14. 11. 2020

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS 



Slovné útoky politikov na adresu novinárov svedčia o ich neistote a neschopnosti akceptovať iný názor. Pre agentúru SITA to uviedol dlhoročný člen medzinárodnej organizácie na ochranu médií a novinárov International Press Institute (IPI) Pavol Múdry. Politici sa podľa neho mylne domnievajú, že svojimi verbálnymi útokmi médiá umlčia a presvedčia svojich voličov o nedôveryhodnosti médií, ktoré im nastavujú zrkadlo. Podľa jeho slov to však funguje len na ich „skalných“ voličov, no masovo to má opačný účinok, keďže voliči začnú viac pochybovať o politikoch a ich vyjadreniach a činoch.
Múdry zdôraznil, že ústavní činitelia by mali byť pre bežného občana vzorom nielen prácou a výsledkami, ale najmä v komunikácii. „Kde inde sa môžu ich voliči s nimi konfrontovať či ich vôbec vidieť inde ako na verejných vystúpeniach a tlačových konferenciách? Preto by malo byť kultivované vyjadrovanie a rétorika pre nich kľúčové. Žiaľ, nárastom populizmu a nadbiehaním svojim ,skalným´ voličom sa čoraz viac politikov uchyľuje k bulvárnemu štýlu vyjadrovania. A neplatí to len u nás, ale celosvetovo,“ priblížil Múdry.
Urážky názorových a vecných oponentov, útoky na novinárov ale aj na voličov iných strán, či obviňovanie občanov za vlastné zlyhania politikom podľa jeho slov škodia, aj keď si to neuvedomujú, či uvedomiť nechcú. „Politici tohto typu nevedia robiť politiku bez pomenovania nepriateľa. A médiá sú podľa nich dobrým terčom. Odporúčam aj porovnania a s tým súvisiace prieskumy o dôveryhodnosti politikov. Na jednej strane napríklad prezidentka Zuzana Čaputová či minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) a na strane druhej predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) či Robert Fico Fico (Smer-SD),“ ozrejmil Múdry.
Premiér Matovič vidí ako jeden z dôvodov poklesu preferencií hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), respektíve poklesu dôveryhodnosti voči jeho osobe, aj médiá, ktoré na ňom podľa jeho slov „nenechali ani nitku suchú". Podľa Múdreho by si mal predseda vlády pozrieť s odstupom svoje verejné vystúpenia a pochopil by, že „sám dáva novinárom podnety na kritiku“. „Na druhej strane sa mi zdá, že niekedy médiá tiež v kritike preháňajú v zmysle ,zlá, negatívna správa je dobrá správa´. Tiež niektorým novinárom akoby chýbal potrebný odstup a náhľad a majú negatívny pohľad na všetko. Neodpustím si jednu poznámku na okraj, ktorá patrí k médiám už od nepamäti. Médiá by nemali hlásať svoju pravdu a trvať na nej, ony by mali pravdu hľadať,“ myslí si Múdry.
Prepad preferencií OĽaNO a dôveryhodnosti premiéra Matoviča považuje za kombináciu okolností. Spomenul pandémiu koronavírusu a s tým súvisiacu neistotu ľudí. Za podstatne väčšiu príčinu tohto prepadu si však podľa neho môže premiér sám. „Jeho vystupovanie na verejnosti je pre občanov Slovenska neakceptovateľné, prieskumy sú toho len číselným, štatistickým odrazom. Asi sám seba vidí a počúva inak ako občania. Mal by si uvedomiť, že je premiérom všetkých občanov a nie bývalý krikľúň opozície a tomu prispôsobiť svoj prejav a správanie,“ uzavrel Múdry.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.



V poštových schránkach a aj na webovej stránke zdravazupa.sk nájdu obyvatelia Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) magazín s informáciami a praktickými radami, ako zvládnuť pandémiu ochorenia COVID-19 v dobrom fyzickom i duševnom zdraví. K dispozícii bude aj v slovensko-maďarskej verzii. Informoval o tom predseda TTSK Jozef Viskupič.
Ako vydavateľ nepredajného magazínu Zdravá župa je vedená nezisková organizácia Krajská inovačná rozvojová agentúra (KIRA). "Slovensko žije pod tlakom pandémie už deväť mesiacov. Každý deň sme vystavení množstvu nových informácií. Žiaľ, aj vrátane hoaxov a dezinformácií. Cieľom týchto novín je poskytnúť našim obyvateľom jasné, ucelené a praktické informácie. Také, ktoré im pomôžu sa rýchlo zorientovať a snáď aj potešia. Distribuujeme ich do schránok, pretože myslíme aj na tých, ktorí nemajú prístup na internet," uviedol trnavský župan.
V časopise je rozhovor s Milanom Kňažkom, ktorý náročný boj s vírusom vyhral, ale aj návod, ako si v týchto chvíľach udržať okrem fyzického aj duševné zdravie. K tomu môže poslúžiť pár jednoduchých trikov pripravených v spolupráci s Ligou pre duševné zdravie. Školáci aj rodičia nájdu návod, ako hravo a bez zbytočného stresu zvládnuť dištančné vzdelávanie. Súčasťou novín je aj výber mýtov a faktov o pôvode a šírení ochorenia COVID-19.
"Toto ochorenie nám zmenilo životy zo dňa na deň k nepoznaniu. TTSK a jeho obyvatelia mu čelia veľmi dobre. K prekonaniu ťažkého obdobia a jeho následkov môžeme prispieť solidaritou, empatiou a predovšetkým zodpovednosťou," dodal Viskupič.


Copyright © TASR 2020


13. 11. 2020

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS




Investigatívny portál Bellingcat upozornil na skutočnosť, že holandský novinár, ktorý píše články o katastrofe letu MH17 pre konšpiračnú webovú stránku Bonanza Media, má prepojenie na ruskú spravodajskú službu (GRU). Uviedol to vo štvrtok spravodajský server DutchNews.nl.
Podľa novinárov z Bellingcat e-maily, ku ktorým sa dopátrali, ukazujú, že Bonanza Media mala časté kontakty s vysokým ruským vojenským predstaviteľom a pred zverejnením zasielala články na posúdenie ruskej vojenskej spravodajskej službe GRU.
DutchNews.nl pripomenul, že spoločnosť Bonanza Media, ktorá sa označuje za platformu pre nezávislých novinárov, založila v roku 2019 bývalá novinárka Russia Today Jana Jerlašovová. Tá do redakčného tímu priviedla holandského blogera Maxa van der Werffa, aby písal o tragédii letu MH17, čiže o zostrelení lietadla malajzijských aerolínií nad východnou Ukrajinou v júli 2014, pričom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube. Väčšina z nich boli Holanďania.
Bonanza Media od svojho vzniku zverejnila množstvo konšpiračných teórií o prípade MH17 s dôrazom na správy, že lietadlo bolo zostrelené ukrajinskou stíhačkou alebo ukrajinskou raketou Buk.
V súčasnosti prebieha súdny proces so štyrmi mužmi, ktorí mali zaobstarať raketu typu zem-vzduch pre sily proruských povstalcov. Obžaloba na základe záverov Spoločného vyšetrovacieho tímu (JIT) tvrdí, že raketu použili proruskí separatisti, ktorí si mysleli, že strieľajú na vojenské lietadlo.
Podľa údajov, ku ktorým dospel Bellingcat, mala Jerlašovová v priemere dva telefonické hovory denne s GRU. Vo februári tohto roku poslala nemenovanému ruskému úradníkovi návrh textu, ktorý sa mal použiť ako propagačný materiál k dokumentu Bonanza Media o MH17. "Pozriete si text Theovej propagácie, prosím? Ak je všetko v poriadku, vydá to a s rovnakým textom vytvorí udalosť na sociálnych sieťach," písala Jerlašovová ruskej rozviedke.
Bellingcat poukázal aj na ďalší príklad vplyvu ruskej rozviedky, na zmeny, ktoré v konkrétnom článku urobil novinár Eric van de Beek. Ten kedysi pracoval pre spoločnosť Elsevier zameriavajúcu sa na vedecko-technologické a zdravotné spravodajstvo, v súčasnosti píše pre Bonanza Media a pre časopis De Andere Krant, ktorý šíri konšpiračné teórie. Okrem toho investigatívci z Bellingcat upozornili, že Jerlašovová aj Van der Werff sa bez problémov dostali do ťažko prístupnej oblasti Ukrajiny, kde bolo lietadlo zostrelené a ktorá bola pod kontrolou povstalcov, a dostali možnosť hovoriť s proruskými bojovníkmi.
DutchNews.nl uviedol, že Bonanza Media, Jerlašovová, Van der Werff a Van de Beek všetky obvinenia načrtnuté Bellingcat odmietli.
Podľa vyhlásenia Bellingcat odhaľovanie spravodajského pozadia spoločnosti Bonanza Media je dôležité aj preto, že obhajcovia Olega Pulatova - jediného podozrivého z účasti na zostrelení letu MH17, ktorý má právnu obhajobu - v prebiehajúcom trestnom konaní ako dôkazy v prospech svojho klienta predkladajú články uverejnené cez Bonanza Media.



 

Sociálna sieť Twitter vo štvrtok oznámila, že v priebehu dvoch týždňov označila za "potenciálne zavádzajúce" 300.000 príspevkov súvisiacich s americkými prezidentskými voľbami. Išlo o 0,2 percenta zo všetkých tvítov týkajúcich sa volieb v Spojených štátoch, píše agentúra AFP. Upozornenia k sporným príspevkom pridával Twitter v období od 27. októbra až 11. novembra, čiže týždeň pred a týždeň po voľbách, ktoré sa konali 3. novembra. Ich víťazom sa stal demokrat Joe Biden, ktorý porazil úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa. Takmer polovica z tvítov dostala upozornenie počas prvých dní po voľbách, keď Trump ešte pred ukončením sčítania hlasov tvrdil, že sa stal víťazom a hlásal, že došlo k masívnym volebným podvodom.
Z 300.000 označených príspevkov bola k 456 pripojené upozornenie a používatelia ich nemohli zdieľať ani na ne odpovedať, uviedla na blogu Vijaya Gaddeová, ktorá ma na starosti oblasť práva a bezpečnosti. Podľa jej odhadov 74 percent ľudí, ktorí videli problematické tvíty, tak urobilo po tom, čo boli označené za zavádzajúce alebo k nim bola pripojené varovanie. Zdieľanie týchto príspevkov sa vďaka tomu znížilo asi o 29 percent.
Twitter počas volebného obdobia zverejnil na účtoch amerických užívateľov upozornenia, ktoré ľuďom pripomínali, že zverejnenie výsledkov volieb sa pravdepodobne oneskorí a že hlasovanie poštou je bezpečné a legitímne, dodala Gaddeová. Tieto príspevky mali 389 miliónov zhliadnutí.


Copyright © TASR 2020

RTVS pripravila pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie špeciálne televízne aj rozhlasové vysielanie

 RTVS pripravila pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie 

špeciálne televízne aj rozhlasové vysielanie


V utorok 17. novembra si pripomenieme 31. výročie Nežnej revolúcie, ktorá významným spôsobom ovplyvnila dejiny Slovenska. Pri tejto príležitosti uvedie RTVS na televíznych okruhoch premiérové filmy a dokumenty, vrátane novej dramatickej minisérie Petra Bebjaka Herec či oceňovanej drámy Amnestie. Téma Nežnej revolúcie bude rezonovať aj na rozhlasových okruhoch RTVS, okrem iného aj v rozhovore s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou v pondelok 16. novembra o 8.00 h v Rádiu_FM.

Jednotka

Jednotka ponúkne pri príležitosti osláv výročia nežnej revolúcie divákom tematicky upravený program s viacerými premiérovými titulmi.

Diváci sa počas troch novembrových nedieľ môžu tešiť na slovenskú premiéru koprodukčnej dramatickej minisérie Herec o človeku, ktorý je ochotný pre život v slobode a naplnenie sna, zaprieť svoju podstatu. Prvú časť trojdielnej série režiséra Petra Bebjaka uvedie RTVS na Jednotke v nedeľu 15. novembra o 20.30 h.

V deň výročia Nežnej revolúcie, v utorok 17. novembra, sa o 17.10 h diváci môžu tešiť na oscarový film Kolja režiséra Jana Svěráka v hlavnej úlohe s jeho otcom Zdeňkom Svěrákom, ktorý je aj autorom scenára. Príbeh je situovaný do obdobia posledného roku vlády jednej strany a vrcholí legendárnym zvonením kľúčov na Václavskom námestí v novembri 1989. O 20.30 h ponúkne prvý televízny okruh v premiére thriller na motívy skutočných udalostí 1989 – čas zmeny. Ten opisuje príbeh o dvojitej agentke v službách CIA aj východonemeckej tajnej služby Stasi, ktorá je po páde berlínskeho múru ochotná urobiť čokoľvek, aby utajila svoju minulosť.

V televíznej premiére ponúkne RTVS o 22.30 h oceňovanú drámu Amnestie, ktorá vznikla v koprodukcii RTVS. Dej reflektuje udalosti okolo Nežnej revolúcie a okrem príbehu troch rodín zasiahnutých komunistickou perzekúciou, predovšetkým skúma tému amnestií pre trestancov, ktorú im udelil vtedajší československý prezident Václav Havel. Pod režisérskou taktovkou Jonáša Karáska sa v skvelých hereckých výkonoch predstavia Juraj Bača, Natalia Germani, Aňa Geislerová, Marek Majeský a mnohí ďalší. Amnestie získali 7 nominácií na ocenenie Český lev v rôznych kategóriách a sú zároveň víťazom ocenenia Slnko v sieti v 6 kategóriách. RTVS uvedie v pondelok 16. novembra o 23.10 h aj Film o filme Amnestie, ktorý divákom priblíži hlavných tvorcov a ukáže zábery zo zákulisia natáčania.

Téma Nežnej revolúcie bude akcentovať aj v spomienkach niektorých príbehov dokumentárnej série Osudy, ktorú vysiela Jednotka počas novembrových popoludní vždy o 15.50 h.

Dvojka

Druhý televízny okruh si udalosti zo 17. novembra 1989 pripomenie už v pondelok 16. novembra o 20.10 h novou epizódou Chvíľky poézie v réžii Juraja Johanidesa, nakrúcanou na Námestí SNP. Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, František Mikloško, Karol Chmel, Rudolf Sikora a Ľudmila Pastierová si pripomínajú udalosti novembra 1989 prostredníctvom textov básnika a disidenta Olega Pastiera.

Deň boja za slobodu a demokraciu bude v utorok 17. novembra rezonovať na Dvojke celodenným tematickým vysielaním. Počas dňa ponúkne divákom viacero dokumentov z nedávnej produkcie RTVS - Nežný revolucionár, Rýchlikom za slobodou, Nežná ´89, Spýtaj sa vašich: 89. Z dramatickej tvorby to budú tituly ako Ring voľný, Čierna ovca, či dráma Fair play v hlavnej úlohe s Judit Bárdos.

Hlavný večerný program o 20.00 h otvorí priamy prenos z odovzdávania Cien Pamäti národa piatim laureátom, statočným ľudom z Českej republiky a Slovenska pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie. Galavečer z Národného divadla v Prahe už tradične uvedú spoločne RTVS aj Česká televízia. O 21.25 h uvedie RTVS na Dvojke dokumentárny film o Jánovi Langošovi, disidentovi a jednom z vodcov Nežnej revolúcie Ján Langoš - strážca pamäti. Ján Langoš je jedna z najvýraznejších postáv novodobých československých dejín - disident a jeden z vodcov Nežnej revolúcie. Po novembri 1989 prijal náročnú úlohu a stal sa federálnym ministrom vnútra v prvej demokraticky zvolenej vláde. V roku 2002 bol na základe jeho iniciatívy založený Ústav pamäti národa.

Diváci sa počas sviatočného dňa môžu tešiť aj na premiérové programy. O 22.20 h to bude Večera s Havranom venovaná Marcelovi Strýkovi. Košičan Marcel Strýko bol významným predstaviteľom československého disentu a so svojim okruhom ľudí Komúna hral kľúčovú úlohu v intelektuálnom odpore voči bývalému režimu. Do diskusie prijali pozvanie blízky priateľ a spolužiak Marcela Strýka Ivan Jurčišín, režiséra autor nového filmu Komúna Jakub Julény a bývalý minister kultúry Ladislav Snopko.

O 23.30 h prinesie Dvojka v premiére hudobný dokument Rock Slobody, ktorý divákov prevedie po stopách rockovej hudby - hudby, ktorá ovplyvnila, či urýchlila pád železnej opony v roku 1989.

Trojka

Tretí televízny okruh si pripomenie udalosti zo 17. novembra 1989 sériou dokumentov. Medzi nimi uvedie aj cyklus režiséra Gejzu Kendyho Tie dni, ktorého sedem častí ponúkne divákom Trojka vždy v podvečer po 18.40 h od pondelka 16. do nedele 22. novembra. Dokumentárnu úvahu Vida Horňáka Dejiny bezcharakternosti o hľadaní dobra a zla v nás si diváci budú môcť pozrieť 16. novembra o 11:15 h a v utorok 17. novembra o 11.00 h uvedie Trojka dokument Quo vadis XX. storočie...?. V utorok o 16.55 h sa diváci môžu tešiť na televízny film Čierne ovce režiséra Vida Horňáka. Dráma zo slovenskej dediny v období kolektivizácie je sugestívnou výpoveďou o zneužití moci, o ľudskej zlobe, o bezmocnosti obyčajného človeka voči nespravodlivosti. Hlavné postavy stvárnili Gustáv Valach a Vlado Műller.

V Rádiu Slovensko privíta v utorok 17. novembra ráno po 8.00 h Richard Dedek Petru Rendkovú, ktorá sa dlhodobo venuje aktivitám zameraným na študentov. Zhovárať sa budú o možnostiach, ktoré majú dnes aj v porovnaní s obdobím pred Novembrom ´89. Reportáže v dennom prúdovom vysielaní priblížia praktiky Štátnej bezpečnosti. V podvečernom čase po 17.00 h ponúkne Rádio Slovensko svojim poslucháčom rozhovor Borisa Koreňa s historikom Petrom Jašekom z Ústavu pamäti národa.

Zaujímavý pohľad na spoločenské zmeny prinesie Rádio Regina Západ v utorok popoludní od 15.30 h v pásme Ako sa zmenila naša gastronómia zmenou politického režimu. O tom, ako sa nám v tejto oblasti otvoril svet a my jemu, budú hovoriť odborníčka na výživu, kuchár zo špičkového hotela, kuchárka z ľudovej jedálne, ale aj domáca gazdinka.

Téma výročia Nežnej revolúcie rezonuje vo vysielaní Rádia Devín od začiatku novembra. Publicistický cyklus November ´89, ktorý pripravila Soňa Gyarfašová ako súčasť Ranného ladenia o 9.20 h, potrvá až do piatku 20. novembra. Život v totalite priblíži aj v Čítaní na pokračovanie každý pracovný deň o 22.30 h titul Disent a samizdat. V deň výročia je pripravený popoludní od 14.00 h a večer po 20.00 h seriál Dozvuky nežnej, ktorý umeleckým spôsobom spracúva obdobie deväťdesiatych rokov 20. storočia, poznačené dynamickými spoločenskými zmenami. Toto obdobie, často nazývané „búrlivé roky deväťdesiate“, bolo podkladom pre vznik ôsmich intímnych príbehov ôsmich autorov s ôsmimi rôznymi režijnými rukopismi.

Rádio_FM privíta vo vysielaní už v pondelok 16. novembra ráno po 8.00 h vzácneho hosťa - prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, s ktorou sa moderátori porozprávajú o význame udalostí Novembra ´89. V utorok ponúkne poslucháčom rozhovor s Petrom Zajacom na tému Tohtoročné momenty, v kontexte udalostí spred vyše troch desaťročí. Zatvorili sa hranice, v krajine platí zákaz zhromažďovať sa, na druhej strane nedávno parlament prijal novelu zákona, v ktorej je takmer po tridsiatich rokoch jasne definované, že komunistický režim bol zločinecký. V koncertnom cykle Pohoda_FM LIVE budú účinkovať Chór vážskych muzikantov a Chiki Liki Tu-a. Okrem koncertu priblížia, ako sa darilo undergroundu v čase Nežnej revolúcie.

Rádio Slovakia International sa bude venovať aj téme emigrantov, ktorí sa po roku 1989 vrátili na Slovensko z Veľkej Británie a z Kanady. Zameria sa aj na „Nežný komix“ - príbehy o Nežnej revolúcii v komixovej podobe v rozhovore s autorkou projektu Janou Hoffstadterovou. Redaktori tiež zisťovali, čo si myslia o Nežnej revolúcii dnešní tínedžeri a čo o nej vlastne vedia.

HOAX: Facebookový príspevok nepravdivo priradil Bašternákov dom Kňažkovi

HOAX:



Facebookový príspevok nepravdivo priradil Bašternákov dom Kňažkovi


Tisíce ľudí zdieľali na Facebooku príspevok, ktorý nepravdivo uvádzal, že dom zachytený v strede na fotografii patrí Milanovi Kňažkovi. Vilu v skutočnosti postavil odsúdený daňový podvodník Ladislav Bašternák. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Viac ako 2300 používateľov zdieľalo na Facebooku tento príspevok z 8. novembra 2020. Na fotografii vidieť luxusné domy v bratislavskej štvrti pod Slavínom. V popise príspevku sa uvádzalo: "Tak toto je skromný maličký domček, vedľa Slavína, zasl. umelca Milana Kňažka, ku ktorému sa dopracoval po nežnej revolúcii. Vidieť, že na tribúne sa veľmi dobre zarábalo."
Autorom príspevku je používateľ menom Vojník Michal, ktorý neúspešne kandidoval v parlamentných voľbách 2016 z 18. miesta kandidátky Komunistickej strany Slovenska (KSS).
Pod príspevkom sa vyskytlo aj množstvo komentárov, v ktorých sa odrážala nostalgia za bývalým režimom a viaceré Kňažka, podobne ako príspevok samotný, očierňovali či obviňovali z podvodov a krádeží. Kňažko však nebol za podvod či krádež nikdy obvinený či súdený.
Päťposchodový dom s výrazným architektonickým riešením, ktorý bulvárne denníky v minulosti nazvali "haciendou", však nepatrí hercovi a jednému z tribúnov Nežnej revolúcie Milanovi Kňažkovi.
Dom a pozemok v strede fotografie je podľa katastrálnej mapy od 31. októbra 2018 vo vlastníctve Tatiany Bašternákovej. Jej manžel Ladislav Bašternák na ňu nehnuteľnosť previedol darovacou zmluvou len týždeň pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Bratislava II.
Bašternák si pri podvodných transakciách v bytovom dome Five Star Residence v Bratislave uplatnil od štátu vratku DPH v hodnote takmer dva milióny eur. Prvostupňový súd ho uznal vinným zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného a uložil mu nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody v zariadení s minimálnym stupňom stráženia. Bašternák nastúpil do výkonu trestu 15. marca 2019 a trest si odpykáva v Dubnici nad Váhom.
Na fotografii, pôvodne uverejnenej v denníku Nový čas, sa nachádza aj dom, ktorý vlastní Milan Kňažko. Až do nástupu do výkonu trestu bol Bašternák totiž Kňažkov sused. Kňažkova vila sa však nachádza vľavo za vilou Bašternákovcov a na obrázku šíriacom sa na Facebooku zaberá menej priestoru ako vila Bašternákovcov.
Kňažko viedol v minulosti s Bašternákom viaceré súdne spory z dôvodu, že pri stavbe svojej vily mal Bašternák poškodiť tú Kňažkovu. Slovenské súdy doposiaľ vyhodnotili tieto občianske prípady v prospech Bašternáka.


Copyright © TASR 2020


VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA
:
                          



"Je verejným tajomstvom, že pani Cigániková je ťažkým lobistom finančnej skupiny Penta."
Igor Matovič

"Predstavím odborníkov v normálnej atmosfére. Nebudem ich teraz hádzať do ringu, ak by som ich mená zverejnil, tak by sa ich všetci snažili spochybniť. Tak to vezmite tak, že sa odborníci vyparili. Kto bude chodiť pochovávať mŕtvych? Sulík osobne bude kopať hroby?“
Igor Matovič



„Žasol som, pozitívne.“
Marek Krajčí

RTVS odvysiela tretí abonentný koncert 92. sezóny Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu

 RTVS odvysiela tretí abonentný koncert 92. sezóny 

Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu


RTVS pozýva priaznivcov vážnej hudby vypočuť si tretí abonentný koncert 92. sezóny Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Zaznejú diela Eugena Suchoňa, Ludwiga van Beethovena a Johannesa Brahmsa. Ako sólista sa predstaví zázračné dieťa klavirista Ryan Martin Bradshaw. Koncert odvysielame v priamom prenose v piatok 13.11.2020 o 19.00 h. v Rádiu Devín.

Počas abonentného koncertu sezóny 2020/2021 zaznejú skladby:
Eugen Suchoň: Malá suita s passacagliou op. 3,
Ludwig van Beethoven: Koncert pre klavír a orchester č. 4 G dur op. 58,
Johannes Brahms: Symfónia č. 1 c mol op. 68.

Dirigovať bude Ondrej Lenárd. Po štúdiách na Vysokej škole múzických umení v Bratislave začínal ako zbormajster a dirigent Opery Slovenského národného divadla. Od roku 1970 bol dirigentom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v Bratislave a od roku 1977 až do roku 1990 jeho šéfdirigentom. Dva roky (1984 - 1986) bol popri práci s rozhlasovým orchestrom i šéfdirigentom Opery SND. Intenzívna spolupráca viaže tohto umelca aj so Slovenskou filharmóniou. Od roku 1991 bol jej šéfdirigentom a od roku 1995 sa potom stal aj hudobným riaditeľom. Svedectvom umeleckého majstrovstva dirigenta je vyše tisíc rozhlasových snímok, z ktorých mnohé vyšli i vo vydavateľstve OPUS. Pozoruhodné diela symfonickej i opernej literatúry má vo svojich fondoch Slovenská televízia. Významným pendantom umeleckej činnosti Ondreja Lenárda boli jeho pedagogické aktivity na pôde bratislavskej VŠMU.

Sólistom koncertu bude klavirista Ryan Martin Bradshaw. Taký génius sa rodí raz za dvesto rokov. Hudobní odborníci ho prirovnávajú k Mozartovi, ktorý bol zázračným dieťaťom. Na klavíri hrá ani nie šesť rokov a už vyhráva prestížne medzinárodne súťaže, na ktorých je, pochopiteľne, väčšinou najmladší. Naposledy získal ocenenia v Dánsku a Rusku. V Aarhuse ako najmladší účastník vo svojej kategórii získal druhé miesto, udelili mu cenu za najlepšie prevedenie skladby Carla Nielsena a ako prvému cudzincovi vôbec aj cenu publika.
V Moskve zvíťazil, a okrem ceny za objav získal aj Cenu Vladimira Spivakova s pozvánkou na hudobný festival v Moskve a tiež Cenu Medzinárodného domu hudby v Moskve s možnosťou zúčastniť sa na festivale tzv. ruskej klavírnej školy.

Zomrela Valja Stýblová



Zomrela Valja Stýblová


Vo veku 98 rokov zomrela vo štvrtok česká spisovateľka a profesorka neurológie Valja Stýblová, ktorá v polovici 70. rokov stála pri zrode prvej jednotky neurologickej intenzívnej starostlivosti vo vtedajšom Československu. Informovali o tom spravodajské portály Novinky.cz iRozhlas.cz.
Okrem odborných publikácií zameraných na postihnutie nervového systému priemyselnými škodlivinami a akútne stavy v neurológii napísala 23 beletristických kníh, väčšinou z lekárskeho prostredia.
Stýblová sa narodila 4. júna 1922 v meste Charbin na severovýchode Číny, kde vtedy jej otec pracoval ako zememerač. Počas druhej svetovej vojny študovala hru na klavír a hudobnú teóriu, pričom krátko aj učila. Medicínu vyštudovala po druhej svetovej vojne, keď už bola vydatá a mala osemmesačnú dcéru.
Ešte počas štúdií v roku 1948 napísala Stýblová svoju prvú knihu Mňa súdila noc, ktorú inšpirovala aféra s potratmi. Bola však označená za naturalistickú a existenciálnu a mohla vyjsť až v roku 1957.
V roku 1973 ju vymenovali za vedúcu katedry neurológie a psychiatrie Lekárskej fakulty hygienickej Univerzity Karlovej (dnešnej 3. lekárskej fakulty UK). V škole pôsobila až do začiatku 90. rokov.
V rokoch 1981-1990 bola poslankyňou Federálneho zhromaždenia za Komunistickú stranu.
Okrem písania odborných publikácií sa Stýblová venovala tiež beletristickej tvorbe. Vo svojich knihách o medziľudských vzťahoch a životných hodnotách s obľubou vychádzala z jej dôverne známeho lekárskeho prostredia.
K najznámejším titulom Stýblovej patria romány Nenávidím a milujem a najmä Skalpel, prosím, kde vykreslila náročnú prácu neurochirurga. Na základe knihy vznikol rovnomenný film v réžii Jiřího Svobodu s Miroslavom Macháčkom v hlavnej úlohe.
Medzi novšie tituly z tvorby Valjy Stýblovej patria knihy Most cez rieku Léthé a Most samovrahov, v ktorých sa dotkla citlivých tém eutanázie a samovraždy.
Za rozsiahly životopisný román o staviteľovi a mecenášovi Josefovi Hlávkovi s názvom Lužanská omše dostala Stýblová v marci 2010 Cenu Boženy Němcovej. Bola tiež nositeľkou čestného uznania Medzinárodného združenia pre detské knihy (IBBY) za publikáciu Princ a skřivánek.

 

Copyright © TASR 2020

 

 

 

12. 11. 2020

Moderátor M. Frindt predstavuje svoj druhý román Hanina hviezda

 Moderátor M. Frindt predstavuje 

svoj druhý román Hanina hviezda


Hanina hviezda je názov knižnej novinky z pera moderátora Mira Frindta. Historický román z prostredia povojnového Dolného Kubína vyšiel vo vydavateľstve Fortuna Libri na Slovensku i v susednej Českej republike. TASR o tom informovala PR manažérka Timea Pajtinková.
      Dlhoročný redaktor a moderátor RTVS Miro Frindt pracoval na svojej druhej autorskej publikácii viac ako dva roky. Po prvotine z televízneho prostredia Prípad Najdúch sa tentoraz rozhodol pre historický román mapujúci osud mladej židovky Hany, ktorá sa po vojne vracia z Osvienčimu domov, do rodného Dolného Kubína.
      Vyčerpaná a osirená Hana po návrate zisťuje, že okrem rodiny a majetku stratila i domov, priateľov a nenachádza takmer žiadne pochopenie, súcit alebo ľudskú spolupatričnosť. Rodáci i priatelia ju prehliadajú, viacerí dokonca nenávidia. "Dej mojej knihy je o nás, o ľuďoch. Neustále a dokonca stále viac i dnes bojujeme s predsudkami, nenávisťou a alibizmom," približuje autor, rodený Dolnokubínčan, Miro Frindt. Jeho Hana v historických kulisách oravského mesta bojuje o svoje miesto pod slnkom, no pozorný čitateľ nájde množstvo paralel aj s dobou, v ktorej, o mnoho dekád neskôr, žijeme my v súčasnosti. "O holokauste musíme hovoriť, pretože tejto tragickej kapitole našich aj svetových dejín predchádzal istý vývoj a skončením druhej svetovej vojny všetky dôsledky ani náhodou nevymizli," poznamenal autor.
      Frindt dodáva, že jeho román v širšom kontexte približuje reakcie každého z nás, kresťanov i neveriacich. "Je veľmi dôležité všimnúť si, ako sme sa správali a aj dnes správame k niekomu, na kom je páchaná krivda, čoho všetkého sme schopní pri pomyselnej ochrane svojho života, majetku alebo záujmov," uvádza. Ďalej vysvetľuje, že jeho úmyslom nebolo otvárať žiadnu kontroverznú tému. "Tieto naše dejiny predsa nie sú postavené na individuálnom výklade, vždy ma zarazí, ak ich niekto relativizuje," dodal autor.
      Obálku knihy Hanina hviezda a ilustrácie Dolného Kubína vytvoril známy výtvarník Luka Brase, ktorý je pôvodom rovnako z Dolného Kubína.

Copyright © TASR 2020

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS



Lee Cain, jeden z vplyvných poradcov britského premiéra Borisa Johnsona, odíde do konca roka z postu šéfa pre komunikáciu Downing Street. Informovali o tom vo štvrtok britské médiá vrátane stanice BBC.
Cain vo svojom vyhlásení uviedol, že si cení, že mohol posledné tri roky pracovať pre premiéra Johnsona. Dodal však, že po dôkladnom zvážení sa rozhodol zo svojej funkcie odstúpiť do konca roka. Cain nepochybuje o tom, že Johnsonova vláda splní sľuby z predvolebnej kampane v roku 2019 a vyvedie krajinu z koronavírusovej pandémie.
Svoje rozhodnutie učinil Cain napriek tomu, že dostal ponuku stať sa šéfom Johnsonovho úradu. Táto ponuka údajne nahnevala niektorých ľudí v úzkom okruhu Johnsona, ako napríklad viacerých poslancov či ministrov, píše BBC.
Johnson sa poďakoval svojmu "skutočnému spojencovi a priateľovi", ktorý mu bude chýbať.
Plánovaný odchod Caina vzbudil podľa BBC špekulácie o budúcnosti Johnsonovho hlavného poradcu Dominica Cummingsa, ktorý bol zároveň Cainovým blízkym spolupracovníkom. BBC však uviedla, že Cummings nateraz zostáva vo funkcii.
Caina vo funkcii podľa BBC nahradí súčasný hovorca vlády James Slack.




Čínsky internetový gigant Tencent vo štvrtok oznámil, že jeho tržby sa v 3. štvrťroku 2020 zvýšili o 29 %. Pomohli mu príjmy z hier a reklamy, keďže ľudia sa pre ochorenie COVID-19 zdržiavajú doma a sú on-line.
Tencent, materská spoločnosť platformy na posielanie správ WeChat, uviedla, že jej tržby v období júl-september 2020 medziročne vzrástli na 125,4 miliárd jüanov (16,09 miliardy eur) a čistý zisk dosiahol 38,5 miliardy CNY.
Pod tieto výsledky sa podpísal rast výnosov z hier pre inteligentné telefóny vrátane najnovšieho dielu League of Legends.
Tržby z finančných a biznis služieb sa v 3. štvrťroku zvýšili medziročne o 24 % na 33,2 miliardy CNY, a to najmä vďaka väčším príjmom z komerčných platieb a správy majetku.
Podľa vyhlásenia Tencentu sa „zdá, že celková reklamná aktivita v Číne sa do značnej miery vrátila do normálu“ po mesiacoch prísnych blokád na zabránenie šírenia nového koronavírusu.
Lepšie ako očakávané výsledky však prichádzajú v čase, keď čínske regulačné úrady pripravil návrh nových protimonopolných pravidiel, ktoré signalizujú možný zákrok proti rýchlo sa rozvíjajúcim internetovým gigantom.
Regulačné úrady v Šanghaji a Hongkongu začiatkom tohto mesiaca zastavili vstup technologického gigantu Ant Group na burzu. Jeho materská spoločnosť Alibaba je rivalom Tencentu.
Okrem toho WeChat čelí problémom v Spojených štátoch, kde má približne 19 miliónov aktívnych denných používateľov. Vláda prezidenta Donalda Trumpa nariadila totiž zákaz sťahovania WeChat. Tento jej krok neskôr súd v USA zablokoval.
Zatiaľ čo mnohé firmy sú pod tlakom pre dôsledky pandémie, technologické firmy na celom svete vrátane Apple a Amazon zaznamenali silný dopyt po svojich produktoch.

 

Copyright © TASR 2020

 


Obdobie Vianoc je v Nemecku podobne ako v Česku neoddeliteľne spojené s filmom Tri oriešky pre Popolušku. Snímka, ktorý vznikol v československej a východonemeckej koprodukcii, odvysielajú tento rok nemecké televízie vo vianočnom čase i okolo sviatkov najmenej devätnásťkrát. Portál t-online poznamenal, že zoznam ešte nemusí byť konečný, pretože zaradiť rozprávku na program môžu ešte ďalšie televízie.
Nemecké noviny a tiež webové portály už zverejnili prehľady vysielacích časov a staníc, kde bude možné rozprávku z roku 1973 zhliadnuť. Ako prvý ju uvedie 29. novembra hlavný verejnoprávny kanál ARD a postupne film odvysielajú ďalšie stanice, aby maratón 6. januára uzavrela bavorská televízia BR.
Hlavnom vysielacom dňom bude tradične Štedrý deň, kedy ju do programu zaradilo šesť televízií a kedy na obrazovkách bude postupne k videniu od poludnia do polnoci.
Režisér Václav Vorlíček rozprávku natáčal okrem iného na vodnom hrade Švihov a na zámku Moritzburg neďaleko Drážďan. Hlavné úlohy stvárnili Libuše Šafránková s Pavlom Trávníčkom. Táto dvojica si získala srdcia niekoľkých generácií Nemcov, čo dokazuje aj záujem nemeckých médií o novinky týkajúce sa týchto hercov.

Copyright © ČTK 2020




Víťazstvo na ihrisku môže niekedy znamenať prehru v zákulisí. Táto napohľad nelogická úmera platí pre nemeckú futbalovú reprezentáciu po stredajšom prípravnom zápase proti Česku. Nemci zvíťazili gólom Giana-Lucu Waldschmidta 1:0, ale tým sa výpočet pozitív pre zverencov trénera Joachima Löwa končí.
Okrem toho, že sa hralo na prázdnom štadióne Red Bull Arena v Lipsku, sklamaním bola aj televízna sledovať zápasu. V tzv. prime time, čiže hlavnom vysielacom čase po 21.00 h, si ho pozrelo 5,42 mil. divákov, čo je najnižší priemer sledovanosti reprezentačného mužstva Nemecka v tomto storočí. Futbalisti "NationalElf" sa v rebríčku nezáujmu dokonca dostali pod reláciu o predaji starožitností "Cash for Ratities".
"Ak po triumfe na majstrovstvách sveta v roku 2014 v Brazílii zavládla v nemeckom futbale radostná realita, po predčasnom odchode z MS v Rusku zasa zúfalstvo, momentálny stav by sme zrejme nazvali apatiou. Pre krajinu, ktorá sa rada chváli svojou futbalovou vášňou, je to znepokojujúce," uviedla agentúra AP.
Hlavný dôvod nízkeho záujmu o prípravný zápas spočíva v neatraktívnosti základnej jedenástky, ktorá vybehla proti Čechom. Tréner Löw dal prednosť viacerým mladým hráčom a väčšine opôr doprial voľno pred poslednými dvoma zápasmi skupinovej fázy Ligy národov. Výber, v ktorom figurovali aj nováčikovia Philipp Max a Ridle Baku, viaceré nemecké médiá označili za B-mužstvo Nemecka. Na druhej strane v čase, keď viacerí hráči nie sú k dispozícii pre pozitívne testy na koronavírus alebo sú zranení, mohol dať Löw možnosť zahrať si skúseným, ale už nechceným tridsiatnikom Thomasovi Müllerovi, Jeromovi Boatengovi a Matsovi Hummelsovi. Neučinil tak.
Na druhej strane je fakt, že Nemcom sa v poslednom čase nedarí podľa predstáv. Najmä v Lige národov to Nemcom nejde, v premiérovej edícii 2018/2019 skončili v skupine poslední a len reorganizácia súťaže ich zachránila od zostupu do nižšej divízie. Aktuálne sú vo svojej skupine druhí za Španielmi, keď v štyroch zápasoch iba raz vyhrali a až trikrát remizovali. O menšej dôležitosti Ligy národov pre nemecký tím sú presvedčení aj niektorí hráči. "My hráči sme len bábky v rukách FIFA a UEFA. Vymyslia si nejakú súťaž a my musíme hrať. Nikto sa nás nepýta na názor," uviedol v podcaste pre nemeckých fanúšikov stredopoliar Realu Madrid Toni Kroos.
Na Nemcov čakajú na záver LN zápasy doma s Ukrajincami (14. 11.) a v Španielsku (17. 11.).

 ©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 


Festival Jeden svet

Festival Jeden svet


Slovenský film o traumách z pôrodu a porušovaní práv žien Neviditeľná je víťazom Jedného sveta 2020 (5. - 11. 11). Na 21. medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov, ktorý tento rok prebehol v on-line priestore, zvíťazil dokument režisérky Maie Martiniak hneď v dvoch kategóriách - v Medzinárodnej cene Slovensko a Česko za ľudské práva a v Diváckej cene. Zvláštne uznanie medzinárodnej poroty získalo česko-slovenské dokumentárne sci-fi režisérky Viery Čákanyovej FREM, film o umelej inteligencii nakrútený v nehostinných podmienkach Antarktídy.
Víťazný dokument Neviditeľná otvára kontroverznú a spoločnosťou bagatelizovanú tému traumy z pôrodu. Príbehy troch žien doplnené zábermi zo skutočných pôrodov ukazujú realitu, ktorú spoločnosť často nechce vidieť. Režisérka sa rozhodla zviditeľniť ženy, ktoré doteraz umlčiaval tlak okolia či zdravotníkov. Ponúka prienik do reality pôrodov na Slovensku a v Dánsku a možnosť pochopiť tak udalosti, ktorým čelili Melody, Stella a Lucia. Cez ich príbehy môžu diváci pochopiť zložitosť témy pôrodnej traumy a nevyhnutnosť zmeny postoja zdravotníckeho systému a spoločnosti voči žene ako rodičke.
Festivalová porota označila Neviditeľnú za strhujúci film, ktorý sa nekončí záverečnými titulkami. "Ale núti nás zamyslieť sa nad otázkou slobody a rešpektu k rozhodnutiam žien počas pôrodu, v čase, keď v niektorých európskych krajinách musia ženy opäť bojovať za právo rozhodovať o svojom vlastnom tele. Film nežne, no naliehavo poukazuje, aká dlhá cesta pred našou spoločnosťou ešte leží, kým sa priblížime snu o rešpekte a láskavosti, ktoré si zaslúži každá žena bez rozdielu," znelo hodnotenie porotcov takmer 90-minútového dokumentu, ktorý natáčali na Slovensku, v Česku, Dánsku a USA.
Maia Martiniak sa v svojom dlhometrážnom debute snaží zviditeľniť neviditeľné a zistiť, prečo systém zlyháva. "Uvedomiť si a prijať, že existuje násilie pri pôrode, bola asi tá najťažšia časť na realizácii tohto filmu. Neustále ma udivuje, že sme časť násilia akceptovali ako súčasť našich životov a ani nám nepríde čudné, keď niekto manipuluje, nerešpektuje či obmedzuje osobnú slobodu," uviedla dokumentaristka.
Film Neviditeľná si do nedele 15. novembra môžu pozrieť diváci Jedného sveta na webstránke festivalu. Po uvoľnení protiepidemických opatrení ho tvorcovia plánujú uviesť aj do kín.

Copyright © TASR 2020