Deň ruskej tlače
Pracovníci ruských médií si 13. januára pripomínajú svoj sviatok - Deň ruskej tlače. Historický dátum tohto dňa, 13. január, opätovne zaviedlo Prezídium Najvyššieho sovietu Ruskej federácie 28. decembra 1991.
Termín sviatku Dňa ruskej tlače súvisí s vydaním prvých ruských tlačených novín Vedomosti. Začali vychádzať na základe nariadenia ruského cára Petra Veľkého 13. decembra 1702. Ešte pred Vedomosťami sa na území Ruska vydávali prvé rukou písané noviny Kuranty. Od roku 1621 sa z nich členovia vlády dozvedali o hlavných politických udalostiach v zahraničí - v Európe a Ázii.
Kuranty sa stali predchodcom tlačených novín Vedomosti. Tie sa spočiatku tlačili v cirkevnoslovanskom jazyku; na ruský jazyk prešli v roku 1710. V tom roku ich začali v redakcii dopĺňať o rytinovú ilustráciu.
Noviny menili názov, okrem "Vedomosti" niesli aj meno "Moskovské Vedomosti", alebo i "Vedomosti o vojenských a iných veciach, dôstojnom poznaní a pamiatke, čo sa udiali v Moskovskom štáte a v iných okolitých krajinách". Tiráž a periodicita Vedomostí neboli v tom čase ustálené a každé číslo vychádzalo v náklade od niekoľkých desiatok až po 4000 exemplárov.
V čase Sovietskeho zväzu pracovníci masmédií slávili sviatok 5. mája. Dátum súvisel s vydaním prvého čísla denníka Pravda. Založil ho vodca boľševickej revolúcie V. I. Lenin v roku 1912. Prvé číslo vyšlo 5. mája 1912 v Petrohrade s tým, že Pravda sa mala stať masovým legálnym revolučným robotníckym denníkom.
Deň ruskej tlače v bývalom ZSSR slávili 5. mája od roku 1922. Pracovníci vtedajších médií sa riadili rôznymi legislatívnymi úpravami. Po októbrovej revolúcii z roku 1917 sa boľševici aj prostredníctvom tlače usilovali zlomiť názory ideových odporcov. Preto vytvárali podmienky na rozvoj sovietskych novín.
Rozhodujúcu úlohu v tom zohralo prijatie Dekrétu o tlači z 28. októbra (podľa gregoriánskeho kalendára 10. novembra) 1917. V ňom sa odobrala možnosť vydávania "kontrarevolučných" (v terminológii komunistov) periodík. Do rúk robotníckej a roľníckej vlády prešli všetky veľké tlačiarne.
Rozpad ZSSR priniesol aj zmenu termínu sviatku. Ruská federácia vypracovala nový Zákon o prostriedkoch masovej informácie, ktorý bol schválený 27. decembra 1991. Zákonom bola zrušená aj cenzúra v masovokomunikačných prostriedkoch. Zákon bol opakovane novelizovaný.
V mnohých redakciách bude však v Deň ruskej tlače aj smútok. Vyvolajú ho spomienky na spolupracovníkov, ktorí zahynuli pri výkone povolania.
Napríklad v roku 2006 prišla o život Anna Politkovská. Zastrelili ju 7. októbra v Moskve, jej telo našli vo výťahu obytného domu.
Známy je aj prípad Paula Chlebnikova. Šéfredaktora ruskej mutácie amerického časopisu Forbes útočníci zastrelili v júli 2004 v Moskve. Američan ruského pôvodu si v zahraničí vyslúžil pozornosť v roku 2000 publikovaním knihy o pochybnej morálke oligarchov a ich vplyve na bývalého prezidenta Borisa Jeľcina. Kniha s názvom "Krstný otec Kremľa: Boris Berezovskij a plienenie Ruska" sa nemohla páčiť mnohým, ktorí sa v nej spoznali.
Počas konfliktu v juhovýchodnej časti Ukrajiny zomreli v roku 2014 najmenej šiesti ruskí novinári. K tým najznámejším prípadom sa stali fotoreportér medzinárodnej tlačovej agentúry Rossija segodňa Andrej Stenin (33), ktorý zomrel pri výkone povolania vlani v auguste pri Donecku. Pri pokrývaní konfliktu v juhovýchodnej časti Ukrajiny zomreli aj kameraman TV stanice Prvý kanál Anatolij Kľan, v júni 2014 prišli o život spravodajca Igor Korneľuk a zvukový technik Anton Vološin z Všeruskej štátnej a televíznej spoločnosti (VGTRK), ako i ďalší najmenej dvaja novinári.
Dvoch žurnalistov televízne LifeNews v centre Kyjeva napadli 2. januára tohto roku v čase fakľového pochodu ukrajinských nacionalistov. "Reportérka Žanna Karpenková a jej kameraman sa stali terčom útoku počas fakľového pochodu v ukrajinskej metropole. Neznáme maskované osoby sotili do novinárky a vzali jej telefón," uviedla televízia na svojej internetovej stránke, z ktorej citoval spravodajský server Sputnik. Ešte v máji 2014 ukrajinské vládne sily zajali pri Kamratorsku dvoch pracovníkov ruských médií - Olega Siďakina a Marata Sajčenka. Prepustili ich až po tom, ako do vyjednávania o ich oslobodenie vstúpil čečenský prezident Ramzan Kadyrov.
Zväz novinárov Ruska na svojej webovej stránke zablahoželal pracovníkom médií k sviatku.
Od roku 1997 na Deň ruskej tlače najvyšší predstaviteľ krajiny udeľuje Prémiu prezidenta Ruska v oblasti masovokomunikačných prostriedkov a granty na podporu projektov talentovaných mladých žurnalistov.
V Rusku si 15. decembra tradične pripomínajú aj Deň spomienky na novinárov, ktorí zahynuli pri výkone služby.
Copyright © TASR 2015
