MEDIA NEWS
Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) sa neustále zasadzuje o to, aby bola tlačovým agentúram v rámci pripravovanej európskej smernice o autorských právach priznaná rovnaká ochrana ako vydavateľom tlače. Prvým krokom smerom k splneniu tohto cieľa je podľa EANA kompromisná dohoda, ktorú dosiahol ohľadom zmienenej smernice v piatok Výbor stálych zástupcov (COREPER) jednotlivých členských štátov EÚ v Bruseli.
V súlade s týmto návrhom by si tlačové agentúry mohli nárokovať rovnakú ochranu ako vydavatelia tlače, čo je vec, za ktorú EANA lobovala prostredníctvom svojich kontaktov v Európskom parlamente, komisii i Rade EÚ, a to už od vtedy, ako novú smernicu prvýkrát predstavila v septembri 2016 Európska komisia. Nová kompromisná dohoda je založená na návrhu Bulharska, v súčasnosti krajine predsedajúcej v Rade EÚ.
Kompromisný návrh by sa teraz mal použiť pri rokovaniach s Európskym parlamentom, ktorého Výbor pre právne záležitosti (JURI), by mal o smernici o autorských právach hlasovať 23. júna. Následne môžeme očakávať rokovania na úrovni Rady EÚ, EP i EK. Spravodajca EP pre smernicu o autorských právach Axel Voss sa na pôde JURI taktiež zasadzoval o návrh, v súlade s ktorým by z ochrany autorských práv ťažili i tlačové agentúry. Rada EANA členské štáty EÚ v JURI vyzvala, aby ho v hlasovaní odobrili, uvádza v najnovšom vyhlásení generálny tajomník EANA Erik Nylen.
Nový návrh COREPER (veľvyslancov pri EÚ) priznáva vydavateľom tlače na maximálne jeden rok tzv. príbuzné práva súvisiace s autorským právom, zamerané na to, aby internetové vyhľadávače a agregátory platili vydavateľom tlače za redakčný obsah, ktorý využívajú. Veľvyslanci pri EÚ v ňom zároveň definujú, koho by sa mala smernica o ochrane autorských práv týkať.
"Na účely tejto smernice, je potrebné vymedziť pojem tlačovej publikácie... Tlačové publikácie, ktoré majú byť (v ochrane) zahrnuté, sú také, ktorých zámerom je informovať širokú verejnosť a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Takéto publikácie by mali zahŕňať napríklad denníky, týždenníky, mesačníky so všeobecným či špecifickým zameraním, a tiež spravodajské webstránky," píše sa v ňom.
EANA, ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.
Voči dezinformáciám, falošným správam či konšpiračným teóriám sú najmenej odolné krajiny juhovýchodnej Európy. Slovensko nasleduje hneď za nimi. Vyplýva to zo štúdie Media Literacy Index (Index mediálnej gramotnosti) 2018 z dielne bulharského Inštitútu otvorenej spoločnosti.
TASR o tom informovala odborníčka na mediálnu gramotnosť Nataša Slavíková.
Odolnosťou voči dezinformáciám či falošným správam sú podľa tejto výskumnej správy najlepšie vybavené severnejšie položené krajiny Európy, napríklad Holandsko, Estónsko a Írsko. Tieto krajiny za svoje postavenie vďačia najmä schopnosti zabrániť prenikaniu falošných správ do spoločnosti.
Medzi dôvody slabých výsledkov krajín juhovýchodnej Európy patria podľa štúdie v prvom rade nedostatočné vzdelávanie a kontrolované médiá. Krajiny umiestnené na prvých priečkach majú najlepšie vzdelávacie systémy, ale aj vysokú mieru slobody médií. Krajiny umiestnené na chvoste rebríčka majú slabšie vzdelávanie a viac kontrolované médiá.
Dôležité sú aj rozvinuté schopnosti kritického myslenia. Podľa autorov štúdie vo všeobecnosti platí, že vzdelanejší ľudia majú rozvinutejšie analytické schopnosti a majú menšie tendenciu uveriť tzv. jednoduchým riešeniam, ktoré často ponúkajú práve konšpiračné teórie.
Výskumná správa zároveň upozorňuje, že šírenie falošných správ je rýchlejšie, ak sú tieto správy emocionálne, prekvapivé alebo poburujúce. Takáto správa sa šíri až šesťkrát rýchlejšie a zasiahne väčšie množstvo recipientov. Pozornosť pritom priťahuje najmä svojou novosťou, odlišnosťou a negativitou.
K šíreniu falošných správ výrazne dopomáha internet a sociálne médiá. Štúdia však uvádza, že na základe realizovaných výskumov ľudia stále viac dôverujú tradičným médiám. Rozhlasu dôveruje až 70 percent ľudí, televízii 66 percent a periodickej tlači až 63 percent. Sociálne siete majú dôveru len 36 percent obyvateľstva.
Kľúčom k úspechu je podľa autorov výskumnej správy v prvom rade zvyšovanie úrovne vzdelanosti i samotného vzdelávania. Potrebné je aj budovanie a zvyšovanie digitálnej gramotnosti jedincov, ktorá súvisí s vyhľadávaním, spracovaním, triedením a zdieľaním informácií prostredníctvom nových médií a informačných technológií. Okrem špecifickejšej digitálnej gramotnosti je nevyhnutné zvyšovanie samotnej mediálnej gramotnosti a zlepšovanie spoločenského postavenia mediálnej výchovy.
Výskumná správa Media Literacy Index 2018 hodnotí 35 európskych krajín a operuje najmä s faktormi mediálnej gramotnosti, ktoré považuje za kľúčové v meraní odolnosti krajín voči fenoménom postfaktuálnej doby, teda dezinformáciám, falošným správam či konšpiračným teóriám. Tie sú podľa autorov často zodpovedné za polarizáciu spoločnosti, nedôveru vo verejné inštitúcie či šírenie nenávisti a kriminality. Medzi tieto faktory so stanovenou váhou autori štúdie zaraďujú úroveň vzdelávania, postavenie médií či dôveru spoločnosti.
Copyright ©TASR 2018
