Ceny českej filmovej kritiky

Ceny českej filmovej kritiky

Českí filmoví kritici vybrali ako najlepší film minulého roka road movie Staříci s Jiřím Schmitzerom a Ladislavom Mrkvičkom v hlavných úlohách. Hraný debut Ondřeja Provazníka a Martina Duška o pomste a spravodlivosti získal okrem najvyššieho ocenenia tiež cenu za najlepšiu réžiu a pre herca Jiřího Schmitzera. Ceny českej filmovej kritiky sa dnes odovzdávali v pražskom Divadle Archa a ocenenie dostalo šesť snímok.
Filmový debut Jiřího Havelky Vlastníci, odohrávajúci sa na rozhádanej domovej schôdzi bytových vlastníkov, premenil dve nominácie - za scenár a pre herečku Terezu Ramba. Nafarbené vtáča Václava Marhoula bodovalo v kategórii Audiovizuálne počin, kde kritici ocenili kameru Vladimíra Smutného. Dráma uvedené v súťaži benátskeho festivalu sleduje drsný osud malého chlapca počas druhej svetovej vojny.

Bábkový film Dcéra od Darja Kaščejevovej, ktorý rozpráva o krehkom vzťahu rodičov a detí, aktuálne nominovaný na Oscara, je najlepším snímkou ​​mimo klasickú kinodistribúciu.

Cenu pre objav roka získal Bohdan Karásek za svoj debut, vzťahovú tragikomédii zo života tridsiatnikov Karel, ja a ty. Najlepším dokumentom sa stala road-movie o ceste otca a syna diaľav v réžii Martina Marečka.

Ceny českej filmovej kritiky sa tento rok udeľovali desiatykrát. Súčasťou dnešného večera bolo ako ohliadnutie za 30 rokmi slobodné porevolučnej kinematografie v Česku, respektíve Československu, vyhlásenie výsledkov hlasovania kritikov o najlepšie domáce film z rokov 1990 až 2019. Víťazom sa stal oscarový titul Jana Svěráka Kolja z roku 1996, druhá priečka patrí snímke Dym z roku 1991 režiséra Tomáša Vorla a tretie miesto kritici prisúdili filme Věry Chytilovej Dědictví aneb Kurvahošigutntag z roku 1992. Celá táto desiatka najlepších českých filmov zahŕňa až na dve snímky z 90. rokov. Výnimkou a mladšími medzi nimi sú len Putá Radima Špačka na šiestom a Protektor Marka Najbrta na deviatej mieste, obaja z roku 2009.

Ceny českej filmovej kritiky organizuje Združenie českých filmových kritikov, ktoré aktuálne zahŕňa 52 ľudí. Podľa webovej stránky cien posudzovali 55 hraných, animovaných a dokumentárnych filmov.

Začiatkom marca sa budú odovzdávať ceny Český lev, o ktorých hlasuje Slovenská filmová a televízna akadémia. Najviac nominácií na tieto ceny získala tragikomédia Vlastníci, dostala ich 12. Nafarbené vtáča má 11 nominácií a Staříč desať. Členovia akadémie vyberali z 34 celovečerných hraných a animovaných filmov az 30 dokumentov.

Prehľad držiteľov Cien českej filmovej kritiky za rok 2019:

Najlepší film:

Starčekovia (producent Jiří Konečný)

Najlepší dokumentárny film:

Diaľav (réžia Martin Mareček)

Najlepšia réžia:

Martin Dušek a Ondřej Provazník (Staříč)

Najlepší scenár:

Jiří Havelka (Vlastníci)

Najlepšia herečka:

Tereza Ramba (Vlastníci)

Najlepší herec:

Jiří Schmitzer (Staříč)

Audiovizuálne počin:

Vladimír Smutný (kamera, Nafarbené vtáča)

Kategória Mimo kino:

Darja Kaščejevová (krátky animovaný film Dcéra)

Cena Innogy pre objav roka:

Bohdan Karásek (Karel, ja a ty)

Anketa o najlepší český film rokov 1990 - 2019:

1. Kolja (1996, réžia Jan Svěrák)

2. Dym (1991, réžia Tomáš Vorel)

3. Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992, réžia Věra Chytilová

Copyright © TASR 2020

Nedeľný zábavník Dvojbodky si pripomenie dve jubileá

Nedeľný zábavník Dvojbodky 

si pripomenie dve jubileá

Dvojbodky mali premiéru v Rádiu Slovensko 2. marca 2014. Do júla 2018 boli dvojtýždenníkom a od septembra 2018 sú mesačníkom. Za ten čas si Pavol Danišovič a Milan Lasica zaspomínali na viac ako 360 osobností a poslucháčom ponúkli množstvo archívnych humoristických dialógov.
„Relácia je pre mňa veľmi príjemný spôsob komunikovania pred mikrofónom v rozhlase, čo je veľmi špeciálne a úplne iné ako v divadle alebo v televízii. Rozhlasový archív je, dá sa povedať, bezodný. Našli sme v ňom napríklad niektoré naše dialógy s Julom Satinským, na ktoré som si síce vôbec nepamätal, ale po ich vypočutí som sa na nich bavil,“ vyznal sa Milan Lasica.
Ako prezradil Pavol Danišovič, začiatok spolupráce s Milanom Lasicom na Dvojbodkách má veľmi dlhú minulosť. „Začali sme sa stretávať pri rozhlasových programoch v Slovenskom rozhlase v roku 1992. Potom sme pôsobili v iných rádiách a v roku 2014 sme dostali ponuku vrátiť sa do Slovenského rozhlasu. Z rozhlasových médií je jediný, ktorý má pamäť, teda archív. Veľmi oceňujem neskutočnú trpezlivosť dramaturgičky Vierky Benedikovej, pretože my si povymýšľame, koho by sme tak chceli počuť a pani Vierka strávi niekoľko hodín pri tom, kým nájde nejakú parádnu ukážku,“ opísal Pavol Danišovič. Keďže dlhé roky pracoval v Československom rozhlase ako hudobný redaktor a tiež ako vedúci Redakcie populárnej hudby, tak do zábavníka vyberá i hudbu.
Spoluprácu s Milanom Lasicom, ktorý v utorok 3. februára oslávi 80 rokov, si nesmierne váži. „Mám to šťastie pracovať s výnimočným človekom,“ poznamenal.
K tvorcom Dvojbodiek patria od samého začiatku dramaturgička Viera Benediková a zvukový majster Peter Daniška.
„Ak poviem, že Milan Lasica je žijúca legenda, tak mi dajú všetci za pravdu. Som rada, že som počas svojho profesijného života s ním mohla spolupracovať na dvoch dlhodobejších projektoch – v roku 1999 spolu s pánom Satinským na cykle Pozor! Na všetko sa pamätáme! a teraz na Dvojbodkách. Je to pre mňa veľký pracovný zážitok. Možnosť byť súčasťou 100. vydania relácie je bonus navyše,“ povedala Viera Benediková.
Jubilejné 100. Dvojbodky odvysiela Rádio Slovensko v nedeľu 2. februára o 11:05.

Zomrela Mary Higgins Clar

Zomrela Mary Higgins Clark

Vo veku 92 rokov zomrela americká autorka detektívnych bestsellerov Mary Higgins Clark. Informovala o tom vydavateľská spoločnosť Simon & Schuster. Ako uviedla, spisovateľka zomrela v piatok prirodzenou smrťou v kruhu svojej rodiny a priateľov v meste Naples na Floride.

Higgins Clark, ktorú prezývali tiež "kráľovnou napätia", žala so svojimi detektívkami úspechy na celom svete. Len v Spojených štátoch predala viac než 100 miliónov kníh. Až do veku 90 rokov písala jeden román za rok. Medzi jej diela patria Miláčik, Mesačný svit ti pristane, Kým moja krásna spí či Ešte sa stretneme.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

RTVS prinesie osudy kedysi slávnych, dnes zabudnutých priemyselných miest na Slovensku

RTVS prinesie osudy kedysi slávnych, 

dnes zabudnutých priemyselných miest na Slovensku

Medený hámor je jeden z najstarších veľkovýrobných podnikov na Slovensku, jeho prevádzka bežala takmer 500 rokov. Táto fabrika v Banskej Bystrici dlhé roky vyrábala medené výrobky, ktoré sa vyvážali do celého sveta. Dnes však tento areál zíva prázdnotou a budovy sa zmenili na ruiny. Podobný osud majú viaceré miesta – sklárne v Utekáči, textilka v Ružomberku, stará železiareň v Krompachoch či vodný mlyn v obci Predajná neďaleko Brezna.
„Sme radi, že v unikátnej dokumentárnej sérii RTVS môžeme priblížiť príbehy známych aj menej známych miest, na ktoré bol kedysi náš slovenský či československý alebo dokonca uhorský priemysel pyšný, a v súčasnosti z nich zväčša zostali len spustnuté objekty. V dokumentoch staviame do kontrastu niekdajšiu slávu podnikov a hodnotu industriálnej architektúry a dnešné chátrajúce „strašiaky“ miest a obcí,“ uviedol Miroslav Debnár, riaditeľ Štúdia RTVS Banská Bystrica.
„Napríklad sklárne v Utekáči boli vďaka približne 200-ročnej výrobe skla známe po celom svete, kým ich nedostihla privatizácia v 90. rokoch 20. storočia a v súčasnosti sú spustošené,“ dodal Michal Várošík, scenárista a režisér Tieňov ruín.
Banskobystrické štúdio RTVS pripravilo dokumentárny seriál, v ktorom sa venuje siedmim rôznym miestam a pamiatkam, ktoré zanechali v slovenskom hospodárstve výraznú stopu. Prvú časť dokumentu, Banskobystrický Medený hámor, odvysiela Dvojka 1. februára o 8:50. Ďalšie časti, v ktorých tvorcovia zavedú divákov do sklární v Utekáči, textilky v Ružomberku, starej železiarne v Krompachoch, azbestovocementových závodov v Púchove, trnavského cukrovaru a k vodnému mlynu v Predajnej, si diváci budú môcť pozrieť každú sobotu ráno.

TASR NEWS

TASR NEWS

Internetová televízia TASR Tablet.TV rozbieha cyklus športových relácií s ostrieľaným moderátorom Petrom Čamborom. Pre TASR to uviedol šéfredaktor portálu Teraz.sk Daniel Forgács.
„Teraz.sk a Tablet.TV budú na projekte úzko spolupracovať, podobne, ako je to v prípade politických debát. Každá relácia bude zverejnená na oboch portáloch,“ povedal Forgács. Cyklus relácií bude podľa neho nadväzovať na formát Šport Tu a teraz, ktorý Tablet.TV etabloval v minulom roku.
„Šport tvorí popri politike druhú najčítanejšiu zložku spravodajstva Teraz.sk. Ak nás o mesiac čaká najvýznamnejšia domáca politická udalosť roka v podobe parlamentných volieb, zvyšok tohto roka sa ponesie aj v znamení špičkových športových udalostí, najmä olympiády,“ upozornil Forgács. „Petra poznám ako skúseného profesionála a sľubujem si od neho vysokú úroveň športovej publicistiky, ktorou doplníme tohtoročné športové spravodajstvo,“ dodal.
"Veľmi ma teší, že sa môžem po viac ako roku opäť posadiť pred televízne kamery a prinášať našim divákom aktuálne rozhovory na rôzne športové témy. Je to opäť ďalšia skúsenosť, ktorá je nová tým, že prácu televízneho moderátora budem kombinovať s písanou formou,“ povedal Čambor.
Rozhovory budú odzrkadľovať témy, ktorými športoví fanúšikovia v danom momente žijú. „Relácia bude reflektovať na aktuálne témy, ale ponúkať budeme aj profilové rozhovory s našimi športovcami, spomienkové témy pri rôznych výročiach, priestor dáme aj rôznym odborníkom, trénerom a ďalším osobnostiam, ktorí sa teraz alebo v minulosti podieľali na úspechoch slovenského športu," uviedol Čambor.
V prvom dieli seriálu sa bude rozprávať s bývalým basketbalovým reprezentantom Radom Rančíkom o tragicky zosnulej legende tohto športu Kobe Bryantovi. Reláciu v televíznej podobe uverejnia v sobotu 1. februára portály Tablet.TV a Teraz.sk a športová redakcia TASR z nej prinesie správu. „Už pri tvorbe prvej relácie som sa stretol s veľmi ochotnými a kreatívnymi ľuďmi. Ďakujem zároveň, že agentúra mi túto príležitosť ponúkla," povedal Čambor.

Copyright © TASR 2019

 

Asociácia rádií Slovenska upozorňuje na zle nastavené zákonné podmienky

Asociácia rádií Slovenska upozorňuje 

na zle nastavené zákonné podmienky

Asociácia rádií Slovenska (ARS) upozorňuje na zle nastavené zákonné podmienky, ktoré bránia „spájaniu síl“ na slovenskom rádiovom trhu a združovaniu rádií pod jedného majiteľa. Reaguje tým na zánik Rádia Šport, ktoré bolo členom asociácie 12 rokov. Od novej vlády bude ARS vyžadovať bezodkladne zmenu legislatívy, ktorá by zabránila krachu ďalších súkromných rádií a zlepšila podmienky súkromného rozhlasového vysielania. Agentúru SITA o tom informovala Zuzana Šangalová z ARS.

„Ukončenie vysielania Rádia Šport je ďalším dôkazom nevyhovujúcej právnej úpravy pre súkromné rádiá. Súčasná právna úprava zakazuje vysielateľovi rozhlasovej programovej služby na základe licencie mať viac ako jednu programovú službu. To vedie k vysokým prevádzkovým nákladom a problémom s udržateľnosťou ekonomickej prevádzky rádia,“ uviedol prezident ARS Ivan Antala.

Asociácia pripomína, že minulý rok ukončilo vysielanie nitrianske lokálne Rádio Max po takmer 20 rokoch. Rovnako tak sa aj Rádio One, ktoré začalo vysielať v máji 2006 a ktorého licencia končí vo februári 2021, rozhodlo v minulom roku ukončiť vysielanie. Zostalo po ňom 13 frekvencií, o niektoré z nich požiadali už existujúci vysielatelia alebo noví žiadatelia. Po poslednom kole prideľovania frekvencií v roku 2019 tak ostalo voľných takmer desať frekvencií, o ktoré neprejavil záujem žiaden existujúci súkromný vysielateľ ani nový žiadateľ.

„Po Rádiu Šport zostane ďalších päť frekvencií skoordinovaných súkromným subjektom a nie je jasné, koľko z nich budú schopní súkromní vysielatelia za tohto právneho stavu efektívne využiť. Zastaralá a už nefunkčná úprava zákazu krížového vlastníctva nezmyselne bráni spájaniu a združovaniu rádií tak, aby boli schopné efektívnejšie hospodáriť, a teda aj rozvíjať nové programové služby,“ podotkol Antala. Za ďalší problém považuje to, že zákaz krížového vlastníctva ako aj zákaz viacerých programových služieb neplatia pre verejnoprávneho vysielateľa. RTVS je, naopak, práve zo zákona, ktorému podlieha, povinná zabezpečiť vysielanie v pásme FM na štyroch celoplošných programových okruhoch a aj preto zároveň obvykle žiada o frekvencie, ktoré si skoordinoval súkromný sektor. „Takto sa len prehlbuje nerovnováha v duálnom systéme vysielania, ktoré na Slovensku predstavuje jeden zo základných nástrojov na realizáciu slobody slova a práva na informácie,“ konštatuje ARS.

Rádioví vysielatelia na základe zmeny v zložení členov po odchode televíznych vysielateľov z Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS) zmenili názov asociácie na Asociáciu rádií Slovenska (ARS). Asociácia vysielateľov (ANRTS) sa počas svojej dvadsaťsedem ročnej existencie podieľala na vzniku a vývoji legislatívneho a regulačného rámca slovenského mediálneho prostredia, v čom chcú rádioví vysielatelia pokračovať. Asociáciu rádií Slovenska po ukončení vysielania Rádia Šport reprezentuje pätnásť súkromných rádií.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.