MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Dvoch tureckých novinárov, ktorí písali pre dnes už nevychádzajúci opozičný denník Zaman, nariadil súd v piatok prepustiť z vyšetrovacej väzby, zatiaľ čo tretiemu zrušil domáce väzenie. Agentúra DPA o tom informovala s odvolaním sa na správu tureckej štátnej tlačovej služby Anadolu.
Najnovší krok nasledoval po tohtotýždňových pojednávaniach v kauze denníka Zaman, ktorý bol napojený na hnutie duchovného Fethullaha Gülena žijúceho v americkom exile. Tomu Ankara pripisuje zosnovanie zmareného pokusu o prevrat v Turecku z júla 2016.
Zrušenie domáceho väzenia sa týka známeho novinára Šahina Alpaya (74), ktorý strávil 20 mesiacov v cele, než mu v marci umožnili vrátiť sa do svojho domu. Turecké orgány ho obvinili z členstva v teroristickej skupine a pokusu o zvrhnutie vlády. Ešte v januári ústavný súd uznal, že jeho práva boli porušené.
Celá žaloba voči denníku Zaman sa vzťahuje na vyše 30 osôb, súd sa ňou však zaoberá v niekoľkých samostatných procesoch. Najnovšie pojednávania sa týkali 11 podozrivých vrátane Aliho Bulača a Mehmeta Özdemira, ktorí boli teraz prepustení na slobodu. Vo väzbe naďalej zostávajú štyria podozriví.
Nasledujúce pojednávanie v danom prípade bolo vytýčené na 7. júna.

Copyright ©TASR 2018

Novinárovi, ktorý pomáhal vypracovať rozsiahly dokument o dopingu v ruskom športe, odopreli vstup do tejto krajiny na blížiace sa majstrovstvá sveta vo futbale (14. júna - 15. júla). Upozornila na to nemecká televízna stanica ARD. Tá vo vyhlásení uviedla, že vízum pre jedného z jej regionálnych prispievateľov Haja Seppelta v piatok označili za neplatné. Dôvodom má byť skutočnosť, že spomenutý žurnalista sa v Rusku nachádza na tzv. zozname neželaných osôb. Ďalšie podrobnosti nie sú známe.
Seppelt a televízia ARD dôsledne skúmali a informovali o dopingových škandáloch v Rusku. Taktiež spolupracovali s informátormi, aby čo najviac pomohli objasniť tamojšie systematické podvádzanie v rôznych športových odvetviach.
Spoločnosť ARD označila toto rozhodnutie za bezprecedentné a dodáva, že voľný prístup zástupcov médií na podujatia ako olympijské hry či MS vo futbale by mali byť samozrejmosťou.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

Slovenský syndikát novinárov je čírou hanbou

Slovenský syndikát novinárov 

je čírou hanbou 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Súd v Moskve v piatok rozhodol, že páchateľ útoku na moderátorku rozhlasovej stanice Echo Moskvy Taťjanu Feľgengauerovú sa musí podrobiť liečeniu. Súd súčasne útočníka Borisa Grica zbavil trestnoprávnej zodpovednosti za tento útok. Sudkyňa svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že páchateľ je osoba s psychickými problémami.
Proti tomuto rozhodnutie je možné odvolať sa do desiatich dní, dodala rozhlasová stanica Echo Moskvy. Gricov obhajca uviedol, že jeho mandant odvolanie nepodá, ale chce súd požiadať, aby sa liečeniu mohol podrobiť v Izraeli.
Feľgengauerová pre svoju domovskú rozhlasovú stanicu Echo Moskvy uviedla, že s verdiktom súdu je spokojná.
"Dobre, že sa to všetko skončilo. Ďakujem, že ho nepustili (na slobodu). Dôležité je, aby ho vyliečili," povedala. Ocenila, že súdne konanie malo "normálny priebeh", keď "všetci dostali možnosť vyjadriť sa, za čo sa (v Rusku aj) zasadzujeme".
Feľgengauerová priznala, že spočiatku mala pochybnosti, či je Gric psychicky chorým človekom. Mala pocit, že útok nožom na ňu, ktorý sa odohral vlani v októbri v redakcii danej rozhlasovej stanice, bol do detailu naplánovaný. Presvedčili ju však okrem iného aj výpovede príbuzných odsúdeného, podľa ktorých sa Gric často správal neprimerane.
Moderátorka súčasne zdôraznila, že odmieta konšpirácie, že útok na ňu bol súčasťou prenasledovania novinárov v Rusku a že sa stala obeťou putinovského režimu. "Toto sa mohlo stať hocikomu a hocikedy," uviedla Feľgengauerová.
Útok bol spáchaný vlani 23. októbra v budove rozhlasovej stanice Echo Moskvy v ruskom hlavnom meste, kam útočník prenikol. Pri útoku zasiahol nožom novinárkin krk. Krátko nato bol ochrankou zadržaný a odovzdaný polícii.
Zranenú novinárku hospitalizovali vo Vedeckovýskumnom inštitúte N.V. Sklifosofského, kde sa podrobila operácii.
Grica súd vzal do 23. decembra do väzby pre podozrenie z pokusu o vraždu. Svoju vinu pred súdom priznal len čiastočne. Tvrdil pritom, že s Feľgengauerovou mal dlhodobé, päť rokov trvajúce telepatické spojenie.

Podpredseda českej snemovne Tomio Okamura SPD) neuspel s dovolaním v spore vyvolanom použitím prezývky Pitomio v týždenníku Reflex. Dovolanie smerovalo proti rozhodnutiu, na základe ktorého sa síce vydavateľstvo muselo na webe ospravedllniť za dva články z roku 2013, ale Okamura nevysúdil odškodnenie, navyše justícia pripustila možnosť použiť prezývku Pitomio v rámci oprávnenej kritiky.

Zdroj: CT TXT

Karol Farkašovský: Novinári majú až priveľmi veľké možnosti písať slobodne

Karol Farkašovský: 

Novinári majú až priveľmi veľké možnosti písať slobodne

Novinári majú v súčasnosti až priveľmi veľké možnosti písať slobodne, myslí si poslanec Národnej rady SR za SNS Karol Farkašovský. Hovoril o tom v pléne v reakcii na návrh SaS zrušiť trestný čin ohovárania.
"Ohováranie je dnes bežný jav a treba ho vykoreniť alebo minimálne ho legislatívne obmedziť," vyhlásil Farkašovský, podľa ktorého novinári môžu dnes pracovať slobodne.
Poslanec Smeru-SD Peter Šuca súhlasí s opozíciou, že novinári musia mať zabezpečenú slobodu slova, ale zdôrazňuje, že treba si uvedomiť aj zodpovednosť za ňu. Ale odmieta návrh na zrušenie trestného činu ohovárania.
"Sloboda slova bez zodpovednosti vedie k anarchii," povedal s tým, že mať trestný čin ohovárania je správne. "Každý si musí byť vedomý zodpovednosti aj novinári, ktorí ale musia mať slobodu slova," doplnil.
SaS navrhuje zrušiť trestný čin ohovárania. Sľubuje si od toho väčšiu slobodu slova pre novinárov. Zmenu chce presadiť cez pozmeňujúci zákon k novele Trestného zákona. Ohováranie a následné spory by sa naďalej mohli riešiť v civilnom sporovom konaní. Liberáli argumentujú zneužívaním paragrafu o trestnom čine ohovárania voči novinárom.
Podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer-SD) považuje návrh SaS za "absolútne farizejský". Pripomenul, že to bol Ľubomír Galko z SaS, ktorý v kresle ministra obrany odpočúval novinárov.

Copyright ©TASR 2018

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

"Sused mi zabil mačku, sused je volič Smeru, Fico zabil mačku."
Robert Fico

„To ukončenie som navrhol sám, lebo sledujem bezohľadné útoky na vedenie RTVS. Tie „žlťácke“ médiá, ktoré sledujú len tú jedinú ideologickú líniu využívajú každú možnosť do vedenia RTVS si kopnúť. Na mňa prišli naozaj omylom, ako som už vysvetlil, ale už sa tej témy chytili a bolo jasné, že si nájdu akúkoľvek zámienku na to, aby opäť napadali hlavne generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka. A bolo by úplne jedno, čo by sa objavilo v Spektre alebo Euroskope, opakovane by si hľadali zámienku na útoky. A keďže toto vedenie má pred sebou dosť iných, dôležitejších úloh, a moje záväzky k RTVS naozaj nie sú pre moju tvorbu podstatné (skôr som sa snažil dokázať, že obe relácie sa dajú robiť aj seriózne), a honorár bol naozaj len symbolický, tretinový voči predchodcovi, čo fabrikoval tie „infotaimenty“. Takže navrhol som včera ukončenie tejto spolupráce a tým aj zámienok na pokračovanie štvavej kampane proti RTVS. Mrzí ma len, že sa s tým zviezla aj relácia pre seniorov, ktorá je naozaj potrebná a ktorú som pripravoval roky a jej pilotný diel dopadol aj bez akejkoľvek propagácie výborne. Vedeniu RTVS želám veľa energie a pevné nervy, aby ustáli nezaslúžené ataky a splnili svoje tvorivé predsavzatia. Ja mám teraz pred sebou niekoľko knižných projektov, televízny projekt a hlavne veľkú odbornú monografiu, ktorú už urgujú z amerického vydavateľstva. Takže happy end!.”
Gustáv Murín.

LITA: Sadzobník je v súlade s kritériami, ktoré na licenčné odmeny kladie zákon

LITA: 

Sadzobník je v súlade s kritériami, ktoré na licenčné odmeny kladie zákon 

Sadzobník autorskej spoločnosti LITA za použitie diel verejným prenosom prostredníctvom technických zariadení je vytvorený v súlade s kritériami, ktoré na licenčné odmeny kladie Autorský zákon a schválili ho autori. Uviedla pre TASR riaditeľka autorskej spoločnosti LITA Magdaléna Debnárová v reakcii na stredajšiu (9.5.) tlačovú besedu generálneho manažéra Zväzu hotelov a reštaurácií (ZHR) SR Mareka Harbuľáka.
Zväz podal v apríli žalobu na päticu organizácií kolektívnej správy (OKS) práv. Organizácie SOZA, SLOVGRAM, OZIS, LITA a SAPA združujú autorov, výkonných umelcov a producentov. V roku 2017 sa obrátil na MK SR s podnetom na preverenie plnenia povinností OKS a v roku 2016 na Protimonopolný úrad SR vo veci podozrenia zo zneužívania dominantného postavenia na trhu zo strany LITA. Zväz nie je spokojný s výškou sadzieb OKS.
Koncom roku 2017 sa medzi ZHR SR a LITA obnovili rokovania o používaní diel členmi Zväzu v rokoch 2016 a 2017 dohodou o urovnaní a podmienkach kolektívnej licenčnej zmluvy na rok 2018. Informácia o podaní žaloby nás preto nemilo prekvapila, uvádza vo vyjadrení Debnárová. "Pri rokovaniach so Zväzom sa LITA nebránila ani otázke použitia kritéria obsadenosti založeného na relevantných a kontrolovateľných údajoch," dodala.
Pripomenula, že LITA, OZIS, SLOVGRAM a SOZA majú od mája 2017 dohodu o spoločnej správe v odbore verejného prenosu. Zväz dohodu nevyužil a pokračuje v rokovaniach s jednotlivými OKS, ozrejmila situáciu.
Prezident Slovenskej asociácie producentov v audiovízii (SAPA) Marian Urban uviedol, že Zväz zverejnil zavádzajúce informácie o tarifách odmien. "Tie sú nižšie ako v zahraničí, aspoň pokiaľ ide o výrobcov audiovizuálnych diel. Jedným z kritérií ich výšky je vždy obsadenosť hotelových prevádzok," vysvetlil.
Podľa neho sú zavádzajúce aj informácie od ZHR SR o Ministerstve kultúry SR. Rezort podľa Urbana pripravil príslušný zákon v súlade s európskymi normami.
Šéf SAPA konštatoval, že sú to mesiace, čo oslovili Zväz s ponukou rokovať o plnení zákonných povinností, ak chcú šíriť aj audiovizuálne diela. "Namiesto akejkoľvek diskusie o podmienkach zmluvy sa dozvedáme cez médiá len o určovacej žalobe," dodal s tým, že Zväz má na to právo, ale nemá právo tvrdiť, že so SAPA o čomkoľvek rokovali.
Na záver zdôraznil, že asociácia je ochotná s každým subjektom povinným zo zákona rokovať o štandardných podmienkach zmluvy a odmenách pre tvorcov, tak ako je zvykom v Európskej únii.

Copyright ©TASR 2018

Cena Arnošta Lustiga

Cena Arnošta Lustiga

Siedmym laureátom Ceny Arnošta Lustiga, ktorú udeľujú od roku 2012 osobnostiam charakterizovaným vlastnosťami ako odvaha a statočnosť, ľudskosť a spravodlivosť, sa vo štvrtok stal v Prahe renomovaný český publicista, spisovateľ a bloger Karel Hvížďala. Informovali o tom tamojšie elektronické médiá.
Ocenenie Česko-izraelskej zmiešanej obchodnej komory, ktoré pripomína významného českého literáta, získali doteraz pomocný biskup pražský Václav Malý, televízna hlásateľka a moderátorka Kamila Moučková, vojnový veterán a exilový vydavateľ Bedrřich Utitz, podnikateľ a filantrop Petr Sýkora, literát Jiří Stránský a psychologička, niekdajšia hovorkyňa Charty 77 Dana Němcová.
Karel Hvížďala, rodák z Prahy, niekdajší redaktor časopisu Mladý svět a neskôr exilového vydavateľstva Index v Kolíne nad Rýnom, ktorý však počas pôsobenia v zahraničí bol prispievateľom viacerých tamojších médií, sa po spoločenských zmenách v bývalom Československu vrátil do vlasti a pôsobil vo viacerých riadiacich redaktorských funkciách - napríklad v Mladej fronte Dnes alebo Mladom světe či časopise Týden. Od roku 1999 je novinárom a spisovateľom na voľnej nohe.
Ocenenie, ktoré si prevzal v rámci udeľovania Výročných cien vydavateľstva Mladá fronta, získal za publikácie Vlčice: Rozhovory s Magdou Vášáryovou a Ivou Brožovou. V tomto diele autor priblížil čitateľom dve silné ženy, slovenskú herečku a prezidentskú kandidátku, ako aj niekdajšiu predsedníčku Najvyššieho súdu ČR, ktorá uspela svojho času v spore s vtedajším českým prezidentom Václavom Klausom.

Copyright ©TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Spoločnosť Google zastavila na svojich stránkach všetku reklamu spojenú s nadchádzajúcim referendom o interrupciách v Írsku. Podľa stredajšieho oznámenia ide o súčasť krokov na ochranu "volebnej integrity", informovala agentúra AP.
Oznámenie prišlo deň po tom, ako inzeráty platené zo zahraničia zakázal pred írskym referendom aj Facebook, a to v čase celosvetového znepokojenia zo zasahovania do volebných procesov a úlohy internetových inzerátov pri ovplyvňovaní voličov.
Google oznámil, že od štvrtka nebude zobrazovať reklamy súvisiace s referendom, v ktorom budú írski voliči 25. mája hlasovať o tom, či má byť v ich krajine zrušený ústavný zákaz väčšiny interrupcií.
Zákaz propagačných inzerátov spojených s hlasovaním v Írsku sa týka stránok Google i portálu YouTube, ktorý táto spoločnosť vlastní. Spoločnosť Google odmietla spresniť, akých príjmov z reklamy sa svojím rozhodnutím vzdáva.
Úloha internetových inzerátov vo voľbách je predmetom podrobného skúmania po odhalení, že ruské skupiny v snahe ovplyvniť prezidentské voľby v USA z roku 2016 platili za zverejňovanie inzerátov popredným poskytovateľom internetových reklamných služieb, ako sú Google a Facebook. Mnohé z týchto inzerátov boli zamerané na šírenie neistoty, hnevu a nezhôd medzi Američanmi odkazmi o politických témach, píše AP.
V Írsku je zakázané politické sponzorstvo zo zahraničia, príslušný zákon však neuplatňujú na reklamy v sociálnych médiách. K organizáciám, ktoré platili za internetové reklamy počas kampane pred referendom, pritom patrili aj protiinterrupčné skupiny z USA.
Írsky poslanec James Lawless, hovorca opozičnej strany Fianna Fáil pre otázky technológií, opatrenia spoločností Google a Facebook privítal ako "krok správnym smerom". Zdôraznil však, že prichádzajú pomerne neskoro - len dva týždne pred referendom.
Lawless predložil v írskom parlamente návrh zákona, podľa ktorého by všetci inzerenti na internete museli zverejňovať, kto inzeráty publikuje a kto ich sponzoruje. V kampani sa podľa poslanca už objavilo dosť inzerátov zacielených na ľudí s nevyhranenými názormi, ktoré "vždy neboli od toho, od koho sa zdali, že sú".
Zákonná úprava interrupcií v prevažne katolíckom Írsku patrí k najprísnejším v Európe. Umelé prerušenie tehotenstva je v krajine povolené len v prípade ohrozenia života ženy. Niekoľko tisíc žien z Írska cestuje každý rok na interrupcie do susednej Británie.
Voliči sa v referende môžu vyjadriť k otázke, či chcú ponechať v platnosti ústavný zákaz interrupcií, alebo ho zrušiť a poveriť parlament vypracovaním zákonov o interrupcii.

Americké veľvyslanectvo v Izraeli si vo štvrtok zmenilo názov svojho účtu na sociálnej sieti Twitter z "USEmbassyTelAviv" na "USEmbassyJerusalem", ktorý odráža presun tejto ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema. Operatívna skratka účtu je "@USEmbassyjlm", informovala agentúra AP.
Veľvyslanectvo si ešte musí zmeniť obrázok pozadia účtu, kde stále figuruje fotografia Tel Avivu s morským pobrežím. Ambasáda v tvíte uviedla, že stále hľadá vhodný obrázok Jeruzalema. Slávnostné presunutie ambasády do Jeruzalema je naplánované na pondelok. Takmer všetky ostatné štáty si ponechávajú ambasády v Tel Avive.
Trumpova administratíva týmto krokom plní svoj predvolebný sľub. Washington presunom svojho diplomatického úradu do Jeruzalema ho de facto uznal za hlavné mesto Izraela. Toto rozhodnutie rozhnevalo Palestínčanov, ktorí považujú východný Jeruzalem, obsadený v roku 1967 židovským štátom, za metropolu svojho budúceho štátu.
V pondelok osadili v Jeruzaleme najmenej tri dopravné značky s nápisom "Veľvyslanectvo USA". Nápisy sú v angličtine, hebrejčine a arabčine. Robotníci ich inštalovali v blízkosti budovy amerického konzulátu v južnej časti Jeruzalema, ktorá bude zmenená na veľvyslanectvo, keď sa sem tento úrad 14. mája oficiálne presunie z Tel Avivu.
Stane sa tak pri príležitosti osláv 70. výročia vzniku Izraela. Izrael obsadil v roku 1967 prevažne palestínsku východnú časť Jeruzalema, ktorý neskôr v rozpore s rezolúciami OSN vyhlásil za svoje hlavné mesto. Prvou európskou krajinou, ktorá by sa odhodlala k presunu svojho veľvyslanectva do Jeruzalema, sa môže stať Rumunsko.

Copyright © TASR 2018

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

Opozičná SaS navrhuje zrušiť trestný čin ohovárania. Sľubuje si od toho väčšiu slobodu slova. Oznámili to poslanci Národnej rady SR Jozef Rajtár a Alojz Baránik na tlačovej konferencii v parlamente. Zmenu chcú presadiť cez pozmeňujúci zákon k novele Trestného zákona. Ohováranie a následné spory by sa naďalej mohli riešiť v civilnom sporovom konaní.
"Trestný čin ohovárania sa stal nástrojom politickej moci. Má odstrašujúci účinok najmä voči odvážnym investigatívnym novinárom a druhý efekt je, že dochádza k prenasledovaniu novinárov," uviedol Rajtár. Poukázal na príklady niektorých potrestaných alebo prenasledovaných novinárov. "Jana Teleki bola dlhodobo prenasledovaná, až sa musela odsťahovať zo Slovenska," doplnil.
Novinárov podľa neho nič nechráni a paragraf hovoriaci o trestnom čine ohovárania sa podľa SaS zneužíva. Zmena zákona by podľa Rajtára rozviazala ruky vyšetrovateľom. "Momentálne sú zahlcovaní trestnými oznámeniami za ohováranie," vysvetlil Rajtár a zdôraznil, že "slobodu slova potrebujeme ako soľ".

Copyright © TASR 2018

Na mediácii organizovanej Slovenským syndikátom novinárov bolo iba vedenie RTVS

Na mediácii organizovanej Slovenským 

syndikátom novinárov bolo iba vedenie RTVS

Slovenský syndikát novinárov (SSN) naplánoval na dnes mediáciu medzi vedením RTVS a novinármi, ktorí nie sú spokojní s prácou vedenia tejto verejnoprávnej inštitúcie. Na mediáciu sa však dostavilo len vedenie spravodajstva rádiotelevízie - riaditeľ Sekcie spravodajstva a publicistiky Vahram Chuguryan, šéfka televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistiky Hana Lyons a šéfka rozhlasového spravodajstva a aktuálnej publicistiky Petra Stano Maťašovská. Zástupcovia redaktorov na stretnutie neprišli.

Ako vysvetlila predsedníčka Spravodajských odborov Zuzana Kovačič Hanzelová, Slovenský syndikát novinárov neposlal Spravodajským odborom RTVS žiadnu pozvánku. "Považujeme za nepochopiteľné, že niekto chce robiť mediátora v spore a nepozve jednu zo zúčastnených strán. Navyše, ak by Syndikát rozumel práci novinárov, nedal by podobné stretnutie na desiatu ráno, keď celý tím musí pracovať a sanovať tak to, že vedenie vyhodilo zo dňa na deň štyroch reportérov," uviedla Kovačič Hanzelová s tým, že oni sami navrhovali mediátora, s jeho výberom však musia súhlasiť obe strany sporu, inak takáto mediácia nemá podľa Kovačič Hanzelovej zmysel. "Navyše, mediáciu nemá robiť ktokoľvek, kto sa prihlási, ale skúsený profesionál. Jednou z našich už zverejnených požiadaviek je, aby Vahram Chuguryan, Hana Lyons a Petra Stano Maťašovská zo svojich funkcií odišli, pretože nemajú našu dôveru a prehlbujú už tak napätú situáciu. Rokovanie preto očakávame s generálnym riaditeľom Jaroslavom Rezníkom, ktorý je aj podľa zákona ako štatutár RTVS jediným partnerom na diskusiu pre odbory. O stretnutie s generálnym riaditeľom RTVS sa snažíme už týždne. Doteraz k nemu neprišlo," dodala predsedníčka Spravodajských odborov RTVS.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Výročné ceny Literárneho fondu

Výročné ceny Literárneho fondu

Novinársku tvorbu v roku 2017 ocenil vo štvrtok v Bratislave Literárny fond (LF). Do súťaže o jeho Výročnú cenu, ktorú vyhlasuje Výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu, sa prihlásilo 130 súťažiacich s 265 príspevkami z oblasti spravodajstva, publicistiky a novinárskej fotografie.
Výročnú cenu v kategórii publicistika získali Adam Valček (denník Sme), Ivica Ruttkayová (RTVS, Rádio Devín) a Miroslava Ondrejčíková (TV Markíza). V kategórii spravodajstvo dostal toto ocenenie Martin Kalužák (RTVS, Rádio Slovensko) a Marek Vnenčák (TV Markíza). V kategórii novinárska fotografia získal cenu Jozef Jakubčo (denník Sme) za sériu fotografií Sagan - miláčik publika.
Mimoriadnu cenu za novinársku tvorbu v roku 2017 dostali Jakub Vilo a redakčný kolektív Sme, Jana Pataráková (RTVS, Rádio Regina Východ), Lenka Stanková (TV Markíza), Ivana Ratkovská (RTVS, Rádio Slovensko) a Alena Dudláková (Správy RTVS).
Prémiu za novinársku tvorbu v roku 2017 v kategórii publicistika získali Andrej Barát (Pravda), Vladimír Kampf (Život), Peter Kubínyi (Plus 7 dní), Renáta Berciková-Némethová (Korzár), Dagmar Teliščáková (Pravda) a za internetové médiá Michaela Štalmachová (Sme.sk). V kategórii publicistika sa ďalej o prémie pre rozhlas podelili zástupcovia RTVS - Martina Bačová (Rádio Regina Východ), Hana Michalčíková, Michal Herceg (obaja Rádio Regina), Sylvia Hoffmannová, Katarína Kovačechová, Egon Tomajko (všetci Rádio Regina Stred) a Pavla Lényiová, Eva Vasilová (obe Rádio Slovensko). V podkategórii televízia uspeli Ivan Brada, Gabriela Pirošková (obaja RTVS) a Lenka Perželová (TV Markíza).
Prémiu v kategórii spravodajstvo, v skupine tlač, internetové médiá uspeli Michal Frank (My Prešovské noviny) a Katarína Čižmáriková (www.sav.sk). V skupine rozhlas ocenili zástupcov RTVS - Miriam Dobrotovú (Rádio Regina), Tomáša Geršiho a Dašu Omastovú (obaja Rádio Slovensko). V podkategórii televízia uspeli Zuzana Javorová (TV Markíza) a Nikola Kaňuchová (Mestská TV Trnava).
V kategórii novinárska fotografia získali prémiu Tomáš Benedikovič (Denník N) a Michal Svítok z Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. "Každé ocenenie prijímam ako ohodnotenie mojej práce, teší ma to a snažím sa neustávať vo svojej činnosti, stále niečo vymýšľať, posúvať sa vpred, zlepšovať sa," povedal pre TASR Svítok, ktorého ocenili za sériu fotografií zo štrajku vo Volkswagene. "Monitoroval som ho niekoľko dní, bol som tam noci, niekedy skoré rána, za každého počasia, takže bola to celkom zaujímavá reportáž. Bol som milo prekvapený reakciami ľudí, ktorí tam protestovali, boli absolútne slušní, pokojní a celé to prebiehalo v dobrej atmosfére," priblížil reportér, ktorý vlani získal od LF Výročnú cenu za fotografie zlatého medailistu z Ria Mateja Tótha. "Možno ten šport sa mi stal láskou, ale v agentúre si človek nemôže vyberať a nikdy nevie, na čo narazí a z čoho môžu vzniknúť zaujímavé fotografie," uzavrel.
LF tiež po tretí raz odovzdal Cenu Romana Kaliského, ktorú udeľuje výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu od roku 2016 v snahe oceniť významné osobnosti slovenskej žurnalistiky. Ocenenie "za významný prínos slovenskej žurnalistike a za dlhoročnú novinársku tvorbu na vysokej profesionálnej úrovni" si prevzal Michal Tvarožek.

Copyright © TASR 2018

Art Film Fest News

Art Film Fest News

Filmový festival Art Film fest ponúkne aj tento rok nové nezávislé snímky. Návštevníci a návštevníčky podujatia sa môžu tešiť na filmy ponúkajúce pohľad do zákulisia politického života, osobné drámy či príbehy na hraniciach reality a fantázie, ktoré obsiahne sekcia Láska a anarchia. "Všetky filmy tejto sekcie boli premiérované minulý rok a všetky nejakým spôsobom vybočujú zo stredného prúdu. Sú inovatívne a experimentujú buď s možnosťami rozprávania príbehu, alebo s formálnymi riešeniami,“ vyjadril sa o tohtoročnom programe sekcie filmový teoretik a jej zostavovateľ Martin Ciel.

Priaznivci filmu si môžu pozrieť napríklad triler Tichá hmla (2017) od čínskeho režiséra Zhanga Miaoyana, ktorý sa odohráva v provinčnom meste, kde surový násilník prepadáva ženy a dievčatá. Prípadom sa zaoberajú skorumpovaní detektívi, ktorí chcú mať rýchly výsledok aj za cenu potrestania nesprávnych ľudí. V dráme Pororoca (2017), za ktorou stojí rumunský filmár Constantin Popescu, zase môžu sledovať príbeh zúfalého otca pátrajúceho po svojej dcére.

Súčasťou programu sekcie je aj juhokórejská dráma Tráva (2018) režiséra Hong Sang-sooa. Snímka sleduje mladú ženu, ktorá denne sedí v kaviarni a zaznamenáva si príbehy a pocity ďalších návštevníkov. Možno si ich však vytvára sama a je tvorcom danej reality. Všetko však môže byť úplne inak.

Dojímavý príbeh matky s dcérou, ktoré sa po presťahovaní do nového mesta potýkajú s nepochopením okolia, prinesie dráma Vankúšik na ihly (2017) od britskej filmárky Deborah Haywood. Hlavné hrdinky si v ňom vytvárajú fantazijný vesmír plný mačiatok, na boj so skutočným svetom ale zrejme nestačí.

Politike sa budú venovať snímka Chibula (2017) gruzínskeho režiséra Georgija Ovašviliho a Stretnutie (2017) argentínskeho filmára Santiaga Mitrea. Prvá spomínaná dráma odohrávajúca sa v roku 1993 sa zaoberá záhadnou smrťou prvého demokraticky zvoleného gruzínskeho prezidenta Zviada Gamsachurdiu. Druhá zase divákom priblíži summit juhoamerických prezidentov vo vysokohorskom hoteli, ktorých rokovania sa zakrátko zmenia na politické hry.

Dokumentárnu tvorbu v sekcii zastúpia snímky Pevnosť bláznov (2017) alžírskej filmárky Narimane Mari, ktorá predstaví fungovanie vojenskej školy Cudzineckej légie v Alžírsku v kontraste so životom bežných Alžírčanov, a Bez rozlúčky (2017) Francúza Christophea Agoua. Jeho dokument vznikal takmer 13 rokov a zaznamenáva život v odľahlom prostredí južného Francúzska, pričom ponúka portrét tamojších starých obyvateľov či konflikty prírody so spoločnosťou aj tradície s modernitou.

Láska a anarchia je jednou z takmer dvadsiatich sekcií, ktoré Art Film Fest ponúkne. Medzi ne patrí napríklad aj špeciálna sekcia 100 rokov vzájomnosti (100 SK/CZ), ktorú zostavila historička Eva Filová. Diváci a diváčky v nej budú mať možnosť vidieť vybrané snímky, ktoré pripomenú kľúčové osobnosti aj výrazné udalosti v histórii oboch krajín. Sekcia ponúkne filmy Milan Rastislav Štefánik (1935) Jana Svitáka, TGM Osloboditeľ (1990) režisérky Věry Chytilovej, ktorý premietnu spolu s Kinožurnálom č. 20/1990: Znovuzrodenie Štefánika (r. Vladimír Mináč 1990), Dubček (2018) od Laca Halamu, Občan Havel (2007) Pavla Kouteckého, Okupácia 1968 (2018) režisérskeho kolektívu Evdokia Moskvina, Linda Dombrovszky, Maria Elisa Scheidt, Magda Szymkow, Stephan Komandarev a v produkcii slovenského dokumentaristu Petra Kerekesa, Čas, ktorý žijeme (1968) od režisérov Ivana Húšťavu, Vlada Kubenka, Ladislava Kudelku, Otakara Kriváneka a Jaroslava Pograna a dokument Leopoldovská pevnosť (1968) od spomínaného Kudelku.

Aktuálny 26. ročník Art Film Festu sa bude konať od 15. do 23. júna v Košiciach a svojim návštevníkom a návštevníčkam ponúkne takmer 200 filmov a rôzne sprievodné podujatia.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané

Zväz hotelov a reštaurácií SR podal žalobu na organizácie autorov, umelcov a producento

Zväz hotelov a reštaurácií SR podal žalobu na

organizácie autorov, umelcov a producentov

Zväz hotelov a reštaurácií SR (ZHR), združujúci vyše tristo hotelov a reštaurácií, podal na Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie obsahu zmluvy proti organizáciám autorov, výkonných umelcov a producentov. Zdôvodňuje to tým, že organizácie kolektívnej správy si neplnia zákonné povinnosti voči hotelom a reštauráciám a situáciu po dlhom čase nevyriešilo ani Ministerstvo kultúry SR. ZHR v tejto veci oslovil listom aj premiéra Petra Pellegriniho.

Ako v stredu informoval generálny manažér ZHR Marek Harbuľák, problémy pri uzatváraní dohôd medzi organizáciami autorov, výkonných umelcov a producentov neodstránil ani nový autorský zákon, účinný od 1. januára 2016. Ten mal zjednodušiť aj uzatváranie zmlúv hotelov a reštaurácií s organizáciami SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam), SLOVGRAM (nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov), OZIS (Ochranné združenie interpretov Slovenska), LITA, autorská spoločnosť, a SAPA (Slovenská asociácia producentov v audiovízii). Zásadným problémom je podľa ZHR absencia akejkoľvek kontroly alebo regulácie pri tvorbe sadzobníkov týchto organizácií.

"Aplikačná prax autorského zákona nám ukazuje viacero nedostatkov, na ktoré dlhodobo poukazujeme. To, že hotel alebo reštaurácia má vo svojich priestoroch alebo v izbe umiestnený televízny prijímač alebo rádio, podlieha potrebe uzatvoriť licenčnú alebo inú zmluvu s týmito organizáciami," povedal Harbuľák s tým, že problém je najmä rôzna výška a neznámy spôsob vzniku ich sadzobníkov.

Hotely, penzióny a reštaurácie na Slovensku podľa Harbuľáka platia najvyššie odmeny v porovnaní s inými európskymi krajinami. "To nás viedlo k ďalším rokovaniam s jednotlivými organizáciami, ktoré čiastočne boli úspešné," uviedol Harbuľák. Napríklad, hotel s tromi hviezdičkami v SR platí za používanie televízora či rádia 85 eur za izbu ročne, obdobný hotel v Rakúsku 7 eur. ZHR preto koncom roku 2016 podal podnet na Protimonopolný úrad SR pre podozrenie zo zneužívania dominantného postavenia zo strany autorskej spoločnosti LITA. Zväz stále nevie, či úrad bude v tejto veci konať.

Problém podľa ZHR je tiež spôsob vypočítavania odmeny. Sadzobníky za používanie televízora a rádia v hoteloch by podľa zväzu mali zohľadňovať aj ich obsadenosť. "Nie je logické, ak máme platiť za sprostredkovanie prenosu verejnosti, ak tam nie je ubytovaný hosť. Z piatich organizácií len tri zohľadňujú obsadenosť," poznamenal Harbuľák s tým, že toto kritérium nezohľadňujú SOZA a LITA.

Spomínaných päť organizácií je podľa autorského zákona povinných predložiť používateľom, teda hotelom a reštauráciám, jednu zmluvu na splnenie ich nárokov. Doteraz si však túto zákonnú povinnosť v oblasti verejného prenosu podľa zväzu neplnia. ZHR ešte vlani v apríli podal na ministerstvo kultúry podnet na preverenie plnenia povinností uvedených organizácií, no zostal bez konkrétnych záverov. "Keďže tieto problémy sa neriešia a každoročne čelíme podľa nášho názoru neprimeraným odmenám týmto piatim organizáciám a javí sa, že nikto s tým nechce pohnúť alebo to riešiť, nemáme inú možnosť ako využiť zákonné prostriedky, ktoré máme," dodal Harbuľák s tým, že preto podali určovaciu žalobu. Súd má určiť, ako má vyzerať zmluva a aká má byť suma, ktorú majú hotely, penzióny a reštaurácie platiť.

Uvedených päť organizácií dosiahlo v roku 2016 príjmy z výkonu kolektívnej správy v celkovej výške 21,31 mil. eur (SOZA 10,36 mil. eur, SLOVGRAM 6,64 mil. eur, LITA 3,35 mil. eur, SAPA 556,3 tis. eur, OZIS 412,5 tis. eur). V roku 2015 tieto príjmy predstavovali celkovo 19,85 mil. eur.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Asociácia vydavateľov tlače si zvolila predsedu predstavenstva

Asociácia vydavateľov tlače si 

zvolila predsedu predstavenstva

Na Valnom zhromaždení Asociácie vydavateľov tlače (AVT), ktoré sa uskutočnilo v Deň slobody tlače (3.5.), bol zvolený za nového predsedu predstavenstva Alexej Fulmek. TASR o tom informovala Eva Pauliaková z Asociácie vydavateľov tlače.
Novými podpredsedami sa stali Marian Zima a Michal Teplica.
Členovia AVT si symbolickou minútou ticha uctili pamiatku tragicky zosnulého investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. "Ochrana novinárov, boj proti hoaxom a falošným správam, agresivita v diskusných príspevkoch, podpora Etického kódexu novinárov, činnosti Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky sú hlavné témy, na ktoré sa nové vedenie AVT chce vo svojej ďalšej činnosti zamerať," uviedla Pauliaková.

Copyright ©TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Britská telekomunikačná skupina Vodafone kupuje od prevádzkovateľa káblovej televízie a širokopásmových služieb Liberty Global jeho aktíva v Nemecku, Maďarsku, Rumunsku a Českej republike za 18,4 mld eur. Dohodu o transakcii britská spoločnosť potvrdila v stredu. Podľa portálu bbc.com Vodafone ešte vo februári oznámil, že s Liberty Group rokuje o kúpe jej európskych aktív.
Súčasťou skupiny Liberty Global je spoločnosť UPC Česká a Slovenská republika, ktorá patrí medzi najväčších poskytovateľov TV, internetových a telefónnych služieb v Českej republike a Slovenskej republike. Liberty Global je podľa vlastných údajov najväčším medzinárodným poskytovateľom káblových služieb, ktoré prevádzkuje vo viac ako 30 krajinách v Európe, Latinskej Amerike a Karibiku.

Spoločnosť UPC v Slovenskej republike zostáva súčasťou Liberty Global. Ako v stredu potvrdila, netýka sa jej predaj aktív firmy Liberty Global spoločnosti Vodafone. Tá sa stane novým vlastníkom káblových operácií Liberty Global v Nemecku, v Českej republike, v Maďarsku a v Rumunsku.
Podľa generálneho riaditeľa UPC Česká a Slovenská republika Martina Millera táto transakcia zapadá do širšej perspektívy vývoja telekomunikačného odvetvia. "V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch posúdime, aký dopad na nás táto dohoda môže mať," okomentoval oznámenú transakciu generálny riaditeľ.
Britská telekomunikačná skupina Vodafone kupuje od prevádzkovateľa káblovej televízie a širokopásmových služieb Liberty Global jeho aktíva za 18,4 mld. eur. Dohodu o transakcii britská spoločnosť potvrdila v stredu. Transakcia podlieha súhlasu protimonopolných orgánov Európskej komisie, Liberty Global podľa svojej tlačovej správy očakáva ich vyjadrenie v polovici budúceho roka.
Liberty Global je podľa vlastných údajov najväčším medzinárodným poskytovateľom káblových služieb, ktoré prevádzkuje vo viac ako 30 krajinách v Európe, Latinskej Amerike a Karibiku. Po predaji časti svojich aktív ostane v rámci Európy pôsobiť v Spojenom kráľovstve, v Írsku, v Belgicku, vo Švajčiarsku, v Poľsku a na Slovensku.


©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Predstavitelia ukrajinskej ultrapravicovej strany Národný korpus v stredu v Kyjeve zablokovali prístup k budove, kde sídli televízny kanál Inter, aby sa takto pokúsili zabrániť odvysielaniu koncertu ku Dňu víťazstva nad fašizmom.
Aktivisti strany tvrdia, že program má "propagandistický a protiukrajinský obsah". Varovali, že ak ich požiadavka nebude splnená, "vyhradzujú si právo na akékoľvek adekvátne odvetné kroky".
Agentúra TASS informovala, že pred budovu sa zišlo približne 30 ľudí. V blízkosti si postavili dva stany.
K budove televízie boli vyslané policajné posily a príslušníci národnej gardy, zatiaľ však nedošlo k žiadnym incidentom.
S výzvou urobiť zmeny v programe ku Dňu víťazstva vyzvala vedenie televíznej stanice Inter aj ukrajinská rada pre rozhlasové a televízne vysielanie. Apelovala, aby televízia prestala prispievať k rozdeľovaniu ukrajinskej spoločnosti a zneužívať veteránov ako "materiál na propagandu".
Inter bol v minulosti už viackrát terčom útokov ukrajinských radikálov, ktorí novinárov stanice obviňujú z "protištátneho postoja". Najvážnejší útok na televízny kanál sa odohral na jeseň roku 2016.
Inter patrí do mediálneho holdingu Inter Media Group, ktorý je súčasťou medzinárodnej skupiny Group DF patriacej ukrajinskému podnikateľovi Dmytrovi Firtašovi.

Stovky ľudí protestovali v stredu v Čiernej Hore po tom, čo neznámi útočníci postrelili investigatívnu novinárku Oliveru Lakičovú, ktorá sa dlhodobo venuje korupcii v štátnej správe.
Na útok na čiernohorskú novinárku zareagoval v stredu aj   generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland, ktorý uviedol, že je ním "šokovaný a zarmútený".
Ako informovala agentúra AP, zhromaždenie zvolali médiá a ľudskoprávne skupiny, ktoré žiadajú úrady nájsť útočníkov. Zhromaždenie sa konalo pred budovou čiernohorskej vlády v hlavnom meste Podgorica a demonštranti mali transparenty s nápismi "Stop násiliu" alebo "Za život bez strachu".
Čiernohorská štátna televízia RTCG uviedla, že k streľbe na Lakičovú (49) došlo v utorok okolo 21.00 h pred jej domom v Podgorici, pričom novinárka utrpela strelné poranenie pravej dolnej končatiny a je hospitalizovaná.
Polícia v Podgorici pátra v súvislosti s týmto prípadom po troch podozrivých mužoch, avšak doposiaľ zverejnila popis len jedného z nich. K pravdepodobnému motívu činu sa polícia odmietla vyjadriť.
Lakičová je dlhoročnou redaktorkou denníka Vijesti kritizujúceho najmä súčasného čiernohorského prezidenta a bývalého premiéra Mila Djukanoviča.
Lakičová sa obeťou útoku stala už v roku 2012, keď ju fyzicky napadol muž, ktorého polícia neskôr zadržala. Vzhľadom na výhražné odkazy, ktoré novinárka v súvislosti so svojou prácou dostávala, žila takmer tri roky pod policajnou ochranou.  

Copyright © TASR 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

V prípade vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej je pozitívny posun a počet vyšetrovacích verzií sa zúžil. Na stredajšej tlačovej konferencii o tom informoval generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Čo sa týka samotnej vraždy Kuciaka, ustálilo sa, že terčom bol práve on a nie jeho priateľka. Vo vyšetrení vraždy je posun a počet vyšetrovacích verzií sa zúžil, zdôraznil Čižnár. O aký posun ide, nechcel zatiaľ konkretizovať. "Takáto kauza sa musí objasniť, aby sa nikdy takáto špinavosť nemohla stať," vyhlásil generálny prokurátor. "Chceme chytiť najskôr vraha," podčiarkol.
Na preskúmaní vraždy naďalej intenzívne pracuje spoločný medzinárodný tím. Dohodu o vytvorení spoločného slovensko-talianskeho vyšetrovacieho tímu podpisoval 18. apríla v Haagu so svojimi partnermi za SR generálny prokurátor Čižnár. Išlo o vznik medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý pracuje na objasňovaní vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Vytvorenie takého tímu trvá mesiace, ako uviedol v stredu Čižnár, v tomto prípade, sa to stihlo za približne tri týždne.

Copyright © TASR 2018

Zomrela Anna Kajabová-Peňašková

Zomrela Anna Kajabová-Peňašková

Anna Kajabová-Peňašková, bývalá popredná sólistka Opery Slovenského národného divadla (SND), zomrela v stredu v Bratislave. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková.
Anna Kajabová-Peňašková sa narodila 28. októbra 1937 v Prievidzi. Študovala na Štátnom konzervatóriu u Magdy Móryovej a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde bol jej pedagógom Janko Blaho. Absolvovala aj štúdium v talianskej Siene u slávnej sopranistky Giny Cigny. Do SND nastúpila v sezóne 1960/1961 ešte ako študentka prvého ročníka na VŠMU, získala si odbornú kritiku i priazeň divákov. Za vyše tridsať rokov pôsobenia v Opere SND vytvorila viac ako 50 úloh. Zaujala krásnym hlasom, štýlovou interpretáciou, technickou dokonalosťou, precítením stvárnením osudov postáv i pôvabným zjavom.
Umelkyňa úspešne reprezentovala Slovensko na mnohých súťažiach v Budapešti, v Riu de Janeiro, v Helsinkách. Neskôr hosťovala s Operou SND, ale aj ako koncertná sólistka v mnohých krajinách Európy i v USA. Mimoriadne talentovaná sopranistka stvárnila široké spektrum postáv, napríklad "mozartovskú" Paminu v Čarovnej flaute, donnu Elvíru v Donovi Giovannim, z ruského repertoáru predovšetkým Tatianu v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, z talianskej opery Verdiho Leonóru zo Sily osudu i Trubadúra, Améliu z Maškarného bálu, Alžbetu v opere Don Carlos, Aidu. V Puciniho operách to bola Čo čo san v Madame Butterfly, Mimi v Bohéme, z českej tvorby to bolo napríklad Dvořákova Rusalka či Smetanova Mařenka v Predanej neveste. Presadila sa aj v slovenských operách Eugena Suchoňa (Katrena v Krútňave, Milena v Svätoplukovi) či Jána Cikkera (Milka v opere Juro Jánošík, Mary v opere Mister Scrooge). Za pozoruhodnú označujú recenzenti aj titulnú postavu v opere Múdra žena od Carla Orffa ešte z mladých liet umelkyne.
Anna Kajabová-Peňašková neraz hovorila, že hudba je jej osudom (napokon dve dcéry sa volajú ako hrdinky opier Aida a Manon).

Copyright © TASR 2018

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...