UPI HACKED
17. 1. 2015
CHARLIE HEBDO SPECIAL
CHARLIE HEBDO SPECIAL
Stovky návštevníkov mešít v Nemecku po piatkových modlitbách zamierili v mnohých mestách k sídlam televíznych staníc ako aj vydavateľských domov, aby sa tam zapojili do symbolickej akcie na ochranu slobody prejavu a na protest voči nedávnemu teroristickému útoku na redakciu francúzskeho týždenníka Charlie Hebdo v Paríži.
Akciu zorganizovala najväčšia organizácia zastupujúca príslušníkov moslimskej komunity v Nemecku - Ditib, píše tlačová agentúra DPA.
Desiatky jej zástupcov nechýbali pred Vydavateľstvom Axel Springer Verlag v Berlíne, ale ani v okolí komplexu druhého programu verejnoprávnej televízie ZDF v Mainzi či pri sídle komerčnej televíznej stanice RTL v Kolíne nad Rýnom. To isté platí aj o výškovej budove so sídlom redakcie spravodajského týždenníka Der Spiegel v severonemeckom Hamburgu a o sídlach redakcií viacerých printových médií, vrátane Hamburger Morgenpost, denníka, ktorý sa v nedeľu stal terčom podpaľačského útoku zatiaľ neznámych páchateľov. Akcia prebehla aj v Norimbergu, Dortmunde, Hannoveri a ďalších nemeckých mestách, pričom sa na nej zúčastnilo viacero politikov, hlavne vládnych činiteľov jednotlivých spolkových krajín.
Najmenej štyria ľudia prišli včera v Nigeri o život, keď sa pochod proti francúzskemu satirickému týždenníku Charlie Hebdo zmenil na násilie. Tlačovú agentúru Reuters o tom informovali dva policajné zdroje.
"O život prišiel jeden policajt a traja civilisti," povedal policajný zdroj. "Niektorí protestujúci boli ozbrojení lukmi a šípmi, ako aj palicami. Zrážky boli na niektorých miestach veľmi násilné," dodal.
V Nigeri včera na protest proti znázorneniu proroka Mohameda v Charlie Hebdo podpálili tamojšie francúzske kultúrne stredisko, informovalo už skôr Radio France Internationale. Demonštranti v tejto 17-miliónovej, prevažne moslimskej západoafrickej krajine vyplienili tiež jeden katolícky a dva protestantské kostoly.
Oklieštená redakcia Charlie Hebdo pripravila špeciálne vydanie, ktorého tri milióny výtlačkov sa okamžite vypredali. Na titulnej strane drží plačúci prorok Mohamed papier s nápisom "Je suis Charlie" (Ja som Charlie) a nad ním je oznam "Všetko je odpustené".
Väčšina islamských učencov zobrazovanie Mohameda a iných prorokov striktne zakazuje a považuje to za neúctivé.
Masové zhromaždenia proti Charlie Hebdo a na obranu dvoch atentátnikov, "martýrov" bratov Saida a Chérifa Kouachiovcov, sa konali aj v Jordánsku, Alžírsku, Izraeli, Tunisku, Pakistane či Sudáne.
Copyright © TASR 2015
Turecký prezident Recep Erdogan v piatok v reakcii na minulotýždňové teroristické útoky vo Francúzsku varoval pred hroziacim konfliktom civilizácií. Erdogan počas prejavu v Ankare poukázal na fakt, že týždenník Charlie Hebdo, ktorý sa stal terčom útoku ozbrojencov, bol známy svojimi provokatívnymi publikáciami, a to najmä na islam. Dlhoročnému lídrovi prevažne moslimskej krajiny sa taktiež nepáči, že francúzske úrady nezastavili partnerku páchateľa druhého parížskeho útoku na kóšer obchod a umožnili jej prísť do Turecka, odkiaľ pokračovala do Sýrie. Turecký expremiér sa vyjadril aj k tohtotýždňovému niekoľkomiliónovému vydaniu Charlie Hebdo. Podľa jeho slov to nemá nič spoločné so slobodou prejavu, ale ide o "terorizovanie slobôd iných".
"Sledujeme s veľkým znepokojením útoky na islam skryté za útokom na satiristický magazín vo Francúzsku. Napriek všetkému nášmu úsiliu sa teória o zrážke civilizácií prebúdza k životu," povedal Erdogan a pokračoval kritikou francúzskych úradov na margo uniknutej partnerky páchateľa rukojemníckej drámy v židovskom obchode: "Hovoria o ľuďoch, ktorí idú cez Turecko, no najprv by sa mali naučiť, ako kontrolovať pasy, keď títo ľudia opúšťajú ich vlastnú krajinu."
©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
16. 1. 2015
Critics’ Choice Movie Awards
Critics’ Choice Movie Awards
Čierna komédia Birdman si odniesla sedem filmových cien BFCA, ale hlavnú cenu za najlepší film získal časozberný film o dospievaní režiséra Richarda Linklatera nazvaný prosto Chlapčenstvo, informovala dnes tlačová agentúra AP.
Linklater bol tiež vyhlásený za najlepšieho režiséra a hviezdy jeho filmu Ellar Coltrane (detská postava chlapca) a Patricia Arquette (chlapcova matka) získali herecké ceny BFCA.
Birdman si odniesol ceny BFCA za najlepší pôvodný scenár, kameru, strih, herecký súbor, filmovú hudbu a dve ceny pre hlavného predstaviteľa Birdmana - Michaela Keatona.
Granhotel Budapešť získal tri ceny BFCA, vrátane najlepšej komédie. Lego príbeh, ktorý sa do nominácií na Oscary nedostal, prevzal cenu za najlepší animovaný film a snímka Life Itself za najlepší dokumentárny film.
Úplný zoznam víťazov filmových cien BFCA:
Najlepší film: Chlapčenstvo
Najlepší herec: Michael Keaton (Birdman)
Najlepšia herečka: Julianne Moore (Still Alice)
Najlepší herec vo vedľajšej úlohe: J.K. Simmons (Whiplash)
Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe: Patricia Arquette (Chlapčenstvo)
Najlepší mladý herec/herečka: Ellar Coltrane (Chlapčenstvo)
Najlepší herecký súbor: Birdman
Najlepšia réžia: Richard Linklater (Chlapčenstvo)
Najlepší pôvodný scenár: Birdman
Najlepší adaptovaný scenár: Gone Girl/Stratené dievča
Najlepšia kamera: Birdman
Najlepšia výprava: Grandhotel Budapešť
Najlepší strih: Birdman
Najlepšie kostýmy: Grandhotel Budapešť
Najlepšie účesy a make-up: Strážcovia Galaxie
Najlepšie vizuálne efekty: Úsvit planéty opíc
Najlepší animovaný film: Lego príbeh
Najlepší akčný film: Strážcovia Galaxie
Najlepší herec v akčnom filme: Bradley Cooper (Americký ostreľovač)
Najlepšia herečka v akčnom filme: Emily Blunt (Na hrane zajtrajška)
Najlepšia komédia: Grandhotel Budapešť
Najlepší herec v komédii: Michael Keaton (Birdman)
Najlepšia herečka v komédii: Jenny Slate (Obvious Child)
Najlepší horor alebo sci-fi film: Interstellar
Najlepší cudzojazyčný film: Vyššia moc
Najlepší dokumentárny film: Life Itself
Najlepšia pieseň: Glory z filmu Selma
Najlepšia filmová hudba: Birdman
Copyright © TASR 2015
Prieskum MEDIAN SK
Prieskum MEDIAN SK
Najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou na Slovensku aj naďalej ostáva Rádio Express. Od 15. septembra do 14. decembra minulého roku si ho aspoň raz za týždeň naladil približne každý tretí Slovák, ktorý rádio počúval (35 percent a 1.568.000 poslucháčov). Vyplýva to z prieskumu spoločnosti MEDIAN SK, ktorý sa konal na vzorke 3502 respondentov vo veku 14 až 79 rokov. TASR informovala Linda Kleinertová zo spoločnosti.
Druhým najpočúvanejším sa stalo Rádio Slovensko s 30 percentami (1.340.000 poslucháčov) a tretím Funrádio s 24 percentami (1.072.000 poslucháčov). S 19,3 percenta (861.000 poslucháčov) sa na štvrtom mieste umiestnilo Rádio Jemné a piatu priečku obsadilo Rádio Europa 2 s 16,6 percenta (744.000 poslucháčov). Na šiestom mieste je Rádio Regina s 14,8 percenta (661.000 poslucháčov) a na siedmom Rádio_FM s 6,7 percenta (299.000 poslucháčov).
Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval minulý týždeň" predstavuje 89,6 percenta, čo je 4.009.000 poslucháčov vo veku 14 až 79 rokov. Slovenský rozhlas (RTVS) so svojimi piatimi okruhmi dosiahol počúvanosť 43,7 percenta (1.955.000), rozhlasová sieť RADIOGROUP 33,1 percenta (1.481.000) a Rádio Services zase 22,3 percenta (997.000).
V sledovanom období dosiahlo najvyšší podiel na trhu Rádio Expres s 23,4 percenta. Rádio Slovensko má podiel na trhu 20,9 percenta a s 13,3-percentným podielom sa na treťom mieste umiestnilo Funrádio. Na štvrtom mieste sa ocitlo Rádio Jemné s 9,8 percenta a na piatom Rádio Europa 2 s deväťpercentným podielom na trhu. Šiestu priečku obsadilo Rádio Regina s podielom 8,5 percenta a siedmu Rádio_FM s 2,5 percenta. Ostatné rozhlasové stanice majú 12,6- percentný podiel na trhu.
Prieskum sa zameral na 50 rozhlasových staníc.
Spoločnosť MEDIAN SK uskutočňuje kontinuálny prieskum RADIOPROJEKT od apríla 2009.
Copyright © TASR
SLOVAK MEDIA NEWS
Spravodajský server
Aktuálne.sk povedie od 16.1.2015 Richard Erdöfy, ktorý na poste šéfredaktora
vystrieda Jozefa Mateja. Richard Erdöfy pôsobí v on-line redakcii od leta 2008.
Zástupcom šéfredaktora sa dnešným dňom stáva Ladislav Bariak ml., ktorý tomto
poste strieda Jakuba Fila.
Richard Erdöfy väčšinu svojho novinárskeho života venoval agentúrnemu spravodajstvu. Bol pri zrode oboch slovenských tlačových agentúr. V rodiacej sa TASR zakladal medzinárodnú redakciu, pôsobil ako zahraničný spravodajca a neskôr bol desať rokov šéfredaktorom TASR. V SITA bol prvým konateľom vznikajúcej agentúry a pôsobil aj v jej dozornej rade. Okrem spravodajstva si vyskúšal aj prácu v denníkoch (Práca, Plus 1 deň). Ako zástupca šéfredaktora stál pri prvých krokoch slovenskej edície časopisu Playboy.
Ladislav Bariak ml. pôsobil v rokoch 2005-2006 v televízii TA3 ako asistent šéfeditora vysielania. Od roku 2006 pracuje pre Aktuálne.sk ako jeden z kľúčových redaktorov.
O Aktuálne.sk:
Aktuálne.sk vzniklo v roku 2006 ako nezávislý online denník. Od svojho vzniku prináša čitateľom denne aktuálne informácie o dianí doma aj vo svete, nezávislé články, komentáre a VIP blogy významných osobností slovenského spoločenského a politického života, ako aj viacero servisných služieb, ako je počasie, tv program, kurzy cudzích mien a podobne, Je súčasťou portfólia spoločnosti Centrum Holdings.
Richard Erdöfy väčšinu svojho novinárskeho života venoval agentúrnemu spravodajstvu. Bol pri zrode oboch slovenských tlačových agentúr. V rodiacej sa TASR zakladal medzinárodnú redakciu, pôsobil ako zahraničný spravodajca a neskôr bol desať rokov šéfredaktorom TASR. V SITA bol prvým konateľom vznikajúcej agentúry a pôsobil aj v jej dozornej rade. Okrem spravodajstva si vyskúšal aj prácu v denníkoch (Práca, Plus 1 deň). Ako zástupca šéfredaktora stál pri prvých krokoch slovenskej edície časopisu Playboy.
Ladislav Bariak ml. pôsobil v rokoch 2005-2006 v televízii TA3 ako asistent šéfeditora vysielania. Od roku 2006 pracuje pre Aktuálne.sk ako jeden z kľúčových redaktorov.
O Aktuálne.sk:
Aktuálne.sk vzniklo v roku 2006 ako nezávislý online denník. Od svojho vzniku prináša čitateľom denne aktuálne informácie o dianí doma aj vo svete, nezávislé články, komentáre a VIP blogy významných osobností slovenského spoločenského a politického života, ako aj viacero servisných služieb, ako je počasie, tv program, kurzy cudzích mien a podobne, Je súčasťou portfólia spoločnosti Centrum Holdings.
CHARLIE HEBDO SPECIAL
CHARLIE HEBDO SPECIAL
Vo Francúzsku dnes pokračujú pohreby ďalších obetí útoku na satirický týždenník Charlie Hebdo, pri ktorom dvojica islamistov zastrelila spolu 12 ľudí.
Na cintoríne v Pontoise v departemente Val d'Oise pochovali šéfredaktora Stéphana Charbonniera, ktorý sa pod svoje karikatúry podpisoval Charb.
Pohrebný obrad a uloženie tela na miestnom cintoríne sa uskutočnili len v kruhu rodiny a priateľov. Verejnosť mohla pohreb sledovať na veľkoplošných obrazovkách.
Francúzske médiá v súvislosti so Charbovým životom pripomenuli, že v novembri 2011 bola redakcia terčom útoku zápalnými fľašami, po ktorom Charbonnier, vtedajší šéf redakcie Riss a karikaturista Luz - autor titulky s prorokom Mohamedom - dostali policajnú ochranu. "Za rok sme ich (policajtov) zničili zo dvadsať," uviedol Charb v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde.
Dnes popoludní na parížskom cintoríne Pere Lachaise pochovajú aj ilustrátora a karikaturistu Philippa Honorého, ako aj korektora Mustaphu Ourrada, za ktorého sa vo štvrtok v Alžírsku, v jeho rodnej obci Ait Larba v Kabýlii, uskutočnili smútočné obrady.
V stredu sa príbuzní a priatelia rozlúčili s karikaturistom Jeanom Cabutom. Vo štvrtok nasledovali pohreby Georgea Wolinského, Bernarda Verlhaca, publikujúceho ako Tignous, autorky textov - psychiatričky Elsy Cayatovej, spolupracovníka redakcie, ekonóma Bernarda Marisa a Charbovho telesného strážcu Francka Brinsolara.
Ako prvého pochovali v pondelok na moslimskom cintoríne na predmestí Bobigny na severovýchode parížskej aglomerácie policajta Ahmeda Merabeta, ktorý bol aj prvou z obetí útoku na redakciu týždenníka Charlie Hebdo.
Útok na redakciu bol prvým z troch atentátov islamistických radikálov, ktoré si od minulej stredy do piatka vyžiadali spolu 17 obetí na životoch.
Pred francúzskym konzulátom v pakistanskom Karáči vypukli dnes potýčky medzi políciou a demonštrantmi, ktorí pred budovou protestovali proti karikatúram proroka Mohameda v najnovšom čísle francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo.
Agentúra Reuters informovala, že zranenia utrpeli najmenej traja ľudia vrátane fotografa francúzskej tlačovej agentúry AFP. Podľa polície fotografa postrelil jeden z demonštrantov.
Podľa Reuters časť demonštrantov prišla pred konzulát so strelnými zbraňami, ktoré použili proti policajtom hliadkujúcim pred konzulátom. Tí vypálili varovné výstrely do vzduchu a na rozohnanie davu použili aj vodné delá a slzotvorný plyn.
Protesty proti zneváženiu proroka Mohameda sa dnes v Pakistane začali hneď po skončení tradičných piatkových modlitieb. Na účasť na nich vyzvalo viacero islamistických združení a pravicové strany.
Vláda v súvislosti s plánmi na protestné akcie posilnila ochranu obchodov západných reťazcov, reštaurácií, supermarketov i úradných budov vo všetkých veľkých mestách, uviedol minister vnútra Čaudhrí Nisár Alí Chán. Pod mimoriadnou ochranou je tiež budova francúzskeho veľvyslanectva, ktorá sa v Islamabade nachádza v už aj tak opevnenej diplomatickej štvrti.
Pakistanské vedenie minulý týždeň ostro odsúdilo útoky trojice islamistov v Paríži, pri ktorých zahynulo 17 ľudí vrátane niekoľkých členov redakcie časopisu Charlie Hebdo. Odvtedy však Pakistan "pritvrdil": v meste Pešávar sa konalo zhromaždenie, ktoré označilo páchateľov útoku na Charlie Hebdo - Saida a Chérifa Kouachiovcov - za hrdinov. Okrem toho poslanci pakistanského parlamentu vo štvrtok schválili uznesenie, v ktorom odsúdili karikatúry proroka Mohameda v najnovšom čísle Charlie Hebdo pripravenom zdecimovanou redakciou.
Francúzske vyšetrovacie orgány zatkli v noci nadnes v Parížskej oblasti dovedna približne desiatku ľudí. Stalo sa tak v rámci vyšetrovania minulotýždňových islamistických atentátov v Paríži, ktoré si vyžiadali 17 obetí.
Ako informovala televízia BFM TV, vypočúvať ich budú v súvislosti s možnou podporou, ktorú mohli poskytnúť trojici páchateľov útokov v redakcii satirického týždenníka Charlie Hebdo a obchode s kóšer potravinami, ako aj pri streľbe do policajnej hliadky na parížskom predmestí Montrouge.
Policajné zdroje spresnili, že zadržaní sú podozriví z logistickej pomoci, napríklad z dodávky zbraní a poskytnutia áut útočníkom. Spravodajská spoločnosť RTL vysvetlila, že ide o ľudí blízkych atentátnikovi z Montrouge a z kóšer obchodu pri Porte de Vincennes.
Okrem toho polícia naďalej pátra po najmenej jednej osobe, ktorá sa na útokoch mohla priamo zúčastniť.
RTL ďalej informovala, že v súvislosti s parížskymi útokmi pokračuje vyšetrovanie aj v zahraničí. V Belgicku bol zadržaný priekupník so zbraňami, ktorý je podozrivý, že ich dodal aj Coulibalymu.
Polícia sa domnieva, že tento muž a Coulibaly urobili výmenný obchod, keď sa atentátnik z Paríža zbavil svojho auta značky Mini Cooper výmenou za výbušniny a asi 15 samopalov.
Francúzski vyšetrovatelia spolupracujú aj so španielskou políciou, keďže existuje podozrenie, že Coulibaly mohol spolupracovať s niektorou z tamojších zločineckých buniek.
Okrem toho z výpisu hovorov z Coulibalyho mobilu tiež vyplýva, že niekoľko dní pred atentátmi v Paríži zrejme prekročil francúzsko-španielsku hranicu. Jeho mobil lokalizovali v Madride 1. a 2. januára. Predpokladá sa, že tam bol odprevadiť svoju družku Hayat Boumeddienovú, ktorá odtiaľ odcestovala do Istanbulu. Naposledy ju videli 8. januára v turecko-sýrskom pohraničí, potom sa stopa po nej stratila.
Francúzsky denník Le Parisien priniesol tento týždeň rozhovor s Boumeddienovej priateľkou, ktorá tvrdí, že "manželia" boli veľmi blízki, takže Boumeddienová o Coulibalyho zámeroch určite vedela. Jej priateľka, ktorá v rozhovore vystupuje pod menom Maya, si však nedokáže predstaviť, že by sa Hayat na útokoch zúčastnila. Prostredníctvom denníka ju vyzvala, aby sa vzdala francúzskej polícii.
Každý týždeň je zabitý jeden novinár za to, že vykonáva svoju prácu. V deviatich z desiatich prípadov zostávajú takéto zločiny nepotrestané. Oveľa viac je žurnalistov, ktorí sa stali obeťami zastrašovania, šikanovania, hrozieb a násilia. To je jednoducho neprijateľné, zdôraznila generálna riaditeľka Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Irina Bokova v otváracom prejave jednodňovej diskusie, ktorá sa konala vo štvrtok v parížskom sídle UNESCO. Tematicky bola venovaná problematike, ako byť novinárom po Charlie.
Diskusný deň, zorganizovaný ako reakcia na minulotýždňový teroristický útok v redakcii francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo a na ďalšie násilné činy, pri ktorých zomrelo 17 ľudí, bol venovaný slobode prejavu, bezpečnosti novinárov, podpore medzikultúrneho dialógu a boju proti diskriminácii a netolerancii. Tieto otázky sú jadrom mandátu a činnosti UNESCO, ktorá v tomto roku slávi 70. výročie založenia. Jednodňová diskusia sa konala s podporou Rakúska, Francúzska a Švédska v partnerstve s rozhlasovou stanicou France Culture zameranou na kultúru v skupine Radio France.
Generálna riaditeľka UNESCO zdôraznila prácu, ktorú organizácia vykonáva v oblasti vzdelávania o ľudských právach a predchádzaní genocíd, ďalej v aktivitách zameraných na dodržiavanie slobody prejavu a vzdelávania v médiách, ale aj svetového kultúrneho dedičstva.
Širšej verejnosti, ktorá sa zúčastnila na diskusii, najvyššia predstaviteľka UNESCO pripomenula spoločné rozhodnutie schválené v roku 2006 členskými štátmi UNESCO, že "budú dodržiavať slobodu prejavu a zároveň rešpektovať vierovyznanie a náboženské symboly".
Na podujatí sa zúčastnilo 60 novinárov z celého sveta, predstavitelia cirkví a náboženstiev - moslimského, židovského a kresťanského - ako aj zástupcovia členských štátov pri UNESCO. Spolu s Bokovou skonštatovali znepokojenie nad útokom na slobodu prejavu. Zároveň vyslovili podporu jej výzve na zvýšenú spoluprácu s cieľom zlepšiť bezpečnosť novinárov, vytvoriť nové formy vzdelávania v mediálnej oblasti a podporiť dialóg medzi jednotlivými komunitami ale aj vo vnútri jednotlivých komunít.
Francúzsky karikaturista Plantu, vlastným menom Jean Plantureux (63), vyzdvihol právo každého človeka vyjadriť svoj názor. Podčiarkol prínos karikaturistov na celom svete, ktorí "rozprávajú svojím srdcom" a pripomenul záväzok daný v rámci mimovládnej organizácie Dessins pour la paix (Kresby za mier). Táto iniciatíva, založená v roku 2006 pri OSN v New Yorku, združuje niekoľkých významných karikaturistov celého sveta v boji proti netolerancii, za vzájomné porozumenie a rešpekt medzi ľuďmi rôznych kultúr a vierovyznania. Karikatúry slúžia ako univerzálny komunikačný prostriedok.
Počas dňa diskusie účastníci viedli rozhovory pri dvoch okrúhlych stoloch. Sústredili sa na dve hlavné témy: bezpečnosť novinárov a posilnenie dialógu medzi kultúrami. Pri prvom okrúhlom stole sa stretli reportéri a komentátori zahraničných médií. Pri druhom diskutovali najmä zástupcovia náboženstiev, informovala UNESCO na svojej webovej stránke.
Francúzsky satirický časopis Charlie Hebdo sa stal terčom kritiky viedenského arcibiskupa kardinála Christopha Schönborna.
"Charlie Hebdo sa celé roky nerozpakoval okrem humorných a satirických karikatúr politickej povahy zobrazovať najmä kresťanstvo a islam v opovrhnutiahodných a vulgárnych karikatúrach," napísal Schönborn v stĺpčeku zverejnenom v dnešnom vydaní rakúskych novín Heute, ktoré sú distribuované zdarma.
Kardinál v tejto súvislosti pripomenul "smutný príbeh štvavých karikatúr" v Rakúsku z konca 19. storočia. "Myslím na nenávistné antisemitské karikatúry. Toto jedovaté semeno vzklíčilo a prispelo k masovému vraždeniu židov. Keby sa vtedy urobili rázne kroky proti tomuto štvaniu, možno by sa predišlo veľkému utrpeniu a hroznému pocitu viny," uviedol Schönborn, ktorého citovala agentúra APA.
Podľa kardinála existujú limity slobody prejavu, tlače a vierovyznania. Platia tam, "kde ide o ctenie si toho, čo je inému posvätné".
Schönborn považuje karikaturistov za "meradlo" slobody prejavu, tlače a vierovyznania, pričom podľa neho ide o "základné slobody dobrej, otvorenej spoločnosti".
Útoky v Paríži podľa Schönborna ukázali, aké sú tieto slobody cenné. Napriek svojmu postoju ku karikatúram v týždenníku Charlie Hebdo kardinál zdôraznil, že násilie voči jeho redakcii je neospravedlniteľné.
Copyright © TASR 2015
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Šéfredaktor pravicového týždenníka Magyar Demokrata András Bencsik dnes poprel, že by sa predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vzdal podpory vláde blízkych súkromných pravicových médií, ako aj údajné Orbánovo vyhlásenie, že vláda sa v budúcnosti chce opierať výhradne o verejnoprávne médiá.
Uvedené tvrdenia napísal spravodajský server Vs.hu, odvolávajúc sa na viaceré nezávislé zdroje. Orbán mal minulý piatok zvolať šéfov médií blízkych vláde, medzi ktorými boli aj šéfredaktor stanice Lánchíd Rádió Otto Gajdics, šéfredaktor týždenníka Heti Válasz Gábor Borókai, šéfredaktori Magyar Nemzetu a serveru Mno.hu, Gábor Liszkay a Gábor Élö, ako aj šéf týždenníka Magyar Demokrata Bencsik.
Bencsik pre agentúru MTI potvrdil, že schôdzka sa uskutočnila a že trvala dve hodiny, ale spresnil, že na nej boli prítomní aj predstavitelia iných médií, nielen pravicových.
Podľa jeho slov predseda vlády zhodnotil uplynulý rok a sformuloval výzvy terajšieho vládneho cyklu. "O peniazoch nebola reč," zdôraznil šéfredaktor.
Podľa nemenovaných zdrojov Orbán vyhlásil, že za najdôležitejší vládny komunikačný kanál budú kabinet i vládna strana Fidesz považovať verejnoprávne médiá. Šéfov súkromných médií mal údajne upozorniť na to, aby neočakávali v budúcnosti významné množstvo reklamy od štátu a aby sa "postavili na vlastné nohy".
Najvyšší španielsky súdny dvor v Madride pozastavil trestné stíhanie humoristu Faca Díaza, ktorý čelil obvineniu zoskupenia obetí terorizmu, že vo svojom satirickom internetovom magazíne prispel k nactiutŕhaniu obetí teroristických útokov.
Sudca Javier Gómez Bermúdez síce priznal, že inkriminované video nie je v súlade s jeho vkusom, avšak poznamenal, že obete teroru nezosmiešňuje.
Kým spolok zastupujúci obete teroru označil humoristov skeč, v ktorom maskovaný oznámil, že vládni ľudovci "po 20 rokoch definitívne končia ozbrojené aktivity", a súčasne požadoval prepustenie pokladníka ľudovcov stíhaného pre ilegálne financovanie strany, za "bagatelizáciu" aktivít teroristickej organizácie Baskicko a jeho sloboda (ETA) a tým aj urážku obetí jej teroru, sudca bol iného názoru.
Ľudovci premiéra Mariana Rajoya súčasne vyžili kauzu na protiofenzívu voči strane Podemos, ktorá sa podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky môže stať po májových regionálnych a komunálnych voľbách najsilnejšou politickou stranou krajiny. Viacerí z politikov vládnej strany totiž naznačili, že Facu Díaz patrí medzi sympatizantov Podemos, a spomínanú scénku dali do priamej súvislosti so zakladateľom konkurenčného ľavicového subjektu Pablom Iglesiasom.
Humorista to opakovane poprel a navyše aj na súde zdôraznil, že nemal najmenší zámer uraziť obete teroru ETA a že jeho scénka mala za cieľ výlučne pranierovanie korupčných škandálov.
Sudca Javier Gómez Bermúdez síce priznal, že inkriminované video nie je v súlade s jeho vkusom, avšak poznamenal, že obete teroru nezosmiešňuje.
Kým spolok zastupujúci obete teroru označil humoristov skeč, v ktorom maskovaný oznámil, že vládni ľudovci "po 20 rokoch definitívne končia ozbrojené aktivity", a súčasne požadoval prepustenie pokladníka ľudovcov stíhaného pre ilegálne financovanie strany, za "bagatelizáciu" aktivít teroristickej organizácie Baskicko a jeho sloboda (ETA) a tým aj urážku obetí jej teroru, sudca bol iného názoru.
Ľudovci premiéra Mariana Rajoya súčasne vyžili kauzu na protiofenzívu voči strane Podemos, ktorá sa podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky môže stať po májových regionálnych a komunálnych voľbách najsilnejšou politickou stranou krajiny. Viacerí z politikov vládnej strany totiž naznačili, že Facu Díaz patrí medzi sympatizantov Podemos, a spomínanú scénku dali do priamej súvislosti so zakladateľom konkurenčného ľavicového subjektu Pablom Iglesiasom.
Humorista to opakovane poprel a navyše aj na súde zdôraznil, že nemal najmenší zámer uraziť obete teroru ETA a že jeho scénka mala za cieľ výlučne pranierovanie korupčných škandálov.
Internetové stránky viacerých francúzskych celoštátnych denníkov sú dnes čiastočne nedostupné. Úvodná stránka sa síce používateľovi dá načítať, ale ďalšie stránky a rubriky už nie. Príčina tohto stavu nie je známa, ale na sociálnych sieťach sa špekuluje, že ide o rozsiahly počítačový útok.
Okrem webových strán celoštátnych periodík, napríklad L'Express, Le Parisien, 20 Minutes, France Inter, Mediapart či Marianne a ďalších, sú nedostupné aj ďalšie služby providera Oxalide, napríklad Alinea.fr alebo Kiloutou.fr.
Počítačoví experti si myslia, že ide o počítačový útok. Tento scenár sa však zatiaľ nepotvrdil, pretože by mohlo ísť aj o systémovú poruchu v sieti.
Od útokov islamistických extrémistov, ktoré sa minulý týždeň odohrali v Paríži a skončili sa smrťou 17 ľudí, francúzska armáda eviduje hackerské útoky na 19.000 francúzskych webových stránkach. Uviedol to vo štvrtok šéf odboru počítačovej bezpečnosti v generálnom štábe francúzskej armády kontradmirál Arnaud Coustilliere, podľa ktorého ide o bezprecedentný nárast ich počtu za jediný týždeň.
Mnohé z týchto počítačových útokov uskutočnili "viac- alebo menejčlenné" skupiny vrátane niektorých dobre známych islamistických hackerských skupín, informovala tlačová agentúra AP.
Vo väčšine prípadov hackeri dosiahli znefunkčnenie stránok ich zahltením požiadavkami (Denial of Service - DoS). Podľa kontradmirála išlo o rôzne stránky: od vojenských útvarov až po obchody s pizzou.
Copyright © TASR 2015
VÝROKY TÝŽDŇA
VÝROKY TÝŽDŇA
„Správanie magistrátu považujem za ten najobludnejší prejav hulvátstva a grobianstva. Nedopriať zosnulému večný pokoj je ozvenou najtemnejších stredovekých praktík. Obracia sa mi žalúdok z ľudí, ktorí moralizujú nad Machalovou mŕtvolou, sami sa správajú ešte horšie ako on.“
Eduard Chmelár
„Už 15. decembra som si priniesla svoju svätenú vodu, ktorá bola exorcizovaná, teda zbavená zlých síl. O posvätenie som však požiadala aj Farský úrad. Som rada, že nám vyšli v ústrety. Svoje kancelárie si mohli na požiadanie dať vysvätiť všetci pracovníci Mestského úradu. My kresťania veríme, že táto duchovná moc nám pomôže, aby sme vo svojej funkcii mohli robiť maximum.“
Andrea Turčanová, primátorka Prešova
"Postaviť sochu zo snehu nie je dovolené, ani pri hre a pre zábavu."
Muhammad Sálih al-Munadždžid ,saudskoarabský duchovný na otázku ,či je povolené, aby otcovia po snehovej víchrici na severe krajiny stavali svojim deťom snehuliakov.
"Stavanie snehuliakov je napodobňovaním neveriacich - podporuje žiadostivosť a erotiku. Nech Boh ochraňuje učencov, pretože majú bystré vnímanie sveta a rozpoznajú javy, o ktorých neuvažuje ani satan."
Priaznivec duchovného
„Dokonca
aj Hitler pokladal za dôležitejšie dostať sa do Paríža než Obama (aj keď zo
zlých dôvodov). Obama to neurobil ani zo správnych dôvodov".
Randy Weber, republikánsky člen Snemovne reprezentantov
RVR K referendu
RVR k referendu
Žiaden zákon exaktne vysielateľom neprikazuje ani nezakazuje vysielanie kampane k referendu, tvrdí hovorkyňa Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) Lucia Jelčová. "To znamená, že vysielateľ nie je povinný reklamné spoty súvisiace s referendom odvysielať. Ak sa rozhodne kampaň vysielať, musí dbať na dodržanie ustanovení, ktoré by vysielaním mohli byť porušené," konštatovala pre agentúru SITA hovorkyňa RVR Lucia Jelčová. Pod hrozbou sankcií je zakázaná napríklad politická a náboženská reklama.
Verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) a tiež súkromná televízia Markíza spoty Aliancie za rodinu k februárovému referendu o ochrane rodiny vysielať nebudú. "Zákon o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov nijakým spôsobom nerieši kampaň v elektronických médiách ani ďalšie otázky vysielania v období pred konaním referenda," pripomenula v tejto súvislosti hovorkyňa RTVS Dominika Šulková. S týmto názorom sa stotožňuje aj televízia Markíza. Aliancia za rodinu, ktorej petícia referendum iniciovala, rozhodnutie médií nevysielať spoty kritizuje.
Licenčná rada upozorňuje na rozdiel medzi vysielaním informácií o kampani a vysielaním samotnej kampane. "Vysielanie informácií o kampani, napríklad v spravodajských a publicistických formátoch neobmedzujú žiadne špeciálne pravidlá." Takéto vysielanie sa podľa hovorkyne licenčnej rady riadi zákonom o vysielaní a retransmisii, ktorý musia vysielatelia dodržiavať bez ohľadu na to, či sa koná referendum. Ak sa však vysielateľ - televízia či rádio rozhodne kampaň vysielať, musí dbať na to, aby dodržal zákon o vysielaní a retransmisii. Špeciálne jeho ustanovenia, ktoré by vysielaním kampane mohli byť porušené. "Ide predovšetkým o povinnosť vysielateľa zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielania programovej služby, zákaz politickej a náboženskej reklamy," konkretizovala Jelčová. Doplnila, že sa to taktiež týka niektorých ustanovení zákona o vysielaní mediálnej komerčnej komunikácie, podľa ktorých táto "nesmie porušovať slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach ľudí či nesmie obsahovať a podporovať diskrimináciu na základe pohlavia, rasy, farby pleti, veku, jazyka, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia, náboženstva alebo viery, národného alebo sociálneho pôvodu alebo príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine".
Ak by vysielatelia spomínané zákonné pravidlá porušili, hrozili by im sankcie. Najnižším stupňom sankcií sú upozornenie na porušenie zákona alebo odvysielanie oznamu o porušení zákona. Tie môžu dostať, ak nezabezpečia všestrannosť informácií a názorovú pluralitu programovej služby. Za ostatné vyššie spomínané zákonné pravidlá hrozí pri ich prvom porušení nefinančná sankcia - upozornenie na porušenie zákona. Pri opakovanom porušení zákona má RVR právo dať pokuty. V prípade televízie môže byť pokuta od 3 319 do 165 969 eur a pre rozhlasových vysielateľov od 497 do 49 790 eur.
Referendum o ochrane rodiny sa bude konať v sobotu 7. februára od 7:00 do 22:00. Uskutoční sa na základe petície Aliancie za rodinu. Tí, čo prídu k referendovým urnám, budú môcť odpovedať na tri otázky: 1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? 2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? 3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania? Náklady na referendum by mali dosiahnuť približne 6,3 milióna eur.
©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
CHARLIE HEBDO SPECIAL
CHARLIE HEBDO SPECIAL
Pohreby štyroch z 12 obetí minulotýždňového teroristického útoku islamských militantov na redakciu francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo sa konali včera v Paríži. Informoval o spravodajský web stanice BBC.
Priatelia, rodiny, osobnosti francúzskeho spoločenského a kultúrneho života, ale aj neznámi ľudia prišli vyjadriť svoju úctu karikaturistom Bernardovi Verlhacovi, publikujúci pod menom Tignous, ako aj Georgesovi Wolinskemu.
Na predmestí Montreuil sa konala včera súkromná rozlúčka s novinárom Verlhacom. Pokreslenú rakvu s telesnými pozostatkami "kráľa žartov" obstúpili pred obradom davy jeho priaznivcov. Obľúbeného výtvarníka následne pochovali na cintoríne Pere Lachaise, mieste posledného odpočinku mnohých slávnych spisovateľov, umelcov a skladateľov.
Na cintoríne Pere Lachaise pochovali včera aj ďalšieho kľúčového karikaturistu Charlie Hebdo Georgesa Wolinskeho.
Posledná rozlúčka sa konala včera Paríži aj s esejistkou Elsou Cayatovou a bývalým policajtom Franckom Brinsolarom, ktorý bol osobným strážcom zastreleného šéfredaktora týždenníka Stéphana Charbonniera.
Dva minulotýždňové útoky islamistov v Paríži si vyžiadali celkovo 17 obetí na životoch. Okrem redakcie Charlie Hebdo sa ich terčom stal aj supermarket s kóšer potravinami a hliadka mestskej polície.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu obvinil včera sekulárne turecké noviny Cumhuriyet z "poburovania" po tom, ako zverejnili prílohu s výňatkami z francúzskeho satirického magazínu Charlie Hebdo, ktorého redakcia sa stala terčom teroristického útoku v Paríži. Turecká prokuratúra začala dvoch novinárov z tohto denníka vyšetrovať, napísala agentúra AP.
Úrad hlavného istanbulského prokurátora začal dnes vyšetrovanie dvoch novinárov, ktorí vo svojich stĺpčekoch použili malé, čiernobiele fotografie titulnej stránky týždenníka Charlie Hebdo ako záhlavie k svojim komentárom. Informovala o tom dnes turecká štátna televízia.
Prokuratúra preveruje, či títo novinári porušili zákony proti "podnecovaniu k nenávisti a nepriateľstvu" a "urážkam náboženských hodnôt", napísala agentúra Anatólia.
Vyšetrovaná dvojica komentátorov píše pre prosekulárny denník Cumhuriyet, ktorý zo solidarity k Charlie Hebdo v stredu zverejnil výber karikatúr a článkov z jeho posledného vydania. Štvorstranová príloha neobsahovala kontroverznú satirickú obálku tohto denníka zobrazujúcu proroka Mohameda, denník tiež vynechal karikatúry, ktoré môžu moslimovia vnímať ako urážlivé.
Prokuratúra začala konať iba niekoľko hodín po vyhlásení premiéra Davutogla o tom, že jeho vláda nepripustí "urážky nášho proroka".
Copyright © TASR 2015
Po vyhlásení funus ?
Po vyhlásení funus ?
O ďalšom osude vysielania relácie Pod lampou sa rozhodne až po ukončení všetkých rokovaní medzi RTVS a spoločnosťou W PRESS. Vo včerajšom programe RTVS diskusnú reláciu nahradil dokumentárny cyklus Absolventi. Oznámil to generálny riaditeľ RTVS Václav Mika po včerajšom popoludňajšom rokovaní s produkčnou spoločnosťou.
Mika počas rokovania pripomenul, že jedine RTVS zodpovedá za obsah a dosah svojho vysielania. V tejto súvislosti zdôraznil, že RTVS si vzhľadom na zodpovednosť, spojenú so svojím hospodárením s verejnými zdrojmi, nemôže dovoliť spolupracovať so spoločnosťou, ktorá vytvára formát spôsobujúci riziko sankcií a pokút pre vysielateľa.
"Vážime si divákov relácie Pod lampou, rovnako ako všetkých našich divákov a poslucháčov, ale nie je možné, aby si konkrétna spoločnosť bezpodmienečne a bez garancie dodržiavania zásad a pravidiel nárokovala vysielací čas v televíznom alebo rozhlasovom vysielaní," povedal v tejto súvislosti Mika.
Ako dodal, zástupcov spoločnosti W PRESS upozornil aj na to, že RTVS má v súčasnosti stále nedoriešenú kauzu súvisiacu s odvysielaním relácie Pod Lampou z júna 2011, kde voči RTVS Rada pre vysielanie a retransmisiu vydala sankciu odvysielať oznámenie o porušení zákona z dôvodu, že v relácii nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť. Zároveň je v tejto veci podaná žaloba, na základe ktorej hrozí RTVS sankcia vo výške 150.000 eur za náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do práv na ochranu osobnosti.
"K tomuto sa viaže Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 21.8.2014, ktorú ale RTVS so spoločnosťou W PRESS nepodpísala pre okolnosti, ktoré vznikli pri rokovaní, a v záujme ďalšej spolupráce," vysvetlil Mika. Dohodu dnes RTVS opätovne predložila druhej strane. W PRESS sa má k nej vyjadriť.
Štefan Hríb sa k rokovaniu RTVS a spoločnosti W PRESS vyjadril na portáli www.tyzden.sk. Podľa neho Václav Mika definitívne pochoval Lampu v RTVS. "Urobíme v nasledujúcich dňoch a týždňoch všetko pre to, aby slobodné diskusie Pod lampou neboli na Slovensku umlčané," vyhlásil Hríb.
Copyright © TASR 2015
15. 1. 2015
RTVS: Vyhlásenie k záverom rokovania medzi RTVS a spoločnosťou W PRESS
RTVS:
Vyhlásenie k záverom rokovania medzi RTVS a spoločnosťou W PRESS
Dnes krátko po 16.00 hod. sa uskutočnilo stretnutie medzi predstaviteľmi RTVS a W PRESS, a. s. s cieľom rokovať o súčasnej situácii v spojitosti s formátom Pod Lampou.
RTVS naďalej trvá na svojom stanovisku, že spoločnosť W PRESS, a. s. nemôže byť dôveryhodným zmluvným partnerom RTVS a to nielen z dôvodov marketingových a obchodných aktivít vydavateľstva, na ktoré využíva formát Pod lampou, ale najmä v súvislosti so zodpovednosťou RTVS a jej hospodárením s verejnými zdrojmi.
RTVS je totiž jediná zodpovedná za obsah a dosah svojho vysielania. Práve preto uzatvára také zmluvné vzťahy, ktoré zodpovedajú podmienkam štandardnej zodpovednosti vysielateľa. RTVS si nemôže dovoliť uzatvoriť zmluvnú spoluprácu so spoločnosťou, ktorá vytvára konkrétny formát spôsobom, ktorý na seba opakovane viaže riziko sankcií a pokút.
Vážime si divákov relácie Pod lampou, rovnako ako všetkých našich divákov a poslucháčov, ale nie je možné, aby si konkrétna spoločnosť bezpodmienečne a bez garancie dodržiavania zásad a pravidiel nárokovala vysielací čas v televíznom alebo rozhlasovom vysielaní.
Z dnešného stretnutia vyplýva, že ďalší osud vysielania relácie Pod Lampou bude zrejmý, a RTVS o ňom bude informovať, až po ukončení všetkých rokovaní. Dnes (15.01.2015) reláciu Pod lampou vo vysielaní Dvojky nahradíme dokumentárnym cyklom Absolventi.
Na stretnutí dňa 15.1.2015 sme zároveň informovali predstaviteľov W PRESS, a.s., že RTVS má v súčasnosti stále nedoriešenú kauzu súvisiacu s odvysielaním relácie Pod Lampou z júna 2011, kde voči RTVS Rada pre vysielanie a retransmisiu vydala sankciu odvysielania oznámenia o porušení zákona z dôvodu, že v relácii nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť. Zároveň je v tejto veci RTVS žalovaná o sumu 150.000 eur za náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do práv na ochranu osobnosti.
K tomuto sa viaže Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 21.8.2014, ktorú ale RTVS so spoločnosťou W PRESS, a.s. nepodpísala kvôli okolnostiam, ktoré vznikli pri rokovaní a v záujme ďalšej spolupráce. Vzhľadom na súčasný vývoj situácie sme túto dohodu dnes opätovne spoločnosti W PRESS, a.s. predložili s príslušnou lehotou na vyjadrenie.
Václav Mika, generálny riaditeľ RTVS
CHARLIE HEBDO SPECIAL
CHARLIE HEBDO SPECIAL
Európsky parlament (EP) dnes, v posledný deň januárového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu, odsúdil policajné razie a zadržanie viacerých novinárov z decembra 2014 v Turecku.
Europoslanci prostredníctvom uznesenia pripomenuli vláde v Ankare, že slobodná a pluralitná tlač je základnou zložkou každej demokratickej spoločnosti, a vyzvali Turecko, aby venovalo slobode médií viac pozornosti. Podľa ich upozornenia je to spolu s pokračovaním reformného procesu dôležitou podmienkou poskytovania predvstupovej pomoci zo strany EÚ.
Europarlament v tejto súvislosti vyzval na poskytnutie podrobných a transparentných informácií o obvineniach proti obžalovaným, ako aj prístup obžalovaných k usvedčujúcim dôkazom a dodržanie ich práva na obhajcu. Poslanci žiadajú riadne preskúmanie týchto prípadov s cieľom bezodkladne a bez odôvodnených pochybností preukázať, či sú vznesené obvinenia pravdivé.
Poslanci EP vyjadrili v uznesení znepokojenie nad odvracaním sa Turecka od demokratických reforiem a nízkou mierou tolerancie vlády v Ankare voči verejným protestom a kritickým médiám. Vyzvali preto tureckú vládu, aby sa naliehavo venovala otázke slobody médií a zabezpečila primeraný právny rámec, ktorý zaručí pluralitu médií v súlade s medzinárodnými normami.
Poslanci tureckej strane pripomenuli, že Rada EÚ (členské štáty) vlani v decembri rozhodla o tom, že je potrebné väčšie prepojenie medzi finančnou pomocou v rámci nástroja predvstupovej pomoci na roky 2014–20 a celkovým pokrokom dosiahnutým pri vykonávaní predvstupovej stratégie, vrátane dodržiavania základných práv a slobôd. Parlament v tejto súvislosti spresnil, že sa to týka aj zaručenia nezávislosti médií.
Francúzsky orgán pre kontrolu vysielania elektronických médií mal dnes mimoriadne zasadnutie s mediálnymi organizáciami, aby spoločne preskúmali "chyby" pri spravodajskom pokrývaní teroristických útokov v oblasti Paríža. Bolo pri nich zabitých 20 ľudí vrátane troch strelcov, pripomenula tlačová agentúra AP.
Objavili sa obvinenia, že spravodajské televízne stanice odhalili priveľa informácií o miestach, kde sa ukrývajú rukojemníci atentátnikov, a to ich ohrozovalo. Niektorí predstavitelia uviedli, že stanice tým narušovali policajné operácie.
Francúzska rada pre vysielanie si prezrie stovky hodín televíznych záznamov a na základe toho rozhodne, či sa francúzske televízne stanice dopustili chýb trestateľných pokutami alebo sankciami. Rada, známa pod francúzskou skratkou CSA, tiež rozhodne o pravidlách pre spravodajské pokrývanie mimoriadnych udalostí v budúcnosti.
Rýchly priebeh najkrvavejších a najdramatickejších teroristických útokov, aké sa vo Francúzsku odohrali za posledné desaťročia, pripútal k televíznym obrazovkám v krajine milióny ľudí.
Copyright © TASR 2015
B. ŠKRIPEK: Homosexuáli nie sú ústavou uznanou menšinou
B. ŠKRIPEK:
Homosexuáli nie sú ústavou uznanou menšinou
Ako reakciu na medializované stanovisko europoslankyne Moniky Beňovej v pracovnej skupine sociálnych demokratov vo výbore LIBE EP k referendu chcem vyjadriť nasledovné:
1. Ústava SR priznáva v čl. 33 a čl. 34 práva len národnostným menšinám a etnickým skupinám.
2. Práva skupín s inou ako heterosexuálnou orientáciou upravuje zákon č.365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), avšak len v určitých týmito zákonmi vymedzených oblastiach, ku ktorým manželstvo a rodina nepatrí.
Chcem zdôrazniť, že v Ústave SR nemáme zadefinované špeciálne práva pre skupinu ľudí s homosexuálnym cítením. Preto nie je možné ich považovať za ústavou uznanú menšinu.
Ďalej chcem zdôrazniť, že predmetom referenda sú otázky, ktoré spadajú do výhradnej kompetencie členských štátov. Je mimoriadne nevhodné, ak sa o nich rokuje na pôde Európskeho parlamentu. Nepáči sa mi, že pani poslankyňa spochybňuje legitimitu referenda. Pretože Ústavný súd SR vydal vyjadrenie, podľa ktorého referendové otázky sú v súlade s Ústavou SR a Ústavný súd je jediný orgán, ktorý môže ústavnosť referenda posúdiť.
Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Branislav Škripek
RTVS začína s testovaním elektronického systému
RTVS začína s testovaním
elektronického systému
RTVS začína s testovaním elektronického systému Centrálneho registra námetov. V záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre všetkých predkladateľov námetov alebo programových projektov elektronický systém vyžaduje súbor povinných informácií, doplnených o nepovinné položky.
Elektronický systém je k dispozícii pre televíznu aj rozhlasovú programovú službu RTVS na webovej adrese: http://www.rtvs.org/centralny-register-nametov.
V rámci testovacieho obdobia, ktoré bude prebiehať rok, t. j. do 31. 12. 2015, bude možné predkladať projekty do Centrálneho registra námetov aj doterajším spôsobom:
Elektronická adresa, e-mail: crn@rtvs.sk
Poštová adresa: RTVS - CRN, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava
Osobne: Podateľňa, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava
Počas testovacieho obdobia bude možné konzultovať metodiku registrácie námetov prostredníctvom správcu systému:
Mgr. art. Silvia Barčíková
Centrálny register námetov
Mlynská dolina
845 45 Bratislava
Tel: +421 2 6061 5546
Tel: +421 919 24 5546
E-mail: crn@rtvs.sk
CHARLIE HEBDO SPECIAL
CHARLIE HEBDO SPECIAL
Francúzsky komik Dieudonne M'bala M'bala sa postaví pred súd kvôli podozreniu z glorifikácie terorizmu po tom, ako na sociálnej sieti Facebook zverejnil status, v ktorom sa cíti byť "Charlie Coulibaly," čo je slovná hračka kombinujúca rozšírené heslo "Je suis Charlie" (Ja som Charlie) a meno jedného z troch páchateľov nedávnych teroristických útokov v Paríži.
Amedy Coulibaly, ktorého meno vtip inšpirovalo, zavraždil policajtku a štyroch zákazníkov v obchode s kóšer potravinami v Paríži. Došlo k tomu dva dni po tom, ako dvaja teroristi zabili 12 ľudí v neďalekej redakcii časopisu Charlie Hebdo, doplnila agentúra Reuters.
Prokuratúra začala vyšetrovať komikov status v pondelok. Dieudonne M'bala M'bala už čelil obvineniam z antisemitizmu a zosmiešňovaniu smrti amerického novinára Jamesa Foleyho, ktorého zavraždili militanti extrémistickej skupiny Islamský štát.
Jeho právnik Jaques Verdier vyhlásil, že zatknutie M'balu M'balu za status na sociálnej sieti je prehnané. Ak bude uznaný vinným, mohol by komik stráviť za mrežami až sedem rokov.
Francúzska armáda eviduje hackerské útoky na 19.000 francúzskych webových stránok od útokov islamských extrémistov v Paríži, ktoré sa skončili smrťou 20 ľudí, povedal dnes šéf odboru počítačovej bezpečnosti v generálnom štábe francúzskej armády, kontradmirál Arnaud Coustilliere. Podľa jeho slov ide o bezprecedentný nárast ich počtu za jediný týždeň.
"Nič také sme doteraz nikdy nevideli. Je to prvýkrát, čo krajina čelí takej veľkej vlne počítačových útokov," zdôraznil.
Mnohé z týchto počítačových útokov uskutočnili "viac- alebo menejčlenné" skupiny, vrátane niektorých dobre známych islamistických hackerských skupín, informovala tlačová agentúra AP.
Vo väčšine prípadov hackeri dosiahli znefunkčnenie stránok ich zahltením požiadavkami (Denial of Service - DoS). Podľa kontradmirála išlo o stránky celej šírky sektorov od vojenských útvarov až po obchody s pizzou.
Pápež František dnes v súvislosti s minulotýždňovými teroristickými útokmi v Paríži obhajoval slobodu prejavu, dodal však, že nie je správne provokovať iných napádaním ich náboženstva. Informovala o tom agentúra Reuters.
Pápež na palube lietadla smerujúceho zo Srí Lanky na Filipíny zároveň podotkol, že na takéto urážanie sa môže "očakávať" reakcia. "Nemôžete provokovať, nemôžete urážať náboženstvo iných, nemôžete si robiť žarty z náboženstva," upozornil najvyšší pontifex.
František, ktorý útoky v Paríži už odsúdil, na otázku o vzťahu medzi slobodou vierovyznania a slobodou prejavu odpovedal: "Domnievam sa, že sloboda vierovyznania a sloboda prejavu sú základné ľudské práva."
"Je pravdou, že nesmiete reagovať násilne - avšak napriek tomu, že sme dobrí priatelia, ak (on) povie zlé slovo na moju matku, môže očakávať úder, to je normálne," uviedol pápež na ilustrovanie príkladu reakcie, ukážuc na jedného zo svojich spolupracovníkov.
"Nemôžete urobiť hračku z náboženstva iných," dodal. "Títo ľudia provokujú a potom (sa môže niečo stať). V slobode prejavu sú hranice," upozornil pápež.
V súvislosti s náboženskými vojnami v minulosti, ako boli križiacke výpravy schválené katolíckou cirkvou proti islamu, pápež povedal: "Predstavte si vlastnú krajinu. Koľko náboženských vojen sme mali? Aj keď sme boli hriešnikmi, nemôžete zabíjať v mene Boha. To je poblúznenie."
Na otázku, či sa cíti byť ohrozený možným útokom islamských extrémistov, František podotkol, že si viac starostí robí o iných. Zároveň zdôraznil, že je presvedčený o bezpečnostných opatreniach Vatikánu.
"Som v Božích rukách," vyhlásil a zavtipkoval, že požiadal Boha, aby ho ušetril od bolestivej smrti. "Či sa bojím? Viete, že trpím poruchou: mám veľkú dávku bezstarostnosti. Ak by sa mi malo niečo stať, povedal som Pánovi: 'Žiadam ťa len o tú milosť, aby to nebolelo, pretože nie som odvážny, keď som konfrontovaný s bolesťou.' Som veľmi bojazlivý," povedal pápež.
Copyright © TASR 2015
Pakistanskí poslanci protestovali proti publikovaniu karikatúr proroka Mohameda vo francúzskom satirickom týždenníku Charlie Hebdo, ktorý minulý týždeň napadli extrémisti. Štátna televízia vo štvrtok uviedla, že zákonodarcovia jednohlasne schválili rezolúciu odsudzujúcu zverejnenie obrázkov. Koľko ich hlasovalo celkovo, televízia neuviedla. Po hlasovaní skupina poslancov uskutočnila protest pred parlamentom, kde odsúdili francúzsky magazín. Dvaja extrémisti zastrelil v redakcii Charlie Hebdo minulý týždeň 12 ľudí. Satirický týždenník opakovane hnevá moslimov tým, že zobrazuje kresby Mohameda. Mnohí moslimovia v Pakistane považujú takéto obrázky za rúhanie.
Demonštranti v tureckom Istanbule v stredu verejne spálili výtlačky sekulárnych novín Cumhuriyet, ktoré zverejnili do turečtiny preložené karikatúry z francúzskeho magazínu Charlie Hebdo. Vo štvrtok o tom informuje spravodajský portál britského denníka The Guardian. Ten z demonštrácie zverejnil aj videozáznam. Vidieť na ňom, ako sa protestujúci vyhrážajú novinárom z Cumhuriyetu, ktorí podľa nich za zverejnenie karikatúr "zaplatia". Radikálni demonštranti takisto vyjadrili podporu bratom Kouachiovcom, ktorí zavraždili desiatich zamestnancov Charlie Hebdo, ako aj dvoch policajtov.
Charlie Hebdo vyšiel v stredu prvýkrát od nedeľňajšieho útoku. Jeho trojmiliónový náklad sa okamžite vypredal a vydavateľ chce preto mimoriadne vydať ďalšie výtlačky novín. Na obálke nového čísla je zobrazená karikatúra Mohameda, ktorý drží tabuľku s nápisom Je suis Charlie (Ja som Charlie). Nad tým je nápis "Všetko je odpustené".
©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Štyridsaťtriročný Armitage, známy najmä ako Thorin Oakenshield z trilógie Hobit (2012, 2013 a 2014), stvárni Francisa Dolarhydea, sériového vraha s prezývkou Zúbková víla. Postavu z knihy Červený drak (1981) Thomasa Harrisa v rovnomennej adaptácii z roku 2002 stvárnil Ralph Fiennes a predtým si ju v snímke Lovec ľudí (1986) zahral Tom Noonan. Rodák z anglického Leicesteru by sa mal podľa zverejnených informácií objaviť v šiestich epizódach tretej série Hannibala, ktorá by sa mala na televízne obrazovky dostať v tomto roku, no presný dátum premiéry zatiaľ nie je známy.
Minulý mesiac tvorcovia oznámili, že rolu sadistického boháča Masona Vergera po Michaelovi Pittovi v novej sezóne prevezme Joe Anderson. Viac priestoru by mala dostať záhadná psychiatrička Bedelia du Maurier v podaní
Gillian Anderson, ktorá sa z predstaviteľky vedľajšej postavy posunula medzi hlavné herecké obsadenie. Novou tvárou bude japonská herečka Tao Okamoto, známa ako Mariko Yashida z komiksovky Wolverine (2013), ktorá stvárni tajomnú Lady Murasaki.
Hannibal Lecter v podaní Madsa Mikkelsena bude v tretej sérii po krvavom finále druhej sezóny spolu s Bedeliou na úteku. I keď nebolo jasné, či Will Graham (Hugh Dancy), Alana Bloom (Caroline Dhavernas) a Jack Crawford (Laurence Fishburne), záver série prežili, tvorcovia už potvrdili, že v nových častiach bude účinkovať aj Laurence Fishburne a chýbať nebude ani Hugh Dancy.
Richard Armitage, celým menom Richard Crispin Armitage, sa ako 17-ročný pridal k cirkusu v Budapešti, neskôr pôsobil v divadlách a dostával aj menšie roly v televízii. Prvú hlavnú úlohu stvárnil v miniseriáli North & South (2004) z produkcie BBC. V rokoch 2006 až 2009 stvárňoval Guya of Gisbourne v seriáli Robin Hood (2006 - 2009), v rokoch 2008 až 2010 účinkoval ako Lucas North v seriáli MI5 (2002 - 2011) a napokon sa predstavil ako John Porter v akčnom seriáli Protiúder (2010), ktorý však v úvode druhej sezóny opustil. Po malej úlohe v komiksovke Captain America: Prvý Avenger (2011) prišla prelomová rola, vďaka ktorej sa preslávil na celom svete. V roku 2012 sa na filmovom plátne po prvý raz predstavil ako kráľ trpaslíkov Thorin Oakenshield v prvej časti trojdielnej adaptácie knihy Hobit J. R. R. Tolkiena v réžii Petra Jacksona.
©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Maďarský súd nariadil zmazať z extrémistického servera Kuruc.info.hu článok, v ktorom neznámy autor popieral holokaust, uviedla dnes agentúra MTI.
Článok, v ktorom spochybnil autor pravdivosť udalostí z koncentračného tábora Osvienčim, zverejnil server ešte v júli 2013. Prokuratúra hlavného mesta iniciovala vyšetrovanie z podozrenia z trestného činu verejného popierania činov spáchaných národnými socialistami a komunistickými režimami.
MTI pripomína, že trestné stíhanie začali v zmysle novely trestného zákonníka z roku 2012.
Polícia pri vyšetrovaní však nedokázala identifikovať autora, ani toho, kto článok publikoval. Prokuratúra preto požiadala súd, aby nariadil zamazanie uvedeného článku.
Podľa hovorcu Súdu hlavného mesta Pétera Pótu v zmysle prvostupňového verdiktu americkej spoločnosti, ktorá webovú stránku prevádzkuje, súd poskytol jeden pracovný deň na to, aby zariadil nedostupnosť protiprávneho článku, prípadne ho zmazal z databázy.
Maďarský súd požiadal o zariadenie nedostupnosti internetového obsahu teraz prvýkrát. Ak prevádzkovateľ webovej stránky nezrealizuje verdikt súdu, maďarské ministerstvo zahraničných vecí požiada o právnu pomoc orgány USA.
Server Kuruc.info.hu zverejňuje nacionalistické, antisemitské a protirómske publikácie.
Teheránsky prokurátor oznámil, že zadržaný novinár z amerického denníka Washington Post Jason Rezaian bol obžalovaný a postavia ho pred súd. Informovala o tom dnes iránska oficiálna tlačová agentúra IRNA.
Prokurátor Abbás Džafárí Dolatabadí dodal, že obžalovaný je od roku 2012 šéfom teheránskej redakcie denníka Washington Post. Žurnalista má dvojité iránsko-americké občianstvo, uviedla agentúra AP.
Rezaiana zadržiavajú od júla 2012. Agentúra IRNA nezverejnila, akým obvineniam novinár čelí. Podľa agentúrnej správy ho však bude súdiť iránsky Islamský revolučný súd, ktorý sa väčšinou zaoberá prípadmi týkajúcimi sa napríklad bezpečnostných trestných činov a politickými kauzami.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa rozhodol, že už nebude podporovať jemu blízke súkromné médiá. Vláda sa v budúcnosti chce údajne opierať výhradne o verejnoprávne médiá, napísal dnes spravodajský server Vs.hu.
Serveru viaceré nezávislé zdroje potvrdili, že Orbán minulý piatok zvolal šéfov médií blízkych vláde, medzi ktorými boli aj šéfredaktor rozhlasu Lánchíd Rádió Otto Gajdics, šéfredaktor týždenníka Heti Válasz Gábor Borókai, šéfredaktori Magyar Nemzetu a serveru Mno.hu Gábor Liszkay a Gábor Élö, ako aj šéf týždenníka Magyar Demokrata András Bencsik.
Premiér im povedal, že už nepovažuje za dôležité podporovať tieto súkromné médiá a doterajší nadštandardný vzťah medzi nimi a vládnou stranou Fidesz sa skončí.
Podľa nemenovaných zdrojov Orbán dodal, že za najdôležitejší komunikačný kanál na prezentovanie postojov Fideszu bude považovať verejnoprávne médiá. Šéfov súkromných médií upozornil na to, aby neočakávali v budúcnosti významné množstvo reklamy od štátu a aby sa "postavili na vlastné nohy".
Vs.hu v tejto súvislosti pripomína, že Fond na podporu poskytovateľov mediálnych služieb a správy majetku (MTVA), ktorý má na starosti výrobu spravodajstva a iných programov pre verejnoprávne médiá, začiatkom minulého týždňa oznámil, že z televíznej stanice M1 vytvorí spravodajský kanál.
Premiérov hovorca Bertalan Havasi odmietol komentovať, či potvrdiť uvedené informácie s poznámkou, že išlo o neverejné stretnutie.
Server poznamenal, že po vlaňajších parlamentných voľbách bol už v lete citeľný nárast napätia vo vzťahu Orbána s jedným z najdôležitejších vlastníkov viacerých pravicových médií - Lajosom Simicskom. Pod jeho vplyv patrili Magyar Nemzet, Hír TV a Lánchíd Rádió.
Magyar Nemzet v septembri zvýšil cenu výtlačkov a šéfredaktor Liszkay v úvodníku neopomenul napísať, že zvyšovať ceny boli nútení naposledy v časoch Medgyessyho vlády. V Magyar Nemzete potom museli ešte aj znižovať počet zamestnancov. Prepúšťali aj z Hír TV, ktorý v poslednom čase informuje o vládnych krokoch, prípadne o záležitostiach Fideszu, čoraz kritickejšie. Na rozhovory volajú do tejto televízie stále viac ľavicových politikov, píše Vs.hu.
Copyright © TASR 2015
RTVS. Smernica o pravidlách vysielania pred referendom 7. 2. 2015
RTVS
Smernica o pravidlách vysielania pred referendom 7. 2. 2015
CHARLIE HEBDO SPECIAL
CHARLIE HEBDO SPECIAL
Na obálke nového čísla je zobrazená karikatúra Mohameda, ktorý drží tabuľku s nápisom Je suis Charlie (Ja som Charlie). Pod tým je nápis "Všetko je odpustené". Vnútri samotného čísla je ďalšia karikatúra, na ktorej džihádisti hovoria: "Nemali sme sa dotýkať ľudí z Charlie... Teraz budú vyzerať ako mučeníci, a keď sa dostanú do neba, títo bastardi nám ukradnú naše panny".
Streľba v Charlie Hebdo a ďalšie teroristické činy v Paríži si minulý týždeň vyžiadali dokopy 17 mŕtvych a predstavujú najhoršie útoky na francúzskej pôde za posledné desaťročia. Podľa niektorých zo svedkov ozbrojenci v redakcii vykrikovali, že prišli "pomstiť proroka". Konzervatívni moslimovia totiž považujú akékoľvek zobrazovanie Mohameda za rúhanie. Trojicu páchateľov minulotýždňových útokov usmrtila polícia, ktorá však v pondelok vyhlásila, že nažive môže byť ďalších šesť členov danej teroristickej bunky.
©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Spojené štáty považujú za autentické video, pomocou ktorého sa teroristická organizácia al-Káida na Arabskom polostrove (AQAP) prihlásila dnes k zodpovednosti za teroristický útok na francúzsky satirický magazín Charlie Hebdo. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na americké ministerstvo zahraničných vecí.
Podľa hovorkyne sa 11-minútové video, ktoré sa objavilo v podobe videozáznamu na portáli YouTube, zdá byť autentické. Zodpovední pracovníci aktuálne určujú špecifické aspekty vyhlásení, ktoré na ňom táto bunka al-Káidy v Jemene uskutočnila. "Domnievame sa, že video pochádza z mediálneho krídla AQAP," uviedla hovorkyňa rezortu americkej diplomacie Marie Harfová.
"Prechádzame jasne cez každú jeho časť... Bolo tam ideologické vedenie? Boli tam peniaze? Bol tam tréning? Toto sú špecifické aspekty, cez ktoré prechádzame..," vysvetlila.
Jemenská odnož al-Káidy zdôvodnila vo videu útok, ktorý si vyžiadal 12 obetí na životoch, pomstou za urážku proroka Mohameda.
Predstaviteľ AQAP Násir bin Alí al-Ansí na videu vyhlasuje, že "požehnanú bitku v Paríži sme spáchali my, Organizácia al-Káidy na Arabskom polostrove, (...) ako pomstu za Božieho posla".
Iba veľmi malé pochopenie našlo nové číslo satirického francúzskeho týždenníka Charlie Hebdo u šéfa Ústredia moslimských obcí v Českej republike Muneeba Alrawiho. Informoval o tom dnes spravodajský server Novinky.cz.
Za vydaním nového čísla, na ktorého obálke je karikatúra plačúceho proroka Mohameda, vidí líder moslimskej komunity Alrawi až neetickú snahu priživiť sa na smrti zavraždených novinárov.
Alrawi súčasne tiež označil za prehnané vyjadrenia radikálneho londýnskeho klerika Anjema Choudarya, ktorý titulku označil za vojnový čin, ktorý islamské právo trestá smrťou.
"Vyhlásenie zmieneného imáma je podľa mňa prehnané a nijako neprispieva k zastaveniu roztáčajúceho sa kola nenávisti a provokácie. Tiež sa domnievam, že snahou Charlie Hebdo opätovne karikovať Božieho proroka je až neetická snaha súčasnej redakcie profitovať zo smrti svojich kolegu," povedal Alrawi, ktorého citoval server Novinky.cz.
Vzhľadom na to, ako je islam citlivý na zobrazovanie proroka Mohameda, mohli si podľa neho karikaturisti vybrať za cieľ niekoho iného.
"Pokiaľ je skutočným zámerom kritizovať extrémistov medzi moslimami, mohli karikaturisti namiesto Proroka zosmiešňovať jeho konkrétne a všeobecne známe postavy, ako napríklad vodcu Islamského štátu al-Bagdádího," navrhol Iračan Muneeb Hassan Alrawi, žijúci dlhodobo v ČR.
Copyright © TASR 2015
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)