneužitia počítačov pre zverejnenie tajných amerických vojenských dokumentov na portáli WikiLeaks. Hrozí mu trest odňatia slobody až vo výške 175 rokov.
Právnici Assangea argumentujú, že konal ako novinár a v súvislosti so zverejnením uniknutých dokumentov, ktoré odhalili zločiny amerických ozbrojených síl v Iraku a Afganistane, má nárok na ochranu vyplývajúcu z prvého dodatku americkej ústavy o slobode prejavu.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zomrel Michael Nesmith

Zomrel Michael Nesmith

 

Vo veku 78 rokov zomrel americký hudobník Michael Nesmith, ktorý sa preslávil ako člen rockovej skupiny The Monkees. Ako prvý o tom informoval internetový portál magazínu Variety. Správu o jeho smrti potvrdil na sociálnej sieti Nesmithov manažér Andrew Sandoval.
"S hlbokým zármutkom oznamujem, že že zomrel Michael Nesmith. Za tých 30 rokov sme spolu zdieľali veľa ciest a robili veľa projektov, ktoré vyvrcholili rozlúčkovým turné s The Monkees, ktoré sa skončilo len pred niekoľkými týždňami," napísal Sandoval.
Skupinu The Monkees vytvorili v roku 1965 televízni producenti Bob Rafelson a Bert Schneider špeciálne pre rovnomenný situačný komediálny seriál, ktorý sa vysielal v rokoch 1966 až 1968. Členovia skupiny boli špecificky vybraní na to, aby oslovili mládežnícke publikum v kontexte popularity legendárnej britskej skupiny The Beatles.
Hudobní kritici skupinu The Monkees považujú za predchodcu popových kapiel, ktoré umelo vytvárajú nahrávacie štúdiá s cieľom zisku. Napriek tomu sa ich skladba "I’m a Believer" zapísala do hudobnej histórie ako jedna z najpopulárnejších pesničiek 60. rokov minulého storočia.

Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDNA

  VÝROKY TÝŽDNA 

"Naozaj im závidite to, že dostanú 500 eur? Prepáčte, mňa, ako ministra financií nezaujímajú tie sračky o tom, keď tu niekto bude hovoriť, či si to môžme dovoliť a kde sme to vlastne vytiahli zo špajze tie peniaze."
Igor Matovič

 

 

"Ja už som si interne povedal, že toto konzílium odborníkov, tento epi tím ja už jednoducho budem ignorovať. To sú ľudia, ktorí riešia len to svoje, neriešia nič iné a výsledok sú šialené rozhodnutia. Čiže za mňa hovorím stačilo.“
Richard Sulík

Prezidentka pripravila videoseriál o sociálnych sieťach a kritickom myslení

Prezidentka pripravila videoseriál o 

 

sociálnych sieťach a kritickom myslení

Prezidentka SR Zuzana Čaputová pripravila videoseriál o sociálnych sieťach a kritickom myslení. Séria vzdelávacích videí s názvom Mysli s hlavou štátu je novým projektom prezidentskej kancelárie. Prezidentka Zuzana Čaputová ním reaguje na to, ako hlboko zasiahli sociálne siete do našich životov. TASR o tom informoval Lukáš Laczko z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR.
"Takmer každý deň môžeme sledovať, ako sa stupňujúce napätie a hnev z internetu prelieva do reálneho fyzického sveta. Z nemocníc počúvame príbehy o veľmi hmatateľných fyzických dôsledkoch zlého výberu informácií," uviedla prezidentka. Ako dodala, naučiť sa orientovať v dnešnom online priestore a lepšie spoznať fungovanie sociálnych sietí, porozumieť práci novinárov či vedcov, alebo aj chybám v našom myslení, vníma ako jednu z najväčších výziev tejto doby.
V prvom diely seriálu moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová a riaditeľ kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu Ľuboš Kukliš vysvetľujú, ako sociálne siete vyberajú obsah, ktorý na nich vidíme. V ďalších dieloch, ktoré bude prezidentská kancelária zverejňovať postupne na sociálnych sieťach a na webe, sa objavia novinárka Zuzana Petková, vedec Pavol Čekan, lektor kritického myslenia Ján Markoš alebo školská psychologička Hana Šandorová.
"Na vyrovnanie sa s vplyvmi sociálnych sietí je treba robiť oveľa viac v rôznych oblastiach našej spoločnosti, štátu alebo Európskej únie. Je však bez pochýb, že z dlhodobého pohľadu je jedným z kľúčov práve vzdelávanie zaostrené špecificky na túto oblasť," dodáva prezidentka.
Tieto videá sú určené pre všetkých aktívnych používateľov sociálnych sietí bez ohľadu na to, aké majú názory alebo politické presvedčenie. Nástrahy sociálnych sietí alebo chyby v myslení sa netýkajú žiadnej konkrétnej skupiny ľudí, sú našim spoločným problémom. Viac poznania o prostredí, v ktorom dnes diskusie najčastejšie prebiehajú, môže byť cestou k tomu, aby v nich bolo menej kriku a viac porozumenia.

Zdroj: TASR

Zomrela Lina Wertmüller

Zomrela Lina Wertmüller 

 

Lina Wertmüller, prvá žena, ktorá získala nomináciu na najlepšiu réžiu na udeľovaní Oscarov, zomrela vo štvrtok v Taliansku. Mala 93 rokov. Wertmüller, ktorá sa narodila v Ríme, tvrdila, že bola ako dieťa vylúčená z desiatok katolíckych škôl a čoskoro si zamilovala komiksy (najmä „Flash Gordon“) a sovietske divadlo. Prostredníctvom priateľov sa zoznámila s legendárnym filmovým režisérom Federicom Fellinim, ktorý sa rýchlo stal jej mentorom. Fellini najala Wertmüllerovú ako asistentku réžie na filme „8½“ v roku 1963, v tom istom roku, v ktorom debutovala celovečerným režisérskym filmom „Baziliškovci“, ktorý jej vyniesol prvú cenu za najlepšiu réžiu na filmovom festivale v Locarne.

Wertmüllerová dosiahla medzinárodnú slávu svojim piatym filmom Mimi metallurgico ferito nell'onore (1972; rôzne titulyThe Seduction of Mimi alebo Mimi the Metalworker, Wounded in Honour ), satira na sexuálne pokrytectvo a meniace sa spoločenské mravy. Ďalším jej filmom bol Film d'amore e d'anarchia… (1973;Láska a anarchia ), o anarchistovi rozpoltenom medzi jeho sprisahaním o atentáte na Benita Mussoliniho a jeho láskou k prostitútke, ktorá mu poskytla prístrešie v rímskom verejnom dome. Dva najlepšie filmy Wertmüllera sú Travolti da un insolito destino nell'azzurro mare d'agosto (1974;Swept Away ), vtipná komédia, v ktorej chudobný námorník ustanovuje svoju nadvládu nad povýšeneckou bohatou ženou, keď sú opustení na opustenom ostrove, a Pasqualino settebellezze (1975;Sedem krások ), film o talianskom dandyovi, ktorý musí zradiť všetky morálne hodnoty pri pokuse prežiť druhú svetovú vojnu a svoju internáciu v nacistickom tábore smrti . V prípade druhej menovanej sa Wertmüller zapísala do histórie nomináciou na Oscara za najlepšiu réžiu.

Na hrane v TV JOJ

Na hrane v TV JOJ

Televízia JOJ ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy.

Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk.

Reláciu moderuje jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková.

Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 9. decembra ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (SaS) a Peter Pellegrini, predseda HLAS-SD.

Diskutovať budú o príspevku pre seniorov, o zmenách v pandemických nastaveniach, o povinnom očkovaní, či o novej podobe trestného zákona, o boji proti hoaxom, ale aj o trestoch za drogové delikty.

Sledujte Na hrane vo štvrtok 9. decembra o 21:45 na JOJke.

CPJ: V roku 2021 väznili vo svete rekordný počet novinárov

CPJ: V roku 2021 väznili vo svete 

rekordný počet novinárov

New York 9. decembra (TASR) - Počet novinárov väznených vo svete v súvislosti s výkonom ich povolania sa v roku 2021 zvýšil na 293, čo je doposiaľ najvyššie číslo. Informoval o tom vo štvrtok Výbor na ochranu novinárov (CPJ) so sídlom v New Yorku.
Vo výročnej správe CPJ sa uvádza, že od začiatku roka do 1. decembra bolo v spojitosti výkonom povolania väznených v rôznych krajinách sveta 293 žurnalistov. Približne štvrtinu z nich poslali za mreže v Číne (50) a Mjanmarsku (26).
V Egypte tento rok väznili 25 novinárov, vo Vietname 23 a v Bielorusku 19. CPJ zaznamenala prípady väznených Zdroj: TASRmédií aj v Saudskej Arábii, Iráne, Turecku, Rusku, Etiópii a Eritrei.
Ako pripomína AFP, vlani CPJ evidovala po celom svete 280 uväznených novinárov.
"Toto je šiesty rok po sebe, čo CPJ zdokumentoval vo svete rekordný počet uväznených novinárov. Väznenie novinárov za to, že informujú o aktuálnych udalostiach, je charakteristickým prejavom autoritárskych režimov," uviedol vo vyhlásení výkonný riaditeľ CPJ Joel Simon.
Trend nárastu počtu novinárov, ktorí sa ocitli za mrežami, podľa CPJ odráža "rastúcu neznášanlivosť voči nezávislej žurnalistike po celom svete".
Výbor na ochranu novinárov tento rok zdokumentoval aj 24 prípadov novinárov, ktorých v rôznych krajinách sveta v súvislosti s výkonom ich povolania zabili.
Najnebezpečnejšou krajinou pre pracovníkov médií zostáva - rovnako ako v predchádzajúcich rokoch - Mexiko. Za tento rok tam podľa zistení CPJ cielene zavraždili troch žurnalistov a motívy vrážd ďalších šiestich sa ešte vyšetrujú.
V správe sa tiež píše, že po celom svete boli v roku 2021 zaznamenané reštriktívne opatrenia namierené proti novinárom, a to napríklad v Mjanmarsku či Etiópii. CPJ konkrétne upozorňuje aj na represie voči žurnalistom v Bielorusku alebo v ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade Číny.

Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Muža zadržaného pre podozrenia z podielu na vražde saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího francúzske úrady v stredu prepustili na slobodu po tom, čo zistili, že jeho totožnosť sa nezhoduje s medzinárodným zatykačom, ktoré vydalo Turecko. Informovala o tom agentúra AFP.
Muž mal v pase uvedené meno Chálid Alutajbí. Francúzska pohraničná polícia ho zadržala na parížskom Letisku Charlesa de Gaulla v utorok krátko predtým, ako sa pripravoval nastúpiť na let do saudskoarabskej metropoly Rijád, uviedli policajné zdroje.
Muž menom Chálid Alutajbí je jednou z 26 osôb, ktoré v Turecku v neprítomnosti súdia za účasť v komande vyslanom 2. októbra 2018 na istanbulský konzulát, aby zavraždili novinára Chášukdžího a zlikvidovali dôkazy o tomto čine, uviedla AFP s odvolaním sa na zistenia vyšetrovateľov.
"Dôkladným overením totožnosti tejto osoby sme zistili, že zatykač sa na ňu nevzťahuje," uviedla vo vyhlásení parížska prokuratúra. Ako dodala, muž bol následne prepustený.
Kým francúzske úrady overovali totožnosť podozrivého, saudskoarabská ambasáda v Paríži v utorok neskoro večer vydala vyhlásenie, podľa ktorého zadržaný muž "nemá s daným prípadom nič spoločné" a požadovala jeho okamžité prepustenie.
Agentúra AFP citovala saudskoarabské bezpečnostné zdroje, podľa ktorých je "Chálid Alutajbí" v tejto krajine veľmi bežným menom a že Alutajbí, o ktorom francúzske úrady predpokladali, že ho zadržali, je v súčasnosti vo väzení v Saudskej Arábii "spoločne so všetkými obžalovanými v tomto prípade.
Žiaden zo saudskoarabských predstaviteľov sa nikdy osobne nepostavil pred súd v Turecku za Chášukdžího vraždu a všetkých súdia v neprítomnosti, pripomína AFP.
Džamála Chášukdžího, ktorý sa z prívrženca saudskoarabského režimu stal jeho odporcom, zavraždilo 2. októbra 2018 v priestoroch saudskoarabského konzulátu v tureckom Istanbule komando agentov zo Saudskej Arábie. Jeho telo sa nikdy nenašlo. Vražda vyvolala medzinárodné pobúrenie, ktoré neutícha. Západné tajné služby z jej "odobrenia" obviňujú saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána.

Muža obvinili v stredu z podpaľačstva a ďalších trestných činov za podpálenie 15 metrov vysokého vianočného stromu pred sídlom americkej televízie Fox News v newyorskej časti Midtown Manhattan, informovala polícia.
Strom pred budovou spoločnosti News Corporation, v ktorej sídli spomínaná televízia Fox News a denníky The Wall Street Journal a New York Post, začal horieť krátko po utorkovej polnoci, citovala políciu tlačová agentúra AP.
Fotografie a videá z miesta zachytávajú dokonale ozdobený strom v plameňoch.
Moderátorka Fox News Shannon Breamová oznámila požiar aj divákom a hasiči sa ho pritom pokúšali uhasiť.
"Toto je námestie Fox Square v New Yorku, pred sídlom Fox News. Zdá sa, že náš gigantický vianočný strom len pred pár minútami úplne pohltili plamene," povedala Breamová.
Hasiči požiar uhasili, neboli hlásené žiadne zranenia.
Polícia zatkla 49-ročného muža bez domova a obvinila ho z viacerých trestných činov vrátane vandalstva, podpaľačstva a nedovoleného vstupu na cudzí pozemok.
Polícia dodala, že muž mal zapaľovač, ale nie je jasné, či použil urýchľovač horenia.
Strom bol slávnostne rozsvietený v nedeľu počas vianočného špeciálneho programu televízie Fox News. Zhorené zvyšky odstránili z námestia v stredu.
Generálna riaditeľka Fox News napísala v internej správe zamestnancom: "Nenecháme sa zastrašiť týmto úmyselným, bezočivým a zbabelým činom." Scottová dodala, že postavia nový stromček "ako odkaz, že dokonca aj v takejto temnej chvíli môže zavládnuť pokoj, svetlo a radosť."
Bude sa konať aj slávnostné rozsvietenie nového stromčeka, uviedla Scottová. 

Hongkonský súd vo štvrtok usvedčil väzneného mediálneho magnáta Jimmyho Laia z nepovoleného zhromažďovania v súvislosti s jeho účasťou na spomienke na obete násilného potlačenia prodemokratických demonštrácií na pekinskom Námestí Nebeského pokoja (Tchien-an-men) z roku 1989. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.
Majiteľ medzičasom zrušeného populárneho denníka Apple Daily bol uznaný za vinného aj napriek tomu, že sa bol uvedenom podujatí zo 4. júna 2020 len približne 15 minút a nepredniesol na ňom žiadnu reč.
Spolu so 74-ročným Laiom usvedčili z rovnakého trestného činu aj spoluorganizátorku spomienky - prominentnú právničku Chow Hang Tung a novinárku Gwyneth Ho. Výšku trestu súd oznámi 13. decembra.
V Hongkongu, osobitnej administratívnej oblasti Číny, sa každoročne v júni konala sviečková manifestácia na pamiatku obetí masakry na Tchien-an-men z júna 1989. Išlo o jediné takéto podujatie pripomínajúce tieto udalosti v celej Číne.
Vlani v júni však hongkonská polícia po prvý raz konanie sviečkovej manifestácie zakázala, čo zdôvodnila opatreniami proti šíreniu nového koronavírusu. Podľa kritikov však išlo o súčasť rozsiahlych zásahov voči prodemokratickej opozícií po vlne masových protivládnych protestov z roku 2019.
Na vlaňajšej spomienke sa 4. júna napriek úradnému zákazu zúčastnili tisíce ľudí.
Polícia neskôr zatkla viac než dve desiatky aktivistov vrátane jej organizátorov, voči ktorým boli vznesené obvinenia z nepovoleného zhromažďovania. Šestnástich z nich už odsúdili k trestu odňatia slobody v trvaní od štyroch do desiatich rokov.
V Hongkongu platí od vlaňajšieho júna kontroverzný bezpečnostný zákon, ktorý kriminalizuje aktivity považované za protištátnu činnosť, separatizmus, terorizmus či spriahnutie sa so zahraničnými silami. Za vágne formulované obvinenia hrozia obvineným väzenské tresty od troch do desiatich rokov a v najhorších prípadoch aj doživotie. Na základe tohto zákona už v Hongkongu zatkli viac než 100 ľudí.

Copyright © TASR 2021

Reklamná pauza, môžete sa...

  Reklamná pauza, môžete sa...

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

 

Francúzska polícia v utorok na parížskom Letisku Charlesa de Gaulla zadržala jedného z podozrivých z vraždy novinára Džamála Chášukdžího. Informovala o tom agentúra AFP. Stalo sa tak tri dni po návšteve francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Saudskej Arábii.
Muž pred svojím plánovaným odletom do Rijádu predložil pasovej kontrole doklad na meno Chálid Alutajbí, na ktorého Turecko vydalo medzinárodný zatykač. Podozrivého vzápätí zadržali a vzali do väzby, pričom sa preveruje jeho totožnosť.
Chálid Alutajbí je podozrivý z toho, že bol členom komanda desiatich Saudskoarabov, ktorí boli 2. októbra 2018 vyslaní na istanbulský konzulát, aby zavraždili novinára Džamála Chášukdžího a zlikvidovali dôkazy o tomto čine, uviedla AFP s odvolaním sa na zistenia vyšetrovateľov.
Saudská Arábia v reakcii na zatknutie uviedla, že došlo k omylu pri identifikácii tejto osoby. Nemenovaný predstaviteľ kráľovstva pre agentúru Reuters uviedol, že osoby odsúdené za atentát na novinára kritického k režimu v Rijáde si "momentálne odpykávajú tresty vo väzení v Saudskej Arábii". Veľvyslanectvo Saudskej Arábie preto očakáva okamžité prepustenie zadržaného, uviedol zdroj.
Bezpečnostný zdroj v Saudskej Arábii podľa AFP konštatoval, že Chálid Alutajbí je veľmi bežné meno a skutočný Alutajbí si odpykáva trest vo väzení v Saudskej Arábii spolu so "všetkými odsúdenými v prípade".
Snúbenica zavraždeného novinára Hatice Cengizová však oznámenie o zatknutí podozrivého privítala. "Francúzsko ho musí súdiť za jeho zločin, alebo ho musí vydať do krajiny schopnej a ochotnej vyšetriť a stíhať ho, ako aj osobu, ktorá dala príkaz na Džamálovo zabitie," uviedla v reakcii zverejnenej na sociálnej sieti Twitter.
Zadržaný podozrivý muž môže byť vo väzbe 48 hodín. Po uplynutí tejto doby ho zrejme predvedú na parížsku prokuratúru, ktorá by mala nariadiť jeho vzatie do väzby.
Francúzske médiá špekulujú, že podozrivý by mohol odmietnuť svoje vydanie na stíhanie do Turecka. V takomto prípade by francúzska justícia mohla požiadať, aby zostal vo Francúzsku na slobode, pod dohľadom súdu alebo vo vyšetrovacej väzbe, kým Turecko požiada o jeho vydanie.
Džamála Chášukdžího, ktorý sa z prívrženca saudskoarabského režimu stal jeho odporcom, zavraždilo 2. októbra 2018 v priestoroch saudskoarabského konzulátu v Istanbule komando agentov zo Saudskej Arábie. Jeho telo sa nikdy nenašlo. Správa amerických tajných služieb obviňuje korunného princa Muhammada bin Salmána z toho, že atentát "odobril".
Rijád spočiatku popieral, že atentát spáchali jeho agenti, napokon však priznal ich účasť, avšak uviedol, že konali sami, nie na pokyn saudskoarabskej vlády.
Po neprehľadnom procese v Saudskej Arábii bolo následne päť osôb odsúdených na smrť a tri na tresty odňatia slobody – rozsudky smrti boli odvtedy zmiernené.
Chálid Alutajbí je jedným z 26 Saudskorabov, ktorých Turecko v neprítomnosti obvinilo zo zabitia Chášukdžího. Stalo sa tak v procese, ktorý sa začal v októbri 2020. Ak bude uznaný za vinného, hrozí mu doživotné väzenie.
Dvaja z 26 podozrivých súdených v Turecku v neprítomnosti sú bývalí poradcovia saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána. Alutajbí je tiež jednou zo 17 osôb, na ktoré ministerstvo financií USA v roku 2018 uvalilo sankcie za ich úlohu pri novinárovej vražde.

Paragrafy týkajúce sa šírenia dezinformácií sú v navrhovanej novele Trestného zákona naformulované problematicky, a preto sú zneužiteľné, ohrozujú slobodu slova a prejavu. Pre TASR to uviedla výkonná riaditeľka organizácie Via Iuris Katarína Batková s tým, že navrhnuté paragrafy by nemali byť súčasťou tejto novely.
"Ak by aj niekto nepravdivú informáciu šíril, v prvom rade je nevyhnutné posúdiť jeho úmysel a dosah šírenia informácie na spoločnosť (napr. na verejné zdravie, verejný poriadok, práva menšín)," zdôraznila. Zároveň vyjadrila presvedčenie o dobrom úmysle Ministerstva spravodlivosti (MS) SR reagovať na súčasnú kritickú situáciu so šírením dezinformácií, ktoré ohrozujú spoločnosť.
Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková predstavila návrh novely Trestného zákona minulý týždeň. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Tiež navrhuje zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 na 500 eur. Návrh možno pripomienkovať do 21. decembra.

Copyright © TASR 2021

Na prvých troch miestach vo vyhľadávaní prostredníctvom Google sa umiestnili heslá súvisiace s pandémiou a domácim vzdelávaním. Slováci do celosvetovo používaného vyhľadávača zadávali najviac heslá Korona.gov.sk, Edupage a Bezkriedy. V tlačovej správe o tom informovala Daša Paulíčková zo spoločnosti Grayling Slovakia.
Do prvej desiatky sa dostali aj heslá sčítanie obyvateľstva, FlashScore.sk, COVID automat, Byť zdravý je výhra, očkovanie, očkovacia lotéria a eHranica. „Informácie o vývoji situácie na Slovensku v súvislosti s pandémiou koronavírusu zostali aj naďalej v centre pozornosti ľudí. Najviac tento rok trendovala oficiálna stránka Korona.gov.sk. S témou pandémie úzko súvisí aj tzv. COVID automat, ktorý určoval kde a aké opatrenia platia na základe sfarbenia jednotlivých okresov. K trendom roka patria aj aplikácie a stránky pre školopovinných, ktoré im boli nápomocné v čase zatvorených škôl a slúžili najmä ako nástroje na komunikáciu učiteľov, študentov a rodičov,“ vysvetlila Alžbeta Houzarová, PR manažérka Googlu pre Českú republiku a Slovensko.
Medzi vyhľadávanými slovenskými osobnosťami dominovali športovci. Na prvom mieste sa ocitla najúspešnejšia slovenská lyžiarka Petra Vlhová, ktorej sa podarilo v sezóne 2020/2021 vyhrať Svetový pohár v alpskom lyžovaní. Na druhom mieste skončil cyklista Peter Sagan. Tretie miesto si vďaka zisku striebornej medaily na Letných olympijských hrách v Tokiu vyslúžil golfista Rory Sabbatini. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa ocitol na štvrtom mieste, minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sa umiestnil na šiestom a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) sa umiestnila na desiatom mieste. V prvej trojke vybraných osobností sa na druhom mieste umiestnila Zuzana Plačková a na treťom Boris Valábik.
Spomedzi zahraničných osobností Slováci najviac vyhľadávali speváčku Lady Gaga, herca Aleca Baldwina a pápeža Františka. Český prezident Miloš Zeman sa ocitol na šiestom mieste, britská kráľovná Alžbeta II na desiatom mieste.
V kategórii „Smutné odchody“ o zosnulých osobnostiach sa na prvom mieste ocitol spevák Miroslav Žbirka nasledovaný hercom Milanom Lasicom. Trojku uzavrel moderátor Július „Julo“ Viršík. Na desiatom mieste sa umiestnil český podnikateľ Petr Kellner.
Spomedzi domácich a svetových udalostí Slováci najviac vyhľadávali sčítanie obyvateľstva, očkovaciu lotériu a referendum. Ďalej to boli heslá pápež na Slovensku, Afganistan, lockdown Slovensko, tornádo Hodonín, Mjanmarsko, Suezský prieplav a zatmenie Slnka.
Trendom s výrazom „ako“ dominovali heslá ako získať COVID pass, ako upliesť korbáč a ako dlho platí antigénový test. Spomedzi receptov na slané pokrmy bolo najviac vyhľadávané lečo, nasledovalo rizoto a pizza. Spomedzi sladkých pokrmov boli najviac vyhľadávané šišky, tiramisu a vianočka.

Spoločnosť Google zažalovala údajných členov kyberzločineckého gangu, ktorý ukradol informácie používateľov z celého sveta. Ako informuje spravodajský portál BBC, žaloba menuje dvoch Rusov a 15 neznámych jednotlivcov, ktorí sú vraj za škodlivým botnetom Glupteba, ktorý infikoval viac ako milión počítačov. Botnet je sieť infikovaných zariadení s internetovými robotmi, prostredníctvom ktorých hackeri získavajú súkromné údaje. Je to prvá žaloba Googlu proti botnetu.
Škodlivý softvér Glupteby, ktorý objavili po prvý raz v roku 2011, šíria tretie stránky určené na sťahovanie, streamovanie a webstránky, ktoré sú údajne spriaznené so službou YouTube, ktorú vlastní Google. Podľa žaloby podanej v New Yorku, ktorú odtajnili v utorok, botnet vybudovaný Dmitrijom Starovikovom, Alexandrom Filippovom a ich spolupracovníkmi sa stal „moderným technologickým a bezhraničným stelesnením organizovaného zločinu“ a oproti ostatným vyniká svojou technickou sofistikovanosťou.
Žalobu voči hackerom podal Google na základe zákona o vydieračských podvodných organizáciách, ktorý sa často používa na stíhanie členov organizovaných zločineckých skupín. Spoločnosť ich obviňuje z počítačových podvodov a zneužívania, porušovania ochrannej známky a niekoľkých ďalších obvinení.
Google v blogovom príspevku uviedol, že jeho vyšetrovanie zistilo, že Glupteba v súčasnosti zahŕňa zhruba milión kompromitovaných zariadení s operačným systémom Windows. Odhaduje sa, že botnet sa niekedy rozširoval o tisícky nových zariadení denne. „Glupteba je neslávne známy tým, že kradne prihlasovacie údaje a dáta používateľov, ťaží kryptomeny na infikovaných hostiteľoch a nastavuje proxy servery na presmerovanie internetovej prevádzky iných ľudí cez infikované počítače a smerovače,“ uvádza Google. Spoločnosť sa tiež podľa svojich slov domnieva, že narušila „kľúčovú infraštruktúru riadenia a kontroly“ hackerov a zabránila tým, ktorí stoja za Gluptebou, aby „zatiaľ“ ovládali botnet.

Francúzske úrady overujú identitu podozrivého muža, ktorého zatkli na parížskom Letisku Charlesa de Gaulla v súvislosti s vraždou saudskoarabského novinára Džamála Chášakdžího. Francúzske rádio RTL informovalo, že Saudskoaraba Chálida Aídha al-Utajbího zatkli v utorok, keď sa pokúšal nastúpiť do lietadla do saudskoarabského Rijádu. Veľvyslanectvo Saudskej Arábie v Paríži však uviedlo, že je to prípad pomýlenej identity, zatknutý muž „nemá nič spoločné s daným prípadom“ a očakáva jeho okamžité prepustenie.
Predstaviteľ z francúzskeho súdnictva, ktorý si prial zostať v anonymite, pre agentúru AP uviedol, že podozrivého môžu zadržiavať 48 hodín, a teda do štvrtkového rána.
Muža zadržali na základe tureckého zatykača vydaného v roku 2019. Ak úrady potvrdia identitu podozrivého, Turecko by mohlo požiadať Francúzsko o jeho vydanie, aby ho mohli stíhať.
Al-Utajbí je jeden z 26 Saudskoarabov, ktorých Turecko hľadá pre vraždu Chášakdžího. Je jedným z vyše desiatky saudskoarabských predstaviteľov, na ktorých Spojené štáty uvalili sankcie pre vraždu a jeho meno sa tiež spomína v správe amerických tajných služieb, ktorá hovorí o tom, že korunný princ Muhammad bin Salmán odobril operáciu na zabitie Chášakdžího.
Chášakdžího, ktorý žil v exile a písal pre americký denník The Washington Post články kritizujúce saudskoarabský režim a osobu korunného princa Muhammada bin Salmána, zavraždili 2. októbra 2018 na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule, kam si šiel vybaviť dokumenty na svadbu so svojou snúbenicou. Jeho telo rozštvrtili. Novinárove ostatky nikdy nenašli. 

Čína je najväčší väzniteľ novinárov na svete. Vo svojej novej správe na to upozorňuje mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) s tým, že v krajine v súčasnosti zadržiavajú najmenej 127 novinárov. Čína podľa organizácie vedie celosvetovú „bezprecedentnú represívnu kampaň“ proti žurnalistike. Peking zatýkanie žurnalistov a občianskych novinárov odôvodňuje obvineniami z vyvolávania problémov, informuje spravodajský portál BBC.
Organizácia Reportéri bez hraníc tiež upozornila, že s príchodom pandémie sa zhoršili aj obmedzenia tlače. Najmenej desať novinárov a online komentátorov v Číne zadržali za to, že informovali o kríze spôsobenej ochorením COVID-19 vo Wu-chane.
Boj proti terorizmu zase čínske úrady podľa RSF využili ako zámienku na zadržanie ujgurských novinárov informujúcich o dianí v autonómnej oblasti Sin-ťiang. Čína čelí obvineniam z páchania zločinov proti ľudskosti proti osobám, ktoré označuje za islamistov a separatistov, v prevažne ujgurskom regióne.
Čína tiež podľa správy RSF používa aj iné metódy na obmedzovanie médií. Svoje diplomatické misie podľa nej používa na útoky na novinárov, blokuje médiá, cenzuruje témy, núti miestnych novinárov študovať ideológiu vládnucej komunistickej strany a sťahovať si propagandistickú aplikáciu do mobilov a tiež vyhosťuje alebo zastrašuje novinárov.
Reportéri bez hraníc zaraďujú Čínu vo svojom indexe slobody tlače vo svete na 177 miesto, čo je o dve priečky vyššie ako je Severná Kórea. Zoznam má dovedna 180 krajín.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

 

Z dôvodu ekonomických dopadov spôsobených súčasnou situáciou na elektronické médiá, Rada aj na dnešnom zasadnutí v súlade so svojím Vyhlásením zo dňa 25. 3. 2021 ukladala pri porušení zákona sankcie na najnižšej zákonom prípustnej úrovni.

Uložila spolu päť sankcií, zastavila tri správne konania, dve správne konania začala, ako neopodstatnené posúdila jedenásť sťažností, zvyšok programu zasadnutia tvorila licenčná agenda. Rada okrem iného

• odročila rozhodovanie vo veci udelenia predchádzajúci súhlasu s prevodom stopercentného podielu na základnom imaní a hlasovacích právach držiteľa licencie spoločnosti C.E.N. s.r.o. (program. služba TA3) a účastníkov konania predvolá na ústne vypočutie;
• uložila sankciu – upozornenie na porušenie zákona vysielateľovi C.E.N. s.r.o. (program. služba TA3) za porušenie § 16 ods. 3 písm. b) ZVR, ku ktorému došlo odvysielaním programu Téma dňa dňa17. 5. 2021, v ktorom odzneli kritické vyjadrenia a informácie o stave justície a súdnictva na Slovensku bez náležitej názorovej oponentúry, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu;
• uložila sankciu – upozornenie za porušenie zákona vysielateľovi C.E.N. s.r.o. (program. služba TA3) za porušenie § 31 ods. 4 v súvislosti s vysielaním príspevku Hotel pripravený na reštart v programe Správy dňa 14. 5. 2021 obsahujúceho informácie o Grand Hoteli Bellevue v Starom Smokovci, ktoré naplnili definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie;
• uložila sankciu – pokutu 3 3 19 eur vysielateľovi MAC TV s.r.o. (program. služba JOJ) za porušenie § 19 ods. 2 ZVR, ku ktorému došlo tým, že dňa 5. 5. 2021 o cca 16:50 a 20:58 hod. odvysielal upútavku na program Kuriér 2 obsahujúcu výňatky z programu, na ktorý upútava, znázorňujúce scény násilia (za totožné porušenie zákona v súvislosti s vysielaním rovnakého komunikátu Rada vysielateľovi uložila sankciu 20. 5. 2020);
• uložila sankciu – upozornenie na porušenie zákona vysielateľovi FM media s.r.o. (program. služba Rádio Goldies) za porušenie § 68 ods. 7 písm. a) ZVR v súvislosti s tým, že v dňoch 12. 5. a 8. 9. 2021 nevyužíval frekvenciu 92,4 MHz Martin na účely, na ktoré mu bola pridelená;
• uložila sankciu – upozornenie na porušenie zákona vysielateľovi Rádio WOW s.r.o. (program. služba Rádio WOW) za porušenie § 68 ods. 7 písm. a) ZVR v súvislosti s tým, že v dňoch 9. 6. a 9. 9. 2021 nevyužíval frekvencie 101,7 MHz Dubnica nad Váhom a 106,8 MHz Nové Mesto nad Váhom na účely, na ktoré mu boli pridelené;
• zastavila správne konanie voči vysielateľovi RTVS (program. služba Rádio Slovensko) vedené vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. a) ZVR v súvislosti s tým, že dňa 12. 4. 2021 odvysielal program K veci (s témou ocenenia historika Františka Vnuka mestom Ružomberok Cenou Andreja Hlinku za rok 2021), čím mohlo dôjsť k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby;
• zastavila správne konanie voči vysielateľovi C.E.N. s.r.o. (program. služba TA3) vedené vo veci možného porušenia § 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d ZVR (označenie umiestňovania produktov) v súvislosti s umiestnením germicídneho žiariča počas vysielania programu Žurnál dňa 3. 5. 2021;
• začala správne konanie voči vysielateľovi MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. (program. služba TV MARKÍZA) vo veci možného porušenia § 20 ods. 3 ZVR (ochrana maloletých) v súvislosti s vysielaním programov Love Island dňa 22. 09. 2021 o 23:30 hod a dňa 26. 9. 2021 o 12:59 hod, ktoré boli označené ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov;
• začala správne konanie voči vysielateľovi MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o. (program. služba TV MARKÍZA) vo veci možného porušenia § 20 ods. 3 ZVR (ochrana maloletých) v súvislosti s vysielaním programu Love Island dňa 28. 09. 2021 o 23:02 hod, ktorý bol označený ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov;
• uznala za neopodstatnené sťažnosti na vysielanie

§ programu Do kríža (vysielateľ RTVS, program. služba Dvojka) dňa 20. 10. 2021 s témou „Záborskej novela: prečo áno, prečo nie?“, ktorý podľa sťažovateľa nebol vyvážený a nestranný,

§ programov Správy RTVS (vysielateľ RTVS, program. služba Jednotka) v dňoch 27. a 28. 10. 2021, v ktorých podľa sťažovateľa vysielateľ dal neprimeraný priestor opozícii pri vyjadrovaní
k aktuálnym otázkam,

§ spravodajského príspevku o konflikte na futbalovom zápase Spartak Trnava - Slovan Bratislava vysielaného dňa 17. 10. 2021 v športovom spravodajstve (vysielateľ C.E.N., s.r.o., program. služba TA3), ktorý bol podľa sťažovateľa jednostranný,

§ programu SuperStar (vysielateľ MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., program. služba TV MARKÍZA) dňa 24. 9. 2021, v ktorom boli podľa sťažovateľa nevhodne prezentované nahota a exhibicionizmus,

§ programu Rodinné prípady, epizódy Svadobný koláč (vysielateľ MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., program. služba TV MARKÍZA) dňa 11. 10. 2021, ktorý bol podľa sťažovateľa vzhľadom na obsah hrubého vyjadrovania nesprávne označený ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov,

§ programu Farma (vysielateľ MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., program. služba TV MARKÍZA) dňa 21. 9. 2021, v ktorom podľa sťažovateľa došlo k týraniu zvierat a často sa vyskytovali nadávky,

§ programu Farma (vysielateľ MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., program. služba TV MARKÍZA) dňa 28. 9. 2021, v ktorom podľa sťažovateľa došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti všetkých žien,

§ programu Farma (vysielateľ MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., program. služba TV MARKÍZA) v dňoch 6. 10. a 7. 10. 2021, v ktorom sa podľa sťažovateľa vzhľadom na označenie programu ako nevhodného pre maloletých divákov do 12 rokov vyskytujú nevhodné nadávky, najmä vzhľadom na čas dennej reprízy programu.

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová sa v pondelok stretla s podpredsedom pre globálne záležitosti a komunikáciu spoločnosti Meta Platforms / Facebook Nickom Cleggom. Cieľom ich stretnutia bolo prediskutovať ďalšie spoločné úsilie v boji proti dezinformáciám v online priestore.
K pondelňajšiemu stretnutiu došlo po minulotýždňových výzvach eurokomisie na predĺženie programu monitorovania dezinformácií v súvislosti s koronavírusom o ďalších šesť mesiacov - do júna 2022. Jourová pri tejto príležitosti vyzvala, aby digitálne platformy zintenzívnili svoje úsilie pri riešení dezinformácií o ochorení COVID-19 a o vakcínach proti tomuto ochoreniu, a to vo všetkých jazykoch EÚ.
EK žiada ďalšie digitálne platformy, aby sa pripojili ku Kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií. A ako súčasť svojich usmernení na posilnenie kódexu požiadala poskytovateľov služieb súkromných správ, aby sa prihlásili ku kódexu "bez akéhokoľvek oslabenia šifrovania, ktoré tento typ služieb často využíva", s náležitým ohľadom na ochranu súkromia a práva na súkromný a rodinný život vrátane elektronickej komunikácie.
Jourová preto v pondelok po stretnutí s Cleggom privítala jeho oznámenie o úmysle platformy WhatsApp podpísať kódex a označila to za "dôležitý úspech".
"Vítam, že Meta urobila významný krok v reakcii na naše výzvy bojovať proti dezinformáciám. Teší ma, že WhatsApp sa prihlási k posilnenému Kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií, ktorý má byť pripravený do marca 2022. Je to prvýkrát, čo sa ku kódexu pripojí služba súkromných správ," opísala situáciu Jourová v správe pre médiá. Spresnila, že EK bude spolupracovať s platformou WhatsApp na určení záväzkov vhodných pre poskytovateľa súkromných správ, ktorá na ochranu používateľov využíva šifrovanie typu "end-to-end".
Česká eurokomisárka dodala, že s Cleggom diskutovala aj o ďalších snahách bojovať proti dezinformáciám, a to aj dezinformáciám o vakcínach, a to vo všetkých jazykoch EÚ.
"Zhodli sme sa najmä na tom, že je dôležité povzbudzovať používateľov, aby využívali dôveryhodné zdroje informácií. Trvala som na transparentnosti politickej reklamy, ku ktorej som nedávno predložila legislatívny návrh. Meta sa bude musieť prispôsobiť tiež. Vyjadrila som aj obavy z reklám, ktoré sú živnou pôdou pre extrémizmus v už beztak polarizovanej spoločnosti," vysvetlila Jourová.
Podľa jej slov totiž sloboda prejavu neznamená slobodu dosahu a šírenia nenávisti v online prostredí.

Do zoznamu tzv. zahraničných agentov, teda subjektov, ktoré dostávajú finančnú podporu zo zahraničia, zaradili v Rusku aj investigatívny spravodajský web Važnyje istorii (Dôležité príbehy).
Ako v utorok informoval portál Meduza.io, ruské ministerstvo spravodlivosti vysvetlilo, že jedným z dôvodov bol tvít na podporu tohto webu s výzvou na poskytnutie finančného daru na jeho ďalšiu činnosť, keďže jej redakcia prišla o značnú časť príjmov. Tvít obsahoval aj odkaz na stránku webu Meduza.io.
Druhým dôvodom boli správy, ktoré sa na základe investigatívneho pátrania redaktorov webu Važnyje istorii objavili na webových stránkach Rádia Sloboda (RFE/RL) a jeho regionálnych vydaní, zaradených v Rusku tiež na zoznam zahraničných agentov.
Podporu médiám a organizáciám, ktoré sú označené za zahraničných agentov, vyslovila v pondelok ruská herečka Lija Achedžakovová, známa kritickými výrokmi na adresu vládnucich politikov.
V príhovore po prevzatí ceny vo Vachtangovovom divadle v Moskve Achedžakovová položila otázku, "prečo sa titul zahraničný agent udeľuje najlepším ľuďom vo svojej profesii", pričom spomenula aj nezávislú televíziu Dožď či ľudskoprávnu organizáciu Memorial. Poukázala na to, že zahraničný agent "je predsa špión, ktorý za peniaze zrádza svoju vlasť a udáva", čo nie je prípad perzekvovaných novinárov, médií či ochrancov ľudských práv v Rusku.
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť zákona rozšírená na médiá a od roku 2019 aj na jednotlivých novinárov a aktivistov. Označenie "zahraničný agent" vyvoláva konotácie z čias studenej vojny.
Od takto označených subjektov sa vyžaduje, aby v celom svojom obsahu dôsledne uvádzali, že sú "zahraničnými agentmi", čo výrazne ovplyvňuje napríklad ich príjmy z reklamy. Spôsobuje to aj problémy s predkladaním účtovníctva príslušnému kontrolnému úradu.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v utorok odsúdil Rakúsko za porušenie slobody prejavu po tom, ako bol vydavateľ denníka Der Standard pod tlakom politických strán nútený odhaliť osobné údaje osôb, ktoré mali kritické poznámky pod článkom zverejneným online. Uviedla to tlačová agentúra AFP.
Prípad sa týka komentujúcich, ktorých postrehy v diskusii pod článkom boli namierené proti lídrom krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) a menšej regionálnej strany. Tieto poznámky súviseli s korupciou a s neonacistickým hnutím, pripomenula súdna inštancia Rady Európy (RE) vo svojom vyhlásení.
Dotknuté politické strany vyzvali denník, aby prezradil údaje o autoroch kritických poznámok, aby ich mohli napadnúť v občianskom alebo trestnom konaní.
Denník Der Standard inkriminovanú časť diskusných príspevkov vymazal zo svojej webovej stránky a pôvodne odmietol zverejniť údaje o ich autoroch, avšak periodikum k odhaleniu ich totožnosti prinútil rakúsky najvyšší súd.
ESĽP vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že rakúska justícia "nevyvážila" záujmy politikov so záujmami denníka Der Standard v snahe zachovať anonymitu autorov kritických ohlasov a zabránila tým slobodnej výmene myšlienok a informácií.
Súdna inštancia zo Štrasburgu Rakúsko odsúdila so zdôvodnením, že rozhodnutia rakúskeho najvyššieho súdu "neboli v demokratickej spoločnosti potrebné". Vláda by mala podľa rozsudku ESĽP zaplatiť denníku súdne náklady a trovy vo výške 17.000 eur.
Európski sudcovia zároveň zdôraznili, že na názory ľudí komentujúcich mediálne výstupy sa nevzťahuje "ochrana novinárskych zdrojov" a že na internete neexistuje "absolútne právo na anonymitu".

Muža podozrivého z účasti na vražde saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího z roku 2018 zatkli v utorok na letisku Charlesa de Gaulla neďaleko Paríža. Informovala o tom rozhlasová stanica RTL, ktorá sa odvolala na nemenované policajné zdroje. Správu priniesla agentúra AFP.
Podozrivý Chálid al-Utajbí bol údajne členom saudskoarabského zásahového komanda, ktoré brutálne zavraždilo novinára.
Podľa RTL policajti muža zatkli v utorok ráno o 9.30 h na letisku, odkiaľ plánoval letieť do Rijádu. Podľa agentúry Reuters bol 33-ročný al-Utajbí na zozname osôb hľadaných Interpolom. Cestoval údajne pod originálnym pasom vystaveným na svoje meno.
Džamál Chášukdží bol známym a otvoreným kritikom saudskoarabského vedenia a pravidelne písal pre denník The Washington Post. Zavraždil ho 2. októbra 2018 na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule tím agentov vyslaných zo Saudskej Arábie.
Telo novinára sa nikdy nenašlo. Saudská Arábia najprv odmietala, že by išlo o atentát, do ktorého by bola zapletená, neskôr tvrdila, že vraždu vykonali saudskoarabskí agenti, ktorí konali na vlastnú päsť.

Copyright © TASR 2021

 

Rohinskí utečenci zažalovali materskú firmu sociálnej siete Facebook - spoločnosť Meta za to, že na svojich platformách nezastavila nenávistné príspevky mjanmarskej armády a jej podporovateľov proti tejto moslimskej etnickej skupine. Žiadajú odškodné viac ako 150 miliárd dolárov.
Hromadnú žalobu podali právnici v pondelok v Kalifornii. Príchod Facebooku do Mjanmarska v roku 2011 podľa nich pomohol šíreniu nenávistných prejavov, dezinformácií a podnecovania násilia, čo „predstavovalo podstatnú príčinu a prípadné pokračovanie genocídy Rohingov“. Algoritmy Facebooku podľa súdnych dokumentov zosilnili nenávistné prejavy voči Rohingom a firma nevynaložila dostatok peňazí na najatie moderátorov a kontrolórov faktov, ktorí hovorili miestnymi jazykmi alebo rozumeli politickej situácii. Žalobcovia tiež tvrdia, že Facebooku sa nepodarilo zablokovať účty a stránky alebo odstrániť príspevky podnecujúce násilie alebo nenávistné prejavy namierené proti Rohingom.
Podobnú žalobu už avizovali aj právnici v Spojenom kráľovstve. Kombinované žaloby rohingských utečencov podávajú právnici v mene kohokoľvek na celom svete, kto prežil násilie alebo mal príbuzného, ktorý na následky násilia zomrel, uvádza agentúra AP.
Meta, ktorá sa donedávna volala Facebook, zatiaľ neodpovedala na žiadosti o komentár.
Perzekúcia a násilie v Mjanmarsku, ktoré sa začali v roku 2017, viedli k úteku tisícok Rohingov z krajiny. Odhaduje sa, že v utečeneckých táboroch v susednom Bangladéši žije milión príslušníkov tejto menšiny. Zhruba 10-tisíc Rohingov sa dostalo do USA.
V roku 2018 ľudskoprávni odborníci Organizácie Spojených národov vyšetrujúci útoky na Rohingov uviedli, že Facebook zohral rolu pri šírení nenávistných prejavov. Podľa právnych firiem, ktoré stoja za žalobami, viac ako 10-tisíc Rohingov prišlo o život a viac ako 150-tisíc čelilo fyzickému násiliu.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Hostia a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane

 Hostia a témy diskusnej relácie 

 

TV Joj Analýzy Na hrane

Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii.

Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu.

Hosťom relácie v utorok 7. decembra bude dočasne poverený prezident Policajného zboru Štefan Hamran.

Rozprávať sa budú o policajnom zbore a kontrole pandemických opatrení v praxi, o vyšetrovaní veľkých káuz, o zmenách v policajnom zbore, ale aj o polícii a novinkách v trestnom zákone avizovaných ministerkou spravodlivosti.

Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 7. decembra od 18:00.

RTVS má rezortu kultúry predložiť svoju predstavu o novom mediálnom zákone

 RTVS má rezortu kultúry predložiť svoju 

predstavu o novom mediálnom zákone

RTVS má do piatkového (10. 12.) popoludnia predložiť Ministerstvu kultúry (MK) SR svoj návrh časti novelizovaného zákona o mediálnych službách, ktorý sa týka zvýšenia multimodálneho vysielania (titulkovanie, preklad do posunkovej reči, hlasové komentovanie) i nastavenia podmienok pre verejnoprávneho vysielateľa v rámci multiplexu. Manažment telerozhlasu to uviedol na utorkovom rokovaní Rady RTVS.
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník informoval členov orgánu dohľadu, že sa v predchádzajúcich dňoch uskutočnili rozhovory s predstaviteľmi Úradu vlády (ÚV) SR i so samotnými predkladateľmi legislatívy na ministerstve tak, ako ho k tomu zaviazalo uznesenie rady na predchádzajúcom rokovaní.
"Po stretnutiach, najmä s poradcami predsedu vlády SR som mierne optimistický," povedal Rezník. Podľa jeho slov si predstavitelia ÚV uvedomujú nevýhodnosť naformulovanej predlohy novely pre RTVS. Stretnutia a debaty majú pokračovať.
Šéf telerozhlasu zdôraznil, že nikto nespochybňuje nevyhnutnosť novelizácie zákona v zmysle potreby transpozície európskej smernice, týkajúcej sa mediálnej legislatívy. "Nie je však možné na jej chrbte doviesť do parlamentu likvidačné opatrenie pre RTVS," upozornil Rezník. Opätovne okrem absencie kompenzácie zvýšených nákladov kritizoval aj nastavenie podmienok na šírenie signálu RTVS v rámci multiplexu. "Návrh nového zákona zásadným spôsobom znevýhodňuje RTVS," deklaroval šéf verejnoprávneho média, vyjadrujúci nepochopenie pre "prípravu legislatívy, ktorej autori nedomýšľajú jej súvislosti ani konzekvencie".
Riaditeľ RTVS aktualizoval aj odhad nákladov, ktoré by znamenalo zabezpečenie zvýšeného podielu titulkovania, hlasového komentovania i prekladu do posunkovej reči vo vysielaní RTVS. V období rokov 2022 - 2026 je to vyše 22.251.000 eur, upozornil.
Rezort kultúry v predchádzajúcej reakcii na protesty verejnoprávnej inštitúcie upozornil, že zvýšenie podielu vysielania s multimodálnym prístupom sa má diať postupne, po etapách do roku 2030, a nemalo by preto "finančne zruinovať" RTVS.
Podľa novely by mala RTVS postupne zabezpečiť, aby vo vysielaní každej televíznej programovej služby boli všetky programy sprevádzané titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, tlmočené do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku a aby bolo najmenej 50 percent všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich. V spektre programov existujú výnimky z povinnosti, týkajú sa napríklad športu.
Návrh novely posunuli 24. novembra poslanci Národnej rady SR do druhého čítania. Opätovne by sa mali týmto bodom zaoberať na schôdzi vo februári 2022.

Zdroj: TASR

UCM má akreditáciu na štúdium hoaxov a konšpiračných teórií

UCM má akreditáciu na štúdium 

 

hoaxov a konšpiračných teórií

Na aktuálne spoločenské výzvy spojené s nárastom dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií, ich vplyvov na jednotlivcov i spoločnosť reaguje nový doktorandský študijný program na Univerzite sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo udelila fakulte masmediálnej komunikácie (FMK) akreditáciu na mediálne a informačné kompetencie. Informoval o tom PR FMK Peter Krajčovič.
„V súčasnosti vyvstáva naliehavá potreba odborníkov, ktorí sa budú vedieť pohybovať v prostredí narastajúcich dezinformačných kampaní a šírenia kontroverzného mediálneho obsahu, adekvátne naň reagovať a efektívne čeliť týmto aktuálnym výzvam,“ uviedol vedúci katedry mediálnej výchovy FMK Norbert Vrabec.
Nový doktorandský študijný program nadväzuje na doterajšie aktivity FMK v študijnom odbore mediálne a komunikačné štúdiá. Rozširuje jeho pôsobnosť o nové a dôležité dimenzie – mediálne a informačné kompetencie, kritické myslenie a mediálne vzdelávanie. Tie sú nevyhnutným predpokladom na správnu orientáciu v prostredí digitálnych platforiem používajúcich čoraz sofistikovanejšie stratégie na upútanie a udržanie pozornosti publika.
„Študijný program je prirodzeným vyústením dlhodobého úsilia FMK, ktorá práve mediálnej výchove, rozvoju kritického myslenia a ozdraveniu mediálneho ekosystému dlhodobo venuje značnú časť svojich vedecko-výskumných, publikačných, projektových i vzdelávacích aktivít,“ doplnila dekanka fakulty Ľudmila Čábyová. Prví študenti budú môcť nastúpiť od letného semestra akademického roku 2021/2022, dostanú mať príležitosť participovať na viacerých medzinárodných a domácich projektoch.

Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Spravodajská televízia CNN v sobotu prepustila moderátora Chrisa Cuoma, informovala agentúra AFP. CNN vyšetrovala jeho zapojenie do poskytovania pomoci svojmu bratovi, bývalému guvernérovi štátu New York Andrewovi Cuomovi, ktorý v auguste odstúpil pre obvinenia zo sexuálneho obťažovania.
Televízia CNN na neurčito suspendovala Chrisa Cuoma, ktorý moderoval jej najsledovanejšiu spravodajskú reláciu v hlavnom vysielacom čase, kvôli tejto záležitosti v utorok (30. novembra).
"Poverili sme rešpektovanú právnickú firmu, aby vykonala kontrolu, a s okamžitou platnosťou sme s ním ukončili pracovný pomer," uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na oficiálnom účte CNN na Twitteri, s tým, že počas kontroly vyplávali na povrch ďalšie informácie.
CNN v utorok reagovala na dokumenty, ktoré v pondelok (29. novembra) zverejnila generálna prokuratúra v štáte New York. Tieto dokumenty podľa hovorcu CNN potvrdili väčšiu mieru účasti Chrisa Cuoma, než bolo stanici predtým známe.
"Na základe toho Chrisovi na neurčito pozastavujeme činnosť a záležitosť ďalej prehodnocujeme," uviedol hovorca v utorok.
Moderátor Chris Cuomo podľa agentúry AP naliehal na rôzne zdroje vrátane novinárov, aby mu poskytli informácie o osobách, ktoré jeho brata Andrewa obviňujú. Tieto informácie poskytoval kancelárii guvernéra, svojho brata. Takisto vyvíjal úsilie, aby upravili svoje reakcie na obvinenia.
Potvrdzuje to e-mailová komunikácia a prepis jeho výpovede pred vyšetrovateľmi, ktorí pracovali pre newyorskú prokurátorku Letitiu Jamesovú. Vyšetrovanie vedené Jamesovou dospelo k záveru, že Andrew Cuomo sexuálne obťažoval 11 súčasných i bývalých štátnych zamestnankýň.
Chris Cuomo predtým uviedol, že so svojím bratom hovoril a poskytoval mu poradenstvo. Pondelkové dokumenty však priniesli ďalšie podrobnosti o tom, čo presne robil.
Jamesová závery vyšetrovania oznámila 10. augusta. Bývalý guvernér Andrew Cuomo následne oznámil, že po viac ako desiatich rokoch odstupuje z funkcie.
Ak by nepodal demisiu, hrozilo by mu podanie ústavnej žaloby, tzv. impeachmentu, v rámci ktorého by mohol byť z funkcie odvolaný.

Francúzska spoločnosť Vivendi, najvyšší akcionár talianskeho operátora Telecom Italia (TIM), je otvorená diskusii o možnosti, že talianska vláda získa kontrolu nad pevnou sieťou TIM. Vyhlásil to v nedeľu hovorca Vivendi.
Vyhlásenie predstavuje posun v postoji francúzskej mediálnej skupiny v čase, keď sa investori TIM chystajú vyhodnotiť plán na prevzatie v hodnote 10,8 miliardy eur, ktorý im predložila americká investičná spoločnosť KKR & Co.
Až doteraz nebola francúzska skupina naklonená možnosti, že vláda v Ríme získa kontrolu nad pevnou sieťou TIM.
Podľa hovorcu mediálnej skupiny Vivendi má záujem o akékoľvek riešenie, ktoré "podporí efektívnosť a modernosť siete a zároveň zachová hodnotu jeho investície".
"Z tohto pohľadu bude určite otvorene hodnotiť hypotézu o štátnej kontrole siete, ak by mohla viesť k inštitucionálne riadenému strategickému projektu," dodal hovorca.
Divízia pevných liniek spoločnosti TIM predstavuje hlavnú telekomunikačnú infraštruktúru Talianska a zohráva významnú úlohu pri snahe o zavádzanie širokopásmového pripojenia, na ktoré Rím plánuje minúť miliardy eur z fondov Európskej únie na zlepšenie pokrytia.
Štátny investor CDP prevzal 10-percentný podiel v TIM, aby dohliadal na sieť a očakáva sa, že bude hrať kľúčovú úlohu pri akýchkoľvek plánoch na získanie siete.

Copyright © TASR 2021

 

Ocenenie Senior Prix ako poďakovanie za celoživotnú umeleckú činnosť dnes dostali od Nadácie Život umelca okrem iného herec Jiří Dušek a herečka Jaroslava Tvrzníková. Ďalšími laureátmi sú herečka Jana Smrčková, herec Jiří Klem, herec a výtvarník Tomáš Šolc, sólista baletu Pavel Ždichynec a choreografka a baletka Hana Machová-Jureczková. Ocenenie odovzdal na slávnostnom akte na Novotného lávke v Prahe prezident Hereckej asociácie Ondřej Kepka. Senior Prix Nadácia Život umelcov každoročne udeľuje hercom, tanečníkom, operným, populárnym aj zborovým spevákom, orchestrálnym aj sólovým umelcom. Nominácie navrhujú profesijné organizácie, ktoré sú zriaďovateľmi nadácie. V minulých rokoch si ocenenie prevzali napríklad Libuša Švormová, Stella Zázvorková, Jozef Abrhám, Ľubomír Lipský, Hana Zagorová či Waldemar Matuška. "Slávnostné odovzdávanie sa tento rok nekoná v klasickej podobe. Aby sme čo najviac eliminovali riziko prenosu nákazy covid-19, namiesto jednej akcie sa koná päť menších stretnutí s ocenenými," oznámila Dagmar Hrnčířová, riaditeľka Nadácie Život umelca. Sériu slávnostných odovzdávaní zahájili 22. novembra odborový zväz orchestrálnych hudobníkov ČR a Asociácie hudobných umelcov a vedcov, odborový zväz profesionálnych spevákov ČR odovzdal ocenenie 24. novembra. Posledné stretnutie s nominovanými na návrh Zväzu autorov a interpretov sa uskutoční 13. decembra. "Ceny sú úplne výnimočné v tom, že oceňujú umelcov naprieč celým spektrom odborov. Nie sú medzi nimi robené rozdiely," podotkol k Senior Prix Oldřich Smola, predseda správnej rady nadácie. Na návrh Asociácie hudobných umelcov a vedcov dostali tento rok ocenenia skladateľ a dirigent Ivo Bláha, violončelista Mikael Ericsson, fagotista a dirigent Zdeněk Gregor, huslista, klaviristka a dirigent Stanislav Horák a pozounista a skladateľ Jaroslav Zeman. Na návrh odborového zväzu orchestrálnych hudobníkov získali ocenenia violončelistky Libuše Olivová a Zdena Drnovská a huslisti Josef Riedlbauch a Karel Hejduk. Na návrh správnej rady nadácie sa dostalo ocenenie aj fagotistovi Františkovi Červenkovi. Na návrh Odborového zväzu profesionálnych spevákov cenu za celoživotnú umeleckú činnosť obdržali sopranistky Libuša Smrčková, Libuša Šalamounová, Kateřina Říhová, Jitka Pokorná alebo tenorista Petr Provazník. Nadácia Život umelca bola založená v júni roku 1992 na pôde kolektívneho správcu Intergram. Jej hlavným cieľom je všestranná aktívna podpora výkonných umelcov a širokého spektra umeleckej javiskovej tvorby. Od koncertov cez divadelné inscenácie až po tanečné predstavenia. 

 

 

Česká televízia oznámila sedem finalistov národného kola SR hudobnej súťaže Eurovízie (ESC). Hlasovať za jedného z nich bude možné od 7. do 15. decembra. O priazeň fanúšikov i odbornej poroty sa stretnú Annabelle, Elis Mraz, Jordan Haj x Emma Smetana, Giudia, Skywalker, The Valentines a We Are Domi. Súťažné skladby dnes zverejnia na digitálnych streamovacích platformách a 7. decembra budú publikované aj live verzie jednotlivých piesní. Víťaza oznámia 16. decembra. Novinára to dnes on-line informoval vedúci projektu Kryštof Šámal. O víťazovi národného kola rozhodne porota spolu s hlasmi fanúšikov z Českej republiky a novo aj zo zahraničia na oficiálnej hlasovacej ESC aplikácii alebo na webe. Porota bude mať päťdesiatpercentný podiel na celkovom hlasovaní. Ďalších 25 percent utvorí hlasy českých fanúšikov a 25 percent hlasujúcich zo zahraničia. Víťaz národného kola postúpi do jedného z dvoch semifinále, ktoré sa uskutočnia v Turíne 10. a 12. mája budúceho roka. Finále sa bude konať 15. mája. O priazeň fanúšikov za Česko sa usiluje speváčka Anabelle s piesňou Runnin Out Of F* Time. Ďalšia speváčka Elis Mraz (Eliška Mrázová) si skladbu Imma Be napísala a produkovala sama. Tretia súťažná skladba By Now je od hudobníkov a skladateľov, ktorí vystupujú sólovo aj dohromady, v národnom kole pod značkou Jordan Haj x Emma Smetana. O strachu zakorenenom v každom človeku spieva Giudi, česká umelkyňa žijúca v Taliansku, v skladbe Jezinky. Na fanúšikov rockovej muziky sa bude spoliehať štvorčlenná kapela Skywalker súťažiaci so skladbou Way Down. Hradecké trio The Valentines ponúkne pieseň Stay or Go. Posledná súťažná skladba Lights off je od elektro popovej kapely We Are Domi. Víťazom medzinárodnej piesňovej súťaže Eurovízie sa tento rok stala talianska rocková skupina Maneskin. Českú republiku v holandskom Rotterdame zastupoval spevák a tanečník Cristo (Ben Cristovao) s pesničkou Kemama. Do finále nepostúpil. Súťaž sa organizuje každoročne od roku 1956. Česká republika sa Eurovízie prvýkrát zúčastnila v roku 2007. Už v roku 1968 sa súťaže v Londýne zúčastnil Karel Gott, reprezentoval vtedy ale Rakúsko. Česká televízia, respektíve Československá televízia, ešte nebola členom usporiadateľskej organizácie. Tuzemským interpretom sa v Eurovízii zatiaľ príliš nedarí. Rocková kapela Kabát sa v roku 2007 umiestnila na poslednom mieste, o rok neskôr skončila Tereza Kerndlová iba o jedno miesto lepšie. Potom, čo kapela Gipsy.cz zostala v roku 2009 bez bodu, českí hudobníci túto súťaž na niekoľko rokov opustili. Návrat sa uskutočnil až v roku 2015, keď  Česko reprezentovali Marta Jandová a Václav „Noid“ Bárta. Pred piatimi rokmi sa do finále Eurovízie prvýkrát dostal český zástupca – speváčka Gabriela Gunčíková obsadila 25. miesto. V roku 2017 tuzemsko reprezentovala Martina Bárta, ktorá neuspela v prvom semifinále. Medzi najlepšie sa naopak v roku 2018 dostal Mikolas Josef, ktorý vo finále získal pre SR doteraz najlepšie umiestnenie, šieste miesto. Jozef vystúpil s vlastnou piesňou Lie To Me a uspel predovšetkým hlasmi divákov. Česká indie-popová kapela Lake Malawi o rok neskôr skončila so skladbou Friend of a Friend na jedenástom mieste.

Copyright © ČTK 2021