Čo asi predáva Media RTVS ?

Čo asi predáva Media RTVS ?

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť...

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť...

And Now for Something Completely Different

And Now for Something Completely Different

Postup Slovenskej republiky spôsobil v roku 2010 nerovné postavenie televíznych vysielateľov vo vzťahu k financovaniu produkcie programov vo verejnom záujem a následne postup Slovenskej televízie spôsobil v roku 2010 nerovné postavenie nezávislých producentov vo vzťahu k poskytovaniu verejných prostriedkov do podnikateľského audiovizuálneho prostredia. Zároveň rok 2010 poukázal na nedostatočné nastavenie podmienok použitia verejných prostriedkov určených na zabezpečenie služby vo všeobecnom hospodárskom záujme v oblasti televíznej produkcie. Od 1. januára 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 312/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, na základe ktorého Slovenská televízia dostáva príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom a určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme alebo na uskutočnenie účelových investičných projektov. Tento nový inštitút financovania verejnoprávnej služby v oblasti televízneho vysielania nebol notifikovaný ako zmena existujúcej pomoci a podľa verejnosti dostupných informácií nebol predmetom oficiálnych rokovaní s Európskou Komisiou. Štát poskytol zmluvné prostriedky Slovenskej televízii na „plnenie verejnej služby v televíznom vysielaní“. Táto služba je však na základe zákona č. 68/2008 Z. z. (http://www.mksr.sk/uploads/J6/kU/J6kUmwsfuw3P8CfXBXNiXQ/zkon-68_2008-o-hrade.pdf) financovaná priamymi platbami od občanov. Zároveň majú povinnosť vysielať programy vo verejnom záujme, na výrobu ktorých zmluvou štát poskytol prostriedky Slovenskej televízii na Slovensku podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (http://www.mksr.sk/uploads/57/4e/574e6251255bda7ecd5145d94d5bfda8/zakon_o_vysielani_a_retransmisii.pdf) aj nezávislí vysielatelia. Súkromní vysielatelia však možnosť uchádzať sa o verejné prostriedky nemali. Systém poskytnutia príspevku Slovenskej televízii bol navyše nastavený tak, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa vopred so Slovenskou televíziou rozhodli o projektoch aj nezávislých producentov, ktoré budú predmetom podpory s intenzitou aj vyššou ako 50 %, v ktorých je Slovenská televízia v postavení koproducenta. Slovenskí producenti však nemali možnosť uchádzať sa o tieto prostriedky formou vopred vyhlásenej verejnej súťaže. Na Slovensku sa zároveň zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na nadobúdanie, vyvíjanie, produkovanie alebo koprodukovanie programového materiálu určeného na televízne vysielanie alebo rozhlasové vysielanie. Prostriedky tak boli rozdelené na vopred odsúhlasené a dohodnuté projekty bez možnosti uchádzania sa o tieto prostriedky na základe verejne dostupných kritérií. Teda Slovenská televízia si nevyberala na základe verejnej súťaže, súťaže návrhov alebo aspoň verejnej diskusie, či na základe posúdenia transparentne navrhnutej výberovej komisie do akých projektov vstúpi a ktoré budú predmetom služby vo všeobecnom hospodárskom záujme. Slovenská televízia mohla v roku 2010 použiť spolu 10 mil. eur zo zmluvy so štátom. Pritom celková výška podpory, ktorú pridelil napríklad verejnoprávny Audiovizuálny fond je pritom 6.751.530 EUR. V Slovenskej republike je pre existenciu audiovizuálneho priemyslu a slovenskej kinematografie verejná podpora nevyhnutná. V Slovenskej republike zároveň existuje duálny režim vysielania, pričom konkrétne v prípade televízneho vysielania neexistoval žiaden špecifický zdroj na podporu tvorby v súkromných televíziách. V súčasnosti je síce takýmto nástrojom Audiovizuálny fond, avšak v roku 2010 fond nakladal pre všetky svoje programy (vrátane podpory filmov primárne určených do kín) a aj pre podporu televíznych programov pre verejnoprávnu televíziu s rozpočtom vo výške cca 2/3 rozpočtu prostriedkov STV zo zmluvy so štátom. Podmienky a spôsob použitia prostriedkov Slovenskej televízie zo zmluvy so štátom v roku 2010 tak diskriminačne pôsobil medzi producentmi, pričom dlhodobé nastavenie takýchto pravidiel by mohlo mať za následok deformácie trhu, čo nie je v súlade ani s Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie najmä v súlade so zásadou proporcionality a trhovým správaním, ako ani napr. s Rozhodnutím Komisie z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, či Rámcom Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme. Prostriedky pochádzajúce zo štátneho rozpočtu poskytnuté Slovenskej televízii na výrobu audiovizuálnych diel a následne Slovenskou televíziou nezávislým producentom podľa verejne dostupných informácií neboli notifikované, nie je preto možné vylúčiť ich neoprávnený zásah do hospodárskej súťaže. Výber projektov, na ktoré boli prostriedky poskytnuté nebol verejne známy a nebol realizovaný na základe vopred stanovených pravidiel. Takýmto spôsobom bolo do nezávislého produkčného prostredia poskytnutých cca. 10 miliónov EUR. Na Slovensku poskytoval v roku 2010 nezávislým producentom verejné prostriedky aj Audiovizuálny fond (kumulácia týchto pomocí nebola žiadnym spôsobom skúmaná). Kritériá a podmienky, za ktorých mohli získať nezávislí producenti prostriedky z Audiovizuálneho fondu, boli pritom vopred stanovené a celková výška prostriedkov poskytnutých z tohto zdroja bola o mnoho nižšia (na produkciu spolu cca 5,3 milióna EUR) ako prostriedky prefinancované prostredníctvom Slovenskej televízie, pričom aj tieto prostriedky boli použité na televízne seriály Slovenskej televízie. Podľa zákona č. 308/2000 Z. z. je vysielateľ (aj súkromný) povinný vyhradiť väčšinový podiel celkového času vysielania európskym dielam (§ 23) a európskym dielam, ktoré vytvorili od vysielateľov nezávislí producenti, sú vysielateľ s licenciou a vysielateľ prostredníctvom internetu povinní vyhradiť najmenej 10 % celkového času vysielania (§ 25). Pre súkromných vysielateľov ako aj nezávislých producentov je však Audiovizuálny fond jediný zdroj verejných prostriedkov určený na produkciu diel, ktoré sú primárne určené do vysielania súkromných televízií. V zmysle Rozsudku Súdneho dvora z 17. septembra 1980 vec 730/79 Philip Morris Holland BV verzus Komisia ES, ECR 1980 s 2671, keďže získaný prospech posilňuje postavenie príjmcov oproti iným konkurenčným podnikom. Účinok systému podpory možno považovať za porušenie hospodárskej súťaže, keďže sú subjekty, ktoré prospech majú a ktoré nie. Podniky pôsobiace v oblasti audiovízie a vysielania pôsobia na trhu otvorenom vnútornému obchodu v rámci EÚ; v zmysle judikatúry (najmä vec 102/87) tak táto pomoc ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. V zmysle čl. 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ „Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie. V zmysle čl. 108 ods. 3 ZEÚ Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci. Podľa prípadu financovania španielskeho verejnoprávneho vysielateľa de Radio y Televisión Española (RTVE) (Štátna pomoc – Španielske kráľovstvo – Štátna pomoc C 38/09 (ex NN 58/09) opatrenie spočívajúce v presune finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu prevádzkovateľovi verejnoprávneho vysielania RTVE predstavuje štátnu pomoc. Podľa Komisie są zdroje financovania RTVE zmenili natoľko, že si to vyžadujú nové posúdenie zlučiteľnosti tohto financovania so ZEÚ. Komisia preto nemôže považovať schému pre rok 2010 a nasledujúce roky za existujúcu pomoc. Predstavuje totiž novú pomoc, ktorá mala byť podľa článku 108 ods. 3 ZEÚ oznámená. Komisia vyjadrila poľutovanie nad skutočnosťou, že Španielsko zmeny neoznámilo a začalo ich vykonávať ešte predtým, ako ich Komisia mohla posúdiť. Zároveň upozornilo, že v súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 sa môže od príjemcu požadovať vrátenie každej neoprávnene poskytnutej pomoci. Prípad financovania verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike má podobné črty ako napr. financovanie verejnoprávneho vysielania v Španielsku, ktoré už bolo predmetom skúmania Komisie (podobne ako napr. aj financovanie ORF). Vplyv na obchod medzi členskými krajinami v rámci verejnoprávneho televízneho vysielania tak už bol predmetom posúdenia Komisiou. Aj keď si členské štáty môžu slobodne zvoliť prostriedky financovania verejnoprávneho vysielania, Komisia musí podľa článku čl. 106 ZEU overiť, či štátne financovanie neprimeraným spôsobom neovplyvňuje hospodársku súťaž na spoločnom trhu, a to najmä s ohľadom na zásadu proporcionality; t. j. možno posúdiť rozsah činnosti (poslania) STV s ohľadom na povinnosť a faktickosť výkonu programov vo verejnom záujme, ktorý realizujú súkromní vysielatelia. Oznámenie nevylučuje rôzne podoby financovania z verejných zdrojov, avšak tieto príjmy musia byť transparentné vo vzťahu ku skutočne realizovaným činnostiam. Komisia tak síce nie je oprávnená Slovenskej republike určiť formu financovania STV (v súčasnosti RTVS), môže však rozhodnúť, že spôsob financovania nie je v súlade s pravidlami na vnútornom trhu a môže požadovať zmenu vo forme financovania, resp. zmeny vedúce k vyváženiu prostredia pre ostatných súťažiteľov na trhu. Podľa verejne dostupných informácií Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nepovažuje za potrebné oznámiť Komisii financovanie verejnoprávneho vysielania, aj keď o závažnosti prolematiky svedčí aj prijatie novej právnej úpravy zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2011 a ktorý zlučuje Slovenskú televíziu so Slovenským rozhlasom napriek tomu, že ostalo v platnosti ustanovenie § 43 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov podľa ktorého „Majetkové prepojenie a personálne prepojenie vysielateľa rozhlasovej programovej služby a vysielateľa televíznej programovej služby navzájom alebo s vydavateľom celoštátnej periodickej tlače sa zakazuje.“ Asociácia nezávislých producentov

.