MEDIA NEWS
Americké ministerstvo spravodlivosti v utorok uviedlo, že na exprezidenta Donalda Trumpa sa nevzťahuje imunita za jeho vyjadrenia z roku 2019 voči novinárke E. Jean Carrollovej, ktorá ho žaluje za znásilnenie. Tento prípad môže v januári budúceho roka pokračovať súdnym konaním. TASR správu prevzala z agentúry AP a stanice CNN.
Táto zmena postoja odstraňuje jednu právnu prekážku v prípade žaloby za ublíženie na cti, ktorú Carrollová podala ešte v roku 2019. Ide o vyjadrenia z obdobia Trumpovho pôsobenia v úrade prezidenta, keď poprel, že sa voči nej dopustil sexuálneho útoku.
Ministerstvo rozhodlo, že nie je k dispozícii dostatok dôkazov určiť, či exprezident pri svojich vyjadreniach konal v rámci rozsahu svojho zamestnania alebo služby vláde. O svojom rozhodnutí listom informovalo právnikov Trumpa i Carrollovej.
Súdny proces sa má začať v januári budúceho roka. Trumpovi právnici sa k rozhodnutiu bezprostredne nevyjadrili.
Ministerstvo spravodlivosti predtým tvrdilo, že Trumpa pred súdnym konaním chráni zákon z roku 1988, ktorý federálnym zamestnancom poskytuje úplnú imunitu za správanie v rámci výkonu funkcie, píše AP.
Súd v newyorskom Manhattane 9. mája rozhodol, že Trump v 90. rokoch sexuálne napadol Carrollovú a neskôr v októbri 2022 ju očierňoval, keď o tom klamal. Žalobu zo znásilnenia však súd zamietol a sudca Trumpovi nariadil vyplatiť odškodné päť miliónov dolárov. Ten sa proti rozsudku odvolal.
Trumpovi právnici koncom júna podali voči Carrollovej žalobu za ohováranie. Jedným z dôvodov boli jej vyjadrenia pre stanicu CNN deň po vynesení rozsudku. V ňom tvrdila, že Trump sa znásilnenia voči nej predsa len dopustil. Trump žiada stiahnutie žaloby a odškodné.
Carrollová exprezidenta v novembri 2019 zažalovala za ublíženie na cti, ktorého sa Trump údajne dopustil v súvislosti s popieraním činu, keď sa vyjadril, že Carrollová ani "nie je jeho typ". Novinárka uvádza, že Trump tým poškodil jej povesť a kariéru.
Vlani v novembri novinárka podala žalobu aj za sexuálny útok. Využila pritom nový zákon, ktorý chráni obete sexuálnych útokov aj desaťročia po údajnom čine.
Moderátorom britskej stanice BBC, ktorý údajne zaplatil tínedžerovi za sexuálne explicitné fotky, je Huw Edwards. V stredu o tom informovala jeho manželka Vicky Flindová. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Meno manžela odhalila Flindová krátko po tom, ako Metropolitná polícia v Londýne ukončila vyšetrovanie prípadu. Polícia oznámila, že neexistujú dôkazy, že Edwards spáchal trestný čin.
"Vzhľadom na nedávne správy týkajúce sa 'moderátora BBC' vydávam toto vyhlásenie v mene môjho manžela Huwa Edwardsa po piatich mimoriadne ťažkých dňoch pre našu rodinu. Robím to predovšetkým z obavy o jeho duševnú pohodu a v záujme ochrany našich detí," uviedla Flindová.
Edwards podľa jej slov trpí vážnymi psychickými problémami a v posledných rokoch sa liečil na ťažké depresie. Momentálne je hospitalizovaný v nemocnici, kde zostane v dohľadnej budúcnosti. Moderátor BBC sa k prípadu vyjadrí po zotavení.
O prípade informovali počas minulého týždňa ako prvé britské bulvárne noviny The Sun. Citovali matku tínedžera, ktorá tvrdila, že nemenovaný moderátor jej dieťaťu počas troch rokov zaplatil vyše 35.000 libier (41.000 eur) za sexuálne explicitné fotografie.
Tínedžer, ktorý mal na začiatku kauzy 17 rokov, údajne takto získané peniaze použil na financovanie svojej drogovej závislosti, konkrétne nákup kreku.
Jeho rodina adresovala 19. mája v tomto smere BBC sťažnosť, zmieneného moderátora však okamžite nestiahli z vysielania. The Sun napísal, že rodine za zverejnenie príbehu neplatil, keďže o to nežiadala.
Copyright ©
TASR 2023
Poslanci Európskeho parlamentu schválili návrh smernice, podľa ktorej budú novinári, mediálne organizácie, ochrancovia ľudských práv, aktivisti, výskumníci a umelci v Európskej únii chránení pred takzvanými strategickými žalobami proti verejnej účasti (SLAPP) zameranými na ich zastrašenie či potrestanie. Ako informovalo tlačové stredisko EP, prijatie smernice väčšinovo privítali aj slovenskí europoslanci.
„Útoky na novinárov z dôvodu výkonu ich povolania sú nežiadúce. Za takéto možno v istom zmysle považovať aj neopodstatnené súdne konania, ktorých účelom môže byť snaha o bránenie v slobodnom výkone práce," uviedla europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) s tým, že na Slovensku sú takéto prípady pomerne ojedinelé a ich počet je neporovnateľne nižší v porovnaní s inými členskými krajinami Európskej únie. „Ochrana pred nimi má však priniesť určité harmonizované súbory procesných pravidiel za účelom zaistenia možnosti žalovaných efektívne sa brániť," povedala Beňová.
Podľa Lucie Ďuriš Nicholsonovej smernica prináša aj spoločné pravidlá procesných záruk, možnosť skorého ukončenia zjavne neopodstatnených súdnych konaní, ako aj ochranu proti rozsudkom tretích krajín. „Mocní si vždy našli spôsoby, ako zastrašovať tých, ktorí ich kontrolujú a vidia zneužívanie systému. Žiaľ, ešte stále je veľmi časté, že sa vysokopostavení podnikatelia, niektorí politici alebo organizácie vyhrážajú aktivistom či novinárom, aby ich odradili od zverejňovania nepriaznivých názorov alebo informácií," zdôraznila europoslankyňa.
Podľa Petra Polláka je neakceptovateľné, aby sa súdy, ktoré sú už tak preťažené, zaoberali vykonštruovanými žalobami, ktorých cieľom je niekoho umlčať, zastrašiť alebo zdiskreditovať, či už ide o novinárov alebo iné osoby, ktoré zastávajú kritický postoj k veciam politického alebo spoločenského významu. „Takýchto žalôb v poslednej dobe neúmerne narastá, a to po celej EÚ, preto je potrebné nastaviť mechanizmus určitej ochrany, vrátane skorého zastavenia takýchto súdnych konaní a tak zamedziť tomuto nonsensu," skonštatoval europoslanec.
Europoslanec Miroslav Radačovský v tejto súvislosti vyhlásil, že novinári a ich činnosť by podľa jeho názoru nemali vôbec spadať pod rozhodnutia súdov. „Pokiaľ by som mal tú možnosť, legislatívne by som to upravil tak, že novinárska obec by si mala vytvoriť orgán, ktorý by sám rozhodoval o tom, či novinár porušil, alebo neporušil novinársku etiku, a prípadne ho v prípade porušenia sankcionovať. Pokiaľ by takýto novinár nebol spokojný s takýmto rozhodnutím, mohol by sa dovolávať právnej ochrany na súde a zároveň dotknutá osoba by sa taktiež mohla dovolávať právnej ochrany na súde," doplnil.
Americká spoločnosť Amazon spochybňuje svoj status veľkej online platformy, ktorá musí podľa nových digitálnych pravidiel Európskej únie (EÚ), čeliť prísnejšej kontrole. Stala sa tak prvým technologickým gigantom zo Silicon Valley, ktorý sa bráni novým priekopníckym normám.
Internetový predajca podal na Všeobecnom súde EÚ právnu námietku, v ktorej tvrdí, že sa s ním zaobchádza nespravodlivo, keďže ho na základe zákona o digitálnych službách 27-členného bloku označili za „veľmi veľkú online platformu“.
Amazon, ktorého podanie sprístupnili v utorok, je druhou spoločnosťou protestujúcou proti klasifikácii. Pred dvoma týždňami podal žalobu s podobným argumentom aj nemecký internetový predajca Zalando.
Zákon o digitálnych službách ukladá najväčším technologickým spoločnostiam nové povinnosti s cieľom chrániť používateľov pred nezákonným obsahom a pochybnými produktmi, pričom za porušenie hrozia miliardové pokuty alebo dokonca zákaz pôsobenia v EÚ.
Očakáva sa, že pravidlá, ktoré nadobudnú účinnosť 25. augusta, pomôžu Európe udržať si pozíciu tvorcu štandardov v celosvetovom úsilí o obmedzenie moci sociálnych médií a iných digitálnych platforiem.
Amazon so sídlom v Seattli je pritom jednou z 19 spoločností zaradených medzi najväčšie online platformy a vyhľadávače, čo znamená, že bude musieť lepšie kontrolovať svoje služby, aby chránil európskych používateľov pred nenávistnými prejavmi, dezinformáciami a iným škodlivým online obsahom.
Európska komisia sa k prípadu odmietla priamo vyjadriť s tým, že bude svoje stanovisko obhajovať na súde.
Amazon tvrdí, že podporuje ciele zákona o digitálnych službách týkajúce sa riešenia systémových online rizík, ale nesúhlasí s tým, že zodpovedá opisu „veľmi veľkej online platformy“, ktorá získava príjmy najmä z reklamy a šíri „prejav a informácie“. „Prevažná väčšina našich príjmov pochádza z našej maloobchodnej činnosti, nie sme najväčším maloobchodným predajcom v žiadnej z krajín EÚ, kde pôsobíme,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení.
Komisia vysvetľuje, že rozsah pôsobnosti zákona je jasný a „vymedzený tak, aby sa vzťahoval na všetky platformy, ktoré vystavujú svojich používateľov obsahu vrátane predaja výrobkov alebo služieb, ktoré môžu byť nezákonné“. „V prípade trhovísk, ako aj sociálnych sietí, veľmi široký dosah používateľov zvyšuje riziká a zodpovednosť platforiem za ich riešenie,“ skonštatovala.
Súdny dvor Európskej únie (EÚ) v utorok rozhodol, že spoločnosť Meta nepostupovala správne, keď zbierala množstvo údajov o online aktivite používateľov, aby na nich zacielila personalizované reklamy a bez ich výslovného súhlasu. Referuje o tom web Politico.
Najvyšší súd EÚ pred niekoľkými dňami taktiež podporil nemecký protimonopolný úrad, keď rozhodol, že nemecký orgán pre dohľad nad hospodárskou súťažou môže zvážiť, či spoločnosti ako Facebook dodržiavajú prísne pravidlá ochrany súkromia na kontinente, ktoré bežne presadzujú národné regulačné orgány na ochranu osobných údajov. Súd rozhodol, že protimonopolné úrady môžu brať do úvahy akékoľvek porušenie pravidiel ochrany osobných údajov, keď vyšetrujú, či technologické giganty nezneužívajú svoju dominantnosť na trhu tým, že „škatuľkujú“ konkurentov.
Tieto dva verdikty predstavujú veľkú ranu pre spoločnosť Meta, ktorá je materskou firmou Facebooku, Instagramu a WhatsAppu. Okolo lukratívneho obchodného modelu spoločnosti Meta sa tak čoraz viac „sťahuje európska slučka na ochranu osobných údajov“.
Spoločnosť zo Silicon Valley v roku 2022 zarobila viac ako 133 miliárd dolárov na príjmoch z reklamy, keď sledovala milióny ľudí na svojich platformách sociálnych médií a všeobecnejšie online, aby im zobrazovala reklamy. V januári dostala spoločnosť Meta od írskej Komisie pre ochranu údajov (DPC) pokuty vo výške 390 miliónov eur za porušenie pravidiel ochrany súkromia. Okrem zmienených dvoch pokút komisia od roku 2021 dala Mete štyri ďalšie pokuty v celkovej výške viac ako 900 miliónov eur.
Americká komička a herečka Sarah Silverman žaluje spoločnosť OpenAI, ktorá stojí za chatbotom ChatGPT, a technologického giganta Meta. Firmy podľa nej porušili jej autorské práva pri učení ich systémov umelej inteligencie (AI). Okrem spomenutej umelkyne sú v skupinových žalobách zapojení aj dvaja ďalší autori, informuje spravodajský portál BBC.
Meta žaloby odmietla komentovať, OpenAI zatiaľ neodpovedala na otázky BBC.
Žaloba voči OpenAI tvrdí, že bez povolenia autorov použila materiály spadajúce pod autorské právo a využila ich na učenie ChatGPT. V prípade firmy Meta, ktorá vlastní Facebook a Instagram, sa to týka systému LLaMa AI. Systém, ktorý je „základný veľký jazykový model“ bol pôvodne uvoľnený pre malú skupinu používateľov, ktorí primárne pracovali na výskume, ale neskôr unikol online. Autori tvrdia, že ich knihy sa objavujú v súbore údajov zostavenom inou organizáciou, ktorý bol použitý na trénovanie systému LLaMa.
Systémy ako ChatGPT sa učia imitovať ľudský jazyk prostredníctvom analýzy veľkých dátových súborov ľudského textu, pripomína BBC. Podľa Patricka Goolda z City University v Londýne je pravdepodobné, že obe žaloby dospejú k otázke, či je učenie veľkého jazykového modelu formou spravodlivého používania alebo nie.
Právnici, ktorí skupine pomáhajú, Matthew Butterick a Joseph Saveri sú už zapojení do skoršej žaloby voči OpenAI, ktorú predložili dvaja autori. Advokáti uvádzajú, že od uvedenia ChatGPT v marci 2023 počuli od spisovateľov, autorov a vydavateľov, „ktorí sa obávajú jeho podivnej schopnosti generovať text podobný tomu, ktorý sa nachádza v textových materiáloch chránených autorskými právami, vrátane tisícok kníh“.
Ďalší právni odborníci však spochybňujú, či možno povedať, že OpenAI kopíruje knihy.
SITA a.s
a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie
obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
