MEDIA NEWS
Zelenskyj kritizoval Porošenkov štáb za zámer postaviť na štadióne Olimpijskyj v Kyjeve, kde sa debata v piatok večer bude konať, druhé pódium.
Vo svojom videospote Zelenskyj informoval, že "my staviame scénu, a oni chcú teraz druhú. Videli ste niekde vo svete dvoch kandidátov na dvoch pódiách? Naďalej delia ľudí". Ubezpečil súčasne, že jeho tím nebude meniť dohodnuté podmienky konania debaty.
V tejto súvislosti obvinil Porošenkov tábor, že je proti tomu, aby na štadión mohol prísť ktokoľvek. Zelenskyj však zdôraznil, že práve táto podmienka "je pre nás zásadná".
"Preto sa distribúcia vstupeniek začína hneď teraz," uviedol, pričom spresnil, že vstupenku je možné získať bezplatne na webe debaty.2019.org.ua".
Ako informovala agentúra TASS, táto stránka je však momentálne nedostupná.
Zelenského tím medzičasom informoval, že distribuovaných je už 12.000 vstupeniek na debatu. Upozornil tiež, že vzhľadom na veľký záujem môže dochádzať k výpadkom servera, a preto požiadal všetkých záujemcov o trpezlivosť.
Agentúra UNIAN v stredu dopoludnia informovala, že aj iný server, na ktorom bolo možné zaobstarať si vstupenky na debatný duel dvojice uchádzačov o funkciu prezidenta na Ukrajine, po niekoľkých hodinách činnosti prestal fungovať.
Štáby oboch kandidátov sa v utorok dohodli, že si na 19. apríla na ich debatu prenajmú športový komplex Olimipijskyj v Kyjeve. Zelenského tím deklaroval, že vstup na štadión bude bezplatný. Otvorenou otázkou je stanovenie počtu prívržencov toho-ktorého kandidáta.
Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov očakáva, že debatu ukrajinských prezidentských kandidátov Petra Porošenka a Volodymyra Zelenského v národnom športovom komplexe Olimpijskyj v Kyjeve by si mohlo prísť pozrieť približne 60.000 ľudí.
"Očakávame, že približne 60.000 ľudí príde podporiť kandidátov a vypočuť si debatu," uviedol v stredu Avakov, ktorého citovala agentúra TASS.
Podľa ministra bude bezpečnosť na štadióne a v okolí zaisťovať približne 10.000 policajtov.
Debata sa bude konať na štadióne 19. apríla o 19.00 h miestneho času (20.00 h SELČ). Predchádzalo tomu v utorok podpísanie trojstrannej dohody - medzi správcom štadióna a štábmi oboch kandidátov.
Zelenského tím deklaroval, že vstup na štadión bude bezplatný. Otvorenou otázkou je stanovenie počtu prívržencov toho-ktorého kandidáta.
V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 31. marca, nezískal ani jeden z 39 kandidátov podporu viac ako polovice zúčastnených voličov. Dvaja najúspešnejší kandidáti — Zelenskyj (získal 30,24 percenta hlasov) a Porošenko (15,95 percenta hlasov) — sa tak stretnú 21. apríla v druhom kole.
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), zverejneného v utorok, je 72,2 percenta respondentov, ktorí majú v úmysle odovzdať hlasovacie lístky a už si vybrali svojho kandidáta, pripravených hlasovať za Zelenského. Úradujúceho prezidenta Porošenka mieni podporiť 25,4 percenta respondentov.
Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil od 9. do 14. apríla. Zúčastnilo sa na ňom 2004 respondentov s hlasovacím právom. Štatistická chyba nepresahuje 3,3 percenta, dodal UNIAN.
Po tom, čo Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v stredu oznámila, že zatkla sedem ruských občanov, ktorí podľa nej pripravovali útoky na Ukrajine, Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) spôsobilo zmätok. Informovalo totiž, že sa rozprávalo s mužom, ktorý mal byť zatknutý. Ide o Timura Dzortova, ktorý ale uviedol, že ho nikto nezatkol, že je vo svojom úrade v ingušskej metropole Magas.
Ako informovala agentúra AP, Timur Dzortov je zrejme len menovcom osoby z Ingušska, ktorú zatkli na Ukrajine. Obaja muži pôsobili aj ako zástupcovia šéfa správy regionálneho lídra. Táto chyba sa stala zjavnou, keď sa zistilo, že títo dvaja muži majú rôzne patronymá, čo je meno po otcovi, ktoré sa v Rusku bežne používa ako stredné meno, dodala AP.
Podľa agentúry UNIAN riaditeľ SBU Vasyľ Hrycak na stredajšej tlačovej konferencii v Kyjeve oznámil, že odhalili a zatkli členov podvratnej teroristickej skupiny ruských špeciálnych služieb pôsobiacej na území Ukrajiny, ktorá bola nasadená na vykonávanie politických atentátov a likvidáciu dôstojníkov ukrajinských špeciálnych služieb.
Hrycak poznamenal, že od začiatku roka 2017 bolo na Ukrajine nasadených niekoľko autonómnych podvratných a teroristických jednotiek z Ruskej federácie a tzv. Doneckej ľudovej republiky.
"Tieto skupiny poslala ruská vojenská spravodajská služba na vykonanie politických atentátov a likvidáciu dôstojníkov ukrajinských špeciálnych služieb. Dňa 27. júna 2017 jedna z takýchto skupín spáchala odvážny zločin - teroristický útok, ktorý zabil generála vojenského spravodajstva Maksyma Šapovala. Pri podobnom scenári 4. apríla 2019 došlo k predčasnému výbuchu počas pokusu o nastraženie výbušného zariadenia pod auto ukrajinského vojenského spravodajcu," uviedol Hrycak.
Podľa neho muž, ktorý sa 4. apríla 2019 pokúšal nálož nastražiť, utrpel pri výbuchu ťažké zranenia a je vo väzbe. Generálna prokuratúra predtým informovala, že páchateľ zomrel po prevoze do nemocnice. Hrycak páchateľa identifikoval ako ruského občana Alexeja Komaričeva, ktorý je podľa jeho slov vodcom ruskej sabotážnej a teroristickej skupiny.
Copyright © TASR 2019
V šírení prejavov rasovej, etnickej a náboženskej nenávisti hralo vlani v Českej republike hlavnej úlohe hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru. V správe o prejavoch extrémizmu za rok 2018 to uviedlo ministerstvo vnútra. Podľa dokumentu, ktorý má ČTK k dispozícii, zatienila SPD tradičných pravicových extrémistov, ktorých význam naopak postupne upadal. Okamura ČTK povedal, že správu považuje za nezmysel a politicky motivovanú vzhľadom na to, že vnútro vedie ČSSD.
Snemovné hnutie SPD je podľa správy najvplyvnejším aktérom v šírení náboženskej či etnickej neznášanlivosti. "Niektorí jeho členovia boli veľmi aktívni v šírení informácií zameraných proti moslimom, imigrantom či Rómom," uvádza správa. SPD podľa nej zámerne cielia na skupiny obyvateľstva, u ktorých predpokladá, že manipulatívne informácie nebudú podrobovať kritickej reflexii.
Okamura tvrdenie vnútra odmieta, minister Jan Hamáček (ČSSD) podľa neho využíva rezort k politickému boju. "Využíva ho k plieskanie nezmyslov a výmyslov, aby pred voľbami do Európskeho parlamentu poškodil politickú konkurenciu nepodloženými nezmyslami. U SPD je úplne jasné, že nič také nerobí," povedal ČTK Okamura. SPD podľa neho len hovorí názory v súlade so svojím programom.
U Okamuru a ďalších členov hnutia bolo možné zaznamenať aj protirómske prejavy, dodáva vnútro. "Policajti v priebehu roka preverovali a odložili trestné oznámenie na poslanca Okamura, Radka Rozvorala a Miloslava Roznera," uvádza správa. V prípade Roznera a jeho výrokov o niekdajšom rómskom tábore v Letoch pri Písku Snemovňa v marci rozhodla, že poslanca na stíhanie nevydá.
Pri utečenecké krízu podľa správy vzniklo niekoľko zoskupení, ktorá spájala rôznorodé osobnosti nastoľujúce často nesúrodá témy. "Jedinými spojovacími prvkami boli odpor k imigrantom či moslimom a kritika údajne upadajúce západnej civilizácie," stojí v dokumente. Význam týchto subjektov podľa vnútra s vyčerpaním téme migrácie v roku 2018 upadal, navyše sa v nich vyskytli osobné animozity.
Pravicové extrémistické skupiny sa podľa správy vlani sústredili na neustále opakovanie nenávistných klišé, ktorá dopĺňali kritikou Európskej únie, NATO, či liberálnej demokracie. "Hlavné subjekty, Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti a Národná demokracia nepredstavujú priame ohrozenie demokracie. Absencia konkrétneho politického programu a akýchkoľvek odborníkov na škále tvorivej ľudskej činnosti viedla k totálnemu prepadu oboch strán v októbrových komunálnych voľbách," uvádza správa. Riziko vidí v excesoch jednotlivcov.
Stagnáciu podľa správy zažili aj domobranecké skupiny, ktoré nepredstavujú riziko pre demokraciu.
Policajti vlani riešili 11 trestných oznámení súvisiacich s obsahom konšpiračných webov. Najčastejšie kvôli podozreniu na šírenie poplašené správy, hanobenie národa, rasy či iné skupiny osôb a podnecovanie k nenávisti voči skupine obyvateľov. Mediálne projekty cielene šíriaci konšpiračné teórie a dezinformácie sa podľa správy ministerstva vnútra o extrémizmu v minulom roku, ktorú má ČTK k dispozícii, významne podieľali na šírenie rasistických a xenofóbnych myšlienok.
"Tieto médiá podkopávajú demokratické princípy a oslabujú sociálnu súdržnosť v Českej republike," uviedli autori správy s tým, že niektoré weby majú komerčný charakter, ďalší ale vytvárajú vlastné konšpiračné teórie či dezinformácie. Niektoré médiá sa stala tlačovým orgánom extrémistov a populistických subjektov. "Po prijatí ich nenávistné myšlienky, tieto multiplikuje a snažia sa z nich vytvoriť legitímne politické tému," uvádza správa s tým, že príkladom môže byť spolupráca webu Aeronet a predsedu strany Národnej demokracie Adama B. Bartoša.
Znalci extrémizmu v správe konštatujú, že vo virtuálnom priestore zdieľa produkty týchto webov rad skupín. U ľudí bez kritického uvažovania dokážu takto šírené dezinformácií vytvárať pocity paniky, strachu, či ohrozenia, čo dokumentuje trestné konanie s Jaromírom Baldy, uvádza správa. Odkazuje na seniora, ktorý si má po utorňajšom právoplatnom rozsudku pražského vrchného odpykať štyri roky väzenia za teroristický útok na železnici a za vyhrážanie teroristickým trestným činom. Sedemdesiatjedenročný muž predvlani povytínal dva stromy na železnici a spôsobil tým dve nehody vlakov, pri ktorých sa len zhodou náhod nikto nezranil. Sympatizant hnutia SPD chcel svoje skutky zviesť na moslimské migrantov, a vyvolať tak v spoločnosti strach z migrácie.
Z dlhodobej obsahovej analýzy konšpiračných webov podľa analytikov vyplýva, že tieto médiá často nesledujú jednotnú informačnú líniu, ale iba vyvolávajú informačný chaos. "Výsledkom je odstránenie racionálna diskusia prostredníctvom argumentov a jej nahradenie emotívnymi konšpiračnými polemikou," uviedli.
Copyright © ČTK 2019
