MEDIA NEWS
Pri získaní administratívnych práv je MonitorMinor schopný aj pristupovať k vzorom odomykania obrazovky, čo umožňuje operátorovi stalkervéru odomknúť zariadenie, keď je v jeho blízkosti alebo keď k nemu bude najbližšie mať možnosť fyzického prístupu. „Toto je jedinečná funkcia, ktorú spoločnosť Kaspersky doteraz neevidovala medzi hrozbami pre mobilné platformy,“ dodali odborníci.
Medzi ďalšie funkcie MonitorMinor patrí aj ovládanie zariadenia pomocou SMS príkazov, pozeranie videí z kamier na zariadení v reálnom čase, nahrávanie zvukov cez mikrofón zariadenia, zobrazenie prehliadania v Google Chrome či zobrazenie štatistík používania určitých aplikácií. Stalkervér sa tiež dokáže dostať k obsahu vnútornej pamäte zariadenia, kontaktom a systémovým denníkom.
„MonitorMinor je v mnohých aspektoch nadradený iným typom stalkervérov a implementuje všetky druhy funkcií sledovania, pričom niektoré z nich sú jedinečné a na zariadení obete je takmer nemožné ich odhaliť. Táto konkrétna aplikácia je neuveriteľne invazívna – úplne pripraví obeť o akékoľvek súkromie pri používaní jej zariadení a dokonca umožňuje útočníkovi nahliadnuť spätne do toho, čo obete robili predtým,“ upozornil generálny riaditeľ spoločnosti Kaspersky pre východnú Európu Miroslav Kořen.
Podľa údajov spoločnosti je tento stalkervér v najväčšom množstve zariadení nainštalovaný v Indii (14,71 %), Mexiku (11,76 %) a následne v Nemecku, Saudskej Arábii a Spojenom kráľovstve (po zhruba šesť percent v každej z nich).
Odborníci radia, čo robiť, aby užívatelia predišli útokom a nestali sa obeťou 'stalkera'. Mali by si napríklad zablokovať inštaláciu programov z neznámych zdrojov v nastaveniach smartfónu, nikdy nezverejňovať heslo ani prístupový kód k zariadeniu či po ukončení vzťahu s expartnerom alebo expartnerkou zmeniť všetky bezpečnostné nastavenia zariadenia, ako napríklad heslá či prístup k polohe zariadenia. Taktiež odporúčajú skontrolovať zoznam nainštalovaných aplikácií na svojich zariadeniach a používať spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré upozorní na prítomnosť komerčných špehovacích programov v zariadení.
Hlas Ameriky (VOA), multimediálna spravodajská stanica pre oficiálne zahraničné vysielanie vlády USA, odmietla kritiku zo strany Bieleho domu, že šíri čínsku "zahraničnú propagandu" v súvislosti s koronavírusovou pandémiou. Informovala o tom v sobotu tlačová agentúra AFP.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa vo svojom piatkovom vyhlásení uviedla, že VOA presadila odkaz z Pekingu odvysielaním videozáznamu osláv ukončenia karanténnych opatrení v čínskom meste Wu-chan a oznámením, že Spojené štáty predbehli Čínu v bilancii úmrtí na ochorenie COVID-19.
"VOA príliš často hovorí v prospech protivníkov Ameriky, a nie jej vlastných občanov. Novinári by mali prinášať fakty, ale VOA namiesto toho šíri propagandu Pekingu," vyhlásil Biely dom.
Ochoreniu COVID-19 podľahlo už podľa Univerzity Johnsa Hopkinsa najmenej 18.000 Američanov a zhruba 3000 obyvateľov Číny.
Riaditeľka VOA Amanda Bennetová však kritiku odmietla, pričom Trumpovu administratívu nespomenula. Tvrdí, že stanica informovala o snahách Číny, ktorá chcela vypuknutie koronavírusovej epidémie najskôr zatajiť.
"VOA dôkladne odhaľuje podstatu množstva informácií prichádzajúcich od čínskej vlády a vládou kontrolovaných médií," uviedla vo vyhlásení Bennetová.
Komentáre Bieleho domu odsúdil ako "hanebné" aj Výbor pre ochranu novinárov (CPJ) s tým, že podkopávajú prácu VOA vo svete.
Hlas Ameriky patrí k niekoľkým americkým mediálnym organizáciám - spolu s denníkmi The Wall Street Journal a The New York Times -, ktoré od Pekingu dostali účinný zákaz informovať v Číne po tom, ako začali prinášať spravodajstvo o vypuknutí epidémie.
Copyright © TASR 2020
"Je to veľmi zaujímavé, ale mnoho ľudí sa toho obáva kvôli dodržaniu osobných slobôd," povedal podľa agentúry Reuters Trump o spoločnom projekte firiem Apple a Google. "Pozrieme sa na to, veľmi dôrazne sa na to pozrieme," dodal.
"Spoločnosti Apple a Google oznámili taký prístup, ktorý ako sa zdá, zmierňuje tá najhoršia ohrozenie súkromia a riziká centralizácie," vyhlásila Jennifer Granicková z Americkej únie občianskych práv (ACLU).
Apple s Googlom uisťujú, že ich varovný systém bude založený na dobrovoľnej účasti, že všetky odoslané dáta budú anonymizované a že platforma nebude zbierať informácie o polohe používateľov na základe GPS. "Súkromie používateľov a ich bezpečie je stredobodom návrhu," uvádzajú obe firmy vo vyhlásení.
Systém bude fungovať tak, že si telefóny, ktorých majitelia vydajú súhlas s účasťou na projekte, pri blízkom kontakte vymení pomocou rozhrania bluetooth základné informácie. Tie budú anonymizované a identitu používateľov nebudú poznať ani Google s Applom. Ak sa u niektorého z užívateľov nákaza koronavírusy potvrdí, dostanú ľudia, ktorí s infikovaným prišli do kontaktu, upozornenie s výzvou, aby zostali v izolácii.
Google a Apple uviedli, že technológiu začali vyvíjať pred 14 dňami a dostupná by mohla byť v polovici mája. To následne umožní zdravotníckym úradom a organizáciám vytvoriť oficiálny aplikáciu, ktorú si užívatelia do telefónu stiahnu.
V nadchádzajúcich mesiacoch potom chcú obe spoločnosti vyvinúť robustnejšia bluetoothová platformu, ktorá sa nebude sústrediť len na spomínané oficiálnej aplikácie úradov a zdravotných inštitúcií, ale umožní zapojenie širšej verejnosti.
Apple s Googlom vo vyhlásení opakovane zdôraznili, že budú dbať na ochranu súkromia a na otvorenosť celého projektu. "Zverejníme všetky informácie o našej práci, aby to ostatní mohli podrobiť analýze," tvrdí spoločnosti.
Z prieskumov verejnej mienky spoločnosti Oliver Wyman Forum z konca marca vyplýva, že Američania sa obávajú poskytovať osobné dáta z telefónov. Zhruba 54 percent Američanov je síce ochotné zverejniť zdravotné dáta, ak to bude v záujme ochrany verejného zdravia, nechcú ich ale dávať vládam a úradom, ale skôr Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) či americkému Stredisku pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).
Podobné projekty ako ten od spoločností Google a Apple pripravujú aj iné firmy či štáty, okrem iného Južná Kórea, Čína, Británia, Nemecko, Taliansko alebo Česko, pripomenula agentúra AP. V Česku sa projekt volá múdra karanténa a príslušná aplikácia bude k dispozícii po Veľkej noci. Jej súčasťou je aj projekt mapové aplikácie Mapy.cz od spoločnosti Seznam.cz. Táto mapová aplikácia používateľa informuje o miestach, kde sa mohli dostať do kontaktu s nakazenými. Česká vláda chytrou karanténu považuje za kľúčový krok k postupnému uvoľňovaniu izolačných opatrení.
2020 © ČTK Copyright
Ak by mal niekto mať ekonomický prospech z tragickej situácie okolo pandémie koronavírusu, na prvý pohľad by to mohli byť médiá. Ľudia sú doma, majú čas si čítať, pozerať televíziu či browsovať po internete, navyše ľudstvo prežíva krízu, akú si nikto nepamätá, a preto prirodzene stúpa aj dopyt po informáciách. Napriek tomu, doterajšie skúsenosti hovoria skôr o tom, že médiá sú len ďalším porazeným tejto krízy, navyše ich porážka môže byť ešte väčším masakrom ako v prípade iných odvetví.
Ako píše britský denník The Guardian, novinári a médiá sa dnes "potýkajú so zvláštnym paradoxom - hoci dopyt po ich článkoch rastie, biznis-model, na základe ktorého k nim prúdili peniaze, prestáva fungovať katastrofickou rýchlosťou".
Väčšina médií totiž stále žije najmä z príjmov z reklamy, a tie sú v čase, keď sa malé aj veľké firmy boria s vážnymi problémami, niektoré rovno krachujú a iné musia subvencovať vlády, logicky ešte nižšie ako pred pandémiou koronavírusu.
Podľa Penny Abernathy, expertky na digitálne médiá z University of North Carolina, bol prepad inzercie v médiách po nástupe koronavírusu nie postupný, ale okamžitý, drastický a pre niektoré médiá likvidačný. Jednoducho, mnohé spoločnosti, ktoré dovtedy v médiách pravidelne inzerovali, boli zrazu postavené pred otázky, či majú obmedziť svoje pôsobenie alebo prepúšťať zamestnancov, a v takejto situácii idú logicky výdavky na propagáciu bokom.
Podľa Abernathy je veľmi pravdepodobné, že mnohé médiá za veľmi krátky čas skrachujú či prestanú vychádzať. V prípade viacerých amerických novín a webstránok sa to už aj stalo, iné obmedzili svoju činnosť či prepustili časť zamestnancov.
Súhlasí s ňou aj americký mediálny analytik Ken Doctor, ktorý pripomína, že mnohé médiá vyslovene živorili už aj pred príchodom koronavírusu. "Tu nehovoríme o silnom priemyselnom odvetví. Je to odvetvie, ktoré bolo už predtým na kolenách a ktorého obrat sa v roku 2019, keď ešte ekonomika ´šlapala´ tak, ako má, znížil o 5 až 10 percent," cituje Guardian Doctora.
Podľa dostupných údajov médiá teraz vinou koronavírusu prišli o ďalších 30 až 60 percent inzercie, čo je pre mnohé z nich likvidačné.
Situácia je podľa Doctora o to smutnejšia, že ľudia práve v dnešných dňoch médiá zúfalo potrebujú a vedia oceniť ich význam a spoločenský prínos. "Ľudia sú doma, sú vydesení na smrť a snažia sa prísť na kĺb niečomu, s čím sa nikto z nás doteraz nikdy nestretol," hovorí americký mediálny analytik.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
VII.jpg)
