Megatrendy a médiá

Megatrendy a médiá

Hlavnou témou tohtoročnej vedeckej konferencie Megatrendy a médiá, ktorú pravidelne pripravuje Univerzita sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave, bol digitálny vesmír – Digital Universe. Konala sa v úvode tohto týždňa na zámku v Smoleniciach a pozvanie na ňu prijalo 150 účastníkov zo siedmich krajín, ktorí počas dvoch dní diskutovali o súčasných mediálnych trendoch, ich vplyve na spoločnosť, ale aj o falošných správach a dezinformáciách.
Súčasťou programu bolo aj odovzdanie výročnej ceny Fakulty masmediálnej komunikácie (FMK) UCM Granátové jablko Mariána Matyáša. Cenu pomenovala fakulta po predčasne zosnulom prodekanovi, publicistovi a mediálnom a marketingovom odborníkovi Matyášovi (1978 – 2007). Prevzali si ju bývalí študenti - fotograf Peter Lančarič a televízny producent Martin Frimmer. Obaja sa podieľajú na viacerých úspešných projektoch. Lančarič je spoluzakladateľom komunitného a umeleckého centra Kubik nápadov a galérie vo verejnom priestore – Galéria Výklad. Vo svojej tvorbe sa zaoberá sociologickými aspektmi fotografického portrétu. Frimmer ako producent pracoval na viacerých televíznych a filmových projektoch, ako 38 - filmová pocta hokejovej legende, Cuky Luky Film, Kredenc, Vo štvorici po Slovensku či Partička.
"V rámci programu sme predstavili aktuálne čísla vedeckých časopisov, ktoré vydáva FMK. Medzi nimi aj nové číslo časopisu European Journal of Media, Art & Photography, ktoré prináša profil jedného z najtvorivejších a najvýraznejších predstaviteľov slovenskej fotografie Jozefa Sedláka a jeho doktoranda Jakuba Kovalíka," informoval o tom Peter Krajčovič z FMK. Počas konferencie podpísali dekanka FMK Ľudmila Čábyová a riaditeľka Divadla Jána Palárika v Trnave Zuzana Šajgalíková memorandum o spolupráci, vďaka ktorému budú môcť študenti absolvovať v divadle odbornú prax, vystavovať svoje práce a podieľať sa na natáčaní videozáznamov z predstavení.
Medzi hosťami konferencie boli aj zástupcovia Central South University Changsha v Číne, s ktorou FMK rozvíja spoluprácu v oblasti vedecko-výskumnej činnosti. "Spolupráca umožní vzájomnú výmenu skúseností v oblasti mediálnych štúdií, ale do budúcnosti vytvorí aj priestor na absolvovanie študijných pobytov a stáží," uviedla Čábyová.

Copyright © TASR 2019

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Žena, ktorá zomrela vo štvrtok večer počas streľby v severoírskom meste Londonderry, bola novinárka Lyra McKeeová. Informovala o tom v piatok agentúra DPA s odvolaním sa na Políciu Severného Írska (PSNI), podľa ktorej išlo o teroristický čin.
"Sme presvedčení, že toto je teroristický čin a že ho spáchali násilní opoziční republikáni. Naše hodnotenie v tomto bode je, že je za tým s najväčšou pravdepodobnosťou nová IRA (Írska republikánska armáda), a to tvorí základnú líniu nášho vyšetrovania," povedal na piatkovej tlačovej konferencii asistent náčelníka polície Mark Hamilton.
Neznámy strelec vypálil okolo 23.00 h miestneho času niekoľko rán smerom na policajtov a novinárku McKeeovú, ktorú postrelil.
Zranenú novinárku okamžite previezli do nemocnice, kde však zraneniam podľahla. "Teraz sme v meste začali vyšetrovanie vraždy," dodal Hamilton.
PSNI krátko po polnoci v noci na piatok v správe na Twitteri potvrdila, že pri večernej prestrelke v štvrti írskych nacionalistov Creggan zastrelili 29-ročnú ženu. "Považujeme to za teroristický incident a začali sme vyšetrovanie vraždy," napísal Hamilton.
Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach vidno horiace auto a dodávku a niekoľko útočníkov hádžucich zápalné fľaše a svetlice na policajné vozidlá.
Incident sa stal krátko pred veľkonočným víkendom, počas ktorého si írski republikáni nesúhlasiaci s britskou prítomnosťou v Severnom Írsku pripomínajú výročie veľkonočného povstania proti britskej nadvláde v roku 1916.
Írsky premiér Leo Varadkar v reakcii na nepokoje v severoírskom meste Londonderry v piatok upozornil, že "nemôžeme dovoliť tým, ktorí chcú šíriť násilie, strach a nenávisť, aby nás vtiahli späť do minulosti". Napísala o tom agentúra AFP.
Na štvrtkovú streľbu, pri ktorej zomrela 29-ročná novinárka Lyra McKeeová, reagovala aj britská premiérka Theresa Mayová s tým, že šlo o "šokujúce a naozaj nezmyselné" zabitie.

Zástupcovia sociálnej siete Facebook vo štvrtok oznámili, že pre šírenie nenávisti zrušili účty niekoľkých skupín britskej extrémnej pravice a jej predstaviteľov. Píše o tom agentúra AP.
Účty politických hnutí, ako sú Britská národná strana (BNP), Liga na obranu Anglicka (EDL), Britský národný front, Britain First (Británia na prvom mieste), boli odstránené nie len z Facebooku, ale aj z Facebookom vlastnenej sociálnej siete Instagram.
Zablokované boli taktiež účty niektorých predstaviteľov týchto skupín a tiež neonacistu, ktorý bol odsúdený za plánovanie vraždy britského poslanca.
Všetky tieto skupiny a osoby podľa sociálnej siete "vyzývali na násilie alebo nenávisť, prípadne sa podieľali na nenávistných aktoch alebo násilí".
Labouristická poslankyňa Yvette Cooperová, ktorá je členkou výboru pre vnútorné záležitosti Dolnej snemovne britského parlamentu, na margo tohto kroku uviedla, že "meškal". Sociálne siete by totiž podľa nej mali "pristupovať k pravicovému extrémizmu omnoho vážnejšie".
Správa sociálnej siete Facebook bola v minulých rokoch terčom kritiky za váhavosť v boji proti extrémistickému obsahu a útočnej propagande.
Spoločnosti Facebook a Twitter už však medzitým zmazali milióny príspevkov a uzavreli mnoho účtov napojených na Rusko, Irán a ďalšie štáty obviňované z informačných manipulácií. 

Copyright © TASR 2019

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

" Keby som bol poverený riadením spoločnosti Boeing, OPRAVIL by som lietadlo, dodal mu nejaké ďalšie skvelé prvky a ZMENIL by ho na iný typ s novým obchodným názvom".
Donald Trump

"Som jediný predseda parlamentu, ktorý zvolal parlamentnú dimenziu."
Andrej Danko

"Len súhra, dobro a láska dokážu zabezpečiť prosperitu."
Andrej Danko

TASR ponúkne originálne spravodajstvo z prezidentských volieb na Ukrajine

TASR ponúkne originálne spravodajstvo 

z prezidentských volieb na Ukrajine

Tlačová agentúra Slovenskej republiky bude z Kyjeva pokrývať druhé kolo ukrajinských prezidentských volieb, ktoré sa budú konať v nedeľu 21. apríla.
Osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec a fotoreportér Jakub Kotian budú z Ukrajiny už od piatka 19. apríla prinášať originálne textové spravodajstvo, fotoreportáže a videoreportáže.

Copyright © TASR 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Krátko pred zverejnením správy osobitného vyšetrovateľa Roberta Muellera, ktorý sa zaoberal ruskú rolí v amerických prezidentských voľbách v roku 2016, prezident Donald Trump na twitteri napísal, že "hra skončila". V texte na fotomontáži odkazuje na obľúbený seriál stanice HBO Hra o tróny, ktorého posledná séria sa začala vysielať túto nedeľu.
"Žiadna tajná dohoda. Žiadne bránenie spravodlivosti. Pre nenávistník a radikálne ľavicové demokratmi - hra skončila," znie nápis na fotomontáži, na ktorej stojí americký prezident chrbtom k divákovi zahalený v bielom dyme.
V príspevku bolo použité písmo nápadne podobné tomu, aké používa stanica HBO. Rovnako ako v anglickom origináli názve Game of Thrones je aj v anglickom nápisu Game Over na Trumpová fotomontáži Škrtnutý tromi čiarami písmeno O.
Nie je to prvýkrát, čo Trump vo svojich príspevkoch na twitteri odkázal na populárny seriál. Vlani v novembri upozornil citátom z tejto fantasy ságy na plánovej zavedenie sankcií voči Iránu. Tento rok v januári zverejnil príspevok sa slovami "Múr sa blíži", ktoré odkazujú na dôležitú seriálovú vetu "Zima sa blíži".
V novembri na Trumpov tweet reagovala aj sama stanice HBO. Naznačila, že sa prezident dopustil "zneužitie obchodnej značky". Na januárový ani na aktuálny príspevok nereagovala.
HBO v nedeľu odvysielala prvý diel záverečnej série obľúbeného seriálu, ktorý sa preslávil najmä tým, že ani hlavné postavy si v ňom nemôžu byť isté svojím životom. Na túto skutočnosť v reakcii na Trumpov príspevok upozornil aj analytik stanice CNN Renato Mariotti. "Ak som sa niečo naučil pri sledovaní Hry o tróny, tak to, že by ste sa nemali obracať chrbtom a predpokladať, že hra skončila, kým nebeží záverečné titulky," napísal.
Trump dnes zverejnil sériu tweetov k očakávanému zverejnenie Muellerovy správy. Je medzi nimi napríklad aj video , na ktorom je zostrih prezidentových výstupov, v ktorých trvá na tom, že s Rusmi v kampani nespolupracoval.

Copyright © ČTK 2019

 Organizátori Medzinárodného filmového festivalu v Cannes dnes zverejnili 19 titulov, ktoré sa uchádzajú o hlavnú cenu Palme d'Or. Medzi nimi je aj snímka The Dead Don’t Die režiséra Jima Jarmuscha, ktorá zároveň otvorí festival. Vo filme sa predstavia napríklad Adam Driver, Bill Murray, Selena Gomez, Steve Buscemi, Danny Glover, Tom Waits či Iggy Pop.
O Zlatú palmu zabojujú napríklad aj Terrence Malick s vojnovou drámou A Hidden Life, Pedro Almodóvar s drámou Bolesť a sláva, Ken Loach s drámou Sorry We Missed You, Marco Bellocchio s drámou Il traditore, Jean-Pierre Dardenne a jeho brat Luc Dardenne s drámou Le jeune Ahmed, Ira Sachs s drámou Frankie, Jessica Hausner so sci-fi drámou Little Joe alebo Céline Sciamma s historickou drámou Portrait de la jeune fille en feu.
Sekcia Un Certain Regard uvedie 16 titulov. Mimo súťaže predstavia päť filmov, medzi nimi aj životopisnú drámu Rocketman o hudobníkovi Eltonovi Johnovi alebo dokument Maradona o futbalistovi Diegovi Maradonovi.
Predsedom poroty v rámci 72. ročníka podujatia bude mexický režisér Alejandro González Iňárritu. Tohtoročný filmový festival v Cannes sa bude konať od 14. do 25. mája.

Americká spoločnosť Facebook, ktorá prevádzkuje rovnomennú sociálnu sieť, uviedla, že nechtiac importovala e-mailové kontakty zhruba 1,5 milióna používateľov na svoju stránku bez ich súhlasu alebo vedomia. Ide o používateľov, ktorí si otvorili účet od mája 2016. Informuje o tom portál cnbc.com, ktorý konštatuje, že používatelia, ktorých sa dotkol tento incident, nie sú iba v USA.
Tieto kontakty sa s nikým nezdieľali a Facebook ich vymazáva, povedal pre americkú televíznu stanicu CNBC hovorca Facebooku. "Riešime podstatu problému a upovedomujeme ľudí, ktorých kontakty boli importované. Ľudia si môžu skontrolovať a spravovať kontakty, ktoré zdieľajú s Facebookom, cez svoje nastavenia," povedal hovorca.
Ide o najnovší incident v rámci dlhej série znepokojení a polemík zaťažujúcich technologický gigant, ktorý čelí silnejúcej vládnej kontrole. Facebook čelil ostrej kritike zo strany verejnosti po tom, ako sa ukázalo, že britská poradenská firma Cambridge Analytica využila podnikateľský model Facebooku na ovplyvňovanie amerických prezidentských volieb v roku 2016.

Dnes zverejnený rebríček o slobode médií nemá podľa maďarského ministra zahraničných vecí Petra Szijjártóa nič spoločné s realitou. Slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák si ešte musí údaje podrobne preštudovať. Uviedli to po stretnutí ministrov Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska a Francúzska. "Mal som silný pocit, že sloboda médií je garantovaná a mimoriadne vysoká. Nechcem nad tým mávnuť rukou, ale nemal som čas si to preštudovať. Nemali by sme to brať na ľahkú váhu, je to jedna z vecí, na základe ktorej sa vytvára v zahraničí mienka o našej krajine," povedal Lajčák. Slovensko si v rebríčku Reportérov bez hraníc pohoršilo o osem priečok, skončilo na 35. mieste.
"Ten zoznam nedáva zmysel, nemá nič do činenia s realitou," vyhlásil Szijjártó. Podľa neho je vydavateľ rebríčka politická organizácia a navyše nevedia ani po maďarsky. "Keby vedeli, tak by videli, že väčšina našich médií je protivládnych," povedal maďarský minister. Reportéri bez hraníc chcú podľa neho zasahovať do vnútorných záležitostí krajín, v Maďarsku podľa neho absencia slobody tlače nie je.
Francúzsky šéf diplomacie Jean-Yves Le Drian dodal, že pravdivé informácie sú nesmierne dôležité a treba bojovať proti dezinformáciám. S detailnejšími informáciami sa plánuje oboznámiť aj český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček. Tvrdí, že jeho krajina má pomerne slobodný mediálny trh, vníma však, že ak chcú propagovať slobodu tlače v zahraničí, musí si aj Praha urobiť svoje domáce úlohy. Poľský minister Jacek Czaputowicz zase uviedol, že väčšina médií v Poľsku je súkromných a ich vlastníci sú zo zahraničia. "Podľa Poliakov existuje sloboda tlače, svoj názor vyjadrili vo voľbách," povedal.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané

Veľká noc v RTVS

Veľká noc v RTVS

Počas veľkonočných sviatkov Jednotka odvysiela oceňovaný koprodukčný film Po strnisku bosý a rozprávku Keď draka bolí hlava. Dvojka bude pokračovať v tradícii uvádzania nových dokumentov RTVS počas sviatočných večerov. Na Veľkonočný pondelok sa diváci môžu tešiť hneď na dve premiéry – road movie s názvom Kapela a hudobný dokument Život na živo - Jana Kirschner. Premiéry, zaujímavé rozhovory, priamy prenos z Vatikánu, špeciálne hudobné skladačky a exkluzívne koncerty pripravila pre svojich poslucháčov aj rozhlasová časť RTVS.

Jednotka

Sviatočné veľkonočné vysielanie na Jednotke v piatok o 10:00 uvedie priamy prenos z Pašiových služieb Božích na Veľký piatok zo Sabinova. Vo sviatočnom duchu sa ponesie aj dvojdielny film Pavol VI. – Pápež v búrlivých časoch, ktorého prvú časť odvysiela Jednotka v piatok o 11:40, pokračovanie si budú môcť diváci pozrieť v sobotu. Očovské pastorále z roku 1973 s Júliusom Pántikom a Jozefom Kronerom si budú môcť pozrieť diváci v sobotu o 20:30. Veľkonočnú sv. omšu z Námestia sv. Petra vo Vatikáne, ktorú bude celebrovať pápež František, s požehnaním mestu a celému kresťanskému svetu Urbi et Orbi bude už tradične vysielať Jednotka v priamom prenose v nedeľu o 10:00.

Počas Veľkej noci odvysiela Jednotka viacero rozprávkových titulov. V nedeľu (21. 4.) o 20:30 to bude v premiére koprodukčná rozprávka Keď draka bolí hlava, v piatok (19. 4.) „Jak se budí princezny“ a v pondelok česká rozprávka „Třetí princ“. Počas štyroch sviatočných dní, od piatku do pondelka, pripravila Jednotka do vysielania aj rozprávky bratov Grimmovcov.

V slovenskej televíznej premiére v pondelok o 20:30 odvysiela Jednotka film Jana Svěráka Po strnisku bosý.

Dvojka

Vysielaniu Dvojky počas Veľkej noci budú dominovať najmä prémiové dokumenty a hudba. Na Veľkonočný pondelok sa diváci môžu tešiť hneď na dve premiéry – road movie režiséra Ladislava Kaboša s názvom Kapela predstaví Gypsy Band Lomnické Čháve na ceste za lepším životom a hudobný dokument Život na živo - Jana Kirschner v réžii Juraja Johanidesa prináša príbeh obľúbenej speváčky na pozadí hudby z projektu Moruša čierna. Priaznivci populárnej hudby si prídu na svoje aj na Veľkonočnú nedeľu, neskôr večer ich čaká koncert Tomáša Klusa na podujatí Mosty Gesharim. V pondelok si diváci budú môcť pozrieť najnovšie predstavenie obľúbeného Slnečného cirkusu: Toruk – prvý let.

Na Veľký piatok Dvojka odvysiela film Biblia: Genesis, večer si diváci budú môcť pozrieť priamy prenos z Krížovej cesty z rímskeho Kolosea. Sviatočnú atmosféru a posolstvo Veľkej noci podčiarkne aj pôvodný dokument Katedrála svätého Martina – Spišská kapitula a francúzska dokumentárna snímka Mont Saint Michel – zázrak pod drobnohľadom či akvizičný dokument Samuraj vo Vatikáne.

Rádio Slovensko

Rádio Slovensko prinesie počas veľkonočných sviatkov niekoľko zaujímavých rozhovorov a premiér. Na Bielu sobotu to bude rozhovor so šéfkuchárom Milan Šavelom o jarnej sviatočnej kuchyni, na Veľkonočnú nedeľu s bratislavským pomocným biskupom Jozefom Haľkom a výtvarníčkou Katarínou Vavrovou. Na Veľkonočnú nedeľu si poslucháči môžu od 9:00 vypočuť prenos omše z Katedrály sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici a po 11:30 priamy prenos z Vatikánu Urbi et Orbi. Na Veľkonočný pondelok odvysiela Rádio Slovensko premiéry dvoch prozaických miniatúr v interpretácii moderátorov Romana Bomboša a Ivany Ilgovej. Od 9:00 odznie premiéra rozhlasovej hry Stanislava Štepku Súpis dravcov s podtitulom Správa o krajine pod Tatrami, s pesničkami Jána Melkoviča a Juraja Haška. Šibačkový deň doplní o 11:00 zábavník Pichli vidly.

Rádio Regina Západ

Na Veľký piatok Rádio Regina Západ odvysiela o 15:00 Pašiové evanjelické Služby Božie a od 16:05 priblíži pohnutý osud legendárneho obrazu Leonarda da Vinciho Posledná večera. Po 19:30 bude spisovateľ Anton Baláž spomínať na prekonávanie osudových prekážok v literárnej tvorbe. Jeho prvú zbierku poviedok zakázali v roku 1970. Práve v tom čase sa zoznámil s publicistom Jurajom Špitzerom, ktorý už bol zakázaným autorom. Pri príležitosti tohtoročnej storočnice Juraja Špitzera skúma Anton Baláž rôzne archívy a píše jeho spletitý životný príbeh. Na Bielu sobotu zavedie Rádio Regina Západ poslucháčov o 18:30 na pútnické miesto do francúzskeho Alsaska, kde sa nachádza ženský benediktínsky kláštor, založený sv. Otíliou. Na Veľkonočnú nedeľu pripravilo od 8:05 premiéru rozprávkovej hry Železné črievice na motív povesti Pavla Dobšinského. Po 17:05 uvedie sviatočné pásmo Na dovolenke na Islande. Poslucháči sa zoznámia so slovenským biskupom, s misionárom, ale aj so Slovákmi, ktorí na Islande pracujú a astronóm sa im pokúsi priblížiť polárnu žiaru, ktorú tam bude pozorovať. Po stopách potoka Drevenica je jarné sviatočné pásmo zo života dedín pod Tríbečským pohorím, kadiaľ potok preteká s povesťami, mýtmi i skutočnými zážitkami. Rádio Regina Západ ho odvysiela na Veľkonočný pondelok o 16:05.

Rádio Regina Stred

Rádio Regina Stred pripravilo na Veľký piatok dve premiéry. Prvou bude o 13:05 fíčer Gipsy o legende Vysokých Tatier Vladimírovi Tatarkovi, prezývanom Gipsy, ktorý bol vynikajúcim horolezcom, obetavým horským záchranárom a skialpinistom. Druhou bude o 14:05 rozhlasové pásmo Žltá ľalia. Pripomenie život a dielo jednej z najväčších osobností slovenskej literatúry Jána Botta. Relácia Zahrajte mi túto z banskobystrického štúdia ponúkne od 16:05 príspevky o zvykoch a tradíciách viažucich sa k Veľkému piatku a ľudové piesne, ktoré umocnia atmosféru sviatočného dňa. Na Veľkonočnú nedeľu prinesie o 15:05 v premiére reláciu Studnička - Symboly jari. O ich význame v zvykosloví budú hovoriť obyvatelia rôznych obcí stredného Slovenska. Vysielanie Rádia Regina Stred priblíži na Veľkonočný pondelok tradičnú oblievačku so šiestimi folklórnymi súbormi, tradície očami odborníkov, ale i zaujímavé turistické tipy.

Rádio Devín

Prúdové vysielanie Rádia Devín nahradia počas veľkonočných sviatkov špecializované, tematicky súvisiace relácie. Na Veľký piatok bude o 6:30 znieť vokálno-inštrumentálna hudba Christiana Friedricha Ruppeho – Veľkonočná kantáta. O 7:00 odvysiela rozprávku Ondreja Sliackeho na biblické motívy Dávid a Absolón, ktorú o 8:00 nahradí rozhlasové pásmo Anny Brillovej Veľký piatok. O 8:30 ponúkne Rádio Devín špeciálnu veľkopiatkovú edíciu relácie zameranú na sakrálnu hudbu Musica Sacra s tvorbou skladateľa Orlanda di Lassa. O 14:00 si poslucháči môžu vypočuť Zborovú hudbu pravoslávia. Ars litera sa o 17:30 bude venovať staroslovienskej literárnej pamiatke, úvodu k Svätému písmu Proglas, ktorý vysvetľuje zmysel prekladu Božieho slova do jazyka Slovanov.

V sobotu sa redaktor Igor Javorský bude od 8:00 venovať v relácii Musica Sacra téme Bielej soboty v sakrálnej hudbe. Soňa Horňáková v relácii Gramoretour o 11:40 ponúkne výber z CD Nepýtaj sa ma legendárnej kresťanskej kapely Kapucíni. O Bielej sobote sa bude v publicistickej relácii Reflektor o 17:05 rozprávať s hosťami moderátor Štefan Chrappa. O 19:00 Rádio Devín uvedie oratórium Josepha Haydna Stvorenie so speváčkou Luciou Popp v podaní Bavarian Radio Symphony Orchestra.

Veľkonočnú nedeľu privíta Rádio Devín hneď po polnoci reláciou Juraja Gembického a Hany Rodovej Zvonenie storočiami. Vystrieda ju príbeh o zvonolejárovi Urbanovi a Urbanovej veži v Košiciach, ktorá vyhorela práve na Veľkú noc v roku 1556, pod názvom Hlahol odpustenia. O 7:00 zaznie premiéra relácie Krajina duše o Veľkonočnom tajomstve. Nedeľné hudobné matiné o 10:30 ponúkne Slávnostnú hudbu k Veľkonočnej nedeli Jána Levoslava Bellu, Widora a Duruflého. O 16:00 uvedie Rádio Devín v rámci relácie Hrá SOSR Nedeľný Veľkonočný koncert. Zaznejú v ňom rôzne podoby veľkonočnej hudby s úryvkami z básní a zo svetovej premiéry skladby Jorge Bossa - Syn Davida. Dramatické Rádio Devín o 21:00 prinesie hru Jána Kopeckého Komédia o umučení a slávnom vzkriesení Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista.

Vysielanie na Veľkonočný pondelok začne Rádio Devín o 7:00 fíčrom Deň po zmŕtvychvstaní. Špeciálna hudobná skladačka ponúkne od 16:00 ľudovú, zvykoslovnú a klasickú zmes skladieb v duchu Veľkonočného pondelka a jeho tradícií. Svetové Rádio Devín v rámci Exkluzívnych koncertov zo sveta uvedie o 19:00 Veľkú klasiku, ktorú o 22:00 vystrieda komorný koncert Ophelia Giallard.

Kuciakova vražda upriamila pozornosť na situáciu novinárov

Kuciakova vražda upriamila 

pozornosť na situáciu novinárov

Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka z februára minulého roka spustila na Slovensku bezprecedentné politické zemetrasenie a upriamila pozornosť na otázku bezpečnosti novinárov. Uvádza to na svojej webovej stránke organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) v súvislosti so štvrtkovým zverejnením nového Svetového indexu slobody tlače.
Slovenskej republike patrí v aktuálnom vydaní indexu slobody tlače, ktorý vydáva RSF, 35. miesto. To predstavuje pokles o osem miest oproti 27. priečke z minulého roka. V roku 2017 bolo Slovensko na 17 a v roku 2016 12 mieste.
Stať venovanú SR Reportéri bez hraníc uvádzajú pod názvom "Novinári sú rok po vražde Kuciaka zastrašovaní".
RSF uvádza, že Kuciak vo svojom poslednom článku odhalil, že kalábrijská mafia využívala kontakty v rámci slovenskej vlády na zneužívanie fondov EÚ. Následná vlna protestov vyústila do odstúpenia premiéra Roberta Fica a niekoľkých ďalších ministrov jeho vlády.
Polícia v septembri minulého roka zatkla na základe podozrení z Kuciakovej vraždy štyri osoby a v marci 2019 bolo voči podnikateľovi Mariánovi Kočnerovi vznesené obvinenie z jej objednania, píše RSF.
Fico, aj keď už nie je premiérom, podľa Reportérov bez hraníc z pozície lídra vládnej strany Smer-SD často útočí na média. RSF v tejto súvislosti pripomína jeho výroky na adresu novinárov, ktorých svojho času nazval "špinavé protislovenské prostitútky" a obvinil ich zo snáh poškodiť predsedníctvo SR v Rade EÚ v roku 2016.
Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018 na Slovensku znovu nastolila otázky týkajúce sa nevysvetlených zmiznutí dvoch novinárov z rokov 2008 a 2015 a opäť otvorila problematiku bezpečnosti novinárov a ich zdrojov, uvádza RSF.
Slovenské média, ktoré predtým vlastnili popredné medzinárodné mediálne spoločnosti, sa podľa RSF v posledných rokoch dostali pod kontrolu miestnych oligarchov, ktorých hlavné obchodné záujmy ležia mimo žurnalistiky.
Reportéri bez hraníc uvádzajú, že v súčasnosti je ohrozená aj nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS). Približne 30 novinárov podľa RSF v roku 2018 odišlo z RTVS po nezhodách s vedením, ktoré bolo vymenované v roku 2017 a je prepojené s koaličnou SNS.
Smer-SD a SNS sa podľa RSF stále snažia regulovať média a najmä znova zaviesť do platnosti právo na odpoveď, ktoré bolo zrušené v roku 2011. Za urážku na cti podľa trestného zákonníka stále hrozí trest až do ôsmich rokov odňatia slobody, čo politici využívajú na zastrašovanie novinárov a médií, uvádza si RSF.
Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica. V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Novela tlačového zákona, ktorú parlamentu predložili poslanci strany Smer-SD má toto právo znova zaviesť.

Copyright © TASR 2019

TASR NEWS

TASR NEWS

TASR uviedla nové funkcionality internetovej aplikácie Kalendárium. Inovovaná aplikácia je responzívna, umožňuje prezeranie obsahu aj na mobilných telefónoch a tabletoch.
„Aplikácia má prehľadnejší a praktickejší systém kategorizácie podujatí, ktorý umožňuje vyhľadávanie domácich, ekonomických, zahraničných, športových a kultúrnych podujatí, prípadne ich kombinácií v stanovených časových obdobiach. Novinkou je, že sa databáza automaticky obnovuje každých päť minút, takže každý klient získava najčerstvejšie informácie krátko po ich zadaní do systému dispečingom TASR," povedal generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala.
Kalendárium je aplikácia, v ktorej sú všetky očakávané udalosti doma, v zahraničí, športe, ekonomike i spôsob, akým ich TASR zaznamenáva, to znamená formou textu, zvukového záznamu, fotografií, videa alebo živého prenosu. Umožňuje filtrovanie udalostí podľa kategórií a ponúka ich prehľad aj na dni a týždne dopredu.
Možnosti prihlásenia sa do aplikácie zostávajú pre používateľov nezmenené, a to cez klientsku zónu TASR v zozname servisov a kliknutím na Prehľady. Ďalšou možnosťou je priamy vstup do Kalendária na hlavnej stránke TASR.

Copyright © TASR 2019

Reportéri bez hraníc: Slovensko sa v rebríčku slobody tlače prepadlo o 8 miest

Reportéri bez hraníc: 

Slovensko sa v rebríčku slobody tlače prepadlo o 8 miest

Medzinárodná novinárska organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) vo štvrtok vo svojom každoročnom rebríčku slobody tlače varovala, že nenávistné prejavy voči novinárom, ktoré rozdúchavajú populisti a autoritatívni lídri po celom svete, sa čoraz častejšie zvrhávajú do násilia. Informovala o tom agentúra AFP.
Slovenskej republike patrí v aktuálnom vydaní indexu 35. miesto, čo je pokles o osem miest oproti 27. priečke z minulého roka. V roku 2017 bolo Slovensko na 17 a v roku 2016 12 mieste.
RSF pri zverejnení tohtoročného globálneho indexu varovali, že počet krajín, v ktorých môžu novinári bezpečne pracovať, klesá. Nepriateľský postoj mnohých politikov voči médiám "podnecuje množiace sa násilné činy, ktoré medzi novinármi zvýšili úroveň strachu a rizika".
"Ak politická debata skĺzne do atmosféry občianskej vojny, kde sa s novinármi zaobchádza ako s obetnými baránkami, demokracia bude vo veľkom nebezpečenstve," povedal generálny tajomník RSF Christophe Deloire.
Sloboda tlače bola na dobrej úrovni v menej ako v jednej štvrtine zo 180 krajín, ktoré index pokrýva.
Spojené štáty americké medziročne poklesli zo 45. na 48. miesto. Obdobie od zvolenia prezidenta Donalda Trumpa v roku 2016 je jedným z "najtemnejších momentov pre americkú komunitu novinárov", uvádza sa v správe RSF. Organizácia v tejto súvislosti pripomína útok z júna minulého roka, keď 38-ročný Jarrod Ramos streľbou z brokovnice usmrtil piatich ľudí v redakcii lokálneho denníka Capital Gazette v meste Annapolis v americkom štáte Maryland.
Rusku, ktoré organizácia radí medzi "priekopníkov potláčania médií", patrí v rebríčku 149. priečka.
Na čele indexu sa udržali škandinávske krajiny Nórsko, Fínsko a Švédsko. Rebríček krajín na opačnom konci uzatvárajú Čína, Eritrea, Severná Kórea a Turkménsko.
RSF takisto vyjadrila obavy z narastajúceho počtu krajín s despotickými lídrami. V tejto súvislosti pripomína vlaňajšiu vraždu saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, ku ktorej došlo na konzuláte Rijádu v tureckom Istanbule.
India označovaná za najväčšiu demokraciu sveta, v indexe poklesla o dve priečky na 140. miesto. Najväčšie média v krajine podľa RSF prevzal provládny konglomerát.
Najväčší pokles v oblasti slobody tlače zaznamenali viaceré africké krajiny, napríklad Tanzánia (o 25 miest) Mauritánia a Eritrea. Situácia sa však podľa RSF zlepšila v bývalých sovietskych republikách Arménsko, Kirgizsko a Uzbekistan.

Copyright © TASR 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Favorit prezidentských volieb na Ukrajine Volodymyr Zelenskyj v stredu opäť kritizoval svojho súpera v nedeľných voľbách, súčasného prezidenta Petra Porošenka.
Zelenskyj kritizoval Porošenkov štáb za zámer postaviť na štadióne Olimpijskyj v Kyjeve, kde sa debata v piatok večer bude konať, druhé pódium.
Vo svojom videospote Zelenskyj informoval, že "my staviame scénu, a oni chcú teraz druhú. Videli ste niekde vo svete dvoch kandidátov na dvoch pódiách? Naďalej delia ľudí". Ubezpečil súčasne, že jeho tím nebude meniť dohodnuté podmienky konania debaty.
V tejto súvislosti obvinil Porošenkov tábor, že je proti tomu, aby na štadión mohol prísť ktokoľvek. Zelenskyj však zdôraznil, že práve táto podmienka "je pre nás zásadná".
"Preto sa distribúcia vstupeniek začína hneď teraz," uviedol, pričom spresnil, že vstupenku je možné získať bezplatne na webe debaty.2019.org.ua".
Ako informovala agentúra TASS, táto stránka je však momentálne nedostupná.
Zelenského tím medzičasom informoval, že distribuovaných je už 12.000 vstupeniek na debatu. Upozornil tiež, že vzhľadom na veľký záujem môže dochádzať k výpadkom servera, a preto požiadal všetkých záujemcov o trpezlivosť.
Agentúra UNIAN v stredu dopoludnia informovala, že aj iný server, na ktorom bolo možné zaobstarať si vstupenky na debatný duel dvojice uchádzačov o funkciu prezidenta na Ukrajine, po niekoľkých hodinách činnosti prestal fungovať.
Štáby oboch kandidátov sa v utorok dohodli, že si na 19. apríla na ich debatu prenajmú športový komplex Olimipijskyj v Kyjeve. Zelenského tím deklaroval, že vstup na štadión bude bezplatný. Otvorenou otázkou je stanovenie počtu prívržencov toho-ktorého kandidáta.
Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov očakáva, že debatu ukrajinských prezidentských kandidátov Petra Porošenka a Volodymyra Zelenského v národnom športovom komplexe Olimpijskyj v Kyjeve by si mohlo prísť pozrieť približne 60.000 ľudí.
"Očakávame, že približne 60.000 ľudí príde podporiť kandidátov a vypočuť si debatu," uviedol v stredu Avakov, ktorého citovala agentúra TASS.
Podľa ministra bude bezpečnosť na štadióne a v okolí zaisťovať približne 10.000 policajtov.
Debata sa bude konať na štadióne 19. apríla o 19.00 h miestneho času (20.00 h SELČ). Predchádzalo tomu v utorok podpísanie trojstrannej dohody - medzi správcom štadióna a štábmi oboch kandidátov.
Zelenského tím deklaroval, že vstup na štadión bude bezplatný. Otvorenou otázkou je stanovenie počtu prívržencov toho-ktorého kandidáta.
V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 31. marca, nezískal ani jeden z 39 kandidátov podporu viac ako polovice zúčastnených voličov. Dvaja najúspešnejší kandidáti — Zelenskyj (získal 30,24 percenta hlasov) a Porošenko (15,95 percenta hlasov) — sa tak stretnú 21. apríla v druhom kole.
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), zverejneného v utorok, je 72,2 percenta respondentov, ktorí majú v úmysle odovzdať hlasovacie lístky a už si vybrali svojho kandidáta, pripravených hlasovať za Zelenského. Úradujúceho prezidenta Porošenka mieni podporiť 25,4 percenta respondentov.
Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil od 9. do 14. apríla. Zúčastnilo sa na ňom 2004 respondentov s hlasovacím právom. Štatistická chyba nepresahuje 3,3 percenta, dodal UNIAN.

Po tom, čo Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v stredu oznámila, že zatkla sedem ruských občanov, ktorí podľa nej pripravovali útoky na Ukrajine, Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) spôsobilo zmätok. Informovalo totiž, že sa rozprávalo s mužom, ktorý mal byť zatknutý. Ide o Timura Dzortova, ktorý ale uviedol, že ho nikto nezatkol, že je vo svojom úrade v ingušskej metropole Magas.
Ako informovala agentúra AP, Timur Dzortov je zrejme len menovcom osoby z Ingušska, ktorú zatkli na Ukrajine. Obaja muži pôsobili aj ako zástupcovia šéfa správy regionálneho lídra. Táto chyba sa stala zjavnou, keď sa zistilo, že títo dvaja muži majú rôzne patronymá, čo je meno po otcovi, ktoré sa v Rusku bežne používa ako stredné meno, dodala AP.
Podľa agentúry UNIAN riaditeľ SBU Vasyľ Hrycak na stredajšej tlačovej konferencii v Kyjeve oznámil, že odhalili a zatkli členov podvratnej teroristickej skupiny ruských špeciálnych služieb pôsobiacej na území Ukrajiny, ktorá bola nasadená na vykonávanie politických atentátov a likvidáciu dôstojníkov ukrajinských špeciálnych služieb.
Hrycak poznamenal, že od začiatku roka 2017 bolo na Ukrajine nasadených niekoľko autonómnych podvratných a teroristických jednotiek z Ruskej federácie a tzv. Doneckej ľudovej republiky.
"Tieto skupiny poslala ruská vojenská spravodajská služba na vykonanie politických atentátov a likvidáciu dôstojníkov ukrajinských špeciálnych služieb. Dňa 27. júna 2017 jedna z takýchto skupín spáchala odvážny zločin - teroristický útok, ktorý zabil generála vojenského spravodajstva Maksyma Šapovala. Pri podobnom scenári 4. apríla 2019 došlo k predčasnému výbuchu počas pokusu o nastraženie výbušného zariadenia pod auto ukrajinského vojenského spravodajcu," uviedol Hrycak.
Podľa neho muž, ktorý sa 4. apríla 2019 pokúšal nálož nastražiť, utrpel pri výbuchu ťažké zranenia a je vo väzbe. Generálna prokuratúra predtým informovala, že páchateľ zomrel po prevoze do nemocnice. Hrycak páchateľa identifikoval ako ruského občana Alexeja Komaričeva, ktorý je podľa jeho slov vodcom ruskej sabotážnej a teroristickej skupiny. 

Copyright © TASR 2019

V šírení prejavov rasovej, etnickej a náboženskej nenávisti hralo vlani v Českej republike hlavnej úlohe hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru. V správe o prejavoch extrémizmu za rok 2018 to uviedlo ministerstvo vnútra. Podľa dokumentu, ktorý má ČTK k dispozícii, zatienila SPD tradičných pravicových extrémistov, ktorých význam naopak postupne upadal. Okamura ČTK povedal, že správu považuje za nezmysel a politicky motivovanú vzhľadom na to, že vnútro vedie ČSSD.
Snemovné hnutie SPD je podľa správy najvplyvnejším aktérom v šírení náboženskej či etnickej neznášanlivosti. "Niektorí jeho členovia boli veľmi aktívni v šírení informácií zameraných proti moslimom, imigrantom či Rómom," uvádza správa. SPD podľa nej zámerne cielia na skupiny obyvateľstva, u ktorých predpokladá, že manipulatívne informácie nebudú podrobovať kritickej reflexii.
Okamura tvrdenie vnútra odmieta, minister Jan Hamáček (ČSSD) podľa neho využíva rezort k politickému boju. "Využíva ho k plieskanie nezmyslov a výmyslov, aby pred voľbami do Európskeho parlamentu poškodil politickú konkurenciu nepodloženými nezmyslami. U SPD je úplne jasné, že nič také nerobí," povedal ČTK Okamura. SPD podľa neho len hovorí názory v súlade so svojím programom.
U Okamuru a ďalších členov hnutia bolo možné zaznamenať aj protirómske prejavy, dodáva vnútro. "Policajti v priebehu roka preverovali a odložili trestné oznámenie na poslanca Okamura, Radka Rozvorala a Miloslava Roznera," uvádza správa. V prípade Roznera a jeho výrokov o niekdajšom rómskom tábore v Letoch pri Písku Snemovňa v marci rozhodla, že poslanca na stíhanie nevydá.
Pri utečenecké krízu podľa správy vzniklo niekoľko zoskupení, ktorá spájala rôznorodé osobnosti nastoľujúce často nesúrodá témy. "Jedinými spojovacími prvkami boli odpor k imigrantom či moslimom a kritika údajne upadajúce západnej civilizácie," stojí v dokumente. Význam týchto subjektov podľa vnútra s vyčerpaním téme migrácie v roku 2018 upadal, navyše sa v nich vyskytli osobné animozity.
Pravicové extrémistické skupiny sa podľa správy vlani sústredili na neustále opakovanie nenávistných klišé, ktorá dopĺňali kritikou Európskej únie, NATO, či liberálnej demokracie. "Hlavné subjekty, Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti a Národná demokracia nepredstavujú priame ohrozenie demokracie. Absencia konkrétneho politického programu a akýchkoľvek odborníkov na škále tvorivej ľudskej činnosti viedla k totálnemu prepadu oboch strán v októbrových komunálnych voľbách," uvádza správa. Riziko vidí v excesoch jednotlivcov.
Stagnáciu podľa správy zažili aj domobranecké skupiny, ktoré nepredstavujú riziko pre demokraciu.
Policajti vlani riešili 11 trestných oznámení súvisiacich s obsahom konšpiračných webov. Najčastejšie kvôli podozreniu na šírenie poplašené správy, hanobenie národa, rasy či iné skupiny osôb a podnecovanie k nenávisti voči skupine obyvateľov. Mediálne projekty cielene šíriaci konšpiračné teórie a dezinformácie sa podľa správy ministerstva vnútra o extrémizmu v minulom roku, ktorú má ČTK k dispozícii, významne podieľali na šírenie rasistických a xenofóbnych myšlienok.
"Tieto médiá podkopávajú demokratické princípy a oslabujú sociálnu súdržnosť v Českej republike," uviedli autori správy s tým, že niektoré weby majú komerčný charakter, ďalší ale vytvárajú vlastné konšpiračné teórie či dezinformácie. Niektoré médiá sa stala tlačovým orgánom extrémistov a populistických subjektov. "Po prijatí ich nenávistné myšlienky, tieto multiplikuje a snažia sa z nich vytvoriť legitímne politické tému," uvádza správa s tým, že príkladom môže byť spolupráca webu Aeronet a predsedu strany Národnej demokracie Adama B. Bartoša.
Znalci extrémizmu v správe konštatujú, že vo virtuálnom priestore zdieľa produkty týchto webov rad skupín. U ľudí bez kritického uvažovania dokážu takto šírené dezinformácií vytvárať pocity paniky, strachu, či ohrozenia, čo dokumentuje trestné konanie s Jaromírom Baldy, uvádza správa. Odkazuje na seniora, ktorý si má po utorňajšom právoplatnom rozsudku pražského vrchného odpykať štyri roky väzenia za teroristický útok na železnici a za vyhrážanie teroristickým trestným činom. Sedemdesiatjedenročný muž predvlani povytínal dva stromy na železnici a spôsobil tým dve nehody vlakov, pri ktorých sa len zhodou náhod nikto nezranil. Sympatizant hnutia SPD chcel svoje skutky zviesť na moslimské migrantov, a vyvolať tak v spoločnosti strach z migrácie.
Z dlhodobej obsahovej analýzy konšpiračných webov podľa analytikov vyplýva, že tieto médiá často nesledujú jednotnú informačnú líniu, ale iba vyvolávajú informačný chaos. "Výsledkom je odstránenie racionálna diskusia prostredníctvom argumentov a jej nahradenie emotívnymi konšpiračnými polemikou," uviedli.

Copyright © ČTK 2019

Reklamná pauza,môžete sa...

Reklamná pauza,môžete sa...

Zatiaľ dva podnety dostalo MK SR k voľbám prezidenta

Zatiaľ dva podnety dostalo 

MK SR k voľbám prezidenta

Zatiaľ dva podnety eviduje Ministerstvo kultúry (MK) SR v súvislosti s marcovými voľbami prezidenta SR. Ako ďalej agentúru SITA informovala Barbora Palovičová z komunikačného odboru MK SR, ministerstvu Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán k dnešnému dňu postúpila dva podnety. Ide o podnet z prvého kola volieb k vzoru hlasovacieho lístka uverejneného v denníku SME. Druhý podnet sa týka zverejňovania informácií o kandidujúcich subjektoch v čase volebného moratória v denníku Nový Čas a týka sa druhého kola volieb. Oba podnety ministerstvo posudzuje. Voľby hlavy štátu sa konali v dvoch kolách 16. a 30. marca.

Podľa zákona o volebnej kampani môže ministerstvo kultúry za jeho porušenie „uložiť pokutu do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedelo o porušení zákona, najneskôr však do troch rokov od porušenia zákona.“ Ministerstvo má v súvislosti s voľbami prezidenta právo pokutovať vydavateľov periodickej alebo neperiodickej publikácie alebo tlačové agentúry, ak porušia informačné moratórium a moratórium na prieskumy. Pokutu môže dať vo výške od 1 000 eur do 10 tisíc eur.

Ministerstvo môže pokutovať, ak vydavateľ periodickej alebo neperiodickej publikácie alebo tlačová agentúra poruší zákaz zverejňovať informácie o kandidátoch na prezidenta v ich prospech alebo neprospech 48 hodín pred začiatkom volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Pokutu môže dať aj za zverejnenie výsledkov volebných prieskumov v čase, keď sú zakázané.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

Na dnešnom zasadnutí Rada pre vysielanie a retransmisiu:

• uložila sankciu – pokutu 3 000 eur vysielateľovi MAC TV s.r.o. (programová služba WAU) za porušenie § 16 ods. 3 písm. l) ZVR v súvislosti s tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu Plastiková nevesta (2 časti) zo dňa 17. 11. 2018;
• uložila sankciu – upozornenie na porušenie zákona vysielateľovi C.E.N. s.r.o. (programová služba TA3) za porušenie §18a písm. a) ZVR, v súvislosti s tým, že v mesiacoch október, november a december 2018 nezabezpečil, aby bolo najmenej 10 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich;
• uložila sankciu – upozornenie na porušenie zákona vysielateľovi Spartak TV, s.r.o.(programová služba Spartak TV) za porušenie § 16 ods. 3 písm. l) ZVR v súvislosti s tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania programovej služby zo dňa 15. 9. 2018;
• začala správne konanie voči vysielateľovi MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. (programová služba TV MARKÍZA) vo veci možného porušenia § 20 ods. 4 (ochrana maloletých – časové zaradenie) a § 32 ods. 4 písm. a) (čestnosť a slušnosť reklamy a telenákupu) v súvislosti s odvysielaním komunikátu Clavin Platinum, označujúceho ako sponzora programu Šport, dňa 28. 2. 2019 o cca 20:20:44 hod. a 20:32:40 hod.;
• začala správne konanie voči vysielateľovi MAC TV s.r.o.; (programová služba JOJ) vo veci možného porušenia § 18aa ods. 1 písm. a), § 18aa ods. 1 písm. b) a § 18 ods. 1 písm. c) ZVR (multimodálny prístup) v súvislosti s vysielaním titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím v rámci programov Policajti v akcii, dňa 5. 2. 2019;
• začala správne konanie voči vysielateľovi Rozhlas a televízia Slovenska (programová služba Jednotka) vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. a) ZVR (všestrannosť informácií a názorová pluralita programovej služby) v súvislosti s vysielaním programu Občan za dverami (príspevok s názvom Zdravie, s.r.o.) dňa 3. 2. 2019;
• začala správne konanie voči vysielateľovi TV Poprad, s.r.o., vo veci možného porušenia § 28 ods. 4 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní – povinnosť oznámiť Rade zmenu údajov uvedených v žiadosti o udelenie licencie na digitálne vysielanie do 15 dní od vzniku zmien;
• začala správne konanie voči vysielateľovi PHONOTEX spol. s.r.o. vo veci možného porušenia § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní – zákaz prevodu podielu na základnom imaní oprávneného vysielateľa alebo podielu na hlasovacích právach oprávneného vysielateľa v rozsahu prevyšujúcom 55% celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv oprávneného vysielateľa počas trvania platnosti licencie bez predchádzajúceho súhlasu Rady s takým prevodom;
• uznala za neopodstatnené 12 sťažností, respektíve ich častí.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS 

Najčastejšie spomínaným prezidentským kandidátom na dezinformačných stránkach využívajúcich Facebook bol pred prvým kolom volieb Štefan Harabin, nasledovaný Zuzanou Čaputovou. Kým Harabin bol prezentovaný ako preferovaný, pozitívne vnímaný kandidát, Čaputová bola zobrazovaná najnegatívnejšie zo všetkých uchádzačov o post hlavy štátu. Vyplýva to z výsledkov prieskumu neziskovej organizácie Globsec, ktorá sa zamerala na vplyv konšpirácií a dezinformácií na sociálnych sieťach na slovenské prezidentské voľby.

Prieskum analyzoval vyše 2500 príspevkov zo 14 dezinformačných stránok na Facebooku, identifikovaných projektom blbec.online, v období od 10. januára do 3. apríla 2019, detailne analyzovaných bolo 1312 príspevkov.

"Z 332 textov, ktoré spomínali Harabina malo iba deväť negatívnu konotáciu, do prvého kola volieb (16.3.) bol najspomínanejším kandidátom na monitorovaných kanáloch,“ uviedla analytička Globsec-u Katarína Klingová. "Na Čaputovú sa monitorované dezinformačné kanály sústredili takmer rovnako často, s tým rozdielom, že väčšina príspevkov o nej bola negatívnych,“ dodala.

Jej kolegyňa Miroslava Sawiris v tejto súvislosti spresnila, že negatívne konotácie začali výrazne narastať po tom, ako sa protikandidát Čaputovej Róbert Mistrík 26. februára vzdal kandidatúry v jej prospech, a najmä po 1. marci, keď sa v prieskumoch začala objavovať ako reálny víťaz. "Pred prvým kolom sa o nej negatívne vyjadrovali autori 58 percent príspevkov, pred druhým kolom sa percento negatívnych konotácií zvýšilo na 64 percent,“ doplnila Sawiris.

Neúspešný kandidát v druhom kole Maroš Šefčovič nebol natoľko zasiahnutý negatívnou dezinformačnou kampaňou. Príspevky o eurokomisárovi mali do prvého kola prezidentských volieb negatívnu konotáciu v prípade 43 percent, pred druhým kolom toto percento kleslo na 24. "Možným vysvetlením je, že dezinformačná scéna ho nikdy nevnímala ako liberálneho kandidáta s reálnou šancou zvíťaziť, preto sa primárne zamerala na Zuzanu Čaputovú," skonštatovala Klingová.

Najčastejšími naratívami, ktoré sa na dezinformačných stránkach objavovali, boli "liberalizmus ako hrozba podrývajúca stabilitu spoločnosti", "zasahovanie do volieb zo strany externých aktérov so skrytým záujmom" a "štandardné médiá nie sú dôveryhodné a manipulujú verejnú mienku".

Ich použitie malo podľa analytičiek mimovládnej organizácie za cieľ najmä zdiskreditovať liberálnejších prezidentských kandidátov, rovnako tak aj podkopať dôveru v demokratické voľby. "Mnohé dezinformačné stránky si predpripravovali publikum na to, že ich obľúbený kandidát neuspeje práve v dôsledku nečistých praktík zo strany vonkajších aktérov," povedala Sawiris.

Na dosiahnutie týchto cieľov bolo podľa zistení prieskumu použitých niekoľko techník, využívajúcich pocit ohrozenia, predsudky a stereotypy, ako aj nové konšpiračné teórie, do ktorých boli určití kandidáti príspevkami zapletení.

Copyright © TASR 2019

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Na vyšetrovaní lustrácií novinárov sa pracuje. Rezort prijíma v tejto súvislosti opatrenia na zamedzenie nezákonných lustrácií. V stredu pred rokovaním vlády to povedala ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD).
"Viem, že na tomto sa pracuje," povedala v súvislosti s vyšetrovaním lustrácie Jána Kuciaka a ďalších novinárov. Doplnila, že o výsledkoch vyšetrovania by mal informovať Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Podotkla, že Ministerstvo vnútra (MV) SR prijíma čiastočné opatrenia. "Musíme prijať opatrenia, ktoré sú hneď operatívne aplikovateľné v praxi. Potom sú opatrenia, ktoré sú troška strategickejšieho charakteru. To je napríklad zamestnanecká karta, ktorú spomínal pán Lučanský počas vypočúvania v brannobezpečnostnom výbore," ozrejmila.
Elektronické služobné preukazy budú podľa jej slov aktuálne po ich obstaraní. Na otázky novinárov odpovedala, že ich pravdepodobne bude rozdávať až nový minister vnútra.
Policajný prezident Milan Lučanský počas vypočúvania v parlamentom výbore pre obranu a bezpečnosť pri výbere nového šéfa polície avizoval zavedenie elektronických služobných preukazov. Skonštatoval, že môžu prispieť k sprehľadneniu a zefektívneniu práce polície. Doplnil, že prispejú aj k sprehľadneniu činnosti policajtov. Ich zavedenie nadväzuje aj na nelegálne lustrácie.
Šéfka rezortu následne informovala, že by ich chceli financovať z európskych štrukturálnych fondov. Ak sa to nepodarí, zdroje budú hľadať v rozpočte ministerstva. Preukaz označila ako prvok, ktorý bude slúžiť na to, aby sa minimalizovalo riziko úniku informácií.
V kauze lustrácie Jána Kuciaka a ďalších novinárov je začaté trestné stíhanie. Ako TASR povedali z tlačového odboru ministerstva vnútra, vyšetrovateľ odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite inšpekcie MV začal trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa a prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi.
Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar začiatkom marca vypovedal v Národnej kriminálnej agentúre. Predmetom výsluchu mali byť tvrdenia šéfa finančnej spravodajskej jednotky a bývalého riaditeľa odboru podpory riadenia Pavla Vorobjova, že v roku 2017 mal dať pokyn na lustrovanie Kuciaka. Vo svojej výpovedi označil Vorobjovove tvrdenia za nepravdivé. Podľa Gašpara lustrácia súvisela s kauzou Rybanič.

Copyright © TASR 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Berlínsky administratívny súd zamietol v utorok žiadosť nemeckého satirika Jana Böhmermanna o to, aby bolo kancelárke Angele Merkelovej zakázané opakovať kritiku, ktorou počastovala jeho báseň zosmiešňujúcu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Informovala o tom agentúra DPA.
Böhmermann predniesol ešte v roku 2016 vo svojom satirickom programe Neo Magazin Royale v televízii ZDF báseň o tureckom prezidentovi, ktorá obsahovala množstvo vulgarizmov. Erdogana v nej okrem iného označil za "zoofila" či "perverzáka, ktorý pozerá detskú pornografiu".
Merkelová jeho báseň o Erdoganovi podľa slov svojho hovorcu Steffena Seiberta označila v telefonáte s vtedajším tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom za "zámerne urážajúcu". Samotná kancelárka neskôr povedala, že takéto vyhlásenie bolo chybou, a jej úrad vyhlásil, že takéto tvrdenie nebude v nijakom ďalšom prípade opakovať.
Böhmermann na Merkelovú podal za zmienené označenie žalobu a žiadal, aby sa kancelárka vyvarovala toho, že v rovnakom kontexte zopakuje slová "zámerne urážajúce".
Berlínsky administratívny súd v utorok jeho žalobu odmietol s tým, že je jasné, že Merkelová takéto označenie v budúcnosti nezopakuje, priblížila agentúra AP. Súd zároveň rozhodol, že kancelárkino vyjadrenie nebolo nezákonné a v prípade Böhmermannovej kauzy neutváralo "predsudky".
Turecký prezident viedol voči satirikovi nielen občianske súdne konanie, ale aj trestný proces, pričom využil v Nemecku dlhé roky nepoužívaný paragraf trestného zákonníka o urážke zahraničného majestátu. Kauza sa stala aj témou diskusie o obmedzovaní slobody slova v Nemecku. Zrejme aj pod tlakom kritikov sa spolková vláda neskôr rozhodla, že daný paragraf zruší.
Trestné stíhanie proti Böhmermannovi, ktorému hrozilo niekoľko rokov väzenia, prokuratúra nakoniec zastavila s tým, že báseň nebola zámerne ohováračská a bola v medziach satiry.
Súd v Hamburgu však vo februári 2017 zároveň zakázal časti básne, ktoré satirik nesmie opakovať na verejnosti. Nezakázal ale celú báseň, ako žiadali právnici tureckého prezidenta.

Tímy ukrajinských prezidentských kandidátov - Petra Porošenka a Volodymyra Zelenského - sa dohodli, že 19. apríla si prenajmú olympijský štadión v Kyjeve, kde sa uskutoční predvolebný duel. Oznámil to v utorok šéf Porošenkovej kampane Oleh Medvedev.
Podľa jeho slov ide o trojstrannú dohodu - medzi správcom štadióna a štábmi oboch kandidátov. Pokiaľ ide o pravidlá debaty, sú stále predmetom rokovaní medzi stranami, pretože majú "odlišné filozofie a vízie tejto udalosti", uviedol Medvedev, ktorého citovala agentúra UNIAN.
V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 31. marca, ani jeden z 39 kandidátov nezískal podporu viac ako polovice zúčastnených voličov. Dvaja najúspešnejší kandidáti — Zelenskyj (získal 30,24 percenta hlasov) a Porošenko (15,95 percenta hlasov) — sa tak stretnú 21. apríla v druhom kole.
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), zverejneného v utorok, je 72,2 percenta respondentov, ktorí majú v úmysle odovzdať hlasovacie lístky a už si vybrali svojho kandidáta, pripravených hlasovať za Zelenského. Úradujúceho prezidenta Porošenka mieni podporiť 25,4 percenta respondentov.
Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil od 9. do 14. apríla. Zúčastnilo sa na ňom 2004 respondentov s hlasovacím právom. Štatistická chyba nepresahuje 3,3 percenta, dodal UNIAN.

Copyright © TASR 2019

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

Podpora audiovizuálneho priemyslu na Slovensku by mala byť v budúcnosti štedrejšia. Podľa návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde (AvF) budú môcť producenti žiadať o refundáciu 33 percent prostriedkov, ktoré pri výrobe filmových a televíznych diel investovali na Slovensku. Ide o 13-percentný nárast oproti súčasnosti. Návrh legislatívnej zmeny, ktorú predložilo Ministerstvo kultúry (MK) SR, v stredu schválila vláda.
V súčasnosti sa spätné dotácie vyplácajú vo výške 20 percent oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu. Nimi sú všetky úhrady za tovary, služby, odmeny a mzdy zdaňované v SR. "Cieľom návrhu zákona je zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku a akcelerovať ekonomický nástroj stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu so zásadným vplyvom na rozvoj daného hospodárskeho prostredia," vysvetlil rezort.
Pripomína v tejto súvislosti, že podpora audiovizuálneho priemyslu prostredníctvom tzv. vratiek je v európskych štátoch bežnou formou podpory. "Štáty Európskej únie majú typicky sadzbu preplácania v rozmedzí 20 - 35 percent oprávnených nákladov s tendenciou ich zvyšovať," pripomína MK a ako konkrétne príklady uvádza 35-percentnú dotáciu v Holandsku či Rumunsku (zvýšené v roku 2018), 30-percentnú dotáciu, ktorú schválili v roku 2018 v Maďarsku, či zvýšenie na 30 percent, ktoré je v schvaľovacom procese v Estónsku a Poľsku.
V návrhu novelizovaného zákona sa upravuje aj nová kompetencia AvF, ktorá mu umožní zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom ustanovené kritériá.
Nový zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2020, novela však zavádza i prechodné ustanovenie, aby v období od 1. 1. 2020 do 31. 1. 2020 vybavil fond žiadosti o dotáciu podľa zákona v znení účinnom do 31. 12. 2019. Prechodné ustanovenie súvisí s tým, že sa rozširuje okruh osôb, vykonávajúcich činnosť v audiovízii o osoby zabezpečujúce verejné kultúrne podujatia, vzdelávacie alebo prezentačné aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu. "Doplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné práve z dôvodu rozšírenia okruhu osôb a ich povinnosti zapísať sa do Zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý je verejnou evidenciou vedenou Slovenským filmovým ústavom. Zoznam je potrebné rozšíriť v širšom kontexte poznania nášho audiovizuálneho prostredia tak, aby sme v budúcnosti mohli lepšie a efektívnejšie smerovať opatrenia na jeho podporu," vysvetlil rezort kultúry.
Prvé dotácie v intenzite 33 percent bude teda AvF poskytovať až v roku 2021.
V roku 2019 je podľa registrácie producentov a pripravovaných filmárskych projektov na Slovensku spĺňajúcich limity pre spätnú dotáciu alokovaná na tieto účely suma vo výške 4,7 milióna eur.

Copyright © TASR 2019

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vo Váhu pri Kolárove našli časť zbrane, ktorou mohli zavraždiť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Informuje o tom portál televízie Markíza tvnoviny.sk. Záchranári z Komplexnej centrálnej záchrannej služby údajne našli hlaveň. Polícia takisto údajne našla aj zbraň, ktorou mali zabiť Petra Molnára. "Miesta, kde by sa mali zbrane nachádzať, ukázal policajtom pred pár dňami Miroslav Marček. Ten sa údajne priznal aj k streľbe na podnikateľa z Kolárova Petra Molnára, aj k usmrteniu novinára a jeho snúbenice," informuje portál. Časť zbrane z Váhu aj zbraň z Malého Dunaja vzali na expertízu.

Zbraň, ktorou mali zabiť Molnára, našli podľa informácií Markízy príslušníci špeciálnej jednotky - Lynx commanda. Bolo to ešte v utorok neskoro popoludní. Ležala v Malom Dunaji. "Má to byť práve tá, ktorou Miroslav Marček vystrelil na Petra Molnára. Zistili sme, že nájdená pištoľ má byť nemeckej výroby," uvádza sa na stránke s tým, že podnikateľ mal v hlave dve rany. Stalo sa to pred tromi rokmi v Kolárove v jeho rodinnom dome.

Vo Váhu pri Kolárove zase pátrali záchranári z Komplexnej centrálnej záchrannej služby. Z vody vytiahli časť zbrane, údajne hlaveň. "Či však ide o súčasť vražedného nástroja, ktorý bol použitý pri vražde novinára a jeho snúbenice, zatiaľ jasné nie je. Tieto zistenia však naznačujú, že zbraň zrejme predtým, ako ju odhodili, rozobrali," informuje portál. Pátranie na Váhu pritom podľa Markízy komplikuje silný prúd a piesčité dno.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.