RADA RTVS
V marcovej reportáži RTVS o úmrtí 38-ročnej učiteľky, ktorá bola dva týždne predtým zaočkovaná vakcínou od AstraZeneca, došlo k porušeniu Štatútu programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS v zmysle záverov Etickej komisie (EK) RTVS. Vo svojom štvrtkovom uznesení to konštatuje Rada RTVS. V takomto duchu sa odpovie aj na sťažnosti od predsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá Kristiána Čekovského (OĽANO) a jedného z divákov.
Počas rozpravy k tejto téme odznelo, že RTVS ako verejnoprávne médium by malo informovať o všetkých dôležitých témach vrátane citlivejších záležitostí. Týka sa to aj očkovania proti ochoreniu COVID-19, ktorému sa médium dlhodobo venuje. Dôležitý by však mal byť aj spôsob a forma spracovania reportáže a veľký dôraz treba klásť na titulky a prvé vety zahlásení, aby ich spojenie neevokovalo u divákov iný význam.
Podpredseda rady Martin Kákoš si podľa vlastných slov nevie predstaviť, že by RTVS o tejto téme neinformovala, hoci išlo len o možné podozrenia. "Dopustila by sa totálneho prehrešku," zdôraznil Kákoš, ktorý mal výhrady len voči spracovaniu reportáže.
Pobúrenie v súvislosti so situáciou, ktorú reportáž vyvolala, vyjadril člen rady Jozef Chudík. Nerozumie, prečo sa táto reportáž tak "rieši a analyzuje", považuje ju v norme a akékoľvek vážne pochybenia odmieta. "Navodzuje sa dojem, akoby tu vybuchla atómová bomba. Treba riešiť podstatnejšie problémy," odkázal Chudík. Na margo kritiky hovorí o politickom útoku na spravodajstvo a vedenie televízie.
Reportáž a jej spracovanie obhajoval riaditeľ sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS Vahram Chuguryan. Reportáž bola podľa neho korektná a vyvážene spracovaná. Poukázal zároveň na to, že žiadna inštitúcia vyváženosť reportáže nespochybnila a žiadne pochybenia sa nenašli.
V súvislosti s konfliktom záujmov jednej z redaktoriek podotkol, že redaktorka o ňom dopredu informovala. Pre spracovanie reportáže aj touto redaktorkou sa rozhodli vo verejnom záujme, lebo išlo o exkluzívnu informáciu a otec nebohej učiteľky sa pre iné médium vyjadriť nechcel. Súhlasí s tým, že pri citlivejších témach si treba dávať pozor, ale dávať si pozor na každú vetu pri takom kvante reportáží podľa neho nie je jednoduché. Prezradil tiež, že niektorí sa boja momentálne spracovávať citlivejšie témy.
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník vyjadril ľútosť, ak sa spochybňuje spravodajstvo a publicistika RTVS ako celok, poukázal na značný nárast divákov za posledné dva roky. Pripustil, že pri tisíckach reportáží ročne sa môže stať, že niekedy dôjde "k nie úplne dokonalému spracovaniu reportáže", spravodajstvo RTVS ako celok však má naďalej jeho dôveru. Vyvodením istých dôsledkov voči piatim zamestnancom považuje celú vec za uzatvorenú. Stredajší (24. 3.) mediálny výbor parlamentu komentovať odmietol.
Predmetnou reportážou sa zaoberá aj Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Voči vysielateľovi RTVS začala správne konanie. Rada dostala viacero podnetov, v príspevku RTVS mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti spravodajského programu.
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) by mala podľa podpredsedu Rady RTVS Martina Kákoša poskytnúť viac priestoru aj mimoparlamentným stranám. Kákoš to uviedol na dnešnom rokovaní rady. Reagoval tak na podnet od Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), ktoré žiadalo určiť objektívne pravidlá pre priestor vymedzený politickým stranám v telerozhlase. Kákoš doplnil, že požiadavku KDH považuje za legitímnu a v zásade sa s ňou stotožňuje.
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník v tejto súvislosti uviedol, že rozumie postoju KDH a ďalších strán, ktoré sa v parlamentných voľbách síce nedostali do parlamentu, ale v prieskumoch sa nachádzajú v na úrovni troch až piatich percent. „Vzhľadom na to, že poberajú na základe volebného výsledku príspevok zo štátneho rozpočtu, asi by mali nejakým spôsobom, ale nielen vďaka tomu, byť zastúpené aj v diskusiách vo vysielaní RTVS,“ priblížil.
Doplnil však, že situácia nie je taká, že mimoparlamentné strany sa vo vysielaní RTVS neobjavujú vôbec. Dodal tiež, že je slobodnou voľbou RTVS na základe dramaturgických rozhodnutí, ktoré musia mať svoju vnútornú logiku, ktorú stranu kam pozve. Na záver skonštatoval, že je potrebné nájsť taký „kľúč“, aby aj tieto mimoparlamentné strany, poberajúce príspevok zo štátneho rozpočtu, mali adekvátny priestor vo vysielaní RTVS.
„Mali by sme byť informovaní o tom, čo tieto strany vyvíjajú, aké sú ich stanoviská. Ak im priestor neposkytneme v nejakej primeranej miere, tak tieto strany nemajú kde o svojej činnosti informovať,“ vysvetlil Kákoš. Ako dodal, myslí si, že politická diskusia by sa mala viesť celé štyri roky pred voľbami.
KDH vyzvalo na bezodkladné určenie objektívnych pravidiel pre pozývanie a vystupovanie zástupcov politických strán vo vysielaní RTVS. Podľa hnutia nimi môžu byť napríklad dosiahnuté výsledky v ostatných voľbách do Národnej rady SR (NR SR) či prekročenie hranice troch percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
