MEDIA NEWS
Holandská vláda dnes informovala o sprísnení bezpečnostnej ochrany na amsterdamskom medzinárodnom letisku Schiphol. Tento krok je reakciou na to, že sa investigatívnemu novinárovi Albertovi Stegemanovi podarilo prepašovať do lietadla na štvrtom najvyťaženejšom letisku v Európe atrapy bômb a drogy.
Minister spravodlivosti Ernst Hirsch Ballin podľa agentúry Reuters písomne oboznámil parlament, ktorý si túto informáciu vyžiadal, že tri služobné vchody na letiskovú plochu budú ihneď uzavreté a do niekoľkých dní sa zavedú osobné prehliadky všetkého personálu a jeho batožiny.
Stegeman sa dostal do viacerých lietadiel v uniforme a s odznakom firmy, ktorá má na letisku na starosti batožinu. Povedal, že kontrola pri služobných vchodoch vždy pustila do lietadla uniformovaných pracovníkov.
Minister uviedol, že do 1. júla umiestnia pri služobných vchodoch na zabezpečené časti letiska skenery očných dúhoviek, ktoré nahradia doterajšiu kontrolu totožnosti. Súčasne sa zvýšia náhodné kontroly personálu, ktorý z letiskovej plochy odchádza.
Ballin berie narušenie bezpečnosti na letisku veľmi vážne, je však presvedčený, že súčasná ochrana letiska Schiphol spĺňa bezpečnostné pravidlá Európskej únie a je celkove dobrá. Podľa neho je však nemožné vylúčiť spáchanie trestného činu zamestnancom letiska so služobnou priepustkou.
Odbory zastupujúce zamestnancov francúzskych verejnoprávnych rozhlasových a televíznych staníc dnes oznámili, že s účinnosťou od stredy vstupujú do 24-hodinového štrajku.
Odbory chcú touto formou vyjadriť nesúhlas s iniciatívou francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý navrhuje zakázať reklamy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, čo podľa neho zabezpečí zvýšenie kvality týchto elektronických médií.
Ako kompenzáciu straty príjmov z reklamy Sarkozy navrhuje vyššie zdanenie súkromných rozhlasových a televíznych staníc a zavedenie novej dane pre mobilných operátorov a poskytovateľov internetového pripojenia.
Odbory označili Sarkozyho plán za nedomyslený a varovali pred stratou príjmov z reklamy a následným prepadom trhového podielu verejnoprávnych elektronických médií.
Vzhľadom na príjmy verejnoprávneho rozhlasu a televízie z reklamy, ktoré dosahujú 800 miliónov eur (približne 26,5 miliardy Sk) ročne, sa na hlavu francúzskeho prezidenta v krajine zniesla značná kritika.
Copyright © TASR 2008
Dánska polícia v utorok zatkla tri osoby pre podozrenie, že plánovali vraždu autora jednej z 12 karikatúr proroka Mohameda, ktorých zverejnenie pred dvoma rokmi rozpútalo hnev moslimskej komunity na celom svete. Tajná polícia uviedla, že podozrivé osoby zatkla v západnom regióne Aarhus o 4:30 SEČ s cieľom zabrániť vražde s teroristickým pozadím. Dvaja zadržaní sú z Tuniska a tretí je Dán marockého pôvodu, informovala BBC. Podľa prvej informácie malo ísť až o päť ľudí. Tajná služba neuviedla, kto sa mal stať terčom ich sprisahania, internetové vydanie denníka Jyllands-Posten však informovalo, že ich cieľom bol karikaturista Kurt Westergaard. Šéfredaktor denníka Carsten Juste povedal, že plány na vraždu boli konkrétne. Ako informoval šéf dánskej tajnej služby PET Jakob Scharf, polícia podozrivé osoby už dlho sledovala. Tajná služba podľa Scharfa nechcela nič riskovať a plánovanej vražde zabránila "vo veľmi skorej fáze jej príprav
Karikaturista Kurt Westergaard nakreslil najkontroverznejšiu karikatúru zobrazujúcu Mohameda s turbanom v tvare bomby s rozbuškou. Westergaard a jeho manželka Gitte žili pre opakované hrozby smrti už tri mesiace pod policajnou ochranou a často ich sťahovali na neznáme miesto. Karikaturista vo vyhlásení priznal, že sa obáva o svoj život, no bude naďalej pokračovať vo svojej práci. "Myslím si však, že dôsledky tejto šialenej reakcie ma budú sprevádzať po celý život. Je to smutné, no stali sa súčasťou môjho života," povedal.
Jyllands-Posten zverejnil karikatúry proroka Mohameda 30. septembra 2005, pričom nasledujúci rok ich zverejnili mnohé denníky v krajinách celého sveta. Karikatúry vyvolali pohoršenie a násilné protesty moslimov, pri ktorých zahynulo asi 150 osôb.
Smrťou sa vyhrážajú aj bývalej holandskej poslankyni somálskeho pôvodu Ayaan Hirsi Aliovej, ktorá cez víkend požiadala francúzske úrady o azyl. Aliová spolu so zavraždeným holandským režisérom Theom van Goghom nakrútila film o ponižujúcom postavení moslimských žien. Posledné roky prežila pod policajnou ochranou pre hrozby zo strany islamských extrémistov.
Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) v utorok vyjadrila obavy z polarizácie medzi väčšinovou spoločnosťou a menšinovými komunitami v Holandsku. ECRI vo svojej správe konštatovala, že v Holandsku sa rozmáha islamofóbia a predstavitelia moslimskej menšiny čelia v krajine rastúcemu násiliu a diskriminácii. Najviac postihnutými komunitami sú pritom Turci a Maročania. ECRI vo svojej správe uvádza, že tón politických a verejných diskusii týkajúcich sa etnických menšín sa vyostril. Ministri EÚ a skupiny reprezentujúce moslimov žijúcich v Holandsku zároveň vyjadrili vážne obavy v súvislosti s plánmi ultrapravicového holandského poslanca Geerta Wildersa nakrútiť poburujúci film o Koráne. Wilders cez víkend informoval, že film bude odvysielaný v marci. Holandská vláda v reakcii na správu ECRI uviedla, že prijala legislatívu zameranú proti rasizmu, zriadila úrady bojujúce proti diskriminácii a podnikla kroky proti diskriminácii na pracovnom trhu.
Iracké bezpečnostné sily začali intenzívne pátranie po dvoch novinároch pracujúcich pre americkú televíznu sieť CBS, ktorých uniesli maskovaní ozbrojenci v južnom meste Basra. V utorok o tom informoval hovorca irackého ministerstva vnútra Abd al-Karím Chaláf. Podľa svedkov novinárov v nedeľu odviedlo z hotela asi desať ozbrojencov, ktorí na nich mierili zbraňami.
"Prebieha intenzívna operácia s cieľom nájsť novinárov," povedal hovorca pre tlačovú agentúru AFP. "Sú to novinári robiaci svoju prácu a títo obyčajní zločinci musia byť postavení pred súd." Ako uviedol dopisovateľ AFP v Basre, hotel v utorok obkľúčili desiatky policajtov. Televízia CBS zmiznutie novinárov potvrdila. 
V irackej metropole Bagdad našli v utorok, dva dni po jeho zmiznutí, telo irackého novinára. Informovala o tom iracká Liga mladých novinárov. Podľa jej predsedu Haidera Hassúna telo 27-ročného Hišáma Midžvíta Hamdána objavila polícia v štvrti Báb al-Šejk v centre mesta. Ako povedal, novinár odišiel v nedeľu z centrály ligy, ktorej bol členom, aby nakúpil kancelárske potreby v blízkom obchode, a odvtedy o ňom nepočuli. Dnes jeho telo identifikovali v márnici.
Hamdán bol ženatý a mal dve deti. Žurnalistike sa začal venovať po páde režimu Saddáma Husajna, keď americké sily v roku 2003 vtrhli do Iraku. Parížska organizácia Reportéri bez hraníc uviedla, že od marca 2003 zahynulo v Iraku najmenej 208 novinárov a pracovníkov médií.
V juhoirackom meste Basra pátrajú iracké bezpečnostné sily po britskom novinárovi a irackom tlmočníkovi, ktorí pracujú pre americkú televíznu sieť CBS a uniesli ich v nedeľu.
Britom, ktorí si nelegálne sťahujú filmy a hudbu, hrozí zákaz používania internetu. Na základe vládneho návrhu dnes o tom informoval denník The Times. Podľa plánov vláda "podnikne kroky, ktoré budú od poskytovateľov internetu vyžadovať právne postihy svojich klientov v prípade nelegálneho zdieľania súborov", na ktorom nahrávacie a filmové spoločnosti strácajú miliardy dolárov. Návrh na zmenu zákona týkajúceho sa umeleckého priemyslu v Spojenom kráľovstve by mali zverejniť na budúci týždeň. Podľa The Times plány zahŕňajú takzvané pravidlo "trikrát a dosť". V prípade, že je používateľ podozrivý z nelegálneho sťahovania, dostane najprv varovný e-mail, potom mu internetové pripojenie dočasne prerušia a pri treťom porušení autorských práv im bude hroziť výpoveď zo zmluvy o pripojení na internet.© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
