TV and MEDIA: 09/29/2019

5. 10. 2019

Bieloruské orgány prepustili ukrajinského občana a novinára Pavla Šarojka, ktorého osem rokov zadržiavali pre obvinenie zo špionáže. Informoval o tom v piatok Kyjev, píše agentúra AFP.
"Novinár Pavlo Šarojko, ktorý bol v Bielorusku väznený osem rokov, dostal milosť a je už doma na Ukrajine," napísal v piatok na Twitteri ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová uviedla, že novinára prepustili po rozhovoroch medzi Zelenským a bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.
Lukašenko absolvoval v piatok návštevu Ukrajiny. Kyjev vo štvrtok v rámci dohody o výmene väzňov prepustil bieloruského občana, ktorého v roku 2017 zatkli na Ukrajine pre podozrenie zo špionáže, uviedla AFP.
Bieloruský Výbor pre štátnu bezpečnosť (KGB) pôvodne obvinil Šarojka zo "založenia špionážnej siete" zloženej z občanov Bieloruska, ktorým platil za poskytovanie vojenských a politických informácií.
Šarojko pracoval v Minsku od roku 2011 ako korešpondent pre ukrajinský rozhlas. Odsúdili ho v Bielorusku vo februári 2018.
Šarojko predtým pôsobil ako hovorca ukrajinskej tajnej služby, v roku 2009 sa vrátil do médií, uviedlo ministerstvo obrany.
Podľa KGB sa Šarojko v novembri 2017 priznal, že je zamestnancom Hlavnej správy rozviedky (GUR) Ministerstva obrany Ukrajiny pracujúcim pod krytím, pričom má hodnosť plukovníka.
Podľa KGB Šarojko bieloruským občanom platil za informácie o politických a vojenských záležitostiach Bieloruska a vytváral tak sieť spolupracovníkov ukrajinskej tajnej služby v Bielorusku. V Bielorusku mal údajne krytie ako spravodajca ukrajinského verejnoprávneho rozhlasu. Koordináciu jeho činnosti v Bielorusku mal na starosti zamestnanec GUR Ihor Skvorcov, ktorý mal krytie ako radca ukrajinského veľvyslanectva v Bielorusku.

Britský princ Harry zažaloval vydavateľov bulvárnych novín The Sun a Daily Mirror za nelegálne odpočúvanie telefónu. Ide už o druhú Harryho žalobu voči britským bulvárnym médiám v priebehu týždňa, informovala v piatok televízia Sky News.
Podľa Buckinghamského paláca vojvoda zo Sussexu predložil svoju sťažnosť Vrchnému súdu v Londýne. Namieta v nej voči nelegálnemu odpočúvaniu svojej hlasovej schránky a narušeniu svojho práva na súkromie. Bezprostredne nebolo jasné, akej konkrétnej kauzy sa žaloba týka.
Mediálna skupina News Group Newspapers, ktorej patria noviny The Sun, The Sun on Sunday, The Times a The Sunday Times, potvrdila, že žalobe čelí jedna z jej spoločností.
Druhou skupinou, voči ktorej je namierená Harryho sťažnosť, je MGN Limited, ktorá je vlastníkom novín Daily Mirror, Sunday Mirror and a Sunday People, vyplýva z predmetných súdnych dokumentov.
Len v utorok Harry a jeho manželka Meghan oznámili, že zažalovali bulvárne noviny Mail on Sunday a ich materskú spoločnosť Associated Newspapers za nelegálne zverejnenie súkromného listu, ktorý Meghan napísala svojmu otcovi.
Harry pri tej príležitosti zverejnil emotívne vyhlásenie, v ktorom písal, že bulvár prenasleduje vojvodkyňu Meghan podobným spôsobom ako jeho matku Dianu, ktorá tragicky zahynula v roku 1997. O život prišla pri autonehode v Paríži, keď sa snažila uniknúť pred novinármi.
Podľa Harryho sa bulvár špeciálne zameral na Meghan v priebehu posledného roka, keď bola vojvodkyňa tehotná a keď v máji 2019 porodila svoje prvé dieťa, syna Archieho Harrisona.

Copyright © TASR 2019

Internetové stránky môžu súbory cookies ukladať iba na základe aktívneho odsúhlasenia používateľa. Konštatuje sa to v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa zaoberal prípadom z Nemecka, kde firma Planet49 cez svoju stránku ukladala súbory cookies na základe vopred zaškrtnutého políčka súhlasu v súvislosti s účasťou na propagačných hrách. Do cookies sa pritom ukladajú do zariadenia používateľa informácie zvyčajne slúžiace na rozlišovanie jednotlivých užívateľov a ukladajú sa v nich najčastejšie používateľské nastavenia.
„V rozsudku súd rozhodol, že súhlas, ktorý musí dať používateľ webovej stránky na ukladanie a prístup ku cookies na jeho zariadení, nie je platne vytvorený cez vopred zaškrtnutý box, ktorý musí užívateľ odškrtnúť na odmietnutie svojho súhlasu,“ uvádza Súdny dvor Európskej únie. Toto rozhodnutie pritom podľa súdu platí bez ohľadu na to, či informácie ukladané alebo sprístupňované na zariadení užívateľa majú osobný charakter. „Cieľom právnych predpisov Európskej únie je ochrana používateľa pred akýmkoľvek zásahom do jeho súkromia a najmä pred rizikom, že skryté identifikátory vstupujú do ich zariadení bez ich vedomia,“ dodáva súd.
Zároveň pritom poznamenal, že súhlas musí byť špecifický. Neobstojí tak ani spojenie súhlasu s ukladaním cookies s účasťou na propagačných hrách, čo bol konkrétny spomínaný prípad z Nemecka. Takýto súhlas totiž podľa súdu nie je dostatočný na potvrdenie, že užívateľ právoplatne odsúhlasil ukladanie cookies v jeho zariadení. Prevádzkovatelia webových stránok navyše podľa súdu musia poskytnúť používateľom aj informáciu o trvaní fungovania cookies a taktiež o tom, či k týmto dátam môžu mať prístup tretie strany.
Austrálsko-britskú blogerku a jej snúbenca prepustili v Iráne z väzenia, kde strávili takmer tri mesiace. Austrálska ministerka zahraničia Marise Payne v sobotu oznámila, že Jolie King a Mark Firkin sú už na ceste domov a sú v "dobrom zdraví a v dobrej nálade". Všetky obvinenia voči nim stiahli, dodala ministerka.
Dvojicu zadržiavali vo väzbe v Teheráne po tom, čo ich zatkli za údajné lietanie s dronom bez povolenia. Iránski predstavitelia ani tamojšie médiá sa zatiaľ o prepustení páru nevyjadrili.
V iránskom väzení je ešte stále akademička z University of Melbourne Kylie Moore-Gilbert, ktorú vlani obvinili zo špionáže. Jej prípad je podľa Payne "veľmi komplexný", keďže ju odsúdili na 10 rokov odňatia slobody. "Pokračujeme v diskusii s iránskou vládou, neprijímame obvinenia, na základe ktorých bola odsúdená, a budeme sa usilovať o jej návrat do Austrálie," povedala politička.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané

RTVS NEWS

RTVS NEWS

Rádio Regina prichádza s novou reláciou, ktorá priblíži pohľad mladej generácie na súčasný svet, problémy, s ktorými sa borí a hľadá na ne odpovede. TASR o tom informovala hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková. Relácia s názvom Na vlastné nohy štartuje v nedeľu 6. októbra po 17.00 h na všetkých troch staniciach Reginy – Západ, Stred a Východ.

Ako doplnila Rusnáková, v relácii budú každú párnu nedeľu otvárať aj pálčivé témy, rozoberať ich s odborníkmi a pre lepšie medzigeneračné pochopenie prinesie relácia tiež názory a reakcie rodičov. "V prvej časti sa autori relácie pozrú z viacerých strán na problém nepochopenia a častých hádok medzi rodičmi a dospievajúcimi deťmi," priblížila Rusnáková s tým, že k tejto téme sa vyjadrí aj slovenská speváčka Celeste Buckingham.

Šéfdramaturgička Rádia Regina Mária Grebeňová-Laczová pripomenula, že dnešní mladí ľudia reagujú na podnety, ktorým predošlé generácie dospievajúcich neboli natoľko vystavené. "Žijú v dobe nadmerného pretlaku informácií a dezinformácií na sociálnych sieťach, rozličných vplyvov, nástrah, fám, trendov, očakávaní, rozvodovosti rodičov. Nájsť v tomto bludisku samých seba pre niektorých dospievajúcich nebýva jednoduché. Preto chceme otvárať rôzne ľahšie i náročnejšie témy a hľadať cestu z tohto chaosu a radi povzbudíme nové talenty," objasnila Grebeňová-Laczová.

Ďalšie časti relácie sa sústredia na kyberšikanu a nástrahy internetu, na výhody a nevýhody privátov a študentských internátov a vysielanie 17. novembra bude patriť pohľadu mladej generácie na Nežnú revolúciu. "Rozoberať sa budú aj také témy, ako sa postaviť k rozvodu rodičov, ako ďalej po maturite, problematika experimentovania s mäkkými drogami či závislosť na fyzickom vzhľade," uzavrela hovorkyňa RTVS.

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

4. 10. 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Európsky súdny dvor (ECJ) vo štvrtok rozhodol, že súdy jednotlivých členských krajín EÚ môžu spoločnosti Facebook nariadiť, aby zo svojich stránok na celom svete odstránila hanlivý obsah. Informovala o tom agentúra AFP.
ECJ uviedol, že zákony "nebránia" súdom, aby nariadili "odstrániť informácie" alebo k nim "zablokovať prístup na celom svete". ECJ rozhodoval v prípade političky Evy Glawischnigovej-Piesczekovej z rakúskej strany Zelených. Tá žiadala, aby Facebook odstránil zo svojej platformy príspevky, ktoré ju očierňovali a ktoré mohli vidieť používatelia na celom svete.
Prípadom sa najskôr zaoberal rakúsky súd. Ten ho postúpil ECJ, najvyššej súdnej inštancií v rámci EÚ, proti ktorej verdiktom sa nedá odvolať a ktorej rozhodnutia sú následne aplikovateľné na všetky členské krajiny Únie.
Rakúska strana Zelených okrem odstránenia hanlivých či očierňujúcich príspevkov žiadala, aby Facebook príslušným úradom poskytol informácie potrebné na zistenie totožnosti osôb, ktoré na jeho stránkach používajú falošné účty. Práve z takýchto účtov sa na sociálnych sieťach často šíria najzlomyseľnejšie príspevky.
Prvotná žaloba Glawischnigovej-Piesczekovej sa týkala práve príspevkov šírených z jedného z takýchto fiktívnych účtov, ktoré političku podľa strany Zelených vykresľovali ako "skorumpovanú" osobu a ktoré Facebook odmietal zmazať.
Rozhodnutie ECJ je podľa AFP vnímané ako víťazstvo pre úrady regulujúce legislatívu v rámci EÚ, ktoré by chceli dosiahnuť, aby sa americké technologické giganty prispôsobili prísnym európskym štandardom týkajúcim sa nenávistných prejavov či útočného obsahu na internete. V súlade s verdiktom majú Facebook i ďalšie podobné internetové platformy ako napríklad Twitter väčšiu povinnosť monitorovať obsah na svojich stránkach a odstraňovať ho, pokiaľ je považovaný za hanlivý či nenávistný.
Internetoví giganti ako napríklad Google či YouTube už v minulosti súhlasili, že budú dobrovoľne a do 24 hodín zo svojich stránok odstraňovať nenávistný a nebezpečný obsah vrátane takých príspevkov, ktoré súvisia s terorizmom, pripomína AFP. Očakáva sa však, že EÚ navrhne v tomto smere prísnejšie opatrenia vrátane finančných pokút pre takéto spoločnosti v prípadoch, keď nebudú rešpektovať platné nariadenia, dodáva agentúra.

Copyright © TASR 2019

V iránskom hlavnom meste zadržali ruskú novinárku. V piatok to potvrdilo ruské veľvyslanectvo v Iráne s tým, že Julija Juziková je vo väzbe v Teheráne. Veľvyslanectvo ešte stále prešetruje detaily jej prípadu.
Juzikovej bývalý manžel Boris Vojcechovskij v piatok na sociálnej sieti Facebook napísal, že novinárka bola v Iráne štyri dni. Podľa jeho slov mu zavolala z väzenia a povedala mu, že čelí obvineniam zo špionáže pre Izrael.
Juziková, ktorá pracovala pre viaceré prominentné ruské publikácie a informovala o Iráne, zverejňovala tento týždeň na službe Instagram fotografie zo svojej návštevy krajiny, pričom sa vyjadrila, že to tam miluje.
Iránski predstavitelia sa k situácii zatiaľ nevyjadrili.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Právni zástupcovia rodičov zavraždeného Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nepodali v lehote návrhy na ďalšie dokazovanie vo vyšetrovaní. Potvrdili to pre agentúru SITA s tým, že tak môže ešte urobiť obhajoba. Lehota na podanie návrhov uplynie dnes. Pokiaľ procesné strany nepožiadajú o doplnenie dokazovania, znamená to, že vyšetrovanie vrážd je definitívne na konci a mala by nasledovať obžaloba pre štvoricu obvinených.

„My sme nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Preštudovanie spisu sme ukončili ešte minulý týždeň v piatok (27. septembra, poznámka red.)," uviedol Daniel Lipšic, právny zástupca rodičov Jána Kuciaka. Rovnako informoval aj právnik Roman Kvasnica, ktorý zastupuje Zlaticu Kušnírovú. „Nie, nemali sme žiadne návrhy," povedal.

Úrad špeciálnej prokuratúry ešte 23. septembra tohto roka informoval, že sa procesné strany v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka oboznamujú s vyšetrovacím spisom. „Disponujeme informáciou, že prebieha oboznamovanie sa s výsledkami vyšetrovania," uviedla Jana Tökölyová, hovorkyňa úradu. Prokuratúra už v závere leta avizovala, že obžaloby by mohli byť podané na jeseň tohto roka.

Policajný vyšetrovateľ ešte 8. marca vzniesol obvinenie voči Marianovi K. z objednávky vraždy. Obvinený je momentálne vo väzbe v prípade miliónových zmeniek, ktorý sa už prejednáva pred súdom. V prípade vraždy novinára a jeho partnerky Martiny Kušnírovej čelia obvineniu aj Tomáš S., Miroslav M. a Alena Zs. Pôvodne obvinený Zoltán A. bol vyčlenený na samostatné konanie a v prípade vystupuje ako svedok.

S Marekom Parom, ktorý v tomto prípade zastupuje Mariana K. sa agentúre SITA nepodarilo skontaktovať.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Politici majú mať opäť právo na odpoveď. Tento inštitút znovu zavádza novela tlačového zákona, ktorú v piatok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. TASR o tom informovali z prezidentskej kancelárie.
Právo na odpoveď aj pre verejných funkcionárov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011, počas pôsobenia kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Podpísaná novela to vracia do pôvodného stavu.
"Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín, napríklad Francúzska, ktorý vychádza zo zásady 'audiatur et altera pars', teda 'nech je vypočutá tiež druhá strana'," argumentovali predkladatelia.
Novelou sa rozširujú možnosti uplatnenia práva na odpoveď aj pre politikov. Verejní funkcionári majú mať opäť právo žiadať o uverejnenie odpovede, "ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť". Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne, uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu právo na opravu.
Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur.
Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď nemusí byť uverejnená. Je to napríklad vtedy, ak nespĺňa zákonné náležitosti, smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede či vtedy, ak by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt, alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Nová legislatíva má byť účinná od 1. novembra tohto roka.

Na Slovensku sa zníži daň z pridanej hodnoty (DPH) na denníky. Novelu zákona z dielne SNS v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Prijatím novely klesne daň na noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál, vychádzajúce najmenej štyrikrát týždenne, na 10 percent.
Znížená sadzba dane sa neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, ktorých reklamný materiál jednotlivo alebo spolu tvorí viac ako 50 percent celkového obsahu. Nižšia sadzba sa neuplatní ani na periodiká, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 percent celkového obsahu.