Zomrel Robert Freeman

Zomrel Robert Freeman

Zomrel britský fotograf Robert Freeman, ktorý svojimi snímkami pomohol určiť imidž legendárnej rockovej skupiny Beatles a vytvoril obaly jej niekoľkých najlepších albumov. Zomrel vo veku 82 rokov. Informáciu priniesla v sobotu tlačová agentúra AP.
Freemanovo úmrtie bolo na oficiálnej webovej stránke skupiny Beatles oznámené v piatok, ale vyhlásenie neobsahovalo príčinu smrti.
Freeman sa narodil v roku 1936 a kariéru začal ako fotoreportér pracujúci pre londýnske noviny Sunday Times, pre ktoré urobil fotoportréty popredných džezových hudobníkov. Potom pracoval pre Beatles. Urobil snímku čiernobieleho obalu albumu "With The Beatles" z roku 1963, kde sú tváre štyroch členov kapely čiastočne v tieni. Išlo o snímku, ktorá definovala imidž skupiny a použili ju aj na album v USA "Meet The Beatles!" z roku 1964.
Paul McCartney si na internete uctil Freemana odkazom: "Ľudia si často myslia, že fotografia na obale 'Meet The Beatles', kde máme tváre aj čelá napoly v tieni, bola starostlivo naaranžovanou štúdiovou snímkou. V skutočnosti ju Robert urobil v rýchlosti na chodbe hotela, kde sme boli ubytovaní, a prirodzené svetlo prichádzalo z okien na konci chodby."
McCartney uviedol, že Freeman "bol počas rokov existencie Beatles jedným z našich obľúbených fotografov, ktorý vymyslel niekoľko z našich najkultovejších obalov albumov".
Označil ho za "pravého, originálneho mysliteľa s predstavivosťou".
Freeman potom urobil aj snímky na obaly albumov "Beatles For Sale" a "Help!", kde majú členovia kapely ruky v polohe signalizujúcej slovo, ako aj "Rubber Soul". Na tomto albume z roku 1965 Freeman jemne pretiahol tváre členov Beatles, čím jemne naznačil, že prídu psychedelické experimenty.
Ďalší člen slávnych Beatles Ringo Starr na Twitteri napísal: "Boh žehnaj Robertovi Freemanovi, pokoj a lásku celej jeho rodine."

Copyright © TASR 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Spoločnosť Facebook zverejnila vo štvrtok kroky, ktoré podniká v boji proti zahraničnému zasahovaniu a dezinformáciám v domácom online prostredí počas obdobia pred prezidentskými voľbami v USA v roku 2020, píše agentúra AFP.
Medzi tieto opatrenia patrí napríklad lepšie zabezpečenie účtov volených predstaviteľov, označenie vlastníctva profilu politickou stranou alebo zavedenie jasnejších označení na kontrolu faktov, uviedla vo vyhlásení pre investorov spoločnosť s výrazným podielom v priestore sociálnych médií.
"Máme zodpovednosť zastaviť zneužívanie a zasahovania do volieb na našej platforme," píše sa v texte vychádzajúcom z blogu, ktorý koncom októbra zverejnil viceprezident Facebooku Guy Rosen.
Spojené štáty v utorok oznámili, že sprísňujú bezpečnostné opatrenia pred americkými prezidentskými voľbami, ktoré sa budú konať 3. novembra 2020. Chcú tak zabrániť možnému zasahovaniu do volieb zahraničnými mocnosťami, ako sú Rusko, Čína a Irán.
Z tohto dôvodu sa bude pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v USA uplatňovať "bezprecedentná úroveň koordinácie" medzi všetkými 50 americkými štátmi a teritóriami.
Jej cieľom bude eliminácia bezpečnostných hrozieb, ktoré predstavujú kampane na internetových sociálnych sieťach, dezinformačné kampane či kybernetické útoky na štátnu a lokálnu infraštruktúru.
Vyšetrovanie vedené osobitným americkým vyšetrovateľom Robertom Muellerom dospelo k záveru, že Rusko zasahovalo do prezidentských volieb v USA z roku 2016 v prospech Donalda Trumpa. Aktéri podporovaní Ruskom sa snažili pôsobiť na amerických voličov aj prostredníctvom Facebooku.

V digitálnom zdaňovaní je potrebné nastaviť spravodlivý systém. Zhodli sa na tom europoslanci Robert Hajšel (Smer-SD), Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) aj Ivan Štefanec (KDH) v rámci podujatia o aktuálnych európskych otázkach, ktoré organizovala Americká obchodná komora v SR (AmCham), Euractiv Slovensko a Republiková únia zamestnávateľov.
Podľa Hajšela musí mať EÚ odvahu bojovať aj s technologickými gigantmi a presadiť ich zdaňovanie. "Jednoducho, tie dane treba tak nastaviť, aby to bolo stále prijateľné aj pre nich, ale zároveň, aby z toho mal aj efekt finančný rozpočet EÚ," poznamenal s tým, že po zavedení takéhoto digitálneho zdaňovania by mohli pribudnúť do rozpočtu rádovo miliardy eur, ktoré by sa mohli využiť na zvyšovanie konkurencieschopnosti napríklad v rámci digitálnej agendy.
Hojsík je tiež za to, aby platila daňová spravodlivosť. Skonštatoval, že digitálne giganty sú jedným z negatívnych prípadov, pretože si dokázali nájsť spôsoby, ako si znížiť daňové zaťaženie. Aj preto, že digitálny svet "veľmi málo pozná hranice", Únia podľa neho musí postupovať jednotne.
Štefanec skonštatoval, že nie je za zvyšovanie daní či zavádzanie nových daní. "Pretože nemôžeme brániť rozvoju a zdaňovať úspech. Ja som za férovejšie zdaňovanie, za to, aby giganty, ktoré zarábajú v jednotlivých krajinách, aby tam platili aj dane," zdôraznil. Súčasná situácia je podľa neho nespravodlivá. "Potrebujeme zmeniť pravidlá pre zdaňovanie na európskej úrovni," dodal s tým, že aj veľké firmy by mali platiť daň z príjmu v krajinách, kde zisk vytvárajú.
Hajšel verí, že práve v tomto volebnom období sa podarí urobiť v tejto veci rozhodný krok. Štefanec však o tom nie je presvedčený. "Keďže v daňovej oblasti máme zatiaľ právo veta, tak tá dohoda je zatiaľ v nedohľadne," podotkol.
Pre zachovanie a zlepšenie konkurencieschopnosti by mala podľa europoslancov EÚ urobiť určité opatrenia. "V ďalšom období potrebujeme nastaviť nanovo spoločné vzťahy so Spojenými štátmi americkými a Čínou. Čiže potenciál pre konkurencieschopnosť veľmi závisí aj od dobrých obchodných dohôd," myslí si Štefanec. Zdroj konkurencieschopnosti vidí aj vo fungujúcom spoločnom trhu, ale aj vo vybudovaní kapitálovej únie. Práve digitalizácia však bude podľa neho "jazýčkom na váhach".
Veľkou príležitosťou pre Slovensko a celú Európu je podľa Hojsíka stať sa lídrom v zelených technológiách. Konkurencieschopnosť však závisí aj od toho, ako sa EÚ postaví ku globálnym výzvam. "Pokiaľ sa budeme snažiť tváriť, že potrebujeme robiť veci ako doteraz, pokiaľ sa nebudeme chcieť ako Európa zmeniť, tak nás krajiny ako Čína naozaj predbehnú a tú konkurencieschopnosť stratíme," upozornil.
Ak EÚ bude pokračovať rozumnou cestou pri presadzovaní svojich cieľov, pokiaľ ide napríklad o klimatické zmeny, a zároveň zachovávať sociálny model, môže podľa Hajšela EÚ napĺňať svoje ciele aj v oblasti zachovania a upevnenia konkurencieschopnosti.

Copyright © TASR 2019

RTVS sa zapojí do medzinárodného projektu Vychovaní k slobode

RTVS sa zapojí do medzinárodného 

projektu Vychovaní k slobode

Rádio Devín pripravilo pri tejto príležitosti dva nové fíčre. Tehotenský denník od Terezy Križkovej si poslucháči Rádia Devín môžu vypočuť v sobotu o 11:00 a Daň za zamat od Sone Gyarfašovej o 14:30. V rámci projektu pridá o 11:25 aj príbeh českého autora Daniela Kupšovského pod názvom Partia v zrkadle.
Čo znamená byť slobodní? Za čo ľudia pred tridsiatimi rokmi bojovali a zomreli? Ako sa zmenil život tých, ktorí prežili, alebo boli vychovaní s myšlienkou, že prešli revolúciou? Čo znamená sloboda pre generáciu mladých ľudí, ktorí vyrastali v období posledných 30 rokov? Možno hovoriť o generácii strednej a východnej Európy, ktorá zdieľa rovnaké hodnoty a ideály? Na všetky tieto otázky hľadali odpovede autori z 11 krajín prostredníctvom rôznych rozhlasových dokumentov. „Ambíciou projektu je cez osobné príbehy prispieť k hlbšiemu poznaniu našej nedávnej minulosti. A zároveň je oslavou rádia ako média, ktoré zohralo v tejto historickej ére dôležitú úlohu,“ priblížila vedúca Odboru literárno-dramatickej výroby Slovenského rozhlasu Zuzana Belková.
Fíčer Tehotenský denník odkrýva na skupine piatich spolužiakov generácie Y nielen to, kam dospela táto nádejná generácia mileniálov, ale aj to, kde sa ocitla naša spoločnosť postkomunistickej krajiny 30 rokov po Nežnej revolúcii. Postavený je na rozhovoroch piatich kamarátov, ktoré vychádzajú z existenčnej krízy autorky Terezy Križkovej, hodnotiacej svoj život v prelomovom období tehotenstva. Soňa Gyarfašová sa v Dani za zamat zaoberá tým, ako sa naša spoločnosť ešte stále nevyrovnala s minulosťou, pričom zločiny totalitného režimu neboli nikdy potrestané a čím ďalej, tým viac sa relativizujú. O tom, či sa dá budovať spravodlivá spoločnosť na nespravodlivých základoch, začala autorka rozmýšľať v čase, keď sa stretla s prvými politickými väzňami minulého režimu, ktorí skončili na okraji záujmu spoločnosti.
Originálny názov medzinárodného projektu je Raised to Be Free. Stories From Central and Eastern Europe (Vychovaní k slobode. Príbehy zo strednej a východnej Európy). Autorom myšlienky je kultúrny vysielací okruh Rumunského rozhlasu (Radio Romania Culture Channel). Zapojili sa do neho verejnoprávne médiá z 11 krajín – okrem Rumunska, aj z Moldavska, Srbska, Ukrajiny, Česka, Slovenska, Slovinska, Poľska, Nemecka, Maďarska a Litvy. Všetci sú členmi Európskej vysielacej únie (EBU).

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Členovia brannobezpečnostného parlamentného výboru sa na najbližšom stretnutí vo štvrtok (14. 11.) budú zaoberať témou rozpustenia vyšetrovacieho tímu "Kuciak" len v tom prípade, ak to navrhne policajný prezident Milan Lučanský, ktorý by mal byť na stretnutí prítomný. Pre TASR to uviedol predseda výboru Anton Hrnko (SNS).
Nezaradený poslanec Ľubomír Galko totiž od Hrnka žiada, aby Lučanský a ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) poslancom výboru vysvetlili dôvody rozpustenia vyšetrovacieho tímu vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Galko poukázal na to, že tento tím v samotnom vyšetrovaní oboch vrážd dosiahol "mimoriadne výsledky", ale zároveň narazil aj na ďalšie dôkazy a indície o spáchaní ďalších závažných trestných činov.
"Normálne by bolo, keby sa schopnosti a skúsenosti tohto tímu využili na vyšetrovanie týchto podozrení. Namiesto toho sme sa dozvedeli, že ho policajný prezident zrušil. Nepáči sa mi to, chcem vedieť prečo. Bol rozpustený tím, ktorý dokázal účinne bojovať proti mafii, a ja chcem vedieť prečo a kto ho nahradí," komentoval Galko.
Hrnko však tvrdí, že Galko má "1000 možností", ako sa to ministerky opýtať. "Či už priamo otázkou, ona mu ako poslancovi musí odpovedať, alebo interpeláciou či inak," komentoval predseda výboru. "V princípe ide o kompetenciu policajného prezidenta. Ak to navrhne do programu, tak to bude schválené. Ja s tým nemám problém. Každopádne si myslím, že toto sú akcie pána Galka, ktorými si chce naháňať PR, a ja som ten posledný, ktorý by mu ho robil," uzavrel šéf brannobezpečnostného výboru.

Konanie advokáta Mareka Paru, ktorý mal s Marianom K. komunikovať cez aplikáciu Threema aj o diskreditácii prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľa Špirka, považuje Rada prokurátorov SR za nezlučiteľné s jeho funkciou. Informujú o tom na webe generálnej prokuratúry.
Rada vo svojom stanovisku tvrdí, že sa oboznámila s medializovanými informáciami týkajúcimi sa komunikácie konkrétneho advokáta s Marianom K. „v úmysle pôsobiť na prokurátora v súvislosti s výkonom jeho funkcie, nezákonnými lustráciami generálneho prokurátora zo strany iných osôb, ako aj úvahami nad jeho sledovaním“.
„Oceňujeme, že Slovenská advokátska komora sa už touto medializovanou informáciou zaoberá, a pevne veríme, že takéto zatiaľ neverifikované neštandardné konanie advokáta neujde ani pozornosti orgánov činných v trestnom konaní,“ uvádza sa v stanovisku rady. Reaguje tak na komunikáciu cez aplikáciu Threema, v ktorej mal podľa právnych zástupcov TV Markíza komunikovať Marian K. aj s advokátom Marekom Parom. Komunikáciu čítal obhajca televízie Daniel Lipšic na pojednávaní vo veci falšovania zmeniek Markízy a marenia spravodlivosti.
V komunikácii si mal podľa zástupcov televízie obžalovaný Marian K. písať s Parom aj o prokurátorovi Špirkovi. Ten podal v marci minulého roku trestné oznámenie aj na niekdajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Vtedy tiež povedal, že mala byť nariadená jeho diskreditácia. Bolo voči nemu vedené aj disciplinárne konanie.
„Všetky takéto útoky predstavujú vážny zásah nielen do integrity dotknutého prokurátora, ale aj útok na podstatu prokuratúry ako dôležitého štátneho orgánu,“ pokračuje rada prokurátorov. Tá vyzdvihuje občiansku statočnosť Špirka, ktorá podľa nej v kontexte aktuálnych informácií nadobudla nový rozmer.

      

  Copyright © TASR 2019

RTVS NEWS Vrcholí televízne a rozhlasové vysielanie k 30. výročiu Nežnej revolúcie

RTVS NEWS

Vrcholí televízne a rozhlasové vysielanie k 30. výročiu Nežnej revolúcie


RTVS sa už od leta venuje vo svojom televíznom a rozhlasovom vysielaní 30. výročiu Nežnej revolúcie. Na budúci týždeň zaradila do programu mnohé premiéry filmov a dokumentov, prenosy, diskusie, spravodajské a publicistické príspevky, aj mimoriadne spravodajstvo

Jednotka

Špeciálne k 30. výročiu RTVS pripravila premiéru filmu Nero a Seneca, ktorú diváci Jednotky uvidia v nedeľu 10. novembra o 20:30. Televízna adaptácia dramatickej predlohy ruského dramatika a prozaika Edvarda Radzinského opisuje stretnutie najkrvilačnejšieho cisára Nera a stoického filozofa Senecu počas jednej horúcej noci v rímskej aréne.

Posledná časť 5-dielneho nového dokumentárneho cyklu Fetiše Nežnej revolúcie, ktorá priblíži atmosféru protestov na vysokých školách, divadlách či námestiach, je naplánovaná na štvrtok 14. novembra o 21:30.

Nedeľnému (17.11.) večernému vysielaniu bude od 20:30 dominovať slávnostný galaprogram 30 rokov slobody prenášaný z novej budovy Slovenského národného divadla. V hudobno-tanečnej šou vystúpi napríklad Katka Knechtová, Pavol Bršlík, Dalibor Karvay, Roman Tomeš, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Janoska Ensemble, IMT Smile, The Duchon´s, Slovenské divadlo tanca či spevácky zbor Lúčnica. Po slávnom galaprograme si diváci môžu pozrieť koprodukčný film RTVS Učiteľka, ktorý sa odohráva začiatkom 80. rokov. Príbeh režiséra Jana Hřebejka je o učiteľke, ktorá zneužívala svoje postavenie na šikanovanie a manipulovanie detí a ich rodičov.

Výročiu Nežnej revolúcie sa 17. novembra budú venovať aj relácie Kultúra.Sk, O 5 minút 12 a mimoriadne spravodajstvo o 11:45 a 16:15.

Aj v nasledujúce nedele bude Jednotka vysielať filmy, ktoré sa viažu k obdobiu socializmu. Najskôr to v nedeľu 24. novembra o 20:30 bude premiéra oceňovanej koprodukčnej snímky Jan Palach, ktorý zobrazuje posledné obdobie jeho života a následne o 22:10 Fair play, príbeh atlétky, ktorá sa počas socializmu vzoprie dopingovým praktikám v športe. Rodinný film režiséra Juraja Nvotu Rukojemník uvidia diváci v nedeľu 1. decembra o 20:30.

Dvojka

V predvečer výročia 16. novembra o 20:10 sprostredkuje Dvojka divákom z historickej budovy SND prenos galakoncertu Ďakujeme, že môžeme. Predstavia sa Veni Ensmble, Miro Žbirka, Katarzia a Pioni, Milan Lasica, Ľubica Čekovská, Michael Kocáb, Vladimír Merta, Peter Dvorský, Sima Martausová a aktéri Nežnej revolúcie Ladislav Snopko, Martin Bútora a Zuzana Mistríková.

Pásmo archívnych dokumentov pod názvom Nežná noc v archíve uvedie v noci zo soboty 16. na nedeľu 17. novembra.

Tematický program bude kulminovať v deň výročia, teda v nedeľu 17. novembra, kedy Dvojka prinesie premiéry nových dokumentov. O 14:50 pripravilo košické televízne štúdio RTVS dokumentárny film Nežný revolucionár, ktorý približuje život herca, umelca a zároveň tribúna novembrových Košíc Petra Raševa. Rýchlikom za slobodou je dokumentárny film banskobystrického televízneho štúdia RTVS. Snímka zachytáva príbehy troch ľudí, ktorí zažili Nežnú revolúciu na vlastnej koži. Na udalosti novembra 1989 budú od 15:15 spomínať demonštrant, poslanec Federálneho zhromaždenia ČSSR a príslušník Československej ľudovej armády. Večernú ponuku dokumentárnych noviniek otvorí o 20:10 interaktívny dokumentárny projekt Spýtaj sa vašich: 89. Film režisérky Barbory Berezňákovej prináša mozaiku spomienok bežných ľudí na November ´89. Ďalšou premiérou bude o 20:40 koprodukčný dokumentárny film RTVS a Českej televízie Ján Langoš – strážca pamäte. O 22:40 prinesie Dvojka spoločný prenos s Českou televíziou z odovzdávania Cien pamäti národa laureátom z Česka, Slovenska, Maďarska, Poľska a Nemecka. Umeleckú tvorbu budú 17. novembra zastupovať o 12:45 Slovíčka, literárno-hudobné pásmo s Karlom Krylom a v noci Jawa nostalgická, prevzaté divadelné predstavenie kabaretného žánru Divadla GunaGu, ktoré v skečoch a piesňach rekapituluje roky 1969 až 1989 v Československu.

Prípad K. je dokumentárny film, ktorý rozpráva príbeh výtvarníka Petra Kalmusa. Vďaka svojmu akčnému umeniu sa stal hrdinom televíznych novín alebo novodobým Donom Quitom v boji s nostalgiou za zločinnými režimami Slovenska. Dvojka ho uvedie v utorok 19. novembra po Večeri s Havranom.

K výročiu Nežnej revolúcie odvysiela v utorok 12. novembra po Večeri s Havranom dokument Pavúk – horolezec storočia o životnej ceste nadaného športovca Pavla Pochylého v dobe, ktorá individualizmu nepriala. Na štvrtky 14. a 21. novembra o 20:10 zaradila dokumentárny film o slovenskom básnikovi Miroslavovi Válkovi. Divákov čaká v nedeľu 24. novembra o 22:10 premiéra televízneho záznamu divadelného predstavenia inscenácie Trestajúci zločin. Adaptáciu novely Jána Johanidesa uvádza Divadlo Malá scéna STU. V soboty 16. a 23. novembra neskôr večer uvedie v premiére koncertné prevedenie legendárneho štúdiového albumu trojice Jaro Filip - Milan Lasica - Július Satinský z roku 1981 Bolo nás jedenásť.

Nežná revolúcia rezonuje tiež v diskusných reláciách Dvojky. V utorky o 22:25 pokračuje špeciálna 5-dielna séria Večera s Havranom. Michal Havran bude 12. novembra s hosťami hovoriť o požiadavke VPN na právny štát a posledná časť cyklu 19. novembra zhrnie, kam sa dostalo Slovensko po 30 rokoch, a aký by mal byť jeho ďalší vývoj. Výročie bude reflektovať i tvorivý tím okolo Eugena Gindla v dvoch mimoriadnych diskusiách s názvom Pamäť na hojdačke, ktoré Dvojka odvysiela v stredy 20. a 27. novembra o 22:25. S osobnosťami Novembra ´89 sa bude po tridsiatich rokoch rozprávať aj Alena Heribanová. Pozvanie do jej talkshow Anjeli strážni prijali Zuzana Mistríková (sobota 9. novembra o 20:10) a Ladislav Snopko (sobota 16. novembra o 21:30).

Rádio Slovensko

Rádio Slovensko pripravilo k 30. výročiu Nežnej revolúcie špeciálne Nočné pyramídy. Moderátorka si vo štvrtok 14. novembra pozve do štúdia dlhoročného dramaturga Slovenského rozhlasu a šéfa VPN v rozhlase počas novembrových udalostí Ľuboša Machaja. V piatok 29. novembra sa porozpráva s prof. Darinou Malovou z Katedry politológie Univerzity Komenského.

Poslucháči si od 18. do 28. novembra v pracovných dňoch môžu vypočuť premiéru 9-dielneho seriálu 30 rokov od Nežnej, ktorý prinesie prehľad vývoja udalostí z pohľadu ponovembrových vlád na Slovensku.

Vo vysielaní budúci týždeň odznie množstvo publicistických príspevkov na tému November ´89 a v piatok 15. novembra mu bude venované aj celé ranné vysielanie Dobré ráno, Slovensko. V deň výročia, 17. novembra, je od 12:12 pripravené mimoriadne štúdio s Jurajom Jedinákom. Poslucháči si v prúdovom vysielaní vypočujú rozhovory, ale aj zostrihy spravodajských príspevkov z obdobia krátko pred a po 17. novembri 1989 tak, ako zazneli vo vtedajšom vysielaní Československého rozhlasu alebo televízie. Zaujímavosťou bude špeciálna reportáž z autentických nahrávok vtedajších vysokých štátnych predstaviteľov.

Rádio Devín

Rádio Devín pokračuje v soboty 9. a 16. novembra od 12:00 v sérii rozhovorov s osobnosťami Novembra ´89. Relácia Ladenie na Rádiu Devín predstaví v premiére od 11. do 15. novembra o 15:06 ďalšie prozaické a fejtónové miniromány súčasných slovenských spisovateľov, ktorí sa inšpirovali udalosťami spred 30 rokov.

Nové časy kumštu je v podstate rozhlasový zápisník Róberta Šedivého, ktorý sa postupne venuje dianiu v kultúre od roku 1989 po rok 2013. Poslucháči si premiérové časti môžu vypočuť 11. až 15. novembra od 13:00.

Autor relácie Staré, ale jaré Jaroslav Rozsíval pripravil špeciálne časti, venované novinovým správam a hudbe rokov, ktoré viedli k Novembru ´89, a to rokom 1968, 1979, rokom tesne pred Nežnou revolúciou, ale najmä samotnému roku 1989. Polhodinové skladačky hudby a slova zaznejú vo vysielaní Rádia Devín v nedeľu 10. a 17. novembra o 15:30.

Moderátori Peter Turčík a Róbert Kotian sprostredkujú pohľad na novembrové udalosti v diskusiách s priamymi účastníkmi, ale aj s odborníkmi na danú problematiku. Relácia Dejiny.sk sa v piatky od 15. novembra do 27. decembra bude venovať voľbám v roku 1990, sociálnej stratifikácii, ekonomike, právnemu systému, kultúre, umeniu a médiám po 30 rokoch, ale aj prechodu od Varšavskej zmluvy a RVHP k NATO a EÚ.

Špeciálne vysielanie v deň výročia, v nedeľu 17. novembra, začne Rádio Devín o 9:00 fíčrom režisérky Barbory Berezňákovej Spýtaj sa vašich 68-89. Jej interaktívny televízny dokument odvysiela v premiére Dvojka. V Dokumentárnom Rádiu Devín si poslucháči o 10:00 vypočujú prvú časť z minisérie diskusných špeciálov, ktoré priblížia spoločensko-kultúrne okolnosti pred, počas aj po Nežnej revolúcii. O 12:00 bude nasledovať fíčer Disidenti o kresťanskom disidente a jeho úlohe v roku 1989. O 13:30 prinesie záznam komorného koncertu Mucha Quartet, ktorý bol jedným z verejných podujatí pripravených Rádiom Devín. Ďalším z verejných podujatí bola Deviatková pyramída s moderátormi Soňou Gyarfášovou a Štefanom Chrappom. Na tému Nežná revolúcia v rozhlase a televízii sa porozprávali s Ľubošom Machajom, Andrejom Zmečekom, Máriou Hlucháňovou, Katarínou Začkovou a Ladislavom Snopkom. Poslucháči si diskusiu vypočujú o 14:30. Špeciálne bude aj Folkfórum, ktoré je rozdelené do dvoch častí. Najskôr o 15:30 zaznie záznam verejného koncertu Slávka Janoušeka a Petra Janků, ktorého budú sprevádzať Peter Luha a Radko Tiňo a o 22:00 Kataríny Koščovej, Martina Geišberga, Daniela Špinera a skupiny Neřež. Tvorba a vystúpenia pesničkárov a folkových skupín patrili ku koloritu novembrových udalostí. Večer vyvrcholí o 17:00 premiérou rozhlasových hier cyklu Čakanie na Nežnú ôsmich rôznych autorov. Tí spracovali osem ľudských príbehov, ktoré sa dotýkajú pomerov vo vtedajšej spoločnosti a príchodu veľkých zmien.

Rádio Devín odvysiela tiež v premiére fíčer Barbory Németh Brízgaľky (10.11. o 12:00), filmovú poviedku Maroša Hečka Amnestie (10.11. o 21:00) a rozhlasovú hru Zuzany Ferancovej Von (12.11. o 20:30).

Ďalší premiérový program prinesie aj po 17. novembri. Rozhlasovým éterom budú vo štvrtok 21. novembra o 19:00 znieť protestsongy. Skladby hudobných legiend z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska, ktoré boli súčasťou udalostí pádu Železnej opony, zahrajú Matusz Nagórski, FG – 4, Svätopluk Karásek s kapelou a Slnovrat. Pôjde o záznam verejného podujatia, ktoré Rádio Devín zorganizovalo v spolupráci s Ústavom pamäti národa v rámci Festivalu Slobody. Fíčer Daniela Svoreňa Nech žije sa v nedeľu 24. novembra o 12:00 bude zaoberať vznikom, životom, smrťou a v istej podobe aj nesmrteľnosťou sochárskych diel, ktorých úlohou v minulosti bolo reprezentovať komunistickú ideológiu krajiny.

Rádio Regina Západ

Rádio Regina Západ sa od 11. do 15. novembra v rannom vysielaní od 8:08 pozrie na to, ako sa zmenil život po roku 1989 v ekonomickej oblasti, životnom prostredí, školstve, pri ochrane pamiatok, ale aj v justícii.

Piatkový (15.11.) cyklus Dejiny.sk Petra Turčíka a Róberta Kotiana sa od 22:00 zameria na 30 rokov od Novembra ´89. Vysielajú ho všetky tri Reginy (Západ, Stred, Východ). V sobotu 16. novembra sa bude od 9:13 v relácii Panoráma Rádia Regina Západ pátrať po tom, čo všetko v bežnom živote vizuálne pripomína revolučné novembrové udalosti. Vo vysielaní všetkých troch Regín odznejú v sobotu o 21:00 spomienky príslušníkov ukrajinskej menšiny. V nedeľu 17. novembra prinesie Rádio Regina Západ od 10:00 Spomienky po 30 rokoch poslucháčov, redaktorov a moderátorov. Aj nová relácia Na vlastné nohy, ktorú o 17:05 vysielajú všetky tri Reginy, sa bude týkať 30. výročia. O svoje názory a pohľad na slobodu a Nežnú revolúciu sa podelí súčasná mladá generácia.

Rádio Regina Stred

Rádio Regina Stred bude 11. až 15. novembra po 9:00 pokračovať v publicistických príspevkoch Nežná ´89. Keďže k hlavným dejiskám novembrových udalostí patrila aj Banská Bystrica, vo vysielaní sa pozrie na to, ako revolučné dni prežívali jej obyvatelia a ako vnímajú 30 rokov slobody.

Štúdio RTVS Banská Bystrica si do televíznej Reginy, ktorú vysiela Dvojka v piatok 15. novembra o 16:20, pozve Maroša Krajčoviča – vtedajšieho poslanca Federálneho zhromaždenia a koordinátora VPN v Banskej Bystrici. Vďaka televíznemu archívu sa vráti k pohnutým novembrovým dňom na strednom Slovensku. Z rozhlasu príde ako hosť Mário Špilberger. O pripravovanom dokumentárnom filme z banskobystrickej tvorivej dielne porozpráva Michal Várošík.

Fíčer Nežná na strednom Slovensku odvysiela Rádio Regina Stred v nedeľu 17. novembra o 10:00. Prinesie spomienky priamych aktérov zo stredného Slovenska - Ladislava Sejáka, Milana Galandu, Mariána Lacka, Dušana Maňáka a Borisa Kršňáka.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

 

„Každému normálne uvažujúcemu človeku, ktorý sleduje médiá a politiku, musí byť jasné, že tu vôbec nejde o moju osobu, ale o špinavú predvolebnú kampaň, v ktorej stará opozícia súperí o holé prežitie s tzv. novými opozičnými politikmi. Keďže parlamentné voľby sú predo dvermi a percentá sú neúprosné, tak jediným ich cieľom je šíriť nenávisť a očierňovať Smer.“

Martin Glváč

„Preferujem legálnych prisťahovalcov z Guiney alebo z Pobrežia Slonoviny namiesto ilegálnych ukrajinských alebo bulharských gangov.“
Emmanuel Macron



" Kruh sa uzatvára. Dnes mám narodeniny ale zároveń riešim záhadné veci, ktoré sa tu posledný týždeň dejú. Zrejme ma chcú v súčinnosti s Monikou Tódovou zavrieť.
Zaistenie sa malo odohrať na súde v Kauze Tiefenbach 29.10.2019, kde dorazila aj M. Tódová a pred ňou aj záhadné vozidlá, ktoré sa preukázali totožnosoťu k NAKA – vraj prišli pre mňa. Len náhoda chcela, že som v ten deň neprišiel a tak čakali márne ale následne všetko nabralo nečakaný spád a logiku. Osoby, ktorých som sa následne na mieste pýtal a udalosti z miesta potvrdili moju teóriu – Monika Tódová bola práva na miste čo to mala dokumentovať. Dnes ráno, 4.11.2019, o pár dni neskôr – na súde v kauze Kočner, Rusko a zmenky TV – Tódová kričala pred súdom aj na súde, že všetci v GINN sme nebezpeční, že ohrozujeme iných novinárov – kričala to potom, ako sa jej kolegyna opýtala čo robila na súde Tiefenbach dňa 29.10.2019 ked ani nevošla do vnútra… Otázka padla aj na meno Kostra, ktorý zrejme pracuje pre NAKU a zrejme udržiavajú intímny vzťah a cez ktorého prúdia informácie von. Tódoáv tam pokrikovala pred justičákom na kolegynu, aby sa vzdialila, že všetci sme nebezpeční a že nás všetkých pozatvárajú, alebo bude zákaz priblíženia sa k „novínárom“ a celá sa triasla… A v tom mi to došlo… aký bol jej úmysel s celým komandom z protizločineckej jednotky (potvrdili to svedkovia čo počuli rozhovor pri súde ako sa koordinujú)… môže byť, že ona a presstitúti podali na mńa trestné oznámenia a začali konanie o ktorom doteraz neviem a cieľom je moje odstavenia do volieb…. ani Prezídium PZ nereaguje už 2 týždne na moje opakované dotazy, aby som vedel, s kým môžem komunikovať v tejto veci, aby som mohol polícii alebo prokuratúre poskytnúť plnú súčinnosť…. A tak zisťujem aktívne ďalej a zdá sa, že chránená je znova iba Monika."
Martin Daňo

"HARABÍN,AKO UŽ ZISTILA AGENTÚRA, OPÄŤ KLAME. TENTOKRÁT Z NEZNALOSTI VECI
Ako zistili už agentúry na prieskum verejnej mienky, najviac lži vo svojich vyjadreniach prezentuje sud-ca naj-vyš-šie-ho sú-du Štefan Harabín.
Hovoriť nepravdy je zlé, ale hovoriť nepravdy z neznalosti veci, je ešte horšie, lebo človek ani nevie, že klame! To je aj prípad nášho Šte-fa-na.
Posledne sa obul do etnického symbolu, ktorý používa SNS na svojich bilbordoch. Vraj Morava nie je Orava a že vraj SNS používa na svojich bilbordoch moravské etnické vzory.
Pán sudca najvyššieho súdu, ktorý totálne zlyhal pre svoje ego v prezidentských voľbách a zabezpečil, že dnes máme v prezidentskom paláci niekoho, kto o Slovensku vie menej ako vzdelaný Zulukafer, sa zas blysol svojou nevedomosťou!
Predovšetkým tzv. moravský vzor je slovenským vzorom z Moravského Slovenska a zo západného Slovenska približne po Nitru. Veľmi zaujímavo ho opísal nemecký archeológ L. Zotz, ktorý okrem iného našiel aj moraviansku Venušu a držal ju až do začiatku 60. rokov minulého storočia. Počas svojich archeologických výskumov na okolí Piešťan popísal aj prastaré vzory malieb v dedinských chalupách, ktoré boli typické pre Slovákov od Brna až po Nitru. Podľa jeho názoru sa v nich odrážala prastará ikonografia z indoeurópskych čias, ktorá na ostatných územiach Európy už zanikla.
To, že sa táto maľba dodnes zachovala na Moravskom Slovensku (novodobý názov Slovácko) súvisí s tým, že v rámci Česka bolo Moravské Slovensko absolútnou perifériou a preto sa tam zachovali aj určité etnografické prvky, ktoré na západnom Slovensku ako najdôležitejšiemu centru Slovenska vrámci modernizácie behom 60. rokov minulého storočia nenávratne zanikli.
Milý Štefan, ako človek, ktorému si toho naklamal až-až, venuj sa svojím roz-sud-kom, a nechoď v korčuliach na lad ako tá povestná koza, lebo tam vypadáš trápne."
Anton Hrnko

Filmová a televízna fakulta VŠMU sa otvára svetu

Filmová a televízna fakulta 

VŠMU sa otvára svetu

Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave vychovala väčšinu úspešných aktívnych slovenských filmárov. V piatok otvára svoje brány verejnosti, najmä študentom stredných škôl. V rámci Dňa otvorených dverí predstaví štúdium vo svojich desiatich ateliéroch a na katedrách. "Poodhalí aj zákulisie filmárskeho remesla," informoval TASR PR manažér FTF VŠMU Peter Gašparík.
Vysoká škola múzických umení oslávila tento rok 70. výročie svojho založenia. Jej FTF čaká budúci rok oslava 30. výročia existencie a v súčasnosti ponúka štúdium filmovej a televíznej scenáristiky, réžie hraného a dokumentárneho filmu, kamery, animovanej tvorby, strihovej a zvukovej skladby, produkcie, vizuálnych efektov a audiovizuálnych štúdií. Medzi pedagógov fakulty patria dnes už slovenské filmové legendy, napríklad režiséri Stanislav Párnický, Dušan Trančík a Martin Šulík, scenárista Ondrej Šulaj či legendárny kameraman Stanislav Szomolányi. Strednú generáciu pedagógov tvoria aktívni, medzinárodne oceňovaní tvorcovia. Sú medzi nimi režisér Peter Bebjak, dokumentaristi Robert Kirchhoff, Peter Kerekes, scenárista Marek Leščák, animátorky Vanda Raýmanová, Katarína Kerekesová a ďalší. Rady pedagógov rozširuje aj najmladšia generácia úspešných nastupujúcich tvorcov.
Deň otvorených dverí rozdelili organizátori do dvoch identických blokov so začiatkami o 9.00 a o 11.00 h. Po úvodnej prezentácii fakulty v jej kinosále sú pre záujemcov pripravené prezentácie v jednotlivých ateliéroch a na katedrách, ale aj otvorená debata s úspešnými súčasnými i bývalými študentmi. Okrem podrobností o štúdiu sa tak dozvedia aj zákulisné informácie o tom, ako vnímajú mladí tvorcovia možnosť uvádzať svoje filmy na prestížnejších svetových festivaloch alebo v kinách po celom Slovensku. "Chýbať nebudú premietania školských filmov a sprístupnených bude aj niekoľko takých snímok, ktoré v súčasnosti reprezentujú školu i Slovensko na festivaloch v zahraničí," uzavrel Gašparík.

Copyright © TASR 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo v stredu dvoch bývalých zamestnancov spoločnosti Twitter zo špionáže v prospech Saudskej Arábie, informoval na svojej webovej stránke denník The New York Times.
Jeden z bývalých zamestnancov je občan Saudskej Arábie a druhý je Američan. Podľa obvinení zneužili svoje zamestnanecké právomoci s cieľom získať prístup k informáciám o konkrétnych používateľoch Twitteru, uvádza na svojej webovej stránke stanica CNBC.
Obvinený bol aj tretí muž, ktorý je tiež saudskoarabský občan. Ten mal pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi týmito dvoma zamestnancami a vládou Saudskej Arábie.
Trojici podľa CNBC hrozí trest odňatia slobody v dĺžke maximálne 10 rokov a finančná pokuta. Americký občan čelí ďalšiemu 20-ročnému trestu odňatia slobody a ďalšej pokute za to, že klamal agentom Federálneho vyšetrovacieho úradu (FBI).

Filipínskeho hlásateľa Dinda Generosa zastrelili vo štvrtok počas cesty do práce v strednej časti súostrovia, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na políciu.
Hlásateľ riadil svoje auto po ulici v meste Dumaguete na ostrove Negros, keď ho zasiahol strelec riadiaci motocykel.
"Neznámy podozrivý vystrelil niekoľkokrát a Generosa zasiahol na viacerých častiach tela," uviedla polícia. Totožnosť páchateľa a jeho motív zatiaľ nie sú známe.
Filipíny sú považované za jednu z najnebezpečnejších krajín pre novinárov. V roku 2009 bolo medzi 50 obeťami útoku na konvoj miestnych politikov, smerujúci na zhromaždenie do južného regiónu Mindanao, aj 32 zamestnancov médií.

Rusko pripravilo nový televízny seriál a hraný film o niekdajšom boľševickom vodcovi Vladimirovi Iľjičovi Leninovi, ktorý si kladie za cieľ vyvrátiť mýty obklopujúce túto kontroverznú historickú osobnosť.
Televízny seriál s názvom "Lenin" i celovečerný film s názvom "Faktor Lenin" vznikli pri príležitosti 102. výročia boľševickej revolúcie v Rusku. Tvorcovia oboch diel chcú Lenina ukázať v novom svetle, ktoré sa líši od tradičných biografických klišé zo sovietskej éry, informovala tlačová agentúra AFP.
Dokumentárny seriál odvysiela štátna televízna stanica Prvý kanál. Jeho tvorcovia strávili štyri roky výskumom v archíve ruskej tajnej služby FSB, ktorá je následníkom obávanej sovietskej tajnej služby KGB. Tím bádateľov viedol bývalý hlavný archivár FSB Vasilij Christoforov.
V dokumentárnom seriáli sa ukazuje list, ktorý Lenin napísal v roku 1918 a v ktorom vyzýva na "smrť" dvoch miliónov bohatých roľníkov známych ako "kulaci". Títo ľudia boli následne zatváraní do internačných táborov ako "nepriateľská trieda".
Seriál zároveň odhaľuje skutočnosť, že Lenin trpel psychickými problémami. V bývalom Sovietskom zväze (ZSSR) bol po jeho smrti v roku 1924 vytvorený okolo jeho osoby kult osobnosti. Po rozpade ZSSR v roku 1991 sa jeho meno zväčša vytratilo zo spoločenskej diskusie, ale medzi ruským obyvateľstvom si stále zachováva určitú popularitu.
Prieskumom verejnej mienky sa zistilo, že štyria z piatich Rusov sú proti tomu, aby sa odstraňovali jeho sochy. V otázke premiestnenia jeho balzamovaného tela z mauzólea na Červenom námestí v Moskve sa dosiaľ nedospelo ku konsenzu.

Najvplyvnejšie židovské noviny v Británii vyzvali britských voličov, aby v parlamentných voľbách nepodporili hlavnú opozičnú Labouristickú stranu a jej predsedu Jeremyho Corbyna označili za "antisemitu". Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA.
Týždenník Jewish Chronicle totiž vo štvrtok zverejnil na sociálnej sieti Twitter titulnú stranu svojho vydania, ktoré sa do predaja dostane v piatok a v ktorom je výzva určená "nie našim obvyklým čitateľom, ale našim spoluobčanom z Británie."
Jewish Chronicle týchto britských voličov nežidovského pôvodu vyzýva, aby v decembrových voľbách odmietli dať svoj hlas labouristom a ich lídrovi Corbynovi a vystúpili tak "proti rasizmu".
Corbyn totiž od svojho zvolenia do čela Labouristickej strany v roku 2015 čelí opakovaným obvineniam, že vo svojej strane toleruje prejavy antisemitizmu, uviedla agentúra DPA s tým, že labouristi sa dôrazne zasadzujú za práva Palestínčanov a desaťročia kritizujú izraelskú vládu za jej politiku.
Pre tento postoj Labouristickú stranu opustilo viacero dlhoročných členov, naposledy to v polovici októbra bola Louise Ellmanová, ktorá o Corbynovi nadôvažok deklarovala, že podľa jej názoru nie je schopný zastávať funkciu predsedu vlády.
Ellmanová sa angažovala v hnutí Jewish Labour Movement, zastupujúcom členov Strany práce židovského pôvodu. Toto hnutie minulý týždeň oznámilo, že pred voľbami vypísanými na 12. decembra nebude viesť obvyklú kampaň a podporí len vybraných labouristických kandidátov a len vo výnimočných prípadoch.
Jeremy Corbyn v auguste roku 2018 priznal, že jeho strana má "reálny problém" s antisemitizmom i že príliš váhal s disciplinárnym potrestaním previnilcov. Vyhlásil vtedy tiež, že jeho prioritou je opäť si získať dôveru židovskej komunity v Británii.
Tento zámer sa mu však nepodarilo splniť, lebo podľa prieskumu, ktorý vo svojom najnovšom vydaní citoval aj Jewish Chronicle, Corbyna za antisemitu považuje až 87 percent britských židov.
Noviny židovskej komunity v Británii Corbyna obvinili aj z "rasistických názorov" a vyvolávania strachu v radoch etnickej menšiny. Vyčítajú mu tiež, že palestínske organizácie - ako islamistické hnutie Hamas, ktorého "stanovy vyzývajú na vyhladenie každého Žida na planéte", - označuje za "priateľov".
Jewish Chronicle napísal, že "takmer úplná nečinnosť", ktorú pri riešení prejavov antisemitizmu v strane prejavili Corbyn i zvyšok vedenia, bola pre ich aktérov skôr podporou a povzbudením.

Copyright © TASR 2019

V českých rádiách zaznie 17. novembra na výročie zamatovej revolúcie v rovnakú chvíľu - symbolicky o 17:11 - pieseň Modlitba pre Martu v podaní Marty Kubišovej, ktorá zaznela aj na demonštrácii pred 30 rokmi v Prahe. V tlačovej správe to oznámila platforma Festival slobody, ktorá spája iniciatívy občanov usporiadateľskej akcie k tohtoročnému 30. výročiu revolúcie. Modlitba pre Martu sa najprv stala v roku 1968 symbolom odporu proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Kubišová ju spievala aj v novembri 1989 na demonštrácii proti komunistickej totalite.
Pieseň 17. novembra zaradí v rovnakú chvíľu rad verejnoprávnych aj súkromných rozhlasových staníc. K akcii sa pripojili Český rozhlas - Radiožurnál, Český rozhlas - Dvojka a všetky regionálne stanice Českého rozhlasu, stanice Hitradio, Rádio Blaník, Európa 2, Frekvence 1, Expres FM, Rádio Color a Rádio Hey.
"Myšlienka na neformálnu aktivitu Festivale slobody vznikla v hlave jedného zo zakladateľov platformy. Martin Voňka sa nechal inšpirovať skladbou Hey Jude, ktorá znela pri začatí Olympijských hier v Londýne v jednej chvíli zo všetkých miest, kde ľudia sledovali otvárací ceremoniál OH. Podobne silnou piesňou je u nás Modlitba pre Martu z roku 1968, "uviedli predstavitelia Festivalu slobody.
Pieseň s pôvodným názvom Modlitba vznikla v roku 1968 pre televízny seriál pieseň pre Rudolfa III. Hudbu zložil Jindřich Brabec a text na motívy Jána Amosa Komenského napísal Petr Rada. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 sa pieseň stala symbolom odporu proti okupantom. Čoskoro komunistický režim pieseň zakázal a kariéra Kubišovej bola na takmer 20 rokov prerušená. Na demonštrácii 21. novembra 1989 sa ale zakazovaná speváčka dočkala búrlivého privítania, keď ľuďom na Václavskom námestí v Prahe zaspievala hymnu a práve Modlitbu pro Martu.
Tento rok 17. novembra o 17:11 sa tiež podľa platformy Festival slobody rozozvučia zvony v kostoloch v mestách aj na dedinách po celom Česku. Akcia vznikla v spolupráci s projektom Pamäť národa organizácie Post Bellum, Českou biskupskou konferenciou a Ekumenickou radou cirkví.

Copyright © ČTK 2019

Súd zamietol sťažnosť na pokutu za vysielanie pornografie

Súd zamietol sťažnosť na pokutu 

za vysielanie pornografie

Bratislavský krajský súd dnes zamietol žalobu na pokutu od licenčnej rady za vysielanie pornografie. Vysielateľ Phonotex žaloval Radu pre vysielanie a retransmisiu (RVR) pre pokutu 10-tisíc eur. O rozhodnutí súdu informovala agentúru SITA hovorkyňa rady Ivana Čaučíková. Verdikt nie je právoplatný.

O pokute 10-tisíc eur licenčná rada rozhodla 24. mája 2016. Phonotex odvysielal Hot girls 15. októbra 2015 okolo šiestej hodiny ráno na TV8. Podľa rady „obsahoval pornografiu, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť, aby sa nevysielali programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých“.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku už vytýčil na december termín hlavného pojednávania v prípade šéfredaktora časopisu Zem a Vek Tibora Eliota R., na ktorého podal v októbri prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) obžalobu za extrémistické trestné činy.
Ako vyplýva z rozpisu pojednávaní ŠTS, proces s Tiborom Eliotom R. sa začne 11. decembra. Spisový materiál vo veci má 485 strán. "Prokurátor ÚŠP podal 17. októbra obžalobu na Špecializovaný trestný súd na T. E. R., obvineného zo zločinu rozširovania extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia a prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti," objasnila TASR hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.
Podľa obžaloby v máji 2017 zverejnil v časopise článok s názvom „Klin Židov medzi Slovanmi“, v ktorom uviedol citácie údajných myšlienok rôznych osobností slovenskej histórie, v ktorých tieto vyjadrovali negatívne postoje k židovskej komunite. "Uvedené historické citáty využil tak, že čitateľovi časopisu v danom článku predložil tvrdenia, že aj v súčasnej dobe sú pôvodom zlej spoločenskej situácie zásahy židovskej komunity, ktorá rozvracia súčasnú spoločnosť a uvedenými tvrdeniami vyvoláva nenávisť a potrebu zásahu voči židovskej komunite v Slovenskej republike. Pritom citovaný článok v časopise Zem a Vek je distribuovaný a predávaný na území SR a voľne zakúpiteľný v bežnom náklade ľubovoľnými osobami," dodala Tökölyová.
Podľa jej slov tým Tibor Eliot R. uvádzal do obehu a rozširoval extrémistické materiály a spáchal taký čin verejne. Ďalej verejne hanobil skupinu osôb pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu alebo pre ich náboženské vyznanie. Zároveň verejne podnecoval k nenávisti voči skupine osôb pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, náboženské vyznanie.

Spoločnosť UPC Broadband Slovakia, ktorá je súčasťou Liberty Global, v treťom štvrťroku 2019 pokračovala v investíciách do rozširovania svojej širokopásmovej giga-ready siete a poskytovania služieb. Investície, spolu s novou ponukou služieb, podporili rast predaja digitálnych služieb s celkovým dosiahnutým počtom 395.900 služieb.
Investície do expanzie optickej siete umožnili na konci 3. štvrťroku 2019 nárast počtu domácností, ktoré sú pripojené na giga-ready širokopásmovú sieť UPC v Slovenskej republike, na 617.900, čo je o 6100 viac než na konci 3. štvrťroku 2018.
Podľa UPC Broadband Slovakia pokračovala spoločnosť v posilňovaní konektivity a zvyšovaní prenosových rýchlostí do 1 Gb/s. Zvýšil sa záujem zákazníkov v segmente televíznych služieb. Ku koncu septembra ich firma evidovala 170.400, čo medziročne predstavuje nárast o 1900 služieb. Zvýšil sa tiež počet užívateľov telefónnych služieb, ktorých spoločnosť na konci roku 3. štvrťroku evidovala 86.100.

Copyright © TASR 2019

TV JOJ Politická diskusná relácia Na hrane

TV JOJ

Politická diskusná relácia Na hrane

Televízia JOJ ponúkne každý štvrtok večer svojim divákom novú politickú diskusnú reláciu Na hrane. Tvorivý tím a moderátor Michal Magušin sľubujú každý štvrtok večer duel, aktuálne témy, exkluzívne prieskumy. To všetko naživo na JOJke.

Aj tento štvrtok sa v štúdiu Na hrane stretnú dvaja politici a budú sa venovať aktuálnym politickým a spoločenským témam. Aj vy máte možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo vás zaujíma prostredníctvom aplikácie. Otázky, ktoré nebudú zodpovedané v živom vysielaní, sa hostia pokúsia zodpovedať na webe nahrane.joj.sk po skončení diskusie. Pozvanie do diskusie vo štvrtok 6. novembra prijali Erik Tomáš, poslanec NR SR za Smer-SD a Richard Sulík, predseda SaS.

Rádio Regina odštartovalo súťaž netradičných verzií hitov P.Nagya Sme svoji

Rádio Regina odštartovalo súťaž netradičných 

verzií hitov P.Nagya Sme svoji

Pesničky Petra Nagya sa k rozhlasovým poslucháčom RTVS dostanú v novej, netradičnej verzii. Poslucháči majú možnosť vytvoriť spevákove hity v nárečí svojho regiónu a do 24. novembra 2019 ich poslať do novej súťaže Rádia Regina, nesúcej názov po jednej z Nagyových najslávnejších pesničiek – Sme svoji.
"Naše Reginy sú regionálnymi rádiami a jednotlivé regióny Slovenska na prvé počutie odlišujú regionálne nárečia. Preto dávame poslucháčom príležitosť hravou formou „lokalizovať“ známe hity Petra Nagya. Peter pre nás vytvoril prvú takúto nahrávku, keď vo svojom „rodnom“ nárečí naspieval pieseň Sme svoji,“ informovala hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.
Nová „lokálna“ verzia môže mať spievanú alebo recitovanú podobu, musí byť ale maximálne minútu dlhá. "Postupne sa budú objavovať na vytvorenej facebookovej skupine Sme svoji – súťaž Rádia Regina. Tie najlepšie zaznejú v Rádiu Regina a najoriginálnejšie videá aj v televíznom vysielaní. Zvíťazí tá nahrávka, ktorá získa najviac lajkov,“ ozrejmila Rusnáková.
Víťazovi, ktorého meno sa verejnosť dozvie po 4. decembri, odovzdá cenu sám Peter Nagy.

Copyright © TASR 2019

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Poslanci rimavskosobotského mestského zastupiteľstva (MsZ) na svojom novembrovom zasadnutí odsúhlasili vznik novej redakčnej rady mestských novín Gemerské zvesti/Gömöri Hírlap (GZ/GH). Nahradila pôvodnú komisiu MsZ, ktorá bola zameraná na toto periodikum.
Za predsedu novej redakčnej rady zvolili zástupcovia občanov poslanca Jána Jurkemíka. Členmi sa stali Erika Juházsová ml., Zoltán Cziprusz, Roman Slanina a Ladislav Polgári. Bývalý predseda komisie GZ/GH, prednosta mestského úradu Štefan Szántó, z vlastného rozhodnutia nebude ani členom redakčnej rady.
„Odôvodňujem svoju neochotu byť v tejto rade tým, že nemôžem súhlasiť so štatútom novín, ktorý ste schválili. Podľa mňa je protiústavný,“ vysvetlil prednosta poslancom. Zároveň dodal, že vyzýva okresného prokurátora, aby sa z úradnej moci týmto štatútom zaoberal.
Ako reagoval predseda poslaneckého klubu Odvážme sa zrýchliť Roman Vaľo, štatút GZ/GH bol schválený MsZ, pričom bolo prelomené aj veto primátora, a je teda platný. „Vyslovovanie dohadov o tom, že je protiústavný, bez nejakého právneho rozhodnutia, vyhodnocujeme len ako dohad,“ konštatoval Vaľo.
GZ/GH začali vychádzať v roku 1968 a približovali dianie v Rimavskej Sobote i celom okrese. V súčasnosti majú rozsah 16 strán, polovicu v slovenskom a druhú polovicu v maďarskom jazyku. Bezplatne sú distribuované do poštových schránok obyvateľov mesta a mestských častí. Vychádzajú dvakrát do mesiaca a na ich príprave sa podieľajú dvaja píšuci a jeden technický redaktor.

Copyright © TASR 2019