SLOVAK MEDIA NEWS
Prvé číslo nového bezplatného denníka s názvom Denník 24 by sa malo v uliciach Bratislavy objaviť v pondelok 22. októbra. Ako informoval riaditeľ spoločnosti Denník 24 David Gavala, náklad nového denníka je stanovený na 30 tisíc kusov a viac. Vychádzať bude každý pracovný deň, od pondelka do štvrtka na minimálne 16 stranách a v piatok na 24 stranách. Na miestach s najväčšou frekvenciou obyvateľov hlavného mesta ho budú od 6:30 do 9:30 rozdávať kolportéri. K čitateľom by sa mal dostať aj cez stojany v obchodných domoch a centrách. Predávať sa bude v novinových stánkoch.
Podľa šéfredaktora Martina Lukáčka ponúkne Denník 24 ponúkne objektívny a nezaujatý pohľad na udalosti z domova, zo zahraničia, ekonomiky, šoubiznisu a športu. Okrem aktuálnych informácií prinesie programy televíznych a rozhlasových staníc, kín a divadiel, tiež horoskopy, vtipy, recepty a sudoku. Titul nebude len informačný, časť z jeho obsahu bude venovaná aj komerčným informáciám o produktoch a službách. Obsah titulu bude denne zverejnený na internetovej stránke http://www.dennik24.sk.
Iránsky novinár, ktorého uväznili minulý rok pre podozrenie zo špionáže, prepustili na základe odvolania. Informovala o tom v stredu iránska tlačová agentúra IRNA. Alího Farahbakša, ktorého zatkli v novembri po návrate z konferencie v zahraničí, odsúdili v marci na tri roky. Ako uviedol jeho právnik Mahmúd Alizadíh, "odvolací súd schválil jeho podmienečné prepustenie." Agentúra o podmienkach jeho prepustenia neinformovala.
Farahbakš sa špecializoval na ekonomické záležitosti a pracoval pre teraz už zakázané reformistické noviny Yas-e a centristický Shargh, ktorý začal vychádzať tento rok po deväťmesačnom zákaze. Iránske novinárske združenie v januári uviedlo, že Farahbakša zatkli po návrate z konferencie v Thajsku, kde sa zúčastnil na stretnutí občianskych a sociálnych skupín.
V Iráne, kde je tlač pod prísnou kontrolou, zatkli desiatky novinárov a zrušili množstvo reformistických titulov, ktoré sa začali objavovať počas vlády bývalého prezidenta Muhammada Chatámího.
Moderátorku nemeckej televízie, s ktorú minulý mesiac ukončila pracovný pomer televízia ARD za chválospev na hitlerovskú rodinnú politiku, vykázali aj z utorkovej večernej talkšou po tom, čo sa odmietla ospravedlniť za svoje výroky a obvinila médiá z "honu na čarodejnice".
"Pokiaľ nesmieme rozprávať o nacistických rodinných hodnotách, takisto nemôžeme hovoriť o diaľniciach, ktoré v tej dobe vybudovali a po ktorých jazdíme do dnešných čias," odvetila Eva Hermanová (48) na otázku moderátora talkšou Johannesa Kernera. Ten sa jej spýtal, či ľutuje vyjadrenia, v ktorých chválila nacistickú politiku budovania rodín.
Traja ďalší hostia talkšou boli zjavne ohromení jej odpoveďou a začali protestovať. Moderátor relácie Kerner potom Hermanovej naznačil, že by mala odísť.
"Dúfal som, že pani Hermanová v priebehu mojej talkšou vysvetlí svoje kontroverzné vyjadrenia. Keď však bolo jasné, že tak nemieni urobiť, ukončil som diskusiu a obrátil som sa na ostatných hostí," uviedol neskôr Kerner vo svojom vyhlásení.
Hermanová pôsobila 18 rokov ako moderátorka hlavnej spravodajskej relácie Tagesschau verejnoprávnej televízie ARD.
Dôvodom rozviazania pracovnej zmluvy s ARD sa stala propagácia jej novej knihy s názvom Das Prinzip Arche Noah (Princíp Noemovej archy), v ktorej autorka kritizuje rozpad tradičnej rodiny a neodpustila so pochvalné slová o nacistickej rodinnej politike. Niektoré veci podľa nej boli dobré, napríklad prístup nacistov k hodnotám ako sú "deti, matky, rodina, solidarita".
Hermanová obvinila médiá, že úmyselne prekrúcajú jej komentáre.
Účastník novembrového ultrapravicového podujatia v Blankenfelde neďaleko Berlína bude v súvislosti s útokom na novinárku čeliť žalobe. Informoval o tom dnes hovorca prokuratúry v nemeckom meste Postupim.
Tridsaťdvaročný neonacista zaútočil na žurnalistku Severonemeckého rozhlasu (NDR) a spôsobil jej zranenia po tom, čo žena v spoločnosti fotografa robila zábery z akcie, na ktorej sa zišlo asi 200 pravicových extrémistov.
Podľa policajných informácií nechýbali na tomto podujatí ani vysokopostavení členovia krajne pravicovej Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD).
Ruskí kriminalisti objasnili vlaňajšiu nájomnú vraždu investigatívnej novinárky Anny Politkovskej, od ktorej v nedeľu uplynul prvý rok. Poznajú mená ľudí, ktorí sa podieľali na tomto zločine, meno vraha a majú aj predstavy o možnom objednávateľovi.
Vyplýva to zo slov príslušného vyšetrovateľa ruskej prokuratúry Petrosa Garibiana pre dnešné vydanie denníka Novaja gazeta.
Vyšetrovateľ v rozhovore uviedol, že sa nájomnú vraždu podarilo objasniť, zostáva však odhaliť celú zločineckú sieť a pripraviť pre justičné orgány nevyvrátiteľné dôkazy.
Desiatka z 11 osôb, ktoré oboznámili doteraz s obvineniami, je v súčasnosti za mrežami, ale zoznam podozrivých ešte nie je uzavretý. "Samotného páchateľa poznáme, ale so žalobou sme ho ešte neoboznámili," vyhlásil Petros Garibian.
Na otázku, či sú podozriví priamymi organizátormi a realizátormi hrdelného zločinu odpovedal vyšetrovateľ slovami: V prípade realizátorov je odpoveď kladná a ak pod organizátormi máte na mysli koordinátorov činnosti realizátorov a jednotlivých prvkov siete, potom je odpoveď takisto áno. V súvislosti s objednávateľmi jestvujú zaujímavé predpoklady, viac však v súčasnosti nemôžem povedať, dodal Petros Garibian.
Napriek nepriazni počasia sa v nedeľu v Moskve zúčastnilo asi 2000 ľudí, z ktorých mnohí držali karafiáty a podobizne zavraždenej žurnalistky, na pochmúrnej manifestácii na Puškinovom námestí.
"Mali by sme bojovať za slobodu. Anna by mala zostať v našich srdciach a nemali by sme sa riadiť Putinovými inštrukciami," povedal šéfredaktor Politkovskej novín Dmitrij Muratov pred účastníkmi akcie, medzi ktorými nechýbali členovia opozičného zoskupenia Iné Rusko.
Okolie monitorovali stovky príslušníkov osobitne vyslaných jednotiek, vrátane jazdeckej polície, nedošlo však k žiadnym incidentom.
Kolegovia Politkovskej sa ešte predtým zišli na súkromnej spomienkovej akcii pri jej hrobe. Niekoľko ďalších ľudí, vrátane bývalého šachového veľmajstra a v súčasnosti opozičného politika Garriho Kasparova, položilo kvety ku vchodu do činžiaka, kde Politkovská bývala a kde ju zavraždili.
Komisárka EÚ pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová v piatok vyzvala ruské úrady, aby čo najrýchlejšie postavali pred súd vrahov Anny Politkovskej. Súčasne odsúdila všetky útoky voči novinárom.
Rusko musí priviesť pred spravodlivosť iniciátorov vraždy Anny Politkovskej, uviedla vo výzve adresovanej v sobotu ruskej vláde organizácia Reach All Women in War (RAW in WAR). List organizácie, ktorú podporuje aj laureát Nobelovej ceny za mier arcibiskup Desmond Tutu, podpísali známe osobnosti. Patrili medzi ne napríklad bývalý československý a český prezident Václav Havel, Elena Bonnerová, vdova po sovietskom disidentovi Andrejovi Sacharovovi, ale aj Marina Litvinenková, ktorej manžel Alexander, ruský exšpión a kritik Kremľa, zomrel vlani v Londýne na následky otravy rádioaktívnym polóniom 210.
Štúdio Vuguru spoločnosti Tornante oznámilo podpis zmluvy o distribúcii on-line seriálov "Prom Queen" a "Prom Queen: Summer Heat" vo Francúzsku a JaponskuOn-line seriály "Prom Queen" a "Prom Queen: Summer Heat" budú dostupné vo Francúzsku a Japonsku vo všetkých mediálnych platformáchRedaktori pre obchod/redaktori pre voľný časBEVERLY HILLS 8. októbra (TASR/OTS) - BUSINESS WIRE - Vuguru (
Nepálska polícia pátra po zmiznutom miestnom novinárovi, ktorý je nezvestný od piatku. Predpokladá sa, že Birendru Šáha minulý týždeň uniesli niekdajší komunistickí maoistickí rebeli.
Pri hľadaní spolupracovníka rozhlasovej stanice Nepal FM news, ktorá má sídlo v Káthmandu, pomáhajú aj aktivisti za slobodu tlače a pracovníci organizácii na ochranu ľudských práv. Polícia pátra v oblasti na juhu krajiny, asi 160 kilometrov od hlavného mesta.
Zmiznutie novinára potvrdila aj nepálska novinárska federácia. Podľa nej sú za únosom žurnalistu maoisti a "desiatky svedkov videli, ako ho vlečú preč". Miestni lídri maoistov však únos popierajú.
Hoci maoistickí rebeli v minulom roku skončili svoje desaťročné ozbrojené povstanie, stále dochádza k násilnostiam. Počas povstania sa vzbúrenci často vyhrážali novinárom za kritické články, a dokonca došlo k zabíjaniu.
Minulý týždeň maoistickí odborári zaútočili na kancelárie najväčších nepálskych novín, pričom zničili majetok a prerušili vydávanie novín Kantipur v nepálskom jazyku aj ich anglické vydanie. Noviny sú známe svojou kritikou neprestávajúceho násilia maoistov.
V priebehu ostatných 13 rokov (1993-2006) bolo v Rusku zavraždených 211 novinárov. Stalo sa tak pri tzv. nehodách v dopravnej premávke, kde zomreli žurnalisti za nevyjasnených okolností, ďalej to boli útoky nožmi a bejzbalovými palicami, či okaté vraždy vykonané strelnými zbraňami.
Informoval o tom prezident Nadácie na ochranu slobody prejavu Alexej Simonov na Fóre Bruna Kreiského, ktoré sa konalo v pondelok večer vo Viedni.
Ani rok po vražde reportérky Novej gazety Anny Politkovskej nemožno v Rusku hovoriť o právnom štáte, a preto sú kritickí žurnalisti stále v ohrození, kritizoval situáciu Simonov.
Podľa neho by mali medzinárodné spoločenstvo a predovšetkým Európa, ktorá "sa tak upísala slobode a ľudským právam, prevziať zodpovednosť za situáciu a konečne konať". "Písať protestné listy prezidentovi Putinovi nemá zmysel," dodal ochranca ľudských práv.
Vo väčšine prípadov násilných úmrtí predstaviteľov kritických médií nikdy neboli nájdení vrahovia. Úrady boli buď nečinné alebo predčasne uzavreli vyšetrovanie. "Už prešiel rok po Anninej smrti, ale jej vrahovia si stále behajú na slobode," konštatoval Simonov. Politkovskú zastrelili 7. októbra 2006 pred jej domom v Moskve. Kritici vyčítajú ruským úradom, že zámerne bránia vyšetreniu tohto hrdelného zločinu.
Svoje obchodné zastúpenie otvorila v Česku medzinárodná spravodajská televízia CNN International.
Hlavnou úlohou novej pražskej kancelárie je zamerať sa na domácich inzerentov, neskôr by sa mohla sústrediť aj na predaj ďalších produktov vrátane spravodajstva. CNN sa tak stala prvou "veľkou televíziou", ktorá má v Česku samostatnú pobočku.
