6. 11. 2010

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Ruské printové médiá sa aj naďalej bránia zverejňovaniu karikatúr popredných lídrov v krajine a karikaturisti tak musia zverejňovať svoje satirické kresby na internete, kde v tomto smere vládne väčšia sloboda. "Kde nie je politický súboj, tam nie je ani karikatúra," komentoval situáciu v Rusku Viktor Bogorad, jeden z mála karikaturistov, ktorý sa odváži zverejňovať "kreslené komentáre" prezidenta Dmitrija Medvedeva alebo premiéra Vladimira Putina. "Ak chcete nájsť politickú satiru, musíte ísť na internet," myslí si Bogorad. Okrem celoštátnych je podľa neho problém publikovať politickú satiru aj na stránkach regionálnych periodík. Medzi najprestížnejšie portály, kde karikaturisti uverejňujú svoje práce, patria stránky ako Umorist.ru, kremlingremlin.ru alebo caricatura.ru. Podľa viacerých pozorovateľov je exprezident a aktuálny šéf administratívy Putin stále najmocnejším mužom v krajine aj po tom, ako v roku 2008 odišiel z najvyššej štátnej funkcie. "Satira v Rusku sa presunula do podzemia. Jej existencia je vylúčená v autoritárskom režime Vladimira Putina," myslí si ďalší humorista Viktor Šenderovič, okrem iného aj autor populárnej satirickej televíznej relácie Kukly (Bábky). Program zrušili v roku 2002 po tom, ako televíznu stanicu NTV, ktorá ho vysielala, prevzal štát.

Americká speváčka Jennifer Lopez, ktorá sa predstaví ako porotkyňa pripravovanej 10. série televíznej šou American Idol, odporúča súťažiacim, aby nespievali jej piesne. "Bolo to milé, zábavné a lichotivé, ale nie," povedala nádejným spevákom, ktorí sa cez kasting chceli prebojovať jej skladbami. "Nemôžeme si z nich robiť žarty. Snažíme sa posunúť ich ďalej," vyhlásila Lopez, ktorá zároveň prezradila, že na siedmich kastingoch objavili 15 až 20 skutočných spevákov, ktorí by mohli nahrávať albumy. Desiata séria šou American Idol by sa mala na televíznych obrazovkách objaviť v januári budúceho roka. Po tom, čo oznámili odchod Simon Cowell, Ellen DeGeneres a Kara DioGuardi, ostal z predchádzajúcej štvorčlennej poroty iba Randy Jackson. Tvorcovia šou sa nakoniec rozhodli osloviť Lopez a frontmana kapely Aerosmith Stevena Tylera. Podľa webstránky People.com uzavrela Lopez zmluvu na jeden rok vo výške 12 miliónov amerických dolárov (v prepočte približne 8,98 milióna eur). Informáciu zverejnila webová stránka www.people.com. Neznámi útočníci v sobotu dobili novinára uznávaného ruského denníka Kommersant, pričom jeho zranenia boli také vážne, že ho lekári museli uviesť do umelého spánku, informoval denník. Kommersant vo vyhlásení uviedol, že dvaja muži zaútočili tvrdým predmetom na novinára Olega Kašina pred jeho obytným domom v centre Moskvy v skorých ranných hodinách. "Kašin utrpel vážne zranenia a bol prevezený do nemocnice. Niekoľko nasledujúcich dní zostane v umelom spánku," píše sa vo vyhlásení. Novinár utrpel fraktúru hornej a dolnej čeľuste a otras mozgu, uviedol Kommersant s tým, že zlomené má tiež obe holenné kosti a zranenia utrpel aj na prstoch a lebke. "Je zjavné, že ľuďom, ktorí toto spravili, sa nepáčilo to, čo hovorí a čo píše," vyhlásil šéfredaktor Kommersantu Michail Michailin pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy. "To, čo sa mu stalo, súvisí s jeho profesionálnou činnosťou," dodal. Moskovská polícia potvrdila útok a prípad začala vyšetrovať, uviedol pre tlačovú agentúru RIA Novosti jej hovorca. Tridsaťročný Kašin sa špecializoval na písanie o demonštráciách, opozičných stretnutiach a činnosti mládežníckych organizácií. Komentoval tiež činnosť prezidenta Dmitrija Medvedeva.

© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. Dvojdňový štrajk redaktorov britskej spravodajskej siete BBC, do ktorého vstúpili pre zrušenie časti dôchodkových výhod, odstavil niekoľko rozhlasových a televíznych okruhov BBC. Poslucháči rozhlasovej stanice BBC Radio 4 márne čakali na trojhodinový ranný spravodajský blok, namiesto neho sa dočkali iba 15-minútových spravodajských sumárov s hodinovou periodicitou. Zvyšný čas vyplnili programové reprízy. To isté platí aj o dennom magazíne tejto stanice, ktorý obvykle začína o 13.00 h a trvá 60 minút. Nevysielal sa ani ranný magazín jednotlivých televíznych kanálov BBC. Spravodajská stanica BBC News však napriek štrajku vysiela podľa programu. Kým odborový zväz novinárov (NUJ), ktorý zastupuje aj 4100 novinárov BBC, dnes hovoril o mimoriadnej podpore štrajku, generálny riaditeľ renomovanej inštitúcie Mark Thompson vo svojom blogu uviedol, že podstatnej časti spravodajských relácií sa štrajk nedotkol. Súčasne prostredníctvom elektronickej pošty upozornil zamestnancov, že štrajk nič nezmení na nevyhnutnosti radikálnej dôchodkovej reformy. Podľa Thompsona návrh zmien v systéme dôchodkových výhod pre zamestnancov je spravodlivý a odráža pripomienky, ktoré vzišli z diskusie so zamestnancami a členmi odborov. Predseda odborov Jeremy Dear uviedol, že zamestnancom neostalo na výber nič iné, len vstúpiť do štrajku. "Členovia NUJ v celom BBC opakovane označili predložený návrh za pokus o krádež dôchodkov. Tento postoj sa nemení," povedal Dear. Štrajk by sa mal skončiť v sobotu, ale odborári už avizovali, že v prípade nedosiahnutia dohody by v polovici novembra došlo k ďalšiemu dvojdňovému protestu. Ak by sa ani potom nenašiel kompromis, ďalší protest je naplánovaný počas vianočných sviatkov.

Copyright © TASR 2010

Zomrel Jozef Bob

Zomrel Jozef Bob
Dnes poobede zomrel spisovateľ a scenárista Jozef Bob , rodák z Tekovskej Novej Vsi. Po absolvovaní Filozofickej fakulty UK v Bratislave v roku 1959 pôsobil ako šéfredaktor v redakcii Kultúrneho života a ako redaktor v Slovenskej televízii, odkiaľ musel z politických dôvodov odísť v roku 1969. V rokoch 1970 - 1995 bol redaktorom a vedúcim edičného odboru v Ústave zdravotnej výchovy. V roku 1995 sa zamestnal v Národnom literárnom centre a od roku 1996 bol riaditeľom v Dome slovenskej literatúry. V rokoch 1996 - 1998 pôsobil na Ministerstve kultúry SR ako generálny riaditeľ sekcie umenia. Vo vlastnej literárnej činnosti sa venoval literárno - historickej problematike a kritike medzivojnovej a súčasnej tvorby. Napísal celý rad literárnych scenárov pre film a televíziu, vydal viacero titulov životopisných próz. Výber z tvorby: 1998 Čas kniežat veľkomoravských , 1992 Štúrovci ,1989 Roky prelomu ,1964 Moderný tradicionalista D. Chrobák . Jozef Bob napísal scenáre k životopisnému televíznemu triptychu o J.Kollárovi, A.Sládkovičovi a Ľ.Štúrovi - vyšli aj knižne pod názvom Ľúbostné siluety (1977 - 1980) . Bol autorom scenárov, podľa ktorých vznikli hrané televízne seriály : Červené víno I.-III. ,Vzkriesenie míny ,Druhá láska ,Orol a lastovička ,Štúrovci I.-V. ,Povstalecká história I.-VIII.

Zomrela Jill Clayburgh

Zomrela Jill Clayburgh
Vo veku 66 rokov zomrela americká filmová a televízna herečka Jill Clayburgh, ktorá zažiarila najmä v snímkach zo 70. a 80. rokov minulého storočia. Rodáčka z New Yorku v piatok vo svojom dome v Connecticute podľahla chronickej lymfocytárnej leukémii. S chorobou podľa jej manžela Davida Rabea bojovala 21 rokov. Kvôli matke jej dcéra Lily Rabe začiatkom tohto týždňa odišla z Broadwaya, kde mala po boku Ala Pacina hrať v divadelnej hre Kupec benátsky od Williama Shakespearea. Okrem dcéry Lily po Clayburgh zostal jej syna Michael a nevlastný syn Jason. Prežil ju aj brat James. Jill Clayburgh debutovala vo svete filmu snímkou The Wedding Party (1969), kde si zahrala s Robertom De Nirom. Neskôr sa predstavila v sci-fi The Terminal Man (1974) nakrúteného podľa knihy Michaela Crichtona či v akčnej komédii Strieborný šíp (1976). Za stvárnenie hlavnej postavy vo filme Rozvedená žena (1978) ju nominovali na Oscara. Ďalšie roky boli pre ňu mimoriadne plodné, zahrala si v snímkach Začíname odznova (1979) s Burtom Reynoldsom, Luna (1979) či Prvý pondelok v októbri (1981) s Walterom Matthauom. V seriáli Ally McBealová (1997 - 2002) stvárnila matku hlavnej postavy Jeannie McBealovú. V marci do slovenských kín uvedú romantickú komédiu Láska a iné závislosti (2010), v ktorej sa Clayburgh predstavila po boku súčasných hviezd Anne Hathaway a Jakea Gyllenhaala. Jej definitívne poslednou snímkou je komédia Bridesmaids (2011) režiséra Paula Feiga, ktorá sa do slovenských kín dostane v lete 2011.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

5. 11. 2010

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Na Katolíckej univerzite vznikne v novembri nová tlačová agentúra. Pracovať v nej budú študenti Katolíckej univerzity. Pre SITA to uviedol hovorca univerzity Vladimír Buzna. „Myšlienka vznikla z potreby obohatiť informovanie o univerzite a sprostredkovať ho študentom, zamestnancom, verejnosti a médiám. Napriek tomu, že sa v univerzite každoročne udeje veľa zaujímavých podujatí, mnohokrát sa informácie o nich nedostanú na verejnosť. Chceme tiež vytvoriť priestor, kde sa budú informácie zhromažďovať a uchovávať,“ povedal. Ďalším motívom bolo vytvoriť na fakultách sieť spolupracovníkov, ktorí by zbierali, spracovávali informácie a vo forme textových alebo audiovizuálnych príspevkov uverejňovali v agentúrnom servise. „Spravodajský servis budú zabezpečovať naši študenti. Pôjde o štyroch redaktorov a jedného fotografa, riadiť ich budú editor a koordinátor. Výber spolupracovníkov sa uskutočňuje konkurzom, do ktorého sa môžu zapojiť všetci študenti univerzity,“ vysvetlil. Agentúrny servis a systém práce bude inšpirovaný existujúcimi tlačovými agentúrami. „Sústredíme sa na dianie na univerzite a jej pracoviskách v Ružomberku, Košiciach či Spišskom Podhradí. Servis bude fungovať na dennej báze, bude rozmanitý a rozdelený na informácie z jednotlivých fakúlt, kalendárium podujatí, video, audio a fotoservis,“ ozrejmil Buzna. Agentúru bude škola financovať z vlastných zdrojov. Konkrétnu sumu zatiaľ nechcel hovorca špecifikovať. „Servis nebudeme predávať. Predpokladáme, že bude cenným zdrojom informácií pre médiá. Začiatok fungovania predpokladám v úvode decembra, v skúšobnom režime už od konca novembra,“ dodal. Internetový portál Webnoviny.sk v novembri mierne upravil svoj dizajn, pribudli nové sekcie a do skupiny zaradili aj menšie špecializované weby. „Na stránke sme spravili niekoľko zmien, aby sme sa stali obsažnejšími a vedeli našich čitateľov upozorniť na viaceré zaujímavé správy a články,“ povedal manažér portálu Martin Dorčák. Webnoviny.sk zostávajú spravodajským portálom agentúry SITA, spravodajský obsah však rozširujú vlastnými autorskými materiálmi. „V súčasnosti máme už desiatku vlastných autorov. Prinášame vlastné testy automobilov a spravodajstvo o automobilových novinách, testujeme aj zaujímavé technologické novinky a prinášame rozšírenú lifestyleovú časť. Tu spolupracujeme s exkluzívnymi magazínmi a naši čitateľom sprístupňujeme aj časť ich obsahu,“ uviedol Dorčák. Webnoviny.sk tiež pustili aj špecializované sekcie Náboženstvo, Poľovníctvo a Filantropia. Portál sa už tradične v špeciálnej sekcii venuje aj komunálnym voľbám. Webnoviny.sk rozširujú obsah nielen o vlastné články, ale v uplynulých mesiacoch zaradili do svojej skupiny aj špecializované weby Podnikam.sk a Kusi.sk. Podnikam.sk je určený malým a stredným podnikateľom, ktorí tu nájdu všetky informácie dôležité pre chod ich firiem. Kusi.sk je technologický web, ktorý sa zaoberá témami ako software, hardware, internet, telekomunikácie, či hry. Tento web začínal ako odborný blog, preto obsahuje aj fórum s množstvom rád a návodov.

© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Novým predsedom syndikátu novinárov je Peter Kubínyi

Novým predsedom SSN je
Peter Kubínyi

Novým predsedom Slovenského syndikátu novinárov sa stal Peter Kubínyi, ktorý je v súčasnosti novinárom na voľnej nohe. Agentúre SITA to potvrdil predseda návrhovej komisie snemu Ján Füle. Vo voľbe na 9. sneme SSN porazil Kubínyi vysokoškolského pedagóga v oblasti žurnalistiky a vedúceho projektu cezhraničnej spolupráce Mediaregion Zdenka Cho. Kubínyi získal podľa informácií agentúry SITA 53 hlasov účastníkov snemu, Cho dostal 17 hlasov, jeden hlasujúci sa zdržal. Kubínyi prevezme vedenie syndikátu po Zuzane Krútkej, ktorá ho viedla dve funkčné Peter Kubínyi pracoval v minulosti v denníku Práca, venoval sa zdravotníckej problematike, bol parlamentným spravodajcom, písal o vojne v bývalej Juhoslávii a reportáže z Ruskej federácie. Potom pôsobil v týždenníku Plus 7 dní, písal reportáže zo zahraničia. Neskôr pracoval pre týždenník Žurnál. Za svoje reportáže získal niekoľko novinárskych cien, vydal tri knihy. V syndikáte pôsobil ako člen komisie na ochranu novinárskych práv. © 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

A nie sú zabávači ?

A nie sú zabávači ?
Novinárska profesia je do budúcna ohrozená, z novinárov sa môžu stať „zabávači“, varuje končiaca šéfka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka. „Je cítiť veľmi silnú tendenciu k tomu, aby novinári spracovávali informácie, ktoré budú zabávať, a možno nebudú až také, aby informovali, aby zorientovali ľudí a aby boli pravdivé,“ vyhlásila pred účastníkmi 9. snemu SSN. Tomuto trendu sa podľa Krútkej musia novinári vzoprieť, pretože inak už nebude možné nazývať ľudí, ktorí budú robiť informačnú časť mediálneho obsahu, novinármi. Okrem toho treba podľa Krútkej dosiahnuť, aby si novinári, ktorí sa snažia robiť kvalitnú žurnalistiku, zarobili touto prácou na živobytie. Syndikát sa chce v nasledujúcom období snažiť o sociálny dialóg. Šéfka syndikátu pripomenula, že už v uplynulých šiestich rokoch pripravili návrh vzorovej kolektívnej zmluvy a už dávnejšie aj vzorový redakčný štatút, dokonca majú pripravené honorárové a platové tabuľky, o ktorých by chceli so zamestnávateľmi rokovať. „Tie sú dnes už také staré, že by ich bolo treba valorizovať – lenže nebolo s kým rokovať,“ konštatovala Krútka. Problém bol podľa nej v tom, že aj tam, kde majú na pracovisku povinnosť so zákona rokovať s odborármi, vládne strach. „Nečudujem sa, že sa ľudia boja prihlásiť, pretože tým riskujú svoje zamestnanie,“ vyhlásila Krútka, ktorá túto situáciu považuje za neúnosnú. Syndikát plánuje zmenu taktiky – vyjednávať na národnej úrovni. Tu však nie sú potenciálnymi partnermi takých rokovaní zamestnávateľské zväzy, ale novinové združenia, ktoré podľa Krútkej nemajú záujem vyjednávať so svojimi zamestnancami. „Úloha vedenia syndikátu bude v tom, aby presvedčil, že sociálny dialóg a vyjednanie kolektívnych zmlúv je výhodné aj pre nich,“ tvrdí Krútka. Verí, že sa podarí presadiť aj možnosť kolektívneho vyjednávania za novinárov na voľnej nohe. Za tých, ktorí pracujú ako živnostníci, sa vyjednávať nedá.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Ad Lex Nižňanský 15

Ad Lex Nižňanský 15
Zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu dali poslanci zatiaľ zelenú a o návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) budú ďalej rokovať v druhom čítaní. Rozhodli o tom v dnešnom hlasovaní. Ak by k zlúčeniu nedošlo, verejnoprávnej televízii by hrozili podľa ministra kultúry Daniela Krajcera, ktorého rezort návrh pripravil, vážne hospodárske škody. Návrh zákona má nielen zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu televízie, ale aj skvalitniť vysielanie. Plénum o ňom rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Reforma v štátnych médiách má trvať minimálne tri roky, začne sa ich spojením a vyvrcholí zrušením doterajšieho modelu financovania. Všetko sa má udiať v súčinnosti s ministerstvom financií. Jedným z prvých krokov má byť zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. januáru 2012. Medzi posledné kroky reformy bude patriť presídlenie rozhlasu a televízie do jednej efektívnej budovy. Tá by mala mať spoločné technologické zázemie pre rozhlasové i televízne vysielanie. Súčasné vedenie STV vyčíslilo, že budúci rok počíta v hospodárení s mínusom 37 miliónov eur. Rezort kultúry ráta s tým, že spojením SRo a STV by štát ušetril v roku 2011 najmenej 1,65 milióna eur. Úspora by sa mala prejaviť už v budúcom roku najmä pri administratíve a personálnom obsadení. Novým prvkom a inštitútom v zákone je, že ak generálny riaditeľ nedodrží schválené záväzné ukazovatele rozpočtu, je to dôvod na jeho okamžité odvolanie. Za riadenie a rozvoj RTS má zodpovedať generálny riaditeľ, ktorého zvolia poslanci. Druhým orgánom popri riaditeľovi bude deväťčlenná Rada. Traja odborníci v nej budú na oblasť ekonomiky, dvaja na oblasť legislatívy a po dvaja na rozhlasové a televízne vysielanie. Poslanci posunuli návrh do ďalšieho legislatívneho procesu aj napriek tomu, že mnohým, nielen opozičným, chýba analýza stavu či dlhší čas na diskusiu a avizovali viaceré pripomienky v druhom čítaní. Po hlasovaní o návrhu zákona o RTS predseda Národnej rady SR Richard Sulík ukončil 8. schôdzu. Po nej sa poslanci ešte zúčastnili na valnom zhromaždení medziparlamentnej únie, na ktorej riešili zastúpenie v skupinách priateľstva.
Nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska navrhuje exminister kultúry a poslanec za Smer-SD Marek Maďarič. „Sme svedkami hazardnej amatérskej hry, ktorej účelom je ovládnutie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu,“ vyhlásil v parlamentnej rozprave k návrhu. Zlúčenie podľa neho neprinesie úspory, ktoré avizuje minister kultúry Daniel Krajcer (SaS). Návrh na zlúčenie STV a SRo ako prvý reformný krok nepovažuje za najlepší nápad ani Peter Zajac (OKS) z poslaneckého klubu strany Most-Híd. Upozornil, že zlúčenie by prinieslo viaceré parciálne problémy, napríklad by znamenalo vytvorenie asymetrického modelu v oblasti reklamy, čo by viedlo k diskriminácii súkromných médií a upozornil aj na to, že nie je dotiahnutá otázka nevyriešených autorských práv. „Zvolená postupnosť v tejto fáze nezabezpečuje úspešnosť tohto modelu,“ myslí si. Zajac je presvedčený, že v prvom rade je potrebné vrátiť sa k problému STV, ktorá je v kritickej situácii a až následne riešiť ostatné problémy. „Dnešný nárek opozície a dnešný postoj vedenia STV je nehorázny a reči o tom, že zmeny v STV sú účelové, sú absurdné a nezmyselné,“ zdôraznil aj napriek výčitkám na adresu návrhu. Ako dodal, „áno, sú účelové, cieľom je zachrániť verejnoprávnosť médií.“ Vyhlásil, že predchádzajúce vládne garnitúry na čele s Vladimírom Mečiarom či Robertom Ficom verejnoprávne médiá ničili, súčasná vláda má snahu zabezpečiť ich normálne fungovanie. Zajac pripomenul, že v postkomunistických médiách sa zatiaľ snahy o zlúčenie nepodarili - buď neprešli cez parlamenty a tam, kde to prešlo, sa chcú vrátiť k pôvodnému modelu. Ako podotkol, už minister kultúry Ivan Hudec, ktorý šéfoval rezortu v rokoch 1994 až 1998, sa o vytvorenie modelu zlúčenia verejnoprávnych médií pokúšal, no experti z BBC mu to neodporučili.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) vysielajú málo programov v jazyku národnostných menšín. Myslí si to poslanec Národnej rady SR László Nagy (Most-Híd). "Je to nezodpovedné a nedôstojné, národnostné menšiny sú tiež platiteľmi koncesionárskych poplatkov," vyhlásil. V kritickom stave je podľa neho najmä súčasný stav zamerania a rozsahu rómskeho vysielania. "To, čo sa vysiela v rómskom jazyku, je absolútne nepostačujúce," poznamenal. Nagy verí, že pripravovaná reforma verejnoprávnych médií bude riešiť aj problémy v oblasti národnostného vysielania. Poslanec v súvislosti s reformou ocenil návrh zákona z dielne ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS), ktorý má za cieľ zlúčiť Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas do jednej inštitúcie. Je totiž presvedčený, že ide o iniciatívu, ktorá "vytvára rámec pre reformu verejnoprávnych médií, priestor na riešenie problémov STV a SRo a tiež priestor na posilnenie verejnoprávneho charakteru týchto médií". S podobou právnej normy nie je síce Most-Híd podľa Nagya úplne spokojný, ale stále je tu možnosť vylepšiť ju pozmeňovacími návrhmi. Kritický pohľad na zákon má predseda mediálneho výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD). Spájanie STV a SRo tak, ako ho navrhuje minister kultúry Daniel Krajcer (SaS), je totiž podľa neho "nesmierne riskantný krok", ktorý zlikviduje duálny systém. Jarjabek dnes v pléne okrem iného nastolil otázku, či spájaním nemá "niekto záujem, aby sa takto deštruoval verejnoprávny sektor a zväčšil sa priestor pre súkromný". "Keby mal pán minister podobný záujem, nerobil by s STV nič. Lebo neexistuje optimálnejší stav ako dnes. Lebo STV nie je konkurencieschopná, a to len vyhovuje súkromným médiám," reagoval poslanec za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý.
Copyright © TASR 2010

SSN NEWS

SSN NEWS
Väčší vplyv občianskej spoločnosti na fungovanie verejnoprávnych médií požadujú účastníci snemu Slovenského syndikátu novinárov. Na predstaviteľov politického života sa obrátili s výzvou, aby prispeli k zvýšeniu reálneho vplyvu spoločnosti na to, ako sú tieto médiá spravované, ako hospodária a čo vysielajú. Vyplýva to z výzvy Stand up for Journalism, ktorú na sneme schválili. Časť výzvy adresovali občanom. „Privítame, ak odoláte populistickým heslám, ktoré vás zbavujú možnosti vplývať na verejnoprávne médiá“. Okrem toho vo výzve žiadajú sudcov, aby dôsledne zvážili výšku finančných sankcií pre médiá, pretože „likvidačnými pokutami ohrozujú pluralitu zdrojov informácií, na ktoré majú občania právo.“ Politikov nabádajú, aby neriešili len návrh na opravu tlačového zákona, ale aby uznali novinárstvo ako profesiu. Od zamestnávateľov v oblasti médií chcú, aby si uvedomili, že novinárska práca má zabezpečiť novinárom dôstojné živobytie. „Preto je nevyhnutné výrazne zlepšiť ich odmeňovanie,“ uvádza sa vo výzve. Podľa syndikátu by mali zamestnávatelia ctiť právo verejnosti na pravdivé, objektívne a neskreslené informácie a nepodceňovali občanov žurnalistikou založenou na škandáloch a senzáciách. Novinársky syndikát ocení, ak spoločnosť bude venovať priazeň médiám, ktoré sa usilujú robiť kvalitnú žurnalistiku.
Slovenský syndikát novinárov dnes na sneme zaktualizoval svoj etický kódex, ktorý v pôvodnej podobe prežil 20 rokov. Dostali sa doň aj návrhy, ktoré priniesli nečlenovia syndikátu. Ide o trojicu novinárov, riaditeľku Centra spravodajstva Slovenského rozhlasu Annu Sámelovú, šéfredaktora spravodajstva TV Markíza Lukáša Dika a zástupcu šéfredaktora denníka Sme Lukáša Filu. Kódex stanovuje pravidlá správania sa pre členov Slovenského syndikátu novinárov a iných profesijných organizácií z novinárskej oblasti, ktorí sa rozhodnú k nemu pristúpiť. Okrem toho má slúžiť ako návod pre ostatných profesionálnych aj amatérskych redaktorov, komentátorov, editorov, kameramanov, fotografov, grafikov, blogerov, či iných autorov v televízii, rozhlase, tlači alebo na internete. Pre prácu novinára sú podľa kódexu prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Hlavnými zásadami, ktorými sa riadi, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov. Návrh dať medzi zásady aj profesionalitu neprešiel, podľa niektorých účastníkov snemu je vyjadrená sumárom ostatných zásad. Etický kódex novinárovi predpisuje napríklad aj to, že rešpektuje prezumpciu neviny. Celé mená ľudí podozrivých z trestnej činnosti zverejňuje len v prípade, že zverejnenie ich mena predstavuje dôležitý verejný záujem. Delegáti sa dohadovali aj na druhoch nenávisti a diskriminácie, ktoré podľa kódexu novinár nepodnecuje. Napokon sa zhodli na tých formách, ktoré sú založené na rase, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení, sexuálnej orientácii, svetonázore a pohlaví.
Novinári mali v období vládnutia Roberta Fica sťaženú prácu, lebo predovšetkým expremiér vytváral vo verejnosti zlý obraz o novinároch. Upozornila na to šéfka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka v prejave na 9. sneme syndikátu, ktorý je dnes v Bratislave. Podľa nej tak vznikla mimoriadne zlá klíma v spoločnosti. „Sami dobre viete, ako to aj vám zhoršovalo pozíciu pre prácu, keď ste sa stretávali nielen s neochotou poskytnúť odpovede na vaše oprávnené otázky, ale aj s urážkami a s podceňovaním,“ vyhlásila Krútka pred delegátmi snemu. Pripustila, že aj medzi novinármi sa nájdu takí, ktorí nie sú práve príkladom profesionálneho prístupu k práci. „Ale to nie je dôvod, aby sme boli urážaní ako príslušníci profesie, ako stavu,“ myslí si Krútka a dodala, že napriek vyhláseniam syndikátu, jej listom premiérovi ani angažovaniu sa generálneho tajomníka Medzinárodnej federácie novinárov Aidana Whitea sa situácia v tomto smere nezlepšila. Krútka, ktorá po dvoch volebných obdobiach vo funkcii šéfky syndikátu končí, priznala slabú podporu organizácie v novinárskej obci. Podľa nej medzi novinármi, ktorí nie sú členmi syndikátu, prevláda názor, že syndikát je slabý a nepotrebný. Problémom novinárskeho syndikátu je podľa jeho šéfky neexistencia sociálneho dialógu. „Nepraje nám legislatíva, my sa týmto nemôžeme dať učičíkať,“ uviedla a dodala, že ak nemôžu vydobyť novinárom dôstojné podmienky na živobytie, tak si neplnia jednu zo svojich základných úloh. Aj novinársky stav postihla hospodárska kríza, zanikli stovky novinárskych miest a na tých, ktorí pracujú, sa podľa Krútkej vyvíja tlak na čoraz vyššiu kvantitu, expresnú rýchlosť a vysokú zodpovednosť. Upozornila aj na to, že novinári v médiách už spracúvajú všetky témy, vytráca sa Na sneme dnes budú delegáti schvaľovať nový text etického kódexu syndikátu, ktorý mal 20 rokov nezmenenú podobu. Snem zvolí aj nového predsedu. Kandidátmi sú Zdenko Cho a Peter Kubínyi. Účastníci snemu budú hlasovať aj o výzve Stand up for Journalism.

© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„ Keď som bola zamestnaná v Ruskovej Markíze, bola to asi najväčšia skúška mojej trpezlivosti. Kopec nadutých polovzdelaných ľudí sa tam tvárilo ako hviezdy len preto, že v správnom čase nasadli na správnu loď. Rusko niečo vybudoval, ale to sa ľahko buduje, keď nemáte konkurenciu a ešte vám to aj niekto iný celé zaplatí. Postavil niečo, čo malo na začiatku ťah na bránu, ale potom sa v tom utopili. “. Ale chvalabohu. Ľudia, ktorí mi možno vtedy chceli zle, mi nič lepšie nemohli urobiť. Rusko mi povedal, že sa nestratím, a mal pravdu. Ja som sa nestratila, na rozdiel od neho... „ Adriana Kronerová

„ Sú to invektívy, ktoré sledujú iné ciele. „ Reakcia MK SR na pripomienky Mediálneho inštitútu

„Vidím, ako z toho popola HZDS vstáva a naberá silu. Ľudia neodišli, sú naštvaní, ale v tom zmysle, že ich to motivuje k vyššiemu výkonu a predpokladám, že do štyroch rokov už budeme mať čo povedať a potom sa budeme uchádzať o vedúcu pozíciu.“ Vladimír Mečiar

"Pamätám si, ako som 16-ročný po celý čas stál pri autobuse a bál sa o svoju bezpečnosť. V Československu nám totiž ľudí zo západu vykresľovali ako zlých a nebezpečných imperialistov.“ Ľubomír Galko

"Svoj hlasovací lístok som odfotil na mobilný telefón. Urobil som tak preto, aby som sa mohol pozrieť svojim voličom do očí. " Juraj Droba

„"Pán Fico, to FaxCopy vám možno leží v žalúdku, ale to je zdroj mojich oficiálnych príjmov, z ktorých ja žijem na rozdiel od vás, hej? Potom si môžem dovoliť taký luxus, že veci, ktoré si chcem kúpiť, si kúpim a nemusím si ich nechať darovať od manželky, ktorú podvádzate s milenkou, hodinky za tridsaťtisíc eur, hej?" Richard Sulík

4. 11. 2010

Ad Lex Nižňanský 14

Ad Lex Nižňanský 14
Hrubo ovládnuť Slovenskú televíziu je cieľom vládneho návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska z dielne rezortu kultúry. Počas parlamentnej rozpravy ku skrátenému legislatívnemu rokovaniu o tejto norme to vyhlásil Ján Podmanický zo Smeru-SD. Strana SaS, z ktorej minister kultúry Daniel Krajcer pochádza, podľa neho návrhom na skrátené legislatívne konanie porušuje rokovací poriadok. „Je to mediálna cunami, ktorá v konečnom dôsledku zlikviduje už aj tak krehký duálny systém,“ je presvedčený jeho stranícky kolega Dušan Jarjabek. Kriticky vníma návrh aj ďalší poslanec za Smer-SD exminister kultúry Marek Maďarič, podľa ktorého návrh na zlúčenie prichádza ako absolútne nepripravený. „Ak nemá byť zlúčenie výsledkom seriózne postupne pripravovaných krokov, je jasné, že jeho skutočný cieľ je iný - čo najskôr sa politicky zmocniť verejnoprávnych médií aj ich manažmentu,“ zdôraznil v rozprave. Ministerstvo kultúry podľa neho žiadnu hrozbu návrhom nerieši, ale naopak, hrozbu vytvára. Ako zdôraznil, zákon bol pripravený veľmi expresne, amatérsky, bez podkladov či akejkoľvek diskusie. Poukázal, že počas dvoch dní bolo k návrhu vznesených 600 pripomienok, čo svedčí o jeho nepripravenosti. Opozícia nesúhlasí so skráteným legislatívnym konaním, pre ktoré nie je podľa nich v prípade tohto zákona žiadne odôvodnenie. Podľa Krajcera je neuveriteľné, že predstavitelia predchádzajúcej vlády kritizujú návrh na skrátené legislatívne konanie. „Veď vaša vláda mala inštitút skráteného legislatívneho konania ako bežnú pracovnú metódu,“ pripomenul. Krajcer sa bráni aj kritike, že cieľom koalície je politizácia a snaha zmocniť sa verejnoprávnych médií. „Vy ste sa nie zmocnili, ale priam ste znásilnili médiá verejnej služby,“ adresoval predstaviteľom predchádzajúcej vládnej koalície. Ako podotkol, svedčia o tom výpovede viacerých bývalých pracovníkov, redaktorov či moderátorov, ktorí z týchto médií doslova ušli. Dodal, že predchádzajúca vláda podľa jeho informácií mala tiež chuť riešiť spájanie verejnoprávnych médií, no odvahu na to nenašli. “Pre nás je to predovšetkým vecná a obsahová záležitosť a to že sa do spájania púšťame, je prejavom zodpovednosti a odvahy,“ dodal. Hlavným cieľom vládneho návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) z dielne ministerstva kultúry je podľa Krajcera predísť nárastu zadlžovania verejnoprávnych médií. Ak k zlúčeniu nepríde, verejnoprávnej televízii by hrozili vážne hospodárske škody. Návrhom zákona o RTS sa má podľa Krajcera nielen zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu televízie, ale aj skvalitniť vysielanie. Minister tvrdí, že reforma v štátnych médiách má trvať minimálne tri roky, začne sa ich spojením a vyvrcholí zrušením doterajšieho modelu financovania. Všetko sa má udiať v súčinnosti s ministerstvom financií. Jedným z prvých krokov bude zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. januáru 2012.

Snažiť sa o zlúčenie Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) bez analýz a zistenia možných rizík v "extrémne krátkom čase považujeme za hazardovanie s budúcnosťou verejnoprávnych médií na Slovensku". Uvádzajú to členovia Rady STV vo svojom stanovisku k návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS), ktorým sa majú STV a SRo od začiatku budúceho roka zlúčiť do nového verejnoprávneho RTS. Pod stanovisko, o ktorom agentúru SITA informoval sekretariát rady, je podpísaných 13 zo všetkých 15 členov. Medzi podpísanými nie sú uvedení Andrej Miklánek a Ivan Podstupka. Rada nespochybňuje, že STV treba ozdraviť, no zlúčenie oboch médií by podľa nej "najmä pre Slovenský rozhlas znamenalo po viac než osemdesiatich rokoch jeho existencie stratu tradície i vybudovaného kreditu". Členovia Rady STV nevylučujú možnosť prípadného zlúčenia SRo a STV v budúcnosti. Považujú ho však za dlhodobý proces, pri ktorom treba akceptovať špecifiká oboch médií. Predložený návrh zákona označila Rada STV za "nepripravený, z pohľadu výhodnosti argumentačne nepodložený a legislatívne nedotiahnutý. Jeho prijatie Národnou radou SR by preto znamenalo vysoký faktor rizika pre stratu nezávislosti i pre budúcnosť verejnoprávneho vysielania na Slovensku". Myslia si totiž, že návrh zákona o RTS by znamenal zmenu dvoch verejnoprávnych inštitúcií na jednu štátnu. Priniesol by "faktickú stratu ich programovej a politickej nezávislosti" a jeho prijatie by "znamenalo našu rezignáciu na demokratické mechanizmy". Návrh zákona je podľa členov Rady STV "v rozpore s celoeurópskou tendenciou odpútavať médiá verejnej služby od závislosti na štáte". Sú presvedčení, že "navrhované kroky sa nestretnú s pozitívnym ohlasom inštitúcií ako sú EBU či Rada Európy". "Zlučovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je proces mimoriadne náročný a v európskom kontexte zriedkavý, preto sa pri ňom nemožno odvolávať na skúsenosti z iných krajín". Väčšina zo spojených verejnoprávnych vysielateľov rozhlasu a televízie totiž vznikla historicky, keď popri rozhlase začala vysielať aj televízia a následne sa už neoddelili, tvrdia ďalej členovia rady. Pripomínajú, že ministerstvo kultúry ich počas pripomienkovania návrhu neoslovilo. Napriek tomu prijala rada k návrhu stanovisko. Návrh zákona o RTS v stredu 3. novembra schválila vláda a vzápätí sa dostal do parlamentu. Rada STV nepopiera legitímnosť úvah o zlúčení STV a SRo. Chýba jej však odborná diskusia. Návrh zákona je "šitý 'horúcou ihlou', jeho predkladacia správa argumentačne nepodložená a mnohé z paragrafov iba mechanicky prevzaté z už platných zákonov a často v kontradikcii s inými ustanoveniami". Podľa rady môže mať aplikácia takto nepripraveného zákona na rozhlas aj televíziu fatálny dopad. Tvrdí, že neobstoja ani argumenty o ekonomickej výhodnosti zlúčenia. "Vytvorenie spojeného subjektu RTS ešte neznamená 'zastavenie zadlžovania verejnoprávneho vysielania' - na to by bolo potrebné vytvoriť celý systém nového modelu financovania verejnoprávnych médií. A pre jeho účinnosť nie je potrebné spájať rozhlas a televíziu do jednej inštitúcie." Rada STV upozorňuje na rozdielnu pozíciu STV a SRo. "Kým SRo si za desaťročia vybudoval vysokú počúvanosť, dôveryhodnosť a poslucháčsku lojalitu, STV zápasí s problémom klesajúcej sledovanosti a oslabovaním spoločenskej vážnosti." Ako ďalej tvrdí, "je nepochybné, že Slovenská televízia musí prejsť procesom ozdravenia - ten však fúzia s rozhlasom nevyrieši. Naopak, zatiahne rozhlas do existenčných problémov televízie a spôsobí stratu jeho kredibility. Aj z týchto dôvodov považujeme návrhy na násilné zlúčenie rozhlasu a televízie - a že ide o násilné zlúčenie svedčia stanoviská nielen riaditeľov oboch inštitúcií, ale aj väčšiny zamestnancov - najmä v takom krátkom čase a bez zodpovedajúcej legislatívnej prípravy za ohrozujúce ich budúcu existenciu".

© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Ad Lex Nižňanský 13

Ad Lex Nižňanský 13

Návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) z dielne ministra kultúry Daniela Krajcera neobsahuje podľa Slovenskej televízie (STV) "najpálčivejšie záležitosti", ako je financovanie médií verejnej služby, dlhovú službu STV a náklady na zlúčenie oboch médií. "Uvedený návrh nepracuje so žiadnymi reálnymi ekonomickými prepočtami, ktoré by jednoznačne ukazovali, že zlúčením dôjde v budúcom roku k úspore finančných prostriedkov na chod verejnoprávnych médií," uviedol pre TASR hovorca STV Peter Susko. Rezort kultúry v návrhu legislatívy dosiaľ vyčíslil, že zlúčením by sa mala v roku 2011 dosiahnuť úspora v minimálnej výške 1,65 milióna eur. Podľa Suska manažment STV ponúkol nedávno ministerstvu niekoľko "veľmi konkrétnych variantov" na okamžité riešenie finančnej situácie STV. "Veríme, že sa nájde politická vôľa a ochota niektorý z nich uviesť do života." STV tiež zaslala ministerstvu viac ako dve desiatky pripomienok a výhrad k zneniu návrhu zákona. Podľa Suska finálna podoba zákona niektoré z nich obsahuje. "Keďže však nebolo zverejnených všetkých viac ako 500 pripomienok, ktoré ministerstvo kultúry dostalo od jednotlivcov aj organizácií, nevieme jednoznačne potvrdiť, či boli zapracované tie naše," odkázalo vedenie STV. Generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková si myslí, že návrh zákona o RTS je v praxi realizovateľný. Ak návrh zákona schváli parlament, nová verejnoprávna inštitúcia by mala začať fungovať od januára budúceho roka. Copyright © TASR 2010

Ad Lex Nižňanský 12 alebo už máme generála

Ad Lex Nižňanský 12
alebo už máme generála
Vládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS), ktorý v stredu na svojom rokovaní odklepol kabinet Ivety Radičovej, je podľa generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslavy Zemkovej "v predloženom znení v praxi realizovateľný." Zemková tvrdí, že úspech realizácie, celkového zámeru a jednotlivých zmien vyplývajúcich z aplikácie zákona bude závisieť od spoluúčasti štátu na vyriešení strát z hospodárenia minulých období zanikajúcich subjektov a od nastavenia modelu financovania RTS od roku 2012. "Naše stanovisko je postavené na poznatkoch z doterajšej praxe, na analýze potenciálu v SRo, na predbežnej modelovej projekcii postupnosti krokov nevyhnutných k prechodu na fungovanie v novej inštitúcii. Nevyjadrujeme sa k politickým a termínovým aspektom návrhu," uviedla v dnešnom stanovisku Zemková. Ministerstvo kultúry na čele s Danielom Krajcerom (SaS) dalo návrh zákona o RTS minulý týždeň len na dvojdňové pripomienkovanie. Za ten čas dostali k návrhu 576 pripomienok, z toho 422 od povinných subjektov. Všetky zásadné boli podľa Krajcera do návrhu zapracované. "V texte návrhu je akceptovaný takmer celý súbor pripomienok, ktoré predkladateľovi doručil Slovenský rozhlas v pripomienkovom konaní s cieľom zabezpečiť rovnoprávne postavenie, pôsobnosť a činnosť SRo a STV v novom právnom subjekte, a technicky upraviť ustanovenia zákona na ich bezkolíznu realizáciu," zhodnotila Zemková. Slovenský rozhlas a Slovenská televízia by mali podľa návrhu zákona fungovať pod jednou značkou už od januára budúceho roka. Krajcer predpokladá, že reforma vo verejnoprávnych médiách, ktorá má za cieľ šetrenie štátnych prostriedkov a skvalitnenie vysielania, má trvať minimálne tri roky. V roku 2012 počíta so zrušením koncesionárskych poplatkov, ktoré sú v súčasnosti zdrojom financovania oboch médií. Vyvrcholením zmien by malo byť spoločné sídlo štátnej televízie a rozhlasu.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

3. 11. 2010

Ad Lex Nižňanský 11 O sancta simplicitas

Ad Lex Nižňanský 11
O sancta simplicitas
V prípade, že by sa vláda nezhodla na zlúčení Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, verejnoprávnej televízii by hrozili vážne hospodárske škody. Uviedol to dnes na tlačovej besede minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) potom, ako vláda dnes s pripomienkami schválila zákonom zlúčenie oboch verejnoprávnych médií. „My sme sa rozhodli konať. Síce rýchlo, ale razantne,“ zhodnotil Krajcer. Schváleným návrhom zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) sa má podľa Krajcera nielen zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu televízie, ale aj skvalitniť vysielanie. „Reforma verejnoprávnych médií je v prospech občanov a zároveň aj v prospech médií verejnej služby na Slovensku,“ tvrdí Krajcer Krajcer tvrdí, že reforma v štátnych médiách má trvať minimálne tri roky, začne sa ich spojením a vyvrcholí zrušením doterajšieho modelu financovania. Všetko sa má udiať v súčinnosti s ministerstvom financií. „Zrušia sa koncesionárske poplatky k 1. januáru 2012,“ povedal o jednom z prvých krokov. Medzi posledné kroky reformy zaradil presídlenie rozhlasu a televízie „do jednej efektívnej budovy“. Tá by mala mať spoločné technologické zázemie pre rozhlasové i televízne vysielanie. Vládny návrh pôjde do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní a poslanci by mali o ňom rozhodovať na ďalšej schôdzi Národnej rady SR. Podľa Krajcera sa tak ešte v takmer štvortýždňovej pauze medzi schôdzami môžu poslanci k zákonu vyjadriť svojimi návrhmi. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) sa vyjadril „za seba i za SDKÚ-DS“, že „veľmi silno podporujeme tento zámer, pretože inak by tá situácia bola bezvýchodisková a bezútešná“. Materiál, ktorý dnes vláda prerokovala, mohli zainteresované subjekty minulý týždeň pripomienkovať len dva dni. Podľa Krajcera za ten čas bolo vznesených 576 pripomienok. Toto číslo je podľa šéfa kultúry vysoké preto, lebo dali priestor aj verejnosti. „Nenechali sme to len na povinné subjekty,“ povedal. Od tých prišlo 422 pripomienok a podľa Krajcera boli všetky zásadné zapracované do návrhu. „S ministerstvom financií sme odstránili všetky, takisto aj so sekciou vládnej legislatívy. (…) Postupne sme vyriešili aj tie s ministerstvom spravodlivosti, s úradom podpredsedu vlády pre ľudské práva a takisto aj s ministerstvom práce,“ oznámil Krajcer. Súčasné vedenie STV vyčíslilo, že budúci rok počíta v hospodárení s mínusom až 37 miliónov eur. Krajcer tvrdí, že spojením SRo a STV by štát ušetril len v roku 2011 najmenej 1,65 milióna eur. Úspora by sa mala prejaviť už v budúcom roku najmä pri administratíve a personálnom obsadení. „Novým prvkom a inštitútom v zákone je, že ak generálny riaditeľ nedodrží schválené záväzné ukazovatele rozpočtu, je to dôvod na jeho okamžité odvolanie,“ povedal Krajcer. Za riadenie a rozvoj Rozhlasu a televízie Slovenska má zodpovedať generálny riaditeľ, ktorého zvolia poslanci. Druhým orgánom popri riaditeľovi bude deväťčlenná Rada namiesto 36-člennej. „Traja odborníci sú na oblasť ekonomiky, dvaja na oblasť legislatívy a po dvaja na rozhlasové a televízne vysielanie,“ informoval. Krajcer avizoval, že budúci rok sa má hovoriť aj o osude Tlačovej agentúry SR (TASR). „Pretože si tiež myslím, že je možné navrhnúť efektívnejšie riešenie a fungovanie TASR. Zámerne nehovorím o zrušení, nie som zástancom zrušenia TASR, ale určite vieme nájsť efektívnejšie fungovanie,“ povedal Krajcer.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

οὐ τόπος

οὐ τόπος

Katastrofálny stav v hospodárení Slovenskej televízie (STV) je jedným z hlavných dôvodov rýchlej transformácie verejnoprávnych STV a SRo. Minister kultúry predložil vláde návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS), ktorým sa majú STV a SRo zlúčiť do nového verejnoprávneho RTS. Na dnešnom rokovaní vlády návrh prešiel s pripomienkami, v parlamente sa má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) zdôvodňuje skrátené legislatívne konanie hrozbou značnej hospodárskej škody. Argumentuje vykonávacím plánom a programovým konceptom STV, v ktorom sa na budúci rok počíta s mínusom až 37 miliónov eur. Krajcer tvrdí, že spojením SRo a STV by štát ušetril len v roku 2011 najmenej 1,65 milióna eur. Nové verejnoprávne médium má mať dve základné samostatne hospodáriace organizačné zložky - Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. Právnu subjektivity však bude mať RTS ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri. Za riadenie a rozvoj Rozhlasu a televízie Slovenska má zodpovedať generálny riaditeľ, ktorého zvolia poslanci. Druhým orgánom bude deväťčlenná Rada. Úlohou nového generálneho riaditeľa, ktorého by parlament mohol po schválení zákona zvoliť buď koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka, bude stabilizovanie televízneho vysielania. Má tiež pripraviť podmienky na fungovania média od roku 2012, keď sa má zmeniť financovanie verejnoprávnej RTS. Majú zaniknúť tzv. koncesie a nahradiť ich má každoročný jednorazový príspevok zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry navrhuje, aby zákon o RTS platil k 1. januáru budúceho roka. K novému systému fungovania i financovania verejnoprávnych médií sa kabinet Ivety Radičovej zaviazal v programovom vyhlásení vlády. Súčasnú situáciu označil za neudržateľnú. Zlúčenie SRo a STV do jednej inštitúcie má byť prvým krokom tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania na Slovensku. Zmena si vyžiada i novelizáciu ďalších zákonov, napríklad zákona o vysielaní a retransmisii, o rozpočtových pravidlách verejnej správy, o digitálnom vysielaní programových služieb či zákona o Audiovizuálnom fonde. © 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

PRIESKUM MEDIAN SK

PRIESKUM MEDIAN SK
Najpočúvanejším rádiom na Slovensku je Rádio Expres. Vyplýva to z prieskumu "RÁDIÁ (navýšenie rozhlasovej časti mediálneho projektu)", ktorý spoločnosť MEDIAN SK uskutočnila od 19. júla do 10. októbra tohto roka na vzorke 3 403 respondentov vo veku od 14 do 79 rokov. Prieskum monitoroval 45 rozhlasových staníc. Z údajov o "včerajšej počúvanosti" vyplýva, že rádiá počúvalo 72,2 percenta opýtaných. Najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou bolo Rádio Expres s 20,1 %, nasleduje Rádio Slovensko so 17,1-percentnou počúvanosťou a Fun rádio s 13,7-percentnou počúvanosťou. So 7,7 % sa na štvrtom mieste umiestnila rozhlasová sieť RADIONET total a piatu priečku obsadili Jemné melódie so 7,2 %. Na šiestom mieste je rádio Regina so 6,4 % a siedma priečka patrí Rádiu Europa 2 so 6,2 %. Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval minulý týždeň" predstavovala 90,2 %. Poradie otvára Rádio Expres s 31,2 %, nasleduje Rádio Slovensko s 27,9 %, na tretej priečke je Fun rádio s 24,7-percentným podielom. S 18 percentami sa na štvrtom mieste umiestnila rozhlasová sieť RADIONET total a piatu priečku obsadili Jemné melódie s 15,1 %. Na šiestom mieste je Rádio Regina s 12,7 % a siedma priečka patrí Rádiu Europa 2 s 11,8 %. V auguste až októbri patril najväčší podiel na trhu (share) medzi rozhlasovými stanicami Rádiu Expres, ktoré malo 24,9-percentný podiel, nasleduje Rádio Slovensko s 19-percentným podielom a na treťom mieste Fun rádio s podielom na trhu 16,3 %. Na štvrtom mieste sa umiestnila rozhlasová sieť RADIONET total so 7,6 % a na piatom Jemné melódie so 7,4 % podielom na trhu. Šieste miesto obsadilo Rádio Europa 2 so 7,3 % a siedme Rádio Regina so 6,7 %. Ostatné rozhlasové stanice držia podiel 10,7 % z trhu.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

TOP OF THE POPS

TOP OF THE POPS
BEZ STV

1.TELEVÍZNE NOVINY*- Markíza ; 2. Modré z neba- Markíza ; 3. NAJLEPŠIE POČASIE*- TV JOJ ; 4. Ordinácia v ružovej záhrade IV.- Markíza ; 5. Ordinácia v ružovej záhrade IV. –Markíza; 6. ŠPORT* -TV JOJ ; 7. Ordinácia v ružovej záhrade IV. -Markíza ;8. Noviny PLUS -TV JOJ ;9. Admirál - TV JOJ ;10. NOVINY TV JOJ* -TV JOJ;11. Ordinácia v ružovej záhrade IV.- Markíza; 12. Športové noviny* - Markíza ;13.Farmár hľadá ženu - TV JOJ ; 14. TALENTMANIA -Markíza ;15.Počasie* - Markíza ;16. Panelák* - TV JOJ ;17. ČESKO SLOVENSKO MÁ TALENT- TV JOJ ;18.KRIMI NOVINY* -TV JOJ ;19. Moja super Ex –Markíza;20.TALENTMANIA -Markíza

Pozn.Pri reláciách opakujúcich sa každý deň (spravodajstvo, šport, sitcom a pod.) je uvedená relácia s najvyššou hodnotou ratingu za celý týždeň ; © Výskum programu STV

2. 11. 2010

Zomrela Denise Borino-Quinn

Zomrela Denise Borino-Quinn
Vo veku 46 rokov skonala americká herečka Denise Borino-Quinn, ktorá sa stala známou účinkovaním v seriáli Sopranovci (1999 - 2007). Herečka zomrela 27. októbra na rakovinu pečene. Denise Borino-Quinn sa narodila 6. januára 1964 v Roselande v New Jersey a pred tým, než sa stala herečkou, pracovala v právnickej firme. Rolu Ginny Sacrimoni, obéznej manželky mafiánskeho bossa Johnnyho Sacka, v seriáli Sopranovci získala spomedzi 14-tisíc herečiek, pričom na kasting prišla pôvodne iba podporiť svoju kamarátku. V úspešnom seriáli hrala v rokoch 2001 až 2007. V roku 2005 sa vydala za Lukea Quinna Jr., ktorý zomrel v marci tohto roku. Informácie pochádzajú z webovej stránky news.bbc.co.uk.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Ad Lex Nižňanský 10

Ad Lex Nižňanský 10
Poslanci Výboru NR SR pre kultúru a médiá sa nezhodujú v názoroch na spôsob a rýchlosť riešenia problémov verejnoprávnych médií. Situáciu Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) však treba podľa nich riešiť. Návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS), ktorým sa majú STV a SRo zlúčiť do nového verejnoprávneho RTS, predložilo Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR začiatkom minulého týždňa do pripomienkového konania. V stredu 3. novembra ho má prerokovať vláda. Následne by sa mal v skrátenom legislatívnom konaní dostať do parlamentu. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) zdôvodňuje skrátené legislatívne konanie hrozbou značnej hospodárskej škody. Argumentuje vykonávacím plánom a programovým konceptom STV, v ktorom sa na budúci rok počíta s mínusom až 37 miliónov eur. Návrh pripomienkovalo 46 subjektov, medzi nimi aj STV a SRo. "Ide o politické uchopenie mediálnej moci," povedal pre SITA predseda parlamentného výboru pre médiá a kultúru Dušan Jarjabek z opozičného Smer-SD. Verí, že návrh poslanci "zmietnu zo stola" už v prvom čítaní a nedostane sa ani do mediálneho výboru. Ak by totiž návrh neprešiel otvorí sa podľa Dušana Jarjabka priestor na normálnu diskusiu o problémoch STV a SRo bez časovej tiesne. Za opodstatnené považuje skrátené legislatívne konanie o návrhu na vznik nového verejnoprávneho médiá zlúčením STV a SRo Tomáš Galbavý z SDKÚ-DS. "Ak by sa súčasný stav predlžoval, hrozia vyššie a vyššie straty - ekonomické aj morálne," konštatoval pre SITA člen Výboru NR SR pre kultúru a médiá Galbavý. Upozornil, že ekonomické straty v konečnom dôsledku zaplatíme všetci. Ak majú mať verejnoprávne médiá opodstatnenie treba ich "od gruntu zreformovať". Galbavý pripúšťa malé úpravy návrhu zákona a verí, že koalícia dospeje v tejto téme k dohode. S názorom ministra Daniela Krajcera, že situáciu vo verejnoprávnej televízii a rozhlase treba riešiť sa zhoduje podpredseda mediálneho výboru NR SR Rafael Rafaj z opozičnej SNS. "Niečo je treba robiť. Len tá miera zásahu cez legislatívne nastavenie možno vyvolá ďalšie otázky u tých, ktorí súčasný stav v STV a SRo kritizujú," povedal pre SITA. Bez vytvorenia technologického zázemia je to stále len administratívne riešenie. Možno ušetrí pár drobných, ale nevyrieši technologickú zaostalosť televízie aj rozhlasu, myslí si o návrhu na vznik RTS Rafaj a upozorňuje na blížiaci sa prechod na digitálne vysielanie. To si vyžiada ďalšie investície, ktoré podľa neho pri šetrení súčasnej vlády nie sú veľmi reálne. Vzniká bludný kruh, obáva sa Rafaj. Zlúčenie verejnoprávnych médií bez riadnej diskusie s radami a manažmentmi STV a SRo môže priniesť len problémy a nie riešenie ich ekonomickej a programovej situácie, tvrdí člen výboru Pavol Abrhan z KDH. Tak zložitý problém ako zlúčenie dvoch verejnoprávnych médií by nemal ísť v skrátenom legislatívnom konaní. "Nie je to šťastné riešenie," povedal ďalej pre SITA Abrhan. Ak minister vedel o zlej ekonomickej situácii v STV, mal by riešiť STV. "Ak nebude dostatok financií v kultúre, tak to vyriešime zlúčením ministerstva kultúry s ministerstvom školstva?" - pýta sa Abrhan. Spojenie televízie a rozhlasu považuje za jeden zo spôsobov existencie verejnoprávnych médií. Súčasne avizuje, že sú pripravení rokovať. Minister Daniel Krajcer tvrdí, že zámer zlúčiť SRo a STV zastaví zadlžovanie verejnoprávneho vysielania. Štát by ich spojením ušetril len v roku 2011 najmenej 1,65 milióna eur. Nové verejnoprávne médium bude mať dve základné samostatne hospodáriace organizačné zložky. Jedna bude Slovenský rozhlas a druhá Slovenská televízia. Budú však bez právnej subjektivity, tú bude mať RTS ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri. Úlohou nového generálneho riaditeľa, ktorého by parlament mohol po schválení zákona zvoliť buď koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho, bude stabilizovanie televízneho vysielania. Má tiež pripraviť podmienky na fungovania média od roku 2012, keď sa má zmeniť financovanie verejnoprávnej RTS. Majú zaniknúť tzv. koncesie a nahradiť ich má každoročný jednorazový príspevok zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry navrhuje, aby zákon o RTS platil k 1. januáru budúceho roka. Verejnoprávny rozhlas a televíziu majú pod jednou strechou viaceré európske krajiny ako Rakúsko, Belgicko, Veľká Británia, Fínsko, Nórsko, Portugalsko, Holandsko, Taliansko či Nemecko. © 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

1. 11. 2010

23rd Tokyo International Film Festival

23rd Tokyo International Film Festival
Izraelský film podľa románu Davida Grossmana o 11-ročnom chlapcovi Aaronovi, ktorý vo vojnových časoch v 60. rokoch minulého storočia prestane na tri roky rásť, sa stal víťazom 23. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Tokiu. Hlavná cena, nazývaná Sakura, pre film s originálnym názvom Hadikduk HaPnimi (v preklade Intímna gramatika) je už druhou hlavnou cenou pre režiséra Nira Bergmana na festivale v japonskej metropole. Intímna gramatika je príbehom o chlapcovi, ktorý sa v militantnej spoločnosti uzatvára pred realitou do vlastného sveta, v ktorom hľadá kultivovanosť a lásku k umeniu. Bergmann je jediným režisérom, ktorý dvakrát získal tzv. hlavnú cenu Sakura z medzinárodného festivalu v Tokiu, keď v roku 2002 triumfoval s filmom Knafajim Švurot (Zlomené krídla). Na festivalovej tlačovej konferencii uviedol, že novela Davida Grossmana bola preňho takým zážitkom, ako keby čítal o svojom vlastnom živote. "Veľmi sa mi páčili tie románové postavy a pomyslel som si, že by si zaslúžili ožiť na filmovom plátne," povedal ocenený režisér. Cenu za najlepšiu réžiu získal francúzsky filmár Gilles Paquet-Brenner za film Elle s'appelait Sarah (v preklade Volala sa Sarah) - takisto zo židovského prostredia - o osude jednej rodiny počas druhej svetovej vojny. Tento film si vyslúžil aj divácku cenu. Osobitnú cenu poroty získal 98-ročný japonský režisér Kaneto Šindó za film Ičimai no hagaki (Pohľadnica) o dôsledkoch druhej svetovej vojny na život obyvateľov obce na japonskom vidieku. Šindó, japonská filmová legenda, pri preberaní ceny ohlásil odchod do filmárskeho dôchodku. Predsedom tohtoročnej poroty festivalu v Tokiu bol írsky režisér Neil Jordan. Víťazný film získal i finančnú prémiu 50.000 dolárov (36.000 eur). Informovala agentúra Reuters.

Copyright © TASR 2010

Šimon a Judy vyháňajú baču z búdy

Šimon a Judy vyháňajú baču z búdy

Jednotka katastrofálne, Dvojka zle a Trojka takisto zle.

Jednotka ,Dvojka a Trojka spolu - 14,3 %

JOJ lepšie, JOJ PLUS o totálny chĺpok lepšie.

Markíza lepšie. TV DOMA tiež.

TA 3 rovnako.

Primetimový rozdiel medzi Jednotkou a JOJ je strašný - 15,6 %.

Markíza - 31,0 %

TV DOMA - 2,4 %

Jednotka - 11,5 %

Dvojka - 2,4 %

Trojka - 0,4 %

TV JOJ – 22,9 %

JOJ PLUS- 3,3 %

TA 3 - 1,8 %

31. 10. 2010

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava
Cenu Česká radost pre najlepší český dokumentárny film za rok 2010 na 14. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jihlava získala snímka Ženy SHR režisérov Martina Duška a Ondřeja Provazníka. "Porota oceňuje autorov filmu Ženy SHR za hlboký náhľad do postojov a osudov hlavných protagonistiek, protiľahlo exponovaných v celospoločensky závažnom probléme,“ komentovali porotcovia svoj verdikt. Štvorčlenná porota súčasne udelila Zvláštne uznanie filmu Půlnoc (2010) režisérky Kláry Tasovskej "za vizuálne a tematicky objavnú esej“. Cenu Opus Bonum pre najlepší svetový dokumentárny film získala na festivale portugalská snímka 48 (2009) režisérky Susany de Sousa Dias. "Jeden film ma svojimi obrazmi zasiahol hlbšie než ostatné. Fotografie použité vo filme pochádzajú z rúk zločincov v policajných uniformách a boli nájdené v tajných väzenských archívoch portugalskej polície. Režisérka vyhľadala obete, ktoré prežili, a nechala si od nich vyrozprávať prosté a zároveň spletité príbehy o mučení a prežití. Zábery nám inými slovami ukazujú, aké ťažké je zachovať si tvár a za akú cenu teraz pozeráme do tváre, ako je táto," komentoval svoj výber jediný porotca sekcie Mike Hoolboom. Cenu v sekcii Mezi Moři pre najlepší východoeurópsky dokumentárny film za rok 2010 si odniesol rumunský filmár Andrei Ujica za film Vlastný životopis Nicolae Ceausesca (2010). V sekcii Fascinace triumfoval kanadský experimentálny dokument Signálne laná patria minulosti (2009) režiséra Johna Pricea. Cenu divákov získala v Jihlave snímka Pozemšťané, koho budete volit? (2010) Lindy Jablonskej a organizácie Inventura. Víťazom hlasovania o najlepší český dokument desaťročia sa stal film Auto*mat (2009) režiséra Martina Marečka. Cenu za prínos svetovej kinematografii dostal český dokumentarista a vedúci Katedry dokumentárnej tvorby pražskej FAMU Karel Vachek. Týždenník Respekt v Jihlave ocenil reportáž z produkcie Českej televízie s názvom Zabíjení po česku autora Davida Vondráčka. Poslednú cenu a zároveň finančnú odmenu 5-tisíc eur si z Českej republiky odniesli filmoví tvorcovia Claudine Bories a Patrice Chagnarda, ktorí za svoj silm Les arrivants dostali cenu Doc Alliance. Agentúru SITA informoval vedúci mediálnej komunikácie festivalu Jan Hlubek.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.