Kuciakova vražda upriamila
pozornosť na situáciu novinárov
Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka z februára minulého roka spustila na Slovensku bezprecedentné politické zemetrasenie a upriamila pozornosť na otázku bezpečnosti novinárov. Uvádza to na svojej webovej stránke organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) v súvislosti so štvrtkovým zverejnením nového Svetového indexu slobody tlače.
Slovenskej republike patrí v aktuálnom vydaní indexu slobody tlače, ktorý vydáva RSF, 35. miesto. To predstavuje pokles o osem miest oproti 27. priečke z minulého roka. V roku 2017 bolo Slovensko na 17 a v roku 2016 12 mieste.
Stať venovanú SR Reportéri bez hraníc uvádzajú pod názvom "Novinári sú rok po vražde Kuciaka zastrašovaní".
RSF uvádza, že Kuciak vo svojom poslednom článku odhalil, že kalábrijská mafia využívala kontakty v rámci slovenskej vlády na zneužívanie fondov EÚ. Následná vlna protestov vyústila do odstúpenia premiéra Roberta Fica a niekoľkých ďalších ministrov jeho vlády.
Polícia v septembri minulého roka zatkla na základe podozrení z Kuciakovej vraždy štyri osoby a v marci 2019 bolo voči podnikateľovi Mariánovi Kočnerovi vznesené obvinenie z jej objednania, píše RSF.
Fico, aj keď už nie je premiérom, podľa Reportérov bez hraníc z pozície lídra vládnej strany Smer-SD často útočí na média. RSF v tejto súvislosti pripomína jeho výroky na adresu novinárov, ktorých svojho času nazval "špinavé protislovenské prostitútky" a obvinil ich zo snáh poškodiť predsedníctvo SR v Rade EÚ v roku 2016.
Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018 na Slovensku znovu nastolila otázky týkajúce sa nevysvetlených zmiznutí dvoch novinárov z rokov 2008 a 2015 a opäť otvorila problematiku bezpečnosti novinárov a ich zdrojov, uvádza RSF.
Slovenské média, ktoré predtým vlastnili popredné medzinárodné mediálne spoločnosti, sa podľa RSF v posledných rokoch dostali pod kontrolu miestnych oligarchov, ktorých hlavné obchodné záujmy ležia mimo žurnalistiky.
Reportéri bez hraníc uvádzajú, že v súčasnosti je ohrozená aj nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS). Približne 30 novinárov podľa RSF v roku 2018 odišlo z RTVS po nezhodách s vedením, ktoré bolo vymenované v roku 2017 a je prepojené s koaličnou SNS.
Smer-SD a SNS sa podľa RSF stále snažia regulovať média a najmä znova zaviesť do platnosti právo na odpoveď, ktoré bolo zrušené v roku 2011. Za urážku na cti podľa trestného zákonníka stále hrozí trest až do ôsmich rokov odňatia slobody, čo politici využívajú na zastrašovanie novinárov a médií, uvádza si RSF.
Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica. V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Novela tlačového zákona, ktorú parlamentu predložili poslanci strany Smer-SD má toto právo znova zaviesť.
Copyright © TASR 2019
