Vrať se do hrobu, Vladimíre !
Veru bastardi , Vladimír Palko
Nehanební bastardi (Inglourious basterds, USA, 2009, 153 min.) ,Réžia: Quentin Tarantino ,Hrajú: Brad Pitt, Christoph Waltz, Michael Fassbender, Eli Roth, Diane Kruger, Daniel Brühl, Til Schweiger, Melanie Laurent, August Diehl
Na tomto filme som bol len preto, lebo do Impulzu bolo potrebné napísať recenziu na nejaký film. Existuje i iný legitímny dôvod, a to takpovediac študijný. Na Tarantinovi a jeho filmoch možno študovať vývoj Hollywoodu za posledných dvadsať rokov. Samozrejme, že som na tento film nešiel preto, aby som sa zabavil alebo nebodaj načerpal nejaké to duchovno.
V Nemcami okupovanom Francúzsku na jar 1945 sa zlievajú dohromady dve dejové línie. Prvú predstavuje mladá Židovka Šošana (Melanie Laurent), ktorá v roku 1941 na rozdiel od svojej rodiny unikne pred zavraždením nacistami, vedenými monštruóznym plukovníkom Landom (Christoph Waltz). Teraz Šošana pod falošným menom v Paríži riadi kino. Keď sa dozvie, že minister propagandy Goebbels chce usporiadať práve v jej kine slávnostné predstavenie filmu „Pýcha národa“ za prítomnosti samotného Hitlera, rozhodne sa, že počas predstavenia všetkých nacistov v kine upáli.
Druhú líniu predstavujú Bastardi. Je to družstvo americko-židovských vojakov, ktorí v nemeckom tyle zabíjajú nacistov a prostriedky si nevyberajú. Ba vlastne vyberajú. Ide im o prostriedky čo najkrutejšie. Režú ich, skalpujú ich a ubíjajú na smrť bejzbalovými pálkami. Prezývku Bastardi im dajú Nemci. Bastardi sa v spolupráci s dvojitou agentkou, slávnou nemeckou herečkou Bridget von Hammersmark, chcú pokúsiť o to isté, o čo ide Šošane. V kine pozabíjať nacistických pohlavárov.
Napriek tomu, že časť Bastardov príde o život v prestrelke s Nemcami v krčmičke pri Paríži, misia je napokon úspešná. Film sa premieta, v jednom okamihu sa jeho dej preruší a na plátne sa objaví tvár Šošany, ktorá oznamuje nacistom v hľadisku, že všetci zomrú. Vtedy jej spolupracovník podpáli kino. Nasleduje šialené ohnivé inferno. Umocňujú ho dvaja z Bastardov, ktorí z lóže pália samopalmi do Hitlera, Goebbelsa a davu na prízemí. Zahynú úplne všetci.
Hitlera mohol zachrániť plukovník Landa, ktorý zodpovedá za bezpečnosť v kine a včas odhalí sprisahanie. Vedomý si nezvratnej porážky nacistov Landa vnúti ešte pred atentátom na Hitlera zajatému vodcovi Bastardov Aldovi Rainemu (Brad Pitt) dohodu. Podľa nej Landa nechá Raineho kolegov dokončiť misiu, ale Raine sa musí spojiť vysielačkou so svojimi šéfmi v Amerike, ktorí musia zaručiť Landovi spokojný, počestný a komfortný život v povojnovej Amerike. Raineho nadriadení súhlasia.
Raine s jedným z Bastardov spolu s Landom a ďalším nemeckým vojakom odchádzajú autom k frontovej línii, za ktorou sú Američania. Pred líniou vystúpia z auta a Landa sa oficiálne vzdáva. Raine okamžite zastrelí nemeckého vojaka a Landovi vyreže na čelo hákový kríž. Nôž sa vrýva do Landovho čela, film končí a zhnusený divák môže odísť.
Divák si povšimne absurdnosť deja. Paríž bol predsa oslobodený už v roku 1944 a predstava, že by Hitler navštívil pred koncom vojny pár kilometrov od frontovej línie nejaké parížske kino, je tiež nezmyselná. O okolnostiach Hitlerovej smrti ani nehovoriac. Vrcholom absurdnosti je dohoda Landu s Američanmi. Tarantina určite nemožno podozrievať z takej hrubej neznalosti histórie. Absurdita je zámerná, tak ako sú zámerné i pravopisné chyby v anglickom názve filmu. Žijeme v dobe, kedy pravda neznamená nič a vytváranie paralelnej histórie, paralelnej morálky, paralelného rozumu, paralelného dobra, paralelnej krásy, atď., znamená všetko. Absurdno je akousi známkou umeleckých výšin. Preto kritici za to Tarantina ani nekritizujú. Kritizujú Mela Gibsona za to, že Škóti nosia vo filme „Statočné srdce“ suknice, čo vraj v 14. storočí ešte nerobili.
U Tarantina nemožno obísť tému násilia. Ako to uňho býva, násilie je excesívne, brutálne. Napokon, téma nacizmu to násilie ponúka. Tarantino sa však rozhodne nemienil uspokojiť iba s vykreslením krutosti esesákov. Esesák Landa je zlovestne zdvorilý a nečakane psychopatický. Napríklad keď sa vrhne na Bridget a uškrtí ju. Avšak pripomína mi esesáka z tridsať rokov starého amerického filmu Priesmyk, ktorý videli i slovenskí diváci. Malcolm McDowell v ňom hral esesáka von Berkowa, ktorý naháňa profesora Bergsona (James Mason) cez pyrenejské priesmyky. Landa je striedaním psychopatizmu a zdvorilosti iba kópiou von Berkowa. Teda nič nového.
Novinkou je samoúčelné zobrazenie Bastardov ako ľudí, ktorí v nezmyselnom násilí za Nemcami nijako nezaostávajú. Pripomeňme si, ako liberálni kritici kritizovali nadmerné násilie v Gibsonovom Umučení Krista pred piatimi rokmi. Umučenie Krista iba sledovalo fakty z evanjelií. Priznám sa však, že som nikdy nepočul o tom, že by sa americkí vojaci počas druhej svetovej vojny správali tak ako Bastardi. Bastard Donowitz zabíja Nemca pálkou ako sadista a rozbíja hlavu už mŕtveho na kašu. Ostatní ho povzbudzujú ako na bejzbale. Raine zabije bezbranného vojaka, ktorý sa práve vzdal, tak rýchlo, že si to divák skoro ani nevšimne. Stiglitz zabíja Nemca tak, že mu vrazí do úst celú svoju päsť.
Je to paradox, že v dnešnej dobe značne citlivo vnímaného antisemitizmu si dovolí Tarantino uviesť na plátno bez akéhokoľvek historického opodstatnenia sadistických Židov. Snáď to vyplýva z filozofického náhľadu na nacizmus a holokaust ako na Zlo, ktoré je neporovnateľné s akýmkoľvek iným zlom v dejinách. Ako keby sa akékoľvek konanie proti tomuto Zlu automaticky považovalo za dobro. Ako keby boj proti tomuto Zlu nepodliehal žiadnym mravným kritériám. Sympatickí zločinci sú vo filme realitou už niekoľko desaťročí. Tarantino prišiel ako prvý so sympatickými psychopatmi a sadistami.
Lenže takýto prístup neobstojí. Byť Židom, protestujem. Byť Američanom, protestujem. A vlastne byť kýmkoľvek, protestujem tiež, čo týmto i konám.
Sú vo filme i pasáže, kedy sa divák dokáže bez zhnusenia pobaviť. Napríklad na scéne vo francúzskej krčmičke, keď protagonisti na seba mieria pištoľami, odznievajú tarantinovské dialógy a všetci vrátane diváka vedia, že vzhľadom na to, kto je režisér filmu, toto dopadne veľmi, veľmi zle. Je toho však málo. I keď herci hrajú dobre a oči sa majú na čom pásť.
Je to profesionálne spravené choré dielo.
Impulz 3/2009
Slovenská televízia dnes večer o 19.51 h., po Správach STV, odvysiela na Jednotke i Dvojke mimoriadne správy - reportáž o dvoch bývalých väzňoch z Guantánama, ktorí poskytli STV exkluzívny rozhovor.
Ide o dvoch Francúzov, z ktorých jeden strávil istý čas vo výcvikovom tábore v Afganistane. Na Guantáname boli takmer tri roky.
V reportáži okrem iného hovoria o svojom pobyte v kontroverznej väznici, ako aj o tom, čo si myslia o príchode troch väzňov z Guantánama na Slovensko.
Od 2. februára je verejnoprávny športový kanál Trojka STV, popri vysielaní v štandardnej kvalite, prítomný na satelite aj vo formáte HD (t.j. vo vysokom rozlíšení, 1080i). Toto vysielanie je možné prijímať na celom území Slovenska a k jeho sledovaniu diváci potrebujú satelitný prijímač pre HD a dekódovaciu kartu.
Trojka je v HD kvalite zatiaľ dostupná iba prostredníctvom satelitného príjmu (Skylink). Prvý priamy prenos z kvalifikácie skokov na lyžiach, ktorý Slovenská televízia uvedie v piatok 12. februára od 19:00 h na Trojke, bude však vo vysokom rozlíšení divákom k dispozícii aj v balíkoch káblových spoločností, a vo vybraných lokalitách, kde to technické podmienky umožňujú – v Banskej Bystrici, Zvolene, Košiciach a Rožňave – aj prostredníctvom digitálneho terestriálneho vysielania (DVB-T), realizovaného spoločnosťou Towercom, a.s. 
