EBU vo svojom vyhlásení okrem iného konštatuje, že účasť Ruska na tohtoročnej Eurovízii by "vzhľadom na bezprecedentnú krízu na Ukrajine poškodila povesť súťaže". Hovorca EBU navyše pre AFP potvrdil, že občania Ruska nebudú môcť tento rok ani hlasovať za interpretov iných krajín.
EBU ďalej uviedla, že predtým, ako dospela k tomuto rozhodnutiu, uskutočnila rozsiahle konzultácie so svojimi členskými krajinami.
"EBU je apolitická členská organizácia vysielateľov, ktorí sa zaviazali presadzovať hodnoty verejnej služby," zdôrazňuje sa vo vyhlásení. "Naďalej sme odhodlaní chrániť hodnoty súťaže, ktorá podporuje medzinárodnú spoluprácu a porozumenie, spája publikum, prostredníctvom hudby podporuje rôznorodosť a spája Európu na jednom pódiu."
Podľa rakúskeho denníka Kurier fínska verejnoprávna televízia YLE pohrozila, že nepošle svojho interpreta do súťaže, ak EBU nezakáže účasť Rusku. Podobné stanovisko zaujali a verejnoprávne televízie NRK (Nórsko) a DR (Dánsko). Švédska SVT tiež naliehala na EBU, aby prehodnotila svoje rozhodnutie povoliť účasť Ruska.
Po ruskej invázii na Ukrajinu Ukrajina požadovala, aby členské kanály EBU zvážili čo najskôr vylúčenie Ruska z tohtoročného ESC v Taliansku.
V poradí 66. ročník Eurovízie sa uskutoční v dňoch 10. - 14. mája v talianskom meste Turín, keďže vlani v Rotterdame zvíťazila talianska rocková skupina Maneskin.
Ukrajinská speváčka Alina Pašová minulý týždeň odstúpila z účasti na Eurovízii 2022 po tom, ako vyšlo najavo, že v roku 2015 vstúpila na územie Moskvou okupovaného Krymského polostrova z ruskej strany, čo Kyjev považuje za nelegálne.
Pašovú nahradila rapová skupina Kalush, pomenovaná po meste Kaluš v Ivanofrankivskej oblasti na Ukrajine
Ukrajina zvíťazila na Eurovízii už dvakrát - v roku 2004 triumfovala speváčka Ruslana s piesňou "Wild Dances" a v roku 2016 speváčka Džamala so skladbou "1944".
Stane sa tak v dôsledku toho, že tento gigant sociálnych médií odmietol splniť príkaz ruských úradov a zastaviť overovanie faktov a označovanie obsahu zverejneného na Facebooku štyrmi ruskými štátnymi alebo prokremeľskými médiami.
"Bežní Rusi používajú naše aplikácie na vyjadrenie názoru a zorganizovanie akcií. Chceme, aby aj naďalej vyjadrovali svoj názor, zdieľali, čo sa deje, a organizovali sa prostredníctvom Facebooku, Instagramu, WhatsAppu a Messengeru," uviedol Nick Clegg zo spoločnosti Meta vo vyhlásení.
"Chceme pokračovať v tom, aby bolo počuť ich hlas," dodal.
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) vyzvala Facebook, aby zrušil obmedzenia uvalené vo štvrtok na agentúru RIA Novosti, televízny kanál Zvezda a spravodajské weby Lenta.ru a Gazeta.ru.
Príspevky týchto médií sú podľa Roskomnadzoru na Facebooku označené ako nespoľahlivé a zobrazujú sa menej ľuďom ako doteraz.
Dodal, že Facebook podľa ruského ministerstva zahraničných vecí a generálnej prokuratúry nesie zodpovednosť "za porušovanie základných ľudských práv a slobôd, ako aj práv a slobôd ruských občanov."
Facebook v reakcii na ruský útok na Ukrajinu zriadil "špeciálne operačné centrum," ktoré monitoruje príspevky súvisiace s týmto vojenským konfliktom, uviedol vo štvrtok na Twitteri šéf bezpečnosti tejto sociálnej siete Nathaniel Gleicher.
Na tému upozornili poľský spravodajský portál Wyborcza.pl aj reportér televízie BBC Francis Scarr pracujúci v Moskve. TASR má k dispozícii snímku obrazovky z oficiálneho overeného instagramového účtu Peskovovej, ešte predtým, ako predmetný príbeh obsahujúci spomínaný hashtag vymazala.
Tento incident môže byť podľa amerického portálu Insider pravdepodobne "hlboko zahanbujúci pre Peskova a Putinov širší okruh". Okrem samotného ruského prezidenta patrí Peskov medzi najviac mediálne viditeľných predstaviteľov Kremľa, ktorý tvrdo obhajuje rozhodnutie Moskvy o ruskej invázii na Ukrajinu a zároveň ostro kritizuje Spojené štáty a západných spojencov, napísal Insider.
Portál týždenníka Newsweek upozornil na to, že tisíce ruských demonštrantov vyšli do ulíc v Moskve a Petrohrade na protest proti Putinovmu rozhodnutiu, čoho výsledkom boli stovky zatknutých.
"Myslím si, že vzhľadom na tieto protesty, ktoré sme videli v uliciach Moskvy a v iných mestách po celom Rusku - kde bolo zatknutých 1700 ľudí, je veľmi zaujímavé, že Peskovova dcéra zverejnila na sociálnej sieti heslo, ktoré používajú demonštranti," povedal vo vysielaní televízie CNN reportér Nic Robertson. Jelizaveta Peskovová má 24 rokov a na Instagrame ju sleduje vyše 180.000 používateľov.
Dcéra hovorcu Kremľa sa dostala do pozornosti západných médií v roku 2019, keď vyšlo najavo, že pracovala ako praktikantka u Aymerica Chaupradeho, námestníka Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE) v Európskom parlamente (EP). Francúzsky europoslanec okrem iného podporil ruskú anexiu Krymu a podľa britského denníka The Guardian bol všeobecne považovaný za nacionalistického politika a spojenca britského euroskeptika Nigela Faragea. Chauprade, ktorý bol taktiež členom parlamentného výboru pre zahraničné veci, zdôraznil, že Peskovová ako vtedajšia študentka práva vo Francúzsku nemala prístup k tajným materiálom.
Francúzska socialistická europoslankyňa Christine Revaultová d'Allonnesová-Bonnefoyová vtedy vyhlásila, že je ohľadom tejto záležitosti "vystrašená". Chauprade bol totiž pozorovateľom pri Moskvou zorganizovanom referende o pripojení Krymu k Ruskej federácii. "Nikdy som netajil, že považujem Krym za historickú súčasť Ruska," uviedol vtedy francúzsky europoslanec.
Peskovová začala pracovať ako stážistka v EP ešte v novembri 2018 a svoje pôsobenie v európskej inštitúcii ukončila koncom apríla 2019, keď sa skončil Chaupradeho mandát. V súčasnosti je viceprezidentkou Nadácie pre rozvoj rusko-francúzskych historických iniciatív.
Roskomnadzor vo svojom vyhlásení viacero nezávislých médií vrátane televízie Dožď a nezávislých novín Novaja Gazeta obvinil zo šírenia "nespoľahlivých spoločensky významných nepravdivých informácií" o ostreľovaní ukrajinských miest ruskou armádou a o úmrtiach civilistov, píše AFP.
Federálna služba svojimi krokmi reaguje na žiadosť úradu generálnej prokuratúry. Roskomnadzor podľa svojich vyjadrení začal administratívne vyšetrovanie v spojitosti so šírením nespoľahlivých spoločensky významných informácií.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok (24. februára) ráno spustil vojenskú operáciu na Ukrajine. Tá si doteraz vyžiadala desiatky obetí na životoch a viac ako 50.000 ľudí túto krajinu (Ukrajinu) opustilo, píše AFP.
Copyright © TASR 2022
Hlavné obchodné reťazce v krajine tiež už začali z regálov odkladať ruské a bieloruské tovary a podobný krok podnikli aj internetové obchody na protest proti ruskej invázii Ukrajiny. Najväčšia sieť maloobchodov v Pobaltí Maxima LT napríklad uviedla, že ruské tovary, ktoré predáva, sú hlavne alkohol, sušené produkty a cukrovinky, pričom tržby predstavujú milióny eur. Litovská pošta zase oznámila, že nebude distribuovať ruské periodiká.
Čiastočné obmedzenie podľa Roskomnadzoru platí od piatka, ale čo konkrétne tento krok znamená, nevysvetlil. Roskomnadzor vo svojom oficiálnom vyhlásení označil svoje kroky za „opatrenia na ochranu ruských médií“. Ako tiež uviedol, ministerstvo zahraničia a generálna prokuratúra sa vyjadrili, že Facebook je „spolupáchateľom pri porušovaní základných ľudských práv a slobôd, ako aj práv a slobôd ruských občanov“.
„Okrem toho pokračujeme v označovaní dodatočných ruských štátnych médií," napísal na mikroblogovacej sieti Twitter Nathaniel Gleicher, šéf politiky Facebooku v oblasti bezpečnosti. Dodal, že tieto nové opatrenia firma Meta Platforms už zaviedla a bude ich uplatňovať aj počas víkendu.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto