Rady naše premilené
Riaditelia verejnoprávnej Slovenskej 
televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) boli po celý minulý rok vystavení kritickému dohľadu mediálnych rád. Kým Rada STV konštatovala opakované porušenie zákona zo strany vedenia televízie a generálneho riaditeľa Radima Hrehu odvolala, generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková si napriek kritike viacerých opatrení napokon dôveru Rozhlasovej rady (RR) udržala. 
"Ak by bol väčší počet kvalitných slovenských diel v programe, tak by to bolo určite fajn, ale akceptujem, že teraz na to rozhlas nemá peniaze. Nemám pocit, že by bolo v programe niečo, čo je úplne nepokryté," obhajuje riaditeľku rozhlasu predseda RR Vladimír Talian, podľa ktorého si SRo zákonné povinnosti ohľadom verejnej služby splnil. Nezávislosť rozhlasovej rady, ktorej tretinu členov obmení každé dva roky tajnou voľbou parlament, obhajuje Talian práve osobou riaditeľky, ktorú RR po niekoľkomesačných ťahaniciach vybrala. "Nie každý riaditeľ musí byť zvolený s posvätením politických strán. V prípade Zemkovej, a to garantujem, to tak nebolo." 
Predseda Rady STV Bohumír Bobocký naopak poukazuje na skutočnosť, že rada v minulosti často riaditeľom tolerovala neplnenie záväzkov vyplývajúcich zo zákona alebo programových dokumentov. "Pán Richard Rybníček odišiel sám, ušiel pred zodpovednosťou, hoci jeho funkčné obdobie trvalo ešte pol roka. V okamihu, keď stratil väčšinu v rade, sa zbalil a ušiel," poznamenal Bobocký. Radima Hrehu v ťažkom, niekoľko mesiacov trvajúcom procese, zvolila do funkcie tá istá rada, ktorá ho po roku odvolala. Podľa Bobockého to bol dôsledok odborného a nezávislého posúdenia výsledkov generálneho riaditeľa po prvom roku vo funkcii.
Názory obidvoch predsedov rád verejnoprávnych inštitúcií na ich prácu sú však v mnohých otázkach podobné. TASR prináša s nimi rozhovor.
Ako rada garantuje, že rozhlas alebo televízia si plnia verejnoprávnu funkciu?
Talian: RR v zmysle zákona schvaľuje niekoľko kľúčových materiálov, ktoré určujú charakter vysielania. Schvaľujeme programový koncept SRo na príslušný kalendárny rok. Obsahom tohto programového konceptu sú percentuálne pomery rozhlasových žánrov, ktoré sú zastúpené vo vysielaní na jednotlivých okruhoch. Z tohto pohľadu nemôže prísť k nejakej zásadnej zmene, napríklad k redukcii vysielania rozhlasových hier, k zníženiu počtu minút venovaných vážnej hudbe v priebehu dňa, pretože toto všetko prechádza hlasovaním cez radu. Druhá vec je, že schvaľujeme kľúčový materiál, ktorým je rozpočet. Súčasťou rozpočtu sú dané aj niektoré priority na konkrétne zložky a činnosti.
Bobocký: Dôslednou kontrolou, či sa dodržujú schválené programové záväzky. Rada každý rok pravidelne vyhodnocuje vysielanie STV vo výročnej správe. Vyhodnotí aj programovú službu, či si ju plní alebo neplní. Je to trochu na dlhé lakte, pretože keď sa zistí, že boli porušené nejaké všeobecno záväzné predpisy, vtedy rada môže vyzvať riaditeľa, aby predložil návrh opatrení ako to chce riešiť a dokonca v takomto prípade môže sama navrhnúť nejaké opatrenia, čo zatiaľ doteraz z rôznych dôvodov nevyužila. Napríklad v čase, keď bol problém s prerušovaním SuperStar reklamou, tak pri tom zložení v rade aké bolo, nebola na to obrazne povedané vôľa. Väčšina členov rady vtedy jednoducho strkala hlavu do piesku a zakrývala si oči pred skutočnosťou, že televízia flagrantným spôsobom porušovala Zákon o vysielaní a retransmisii. To, že si televízia neplnila úlohy a poslanie zo zákona, bolo aj jedným z hlavných dôvodov, prečo bol z funkcie generálneho riaditeľa odvolaný Radim Hreha.
Ale rada nemá nejaký direktívny charakter a nemôže prikázať vedeniu, čo má a čo nie...
Talian: Manažérsku zodpovednosť na fungovaní tej inštitúcie má manažment a generálny riaditeľ, ktorého volí rada. Tá ho zvolí na základe projektu a v podstate kontroluje dodržiavanie toho projektu. Tiež má v rukách zásadné smerovanie rozhlasu. Riaditeľ jednoducho nemôže prísť a povedať, že zruší päť okruhov, a na každom bude vysielať to, čo chce. S týmto rada nikdy súhlasiť nebude a bez jej súhlasu to urobiť nemôže. To znamená, že kontinuita rozhlasového vysielania je zabezpečená právomocami RR, ale dennodenný výkon rozhlasu nie. Je to však úplne v poriadku, pretože 15-členný zbor nemôže mať takú zodpovednosť, ako jeden zvolený človek, ktorým je riaditeľ. My môžme v zásadných otázkach upozorňovať na problémy a žiadať nápravu.
Bobocký: Rada nie je riadiaci, ale kontrolný orgán. V princípe môže niečo schváliť alebo neschváliť (napr. rozpočet a programový koncept). Aj keby chcela, nemôže generálnemu riaditeľovi nič direktívne nariadiť, pretože jej to legislatíva neumožňuje. Môže niečo odporučiť, ale to z pohľadu diváka - koncesionára nič nerieši. V období, za ktoré nesiem zodpovednosť ako predseda rady, sme dali odporúčania generálnemu riaditeľovi, ale nereflektoval na ne a existujúce problémy neriešil, tak sme museli pristúpiť k tomu, že sme ho odvolali. Systém nie je dokonalý, ale snaží sa priblížiť demokratickým systémom, ktoré fungujú aj inde.
Je výhodou, že medzi rozhlasom a parlamentom je ešte rada? Nebolo by lepšie, keby medzi riaditeľom a radou nebol tento medzičlánok, ale parlament?
Talian: Nebolo. Bola by to priama politická intervencia a ovplyvňovanie programu. Vo všeobecnosti platí zákon o SRo a tento zákon definuje požiadavky na výstup, to znamená na program a definuje tiež vstupy, teda peniaze, ktoré na ten program inštitúcia môže získať. Politici majú v rukách všetky tieto vstupy. Parlament tým, aké prijíma zákony, ministerstvo kultúry alebo ministerstvo financií tým, či poskytne alebo neposkytne týmto médiám dotácie alebo transfery. Rada má zase v rukách výstupy, t.j. dohľad nad programom. A takto je to dobre.
Bobocký: Je to štandardný európsky model a pokiaľ si rada plní svoje povinnosti, tak ako má, potom je nielen výhodný, ale aj funkčný. Navyše, ak je pravda, čo sa hovorilo o Hrehovi, že bol kandidátom vládnej koalície a neexistovala by rada, predstavte si potom, ako by asi dopadlo jeho odvolanie, keby o ňom rozhodoval parlament.
A ovplyvniť to nemôže ani rada, pretože kandidátov do nej v konečnom dôsledku volia poslanci, a teda jednotlivé politické strany majú v radách členov, ktorých do nich pri voľbe podporili...
Talian: To je pravda, ale nedá sa povedať, že rada je zbytočným medzičlánkom. Bohužiaľ, radu kreujú politici a tí majú záujem médiá ovplyvňovať. Preto je ťažko uveriť tomu, že vyberú do rady len ľudí, hoci aj kvalitných odborníkov, ktorí by boli mimo ich vplyvu. Rada spĺňa dobre svoju úlohu, keď je dobre vykreovaná. Ale to, ako je vykreovaná, majú v rukách len politici. V súčasnosti je úplne jedno, či členov rád navrhujú organizácie alebo politické strany, lebo pravdou je, že aj politické nominácie sa môžu formálne skryť za nominácie rôznych organizácií. Ale nemení to meritum veci, čím je to, že v rukách to majú politici, ale že aj pri súčasne platnom zákone majú možnosť vytvoriť dobrú a silnú radu. Ak budú, samozrejme, chcieť.
Bobocký: Nezávislosť rady je merateľná iba tým, či si plní svoje povinnosti, t.j. či kontroluje ako si televízia plní poslanie a povinnosti vyplývajúce zo zákona. Preto si osobne myslím , že je ďaleko dôležitejšie, ako sa tí ľudia správajú a ako vykonávajú svoju funkciu počas pôsobenia v rade. Lebo to môže dôjsť aj k takému modelu, ako to bolo pri pánovi Rybníčkovi, že rada sa natoľko stotožnila s jeho "projektom", že mu skôr robila advokáta a hovorcu, než aby ho reálne kontrolovala a vyžadovala plnenie povinností. Akékoľvek legislatívne zmeny v súvislosti so spôsobom kreovania rady boli, sú a budú politickým rozhodnutím a na to doteraz žiadna vláda nenadobudla potrebnú odvahu.
Vždy sa ale nájde niekto, kto sa bude snažiť radu, alebo priamo médium ovplyvňovať vo svoj prospech...
Talian: Bez toho, aby to niekto ovplyvňoval, alebo aby sa to aspoň snažil ovplyvňovať, je to, samozrejme, nereálne. Ale člen rady, ktorý sa s politikom rozpráva, nie je nijako zaviazaný jeho predstavy alebo eventuálne požiadavky splniť. Ani by nebolo dobré, aby komunikácia medzi radou a politikmi neprebiehala, lebo členovia rady môžu politikom dosť vecí vysvetliť. Rada môže byť nezávislá a nie každý riaditeľ musí byť zvolený s posvätením politických strán. V prípade Zemkovej a to garantujem, to tak nebolo.
Bobocký: Ak myslíte politikov, robia to takmer všetci a bez rozdielu... Vychádza to z ich podstaty a možno aj profesionálnej deformácie, pretože rozhodujú o verejných veciach, a preto si niektorí z nich myslia, že môžu rozhodovať aj o televízii alebo rozhlase. Ale zlepšilo sa to preto, lebo sa poučili, že to môže byť kontraproduktívne. Tlak bol a vždy bude, podstatné je, či mu odoláte alebo podľahnete...
V čom vidíte najväčší problém verejnoprávnych médií?
Talian: Problém verejnoprávnych médií je dnes ten, že požiadavky verejnosti na kvalitu a rozsah výstupov, teda rozsah programovej služby, sú síce oprávnené, ale sú neúmerné k vstupom tejto inštitúcie. Existuje napätie medzi tým, čo si inštitúcia môže dovoliť a čo sa od nej očakáva. Tento problém tu permanentne je a pomáhajú ho živiť aj niektorí politici. Verejnosť nemusí vedieť, koľko stojí ten-ktorý program, s akým balíkom inštitúcia hospodári, ale politici by to mali vedieť, a myslím si, že aj musia. Napriek tomu sa niektorí správajú aj k rozhlasu tak, ako by to vôbec nevedeli. Keby totiž skutočne chceli výraznejší posun vpred, tak príjmu najskôr zákon, ktorý zabezpečí rozhlasu viac peňazí a ten by mohol vďaka nim lepšie fungovať. Ale toto doteraz neurobili a miesto toho využívajú nespokojnosť poslucháčov či zamestnancov s niektorými vynútenými reštrikčnými opatreniami na kladenie nereálnych požiadaviek. Tým zneisťujú celé prostredie a robia politický tlak na riaditeľku.
Bobocký: V systéme financovania. Dá sa to vyriešiť jeho zmenou, objemom financovania. Buď cez poplatky alebo úhradu, kde by sadzba mala byť priamoúmerná možnostiam. Nakoniec poplatok, ktorý je dnes, je menej ako jedno percento z priemernej mzdy a v roku 1969 to bolo 3-krát viac ako jedno percento z priemernej mzdy, navyše televízia bola vtedy finančne dotovaná aj z iných zdrojov. Takže to je neporovnateľné, lebo keď si pozriete aké boli náklady a výdavky vtedy a dnes, to sú priepastné rozdiely.
Ako by malo fungovať verejnoprávne médium?
Bobocký: Jednou z najdôležitejších otázok, ktoré tu treba riešiť je otázka disponibilných zdrojov, s ktorými televízia plní verejnoprávnu službu. Sú dve možnosti – buď prispôsobiť financovanie požiadavkám, ktoré má plniť, alebo prispôsobiť požiadavky finančným prostriedkom, ktorými televízia disponuje. Z hľadiska programu, možno by tu nemuseli byť určité formáty a programy, ktoré sú komerčného charakteru, ale na druhej strane sú istým spôsobom nevyhnutné, pretože vieme, že štvrtinu príjmov STV, ktorých nie je veľa, tvoria výnosy z reklamy.
Talian: Predpoklady sú dva. Bolo by treba, aby sa definitívne vyrovnali vstupy a výstupy. Aby peniaze, ktoré do média pritečú, boli adekvátne požiadavkám, ktoré na neho boli kladené. Toto je základ, bez ktorého budú médiá stále tápať. A toto sa doteraz nestalo. Druhým predpokladom je, aby pri voľbe mediálnych rád politici miesto politických nominantov preferovali kompetentných odborníkov a tí, aby zvolili kompetentného riaditeľa. Ide o to, aby sa robilo všetko to, čo zákon umožňuje, len sa to, bohužiaľ, dostatočne nerealizuje.
Rada nemôže ovplyvniť to, ako si riaditeľ stanoví priority...
Talian: Ale áno, v rámci programového konceptu. Rada nemusí odsúhlasiť ani programový koncept, ani rozpočet rozhlasu.
Bobocký: Rada má limitované možnosti, avšak priority generálneho riaditeľa sú predsa stanovené v projekte, s ktorým sa uchádzal o funkciu a každoročne sa opakujú v návrhu programového konceptu a rozpočtu. Namieste je skôr otázka, či rada dôsledne kontroluje plnenie záväzkov a dodržiavanie zákona, pretože sľúbiť je možné všetko a ako sa rozhodne ten-ktorý riaditeľ so svojím tímom tieto priority napĺňať. Či televíziu bude posúvať tým smerom, kam sa dostala počas posledných piatich rokov, keď prvý televízny okruh – Jednotka sa stal tretím komerčným kanálom, čo narúša duálny systém a navyše sa na to mnohí diváci sťažujú, pretože vlastne nevedia, prečo by mali platiť poplatky, keď vlastne dostávajú rovnakú programovú ponuku ako na ostatných komerčných staniciach.
Iniciátor referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov Richard Sulík uvažuje, že by verejnoprávne médiá mali skôr dopĺňať súkromné tým, že by kládli dôraz na žánre, ktoré sú spoločensky potrebné, ale komerčným televíziám sa neoplatia. Komentátor denníka SME Peter Schutz k tomu dodáva, že vo veku digitalizácie, keď bude mať každý vlastník televízora k dispozícii enormné mmnožstvo rôznych kanálov, vrátane monotematických, je otázne, aké žánre vlastne ostanú nepokryté a otázkou je teda aj samotná opodstatnenosť existencie verejnoprávnych médií.
Naopak, podľa bývalého predsedu Rady Slovenskej televízie (STV) Miroslava Kollára by televízia verejnej služby mala byť plnoformátová a problémom nie je ani zábava - napríklad SuperStar. Štátny tajomník ministerstva kultúry Ivan Sečík navyše zdôrazňuje, že jeho ambíciou je vytvoriť širší spoločenský a politický konsenzus na posilnení nezávislých a pluralitných médií verejnej služby na Slovensku.
Zábava v televízii verejnej služby
"Ja si nemyslím, že televízia verejnej služby nemôže zabávať. Od súkromných televízií sa má odlišovať kvalitou a inými kvalitatívnymi parametrami vo všetkých žánroch, a teda aj v žánre zábavy," povedal Kollár pre TASR. Dodal, že osobne nemá problém napríklad s vysielaním SuperStar, STV podľa neho "nebola jediná televízia verejnej služby, ktorá to vysielala". Na otázku TASR, ako by sa dala ilustrovať hranica medzi kultivovanou a skôr bulvárnou zábavou typu Mojsejovci alebo Nevesta pre milionára, Kollár odpovedal, že posledné dve relácie by vzhľadom na vzorce správania, ktoré by mala verejnoprávna televízia propagovať v spoločnosti, do nej zrejme príliš nepasovali. "Ja viem, že súkromným televíziám by sa hodilo zatlačiť verejnoprávnu televíziu do kúta s tým, že ona nemá robiť to, čo oni robia, nemá zabávať, má iba informovať a vzdelávať, ale to je nezmysel, tak to nikde nefunguje," dodal.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva kultúry Ivana Sečíka sa s Kollárom v tejto otázke dá súhlasiť. "Základné heslo používané britskou BBC, ktorá sa považuje za určitý etalón verejnoprávneho vysielania, je Informovať, vzdelávať, zabávať. Zábava, samozrejme, je neoddeliteľnou súčasťou programovej štruktúry, ktorú by mala ponúkať aj verejnoprávna televízia," povedal s dodatkom, že aj podľa neho je dôležitá skôr kvalita zábavy. So samotnou SuperStar Sečík problém nemá. "Vyhľadávanie talentov je tiež súčasťou kultúry," povedal. Dodal však, že v prípade SuperStar bolo problémom skôr prerušovanie programu reklamou, za ktoré dostala STV neskôr sériu pokút od Rady pre vysielanie a retransmisiu, čo do značnej miery tento projekt poznačilo. "Nemala by to byť v prvom rade šou zameraná na naháňanie reklamných príjmov," uzavrel.
Prioritnou je podľa Sečíka informačná úloha televízie verejnej služby, ktorá by mala prinášať vyvážené a objektívne informácie zo všetkých zložiek života spoločnosti, "politikou počínajúc a povedzme rozvojom regiónov končiac". Vzdelávať by mala tak prostredníctvom spravodajstva, ako aj publicistiky, ale aj dokumentárnej tvorby. "Hranicu nevidím ani na tom, že by komerčná televízia svojimi programovými titulmi alebo nápadmi nemohla zachádzať aj do poľa pôsobnosti televízií verejnej služby. Jadro by som videl v tom, že chcem ponúknuť čo najvyššiu kvalitu v danom type tvorby. Na tomto by mala byť založená základná súťaž," povedal Sečík. Uznáva však, že existujú oblasti, do ktorých si súkromné médiá nemôžu dovoliť ísť, ale verejnoprávne médium by ich zaplniť malo. "Pokiaľ STV, čo sa žiaľ stalo, takmer úplne vypustila tvorbu pre deti a mládež, ktorá bola svojho času na veľmi slušnej, európskej úrovni, potom našim deťom neostáva nič iné, len pozerať to, čo ako náhražku ponúkajú komerčné televízie," uzavrel.
Záujmy minoritných skupín a verejnoprávne médiá
"Médiá verejnej služby by mali napĺňať práve tú službu, aby sa naplnili aj záujmy menších, minoritných skupín," uvažuje právnik z mimovládneho združenia Memo'98, ktoré sa špecializuje na monitoring médií, Ivan Godársky. "Médium tohto typu by sa malo snažiť čo najrealistickejšie pokrývať všetky záujmy všetkých segmentov spoločnosti," dodal. Súkromné médiá, orientované na dosahovanie zisku, podľa Godárskeho potreby všetkých zložiek spoločnosti za každú cenu reflektovať nemusia.
Politológ Ivan Štefunko si myslí, že verejnoprávne médiá by mali dávať dôraz na minoritné žánre, ako aj programy edukatívneho a politického charakteru, a to zvlášť v prípade, ak sú pre komerčné médiá nezaujímavé. "Čo však neznamená, že verejnoprávne médiá majú byť nudné. Preto by mali pokrývať aj populárne a komerčné témy, ktorými by si pritiahli divákov," povedal s dodatkom, že vyslovene "lacné masové žánre" typu telenoviel na obrazovku verejnoprávnej televízie podľa neho nepatria.
Podľa iniciátora referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov Richarda Sulíka by médiá verejnej služby mali dopĺňať spektrum súkromných médií. "Mali by poskytovať také služby, ktoré nefungujú na komerčnej báze, či už menšinové žánre, alebo pôvodnú tvorbu, kde skrátka komerčné financovanie je veľmi sťažené, alebo nie je vôbec možné," uviedol s dodatkom, že ide o žánre, kde nie je dostatočne veľký dopyt. Zároveň ale upozornil, že on je skôr ekonomickým odborníkom ako špecialistom na programovú službu.
Komentátor denníka SME Peter Schutz považuje zotrvávanie pri modeli verejnoprávnych médií skôr za vec zvyku a tradície. "Neviem celkom presne definovať, čo by mala byť programová skladba verejnej služby, keďže časy, keď tento typ televízie vznikal, to boli časy, keď aj vo väčších štátoch, ako je Slovensko, bola jedna alebo dve televízie. Neexistoval výber dvesto programov na satelite alebo päťdesiat na kábli. Dnes to ešte každý nemá, ale keď vypukne digitalizácia, čo bude na základe usmernenia Európskej komisie najneskôr v roku 2012, tak fakticky každá domácnosť bude mať taký široký výber rôznych, aj monotematických programov, že vôbec hovoriť tri roky predtým, čo by mala vysielať verejnoprávna televízia, je problematické," povedal. Dodal, že za pätnásť rokov existencie STV podľa neho nebol možno ani deň, keď by si plnila na sto percent poslanie, ktoré od nej vyžadujú "tí, ktorí neustále presadzujú nové a nové začiatky" a nové financovanie televízie. "Je to vecou systému. Pozrite sa na iné verejnoprávne televízie. Pozrite sa na Českú televíziu (ČT), ktorá sa na Slovensku dáva za vzor, ale v Čechách s ňou je tiež veľká nespokojnosť a všetci intelektuáli kritizujú, že by mala robiť to a tamto," upozornil Schutz, že ČT kritizujú práve tí, ktorým je určená. Pritom Slovensko má o polovicu menej koncesionárov ako Česko a šestnásťkrát menej ako Nemecko, britská BBC má päťstonásobne vyšší rozpočet. Ak by sme teda chceli mať verejnoprávnu televíziu na úrovni nemeckej, potrebovali by sme šestnásťkrát zvýšiť koncesionársky poplatok. Schutz upozorňuje, že diskutovať by sa dalo aj o vzore európskych verejnoprávnych televízií, BBC, ktorú britské médiá otvorene označujú za ľavicovú a s labouristickou stranou sa po dlhej dobe dostala do otvoreného konfliktu až kvôli vojne v Iraku.
"Nevidím dôvod na to, aby tu bola jedna vysielačka financovaná štátom," uzavrel Schutz s dodatkom, že si uvedomuje, že vzhľadom na aktuálne politické prostredie je myšlienka úplného zrušenia verejnoprávnych médií utópiou. Schutz sa preto prikláňa aspoň k myšlienke SDKÚ-DS zrušiť koncesionárske poplatky a financovať verejnoprávne médiá podielom z rozpočtu. "De facto by išlo o zníženie daní," dodal.
STV a verejná služba
Slovenská televízia si aj podľa Kollára dlhodobo plní svoju verejnoprávnu funkciu len čiastočne, čo podľa neho do istej miery súvisí s finančnou poddimenzovanosťou, ale počas pätnástich rokov jej existencie aj s neustálymi pokusmi politických a finančných skupín ovplyvňovať vysielanie STV. "Pre mňa sú médiá verejnej služby faktorom sociálnej kohézie, faktorom, ktorý vytvára nejakú náladu v spoločnosti a nemyslím si, že Slovenská televízia (STV) dnes je médiom liberálnej demokracie členskej krajiny Európskej únie začiatkom 21. storočia," povedal. Podľa Kollára by verejnoprávne médium by malo mať takú povesť, ktorá by do neho automaticky lákala najkvalitnejších odborníkov, a to aj za podmienok, že by v súkromných médiách vedeli získať vyššie platy - čo sa na Slovensku nedeje. Podotkol, že formálne pravidlá typu kreovania mediálnych rád či ich kontrolných právomocí sú stanovené štandardným spôsobom a dávajú šancu na kvalitné fungovanie televízie. Dodáva, že problémom sú neformálne pravidlá a politická kultúra.
Podľa Sečíka však aj STV potrebuje dostať šancu, aby nebola posudzovaná politickými okuliarmi. "Verejnoprávne médiá by nemali byť predmetom politického boja. Ja verejnoprávne médiá chápem ako náš spoločný výdobytok, ktorý tu bude, či bude jedna, alebo druhá vláda. Bol by som preto rád, keby sa vytvoril širší spoločenský a politický konsenzus na tom, že chceme mať kvalitné pluralitné verejnoprávne médiá," povedal. Na otázku TASR, či nie je zámer vybudovať silné a objektívne médiá verejnej služby v rozpore napríklad s vyjadrením prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý naznačil, že by na Slovensku mali existovať vládne médiá, prípadne s medializovanou ambíciou koalície mať v mediálnych radách názorovo blízkych ľudí, Sečík odpovedal: "Politické vyjadrenia komentovať nebudem. Moje hlboké presvedčenie spočíva v tom, čo vám hovorím - celý svoj profesionálny život sa venujem médiám a médiá verejnej služby vidím ako nezávislé. Preto sa aj snažíme poskytnúť týmto médiám nezávislé zdroje financovania, aby sa zúžil priestor pre akýchkoľvek politikov, ktorí by chceli zasahovať do riadenia a programových služieb verejnoprávnych médií."
Všetky štáty Európskej únie majú verejnoprávne médium
Hoci existujú náznaky, že európske verejnoprávne médiá prežívajú určitú krízu identity, každý zo štátov Európskej únie (EÚ) verejnoprávne, respektíve národné médium má. "Všetky krajiny EÚ majú verejnoprávne médiá. V Rade Európy je množstvo krajín a tie tiež ratifikovali Európsky dohovor o cezhraničnej televízii a tam sú tiež ohraničenia, ktoré sa týkajú verejnoprávnych médií," povedal pre TASR dekan fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy právnickej Samuel Brečka. Dodal, že povedzme na Ukrajine alebo v Rusku sa ťažko dá hovoriť o verejnoprávnych médiách, hoci sa aj pripojili k niektorým z európskych dohovorov. "Úroveň je úplne odlišná. Mali by vytvárať také podmienky, aby štát do nich zasahoval čo najmenej, ale to sa robí veľmi ťažko. Záleží to od politickej kultúry," povedal. Napríklad v Anglicku podľa Brečku minister vnútra prideľoval licencie na vysielanie, "u nás keby sa toto stalo, tak by všetci absolútne šaleli, ale tam sa predpokladá, že nikto nebude zasahovať".
V Európskej únii podľa neho fungujú médiá verejnej služby na podobných princípoch ako v Slovenskej republike. "V zásade v Európe sú pravidlá podobné, pretože boli zriadené v súlade s európskou legislatívou – smernice TV bez hraníc, Rada Európy schválila aj ďalšie európske dohovory. Vychádzajúc z týchto smerníc pravidlá fungovania verejnoprávnych médií v celej Európe sú prakticky zhodné. S tým rozdielom, že niekde je politická kultúra vyspelejšia a niekde je menej vyspelá - tam je väčší tlak politických strán a najmä vládnucich, aby mohli zasahovať do činnosti verejnoprávnych médií," vysvetľuje Brečka.
Verejnoprávne médiá podľa neho vznikli zo štátnych monopolov ako reakcia na vlnu privatizácie v oblasti médií v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia. "Nástup verejnoprávnych médií prišiel začiatkom osemdesiatych rokov, kedy sa začali privatizovať bývalé štátne elektronické médiá. Na rozdiel od USA, kde boli komerčné médiá od začiatku, v celej Európe bol štátny monopol. Rozdiel bol v tom, že väčšina západných krajín mala spoločnú aj rozhlasovú aj televíznu spoločnosť a bolo málo takých krajín, ako bolo Československo, kde spočiatku síce bola spoločná organizácia, ale potom sa rozhlasové a televízne vysielanie oddelilo na dve samostatné organizácie," povedal.
Samotný termín "verejnoprávny" má podľa Brečku pôvod v Nemecku. "V nemčine to bolo offentlich-rechtlich (verejno-právny), lebo v Nemecku existuje aj súkromné právo, aj verejné - čiže to boli rozhlasové a televízne organizácie, ktoré boli zriadené podľa verejného práva," uzatvára.
Haraszti: Úpadok verejnoprávnych služieb môže ohroziť demokratický proces
Správa európskeho monitorovacieho programu Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) za rok 2005 Televízia v Európe: riadenie, politika a nezávislosť na vzorke dvadsiatich európskych krajín konštatuje najmä od deväťdesiatych rokov minulého storočia trend výrazného nástupu komerčných subjektov, ktoré z trhu vytláčajú tradičné verejnoprávne televízie.
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti vo svojom Predslove k správe považuje za potrebné udržať duálny systém a s ním dôležitú úlohu verejnoprávnych médií. "Zároveň s predvídateľným nástupom ďalších nových aktérov vysielania, digitálnych 'butikov' a iných platených služieb, sa argumentuje, že verejnoprávny obsah sa automaticky objaví a nie je potrebné, aby ho zabezpečovali štáty. Tieto argumenty, obvykle predkladané komerčnými aktérmi, sa ujali: na licenčné poplatky, ktoré sú tradičným zdrojom podpory verejnoprávnych vysielateľov, sa nazerá s rastúcim podozrením zo strany divákov, a dokonca aj Európskej komisie. Takéto argumenty musia byť, ako verím, vyvrátené slovom aj činom, pozornou analýzou a obhajobou, inak budeme naďalej svedkami úpadku verejnoprávnych princípov a služieb, a som presvedčený, aj hrozby demokratickému procesu ako takému," konštatuje Haraszti.
V časti venovanej tabuľkám správa OSF obsahuje aj porovnanie sledovanosti súkromných a verejnoprávnych médií v Európe z roku 2003. Uvádzajú sa vždy dve najsledovanejšie televízie, percento sledovanosti u dospelej populácie a charakteristika, či ide o verejnoprávnu alebo súkromnú televíziu.
Podiel sledovanosti hlavných televíznych staníc (2003) Krajina Televízia Podiel sledovanosti (%) Typ stanice Albánsko Klan TV 21,5 súkromná Albánsko TVSH 17,1 verejnoprávna Maďarsko RTL Klub 29,5 súkromná Maďarsko TV2 29,4 súkromná Bosna a Hercegovina FTV 23,8 verejnoprávna Bosna a Hercegovina HRT Zagreb 10,5 verejnoprávna (Chorvátsko) Nemecko RTL 15,0 súkromná Nemecko ARD 14,5 verejnoprávna Česká republika TV Nova 43,4 súkromná Česká republika ČT 1 22,1 verejnoprávna Rumunsko Romania 1 28,4 verejnoprávna Rumunsko Pro TV 15,6 verejnoprávna Estónsko TV 3 22,1 súkromná Estónsko Kanal 2 19,8 súkromná Slovensko TV Markíza 45,9 súkromná Slovensko STV 1 15,7 verejnoprávna Francúzsko TF1 31,8 súkromná Francúzsko France 2 20,5 verejnoprávna Slovinsko Pop TV 29,0 súkromná Slovinsko SLO 1 24,9 verejnoprávna Chorvátsko RTL Televizija 39,5 súkromná Chorvátsko HTV 1 31,8 verejnoprávna Srbsko a Čierna Hora Pink TV 21,2 verejnoprávna Srbsko a Čierna Hora RTS 1 20,4 verejnoprávna Litva LNK 27,0 súkromná Litva TV3 23,9 súkromná Taliansko RAI 1 24,2 verejnoprávna Taliansko Canale 5 23,2 súkromná Lotyšsko LNT 22,2 súkromná Lotyšsko TV3 15,1 súkromná Turecko Kanal D 15,0 súkromná Turecko Show 14,4 súkromná Macedónsko A1 28,9 súkromná Macedónsko MTV1 16,9 verejnoprávna Veľká Británia BBC 1 26,3 verejnoprávna Veľká Británia ITV 1 24,3 súkromná Zdroj: Prieskum EUMAP, vychádzajúci z informácií IP International Marketing Committee a European Audiovisual Observatory195
Copyright © TASR 2008
