Reklamná pauza, môžete sa...
1. 9. 2018
31. 8. 2018
Zomrel Jan Kalous
Zomrel Jan Kalous
Vo veku 39 rokov zomrel český herec Jan Kalous. Podľa dostupných informácií spáchal samovraždu, trápili ho depresie, informoval v piatok spravodajský server iDNES.cz.
Kalous sa objavil v mnohých filmoch a seriáloch, ale najviac sa preslávil v dabingu. Svoj hlas prepožičal malému Macaulayovi Culkinovi v úlohe Kevina McCallistera zo série Sám doma či Simbovi v animovanej snímke Leví kráľ.
V televízii účinkoval už v deviatich rokoch, keď si zahral v rozprávkach Nefňukej, veverko! a Veverka a kouzelná mušle. Nasledovalo ďalších 15 najmä televíznych filmov. Zahral si však napríklad aj v rozprávkach režiséra Zdeňka Trošku Z pekla štěstí I a II.
V televíznych seriáloch mal Kalous najmä menšie úlohy. Objavil sa v pokračovaní Arabely, v Hospode, Zdivočelej zemi či naposledy v jednej epizóde seriálu Polda.
Copyright ©TASR 2018
RTVS si pripomenie Deň Ústavy Slovenskej republiky
RTVS si pripomenie
Deň Ústavy Slovenskej republiky
RTVS pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky pripravila mimoriadnu diskusnú reláciu o historických, politických a právnych aspektoch Ústavy SR, ktorú odvysiela v nedeľu 2. septembra o 11:55 na Jednotke. Spolu s moderátorom Ľubomírom Bajaníkom budú v televíznom štúdiu diskutovať Natália Petranská Rolková (historička a politologička, Parlamentný inštitút Kancelárie NR SR), Marián Giba (právnik a prodekan pre IT, masmediálnu komunikáciu a vzťahy s verejnosťou Katedry ústavného práva, PraF UK v Bratislave) a Daniel Šmihula (právnik a politológ, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici).
RTVS prinesie na Dvojke o 10:20 dokumentárny film Svedectvá dávnych čias, v ktorom diváci spoznajú významné archívne klenoty a fragmenty z histórie Slovenska, ktoré vďaka dnešným reštaurátorským technológiám opäť ožívajú v čase. Nasledovať bude o 10:50 pohľad na dejinný vývoj národných rád na Slovensku od režisérky Natálie Rollovej a Milana Homolku pod názvom Míľniky slovenského parlamentarizmu.
Sviatočný deň bude patriť na Dvojke premiére nového dokumentu RTVS. V sobotu 1. septembra o 20:10 to bude nový prírodopisný film Bratislava, mesto uprostred prírody od režiséra Branislava Molnára.
Na Deň Ústavy Slovenskej republiky Rádio Regina odvysiela 1. septembra od 10:30 do 12:30 živý prenos z blahorečenia Anny Kolesárovej zo štadióna TJ Lokomotíva v Košiciach, ktorý moderuje Štefan Chrappa z Bratislavy. V popoludňajších hodinách od 15:00 odznie na Rádio Devín rozhlasová hra Obeť svätej čistoty o Anne Kolesárovej pri príležitosti jej blahorečenia.
Rádio Devín ponúkne 1. septembra o 10:00 premiéru programu Historia Magistra Vitae autorky Márie Michalkovej pod názvom Zrod národa. Historici Daniela Kodajová, Michal Kšiňan z Historického ústavu SAV a sociológ Andrej Findor z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave sa zamyslia nad témami fenoménu ústavnosti, formovania európskych národov a utvárania slovenského národa v komplikovaných pomeroch strednej Európy.
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Vládne zdroje televízie v tejto súvislosti zdôrazňovali, že hlavným cieľom zriadenia komory je obhajovanie záujmov novinárov, a že nejde o politicky motivovaný krok. Ak komora vznikne, pracovať by mohli iba registrovaní žurnalisti, pričom by mali garantovanú istú výšku mzdy.
Viacerí vládni politici oslovení televíziou ATV vyjadrili nádej, že návrh zákona na zriadenie komory by mohol byť pripravený už na jeseň. Podľa pripravovaného návrhu by v celoštátnych médiách mohli pracovať iba členovia tejto komory.
Celoštátny zväz maďarských novinárov (MÚOSZ) už pri prvých informáciách o zámere vlády upozornil kabinet, že platný mediálny zákon zaručuje slobodné poskytovanie mediálnych služieb, slobodné šírenie mediálnych produktov či slobodné šírenie informácií a názorov prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov.
Predseda MÚOSZ-u Miklós Hargitai vyjadril názor, že ak by vláda nechcela prostredníctvom tejto komory politicky ovplyvňovať maďarské médiá, tak by ani nechcela takýto orgán zriadiť.
Na pôde Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku vystavia fotografie zo súťaže Slovak Press Photo. Stane sa tak vďaka spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Stálou misiou SR pri OSN v New Yorku, uviedla vo štvrtok pre TASR riaditeľka Slovak Press Photo Jana Garvoldtová.
"Vystavený súbor fotografií predstavuje výber ocenených a víťazných prác z 5. a 6. ročníka súťaže, ktoré tvoria akúsi mozaiku aktuálneho diania na Slovensku a v zahraničí, zachyteného slovenskými fotografmi v období od augusta 2015 do augusta 2017," uviedla Garvoldtová.
Súbor podľa jej slov pozostáva z 25 fotografií rôznych žánrov od 16 autorov, ktoré zobrazujú momenty z každodenného života, portréty ľudí z celého sveta, kultúrne a športové podujatia či prírodné scenérie.
Medzi vybranými autormi nechýba ani fotograf TASR Michal Svítok.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 5. septembra 2018 o 18.30 h v priestoroch Stálej misie SR pri OSN v New Yorku, a to za osobnej účasti čestného hosťa, predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN Miroslava Lajčáka, dodala Garvoldtová.
Holandský vyšetrujúci sudca v Haagu ponechal predbežne na ďalších 14 dní za mrežami 26-ročného Pakistanca, ktorý adresoval pravicovému populistovi Geertovi Wildersovi likvidačné vyhrážky.
Muž je dôvodne podozrivý z vyhrážania, prípravy hrdelného zločinu s teroristickým motívom a podnecovania nenávisti. V pondelok sa vo videu zverejnenom na jednej zo sociálnych sietí vyjadril, že spácha atentát na Wildersa v súvislosti s ním pripravovanou súťažou karikatúr proroka Mohameda, pripomenula tlačová agentúra DPA.
V rovnakom čase sa na Twitteri objavilo aj oznámenie Geerta Wildersa, že predmetnú súťaž ruší so zdôvodnením, že nechce dopustiť straty na životoch nevinných ľudí, pretože radikálni moslimovia by sa mohli pomstiť nielen na jeho osobe, ale aj krajine tulipánov.
Informovala o tom verejnoprávna holandská televízia NOS.
Podľa skorších informácií spravodajského servera DutchNews.nl pakistanský denník Tribune informoval o tom, že tamojšie ministerstvo zahraničných vecí poverilo svojho veľvyslanca v Haagu, aby spolu s ambasádormi členských krajín Organizácie islamskej spolupráce (OIC) oslovili holandskú vládu a vzniesli protest proti zámeru lídra PVV usporiadať súťaž s rúhavými karikatúrami na adresu Mohameda. OIC združuje 57 krajín sveta, kde prevláda islam ako hlavné náboženstvo.
Mohamed je zakladateľ islamu. Je autorom myšlienok, ktoré jeho žiaci a nasledovníci zostavili do podoby Koránu, posvätnej knihy moslimov.
Holandský premiér Mark Rutte sa v piatok 24. augusta dištancoval od súťaže posmešných karikatúr islamského proroka Mohameda. Súčasne na pravidelnej tlačovej konferencii zdôraznil, že súťaž neiniciovala vláda a že podujatie je provokáciou poslanca a lídra Strany slobody (PVV) Geerta Wildersa, ktorý nie je členom vládneho kabinetu.
Podľa Rutteho slov je všeobecne známe, že Wilders rád testuje hranice slobody prejavu a keďže v Holandsku jestvuje široká sloboda vyjadrovania, môže súťaž organizovať.
Holandský premiér objasnil, že nejde o akciu, ktorá sa koná z iniciatívy jeho vlády.
Pakistanská vláda, ako aj tamojší radikálni islamisti označujú za víťazstvo rozhodnutie holandského pravicovopopulistického politika Geerta Wildersa zrušiť pripravovanú súťaž karikatúr moslimského proroka Mohameda. Strana Tehríke Labbaik, ktorá v Pakistane presadzuje zákony o bohorúhačstve, v tejto súvislosti taktiež ukončila svoj protestný pochod z mesta Láhaur do metropoly Islamabad, informovala v piatok tlačová agentúra DPA.
Tisíce prívržencov Tehríke Labbaik pod vedením predsedu strany Chádima Rizvího sa rozídu po tom, ako "zabránili bezvercom v znevažovaní proroka". "Toto je naše víťazstvo. Toto je veľký deň pre celý moslimský svet," vyhlásil ďalší stranícky líder Pír Afzál Kadrí pred jasajúcim davom, pokrikujúcim frázu "Alláhu akbar" (Boh je najväčší).
Islamistické zoskupenie chcelo pôvodne zablokovať jeden z hlavných vstupov do Islamabadu, podobne ako vlani, keď požadovalo odvolanie ministra spravodlivosti pre vynechanie zmienky o prorokovi Mohamedovi z návrhu ústavného zákona. Približne 10.000 podporovateľov strany tentoraz vyzývalo nového premiéra Imrána Chána na prerušenie vzťahov s Holandskom.
Vo štvrtok pochodujúcich zastavila polícia v meste Dželam, ležiacom približne 100 kilometrov juhovýchodne od Islamabadu.
Pakistanský minister informácií Favád Čaudhrí niekoľko hodín po oznámení zrušenia kontroverznej súťaže napísal na Twitteri, že ide o "veľké víťazstvo" pre pakistanskú vládu i občanov. Premiér Chán predtým zverejnil videoposolstvo, v ktorom vyjadril poľutovanie nad necitlivosťou Európanov.
Holandský premiér Mark Rutte sa minulý piatok dištancoval od avizovanej súťaže karikatúr proroka Mohameda a zdôraznil, že ide o provokáciu Wildersa, opozičného poslanca a lídra pravicovopopulistickej Strany za slobodu (PVV).
Pakistanská vláda sľubovala, že proti súťaži v Holandsku bude protestovať na pôde OSN. Wilders však vo štvrtok večer oznámil, že súťaž ruší pre obavy z pomsty radikálnych moslimov na nevinných ľuďoch. V Haagu medzitým predĺžili väzbu 26-ročnému Pakistancovi, ktorý adresoval Wildersovi likvidačné vyhrážky.
Stvárňovanie proroka Mohameda, ktorý bol zakladateľom islamu, je pre vyznávačov tohto náboženstva neprípustné a karikatúry vnímajú ako hlbokú urážku.
Agenti amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) zatkli vo štvrtok muža, ktorý sa vyhrážal smrťou novinárom denníka Boston Globe. Reagoval tak na celoamerickú kampaň vyjadrujúcu nesúhlas s útokmi prezidenta Donalda Trumpa na slobodu tlače, ktorú nedávno iniciovali práve tieto noviny, informovala agentúra AP.
Zadržaný 68-ročný Kalifornčan Robert Chain sa telefonicky vyhrážal pracovníkom denníka Boston Globe celkovo 14 krát v priebehu necelých dvoch týždňov. Označoval ich pritom za "nepriateľov ľudu" a šíriteľov falošných správ, čo sú označenia, ktoré médiám často adresuje prezident Trump.
Pri prehliadke mužovho domu v oblasti Encino pri Los Angeles objavili celkovo 20 zbraní, ktoré mal zrejme v legálnej držbe. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa bol skutočne chystal vycestovať do Bostonu.
Prokuratúra trvá na tom, že Chain musí zostať vo väzbe, pretože predstavuje potenciálnu hrozbu pre svoje okolie. Obhajca naopak argumentoval tým, že podozrivý nebol doposiaľ nikdy trestaný a že neexistuje riziko jeho úteku. Sudca napokon podmienil jeho prepustenie zložením kaucie vo výške 50.000 dolárov.
Viac ako 350 amerických novín v reakcii na výzvu Boston Globe zverejnilo 16. augusta úvodníky, v ktorých vyjadrili nesúhlas s opakovanými Trumpovými útokmi na slobodu tlače a médií. Noviny upozorňovali na to, že prezidentove vyjadrenia podkopávajú základy americkej demokracie.
Chain v ten istý deň vystupňoval svoje telefonické hrozby: pracovníkom Boston Globe sa vyhrážal zastrelením a požadoval ukončenie "vlastizradných a štvavých" útokov voči Trumpovi. To podnietilo políciu k sprísneniu bezpečnostných opatrení v redakcii bostonského denníka a následne k zásahu voči pôvodcovi hrozieb.
Do redakcie začal Kalifornčan telefonovať 10. augusta, hneď po tom, ako Boston Globe vyzval na celoamerickú kampaň na obranu slobody tlače.
Copyright ©TASR 2018
VÝROKY TÝŽDŇA
VÝROKY TÝŽDŇA
" Slovenské mainstreamové médiá sú všetky ťažko proamerické a probruselské. O týchto témach sa vždy zhodnú a pejú jednotnú pieseň probruselskej a proamerickej propagandy. I tak jeden dezinformáčný web spomedzi týchto propagandistických fakenewsových médií v proamerickom nasadení vyniká. Je to Denník N."
Hlavnespravy.sk
"Ak je Slovensko v EÚ, tak má byť samozrejmosťou pre pracujúceho Slováka aj benefit, akým je rekreácia s príspevkom. Možno neskôr sa mi podarí presadiť nižšiu daň aj na jedlo, čo ku dovolenke neodmysliteľne patrí."
Andrej Danko
"Nezabudnime na Gustáva Husáka. Niektorí súčasníci zabudli na to, ako sa tešili, keď sa stretli Gorbačov s Reaganom. Prečo by sme sa dnes nemohli tešiť, keď sa stretnú Putin s Trumpom?"
Andrej Danko
TV Markíza podala námietku zaujatosti proti sudkyni Andrei Haitovej
TV Markíza podala námietku zaujatosti
proti sudkyni Andrei Haitovej
Odvolanie Televízie Markíza v kauze podozrivých zmeniek je na Krajskom súde Bratislava. Dostal ho senát, ktorého členkou je sudkyňa Andrea Haitová, sestra štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej. TV Markíza má pochybnosti o nezaujatosti Haitovej, preto podala námietku zaujatosti proti tejto členke senátu.
"Pani Jankovská je v súdnom spore so spoločnosťou Markíza Slovakia. Preto existuje na strane Markízy pochybnosť o nezaujatosti sudkyne vzhľadom na blízky vzťah s osobou, ktorá je v súdnom spore s Markízou," povedal pre TASR právnik Tomáš Kamenec, ktorý zastupuje televíziu Markíza v kauze takzvaných Kočnerových zmeniek. O námietke má rozhodovať Najvyšší súd SR.
Televízia Markíza podala odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu v kauze podozrivých zmeniek v júli. Okresný súd Bratislava 26. apríla 2018 rozhodol v prospech spoločnosti Mariana Kočnera. Podľa Markízy však súd nezobral do úvahy presvedčivé dôkazy, že zmenky sú falošné. Markíza pravosť zmeniek spochybňuje od začiatku súdneho sporu.
Súd v apríli rozhodol, že bývalý riaditeľ TV Markíza Pavol Rusko a v druhom rade aj samotná televízna spoločnosť sú povinní preplatiť zmenku v hodnote 8,3 milióna eur spoločnosti Správa a inkaso zmeniek Mariana Kočnera. Rozsudok nie je právoplatný.
Sudkyňa vyniesla verdikt v prvom z trojice súdnych sporov, v ktorých firma podnikateľa Kočnera požaduje preplatenie troch zmeniek v celkovej hodnote viac ako 42 miliónov eur.
Rozsudok sudkyňa Zuzana Maruniaková odôvodnila tým, že Kočnerova spoločnosť pred súdom preukázala, že je riadnym majiteľom zmenky a má právo požadovať zmenkovú sumu vrátane šesťpercentného úroku, ktorý začal plynúť k dátumu jej splatnosti – 11. júna 2015.
Rusko pred súdom dosvedčil, že zmenku 11. júna 2000 podpísal a opísal aj okolnosti, za akých k tomu došlo. Pravosť zmenky a nárok Kočnera tak pred súdom namietala iba súkromná televízia, tej hrozí, že zmenku bude musieť v prípade nemajetnosti Ruska uhradiť.
Argumenty televízie sudkyňa označila za nedôvodné a nepreukázané, podľa nej neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. V konaní podľa Maruniakovej nebolo preukázané, že by žalovaní nemali povinnosť nesporný záväzok splniť.
Copyright © TASR 2018
30. 8. 2018
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Prechod na nový štandard digitálneho televízneho vysielania DVB-T2 vyjde Českú republiku na zhruba jednu miliardu korún. Plán včera schválila vláda, informovala o tom na webe. Ministerka priemyslu a obchodu Marta Nováková (za ANO) pred rokovaním novinárom povedala, že peniaze zo špeciálneho účtu, na ktorý prispievali operátori, by mali na financovanie prechodu stačiť. Ide najmä o náklady na vysielanie prostredníctvom prechodových sietí, náklady súvisiace so zmenou prídelov kmitočtov a výdavky spojené s odstraňovaním rušenie signálu mobilných sietí.
DVB-T2 proti terajšej technológiu DVB-T zaisťuje vysielanie viacerých programov na menšom rozsahu frekvencií a umožňuje kvalitnejšie šírenie TV signálu.
Domácnosti si budú musieť zaobstarať televízny prístroj umožňujúci príjem DVB-T2 alebo set top box. Podľa Stratégia rozvoja pozemného digitálneho televízneho vysielania, ktorú predvlani schválila vláda, by pri priemernej cene 12.000 korún za nový prijímač a 600 korún za set-top box domácnosti vynaložili kvôli zmene takmer päť miliárd korún. Podľa prieskumu spoločnosti Nielsen Admosphere z tohtoročného januára prijíma nový štandard DVB-T2 sedem percent domácností vlastniacich televíziu. Z toho šesť percent má televízor, ktorý štandard DVB-T2 prijíma, a jedno percento si obstaralo set top box.
V súčasnosti je na trhu 1700 typov televíznych prijímačov a set top boxov, ktoré podporujú DVB-T2. Je to zhruba 95 percent zo všetkých ponúkaných zariadení.
Digitálne televízne vysielanie v súčasnom štandarde DVB-T skončí 1. februára 2021. Prevažná väčšina vysielačov bude ale vypnutá o sedem mesiacov skôr, kedy je nutné uvoľniť doteraz využívané pásmo 700 MHz pre rýchle mobilné siete. Prechod na nový vysielací štandard DVB-T2 je nutný práve kvôli celoeurópskej potrebe uvoľniť časť používaných kmitočtov pre mobilných operátorov.
Česká televízia, ktorá je prevádzkovateľom tzv. Verejnoprávneho multiplexu, môže úplne prejsť na štandard DVB-T2, akonáhle pokryje signálom aspoň 95 percent obyvateľov. Prevádzkovatelia ostatných troch multiplexov musí dosiahnuť minimálne rovnakého pokrytie, ako majú v štandarde DVB-T.
Bezproblémový prechod na nový štandard majú zabezpečiť tzv. Prechodové siete, ktoré vysielajú súbežne s existujúcimi multiplexmi DVB-T. V súčasnosti fungujú tri prechodové siete, ktoré pokrývajú až 99 percent populácie. Postupné vypínanie existujúcich vysielačov sa začne koncom roka 2019.
Náklady štátu má uhradiť rádiokomunikačnej účet, ktorého príjmom je časť poplatkov za využívanie frekvenčného spektra. Úhrada akejkoľvek finančnej kompenzácie je ale podmienená výsledkom notifikačného konania u Európskej komisie.
Copyright © ČTK 2018
Nemecko-turecký občan a dopisovateľ nemeckého denníka Die Welt, Deniz Yücel, ktorý čelí v Turecku súdnemu procesu pre obvinenia súvisiace s terorizmom, bude žiadať za svoje zadržiavanie v krajine finančné odškodnenie. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra DPA.
Nemecká pobočka medzinárodnej organizácie na ochranu novinárov Reportéri bez hraníc (RSF) v stredu večer na Twitteri napísala, že Yücel, zatknutý v Turecku vlani vo februári a prepustený približne o rok, požaduje za svoje zadržiavanie odškodné vo výške milión tureckých lír (132.915 eur).
Súdny proces proti nemu pre obvinenia z propagovania terorizmu a poburovania sa má začať 25. septembra, uviedli RSF s odvolaním sa na Yücelovho advokáta Veysela Oka.
Copyright © TASR 2018
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Prezidentovo vyjadrenie odznelo počas stretnutia s veľvyslancami na Pražskom hrade, informoval server iDNES.cz, ktorý pripomenul, že Zeman má k žurnalistom dlhodobo pohŕdavý vzťah.
"Som presvedčený, že inteligencia českých novinárov je niekedy na úrovni dronta nelietavého (po česky: blboun nejapný), čo bol tvor žijúci na Madagaskare, ale bol právom vyhubený. Českých novinárov sa zatiaľ vyhubiť nepodarilo," zakončil Zeman svoj prejav k ambasádorom, v ktorom okrem iného ocenil pôsobenie českých vojakov v Afganistane.
České médiá si všimli, že si hlava štátu zrejme splietla ostrov, na ktorom spomínaný nelietavý vták v minulosti žil. V skutočnosti nešlo o Madagaskar ale o Maurícius.
Podľa servera iDNES.cz sa Zeman vyjadruje na adresu novinárov často a vôbec nie v rukavičkách. Vo svojom prvom inauguračnom prejave v roku 2013 napríklad označil podstatnú časť českých médií za "ostrov negatívnej deviácie", ktorý sa zameriava na vymývanie mozgov a manipuláciu s verejnou mienkou.
Vlani v máji pri stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dokonca vyhlásil, že novinárov je príliš mnoho a treba ich likvidovať.
Nulová tolerancia extrémizmu a jasný poriadok na internete, kde nemôže byť beztrestné šíriť násilie, extrémistické myšlienky a urážať ľudí inej farby pleti či náboženstva je úloha, ktorá čaká slovenskú spoločnosť v najbližšom období, a to aj cestou sprísnenia legislatívy. Zhodli sa na tom v stredu v Banskej Bystrici traja najvyšší ústavní činitelia, prezident Andrej Kiska, predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) a predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) s predstaviteľmi politických, spoločenských či akademických inštitúcií a cirkví.
Cieľom odbornej diskusie, ktorú organizoval predseda parlamentu spoločne s Banskobystrickým samosprávnym krajom (BBSK), bola výmena názorov na aktuálne výzvy spojené s nenávistnými extrémistickými prejavmi a antisemitizmom samotným.
"Musíme sa naučiť hovoriť si pravdu, v akom stave je spoločnosť a kde robíme chyby. Treba si hovoriť pravdu, kde zlyhávame. To, že naši ľudia sú ochotní voliť extrémistickú fašistickú stranu neznamená, že by boli takí," konštatoval Kiska. Podľa neho je to skôr volanie ľudí o pomoc, ktorí napríklad cítia nespravodlivosť v rôznych jej podobách.
"Mám osobnú skúsenosť, ako to vyzeralo, keď na stoličke župana BBSK sedel človek, ktorému myšlienky antisemitizmu nie sú cudzie. Mal som možnosť vidieť, ako dokáže obalamutiť svojich priaznivcov sľubmi a za štyri roky neurobiť nič. Musíme postaviť hrádzu šíreniu takých myšlienok. Je mi veľmi ľúto, keď človek, ktorý propaguje fašizmus, odchádza zo súdu vyškerený, s úsmevom od ucha k uchu a rovno do očí sa smeje aj pozostalým po obetiach fašizmu a beztrestne sa vráti do svojho života. Toto sa musí skončiť," reagoval Pellegrini.
Podľa neho je potrebné sprísniť legislatívu a dosiahnuť, aby sudcovia mali jasné a zákonné možnosti trestať takých ľudí, prípadne ich poslať i do väzenia.
Premiér zdôraznil, že plánuje pozvať na Úrad vlády SR prevádzkovateľov webov, portálov, kde často prebieha nenávistná, násilná a urážlivá diskusia útočiaca na základné práva človeka.
"My sme si nejako zvykli, že máme dva svety. Jeden ten fyzický, kde sa vidíme, poznáme svoje mená, správame sa podľa zákona a pravidiel slušného správania. A potom je ten digitálny, kde neviem, na základe čoho sme si pomysleli, že tam platia iné pravidlá. Nech si každý povie, čo chce, máme slobodu slova, ale pod svojím menom, a nech si za to nesie zodpovednosť. To nie je útok na slobodu slova," zdôraznil Pellegrini.
Ako poznamenal predseda parlamentu, kde inde ako v Banskej Bystrici, v kraji, ktorý v minulom volebnom období viedol Marian Kotleba (ĽSNS), súčasný poslanec NR SR, by sa mala taká diskusia konať.
"Keby sme nebojovali, tak by sme to mohli všetci zabaliť. Boj nekončí tým, že Ján Lunter dokázal vyhrať voľby. Je nebezpečné, keď sa títo ľudia dotknú moci v štáte. Ten boj musí byť dennodenný a nesmieme na to zabúdať," podčiarkol Danko a predstavil niektoré opatrenia, ktoré chystá do NR SR.
"Fenomén dnešnej doby je, že do politiky sa dostávajú nielen ľudia popierajúci holokaust, ale aj z mafiánskych kruhov, ktorých máme v parlamente, ľudia, ktorí nechcú funkčnú politickú stranu, a majú len pár ľudí. Verím, že novým zákonom o politických stranách prispejeme k tomu, že spoločnosť cez politické strany vyprodukuje ľudí, ktorí sú schopní riadiť štát. Politika nie je 'sranda'. Ak si niekto želá Kotlebu, Kollára vo vedení tohto štátu, tak pánboh s nami všetkými," dodal Danko.
Copyright ©TASR 2018
29. 8. 2018
Zomrel Erich Lessing
Zomrel Erich Lessing
Vo veku 95 rokov zomrel v utorok vo Viedni známy rakúsky fotograf Erich Lessing. Informovala o tom v stredu agentúra APA s odvolaním sa na oznámenie rakúskej židovskej obce.
Lessing je známy predovšetkým dokumentovaním diania v Európe v 50. rokoch. Je tiež autorom mnohých obrazových publikácií na historické a zemepisné témy.
Narodil sa 13. júla 1923 vo Viedni v židovskej rodine zubára a koncertnej klaviristky. V roku 1939 utiekol pred nacistami do Palestíny. V Haife sa vyučil za rádiotechnika. Pracoval v rôznych zamestnaniach: okrem iného choval kapry v kibuci.
Nakoniec sa vrátil k svojmu koníčku z mladosti, ktorým bolo fotografovanie; prvý fotoaparát si kúpil ako 13-ročný. Najprv robil bežné portrétne a skupinové fotografie, počas druhej svetovej vojny stal fotografom britskej armády.
V roku 1947 sa Lessing vrátil do Rakúska. Pracoval pre agentúru Associated Press, v roku 1951 sa stal členom legendárnej agentúry Magnum Photos. Jeho zábery zverejňovali popredné magazíny ako Quick, Life, Paris Match či Epoca.
V 50. rokoch zachytil rad významných politických udalostí, ako boli návšteva nemeckého kancelára Konrada Adenauera v Paríži (apríl 1951), podpísanie Rakúskej štátnej zmluvy (15. mája 1955), stretnutie predstaviteľov Sovietskeho zväzu, USA, Francúzska a Veľkej Británie v Ženeve (18. júla 1955) alebo povstanie v Maďarsku v roku 1956.
Po roku 1960 sa venoval tvorbe fotografických publikácií so zemepisnými a umeleckými témami. Dokumentoval aj vznik niektorých významných filmov, napríklad snímky Moby Dick (Biela veľryba, 1956), či filmu Grék Zorba (1964).
Lessing bol nositeľom celého radu ocenení, napríklad Ceny mesta Viedeň za výtvarné umenie (1976), Pamätnej medaily Imreho Nagya za fotografickú dokumentáciu Maďarského povstania v roku 1956 (1976) či Veľkej rakúskej štátnej ceny za umeleckú fotografiu (1997).
Copyright ©TASR 2018
Pred 60 rokmi sa narodila nositeľka Zlatého pera Ruska - Anna Politkovská
Pred 60 rokmi sa narodila nositeľka
Zlatého pera Ruska - Anna Politkovská
V misii Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku sa sovietskym diplomatom ukrajinského pôvodu Stepanovi Fiodorovičovi Mazepovi a jeho manželke Rajse Mazepovej narodila dcéra. Anna Stepanovna Politkovská sa počas života stala novinárkou, bojovníčkou za ľudské práva a za túto činnosť si vyslúžila prívlastok "kritička Kremľa". Vo štvrtok 30. augusta uplynie 60 rokov od jej narodenia.
Anna Politkovská sa narodila 30. augusta 1958, podľa väčšiny zdrojov v New Yorku.
Počas štúdia na Fakulte žurnalistiky na Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzite (MGU) sa stretla so svojím neskorším manželom, televíznym novinárom Alexandrom Vladimirovičom Politkovským. Narodili sa im dve deti - syn Iľja a dcéra Viera, no manželstvo sa rozpadlo v roku 2000.
Žurnalistiku na MGU absolvovala v roku 1980. Ako čerstvá držiteľka diplomu pôsobila v denníku Izvestija, potom v novinách Letecká doprava, prax nadobúdala aj v rôznych vydavateľstvách, a to v období rokov 1982-1993. V nasledujúcich rokoch 1994-1999 pracovala v týždenníku Obščaja gazeta. Od júna 1999 články spod jej už ostrého pera publikovala Novaja gazeta. V rokoch 1999-2006 bola osobitnou redaktorkou týchto opozičných liberálnych novín. V tom čase sa viackrát dostala na miesta bojov v Ingušsku, Dagestane a Čečensku. Chodievala do utečeneckých táborov.
Medzičasom, v októbri 2002, sa zúčastnila na rozhovoroch s čečenskými teroristami, ktorí zajali asi 700 rukojemníkov v divadle v Moskve.
V septembri 2004 počas tragických udalostí na beslanskej škole sa Politkovskú pokúsili otráviť, keď v lietadle cestovala do Beslanu. Novinárka to označila za pokus o "odstránenie z poľa" s cieľom neumožniť jej uskutočniť jej plán na riešenie danej situácie.
Politkovská ako jedna z mála ruských novinárov pokrývala udalosti v Čečensku a na severnom Kaukaze. Vo svojej žurnalistickej práci opakovane poukazovala na porušovanie ľudských práv v danom regióne. Za to boli podľa nej zodpovední príslušníci federálnych ozbrojených síl v Čečensku i milície čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova.
Za sériu reportáží z Čečenska získala v januári 2000 prémiu Zlaté pero Ruska. Zväz novinárov Ruskej federácie ju za materiály o korupcii vyznamenal prémiou. Dostala aj ďalšie ceny, napríklad 30. marca 2007 Cenu UNESCO Guillerma Canu za slobodu tlače. Prvýkrát vtedy v Paríži udelili cenu posmrtne. Aj Cenu súrodencov Schollovcov za rok 2007 si už sama nepreberala - do Mníchova ju 26. septembra prišiel prevziať jej syn Iľja. V roku 2008 scenáristka a režisérka Maria Novikovová nakrútila o žurnalistke holandský dokumentárny film: "Anna Politkovská: sedem rokov na frontovej línii".
Sergej Varšavčik 13. októbra 2006 v článku "In Memoriam: milovala ľudí a nemala rada moc" zdôraznil, že Politkovská bola v rozhovoroch žičlivá, ale keď reč zašla na problematiku žurnalistiky, nepoznala kompromis. Sama o sebe hovorievala: "Nie som bojovník, jednoducho som absolútna novinárka. Úlohou novinára je informovať o tom, čo sa deje."
"Práve za to ju zabili," dodal Varšavčik.
Európsky parlament na znak úcty k zavraždenej Politkovskej dal svojmu tlačovému centru v Bruseli jej meno.
Telo zavraždenej Politkovskej našli 7. októbra 2006 na schodisku pred výťahom v obytnom dome v Moskve. Príslušníci milície pri obeti atentátu zaistili krátku guľovú zbraň a štyri nábojnice.
Zavraždená novinárka a autorka kníh Cesta do pekla, Čečenský denník či Putinovo Rusko je pochovaná v Moskve na Trojekurovskom cintoríne.
V Moskve 13. júla tohto roku otvorili záhradu na počesť Anny Politkovskej. Záhrada sa nachádza neďaleko sídla periodika Novaja gazeta. Na otvorení záhrady sa zúčastnili novinárkina matka Rajsa Mazepová, bývalý redaktor tohto denníka Dmitrij Muratov, žurnalista rozhlasovej stanice Echo Moskvy Alexej Venediktov aj niekoľko zahraničných diplomatov.
Copyright ©TASR 2018
RTVS si pripomenie výročie Slovenského národného povstania
RTVS si pripomenie výročie
Slovenského národného povstania
Téma Slovenského národného povstania bude vo sviatočný deň, v stredu 29. augusta, rezonovať v rozhlasovom i televíznom vysielaní RTVS. Programový okruh Jednotky uvedie viacero filmových klenotov ako Vlčie diery (o 16:55), Kapitán Dabač (o 20:30) či snímku z nedávnej produkcie RTVS Nedodržaný sľub (o 22:10).
Výročie Slovenského národného povstania si Dvojka pripomenie viacerými dokumentárnymi filmami. V stredu 29. augusta diváci o 8:30 spoznajú Príbehy z Kališťa. Dokument zobrazuje osud vypálenej osady ukrytej v Nízkych Tatrách v marci 1945 prostredníctvom spomienok a príbehov ľudí. Po ňom bude nasledovať o 9:30 televízna inscenácia Čierny slnovrat podľa románu Kláry Jarunkovej, ktorá je silným dramatickým príbehom matky troch dcér z čias povstania.
Dokumentárny film pod názvom Neznámi hrdinovia spomína na pôsobenie amerických letcov na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Tento dokument si diváci môžu pozrieť 29. augusta o 10:45 na Dvojke. Tematické vysielanie bude pokračovať o 13:45 titulom Frontové divadlo, ktoré prinesie dramatickú rekonštrukciu histórie divadla, ktoré pôsobilo počas Slovenského národného povstania.
Poviedkový film MOJE POVSTANIE.SK mapuje hrdinstvách obyčajných ľudí počas SNP, ktorých stvárňujú známe slovenské osobnosti. Diváci si ho môžu pozrieť na Dvojke o 15:35. Po ňom budú nasledovať o 16:35 úvodné dve časti 6-dielneho televízneho seriálu V tieni vlkov o vojakoch bojujúcich na tajnom fronte na Slovensku proti hitlerovskému fašizmu.
Večerný program na Dvojke o 20:10 otvorí dokument Špiónka Trixi z dokumentárnej série Prvá. Životný príbeh prvej špiónky Boženy Pospíšilovej Čelkovej je silným svedectvom o občianskom protifašistickom odboji počas 2. svetovej vojny. Následne diváci budú môcť sledovať príbehy posledných žijúcich vojakov a partizánov, ktorí prešli nemeckými zajateckými a koncentračnými tábormi. Práve tie mapuje dokument Odchádzanie, ktorý Dvojka uvedie v stredu večer o 20:55. Tematický večerný program vyvrcholí o 22:00 kultovým filmom Demeterovci. Hneď po ňom až do rána nasledujúceho dňa je pre divákov pripravené niekoľkohodinové televízne pásmo SNP v archíve, zostavené z dokumentárnej tvorby.
Rádio Slovensko odvysiela v deň výročia SNP Rannú tému, v ktorej sa bude pýtať poslucháčov na miesta v ich okolí pripomínajúce dianie v čase povstania. V publicistických príspevkoch si Rádio Slovensko prejde trasu SNP, vedúcu cez väčšinu významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu v rokoch 1944 až 1945. V popoludňajšom vysielaní odznie v Rádiu Slovensko príbeh Financoval som SNP o prof. JUDr. Imrichovi Karvašovi, guvernérovi Slovenskej národnej banky v časoch Slovenského štátu. Bol jedným z tých, ktorí zabezpečovali SNP po stránke materiálnej, za čo sa mu dostalo veľmi málo spoločenského uznania.
Program Rádio Regina odvysiela od 9:05 do 12:00 priamy prenos z celoslovenských osláv SNP z areálu Múzea SNP v Banskej Bystrici. Okrem toho Rádio Regina Západ ponúkne od 15:35 rozhlasovým poslucháčom pásmo Martina Jurča pod názvom Osudy rodín z myjavských Kopaníc v čase 2. svetovej vojny.
Rádio Devín priblíži poslucháčom výročie SNP v relácií Ranné ladenie, v ktorej historička Miroslava Poláková predstaví svoju knihu Mněli odvahu žít, ktorá mapuje dosah SNP na Morave. Redaktor Rastislav Šimášek pripravil do rozhlasového vysielania publicistický príspevok o poslaní Gustáva Husáka v SNP.
V premiére relácie Ars musica o 10:00 si na Rádio Devín pripomenieme hudobnú dramaturgiu banskobystrického povstaleckého Slobodného vysielača. Hudobná téma 2. svetovej vojny bude rezonovať aj v relácií Poludňajší koncert o 12:00 a rovnako aj v popoludňajšom pásme Hudobná skladačka o 16:00. Rádio Devín v programe Ars Litera po 17:00 odvysiela obraz SNP prostredníctvom archívnych nahrávok Slovenského rozhlasu, ktoré vybrala do relácie Eva Reiselová.
Tematické vysielanie Rádio Devín odvysiela o 21:30 v repríze rozhlasovú hru Jozefa Repka pod názvom Vlak k belasým ránam z roku 1985. Autor hry vytvoril plastický obraz hrôzy vojny odhalením jej následkov, ktoré zanechali najvýraznejšie stopy na deťoch.
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Stovka európskych novinárov podporila výzvu poslancom Európskeho parlamentu, aby uložili veľkým internetovým platformám povinnosť prepúšťať časť svojich finančných ziskov médiám, na ktorých novinárske články, fotografie či videá odkazujú.
Europarlament má v polovici septembra prerokovať európsku smernicu o autorskom práve, u ktorej ale nie je isté, či sa v nej presadí aj táto finančná požiadavka. V júli sa medzi europoslancami pre návrh nenašiel dostatok podpory.
Spor sa vedie najmä o článok 11, ktorý má vydavateľom umožniť vyžadovať poplatok za samotný odkaz alebo náhľad na článok na internetových platformách. V praxi ide o to, že platformy typu Google News, Facebook, Wikipédia, Twitter sa majú podeliť o zisky, ktoré im z toho vďaka reklame plynú. Platformy sa tomu bránia, rovnako ako to kritizujú niektoré politické subjekty, napríklad pirátske strany, ktoré tvrdia, že obhajujú slobodu internetu.
Z iniciatívy vojnového spravodajcu francúzskej tlačovej agentúry AFP Sammyho Ketza, ktorý pôsobí na Blízkom východe, vznikla petícia vyzývajúci k zachovaniu článku 11 v smernici. Ide podľa neho o otázku prežitia nezávislých médií v Európe, ktorým tak budú potvrdené vlastnícke práva na tvorbu umiestnenú na internete. Bez tohto článku by novinári de facto ďalej pracovali pre spomínané platformy zadarmo, anonymne a bez akéhokoľvek uznania.
Pod výzvu sa podpísalo 103 novinárov z 27 európskych krajín, medzi ktorými je mnoho nositeľov národných i medzinárodných novinárskych ocenení. Článok jedného z najrešpektovanejších reportérov AFP dnes uverejnilo množstvo európskych médií.
Ketz upozornil na problém pohľadom vojnových spravodajcov, ktorých pôsobenie v krízových oblastiach je pre médiá finančne nesmierne náročné. "Za viac ako 40 rokov v novinárskej brandži som bol svedkom, ako počet novinárov na mieste, kde sa niečo deje, postupne klesá. Rastú pritom riziká, ktoré novinárov môžu stáť život. Stali sme sa terčmi a naše výjazdy stoja čoraz viac peňazí," napísal.
"Časy, kedy nám stačila bunda, tričko a vo vrecku nejaký doklad, sú už dávno preč. Teraz potrebujete nepriestrelnú vestu, pancierované autá, niekedy aj osobného strážcu a tiež poistenie. Kto všetko toto platí? Médiá. A platia veľa," pokračoval Ketz .
"Napriek tomu, že platia obsah a posielajú novinárov, ktorí riskujú vlastný život, aby vytvorili spoľahlivé, komplexné a dôveryhodné spravodajstvo, nie sú to oni, kto z toho profitujú. Sú to internetové platformy, ktoré nemusia zaplatiť ani cent. Je to úplne rovnaké, ako keď príde niekto cudzí a úplne nehanebne zožne plody vašej práce. Nič také nemôžete v demokracii ospravedlniť a nie je to ani morálne ospravedlniteľné," zdôraznil spravodajca AFP.
"Veľa priateľov skončilo s novinárčinou, pretože ich vydavateľstvo buď skrachovalo, alebo im už nebolo schopné platiť," dodal.
Copyright © ČTK 2018
V Bosne a Hercegovine sa už tretí deň konajú protesty proti násiliu voči novinárom. Do ulíc Sarajeva, Zenice a Mostaru vyšli v utorok stovky novinárov, ktorí tak chcú vyjadriť súcit s kolegom z tamojšej televízie, ktorého nedávno zbili neznámi páchatelia. Niektoré televízne stanice v utorok odvysielali čierno-červenú správu s textom "Stop násiliu voči novinárom v Bosne".
Novinára z televízie BNTV Vladimira Kovačevića hospitalizovali v nedeľu po tom, ako ho pred domom v meste Banja Luka niekto napadol a zbil. Prokuratúra uviedla, že prípad rieši ako pokus o vraždu. BNTV čelí kritike zo strany predstaviteľov krajiny za nezávislé postoje. V meste Banja Luka protestovali novinári v pondelok.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
28. 8. 2018
POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ
Na dnešnom zasadnutí Rada pre vysielanie a retransmisiu
- uložila sankciu – pokutu 35 000 eur vysielateľovi MAC TV s.r.o. (programová služba JOJ, JOJ PLUS, WAU) za porušenie § 34 ods. 1 ZVR (zreteľné oddelenie reklamy, rozoznateľnosť a nezameniteľnosť reklamy od iných programov) v súvislosti s vysielaním desiatich sponzorských odkazov v dňoch 22., 25. a 31. 12. 2017, za porušenie § 34 ods. 3 ZVR (zákaz účinkovania hlásateľov, moderátorov a redaktorov spravodajských a spravodajsko-publicistických programov v reklame a telenákupe) v súvislosti s vysielaním komunikátu informujúcom o možnosti vyhrať 40 000 € dňa 31. 12. 2017, za porušenie § 35 ods. 3 ZVR (počet povolených prerušení programu reklamou) v súvislosti s vysielaním programu Cesta bojovníka dňa 31. 12. 2017, ktorý prerušil zaradením reklamy štyrikrát, a za porušenie § 36 ods. 2 ZVR (vysielací čas vyhradený reklamným šotom) v súvislosti s vysielaním dňa 22. 12. 2017 v čase 20:00 - 20:59 a 21:00 - 21:59 hod (programová služba JOJ), v čase 20:00 - 20:59, 21:00 – 21:59 a 22:00 – 22:59 hod (programová služba JOJ PLUS) a v čase 19:00 – 19:59, 20:00 – 20:59, 21:00 – 21:59 a 22:00 – 22:59 hod (programová služby WAU);
- uložila sankciu - pokutu 10 000 eur vysielateľovi MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. (programová služba TV MARKÍZA) za porušenie § 20 ods. 3 ZVR (ochrana maloletých - JSO), ku ktorému došlo dňa 28. 2. 2018 o cca 8:47 hod. tým, že odvysielal program Zámena manželiek označený ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, napriek obsahu expresívneho vyjadrovania, pre ktoré mal byť klasifikovaný ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov;
- uložila sankciu - pokutu 1 000 eur vysielateľovi GES Slovakia, s.r.o. (programová služba Rádio Anténa Rock) za porušenie § 20 ods. 4 ZVR (ochrana maloletých - JSO), ku ktorému došlo tým, že dňa 25. 1. 2018 o cca 6:00 hod. odvysielal vysielací blok Ranný blok s Tomaggiom a o cca 10:03 hod. vysielací blok Rock Music Nonsop, v ktorých v rámci témy týkajúcej sa bizarných predmetov, ktoré lekári vytiahli z pohlavných orgánov, došlo k naplneniu kritéria JSO „sexuálne deviácie prezentované alebo spracované v texte“, ktoré ich klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, čím došlo k nezabezpečeniu časového zaradenia týchto programov v súlade s JSO;
- uložila sankciu – pokutu 100 eur vysielateľovi Rádio WOW s.r.o. (programová služba RADIO WOW) za porušenie § 16 ods. 3 písm. o) ZVR v súvislosti s tým, že nedoručil Rade v stanovenej lehote štatistiku o odvysielaných programoch obsahujúcu vyhodnotenie podielu slovenských hudobných diel za mesiac január 2018;
- uložila sankciu – upozornenie na porušenie zákona vysielateľovi MAXMEDIA, s.r.o. (programová služba radio.MAX) za porušenie § 16 ods. 3 písm. o) ZVR v súvislosti s tým, že nedoručil Rade v stanovenej lehote štatistiku o odvysielaných programoch obsahujúcu vyhodnotenie podielu slovenských hudobných diel za mesiac marec 2018;
- uložil sankciu - upozornenie na porušenie zákona vysielateľovi MAC TV s.r.o. (programová služba JOJ) za porušenie § 16 ods. 3 písm. b) ZVR (objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko-publicistických programov, oddeľovanie názorov a komentárov od informácií spravodajského charakteru) v súvislosti s tým, že dňa 6. 3. 2018 odvysielal v programe Šport príspevok Disciplinárka SZĽH rieši ich štart bez priamej alebo sprostredkovanej reakcie dotknutej strany na prezentovanú kritiku;
- uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona prevádzkovateľovi retransmisie EM – KOM, s.r.o. za porušenie § 17 ods. 1 písm. c) ZVR v súvislosti s tým, že dňa 28. 3. 2018 poskytoval retransmisiu programových služieb HBO HD, TV LocAll, Nova International, JOJ Cinema HD, Disney Channel, SENZI, Film+, Fishing & Hunting bez súhlasu ich pôvodných vysielateľov;
- začína správne konanie voči vysielateľovi MAC TV s.r.o. (programová služba JOJ) vo veci možného porušenia § 31a ods. 4 ZVR (zákaz skrytej reklamy) v súvislosti s vysielaním príspevku Na koho sa usmeje šťastie v programe Noviny dňa 30. 5. 2018;
- začína správne konanie voči vysielateľovi MAC TV s.r.o. vo veci možného porušenia § 16 ods. 2 písm. b) ZVR v súvislosti s tým, že dňa 8. 6. 2018 o cca 20:33 hod. na programovej službe JOJ PLUS a dňa 10. 6. 2018 o cca 12:59 hod. na programovej službe JOJ odvysielal program Návštevníci 3: Revolúcia, pričom mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti vysielať audiovizuálne diela len v čase a za podmienok dohodnutých s nositeľmi práv k týmto dielam, a vo veci možného porušenia § 35 ods. 3 ZVR v súvislosti s tým, že uvedený program odvysielaný na programovej službe JOJ prerušil zaradením reklamy päťkrát;
- začína správne konanie voči vysielateľovi Rozhlas a televízia zákona (programová služba Dvojka) vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. e) ZVR (používanie štátneho jazyka) v súvislosti s vysielaním programu Ahoj Slovensko dňa 1. 6. 2018;
- uznala za neopodstatnené 20 sťažností resp. ich častí.
RTVS posilnila moderátorský tím Ranných správ
RTVS posilnila moderátorský tím
Ranných správ
RTVS doplnila moderátorský tím Ranných správ o dve skúsené redaktorky Ivetu Gombošovú a Silviu Majerovú. V rannom vysielaní RTVS sa budú striedať s Miroslavom Frindtom a Martinou Jančekovou
BRATISLAVA 28. augusta - Hlavnou prioritou RTVS je prinášať televíznym divákom kvalitné a vyvážené spravodajstvo, ako aj dbať na odbornosť a profesionalitu moderátorov. Od septembra sa tím Ranných správ posilní o skúsené redaktorky Ivetu Gombošovú a Silviu Majerovú.
„Sme radi, že Iveta a Silvia prijali našu ponuku byť súčasťou vysielania Ranných správ. Sme presvedčení, že svojimi skúsenosťami budú platnou posilou moderátorského tímu,“ dodal riaditeľ Sekcie spravodajstva a publicistiky Vahram Chuguryan.
Iveta Gombošová pôsobí v RTVS ako redaktorka od roku 2012. Podieľala sa na príprave spravodajského tímu k parlamentným voľbám v roku 2016. Pravidelne sa venuje témam v oblasti zdravotníctva. Silvia Majerová pracuje v RTVS na pozícií redaktorky od júna 2017. Venuje sa predovšetkým témam z rezortu školstva. Pred voľbami do VÚC 2017 mapovala dianie v Trnavskom a Bratislavskom samosprávnom kraji.
V diskusných reláciách najviac hovoril pravdu R. Sulík, najmenej M. Kotleba
V diskusných reláciách najviac hovoril pravdu
R. Sulík, najmenej M. Kotleba
V diskusných reláciách počas sezóny september 2017 - jún 2018 najviac hovoril pravdu Richard Sulík (SaS). Z jeho 22 overovaných výrokov bol nepravdivý jeden, čím dosiahol pravdivostný výsledok 95,45 percenta. Marian Kotleba (ĽSNS), naopak, povedal viac nepravdivých (16) ako pravdivých výrokov (13), čím dosiahol najhorší výsledok z predsedov parlamentných strán. Vyplýva to zo štatistík stránky Demagog.sk.
Z predsedov koaličných strán dopadol najlepšie Robert Fico (Smer-SD), kde tím Demagog.sk overil päť jeho sólo vystúpení. V nich povedal dohromady 97 výrokov. Pravdu hovoril pri 78,65 percenta z overiteľných výrokov. Predseda SNS Andrej Danko mal pravdivostný výsledok 62 percent (z 50 overiteľných výrokov) a predseda Mosta-Híd Béla Bugár 62,5 percenta (zo 47 overiteľných výrokov).
Druhý najvyšší pravdivostný výsledok z predsedov strán mal Boris Kollár (Sme rodina), ktorý povedal pravdu v 72,97 percenta z overiteľných výrokov. Za ním nasleduje Igor Matovič, ktorého pravdivostný výsledok je 68,75 percenta. Celkovo najlepší výsledok dosiahol bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý vyslovil 17 pravdivých a päť neoveriteľných výrokov. Ani raz neklamal, ani nezavádzal. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) dosiahol pravdivostný výsledok 79,17 percenta (z 24 výrokov) a prezident SR Andrej Kiska 60 percent (z 10 výrokov).
Počet overených výrokov sa odvíja od toho, ako často tvorcovia diskusií daného politika či političku pozývajú a ako často oni pozvanie príjmu. "Demagog.sk vyberá každý týždeň jednu z troch diskusných relácií (O 5 minút 12, V politike, Sobotné dialógy), pričom prednosť majú diskusie venované aktuálnym témam, ktoré rezonujú v spoločnosti," vysvetlila projektová manažérka Demagog.sk Lenka Galetová.
Copyright © TASR 2018
V Prahe otvorili výstavu fotografií Dubčeka z archívu TASR
V Prahe otvorili výstavu
fotografií Dubčeka z archívu TASR
Výstavu unikátnych čiernobielych fotografií z archívu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) otvorili v pondelok v Národnom múzeu v Prahe a v priestoroch Slovenského inštitútu na Námestí republiky v Prahe.
Výstava s názvom Alexander Dubček – v práci a medzi svojimi zachytáva popredného politika a jednu z hlavných osobností obrodného procesu z konca 60. rokov minulého storočia v bývalom Československu počas pracovných stretnutí i v súkromí v období jedného roka. Autormi záberov sú agentúrni fotografi Ľudovít Füle, Štefan Petráš, Anton Tarkoš, Ivan Dubovský, Ján Bakala a Miroslav Vojtek.
Výstavu otvorili generálny riaditeľ Národného múzea v Prahe Michal Lukeš, veľvyslanec Slovenskej republiky v Českej republike Peter Weiss, generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala a riaditeľ Slovenského inštitútu v Prahe Vlado Valovič.
„Výstava fotografií TASR v Národnom múzeu v Prahe nie je len prezentáciou udalostí spred 50 rokov, ale vypovedá aj o práci fotoreportérov tlačovej agentúry, ktorí za každých podmienok a v každom období zachytávajú to podstatné, čo sa deje. Zdigitalizovali sme celý agentúrny archív a unikátne fotografie, ktoré sa týkajú našej spoločnej histórie, chceme aj takýmto spôsobom sprítomniť našim susedom,“ uviedol generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala.
„Som rád, že výstavu môžeme mať u nás v novej budove Národného múzea, čo je vlastne bývalé Federálne zhromaždenie a miesto, kde sa vrátil (Dubček) do spoločenského a politického života a podieľal sa na znovuobnovení demokracie v Čechách a na Slovensku,“ povedal generálny riaditeľ Národného múzea v Prahe Lukeš.
Návštevníci výstavy tu nájdu zábery Dubčeka z kúpaliska v Santovke, ktoré dokumentujú obľúbenosť politika medzi ľuďmi. Okrem toho sú tu zábery z oficiálnych pracovných ciest po Slovensku, ale i návštev v priemyselných podnikoch, kde si vždy našiel čas na stretnutie s obyvateľmi a zamestnancami.
K vzácnym záberom patria aj fotografie, ktoré vznikli niekoľko týždňov po invázii spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, keď sa slávnostne podpisoval zákon o československej federácii. Desaťtisíce Bratislavčanov vítali v špalieroch popredných politikov a ich limuzíny zahádzali kvetinami.
„Bolo mi cťou uviesť výstavu fotografií TASR o Alexandrovi Dubčekovi, s ktorým som sa osobne poznal a s ktorým mám možno poslednú fotografiu jeho života. Bol som s ním v roku 1992 na oslavách výročia SNP na Jankovom vŕšku a dva alebo tri dni nato prišla tá tragická dopravná nehoda z 1. septembra. Alexander Dubček je významnou súčasťou našich spoločných dejín,“ uviedol slovenský veľvyslanec v Českej republike Weiss.
„Výstava o Alexandrovi Dubčekovi je sprítomňovaním našich spoločných dejín. Je dôležité o tom hovoriť a ukazovať to hlavne mladej generácii, ktorá toto obdobie nezažila,“ pripomenul riaditeľ Slovenského inštitútu Valovič.
Výstava je súčasťou spoločných osláv dejinných udalostí medzi Slovenskou a Českou republikou v roku 2018. Vznikla v spolupráci so Slovenským inštitútom v Prahe a Národným múzeom. Záštitu nad podujatím prevzal veľvyslanec Slovenskej republiky v Českej republike Weiss.
Copyright ©TASR 2018
Otvorený list vojnového spravodajcu francúzskej agentúry AFP Sammyho Ketza adresovaný poslancom Európskeho parlamentu, ktorý podpísali novinári z mnohých európskych krajín
Otvorený list vojnového spravodajcu francúzskej agentúry AFP Sammyho Ketza adresovaný poslancom Európskeho parlamentu, ktorý podpísali novinári z mnohých európskych krajín
Vážení poslanci Európskeho parlamentu,
bol som na reportáži v Mosule, bývalom hlavnom meste islamského štátu na severe Iraku. Snažil som sa čo najlepšie zachytiť radosť detí, ktoré sa v zničenom meste vracajú po troch rokoch do školy. Tú im zavreli džihádisti, ktorí mesto ovládali až do minulého roka. Sedel som s fotografom a kameramanom AFP v kaviarni krátko pred naším návratom do Bagdadu. Vtedy moju pozornosť na počítači upútal článok o autorských právach a snahe, aby boli zavedené aj pre novinárov.
Po piatich rokoch vo vojnou zmietanej Sýrii, kde som mnohokrát tesne unikol guľke ostreľovača, som tretíkrát od roku 2003 prišiel do Iraku. Za viac ako 40 rokov v novinárskej brandži som bol svedkom, ako počet novinárov na mieste, kde sa niečo deje, postupne klesá. Rastú pritom riziká, ktoré novinárov môžu stáť život. Stali sme sa terčmi a naše výjazdy stoja čoraz viac peňazí.
Časy, keď nám stačila bunda, tričko a vo vrecku nejaký doklad, sú už dávno preč. Teraz potrebujete nepriestrelnú vestu, pancierované autá, niekedy aj osobného strážcu a tiež poistenie. Kto toto všetko platí? Médiá. A platia veľa.
Napriek tomu, že platia obsah a posielajú novinárov, ktorí riskujú vlastný život, aby vytvorili spoľahlivé, komplexné a dôveryhodné spravodajstvo, nie sú to oni, kto z toho profitujú. Sú to internetové platformy, ktoré nemusia zaplatiť ani cent. Je to úplne rovnaké, ako keď príde niekto cudzí a úplne nehanebne zožne plody vašej práce. Nič také nemôžete v demokracii ospravedlniť a nie je to ani morálne ospravedlniteľné.
Veľa priateľov skončilo so žurnalistikou, pretože ich vydavateľstvo buď skrachovalo, alebo im už nebolo schopné platiť. Až do doby, keď zavesili svoje perá a fotoaparáty na klinec, trávili často čas schovaní niekde za múrom, zatiaľ čo sa krajina otriasala výbuchmi a okolo nich lietali strely. Zároveň boli šťastní, keď mohli svetu popísať, čo videli na vlastné oči. Okrem iného neuveriteľné stretnutia s bojovníkmi a ich po zuby ozbrojenými pomocníkmi, ktorí sa pohrávali s pištoľami a nožmi vo chvíli, keď novinári robili rozhovor s ich šéfom. Cítili neznesiteľnou ľútosť, keď sa stretli s otupenými civilistami, zatiaľ čo ženy sa snažili ochrániť svoje deti v bunkri, ktorého steny sa otriasali pod spŕškou guliek a výbuchov.
Médiá trpeli veľmi dlho, než sa im podarilo zareagovať na situáciu. Vyrovnávali sa však skôr s následkami ako dôsledkami. Pretože im došli peniaze, prepúšťanie nabralo často až absurdné rozmery. Zostali noviny, kde prakticky nie sú novinári. To musí skončiť. Práva médií musia byť rešpektované, aby mohli prinášať spoľahlivé spravodajstvo. Výnos z predaja musí patriť tým, kto obsah skutočne vytvára. Či sú to novinári alebo umelci.
Už nie sme schopní ďalej znášať lži Googlu a Facebooku, že smernica o autorských právach ohrozí voľný prístup ľudí k internetu. Nie! Voľný prístup k internetu zostane, pretože internetoví giganti môžu platiť médiám za obsah, ktorý teraz využívajú zadarmo. Médiá tak nebudú musieť získavať peniaze od čitateľov.
Zdá sa vám to nemožné? Ani náhodou. Facebook v minulom roku zarobil 16 milliárd dolárov, Google 12,7 miliardy dolárov. Oni jednoducho tiež musia splácať účty. A musia ich platiť do tej miery, aby médiá prežili. Internetoví titani potom budú skutočne prispievať k rozmanitosti a slobode tlače, ktorú podľa svojich vyjadrení podporujú.
Som presvedčený, že europoslanci, ktorí sa nechali oklamať podvodným lobingom, teraz chápu, že voľný prístup k internetu nie je v ohrození. V ohrození je sloboda tlače, pretože vo chvíli keď novinám dôjdu novinári, sloboda zmizne.
Nespočetnekrát som sa stretol s ľuďmi, ktorí boli úplne bezbranní a chceli po mne len jednu vec. "Povedzte ľuďom, čo ste videli. Jedine tak máme šancu, že budeme zachránení." Mám im azda odpovedať nasledovne: "Nesnažte sa robiť plané nádeje. Sme poslední novinári. Čoskoro tu už nebudú žiadni, pretože nám došli peniaze?"
Pamätajte na to, že Facebook a Google nezamestnávajú žiadnych novinárov a nevytvárajú žiadny obsah. Ale dostávajú zaplatené za reklamu, ktorá sa zobrazuje pri obsahu, ktorý novinári vytvárajú.
Každý deň novinári skúmajú všetky aspekty života, aby mohli informovať občanov. Každý rok sú oceňovaní tí najstatočnejší a najviac talentovaní. Nemôžeme dovoliť, aby sme nemali koho oceňovať, pretože žurnalistov jednoducho nebude dosť. Je na čase s tým niečo urobiť. Európsky parlament musí drvivou väčšinou hlasov podporiť autorské práva, aby prežila demokracia a jeden z jej najvýraznejších symbolov: novinárčina.
Sammy Ketz
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)