SLOVAK MEDIA NEWS
Investigatívnej publicistike verejnoprávnej Slovenskej televízie (STV) škodí nedostatočná logistická a právna podpora, ale z dlhodobého hľadiska aj diskontinuita. Po výmene vlády totiž pravidelne dochádza k výmenám vedenia investigatívnych relácií alebo dokonca k ich rušeniu. "Pritom práve investigatívne relácie majú mimoriadne dôležitú úlohu pri budovaní dôveryhodnosti a imidžu televízie," povedal pre TASR investigatívny žurnalista Reportérov STV Ivan Brada.
"Pre investigatívnu publicistiku je potrebná veľká podpora zvnútra televízie. Novinári, ktorí v nej pracujú, musia každý deň čeliť kritike, útokom, potenciálnym žalobám," konštatoval Brada s dodatkom, že netýka sa to oprávnenej kritiky v prípade, ak relácia nespĺňa novinárske štandardy.
Napríklad investigatívne relácie TV Markíza Paľba a Lampáreň podľa Bradu ťažia z dlhoročnej kontinuity tak relácií, ak aj tímov, ktoré ju vyrábajú. V STV je to naopak. "Napríklad po roku 1998 bola v STV výrazná snaha posilniť publicistické relácie. Dobre sa rozvíjala napríklad investigatívna publicistika v Košiciach pod názvom Porucha a niektoré ďalšie relácie v Bratislave a Banskej Bystrici, napríklad Labyrint, ktoré mali potenciál pri udržaní kontinuity dosiahnuť veľmi dobrú úroveň," podotkol Brada s dodatkom, že po nástupe Richarda Rybníčka do kresla generálneho riaditeľa STV boli všetky zrušené. "Rok sa tam nerobilo nič, pretože spravodajstvo podľa Rybníčka malo byť nekauzálne." Po roku však nový riaditeľ STV zmenil názor a založil Reportérov. "To hodnotím ako dobrý krok," dodáva Brada. Podľa neho sa Reportéri za Rybníčka do istej miery vyhýbali kauzám týkajúcim sa vládnej koalície, s výnimkou káuz spojených s ANO. "Napriek tomu sa tam urobil kus práce," pokračoval. Po výmene vlády však opäť nastala zmena vo vedení Reportérov - nový riaditeľ STV Radim Hreha odvolal z funkcie Eugena Kordu a ponúkol mu, aby robil novému šéfovi Reportérov zástupcu. Ten však ponuku neprijal.
Podľa Bradu takéto časté výmeny škodia imidžu televízie. "Úlohou investigatívnej publicistiky z hľadiska televízie, nezáleží na tom, či súkromnej alebo verejnoprávnej, je budovanie dôveryhodnosti," vysvetľuje. Hoci sledovanosť relácie nepokladá za bezvýznamný faktor, dôležité podľa neho je aj to, že televízia prostredníctvom investigatívnych relácií dáva ľuďom najavo, že sa zaujíma o ich problémy a ak sa niekde deje nespravodlivosť, pomáha ju riešiť. "Potvrdzuje sa v praxi, že ľudia majú radi investigatívnu publicistiku, niekedy televízii dôverujú viac, ako štátnym orgánom."
Medzi kvalitnou investigatívnou žurnalistikou vo verejnoprávnej a súkromnej televízii je podľa neho len ten rozdiel, že televízia verejnej služby nemusí dávať až taký dôraz na atraktívne, napríklad kriminálne kauzy, ale môže sa viac venovať menej sledovaným problémom. "Za investigatívu nepovažujem čisto bulvárne relácie, zamerané skôr na zábavu," dopĺňa Brada, podľa ktorého v niektorých prípadoch môže bulvárnosť nahrádzať nedostatočné rozpracovanie témy. "Napríklad, ak je postavená len na jednom informačnom zdroji, alebo podobne."
Investigatívne relácie súkromných televízií sú podľa Bradu vždy do istej miery limitované záujmami ich vlastníkov. Hoci teoreticky to tak nie je, v praxi sa, ako povedal, ťažko dá predstaviť, že by súkromná televízia otvorila vo svojej relácii kauzu vážne ohrozujúcu jej majiteľa. V tomto ohľade podľa neho môže mať verejnoprávna publicistika širšie možnosti. "Verejnoprávna televízia nemá dôvod prihliadať na nejaké záujmy vlastníkov. Bohužiaľ, verejnoprávna investigatívna publicistika sa zasa potáca v politických záujmoch," uzatvára Brada.
Členka Rady STV Naďa Lazarová považuje na poli slovenskej investigatívnej publicistiky za lídra Paľbu a Lampáreň TV Markíza, ale výsledky podľa nej dosahujú aj ostatné televízie - TA3, JOJ a STV. "Slovenská televízia má stále detské chyby, jednoducho tam pokrivkáva profylaxia - investigatíva je investigatíva a jej spracovanie je otázka profesionality," hovorí s dodatkom, že rezervy sú vždy. Zároveň predpokladá, že hoci podstata investigatívnej práce je vo verejnoprávnych a súkromných médiách rovnaká, televízia verejnej služby by predsa len mohla mať širší záber. "Verejnoprávna televízia by mala mať o niečo viacej občianskej tematiky," uvažuje. Podľa Lazarovej môžu témy, ktoré sa týkajú problémov konkrétnych ľudí, dosiahnuť pri kvalitnom spracovaní aj slušnú sledovanosť.
Šéfredaktor spravodajstva TA3 Alfonz Šuran si myslí, že širšie možnosti pre investigatívnu prácu majú práve publicisti súkromných televízií. "Koncepcia investigatívy je v spravodajskej televízii nemenná, čím vytvára stabilné podmienky na spracovanie investigatívnych tém. Keďže súkromné televízie nie sú viazané na štátne dotácie, môžu reportéri voľnejšie otvárať kauzy týkajúce sa štátnych inštitúcií," uvádza s dodatkom, že investigatívci TA3 sa môžu plne spoľahnúť na zázemie, ktoré im televízia poskytuje.
Podľa Paľa Rýpala, ktorý robil tento druh publicistiky tak v Paľbe, ako aj Reportéroch a v súčasnosti opäť pracuje pre TV Markíza, bola práca vo verejnoprávnej, aj súkromnej televízii veľmi podobná. "Ja osobne nevidím nijaký rozdiel v prístupe reportérov verejnoprávnej a súkromnej televízie k téme. Po technickej stránke sú však na tom slovenské súkromné televízie lepšie," vysvetľuje. V Slovenskej televízii sa podľa neho využíva priveľa rôznych technológií, takže aj reportáž rozstrihaná v špičkovej kvalite môže napokon na obrazovke pôsobiť "obyčajným" dojmom.
V STV má podľa neho reportér o niečo viac času na spracovanie témy, ale pracuje za nižší honorár ako v súkromnej televízii. "Podľa môjho osobného názoru dokážu súkromné televízie na Slovensku robiť investigatívnu publicistiku minimálne rovnako dobre ako verejnoprávna. To je asi pozostatok toho, že Markíza svojho času suplovala v investigatíve verejnoprávnu televíziu," dodáva. Ak by STV v súčasnosti opäť investigatívu "vypustila", podľa Rýpala sa stane iba to, že ju v tomto priestore úplne nahradia súkromné televízie.
Ako povedal publicista a moderátor Daniel Krajcer z TV JOJ, na Slovensku v skutočnosti investigatívnu publicistiku v plnom rozsahu nerobí nikto. "Sú relácie, ktoré sa o to pokúšajú, ale opakujem, v plnom rozsahu ju nerobí nikto. Súvisí to aj s tým, že na naozaj dobrú televíznu investigatívu sú potrebné peniaze, kvalitní ľudia a títo kvalitní ľudia musia mať čas." Podľa neho v TV JOJ sa k investigatíve najviac blížila relácia Črepiny, ktorá však ako pravidelný formát končí. Prednosť dostali Noviny Plus, ktoré prebrali reportérov z Črepín, tie budú pokračovať už len ad hoc ako mimoriadna relácia.
OSF varuje pred vypúšťaním investigatívnej žurnalistiky
V správe európskeho monitorovacieho programu Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) za rok 2005 Televízia v Európe: riadenie, politika a nezávislosť však v časti zhrnutie a závery sa konštatuje na vzorke dvadsiatich európskych krajín trend, ktorý je v protiklade so záujmom o investigatívu a ktorý majú v súčasnosti na Slovensku tak súkromné, ako aj verejnoprávne televízie. Mnoho autorov tejto štúdie uviedlo, že v ich krajinách sa rozdiel medzi verejnoprávnymi vysielateľmi a ich súkromnými konkurentmi z hľadiska programovej štruktúry a kvality stále viac zahmlieva. "Investigatívna žurnalistika a minoritné programy sú veľmi zriedkavým produktom nielen v súkromných, ale aj vo verejnoprávnych televíziách. Spravodajstvo sa často stáva nápadne bulvárnym," píše sa v štúdii. Tento trend má byť dôsledkom snahy verejnoprávnych médií vyrovnať sa s prudkým nástupom komerčnej konkurencie.
Copyright © TASR 2008
Iránske ministerstvo zahraničia v stredu večer predvolalo dánskeho veľvyslanca v Teheráne na protest proti opätovnému zverejneniu karikatúry proroka Mohameda v dánskych denníkoch. Predstaviteľ ministerstva tlmočil veľvyslancovi Sörenovi Haslundovi pobúrenie iránskej vlády, pričom dánsku vládu vyzval, aby prijatím rozhodných opatrení zabránila zopakovaniu podobného incidentu. "Dostal som odkaz pre dánsku vládu vrátane žiadosti, aby sa od prípadu dištancovala a zabránila jeho zopakovaniu. Sľúbil som, že odkaz odovzdám," povedal vo štvrtok Haslund, pričom zdôraznil, že iránskej vláde sa neospravedlnil.
Najmenej 17 dánskych novín zverejnilo v stredu kontroverznú karikatúru proroka Mohameda s turbanom v tvare bomby so zápalnou šnúrou. Stalo sa tak deň potom, ako polícia zmarila pokus o zavraždenie autora kresby Kurta Westergaarda. Karikatúra je jednou z dvanástich, ktoré v septembri 2005 zverejnil denník Jyllands-Posten a ktoré moslimský svet označil za útok na islam. Karikatúry vyvolali násilné protesty vo viacerých moslimských štátoch v januári a vo februári 2006 a viedli tiež k bojkotu dánskych výrobkov v islamských krajinách.
Znovuzverejnenie karikatúr vyvolalo vo štvrtok aj protesty v pakistanskom meste Karáčí. Asi 50 študentov pálilo dánske vlajky a vykrikovalo slogany proti pakistanskej vláde, ktorá podľa nich proti zverejneniu karikatúr proroka neprotestovala u dánskej vlády. Pakistanské bezpečnostné zložky posilnili ochranu dánskych diplomatických a obchodných misií v krajine. Islam zakazuje akékoľvek zverejňovanie proroka, dokonca aj v priaznivom svetle, pre obavy, že by to mohlo viesť k modlárstvu.
Stovky ľudí sa v Pásme Gazy pripojili k demonštrácii islamského militantného hnutia Hamás proti opätovnému zverejneniu karikatúr 
Televízia al-Džazíra so sídlom v Katare v piatok odsúdila odporúčanie, ktoré schválila Liga arabských štátov (LAŠ) s cieľom zastaviť urážky voči vládam v regióne zo strany arabských satelitných televízií. Ako uviedla vo vyhlásení, "prijatie novej charty považuje za ohrozenie slobody vyjadrenia v arabskom svete." Ministri informácií 22-člennej LAŠ opatrenie odhlasovali v utorok, proti bol jedine Katar.
Dokument, ktorý nie je právne záväzný a podporili ho najmä Egypt a Saudská Arábia, vyzýva televízne stanice, aby "neurážali predstaviteľov alebo národné a náboženské symboly" arabských krajín. Káhira a Rijád sa často sťažovali na kritiku svojich režimov v diskusiách odvysielaných al-Džazírou, ktorá sa po svojom vzniku v roku 1996 stala modelom arabskej žurnalistiky, a ďalších satelitných staniciach. Al-Džazíra dotovaná katarskou vládou varovala, že časti dokumentu arabskej ligy sú "nejednoznačné a mohli by byť interpretované tak, aby bránili nezávislému informovaniu z regiónu." 
Štrajk scenáristov sa skončil a prípravy na 80. odovzdávanie Oscarov vrcholia. Medzi účinkujúcimi v divadle Kodak budú na slávnostnom ceremoniáli 24. februára aj George Clooney, Nicole Kidman, Cameron Diaz či Harrison Ford. Vo štvrtok to oznámili producent Gil Cates a prezident Akadémie Sid Ganis. Šou bude dopĺňať päť z nominovaných piesní. Amy Adams zaspieva Happy Working Song z muzikálu Začarovaní, jednej z troch nominovaných filmových piesní. Kristin Chenoweth a Marlon Saunders vystúpia s That's How You Know a Jon McLaughlin so skladbou So Close, tiež z filmu Začarovaní. Zastúpenie bude mať aj susedná Česká republika. Markéta Irglová zaspievajú s Glenom Hansardom Falling Slowly z ich filmu Once. Jamia Simone Nash napokon vystúpi s piesňou Raise It Up k dráme August Rush. Minuloroční víťazi v hlavných hereckých kategóriách Forest Whitaker, Helen Mirren, Alan Arkin a Jennifer Hudson odovzdajú ceny tohtoročným držiteľom Oscara. Okrem nich medzi hviezdami účinkujúcimi v programe odovzdávania cien Akadémie sú v abecednom poradí: Amy Adams, Jessica Alba, Cate Blanchett, Josh Brolin, Steve Carell, George Clooney, Penelope Cruz, Miley Cyrus, Patrick Dempsey, Cameron Diaz, Colin Farrell, Harrison Ford, Jennifer Garner, Tom Hanks, Anne Hathaway, Katherine Heigl, Jonah Hill, Dwayne "The Rock" Johnson, Nicole Kidman, James McAvoy, Queen Latifah, Seth Rogen, Martin Scorsese, Hilary Swank, John Travolta, Denzel Washington a Renee Zellweger.
Iniciátor referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov Richard Sulík uvažuje, že by verejnoprávne médiá mali skôr dopĺňať súkromné tým, že by kládli dôraz na žánre, ktoré sú spoločensky potrebné, ale komerčným televíziám sa neoplatia. Komentátor denníka SME Peter Schutz k tomu dodáva, že vo veku digitalizácie, keď bude mať každý vlastník televízora k dispozícii enormné mmnožstvo rôznych kanálov, vrátane monotematických, je otázne, aké žánre vlastne ostanú nepokryté a otázkou je teda aj samotná opodstatnenosť existencie verejnoprávnych médií.
Naopak, podľa bývalého predsedu Rady Slovenskej televízie (STV) Miroslava Kollára by televízia verejnej služby mala byť plnoformátová a problémom nie je ani zábava - napríklad SuperStar. Štátny tajomník ministerstva kultúry Ivan Sečík navyše zdôrazňuje, že jeho ambíciou je vytvoriť širší spoločenský a politický konsenzus na posilnení nezávislých a pluralitných médií verejnej služby na Slovensku.
Zábava v televízii verejnej služby
"Ja si nemyslím, že televízia verejnej služby nemôže zabávať. Od súkromných televízií sa má odlišovať kvalitou a inými kvalitatívnymi parametrami vo všetkých žánroch, a teda aj v žánre zábavy," povedal Kollár pre TASR. Dodal, že osobne nemá problém napríklad s vysielaním SuperStar, STV podľa neho "nebola jediná televízia verejnej služby, ktorá to vysielala". Na otázku TASR, ako by sa dala ilustrovať hranica medzi kultivovanou a skôr bulvárnou zábavou typu Mojsejovci alebo Nevesta pre milionára, Kollár odpovedal, že posledné dve relácie by vzhľadom na vzorce správania, ktoré by mala verejnoprávna televízia propagovať v spoločnosti, do nej zrejme príliš nepasovali. "Ja viem, že súkromným televíziám by sa hodilo zatlačiť verejnoprávnu televíziu do kúta s tým, že ona nemá robiť to, čo oni robia, nemá zabávať, má iba informovať a vzdelávať, ale to je nezmysel, tak to nikde nefunguje," dodal.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva kultúry Ivana Sečíka sa s Kollárom v tejto otázke dá súhlasiť. "Základné heslo používané britskou BBC, ktorá sa považuje za určitý etalón verejnoprávneho vysielania, je Informovať, vzdelávať, zabávať. Zábava, samozrejme, je neoddeliteľnou súčasťou programovej štruktúry, ktorú by mala ponúkať aj verejnoprávna televízia," povedal s dodatkom, že aj podľa neho je dôležitá skôr kvalita zábavy. So samotnou SuperStar Sečík problém nemá. "Vyhľadávanie talentov je tiež súčasťou kultúry," povedal. Dodal však, že v prípade SuperStar bolo problémom skôr prerušovanie programu reklamou, za ktoré dostala STV neskôr sériu pokút od Rady pre vysielanie a retransmisiu, čo do značnej miery tento projekt poznačilo. "Nemala by to byť v prvom rade šou zameraná na naháňanie reklamných príjmov," uzavrel.
Prioritnou je podľa Sečíka informačná úloha televízie verejnej služby, ktorá by mala prinášať vyvážené a objektívne informácie zo všetkých zložiek života spoločnosti, "politikou počínajúc a povedzme rozvojom regiónov končiac". Vzdelávať by mala tak prostredníctvom spravodajstva, ako aj publicistiky, ale aj dokumentárnej tvorby. "Hranicu nevidím ani na tom, že by komerčná televízia svojimi programovými titulmi alebo nápadmi nemohla zachádzať aj do poľa pôsobnosti televízií verejnej služby. Jadro by som videl v tom, že chcem ponúknuť čo najvyššiu kvalitu v danom type tvorby. Na tomto by mala byť založená základná súťaž," povedal Sečík. Uznáva však, že existujú oblasti, do ktorých si súkromné médiá nemôžu dovoliť ísť, ale verejnoprávne médium by ich zaplniť malo. "Pokiaľ STV, čo sa žiaľ stalo, takmer úplne vypustila tvorbu pre deti a mládež, ktorá bola svojho času na veľmi slušnej, európskej úrovni, potom našim deťom neostáva nič iné, len pozerať to, čo ako náhražku ponúkajú komerčné televízie," uzavrel.
Záujmy minoritných skupín a verejnoprávne médiá
"Médiá verejnej služby by mali napĺňať práve tú službu, aby sa naplnili aj záujmy menších, minoritných skupín," uvažuje právnik z mimovládneho združenia Memo'98, ktoré sa špecializuje na monitoring médií, Ivan Godársky. "Médium tohto typu by sa malo snažiť čo najrealistickejšie pokrývať všetky záujmy všetkých segmentov spoločnosti," dodal. Súkromné médiá, orientované na dosahovanie zisku, podľa Godárskeho potreby všetkých zložiek spoločnosti za každú cenu reflektovať nemusia.
Politológ Ivan Štefunko si myslí, že verejnoprávne médiá by mali dávať dôraz na minoritné žánre, ako aj programy edukatívneho a politického charakteru, a to zvlášť v prípade, ak sú pre komerčné médiá nezaujímavé. "Čo však neznamená, že verejnoprávne médiá majú byť nudné. Preto by mali pokrývať aj populárne a komerčné témy, ktorými by si pritiahli divákov," povedal s dodatkom, že vyslovene "lacné masové žánre" typu telenoviel na obrazovku verejnoprávnej televízie podľa neho nepatria.
Podľa iniciátora referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov Richarda Sulíka by médiá verejnej služby mali dopĺňať spektrum súkromných médií. "Mali by poskytovať také služby, ktoré nefungujú na komerčnej báze, či už menšinové žánre, alebo pôvodnú tvorbu, kde skrátka komerčné financovanie je veľmi sťažené, alebo nie je vôbec možné," uviedol s dodatkom, že ide o žánre, kde nie je dostatočne veľký dopyt. Zároveň ale upozornil, že on je skôr ekonomickým odborníkom ako špecialistom na programovú službu.
Komentátor denníka SME Peter Schutz považuje zotrvávanie pri modeli verejnoprávnych médií skôr za vec zvyku a tradície. "Neviem celkom presne definovať, čo by mala byť programová skladba verejnej služby, keďže časy, keď tento typ televízie vznikal, to boli časy, keď aj vo väčších štátoch, ako je Slovensko, bola jedna alebo dve televízie. Neexistoval výber dvesto programov na satelite alebo päťdesiat na kábli. Dnes to ešte každý nemá, ale keď vypukne digitalizácia, čo bude na základe usmernenia Európskej komisie najneskôr v roku 2012, tak fakticky každá domácnosť bude mať taký široký výber rôznych, aj monotematických programov, že vôbec hovoriť tri roky predtým, čo by mala vysielať verejnoprávna televízia, je problematické," povedal. Dodal, že za pätnásť rokov existencie STV podľa neho nebol možno ani deň, keď by si plnila na sto percent poslanie, ktoré od nej vyžadujú "tí, ktorí neustále presadzujú nové a nové začiatky" a nové financovanie televízie. "Je to vecou systému. Pozrite sa na iné verejnoprávne televízie. Pozrite sa na Českú televíziu (ČT), ktorá sa na Slovensku dáva za vzor, ale v Čechách s ňou je tiež veľká nespokojnosť a všetci intelektuáli kritizujú, že by mala robiť to a tamto," upozornil Schutz, že ČT kritizujú práve tí, ktorým je určená. Pritom Slovensko má o polovicu menej koncesionárov ako Česko a šestnásťkrát menej ako Nemecko, britská BBC má päťstonásobne vyšší rozpočet. Ak by sme teda chceli mať verejnoprávnu televíziu na úrovni nemeckej, potrebovali by sme šestnásťkrát zvýšiť koncesionársky poplatok. Schutz upozorňuje, že diskutovať by sa dalo aj o vzore európskych verejnoprávnych televízií, BBC, ktorú britské médiá otvorene označujú za ľavicovú a s labouristickou stranou sa po dlhej dobe dostala do otvoreného konfliktu až kvôli vojne v Iraku.
"Nevidím dôvod na to, aby tu bola jedna vysielačka financovaná štátom," uzavrel Schutz s dodatkom, že si uvedomuje, že vzhľadom na aktuálne politické prostredie je myšlienka úplného zrušenia verejnoprávnych médií utópiou. Schutz sa preto prikláňa aspoň k myšlienke SDKÚ-DS zrušiť koncesionárske poplatky a financovať verejnoprávne médiá podielom z rozpočtu. "De facto by išlo o zníženie daní," dodal.
STV a verejná služba
Slovenská televízia si aj podľa Kollára dlhodobo plní svoju verejnoprávnu funkciu len čiastočne, čo podľa neho do istej miery súvisí s finančnou poddimenzovanosťou, ale počas pätnástich rokov jej existencie aj s neustálymi pokusmi politických a finančných skupín ovplyvňovať vysielanie STV. "Pre mňa sú médiá verejnej služby faktorom sociálnej kohézie, faktorom, ktorý vytvára nejakú náladu v spoločnosti a nemyslím si, že Slovenská televízia (STV) dnes je médiom liberálnej demokracie členskej krajiny Európskej únie začiatkom 21. storočia," povedal. Podľa Kollára by verejnoprávne médium by malo mať takú povesť, ktorá by do neho automaticky lákala najkvalitnejších odborníkov, a to aj za podmienok, že by v súkromných médiách vedeli získať vyššie platy - čo sa na Slovensku nedeje. Podotkol, že formálne pravidlá typu kreovania mediálnych rád či ich kontrolných právomocí sú stanovené štandardným spôsobom a dávajú šancu na kvalitné fungovanie televízie. Dodáva, že problémom sú neformálne pravidlá a politická kultúra.
Podľa Sečíka však aj STV potrebuje dostať šancu, aby nebola posudzovaná politickými okuliarmi. "Verejnoprávne médiá by nemali byť predmetom politického boja. Ja verejnoprávne médiá chápem ako náš spoločný výdobytok, ktorý tu bude, či bude jedna, alebo druhá vláda. Bol by som preto rád, keby sa vytvoril širší spoločenský a politický konsenzus na tom, že chceme mať kvalitné pluralitné verejnoprávne médiá," povedal. Na otázku TASR, či nie je zámer vybudovať silné a objektívne médiá verejnej služby v rozpore napríklad s vyjadrením prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý naznačil, že by na Slovensku mali existovať vládne médiá, prípadne s medializovanou ambíciou koalície mať v mediálnych radách názorovo blízkych ľudí, Sečík odpovedal: "Politické vyjadrenia komentovať nebudem. Moje hlboké presvedčenie spočíva v tom, čo vám hovorím - celý svoj profesionálny život sa venujem médiám a médiá verejnej služby vidím ako nezávislé. Preto sa aj snažíme poskytnúť týmto médiám nezávislé zdroje financovania, aby sa zúžil priestor pre akýchkoľvek politikov, ktorí by chceli zasahovať do riadenia a programových služieb verejnoprávnych médií."
Všetky štáty Európskej únie majú verejnoprávne médium
Hoci existujú náznaky, že európske verejnoprávne médiá prežívajú určitú krízu identity, každý zo štátov Európskej únie (EÚ) verejnoprávne, respektíve národné médium má. "Všetky krajiny EÚ majú verejnoprávne médiá. V Rade Európy je množstvo krajín a tie tiež ratifikovali Európsky dohovor o cezhraničnej televízii a tam sú tiež ohraničenia, ktoré sa týkajú verejnoprávnych médií," povedal pre TASR dekan fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy právnickej Samuel Brečka. Dodal, že povedzme na Ukrajine alebo v Rusku sa ťažko dá hovoriť o verejnoprávnych médiách, hoci sa aj pripojili k niektorým z európskych dohovorov. "Úroveň je úplne odlišná. Mali by vytvárať také podmienky, aby štát do nich zasahoval čo najmenej, ale to sa robí veľmi ťažko. Záleží to od politickej kultúry," povedal. Napríklad v Anglicku podľa Brečku minister vnútra prideľoval licencie na vysielanie, "u nás keby sa toto stalo, tak by všetci absolútne šaleli, ale tam sa predpokladá, že nikto nebude zasahovať".
V Európskej únii podľa neho fungujú médiá verejnej služby na podobných princípoch ako v Slovenskej republike. "V zásade v Európe sú pravidlá podobné, pretože boli zriadené v súlade s európskou legislatívou – smernice TV bez hraníc, Rada Európy schválila aj ďalšie európske dohovory. Vychádzajúc z týchto smerníc pravidlá fungovania verejnoprávnych médií v celej Európe sú prakticky zhodné. S tým rozdielom, že niekde je politická kultúra vyspelejšia a niekde je menej vyspelá - tam je väčší tlak politických strán a najmä vládnucich, aby mohli zasahovať do činnosti verejnoprávnych médií," vysvetľuje Brečka.
Verejnoprávne médiá podľa neho vznikli zo štátnych monopolov ako reakcia na vlnu privatizácie v oblasti médií v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia. "Nástup verejnoprávnych médií prišiel začiatkom osemdesiatych rokov, kedy sa začali privatizovať bývalé štátne elektronické médiá. Na rozdiel od USA, kde boli komerčné médiá od začiatku, v celej Európe bol štátny monopol. Rozdiel bol v tom, že väčšina západných krajín mala spoločnú aj rozhlasovú aj televíznu spoločnosť a bolo málo takých krajín, ako bolo Československo, kde spočiatku síce bola spoločná organizácia, ale potom sa rozhlasové a televízne vysielanie oddelilo na dve samostatné organizácie," povedal.
Samotný termín "verejnoprávny" má podľa Brečku pôvod v Nemecku. "V nemčine to bolo offentlich-rechtlich (verejno-právny), lebo v Nemecku existuje aj súkromné právo, aj verejné - čiže to boli rozhlasové a televízne organizácie, ktoré boli zriadené podľa verejného práva," uzatvára.
Haraszti: Úpadok verejnoprávnych služieb môže ohroziť demokratický proces
Správa európskeho monitorovacieho programu Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) za rok 2005 Televízia v Európe: riadenie, politika a nezávislosť na vzorke dvadsiatich európskych krajín konštatuje najmä od deväťdesiatych rokov minulého storočia trend výrazného nástupu komerčných subjektov, ktoré z trhu vytláčajú tradičné verejnoprávne televízie.
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti vo svojom Predslove k správe považuje za potrebné udržať duálny systém a s ním dôležitú úlohu verejnoprávnych médií. "Zároveň s predvídateľným nástupom ďalších nových aktérov vysielania, digitálnych 'butikov' a iných platených služieb, sa argumentuje, že verejnoprávny obsah sa automaticky objaví a nie je potrebné, aby ho zabezpečovali štáty. Tieto argumenty, obvykle predkladané komerčnými aktérmi, sa ujali: na licenčné poplatky, ktoré sú tradičným zdrojom podpory verejnoprávnych vysielateľov, sa nazerá s rastúcim podozrením zo strany divákov, a dokonca aj Európskej komisie. Takéto argumenty musia byť, ako verím, vyvrátené slovom aj činom, pozornou analýzou a obhajobou, inak budeme naďalej svedkami úpadku verejnoprávnych princípov a služieb, a som presvedčený, aj hrozby demokratickému procesu ako takému," konštatuje Haraszti.
V časti venovanej tabuľkám správa OSF obsahuje aj porovnanie sledovanosti súkromných a verejnoprávnych médií v Európe z roku 2003. Uvádzajú sa vždy dve najsledovanejšie televízie, percento sledovanosti u dospelej populácie a charakteristika, či ide o verejnoprávnu alebo súkromnú televíziu. 
Zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou (STV) a Slovenským rozhlasom (SRo) považuje televízia za pozitívny. Pozitívum je najmä v tom, že zákon by mal svojím nastavením zvýšiť financovanie televízie na najbližšie tri až štyri roky, umožní spustenie tematického športového okruhu, rozšírenie programovej ponuky najmä v oblasti dokumentárnej a pôvodnej hranej tvorby a tiež ďalší technologický rozvoj, píše v stanovisku hovorkyňa STV Želmíra Habánová.
Poplatky za verejnoprávne médiá budú platiť všetci odberatelia elektriny, ak prezident podpíše zákon, ktorý dnes schválil parlament. Zmenu navrhol minister kultúry Marek Maďarič a platiť by mala od začiatku apríla. Vládna novela zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo nemení výšku koncesionárskych poplatkov za verejnoprávne médiá. Ľudia budú naďalej platiť 140 korún mesačne. Rezort kultúry si sľubuje, že vďaka zmene ročne vyberú 3,1 miliardy korún, v súčasnosti sú to vyše dve miliardy. Z analýz totiž vyplýva, že koncesie neplatí takmer tretina koncesionárov. Podľa súčasných pravidiel je veľmi ťažké dokázať domácnostiam, že prijímače vlastnia, pokiaľ tvrdia, že to tak nie je. Komplikované je aj vymáhanie nedoplatkov. Platiť za STV a SRo budú aj tí, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov. Poplatky pre firmy budú závisieť od počtu zamestnancov. Úľavy pre zdravotne postihnutých, dôchodcov, zdravotnícke, sociálne a školské zariadenia a ďalších zostávajú. Platenie sa odpúšťa domácnostiam s ťažko zdravotne postihnutou osobou. Polovicu budú platiť dôchodcovia a domácnosti v hmotnej núdzi. Do schváleného návrhu sa dostala aj zmena, ktorá rieši problémy adeptov o post šéfa STV. Kandidáti na post generálneho riaditeľa STV a SRo nebudú musieť k prihláškam prikladať odpis z registra trestov, ale len výpis.
Poslanec Národnej rady (NR) SR za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý s poľutovaním prijal schválenie zákona, ktorým sa mení spôsob platenia za vysielanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Ide o "zástrčkový zákon", zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou (STV) a Slovenským rozhlasom (SRo). "Jeho jediným cieľom je zvýšenie objemu prostriedkov, ktoré budú tieto médiá dostávať, pričom nie je garantovaná vyššia kvalita vysielania a teda poskytovanej služby, ale ani nezávislosť STV a SRo od politickej moci," píše poslanec v stanovisku. "Pretože financovanie bude nedostatočné aj po zlepšení výberu poplatkov, médiá budú odkázané na rozhodnutie vlády, či im poskytne alebo neposkytne dotácie zo štátneho rozpočtu. Tým sa zvýši ich závislosť na politickej ľubovôli vládnej väčšiny," uvádza sa v materiáli.
Za neprijateľné považuje Galbavý naviazanie povinnosti platiť poplatky na odber elektrickej energie, pretože sa zaťažia aj tí občania, ktorí nemôžu alebo nechcú prijímať rozhlasový a televízny signál a teda odoberať službu, za ktorú budú musieť platiť. "Vláda tak jednou rukou dáva dôchodcom vianočné príplatky, druhou rukou v podobe zástrčkového zákona berie všetkým ľuďom ročne asi 1 700 korún," píše poslanec.
SDKÚ-DS bude aj naďalej presadzovať zrušenie koncesionárskych poplatkov a financovanie STV a SRo formou zákonom stanoveného podielu z výdavkov štátneho rozpočtu. "Tento systém zvýši nezávislosť médií od štátu, pretože ani vláda a ani parlament nebudú môcť rozhodovať o tom, koľko peňazí STV a SRo dostanú. Výkonnosť ekonomiky SR je dostatočná na to, aby si takéto financovanie mohla dovoliť bez toho, aby občanom každoročne vyťahovala peniaze z vrecka," uzatvára Galbavý.
Poplatky za verejnoprávne médiá budú platiť všetci odberatelia elektriny, ak prezident podpíše zákon, ktorý v piatok 15. februára schválil parlament. Zmenu navrhol minister kultúry Marek Maďarič, zákon by mal platiť od začiatku apríla. Vládna novela zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo nemení výšku koncesionárskych poplatkov za verejnoprávne médiá. Ľudia budú naďalej platiť 140 korún mesačne. Rezort kultúry si sľubuje, že vďaka zmene ročne vyberú 3,1 miliardy korún, v súčasnosti sú to vyše dve miliardy. Z analýz totiž vyplýva, že koncesie neplatí takmer tretina koncesionárov. Podľa súčasných pravidiel je veľmi ťažké dokázať domácnostiam, že prijímače vlastnia, pokiaľ tvrdia, že to tak nie je. Komplikované je aj vymáhanie nedoplatkov. Platiť za STV a SRo budú aj tí, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov. Poplatky pre firmy budú závisieť od počtu zamestnancov. Úľavy pre zdravotne postihnutých, dôchodcov, zdravotnícke, sociálne a školské zariadenia a ďalších zostávajú. Platenie sa odpúšťa domácnostiam s ťažko zdravotne postihnutou osobou. Polovicu budú platiť dôchodcovia a domácnosti v hmotnej núdzi.
Poslankyňa za SDKÚ-DS Magdaléna Vášáryová dnes v parlamente povedala, že vládna koalícia tzv. zástrčkovým zákonom zaťaží občanov a podnikateľov, keďže každý odberateľ elektriny by mal od apríla platiť koncesionárske poplatky za Slovenskú televíziu (STV) a Slovenský rozhlas (SRo). "Tento zákon je o novej dani pre stranícke médiá," uviedla v pléne Vášáryová. Podľa nej STV a SRo budú straníckymi médiami, potvrdzujú to výsledky volieb do televíznej a rozhlasovej rady, do ktorých sa dostali ľudia blízki vládnej koalícii.
Návrh podľa Vášáryovej nerieši hlavný problém, a to financovanie verejnoprávnych médií. Domnieva sa, že nový spôsob platenia síce prinesie viac peňazí, ale financovanie nebude úplne vyriešené. Podľa Vášáryovej vládny zákon nerieši ani nezávislosť verejnoprávnych médií od politickej moci. Kritizovala, že spravodajstvo STV neposkytuje kvalitu. Spravodajstvo dnes vlastne pozerá len sedem Slovákov zo sto, konštatovala Vášáryová.
Poslanec za SNS Rafael Rafaj tvrdí, že v prípade spravodajstva treba posudzovať dôveryhodnosť. Oveľa vyššie čísla by vyšli pre STV než pre komerčné médiá, dodal. Poslanec za Smer-SD Dušan Jarjabek si myslí, že v prípade Rady STV a Rozhlasovej rady nie je dôležité, či sú stranícke, ale či fungujú.
Minister kultúry Marek Maďarič odmietol zrušenie koncesionárskych poplatkov a výlučné financovanie STV a SRo zo štátneho rozpočtu. Podľa neho najprv treba zlepšiť výber koncesií, aby sa predišlo opakujúcim finančným krízam týchto médií a potom budú nasledovať ďalšie opatrenia. "Keďže sme našli dieru v efektivite výberu poplatkov, mohli sme v tomto štádiu navrhnúť krok, ktorý podstatne zvýši vybranú sumu bez toho, aby sme museli zvýšiť úhradu samotnú," vyhlásil v pléne šéf rezortu. Podľa neho majú verejnoprávne médiá viac reklamy v programe, ak dostávajú peniaze len zo štátneho rozpočtu. "Mali by sme rozmýšľať o redukcii reklamy v nich," dodal.
Pravicoví politici by len zvyšovali poplatky, ale to nie je riešením, tvrdí minister. Zvýšenie poplatkov by znamenalo, že viac by platili tí poctiví, a neplatiči by sa ďalej viezli, dodal. Priznal, že súčasné poplatky sú príliš nízke, ale ich zvyšovanie môže prísť až keď verejnoprávne médiá skvalitnia svoje programy. Verejnoprávne médiá by mali okrem koncesií dostávať peniaze od štátu na základe zmlúv. Podľa ministra zmluvami by štát platil verejnoprávnym médiám za výrobu určitých programov. Zmluvy by mali presahovať funkčné obdobie vlády. V súčasnosti závisí od vôle vlády, koľko STV a SRo dostanú zo štátnej kasy, dodal Maďarič. Maďarič uviedol, že v radách verejnoprávnych médií sú aj ľudia "stranícky zviazaní so stranami súčasnej opozície." Zopakoval, že by sa mal vytvoriť komplex verejnoprávnych médií, aby sa ušetrili prevádzkové náklady.
Vládna novela zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo ponecháva výšku koncesionárskych poplatkov za verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Ľudia budú naďalej platiť 140 korún mesačne. Rezort kultúry si sľubuje, že vďaka zmene ročne vyberú 3,1 miliardy korún. V súčasnosti ročne zinkasujú viac ako dve miliardy korún. Z analýz vyplýva, že koncesie neplatí takmer tretina koncesionárov. Podľa súčasných pravidiel je veľmi ťažké dokázať domácnostiam, že prijímače vlastnia, pokiaľ tvrdia, že to tak nie je. Komplikované je aj vymáhanie nedoplatkov.
Koncesie by mali platiť aj tí, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov. Poplatky pre firmy majú závisieť od počtu zamestnancov. Úľavy pre zdravotne postihnutých, dôchodcov, zdravotnícke, sociálne a školské zariadenia a ďalších majú zostať. Koncesie nemajú platiť domácnosti s ťažko zdravotne postihnutou osobou. Polovicu budú platiť dôchodcovia a domácnosti v hmotnej núdzi.