Zlín Film Festival

Zlín Film Festival

Keňsko-nemecký film Supa Modo o chorom dievčati, ktorá sníva o tom, že sa stane superhrdinkou, patrí k najúspešnejším filmom tohtoročného 58. ročníka zlínskeho filmového festivalu. Film režíroval Likarion Wainaina, získal Zlatý črievičku za najlepší hraný film pre deti i cenu ekumenickej poroty. Ceny festivalu sa odovzdávali v piatok na záverečnom galavečere v zlínskom kongresovom centre.
"Je to film o ľudskosti, o komunite, o ťažkých veciach, ktoré sa málokedy podarí natočiť takým spôsobom, že vás nedostanú do kolien, ale odchádzate s pocitom nádeje a vidíte, že ľudia sú schopní sa prepojiť pre nejakú dobrú vec," povedala ČTK predsedníčka odbornej poroty Anna Geislerová.

Zlatý črievičku za najlepší hraný film pre mládež získal režisér snímky Jačmenná polia za horami o dospievajúce dievčaťu v Tibete, ktorej otca odvedú úrady. "Je tiež o tom, že sloboda nie je zadarmo, nie je automatická, človek o ňu musí bojovať," uviedla Geislerová.

Cenu mesta Zlín za najlepší detský herecký výkon v kategórii hraného filmu pre deti dostali Mihajlo Milavić a Silma Mahmutiová v srbsko-macedónskom filme Lovci čarodejníc. Cenu Miloša Macourka za najlepší mládežnícky herecký výkon v kategórii hraného filmu pre mládež získala Milya Corbeil-Gauvreauová za rolu Manon v kanadskom filme Na moju dušu. Režisér Luc Picard dostal za tento snímok cenu medzinárodnej mládežníckej poroty pre hraný film pre mládež. Zvláštnu cenu odbornej poroty získali indický snímku PIPS a film Môj futbalový svet.

Zlatý črievičku za najlepší animovaný film získali režisérky snímky Hurá na čučoriedky! Alexandra Májová a Kateřina Karhánková. Cenu Hermíny Týrlovej pre tvorcov do 35 rokov získal režisér filmu Kvak Nils Hedinger.

Detská porota vybrala za najlepší hraný film pre deti nórsky snímku Los Bando. Medzinárodná odborná porota pre hrané európske debuty udelila Cenu Európa režisérovi Adrianu Goigingerovi za film Najlepšie zo všetkých svetov. Zvláštnu cenu poroty získal Ilker Çatak, režisér snímky Vtedy v krajine indiánov.

Najlepším študentským filmom sa stal a cenu Zlínsky pes si odniesol izraelský film Znovu ožiť. Špeciálne žánrovú cenu medzi študentskými snímky dostal za najlepší animáciu film hybridu, najlepším dokumentom bol zvolený český snímku Obchodný dom a najlepším hraným filmom snímka Hlboko.

Medzinárodná porote Európskej asociácie detského filmu (ECFA) sa najviac páčil snímka Mariána Poliaka Planéta Česko. Divácku cenu za hraný film dostalo Prianie k mání režiséra Víta Karasa, z animovaných filmov sa ľuďom najviac páčil ruský film Chobotík. Cena divákov kanálu ČT: D pripadla juhoafrickému snímke Placák.

Na galavečere bola udelená cena Zlatý črievičku za mimoriadny prínos kinematografii pre deti a mládež hercom Magde Vášáryovej a Jaromírovi Hanzlíkovi Zlatú črievičku za mimoriadny prínos svetovej kinematografii si tento rok odviezol aj Andrea Morricone, hudobný skladateľ a dirigent, syn slávneho skladateľa Ennia Morriconeho. Tohtoročný 58. ročník festivalu navštívilo viac ako 125.000 ľudí, ponúkol 300 filmov z 55 krajín sveta.

Copyright © ČTK 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americkí tínedžeri sa v pomerne výraznej miere odkláňajú od Facebooku a presúvajú svoju pozornosť k iným sociálnym sieťam a internetovým platformám. Najpoužívanejšou službou medzi mladými Američanmi je v súčasnosti YouTube, za ním nasledujú Instagram a Snapchat, pričom Facebook je až s pomerne veľkým odstupom na štvrtom mieste. Vyplýva to z prieskumu amerického Pew Research Center, ktorý sa uskutočnil na vzorke 750 mladých Američanov vo veku od 13 do 17 rokov.
Najväčší prepad zaznamenal práve Facebook, za ktorého používateľov sa ešte v roku 2015 označovalo 71, no teraz už len 51 percent amerických tínedžerov. Naproti tomu YouTube dnes pravidelne používa podľa vlastných tvrdení až 85 percent 13 až 17-ročných Američanov. K pravidelnému požívaniu Instagramu sa hlási 72 a Snapchatu 69 percent amerických tínedžerov. Oveľa menej používané sú v tejto vekovej skupine Twitter (32 percent) a Tumblr (14 percent).

Americká herečka Uma Thurman si zahrá v pripravovanom mysterióznom seriáli Chambers spoločnosti Netflix. Desaťdielna dráma sa zameria na mladú ženu s transplantovaným srdcom, ktorú pohlcuje tajomstvo súvisiace s orgánom, čo jej zachránil život po infarkte. Čím viac odhaľuje pravdu o náhlej smrti darkyne jej nového srdca, tým viac sa totiž u nej prejavujú črty zosnulej a niektoré z nich sú pritom znepokojujúco zlovestné. Štyridsaťosemročná rodáčka z Bostonu stvárni Nancy, matku darkyne srdca, ktorá si s hlavnou hrdinkou vytvorí opatrný vzťah a následne zistí, že jej dcéra zrejme nie je mŕtva tak, ako si myslela.
Tvorkyňami a výkonnými producentkami seriálu sú Leah Rachel, ktorá má na starosti aj scenár, a Akela Cooper. O produkciu projektu sa postará spoločnosť Super Deluxe. Výkonnými producentmi budú tiež Stephen Gaghan, Wolfgang Hammer, Winnie Kemp a Alfonso Gomez-Rejon, ktorý bude režírovať pilotný diel projektu.
Uma Karuna Thurman pôsobila v osemdesiatych rokoch ako profesionálna modelka, až kým sa v roku 1988 nezamerala na herectvo. Najväčšiu slávu jej priniesli snímky režiséra Quentina Tarantina - Pulp Fiction: Historky z podsvetia (1994), Kill Bill (2003) a Kill Bill 2 (2004), pričom za stvárnenie Mie Wallace v Pulp Fiction ju nominovali na Oscara. Na konte má tiež Zlatý glóbus za úlohu Debby Miller v televíznom filme Duševná slepota (2002) a ďalšie tri nominácie na toto ocenenie. Medzi ďalšie známe filmy, v ktorých si zahrala, patria Nebezpečné známosti (1988), Batman a Robin (1997), Gattaca (1997) a Nymfomanka (2013).


2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 Audiovizuálny fond aj producenti 

dôrazne odmietajú návrh SaS

Audioizuálny fond, Asociácia nezávislých producentov, Slovenská filmová a televízna akadémia či Slovenská asociácia producentov v audiovízii vyzývajú poslancov za SaS Kaščákovú a Rajtára, aby stiahli návrh novely zákona o Audiovizuálnom fonde, zastavil by rozvoj filmu na Slovensku
BRATISLAVA 1. júna (SITA) - Rada Audiovizuálneho fondu (AVF) vyzýva poslancov NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS), aby svoj návrh novely zákona o Audiovizuálnom fonde stiahli. Dôvodom podľa fondu je, že „návrh je odborne nepripravený a v dôsledkoch pre audiovizuálnu kultúru a priemysel môže byť deštruktívny až likvidačný“. Ak by totiž navrhované zmeny začali platiť v praxi, mohlo by to ohroziť „existenciu niektorých súčastí audiovizuálnej kultúry na Slovensku, ako aj k výrazne negatívne zasiahnuť do podnikateľského prostredia v celej oblasti audiovízie“. Toto konštatovanie podľa AVF potvrdzujú aj stanoviská predstaviteľov odbornej verejnosti, ktorí tiež od poslancov za SaS požadujú, aby svoj návrh stiahli. Návrh Renáty Kaščákovej a Jozefa Rajtára po jeho zverejnení kritizovali Asociácia nezávislých producentov, Slovenská filmová a televízna akadémia či Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Agentúru SITA o stanovisku AVF k návrhu poslancov za SaS informoval v tlačovej správe manažér komunikácie AVF Andrej Obuch.

Podľa AVF by zrušenie podpory vývoja audiovizuálnych diel znemožnilo medzinárodnú spoluprácu slovenských tvorcov a producentov spojenú s čerpaním peňazí z európskych zdrojov, akými je fond Eurimages či program MEDIA. Zrušenie podpory na tvorbu scenárov zas negatívne zasiahne najmä filmových tvorcov a zlikviduje ich tvorivú nezávislosť. Navrhované zrušenie podpory vývoja a súbežného financovania filmovej produkcie z prostriedkov AVF aj RTVS zas podľa AVF existenčne ohrozí niektoré dôležité oblasti audiovizuálnej tvorby a nezávislej produkcie, a to predovšetkým animovanú tvorbu pre deti či nezávislú dokumentárnu tvorbu. „Zrušenie opakovanej podpory z fondu poskytovanej na jeden projekt priamo znemožní podporu audiovizuálnych diel v celom ich ‚životnom cykle‘, teda od vývoja cez produkciu až po distribúciu a medzinárodnú prezentáciu. Pritom práve takáto podpora je základom stratégie audiovizuálnej kultúrnej politiky v celej Európskej únii,“ upozorňuje ďalej AVF. Fond ďalej pokračuje v kritike návrhu z dielne SaS a tvrdí, že navrhované zrušenie opakovanej podpory na jeden projekt v kombinácii so zákazom kombinácie podpory z fondu a z akýchkoľvek iných verejných zdrojov povedie „k zániku filmových festivalov či iných periodických projektov na Slovensku. Zmeny navrhované poslancami môžu viesť aj k zániku väčšiny jednosálových kín, ktoré sa práve vďaka opakovanej podpore z fondu vyhli existenčnej hrozbe pri prechode na digitálne technológie“.

„Vzhľadom na výrazne deštruktívny charakter poslaneckého návrhu zákona AVF vyzýva oboch poslancov za SaS, aby stiahli svoj návrh a vytvorili tak priestor pre ďalšiu korektnú a najmä odbornú diskusiu o možných riešeniach, ktoré zabezpečia pokračovanie doterajšieho pozitívneho trendu vo vývoji slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu,“ dodáva sa v stanovisku AVF, ktoré prijala Rada AVF 29. mája na svojom mimoriadnom rokovaní o návrhu poslancov za SaS na novelu zákona o Audiovizuálnom fonde. Fond sa v ňom zároveň ohradzuje voči tvrdeniam poslancov, ktorí ho 25. mája na tlačovej besede označili za uzavretú štruktúru s neprehľadnými väzbami a s netransparentnými vnútornými predpismi a svojimi tvrdeniami poukázali na údajný klientelizmus v podpornej činnosti fondu. Oponuje, že od svojho vzniku je „transparentnou inštitúciou, zverejňuje všetky informácie o svojej podpornej činnosti, otvorene komunikuje s príslušnými orgánmi aj s odbornou verejnosťou a na základe toho efektívne rieši mnohé otázky rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku“.

Stanovisko fondu k návrhu novely zákona o AVF podporujú aj skôr zverejnené vyjadrenia Asociácie nezávislých producentov (ANP), Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) a Slovenskej asociácie producentov v audiovízii (SAPA), ktoré zastupujú väčšinu profesionálov v oblasti filmovej tvorby. Prezidentka asociácie Zuzana Mistríková v stanovisku Asociácie nezávislých producentov okrem iného konštatovala, že návrh „môže mať na produkciu filmov na Slovensku zásadne negatívny dopad“. Kritizovala návrh na zrušenie podpory vývoja filmových projektov a zákaz kombinácie verejných zdrojov určených pre produkciu. Upozornila, že bez peňazí na vývoj filmov „sa okrem iného nemajú slovenskí producenti šancu uchádzať o európske zdroje určené na vývoj svojich diel, ktoré Slovenská republika spolufinancuje“. Pripomenula, že i v životopisoch najlepších filmových režisérov, napríklad Miloša Formana, je celý rad projektov, ktoré vyvinuli a napokon nevznikli. „Nie je možné na Slovensku vyrobiť celovečerný film len z prostriedkov z Audiovizuálneho fondu a vlastných vkladov producentov. Upozorňujeme aj na skutočnosť, že RTVS má zo zákona povinnosť spolupracovať s nezávislými producentmi v SR na výrobe audiovizuálnych diel - t.j. kombinácia týchto zdrojov je nevyhnutná, pretože dielo vyprodukované len zo zdrojov televízie nie je nezávislou produkciou,“ konštatovala medzi iným ANP.

Podľa Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) „navrhované zmeny naznačujú, že poslanci nemajú presné vedomosti o vzniku a distribúcii filmového diela, o štruktúre jeho financovania, ani o medzinárodných kontextoch, do ktorých slovenskí tvorcovia vstupujú. Akceptácia ich návrhov by radikálnym spôsobom ochromila výrobu a distribúciu kinematografických diel na Slovensku, dokonca by znemožnila kooperáciu našich filmárov so zahraničím“. SFTA návrh okrem iného znepokojuje aj preto, „lebo môže zničiť niekoľkoročné snaženie tvorcov, producentov, pracovníkov Audiovizuálneho fondu i Ministerstva kultúry SR o resuscitáciu nášho audiovizuálneho priestoru. Trvalo viac ako 10 rokov, kým sa filmári spamätali z politických zásahov do slovenskej kinematografie, privatizácie jej materiálnej základne, deštrukcie RTVS a vytvorili funkčný systém podpory pôvodnej tvorby“. Akadémia v závere dodáva, že je jej ľúto, že „slovenská kinematografia, ale i verejnoprávna televízia je fackovacím panákom slovenských politikov“.

Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA) k téme okrem vyššie spomínaných argumentov dodáva, že „na prvý pohľad miniatúrna úprava zákona, ktorý umožnil najprevratnejšiu zmenu v slovenskej kinematografii a prakticky v celej kultúre i umení po roku 1989“ môže „túto situáciu zmeniť, poslať slovenskú audiovizuálnu kultúru a umenie o 30 rokov dozadu“. SAPA ako člen najväčších organizácií producentov v Európe a ako člen FIAPF (Fédération Internationale des Associations de Producteurs de Films, Medzinárodná federácia asociácií filmových producentov) konštatuje, že „takýmto opatrením by sme prekročili hranice kultúrnej Európy a stali sa rovnocennými partnermi napríklad rozvojovým krajinám zo stredu Afriky“.

Poslanci NR SR za SaS Renáta Kaščáková a Jozef Rajtár prichádzajú na júnovú schôdzu parlamentu s návrhom novely zákona o Audiovizuálnom fonde. Ich cieľom je určiť pravidlo, že jeden projekt sa bude finančne podporovať iba z jedného miesta, kde sa bude aj dôsledne a efektívne kontrolovať. Navrhujú, aby predmetom podpory nemohol už byť vývoj diela, resp. scenár alebo iné slovesné dielo používané pre vytvorenie audiovizuálneho diela, ale iba dielo ako celok, od prípravy, až po distribúciu, pričom vývoj a scenár sa očakáva od žiadateľa o podporu ako vlastný vklad do projektu. Tiež chcú, aby jeden projekt ako celok mohol získať podporu iba raz a zároveň sa podpora neposkytovala na realizáciu projektov, ktoré už získali finančné prostriedky od iných subjektov verejnej správy.

Vražda novinára Jána Kucika

Vražda novinára Jána Kuciaka

Národná kriminálna agentúra (NAKA) kontaktovala v piatok novinára denníka Sme Adama Valčeka, ktorého mal zastrašovať trestne stíhaný podnikateľ Marián Kočner. Polícia to oznámila na sociálnej sieti s tým, že vyšetruje vyhrážky novinárovi denníka Sme.
"Národná kriminálna agentúra proaktívne na základe medializovaných informácií začala konať," uviedla polícia s tým, že policajti osobne kontaktovali poškodeného novinára a spísali o veci záznam. "V danej veci budú pokračovať ďalšie kroky v zmysle platnej legislatívy," doplnila.
Denník Sme informoval, že Kočner zastrašuje jeho reportéra Valčeka, ktorý spolu s novinárkou týždenníka Trend Zuzanou Petkovou pripravoval text o kauze Technopol, v ktorej mal Kočner podľa najnovších informácií získať sumu pol milióna eur. Kvôli tejto kauze sa mal Kočner údajne vyhrážať aj zavraždenému novinárovi Jánovi Kuciakovi.
Podnikateľ, ktorý je podozrivý z daňových podvodov, namiesto vyjadrenia k textu poslal otázky týkajúce sa súkromia a intímneho života reportéra Valčeka pre potreby pripravovaného portálu o novinároch. Viaceré z informácií, na ktoré sa pýtal, sú zdravotného a rodinného charakteru, ku ktorým nie je možné sa dostať z otvorených zdrojov, vysvetlil denník Sme.
Podľa šéfredaktorky denníka Beaty Balogovej tým Kočner naznačil snahu zbierať zdravotné a rodinné informácie o novinárovi s cieľom ich zverejnenia, čo možno považovať vlastne za zastrašovanie. "Ide o útok na slobodu tlače," vyhlásila Balogová.
Zavraždený novinár Kuciak vlani upozornil, že majetok bratislavskej firmy Technopol za 20 miliónov eur skončil za podozrivých okolností v rukách ľudí blízkych Kočnerovi.
Sme a Trend informujú, že krátko po nepriateľskom prevzatí Technopol vyplatil pol milióna eur na Kočnerov osobný účet. Prípad už dlhšie vyšetruje polícia, obvinených je niekoľko ľudí. Kočner reagoval pre denník Pravda, že spájanie jeho osoby s Technopolom sú "schizoidné výmysly.

Ministerku vnútra Denisu Sakovú (Smer-SD) znepokojilo správanie sa trestne stíhaného Mariána Kočnera voči redaktorovi denníka Sme Adamovi Valčekovi. V piatok o tom informoval tlačový odbor ministerstva.
"Ministerku vnútra Denisu Sakovú veľmi znepokojil medializovaný prípad, v ktorom mal byť podľa oznamovateľa vydieraný novinár," uviedol tlačový odbor ministerstva. "Hoci sama nechce a nemôže zasahovať do vyšetrovania prípadu, želá si dôkladné vyšetrenie celej veci," doplnil jej stanovisko.
Denník Sme informoval, že jeho novinára Adama Valčeka zastrašoval Kočner v súvislosti s prípravou článku o kauze Technopol, v ktorej mal podnikateľ podľa najnovších informácií získať pol milióna eur. Text pripravovaný spolu s týždenníkom Trend zverejnilo Sme na webe vo štvrtok (31.5.), v sobotu (2.6.) vyjde v tlačenom vydaní.
Valčeka v piatok kontaktovala Národná kriminálna agentúra (NAKA). Podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru (GP) SR, čo potvrdila jej hovorkyňa Andrea Predajňová. "S novinárom spísal prokurátor GP zápisnicu o trestnom oznámení. Prokurátor GP zabezpečí v súčinnosti s Národnou kriminálnou agentúrou ďalší zákonný postup," uviedla.
Kočner namiesto vyjadrenia k textu, ktorý pripravoval Valček a reportérka Trendu Zuzana Petková, poslal otázky týkajúce sa súkromia a intímneho života Valčeka s tým, že majú byť pre potreby pripravovaného portálu o novinároch. Viaceré z informácií, na ktoré sa podnikateľ pýtal, sú zdravotného a rodinného charakteru, ku ktorým nie je možné sa dostať z otvorených zdrojov, vysvetlil denník Sme.
Zástupca šéfredaktorky Sme Jakub Filo označil pre TASR takéto konanie za "neprijateľné zastrašovanie investigatívneho novinára a útok na slobodu tlače. "Neobstojí ani argument, že Kočner konal vo verejnom záujme, lebo zbieranie takýchto informácií má úplne inú povahu ako odhaľovanie podozrivých obchodov a káuz spojených s Mariánom Kočnerom," povedal Filo.
Pre túto kauzu sa mal Kočner údajne vyhrážať aj zavraždenému novinárovi Jánovi Kuciakovi. Ten vlani upozornil, že majetok bratislavskej firmy Technopol za 20 miliónov eur skončil za podozrivých okolností v rukách ľudí blízkych Kočnerovi.
Sme a Trend teraz informujú, že krátko po nepriateľskom prevzatí Technopol vyplatil pol milióna eur na Kočnerov osobný účet. Prípad už dlhšie vyšetruje polícia, obvinených je niekoľko ľudí. Kočner reagoval pre denník Pravda, že spájanie jeho osoby s Technopolom sú "schizoidné výmysly".

Copyright ©TASR 2018

Je neakceptovateľné, aby politici zasahovali do fungovania RTVS

Je neakceptovateľné, aby politici 

zasahovali do fungovania RTVS

Je neakceptovateľné, aby politici zasahovali do fungovania verejnoprávnej inštitúcie a zneužívali témy, ktoré sú vo výsostnej právomoci manažmentu RTVS. Po piatkovom stretnutí s generálnym riaditeľom RTVS Jaroslavom Rezníkom to povedala ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková.
Rezník ministerku informoval o aktuálnej situácii v RTVS a ubezpečil ju, že verejnoprávne spravodajstvo nie je ohrozené a funguje v štandardnom režime. Hovoril s ňou tiež o pripravovanej jesennej vysielacej štruktúre a napĺňaní Zmluvy o zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.
Vo štvrtok (31.5.) podalo 12 redaktorov RTVS výpovede a vyhlásilo, že ich odchod z RTVS je otázkou profesionality a novinárskej cti a nie sú za ním osobné spory. Hromadná výpoveď znepokojuje prezidenta SR Andreja Kisku aj opozičné strany SaS a OĽaNO. Podľa Kisku by sa napätou situáciou vo verejnoprávnom telerozhlase mala zaoberať vládna koalícia, príslušný parlamentný výbor a Rada RTVS.

Copyright ©TASR 2018

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

Pozvánka. Médiá a kritické myslenie

Pozvánka

Médiá a kritické myslenie

Sociálne siete výrazne ovplyvnili šírenie a vytváranie informácií v spoločnosti. Počiatočný optimizmus sa pod vplyvom niektorých politických udalostí presunul skôr k podozreniu a k pesimistickým pohľadom. Na rozdiel od minulosti, kedy bolo šírenie sústredené do menšieho okruhu zdrojov (TV, tlač, rozhlas) sa dnes nachádzame v situácii extrémnej plurality. To spôsobuje, že poberatelia informácií by mali viac obozretní a viac využívať kritické myslenie. V diskusii by sme sa preto radi zamerali na to ako menia sociálne siete a nové média politickú kultúru a politický systém, ale zameriame sa aj na ich širšie dopady. Súvisiacou témou je aj kritické myslenie. Preto by sme radi odpovedali na to, čo tento termín vlastne znamená, ako sa dá rozvíjať a prečo by mal byť nevyhnutnou výbavou občana v demokratickej spoločnosti.

Hostia diskusie: Ondrej Gažovič a Filip Struhárik

Kedy :31.5.2018 18.00, Diera do sveta
Námestie osloboditeľov, Liptovsky Mikuláš

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

V americkom štáte Severná Karolína zahynuli v pondelok dvaja novinári spravodajskej stanice WYFF, keď sa na ich auto zrútil strom.
Reportér Mike McCormick a fotoreportér Aaron Smeltzer robili reportáž o následkoch subtropickej búrky Alberto v okrese Polk. Viezli sa v SUV, keď sa na nich zrútil strom.
Šéf hasičov mesta Tryon Geoffrey Tennant uviedol, na SUV spadol strom s priemerom jeden meter. Poznamenal, že asi desať minút predtým, ako dostal správu o tragédii a vyrazil na miesto, poskytol McCormickovi rozhovor.
"Osobne sa ma to dotklo... Trocha sme sa rozprávali o tom, ako chce, aby sme si dávali na seba pozor, ako my chceme, aby si on dával na seba pozor," uviedol pre novinárov Tennant, ktorého citovala agentúra Reuters.

Americká televízia ABC zrušila v utorok nové pokračovanie obľúbeného komediálneho seriálu Roseanne po tom, čo predstaviteľka hlavnej hrdinky Roseanne Barrová zverejnila na Twitteri rasistickú poznámku o bývalej a veľmi blízkej poradkyni prezidenta Baracka Obamu Valerie Jarrettovej. Túto poprednú afroamerickú aktivistku prirovnala k opici. Informovali o tom tlačové agentúry AP a DPA.
Prezidentka spoločnosti ABC Entertainment Channing Dungeyová vyhlásila, že poznámka "je odporná, hnusná a nezlučiteľná s našimi hodnotami a rozhodli sme sa program zrušiť".
Nové pokračovanie seriálu Roseanne, ktoré začala stanica ABC vysielať na jar, sa stalo nečakaným veľkým hitom televízie. Oživený seriál bol obzvlášť obľúbený medzi mnohými konzervatívnymi divákmi, pretože Barrovej postava vyjadrila podporu prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Barrová v utorok už skôr v tvíte napísala, že Jarrettová je plodom Moslimského bratstva a "Planéty opíc". Narážala tým na kultový sci-fi film o planéte, kde žijú inteligentné opice, a na jedno z najväčších islamských hnutí so znakmi fundamentalizmu, ktoré určité štáty zaraďujú k teroristickým organizáciám.
Neskôr, ešte pred zrušením seriálu, sa za "zlý vtip" ospravedlnila. Tvít vymazala.

Copyright © TASR 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Viac ako tri mesiace od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa polícia v utorok vrátila do ich rodinného domu vo Veľkej Mači, kde je naplánovaná rekonštrukcia. Informuje o tom spravodajský portál Topky.sk.

Portál pripomenul, že polícii sa stále nepodarilo objasniť brutálny trestný čin. Okrem polície sa na miesto činu vracajú ďalší ľudia. Medzi nimi sú právny zástupca zavraždených Daniel Lipšic aj otec nebohého investigatívneho novinára Jána Kuciaka.

„Polícia uzatvorila ulicu i okolie domu. Vchod do ulice zabezpečili páskami, za ktoré nikoho nepúšťajú," uvádza portál. Dvojnásobná vražda sa tu odohrala 21. februára. V jej dôsledku odstúpil z postu predsedu vlády Robert Fico a z postu ministra vnútra Robert Kaliňák (obaja Smer-SD).

Odišla aj Ficova asistentka Mária Trošková a Viliam Jasaň. V polícii odstúpil z postu šéfa protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer a padla aj hlava policajného prezidenta Tibora Gašpara. Po celej krajine, ale aj v zahraničí, sa organizovali protesty a spomienkové pochody, pripomenuli Topky.sk.

Copyright ©TASR 2018

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Je možné, že v bratislavskej Petržalke budú vychádzať dvoje miestne noviny. Aj takto sa môže skončiť kauza Petržalke noviny v prípade, ak petržalský starosta Vladimír Bajan podpíše uznesenie, ktoré schválili petržalskí poslanci na utorkovom rokovaní miestneho zastupiteľstva.
Jedným periodikom sú Petržalské noviny, ktorých vydavateľom bola donedávna mestská časť, ale vlastníkom projektu a tvorcom novín bola spoločnosť Vydavateľstvo M.R.K. agency, s r.o., ktorá v roku 2015 vyhrala verejnú súťaž. Mestská časť podľa zmluvy zo svojho rozpočtu financovala tlač a distribúciu novín. Vydavateľstvo M.R.K. agency však na základe vývoja situácie a vlny kritiky zo strany niektorých poslancov, obzvlášť v posledných mesiacoch, požiadala starostu mestskej časti o zrušenie zmluvy, s čím starosta Vladimír Bajan súhlasil a novým vydavateľom Petržalských novín sa stala spoločnosť NIVEL Plus, s.r.o., vydávajúca Bratislavské noviny.
Druhým by malo byť periodikum zatiaľ neznámeho názvu, ktoré by malo začať vychádzať od septembra. Jeho vydavateľom, vlastníkom názvu, domény či grafického vizuálu bude výhradne mestská časť. Na to bude potrebné vyčleniť z rozpočtu okolo 63.000 eur, poslanci však musia povedať, z akej rozpočtovej položky ich zoberú. Noviny by mali mať menej strán a menšiu periodicitu, ako Petržalské noviny, nedoriešená je otázka, kto, resp. ako by pripravoval obsah periodika. Iba takto však bude podľa poslancov zabezpečené objektívne informovanie obyvateľov a zamedzenie nekalých praktík a zneužívaniu novín v predvolebnej kampani.
Doterajšie Petržalské noviny sa najmä v poslednom období dostali do paľby kritiky niektorých poslancov pre ich údajnú neobjektívnosť a to, že sa stali "hlásnou trúbou" starostu. Problematická mala byť aj samotná zmluva medzi mestskou častou a zhotoviteľom, ktorému vyčítali, že sa neoprávnene obohatil na inzercii a mestskej časti dlhuje okolo 100.000 eur.
"Spoločnosť nemala nárok a právny titul na ponechanie si týchto príjmov. Došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia," skonštatovala na tlačovej konferencii advokátka Lenka Jakubčová spolu s miestnymi poslancami za SaS Petrom Cmorejom a Jánom Karmanom. Poslanci zároveň nového majiteľa Petržalských novín vyzvali, aby prestal využívať erb mestskej časti a označil svoje noviny správnym označením. "Súkromný vlastník sa tvári, že pokračuje vo vydávaní novín, že je to oficiálny plátok mestskej časti čo nie je pravda," zdôraznil Karman. Noviny by tak nemali byť 24. ročníkom, ale 1. ročníkom s prvým vydaným číslom.
Spoločnosť NIVEL Plus sa však bráni. "Mám súhlas mestskej časti, že môžem používať erb, lebo vyrábam noviny pre mestskú časť. Ochrannú značku, webovú stránku a obsah webu som kúpil," podotkol konateľ spoločnosti János Gaál. Noviny podľa neho nie sú nové, nemení sa ani obsah, ani zameranie, ani periodicita. Pripúšťa len, že časom môžu pribudnúť rubriky a články, iné zmeny nepredpokladá.
Na situáciu reaguje aj samotná mestská časť, ktorá sa ohradzuje voči niektorým tvrdeniam. "Mestská časť nič nepredala, pretože nikdy nevlastnila Petržalské noviny, ani obsah, ani značku. Bol to projekt a vlastníctvo Vydavateľstva M.R.K. agency," povedala Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu. Spoluprácu s vydavateľstvom označila za výbornú, pričom mestská časť, resp. miestny úrad nikdy nezasahovali do obsahu novín. Podstatou bolo vždy hlavne informovať obyvateľov o dôležitých, potrebných a zaujímavých veciach.
Na otázku, či si je mestská časť vedomá toho, že by jej vydavateľstvo dlhovalo z príjmu inzercie, odpovedala Vnenková záporne. Okrem toho úrad podľa nej nedisponuje ani informáciou o tom, že by danú vec riešil nejaký súd, neobdržal ani žiadne rozhodnutie v tejto veci. Obvinenia dlho odmieta aj konateľka Vydavateľstva M.R.K. agency Gaba Belanová.
S postupom poslancov však nesúhlasí každý z poslaneckého zboru. Poslanec Oliver Kríž priznáva, že k istým zmenám malo dôjsť, napríklad v prehodnotení niektorých ustanovení nájomnej zmluvy, keďže zmluvný vzťah nebol dobre nastavený, dalo sa to ale riešiť inak. "Myslím si, že vzťah sa dal vybalansovať tak, aby bol korektný z oboch strán. Poslancom sa teraz podarilo docieliť to, že Petržalské noviny "odchádzajú" z mestskej časti, teda dostali sa do súkromných rúk a mestská časť nemá na ne dosah," uviedol Kríž. Otázkou tiež podľa neho ostáva, ktoré noviny budú obyvatelia vnímať ako zdroj informácií.

Copyright ©TASR 2018

Súťaž Slovak Press Photo má novú porotu, pravidlá i kategórie

Súťaž Slovak Press Photo má novú 

porotu, pravidlá i kategórie

Novú porotu i pravidlá má súťaž novinárskej fotografie Slovak Press Photo, ktorá vstupuje do 7. ročníka i s vynovenými kategóriami.
Predsedom poroty sa stal Joe Klamar, slovensko-kanadský novinársky fotograf pôsobiaci v Agence France Presse (AFP) vo Viedni. Ďalšími členmi sú Maral Deghati, fotoeditorka, producentka, pedagogička a manažérka vzdelávania vo World Press Photo, Francesco Zizola, taliansky dokumentárny fotograf z fotografickej agentúry NOOR, Czarek Sokolowski, poľský novinársky fotograf pracujúci pre americkú agentúru Associated Press v Poľsku a významný český fotograf a pedagóg Jindřich Štreit. Porota pre kategóriu Krátke video bude pracovať v zložení Pavol Barabáš, slovenský dokumentarista, Petr Vavrouška, bývalý zahraničný spravodajca Českého rozhlasu a slovenský kameraman Tomáš Stanek.
V tomto ročníku budú môcť slovenskí fotografi tvoriaci pre médiá prihlasovať svoje práce do kategórií: Reportáž, Aktualita, Portrét, Každodenný život, Svet umenia, Životné prostredie a príroda a Šport, ako aj do osobitnej kategórie Grant Bratislavy pod záštitou primátora hlavného mesta Iva Nesrovnala.
Pre slovenských i zahraničných fotografov z okolitých krajín sú určené kategórie Študenti a mladí fotografi do 25 rokov a nová kategória Dlhodobý dokument určená pre snímky rôznych fotožurnalistických žánrov dokumentujúcich rôzne oblasti života ľudí a spoločnosti v priebehu najmenej troch rokov. Medzinárodnou je aj kategória Krátke video, do ktorej sa môžu hlásiť tvorcovia krátkych aktuálnych audiovizuálnych šotov. Všetky medzinárodné kategórie sú otvorené pre autorov zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rakúska, Slovinska a Ukrajiny.
Novinkou v súťažných pravidlách je nový spôsob hodnotenia. Ako uviedla na utorkovej tlačovej konferencii riaditeľka Slovak Press Photo Jana Garvoldtová, porota vyberie štyri najlepšie práce - finalistov, spomedzi ktorých určí víťaza. Mená finalistov zverejnia najneskôr týždeň pred slávnostným vyhlasovaním výsledkov, ktoré sa uskutoční 3. októbra. "Z nominantov vyhlásime jedného víťaza, ale vystavíme všetkých," povedala pre TASR Garvoldtová a upozornila na ďalšiu novinku súťaže: "Hlavnú cenu Grand Prix bude môcť porota udeliť nielen za samostatnú fotografiu, ale aj za sériu fotografií".
Súťažné fotografie budú aj v tomto roku posudzované len v elektronickej podobe. Registračný systém bude na www.slovak-press-photo.sk spustený 5. júna. Fotografi môžu prihlasovať svoje práce do 29. augusta. Medzinárodná porota bude prihlásené práce hodnotiť od 1. do 3. septembra v Bratislave.
V utorok o 18.00 sa v Galérii Nadácie Slovak Press Photo v Zichyho paláci v Bratislave uskutoční vernisáž výstavy fotografickej tvorby Joea Klamara, dokumentárneho fotografa a fotoreportéra agentúry AFP a predsedu poroty Slovak Press Photo 2018.

Copyright ©TASR 2018

Balík zákonov na podporu novinárov neprešiel

Balík zákonov na podporu 

novinárov neprešiel

Verejnoprávne inštitúcie RTVS a TASR nebudú musieť zo zákona zabezpečiť tvorbu investigatívnej žurnalistiky. Poslanci NR SR totiž v utorok nepodporili návrh noviel zákonov o RTVS a TASR od Miroslava Beblavého a Viery Dubačovej (obaja nezaradení), ktorí chceli takúto povinnosť zaviesť.
Právna norma počítala aj s adekvátnym finančným krytím. V prípade RTVS malo byť na investigatívu vyčlenené jedno percento z rozpočtu telerozhlasu, v prípade TASR dve percentá z rozpočtu agentúry. "Je vo verejnom záujme, aby sa verejnoprávne médiá venovali investigatívnej žurnalistike čo možno najpodrobnejšie," uviedli Beblavý a Dubačová.
Ich návrh mal zároveň demonštratívnym spôsobom ustanoviť, čo sa rozumie pod pojmom investigatívna žurnalistika. Malo ísť napríklad o verejnú kontrolu výkonu verejnej moci, analytickú a expertnú činnosť v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti či o zvyšovanie informovanosti verejnosti v oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku, majetkom obce alebo majetkom subjektov podliehajúcich zákonu o slobodnom prístupe k informáciám.
Beblavému a Dubačovej neprešla ani novela Civilného sporového poriadku, ktorou chceli znemožniť neodôvodnenú žalobu na novinárov, ich zamestnávateľov a investigatívne mimovládne organizácie cez tzv. osobitnú podmienku konania, kde súd najprv preskúma spôsobenie ujmy a iba v prípade zistenia závažnej ujmy ďalej koná. Občianskoprávne konanie by po prijatí novely už nemohlo byť voči týmto subjektom zneužité.
"Investigatívna žurnalistika nemá na Slovensku výslovného nepriateľa. Na druhej strane predkladatelia vnímajú realitu. Za posledné roky je investigatívna žurnalistika na ústupe ako z elektronických médií, tak aj z printových médií. Je potrebné sa zamerať na príčiny tohto stavu. Predkladatelia ich vyhodnotili tak, že príčiny existujú aj v oblasti súdnych žalôb," tvrdili opoziční poslanci.
Ich tretím neúspešným návrhom bol zámer posilniť povinnosti orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Sankciou za nedodržanie povinnosti malo byť to, čo ustanovuje už v súčasnosti zákon o priestupkoch pri porušení práva na slobodný prístup k informáciám. "Takýto návrh je odôvodnený skúsenosťami z aplikačnej praxe, keď sa konkrétny orgán verejnej moci rozhodol neodpovedať na otázky vybranej skupiny novinárov, pričom títo novinári nedisponovali rýchlym a účinným prostriedkom nápravy," dodali poslanci.
Beblavý a Dubačová ďalej žiadali, aby sa novinári zaradili do kategórie chránených osôb, čiže útoky na nich by boli posudzované prísnejšie. Ani táto novela Trestného zákona však neprešla. Posledným neschváleným návrhom z balíka zákonov týkajúcich sa novinárov bol zámer, aby štát podporil investigatívnu žurnalistiku aspoň miliónom eur ročne.

Copyright © TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Západonemecký rozhlas (WDR) prepustil s okamžitou platnosťou jedného zo svojich spolupracovníkov pre podozrenia z viacerých prípadov sexuálneho obťažovania. Podľa informácií magazínu Stern a rešeršnej kancelárie Correctiv by malo ísť o nemenovaného televízneho spravodajcu WDR.
Samotné elektronické médium v Kolíne nad Rýnom v pondelok informovalo, že v ostatných týždňoch dostalo podnety od viacerých poškodených a aj po vypočutí podozrivého vyhodnotilo podozrenia ako vierohodné a také vážne, že sa z nich rozhodlo vyvodiť závery.
S ohľadom na práva na ochranu osobnosti a pracovnoprávne aspekty WDR nemieni uviesť žiadne ďalšie podrobnosti k prípadu, ktorého hlavného aktéra suspendovali už v apríli.
Západonemecký rozhlas (WDR) je verejnoprávnym poskytovateľom rozhlasových i televíznych služieb, ktorý je najväčším z tzv. tretích programov ARD v Nemecku a súčasne podľa počtu zamestnancov najväčším vysielateľom v Európe po britskej BBC.

Copyright ©TASR 2018

Starosta Dimitrovgradu, druhého najväčšieho mesta ruskej Uljanovskej oblasti, fyzicky zaútočil na miestneho novinára za to, že sa nepostavil počas štátnej hymny. Novinár Kjaman Kičemajkin tvrdí, že bol na minulotýždňovej slávnosti na počesť ruských pohraničníkov zaneprázdnený písaním článku do novín a ani si nevšimol, že hrá hymna. Po jej odznení si podľa Kičemajkina vzal slovo starosta mesta Alexej Košajev, novinára označil za zradcu, a počas následnej konfrontácie naňho aj fyzicky zaútočil a dvakrát ho udrel do hlavy.
Starosta popiera, že by na novinára fyzicky zaútočil a pripúšťa len to, že ho nazval zradcom. "Áno, myslím si, že je to zradca, zradca našich ideálov, zradca spomienky na tých, ktorí položili pre našu vlasť svoj život, zradca našej domoviny," cituje z Košajevovho vyjadrenia na Facebooku Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).
Fyzický útok starosta popiera aj napriek tomu, že denník Komsomolskaja Pravda zverejnil už minulý týždeň fotografiu novinára po bitke, na ktorej mal viditeľné zranenie hlavy. "Ako viete, som parašutista. Som vo výbornej fyzickej kondícii. Ak by som udrel toho muža hoci len s polovičnou silou, je nepravdepodobné, že by potom ešte vstal a išiel o tom napísať. Naozaj tu chce niekto spochybňovať fyzickú zdatnosť ruských parašutistov?" napísal cez víkend Košajev na Facebook.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Art Film Fest News

Art Film Fest News

Intenzívne filmové zážitky aj čaro exotiky – sekcie Prísľuby z východu a Nočná prehliadka prinášajú každoročne do programu Art Film Festu v pestrom žánrovom mixe snímky, ktoré sa výrazne líšia od filmov ostatných sekcií. Kľúčom pri výbere býva práve ich rôznorodosť a originálny prístup tvorcov či tvorkýň.

„Vyberala som filmy, ktoré sú pre danú krajinu špecifické, no zároveň univerzálne – filmy so silným príbehom, zaujímavými myšlienkami a postavami, s ktorými sa dá stotožniť. Aby som zachovala pestrosť nielen krajín, ale aj žánrov, zvolila som kombináciu drám, komédií, ale aj animovaný film o sile priateľstva a lásky inšpirovaný mýtami Begónia a veľká ryba (Da yu hai tang, 2016), či feministický western z Indonézie Marlina: Zločin v štyroch dejstvách (Marlina si Pembunuh dalam Empat Babak, 2017), uvedený v sekcii Quinzaine des réalizateurs na Festivale v Cannes,“ ponúka niekoľko svojich tipov Kristína Aschenbrennerová, zostavovateľka sekcie Prísľuby z východu, zameranej na ázijskú kinematografiu.

Kolekcia, ktorú pre Art Film Fest pripravila, je mimoriadne pestrá. Juhokórejský film Taxikár (Taeksi woonjunsa, 2017) popisuje príbeh nemeckého reportéra, ktorému sa podarilo zaznamenať povstanie obyvateľov mesta Kwandžu v roku 1980. Skutočnými historickými udalosťami je inšpirovaný aj príbeh mladej učiteľky a jej blízkych vo filme Náš čas (Ming yue ji shi you, 2017), ktorý rozpráva o odvahe obyčajných ľudí tvárou tvár japonskej okupácii Hongkongu.

Naopak, komédia Cesta na Západ (Sai fong gik lok, 2017) venuje pozornosť súčasnej spoločnosti, sleduje životy piatich mužov v bunkovej ubytovni a nezávideniahodnej životnej situácii, ktorá naberie nečakaný spád. Hrdinami satiry Veľký Budha + (Dafo pulasi, 2017) sú dvaja zúfalci, ktorí sa dozvedia o zákulisí výroby posvätnej sochy viac, než by čakali. Posledný deň života je témou filmu Zomrieť zajtra (Die Tomorrow, 2017), zostaveného z príbehov šiestich ľudí, ktorí „to majú za pár“. Citlivý a jemne absurdný humor však napriek téme robí zo snímky hravú oslavu života bez zbytočného sentimentu.

Nočná prehliadka ponúka po maratóne vážnejších filmov z iných sekcií možnosť oddychu v podobe zábavy, ale i napätia. „Tohtoročný výber zároveň poskytuje aj podnetné a filmársky inovatívne prístupy k zabehaným žánrovým pravidlám, napr. v žánroch zombie hororovej komédie, duchárskych príbehov, ale aj v oblasti migračnej problematiky,“ hovorí Adrián Žiška, zostavovateľ sekcie, ktorej filmy budú uzatvárať celodenný program festivalu.

Divákov a diváčky v nej vystraší hororová senzácia tohtoročného festivalu Sundance, film Prekliate dedičstvo (Hereditary, 2018). Vydarený thriller z väzenského prostredia, Blok 99 (Brawl In Cell Block 99, 2017), prinesie na košické plátna originálnu víziu podsvetia. V uliciach Viedne rozohrá napínavú hru na mačku a myš film Peklo (Die Hölle, 2017), zameriavajúci svoju pozornosť na taxikárku, ktorá uniká pred sériovým vrahom, radikálnym islamistom.

Nočný program Art Film Festu publiku naservíruje hneď dva príbehy z postapokalyptickej budúcnosti, v ktorej padla značná časť populácie za obeť nákaze zombie – francúzsku Nehostinnú krajinu (Hostile, 2017) a kanadský horor Vyhladovaní (Les affamés, 2017). O čosi menej vážnym prístupom k hororovému žánru sa vyznačuje film Mamka a ocko (Mom and Dad, 2017), v ktorom Nicolas Cage podľahne neznámej nákaze a z obetavého otca rodiny sa stane šialencom túžiacim po smrti svojich potomkov. S obdobným vírusom musia bojovať aj hrdinovia snímky Vzbura (Mayhem, 2017), keď sa jeho pričinením stanú z kolegov v kancelárskej budove agresori vedení najnižšími pudmi.

Množstvo výrazných zážitkov v kine sľubujú programové sekcie Prísľuby z východu a Nočná prehliadka, ktoré si spolu s ďalšími takmer dvomi desiatkami sekcií budete môcť vychutnať na 26. ročníku Art Film Festu v Košiciach v dňoch 15. – 23. júna 2018.

Zomrel Serge Dassault

Zomrel Serge Dassault

Vo veku 93 rokov zomrel v pondelok francúzsky podnikateľ a miliardár Serge Dassault. Šéf priemyselnej a mediálnej skupiny Groupe Dassault skonal vo svojej kancelárii na zlyhanie srdca, uvádza sa v ozname jeho rodiny, ktorý zverejnil na svojej internetovej stránke konzervatívny denník Le Figaro patriaci do tohto koncernu.
Serge Dassault bol v rokoch 2004-2017 členom francúzskeho Senátu, kde zastupoval konzervatívcov.
Groupe Dassault vlastní podnik na výrobu lietadiel Dassault Aviation, denník Le Figaro, ako aj podiely v softvérovej spoločnosti Dassault Systemes, zbrojárskom koncerne Thales a ďalších francúzskych firmách.
Serge Dassault sa v roku 2000 vzdal vedenia Dassault Aviation, ale naďalej stál na čele skupiny. Podľa časopisu Challenges bol piatym najbohatším Francúzom. Skupinu Groupe Dassault založil jeho otec.

Copyright ©TASR 2018

Meanwhile in RTVS

Meanwhile in RTVS

Únia filmových distribútorov Slovenskej republiky a Združenie prevádzkovateľov kín píše SaS

Únia filmových distribútorov Slovenskej republiky a Združenie 

prevádzkovateľov kín píše SaS

Ufd a-zpk list-nrsr (1) from Peter Malec

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) sa neustále zasadzuje o to, aby bola tlačovým agentúram v rámci pripravovanej európskej smernice o autorských právach priznaná rovnaká ochrana ako vydavateľom tlače. Prvým krokom smerom k splneniu tohto cieľa je podľa EANA kompromisná dohoda, ktorú dosiahol ohľadom zmienenej smernice v piatok Výbor stálych zástupcov (COREPER) jednotlivých členských štátov EÚ v Bruseli. 
V súlade s týmto návrhom by si tlačové agentúry mohli nárokovať rovnakú ochranu ako vydavatelia tlače, čo je vec, za ktorú EANA lobovala prostredníctvom svojich kontaktov v Európskom parlamente, komisii i Rade EÚ, a to už od vtedy, ako novú smernicu prvýkrát predstavila v septembri 2016 Európska komisia. Nová kompromisná dohoda je založená na návrhu Bulharska, v súčasnosti krajine predsedajúcej v Rade EÚ. 
Kompromisný návrh by sa teraz mal použiť pri rokovaniach s Európskym parlamentom, ktorého Výbor pre právne záležitosti (JURI), by mal o smernici o autorských právach hlasovať 23. júna. Následne môžeme očakávať rokovania na úrovni Rady EÚ, EP i EK. Spravodajca EP pre smernicu o autorských právach Axel Voss sa na pôde JURI taktiež zasadzoval o návrh, v súlade s ktorým by z ochrany autorských práv ťažili i tlačové agentúry. Rada EANA členské štáty EÚ v JURI vyzvala, aby ho v hlasovaní odobrili, uvádza v najnovšom vyhlásení generálny tajomník EANA Erik Nylen.
Nový návrh COREPER (veľvyslancov pri EÚ) priznáva vydavateľom tlače na maximálne jeden rok tzv. príbuzné práva súvisiace s autorským právom, zamerané na to, aby internetové vyhľadávače a agregátory platili vydavateľom tlače za redakčný obsah, ktorý využívajú. Veľvyslanci pri EÚ v ňom zároveň definujú, koho by sa mala smernica o ochrane autorských práv týkať.
"Na účely tejto smernice, je potrebné vymedziť pojem tlačovej publikácie... Tlačové publikácie, ktoré majú byť (v ochrane) zahrnuté, sú také, ktorých zámerom je informovať širokú verejnosť a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Takéto publikácie by mali zahŕňať napríklad denníky, týždenníky, mesačníky so všeobecným či špecifickým zameraním, a tiež spravodajské webstránky," píše sa v ňom.  
EANA, ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.

Voči dezinformáciám, falošným správam či konšpiračným teóriám sú najmenej odolné krajiny juhovýchodnej Európy. Slovensko nasleduje hneď za nimi. Vyplýva to zo štúdie Media Literacy Index (Index mediálnej gramotnosti) 2018 z dielne bulharského Inštitútu otvorenej spoločnosti.
TASR o tom informovala odborníčka na mediálnu gramotnosť Nataša Slavíková.
Odolnosťou voči dezinformáciám či falošným správam sú podľa tejto výskumnej správy najlepšie vybavené severnejšie položené krajiny Európy, napríklad Holandsko, Estónsko a Írsko. Tieto krajiny za svoje postavenie vďačia najmä schopnosti zabrániť prenikaniu falošných správ do spoločnosti.
Medzi dôvody slabých výsledkov krajín juhovýchodnej Európy patria podľa štúdie v prvom rade nedostatočné vzdelávanie a kontrolované médiá. Krajiny umiestnené na prvých priečkach majú najlepšie vzdelávacie systémy, ale aj vysokú mieru slobody médií. Krajiny umiestnené na chvoste rebríčka majú slabšie vzdelávanie a viac kontrolované médiá.
Dôležité sú aj rozvinuté schopnosti kritického myslenia. Podľa autorov štúdie vo všeobecnosti platí, že vzdelanejší ľudia majú rozvinutejšie analytické schopnosti a majú menšie tendenciu uveriť tzv. jednoduchým riešeniam, ktoré často ponúkajú práve konšpiračné teórie.
Výskumná správa zároveň upozorňuje, že šírenie falošných správ je rýchlejšie, ak sú tieto správy emocionálne, prekvapivé alebo poburujúce. Takáto správa sa šíri až šesťkrát rýchlejšie a zasiahne väčšie množstvo recipientov. Pozornosť pritom priťahuje najmä svojou novosťou, odlišnosťou a negativitou.
K šíreniu falošných správ výrazne dopomáha internet a sociálne médiá. Štúdia však uvádza, že na základe realizovaných výskumov ľudia stále viac dôverujú tradičným médiám. Rozhlasu dôveruje až 70 percent ľudí, televízii 66 percent a periodickej tlači až 63 percent. Sociálne siete majú dôveru len 36 percent obyvateľstva.
Kľúčom k úspechu je podľa autorov výskumnej správy v prvom rade zvyšovanie úrovne vzdelanosti i samotného vzdelávania. Potrebné je aj budovanie a zvyšovanie digitálnej gramotnosti jedincov, ktorá súvisí s vyhľadávaním, spracovaním, triedením a zdieľaním informácií prostredníctvom nových médií a informačných technológií. Okrem špecifickejšej digitálnej gramotnosti je nevyhnutné zvyšovanie samotnej mediálnej gramotnosti a zlepšovanie spoločenského postavenia mediálnej výchovy.
Výskumná správa Media Literacy Index 2018 hodnotí 35 európskych krajín a operuje najmä s faktormi mediálnej gramotnosti, ktoré považuje za kľúčové v meraní odolnosti krajín voči fenoménom postfaktuálnej doby, teda dezinformáciám, falošným správam či konšpiračným teóriám. Tie sú podľa autorov často zodpovedné za polarizáciu spoločnosti, nedôveru vo verejné inštitúcie či šírenie nenávisti a kriminality. Medzi tieto faktory so stanovenou váhou autori štúdie zaraďujú úroveň vzdelávania, postavenie médií či dôveru spoločnosti.

Copyright ©TASR 2018

Slovenská filmová a televízna akadémia k návrhu poslancov SaS

Slovenská filmová a televízna 

akadémia k návrhu poslancov SaS

Na Slovensku začalo vysielať nové internetové Dobré rádio

Na Slovensku začalo vysielať nové 

internetové Dobré rádio

Na slovenskom mediálnom trhu pribudlo nové internetové rádio s názvom Dobré rádio. Poslucháčom chce prinášať najväčšie hudobné hity, rozhovory so zaujímavými ľuďmi a každú hodinu počas pracovných dní aj pozitívne správy, negatívnym sa chce vyhnúť. Jeho cieľovou skupinou majú byť mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku.
"Slovenský rádiový trh je bohatý na množstvo kvalitných rozhlasových projektov, no zistili sme, že na ňom chýba produkt, ktorý by svoju energiu sústredil na pozitívne správy a inšpiratívne rozhovory so zaujímavými ľuďmi," priblížil manažér portálu Dobrenoviny.sk Róbert Sedlák, ktorý stojí aj za projektom nového rádia.
V porovnaní s inými sa chce Dobré rádio zároveň v rámci rozhovorov a reportáží profilovať témami, na ktoré väčšie rádiá nemajú čas. "Nechceme byť rádio, ktoré priestor medzi dvoma reklamnými brejkmi vypĺňa pesničkami a vtipmi z Facebooku, chceme byť trendsettermi v nových témach," doplnil Sedlák.
Dobré rádio začalo svoje vysielanie symbolicky v pondelok, v deň šiesteho výročia založenia portálu Dobré noviny. Počúvať ho bude možné na jeho webe www.dobreradio.sk, a to pomocou rôznych streamovacích aplikácií, čoskoro aj pomocou oficiálnej aplikácie rádia.

Copyright © TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americký herec Richard Gere sa po takmer 30 rokoch vráti na televízne obrazovky. Hviezda filmu Pretty Woman si v pripravovanom seriáli MotherFatherSon britskej spoločnosti BBC zahrá amerického mediálneho magnáta. Po jeho boku sa v projekte predstavia aj Helen McCrory či Billy Howle.
Seriál bude pozostávať z ôsmich hodinových epizód. Gere uviedol, že ho účasť na projekte "veľmi teší". S nakrúcaním začnú v lete v Londýne a v Španielsku. Gere sa tak pridá k hollywoodskym hercom a herečkám, ako sú Anthony Hopkins, Nicole Kidman, Reese Witherspoon či Christian Slater, ktorí okrem filmov najnovšie účinkujú aj v seriáloch.
Richard Tiffany Gere začínal s herectvom v 70. rokoch minulého storočia, no hviezdou a zároveň sexsymbolom sa stal až vďaka hlavnej role v dráme Americký gigolo (1980). Túto pozíciu si upevnil snímkou Dôstojník a gentleman (1982) či dnes už kultovou romantickou komédiou Pretty Woman (1990). Po nej sa objavil vo filmoch ako Návrat Sommersbyho (1993), Prvý rytier (1995), Prvotný strach (1996), Nevesta na úteku (1999), Jeseň v New Yorku (2000), Dr. T a jeho ženy (2000), Proroctvo z temnôt (2002), Neverná (2002), Smiem prosiť? (2004), Partička B. D. (2007), Noci v Rodanthe / Nečakaná láska (2008), Najlepší z Brooklynu (2009), Hačikó: príbeh psa (2009), Smrteľné lži (2012), Mládeži neprístupné (2013), Druhý báječný hotel Marigold (2015), Norman (2016) či The Dinner (2017). V roku 1999 ho magazín People označil za najsexi muža na svete a o štyri roky neskôr sa tešil zo Zlatého glóbusu v kategórii Najlepší herec v komédii alebo muzikáli za výkon v snímke Chicago (2002).

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

Z.Mistríková: Návrhy SaS na zmeny v zákone o AvF môžu mať zásadný negatívny vplyv

Z.Mistríková:

Návrhy SaS na zmeny v zákone o AvF môžu mať zásadný negatívny vplyv

Návrh novely zákona o Audiovizuálnom fonde (AvF), ktorý predložili na júnovú schôdzu Národnej rady SR poslanci za SaS Renáta Kaščáková a Jozef Rajtár, môže mať podľa Asociácie nezávislých producentov (ANP) na filmové prostredie zásadne negatívny vplyv. Prezidentka ANP Zuzana Mistríková naráža primárne na návrh zrušenia podpory vývoja filmových projektov a zákaz kombinácie verejných zdrojov určených pre produkciu.
Mistríková v prvom prípade upozorňuje, že prostriedky na vývoj filmov sú napríklad v prípade animovaných diel (ale nie len tých) nevyhnutné. "Bez takejto podpory sa okrem iného nemajú slovenskí producenti šancu uchádzať o európske zdroje určené na vývoj svojich diel, ktoré SR spolufinancuje," zdôraznila. Vývoj považuje aj za efektívny nástroj, ako overiť potenciál námetov, a tým pádom funguje ako efektívny nástroj potrebnej selekcie. „Aby do produkcie šli len tie projekty, ktoré majú skutočný predpoklad na vznik kvalitného filmu,“ doplnila.
Druhý návrh liberálov, aby nebolo možné čerpať dotácie z viacerých zdrojov, podľa Mistríkovej priamo ohrozuje produkciu ako takú. "Nie je možné na Slovensku vyrobiť celovečerný film len z prostriedkov z AvF a vlastných vkladov producentov," upozornila prezidentka ANP a dodala, že aj úspešné filmy z posledného obdobia ako Mečiar či Dubček by nevznikli, ak by nemohli využiť príspevky z viacerých fondov.
Mistríková je zároveň presvedčená, že návrhy zmeny zákonov, ovplyvňujúce celé prostredie, by nemali byť iniciované len na základe podozrenia z pochybenia dotačného systému v prípade jedného projektu. Naráža tým na fakt, že návrh novely iniciovali liberáli v súvislosti s podozreniami na subvenčný podvod pri dotáciách AvF pre filmové dielo Generál. Podľa ich zistení ide o reťazenie zmluvných podmienok na jeden a ten istý projekt. AvF tvrdenia liberálov dôrazne odmietol.
Poslanci SaS navrhujú, aby po novom mohli dotáciu Audiovizuálneho fondu filmári dostať len na výrobu diela ako celok, od jeho prípravy až po distribúciu. Podstatou zmeny je to, aby dotácia nemohla byť udelená na samotnú prípravu, vývoj, resp. scenár filmového diela. Vývoj a scenár by podľa návrhu mal byť vlastným vkladom žiadateľa. Návrh legislatívnej zmeny ďalej ustanovuje, že jeden projekt ako celok môže získať podporu iba raz, a zároveň sa podpora neposkytuje na realizáciu projektov, ktoré už získali finančné prostriedky od iných subjektov verejnej správy.
"Dôvodom návrhu sú opakované a dlhoročné problémy s efektívnosťou využitia finančných prostriedkov poskytovaných na podporu audiovizuálnej kultúry a jej kontrolou. Reaguje na prípady, kedy sa z prostriedkov fondu financoval vývoj diel, ktoré sa však nikdy neposunuli do ďalšej fázy realizácie,“ uviedli predkladatelia návrhu.

Copyright ©TASR 2018

SaS chce, aby dotáciu AvF nebolo možné poskytnúť na samotnú prípravu filmu

SaS chce, aby dotáciu AvF nebolo možné 

poskytnúť na samotnú prípravu filmu

Dotáciu Audiovizuálneho fondu (AvF) by po novom mali filmári dostať len na výrobu diela ako celok, od jeho prípravy až po distribúciu. To je filozofia návrhu novely zákona o AvF, ktorý na júnovú schôdzu parlamentu predkladajú poslanci za SaS Renáta Kaščáková a Jozef Rajtár.
Podstatou zmeny je to, aby dotácia nemohla byť udelená na samotnú prípravu, vývoj, resp. scenár filmového diela. Vývoj a scenár by podľa návrhu mal byť vlastným vkladom žiadateľa. Návrh legislatívnej zmeny ďalej ustanovuje, že jeden projekt ako celok môže získať podporu iba raz, a zároveň sa podpora neposkytuje na realizáciu projektov, ktoré už získali finančné prostriedky od iných subjektov verejnej správy.
"Dôvodom návrhu sú opakované a dlhoročné problémy s efektívnosťou využitia finančných prostriedkov poskytovaných na podporu audiovizuálnej kultúry a jej kontrolou. Reaguje na prípady, kedy sa z prostriedkov fondu financoval vývoj diel, ktoré sa však nikdy neposunuli do ďalšej fázy realizácie,“ uviedli predkladatelia návrhu. Dodali, že v dôsledku rozdeľovania projektov na etapy a ich samostatnej podpory v jednotlivých etapách je taktiež sťažená kontrola. „Cieľom návrhu je ustanoviť pravidlo, že jeden projekt sa bude finančne podporovať iba z jedného miesta, kde sa bude aj dôsledne a efektívne kontrolovať,“ zdôraznili.
Kaščáková a Rajtár iniciujú legislatívnu zmenu i v súvislosti s konkrétnym príkladom – filmovým projektom Generál, ktorý má byť spomienkou na Milana Rastislava Štefánika. Podľa ich zistení a preverovaní zmlúv o štátnej podpore pre filmové dielo (štyri zmluvy AvF, jedna zmluva RTVS) dochádza k reťazeniu zmluvných podmienok na jeden a ten istý projekt. Upozornili, že z celkovej schválenej sumy 1,8 milióna eur vyčerpali filmári trištvrte milióna eur bez toho, aby začali nakrúcať. V tejto súvislosti podali i trestné oznámenia na možný subvenčný podvod.
Predstavitelia AvF tvrdenia liberálov dôrazne odmietli, vnímajú ich ako neznalosť skutočnosti a absenciu snahy ju poznať. Riaditeľ AvF Martin Šmatlák a predseda Rady AvF Miloslav Luther vysvetlili, že tri zo štyroch podporených žiadostí sa týkali práve prípravy filmového diela, ako je výber lokácií, obsadenia postáv či zabezpečenie rekvizít, bez ktorých film nemôže vzniknúť. Posledná zmluva je účelovo určená na nakrúcanie a dokončenie filmu vrátane jeho uvedenia do kín.
Na vývoj a prípravu realizácie projektu Generál doteraz fond poskytol celkom sumu 247.900 eur. "Všetky sú vyúčtované na konkrétne výdavky, výkony a vecné výstupy. Ani jeden z týchto výstupov nie je predložený viackrát," upozornil Luther.

Copyright ©TASR 2018