Americká internetová spoločnosť Google zaznamenala v prvom kvartáli 63-percentný nárast hrubých tržieb na 3,66 mld. USD. Čistý zisk prevádzkovateľa populárneho internetového vyhľadávača sa za prvé tri mesiace v tomto roku zvýšil o 69 % na 1 mld. USD, resp. 3,18 USD na akciu. Oba výsledky prekonali odhady analytikov, ktorí očakávali tržby na úrovni 3,57 mld. USD a zisk vo výške 2,91 USD na akciu. Po vylúčení nákladov na akciové opcie vyskočil zisk až na 3,68 USD na akciu z úrovne 2,29 USD zaznamenanej v rovnakom období minulého roka. K prekonaniu odhadov trhu spoločnosti pomohlo zníženie daňovej sadzby o jeden percentuálny bod. Generálny riaditeľ firmy Google Eric Schmidt je výsledkami za prvý štvrťrok nadšený, upozornil však, že rast v polovici každého roka tradične spomalí. Schmidt očakáva, že vzhľadom k expanzii firmy rast tržieb v tomto roku spomalí na približne 50 % z minuloročných 67 %. Internetová firma taktiež vynakladá veľké investície do nových služieb a datacentier, čo vytvára tlak na marže. Google je svetovou jednotkou na poli internetovej inzercie, založenej na princípe platieb za kliknutie na reklamy umiestnených na stránkach výsledkov vyhľadávaní a na partnerských webových stránkach. Spoločnosť generuje približne 99 % tržieb práve z tejto textovej inzercie, hoci sa usiluje aj o rýchlu expanziu na reklamných trhoch v oblasti videa, obrazu, televízie, rozhlasu a tlače.
Spoločnosť TNS oznámila, že prenosné peoplemetre Arbitron PPM budú po prvýkrát prijaté ako jednotný systém pre meranie sledovanosti televízií aj počúvanosti rádií na Islande. Tender vyhrala islandská spoločnosť Capacent so sídlom v Reykjavíku, podporovaná spoločnosťou TNS Nórsko, ktorá už v Nórsku realizuje meranie počúvanosti rádií. TNS poskytne spoločnosti Capacent licenciu na využívanie systému PPM. TNS tiež podporí vytvorenie a spravovanie peoplemetrového panela. Capacent bude pomocou prenosných peoplemetrov merať 3 najväčšie islandské televízne a rozhlasové stanice počas obdobia 6 rokov. Na Islande sa bude využívať jeden panel na meranie televízií aj rádií. Celosvetovo sa tak po prvýkrát bude jednotný systém merania používať pre zber dát z merania oboch elektronických médií. Andrea Mezzasalma, globálna riaditeľka oddelenia iTRAM spoločnosti TNS, to okomentovala slovami: „Spoločnosť TNS má prvotriedne skúsenosti s meraním televíznej sledovanosti a tak rozhodnutie spoločnosti Capacent využívať prenosné peoplemetre PPM v tomto projekte zohralo kľúčovú úlohu pri rozhodovaní. Sme radi, že nám táto zmluva zabezpečí celosvetové prvenstvo v tom, že budeme využívať jednotný panel na zbieranie dát o sledovanosti televízií a zároveň počúvanosti rádií. TNS a Arbitron spolupracujú na zavádzaní PPM už od roku 2000.“ Jørn Y. Leipart, riaditeľ oddelenia iTram, TNS Gallup Nórsko, povedal: „Doteraz sa meranie sledovanosti televízií a počúvanosti rádií na Islande realizovalo pomocou denníčkového merania založeného na týždennej báze. Nová technológia poskytne významne viac informácií o islandských televíznych divákoch a rozhlasových poslucháčoch.“ Uzavretie zmluvy na Islande potvrdilo naše úspešné obdobie zavádzania PPM na celom svete. PPM sa po prvýkrát použili pre komerčný panel spoločnosti VRT v Belgicku v roku 2003. PPM na meranie sledovanosti televízií sa využíva v kanadských mestách Montreal a Quebec od roku 2004. V roku 2006 sa PPM zaviedli na meranie počúvanosti rádií v Nórsku a na meranie sledovanosti televízií v Kazachstane. Panel spoločnosti TNS bol tiež ocenený spoločnosťami BARB a RAJAR v Londýne. V USA zavádza spoločnosť Arbitron pomocou prenosných peoplemetrov meranie pre top 50 rádií, pričom meranie sa spúšťa najprv vo Philadelphii, kde prvé dáta z merania získajú už koncom apríla.
Česká televízia (ČT) chce získať peniaze na digitalizáciu svojho obsiahlého archívu i zo zahraničia, konkrétne z Finančných mechanizmov Nórska a Europského hospodárskeho priestoru. Informoval o tom český mesačník Strategie na svojich internetových stránkach. Ako ďalej uviedol, náklady na digitalizáciu viac ako päťdesiatročného archívu ČT sa vyšplhali možno až na miliardu korún. Rada ČT preto včera požiadala generálneho riaditeľa, aby ich v budúcnosti informoval, či už bola podaná žiadosť o peniaze z norských fondov. ČT vypísala výberové riadenie na firmu, která bude zabezpečovať technologické zázemie digitalizacie.
Troch pracovníkov tureckého kresťanského vydavateľstva, ktorým v stredu moslimskí radikáli v meste Malatya podrezali hrdlo, pred popravou tri hodiny mučili. Informujú o tom s odvolaním sa na lekárske správy turecké médiá. Na telách zavraždených pracovníkov vydavateľstva Zirve, ktoré v Turecku šírilo Bibliu a inú kresťanskú literatúru, našli lekári stopy mučenia okrem iného aj v oblasti genitálií a konečníka. Obete mali podľa tureckého denníka Hurriyet všetky prsty obrezané až na kosť. Mučenie priznal v policajnej výpovedi aj jeden zo zadržaných členov útočiaceho komanda. V súvislosti so stredajším útokom pozatýkala turecká polícia v stredu a vo štvrtok spolu 10 ľudí. Všetci sú podľa starostu Malatye Ibrahima Dasoza vo veku 19 až 20 rokov. U jedného zo zadržaných sa podľa starostu našiel odkaz tohto znenia: "Urobili sme to pre svoju krajinu. Chcú nám ukradnúť našu krajinu, chcú nám ukradnúť naše náboženstvo." Turecko je oficiálne sekulárnou krajinou, 99 percent jeho obyvateľov sa však hlási k islamu.
Francúzska polícia včera vyzvala novinárov na opatrnosť v rasovo zmiešaných výbušných predmestiach Paríža. Niekoľko dní pred prezidentskými voľbami tu mladiství prepadli a olúpili viaceré televízne štáby. Polícia informovala, že v štvrti Clichy-Sous-Bois, ktorá bola v roku 2005 dejiskom násilných zrážok a výtržností, tento týždeň prepadli tri televízne štáby. Novinárom páchatelia ukradli fotoaparáty a filmovaciu techniku.Dvaja muži zas napadli kameramana Hlasu Ameriky drevenými tyčami a vzali mu kameru, novinára odviezli do nemocnice s poraneniami hlavy. Polícia upozornila zástupcov médií, aby do problematických štvrtí nechodili bez ochrany. Rasovo zmiešané predmestia boli horúcou témou prezidentskej kampane a mnoho novinárskych tímov sem smeruje kvôli spravodajstvu. Niektorých obyvateľov však priveľká pozornosť novinárov dráždi. "Nemusia sem chodiť ako do zoo," skonštatoval jeden z parížskych úradníkov.
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana včera vyzval na prepustenie reportéra BBC Alana Johnstona, ktorého uniesli neznámi ozbrojenci v pásme Gazy pred viac ako mesiacom.V liste zaslanom generálnemu riaditeľovi BBC Markovi Thompsonovi Solana zdôrazňuje, že je v kontakte s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom, ktorému chce tento incident aj naďalej pripomínať a rovnako chce postupovať aj počas stretnutí s ostatnými palestínskymi predstaviteľmi."Viem, že prezident Abbás si je vedomý toho, že tento prípad sa sleduje po celej Európe a to aj na najvyššej úrovni. Aj naďalej mu však budem opakovať, že EÚ očakáva od palestínskych úradov maximálne úsilie na zaistenie prepustenia reportéra," uvádza sa v liste.Solana označil Johnstona za vynikajúceho nestranného novinára, s ktorým sa viackrát stretol. Reportér je podľa Solanu priateľom palestínskeho ľudu a preto únoscovia poškodzujú palestínske obyvateľstvo a mierový proces na Blízkom východe.Hlavný palestínsky vyjednávač Sáib Iríkat vo štvrtok uviedol, že palestínske úrady pracujú na oslobodení britského novinára, ktorý je nezvestný od 12. marca. Doteraz neznáma militantná islamistická skupina s názvom Brigády Tawhíd a Džihád informovala v nedeľu prostredníctvom e-mailu určeného médiám o údajnom zabití zadržiavaného korešpondenta BBC. Zo zodpovednosti za smrť žurnalistu obvinila palestínsku a britskú vládu, ktoré vraj nesplnili požiadavky na prepustenie väzňov z izraelských väzníc. Abbás však podľa Iríkata dostal ubezpečenie, že reportér BBC je stále nažive. Palestínsky prezident vo štvrtok uviedol, že vie, ktorá skupina zadržiava Johnstona, ale neprezradil, či bol s únoscami nadviazaný nejaký kontakt.
Podporu občanov pre novelu Zákonníka práce (ZP), ako aj zachovanie priazne pre politiku SMERu žiadal na dnešnom stretnutí s obyvateľmi Veľkého Krtíša premiér Robert Fico.
"Média sa stali politickou opozíciou tejto vlády a občania nemajú objektívne informácie o našich krokoch," uviedol. "Nedajte na klebety," vyzval prítomných a pokračoval, že vláda nemá za sebou žiadne médium. Touto problematikou sa ale chce zaoberať na najbližšom zasadaní.
Podpora Ficovi v auditóriu nechýbala. Starší pán žiadal objektívne informácie od verejnoprávnych médií. "My si totiž platíme verejnoprávne médiá na to, aby informovali objektívne," uviedol.
Známa americká mimovládna organizácia Internews možno bude musieť ukončiť svoju činnosť v Rusku po radikálnom zásahu finančnej polície. Informovala o tom vo štvrtok výkonná riaditeľka organizácie Manana Aslamazianová. Ruská finančná polícia v stredu nečakane vtrhla do moskovskej kancelárie Internews a počas razie, ktorá trvala do polnoci, skonfiškovala tisíce dokumentov a počítačové servery. Podľa Aslamazianovej hrozí vážne riziko, že organizácia nebude môcť v Moskve ďalej pracovať.
Internews, ktorá má pobočky v 23 krajinách, sa zameriava na školenia v oblasti médií a v Rusku podporuje slobodu médií. Americká organizácia, ktorú sčasti financuje vláda a sčasti súkromné skupiny ako napríklad Nadácia otvorenej spoločnosti Gerogea Sorosa, poskytla v minulosti podporu nezávislým médiám počas farebných revolúcií v Gruzínsku a na Ukrajine. Kremeľ obe revolúcie vnímal ako zásah proti jeho vplyvu v regióne a začal projekty na prevenciu podobných povstaní v Rusku.
Hovorca oddelenia ruského ministerstva vnútra pre finančné zločiny Alexander Vorobjov uviedol, že razia v ústredí Internews sa týka už dlhšie otvoreného trestného vyšetrovania. Aslamazianová potvrdila, že 21. januára ju ruská polícia zadržala na moskovskom letisku s nedeklarovanou sumou 9550 eur (12 400 dolárov). Podľa ruských zákonov sa na colnici musí nahlásiť každá hotovosť prevyšujúca 10 000 dolárov.
Aslamazianová si myslí, že ruské úrady budú chcieť použiť prípad Internews ako varovanie pre ostatné mimovládne organizácie so zahraničnou podporou, ktoré sa angažujú v politicky citlivých oblastiach. "Sme veľkou, viditeľnou organizáciou a ak nájdu nejaké chyby, ktorých sme sa dopustili, bude ľahké urobiť z nás (odstrašujúci) príklad pre ostatných", uviedla Aslamazianová. 
V Kazachstane pátrajú po známej novinárke, ktorá písala o korupcii na najvyšších miestach a pred takmer troma týždňami sa stratila. Odvtedy ju nikto nevidel. 39-ročná Oralgajša Omaršanová sa stratila len štyri dni po tom, ako začal denník Právo a poriadok zverejňovať sériu jej článkov o vplyvnej rodine etnických Čečenov, ktorá si podľa nej kupovala vysokopostavených politikov a vplyvných ľudí v krajine. Naposledy ju jej priatelia videli 30. marca nastupovať v Almaty do neznámeho auta, odvtedy sa po nej zľahla zem. O prípade vo štvrtok informovala ľudskoprávna organizácia Just Word. 
