CHARLIE HEBDO SPECIAL
Vo Francúzsku dnes pokračujú pohreby ďalších obetí útoku na satirický týždenník Charlie Hebdo, pri ktorom dvojica islamistov zastrelila spolu 12 ľudí.
Na cintoríne v Pontoise v departemente Val d'Oise pochovali šéfredaktora Stéphana Charbonniera, ktorý sa pod svoje karikatúry podpisoval Charb.
Pohrebný obrad a uloženie tela na miestnom cintoríne sa uskutočnili len v kruhu rodiny a priateľov. Verejnosť mohla pohreb sledovať na veľkoplošných obrazovkách.
Francúzske médiá v súvislosti so Charbovým životom pripomenuli, že v novembri 2011 bola redakcia terčom útoku zápalnými fľašami, po ktorom Charbonnier, vtedajší šéf redakcie Riss a karikaturista Luz - autor titulky s prorokom Mohamedom - dostali policajnú ochranu. "Za rok sme ich (policajtov) zničili zo dvadsať," uviedol Charb v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde.
Dnes popoludní na parížskom cintoríne Pere Lachaise pochovajú aj ilustrátora a karikaturistu Philippa Honorého, ako aj korektora Mustaphu Ourrada, za ktorého sa vo štvrtok v Alžírsku, v jeho rodnej obci Ait Larba v Kabýlii, uskutočnili smútočné obrady.
V stredu sa príbuzní a priatelia rozlúčili s karikaturistom Jeanom Cabutom. Vo štvrtok nasledovali pohreby Georgea Wolinského, Bernarda Verlhaca, publikujúceho ako Tignous, autorky textov - psychiatričky Elsy Cayatovej, spolupracovníka redakcie, ekonóma Bernarda Marisa a Charbovho telesného strážcu Francka Brinsolara.
Ako prvého pochovali v pondelok na moslimskom cintoríne na predmestí Bobigny na severovýchode parížskej aglomerácie policajta Ahmeda Merabeta, ktorý bol aj prvou z obetí útoku na redakciu týždenníka Charlie Hebdo.
Útok na redakciu bol prvým z troch atentátov islamistických radikálov, ktoré si od minulej stredy do piatka vyžiadali spolu 17 obetí na životoch.
Pred francúzskym konzulátom v pakistanskom Karáči vypukli dnes potýčky medzi políciou a demonštrantmi, ktorí pred budovou protestovali proti karikatúram proroka Mohameda v najnovšom čísle francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo.
Agentúra Reuters informovala, že zranenia utrpeli najmenej traja ľudia vrátane fotografa francúzskej tlačovej agentúry AFP. Podľa polície fotografa postrelil jeden z demonštrantov.
Podľa Reuters časť demonštrantov prišla pred konzulát so strelnými zbraňami, ktoré použili proti policajtom hliadkujúcim pred konzulátom. Tí vypálili varovné výstrely do vzduchu a na rozohnanie davu použili aj vodné delá a slzotvorný plyn.
Protesty proti zneváženiu proroka Mohameda sa dnes v Pakistane začali hneď po skončení tradičných piatkových modlitieb. Na účasť na nich vyzvalo viacero islamistických združení a pravicové strany.
Vláda v súvislosti s plánmi na protestné akcie posilnila ochranu obchodov západných reťazcov, reštaurácií, supermarketov i úradných budov vo všetkých veľkých mestách, uviedol minister vnútra Čaudhrí Nisár Alí Chán. Pod mimoriadnou ochranou je tiež budova francúzskeho veľvyslanectva, ktorá sa v Islamabade nachádza v už aj tak opevnenej diplomatickej štvrti.
Pakistanské vedenie minulý týždeň ostro odsúdilo útoky trojice islamistov v Paríži, pri ktorých zahynulo 17 ľudí vrátane niekoľkých členov redakcie časopisu Charlie Hebdo. Odvtedy však Pakistan "pritvrdil": v meste Pešávar sa konalo zhromaždenie, ktoré označilo páchateľov útoku na Charlie Hebdo - Saida a Chérifa Kouachiovcov - za hrdinov. Okrem toho poslanci pakistanského parlamentu vo štvrtok schválili uznesenie, v ktorom odsúdili karikatúry proroka Mohameda v najnovšom čísle Charlie Hebdo pripravenom zdecimovanou redakciou.
Francúzske vyšetrovacie orgány zatkli v noci nadnes v Parížskej oblasti dovedna približne desiatku ľudí. Stalo sa tak v rámci vyšetrovania minulotýždňových islamistických atentátov v Paríži, ktoré si vyžiadali 17 obetí.
Ako informovala televízia BFM TV, vypočúvať ich budú v súvislosti s možnou podporou, ktorú mohli poskytnúť trojici páchateľov útokov v redakcii satirického týždenníka Charlie Hebdo a obchode s kóšer potravinami, ako aj pri streľbe do policajnej hliadky na parížskom predmestí Montrouge.
Policajné zdroje spresnili, že zadržaní sú podozriví z logistickej pomoci, napríklad z dodávky zbraní a poskytnutia áut útočníkom. Spravodajská spoločnosť RTL vysvetlila, že ide o ľudí blízkych atentátnikovi z Montrouge a z kóšer obchodu pri Porte de Vincennes.
Okrem toho polícia naďalej pátra po najmenej jednej osobe, ktorá sa na útokoch mohla priamo zúčastniť.
RTL ďalej informovala, že v súvislosti s parížskymi útokmi pokračuje vyšetrovanie aj v zahraničí. V Belgicku bol zadržaný priekupník so zbraňami, ktorý je podozrivý, že ich dodal aj Coulibalymu.
Polícia sa domnieva, že tento muž a Coulibaly urobili výmenný obchod, keď sa atentátnik z Paríža zbavil svojho auta značky Mini Cooper výmenou za výbušniny a asi 15 samopalov.
Francúzski vyšetrovatelia spolupracujú aj so španielskou políciou, keďže existuje podozrenie, že Coulibaly mohol spolupracovať s niektorou z tamojších zločineckých buniek.
Okrem toho z výpisu hovorov z Coulibalyho mobilu tiež vyplýva, že niekoľko dní pred atentátmi v Paríži zrejme prekročil francúzsko-španielsku hranicu. Jeho mobil lokalizovali v Madride 1. a 2. januára. Predpokladá sa, že tam bol odprevadiť svoju družku Hayat Boumeddienovú, ktorá odtiaľ odcestovala do Istanbulu. Naposledy ju videli 8. januára v turecko-sýrskom pohraničí, potom sa stopa po nej stratila.
Francúzsky denník Le Parisien priniesol tento týždeň rozhovor s Boumeddienovej priateľkou, ktorá tvrdí, že "manželia" boli veľmi blízki, takže Boumeddienová o Coulibalyho zámeroch určite vedela. Jej priateľka, ktorá v rozhovore vystupuje pod menom Maya, si však nedokáže predstaviť, že by sa Hayat na útokoch zúčastnila. Prostredníctvom denníka ju vyzvala, aby sa vzdala francúzskej polícii.
Každý týždeň je zabitý jeden novinár za to, že vykonáva svoju prácu. V deviatich z desiatich prípadov zostávajú takéto zločiny nepotrestané. Oveľa viac je žurnalistov, ktorí sa stali obeťami zastrašovania, šikanovania, hrozieb a násilia. To je jednoducho neprijateľné, zdôraznila generálna riaditeľka Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Irina Bokova v otváracom prejave jednodňovej diskusie, ktorá sa konala vo štvrtok v parížskom sídle UNESCO. Tematicky bola venovaná problematike, ako byť novinárom po Charlie.
Diskusný deň, zorganizovaný ako reakcia na minulotýždňový teroristický útok v redakcii francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo a na ďalšie násilné činy, pri ktorých zomrelo 17 ľudí, bol venovaný slobode prejavu, bezpečnosti novinárov, podpore medzikultúrneho dialógu a boju proti diskriminácii a netolerancii. Tieto otázky sú jadrom mandátu a činnosti UNESCO, ktorá v tomto roku slávi 70. výročie založenia. Jednodňová diskusia sa konala s podporou Rakúska, Francúzska a Švédska v partnerstve s rozhlasovou stanicou France Culture zameranou na kultúru v skupine Radio France.
Generálna riaditeľka UNESCO zdôraznila prácu, ktorú organizácia vykonáva v oblasti vzdelávania o ľudských právach a predchádzaní genocíd, ďalej v aktivitách zameraných na dodržiavanie slobody prejavu a vzdelávania v médiách, ale aj svetového kultúrneho dedičstva.
Širšej verejnosti, ktorá sa zúčastnila na diskusii, najvyššia predstaviteľka UNESCO pripomenula spoločné rozhodnutie schválené v roku 2006 členskými štátmi UNESCO, že "budú dodržiavať slobodu prejavu a zároveň rešpektovať vierovyznanie a náboženské symboly".
Na podujatí sa zúčastnilo 60 novinárov z celého sveta, predstavitelia cirkví a náboženstiev - moslimského, židovského a kresťanského - ako aj zástupcovia členských štátov pri UNESCO. Spolu s Bokovou skonštatovali znepokojenie nad útokom na slobodu prejavu. Zároveň vyslovili podporu jej výzve na zvýšenú spoluprácu s cieľom zlepšiť bezpečnosť novinárov, vytvoriť nové formy vzdelávania v mediálnej oblasti a podporiť dialóg medzi jednotlivými komunitami ale aj vo vnútri jednotlivých komunít.
Francúzsky karikaturista Plantu, vlastným menom Jean Plantureux (63), vyzdvihol právo každého človeka vyjadriť svoj názor. Podčiarkol prínos karikaturistov na celom svete, ktorí "rozprávajú svojím srdcom" a pripomenul záväzok daný v rámci mimovládnej organizácie Dessins pour la paix (Kresby za mier). Táto iniciatíva, založená v roku 2006 pri OSN v New Yorku, združuje niekoľkých významných karikaturistov celého sveta v boji proti netolerancii, za vzájomné porozumenie a rešpekt medzi ľuďmi rôznych kultúr a vierovyznania. Karikatúry slúžia ako univerzálny komunikačný prostriedok.
Počas dňa diskusie účastníci viedli rozhovory pri dvoch okrúhlych stoloch. Sústredili sa na dve hlavné témy: bezpečnosť novinárov a posilnenie dialógu medzi kultúrami. Pri prvom okrúhlom stole sa stretli reportéri a komentátori zahraničných médií. Pri druhom diskutovali najmä zástupcovia náboženstiev, informovala UNESCO na svojej webovej stránke.
Francúzsky satirický časopis Charlie Hebdo sa stal terčom kritiky viedenského arcibiskupa kardinála Christopha Schönborna.
"Charlie Hebdo sa celé roky nerozpakoval okrem humorných a satirických karikatúr politickej povahy zobrazovať najmä kresťanstvo a islam v opovrhnutiahodných a vulgárnych karikatúrach," napísal Schönborn v stĺpčeku zverejnenom v dnešnom vydaní rakúskych novín Heute, ktoré sú distribuované zdarma.
Kardinál v tejto súvislosti pripomenul "smutný príbeh štvavých karikatúr" v Rakúsku z konca 19. storočia. "Myslím na nenávistné antisemitské karikatúry. Toto jedovaté semeno vzklíčilo a prispelo k masovému vraždeniu židov. Keby sa vtedy urobili rázne kroky proti tomuto štvaniu, možno by sa predišlo veľkému utrpeniu a hroznému pocitu viny," uviedol Schönborn, ktorého citovala agentúra APA.
Podľa kardinála existujú limity slobody prejavu, tlače a vierovyznania. Platia tam, "kde ide o ctenie si toho, čo je inému posvätné".
Schönborn považuje karikaturistov za "meradlo" slobody prejavu, tlače a vierovyznania, pričom podľa neho ide o "základné slobody dobrej, otvorenej spoločnosti".
Útoky v Paríži podľa Schönborna ukázali, aké sú tieto slobody cenné. Napriek svojmu postoju ku karikatúram v týždenníku Charlie Hebdo kardinál zdôraznil, že násilie voči jeho redakcii je neospravedlniteľné.
Copyright © TASR 2015
