MEDIA NEWS
Európsky súdny dvor (ECJ) vo štvrtok rozhodol, že súdy jednotlivých členských krajín EÚ môžu spoločnosti Facebook nariadiť, aby zo svojich stránok na celom svete odstránila hanlivý obsah. Informovala o tom agentúra AFP.
ECJ uviedol, že zákony "nebránia" súdom, aby nariadili "odstrániť informácie" alebo k nim "zablokovať prístup na celom svete". ECJ rozhodoval v prípade političky Evy Glawischnigovej-Piesczekovej z rakúskej strany Zelených. Tá žiadala, aby Facebook odstránil zo svojej platformy príspevky, ktoré ju očierňovali a ktoré mohli vidieť používatelia na celom svete.
Prípadom sa najskôr zaoberal rakúsky súd. Ten ho postúpil ECJ, najvyššej súdnej inštancií v rámci EÚ, proti ktorej verdiktom sa nedá odvolať a ktorej rozhodnutia sú následne aplikovateľné na všetky členské krajiny Únie.
Rakúska strana Zelených okrem odstránenia hanlivých či očierňujúcich príspevkov žiadala, aby Facebook príslušným úradom poskytol informácie potrebné na zistenie totožnosti osôb, ktoré na jeho stránkach používajú falošné účty. Práve z takýchto účtov sa na sociálnych sieťach často šíria najzlomyseľnejšie príspevky.
Prvotná žaloba Glawischnigovej-Piesczekovej sa týkala práve príspevkov šírených z jedného z takýchto fiktívnych účtov, ktoré političku podľa strany Zelených vykresľovali ako "skorumpovanú" osobu a ktoré Facebook odmietal zmazať.
Rozhodnutie ECJ je podľa AFP vnímané ako víťazstvo pre úrady regulujúce legislatívu v rámci EÚ, ktoré by chceli dosiahnuť, aby sa americké technologické giganty prispôsobili prísnym európskym štandardom týkajúcim sa nenávistných prejavov či útočného obsahu na internete. V súlade s verdiktom majú Facebook i ďalšie podobné internetové platformy ako napríklad Twitter väčšiu povinnosť monitorovať obsah na svojich stránkach a odstraňovať ho, pokiaľ je považovaný za hanlivý či nenávistný.
Internetoví giganti ako napríklad Google či YouTube už v minulosti súhlasili, že budú dobrovoľne a do 24 hodín zo svojich stránok odstraňovať nenávistný a nebezpečný obsah vrátane takých príspevkov, ktoré súvisia s terorizmom, pripomína AFP. Očakáva sa však, že EÚ navrhne v tomto smere prísnejšie opatrenia vrátane finančných pokút pre takéto spoločnosti v prípadoch, keď nebudú rešpektovať platné nariadenia, dodáva agentúra.
Copyright © TASR 2019
V iránskom hlavnom meste zadržali ruskú novinárku. V piatok to potvrdilo ruské veľvyslanectvo v Iráne s tým, že Julija Juziková je vo väzbe v Teheráne. Veľvyslanectvo ešte stále prešetruje detaily jej prípadu.
Juzikovej bývalý manžel Boris Vojcechovskij v piatok na sociálnej sieti Facebook napísal, že novinárka bola v Iráne štyri dni. Podľa jeho slov mu zavolala z väzenia a povedala mu, že čelí obvineniam zo špionáže pre Izrael.
Juziková, ktorá pracovala pre viaceré prominentné ruské publikácie a informovala o Iráne, zverejňovala tento týždeň na službe Instagram fotografie zo svojej návštevy krajiny, pričom sa vyjadrila, že to tam miluje.
Iránski predstavitelia sa k situácii zatiaľ nevyjadrili.
©2019, Autorské
práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie
alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu
SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.