MEDIA NEWS
Bývalá prvá dáma Spojených štátov Michelle Obamová sa vo štvrtok objavila prvýkrát v televíznom vysielaní odvtedy, ako sa odsťahovala z Bieleho domu, informovala agentúra DPA.
V rozhovore s moderátorkou Ellen DeGeneresovou okrem iného prezradila, čo bolo v darčekovej škatuli, ktorú jej pri striedaní prezidentov v januári 2017 odovzdala nová prvá dáma Melania Trumpová.
Obamová priblížila, že darčekom, ktorý jej Trumpová dala do rúk na schodoch Bieleho domu, bol "krásny rám". Túto situáciu média opisovali ako trápnu, pretože sa zdalo, že Obamová je v rozpakoch a nevie, kam má škatuľku odložiť.
"Čo mám s tým darom robiť?" spomenula si Michelle na svoje pocity z januára 2017. "Nebol tam nik, kto by mi tú škatuľu vzal," pokračovala.
Obamová tiež uviedla, že tempo života jej rodiny sa od opustenia sídla prezidenta USA značne spomalilo. "Zobudím sa, keď sa chcem zobudiť," priblížila v televíznej relácii The Ellen DeGeneres Show. "Máme sa vynikajúco, dievčatá sú v poriadku, Barack pracuje, máme projekty, takže sme zaneprázdnení," dodala.
Moderátorka sa bývalej prvej dámy tiež opýtala, ako sa majú ľudia vyrovnať so situáciou v krajine, ktorá sa javí ako značne politicky rozdelená.
"Našich divákov, krajinu, by som len rada povzbudila, aby robili to, čo robíme každý deň, aby sme sa navzájom milovali, aby sme sa o seba starali, aby sme si preukazovali empatiu," odpovedala. "A nezabudnite, že to, čo hovoria vo Washingtone, nie je to, čím musíme nevyhnutne byť," dodala.
Obamovci sa rozhodli zostať vo Washingtone, aby ich mladšia dcéra, 16-ročná Sasha, mohla dokončiť strednú školu. Jej staršia sestra, 19-ročná Malia, začala chodiť na vysokú školu.
Tuniskí novinári zorganizovali v piatok protest proti rastúcemu obmedzovaniu slobody tlače vo svojej krajine. Na viacerých miestach Tuniska sedeli novinári pred budovami štátnej správy na znak nesúhlasu so súčasnou situáciou, informovala agentúra AP.
Podľa šéfa tuniského novinárskeho syndikátu zaznamenali počas januárových celoštátnych demonštrácií proti rastu cien 40 vyhrážok voči novinárom zo strany polície a vládnych agentov.
Novinárom policajti údajne zhabali obrazový materiál dokumentujúci brutalitu silových zložiek voči demonštrantom. Príslušníci bezpečnostných síl sa okrem toho údajne vyhrážali mučením či znásilnením.
Podľa predstaviteľky ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch Emmy Guellaliovej Tunisko v ostatnej dobe zaznamenalo v rebríčkoch merajúcich slobodu tlače pokles.
Copyright © TASR 2018
Muž, ktorý bol jedným z účastníkov sobotňajšej potýčky podporovateľov českého prezidenta Miloša Zemana a novinárov, podal pre tento incident trestné oznámenie. Na koho v tejto súvislosti Jan Šolta, ktorý je jedným zo Zemanových podporovateľov, oznámenie podal, vysokoškolský pedagóg českým médiám ale neprezradil. Ako však uviedla obvodná štátna zástupkyňa z Prahy 4 Blanka Valsamisová pre portál iRozhlas.cz, oznámenie, ktoré úrady obdržali ešte v stredu, sa týka viacerých trestných činov.
Incident sa stal v sobotu večer v pražskom Top hoteli, keď Zeman už opustil volebný štáb a priestor medzi jeho podporovateľmi a novinármi sa otvoril. Keď sa podguráženému prispievateľovi Parlamentných listov Milanovi Rokytkovi urobilo zle, skolaboval a na miesto prišli záchranári, začali si ostatní novinári ich zásah nakrúcať. S tým však nesúhlasil Jan Šolta, ktorý bol v štábe registrovaný ako novinár, a začal ich slovne napádať. K nemu sa pridal aj ďalší prezidentov podporovateľ Karel Slezák, rovnako akreditovaný ako novinár, ktorý po výmene názorov fyzicky napadol kameramana zo spravodajského portálu iDnes.cz. Udrel ho pri tom do hrudníka a do tváre. Šolta zase fyzicky napadol reportérku serveru Seznam Zprávy, píše iRozhlas.
"Na neposkytnutie povinnej pomoci síce pamätá paragraf 150 zákona č. 40/2009 Sb., ja si ich však budem pamätať ako novinárske hyeny," napísal Šolta neskôr vo vyjadrení pre médiá. Samotného Rokytku už v nedeľu lekári prepustili a uznali, že sa na jeho stave podpísal alkohol. Redaktor však tvrdí, že sa ho niekto pokúsil otráviť "sofistikovaným jedom".
Trestné oznámenie už v sobotu večer podal jeden z kameramanov iDnes.cz. Incidentom sa zaoberá polícia, ktorá ho vyšetruje ako výtržníctvo. V súvislosti s ním už vypovedali napadnutí novinári aj spomínaný Slezák.
©2018,
Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva
vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto
správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a
uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Zavoral v stredu na zasadnutí Rady Českého rozhlasu uviedol, že Kroupove reportáže boli nevyvážené a neobjektívne. Podľa neho mu to potvrdila analýza Inštitútu komunikačných štúdií a žurnalistiky (IKSŽ) Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Rada odporučila, aby sa ČRo snažil do budúcnosti o objektivitu, čo sa v "tomto prípade úplne nestalo".
Podľa zamestnancov možno Zavoralova slová vnímať ako zastrašovanie. Pracovníci žiadajú Etickou komisiu rozhlasu, aby reportáže zhodnotila. Na podpisových hárkoch, ktoré má ČTK k dispozícii, je napríklad moderátorka Lucie Výborná, ďalej potom Barbora Tachecí, Michael Rozsypal, Jan Bumba alebo šéf domáceho spravodajstva rozhlasu Vladimír Krivka, šéf webu iRozhlas.cz Radek Kedroň alebo Patricia Polanská poverená riadením ČRo Plus. Kroupu prekvapil počet podpisov. "Že sa také množstvo kolegov ohradilo proti manipulativnemu postupu riaditeľa a že si uvedomilo, že sa pravdepodobne z jeho strany ide o zastrašovanie, je samo o sebe fakt pomerne silný," povedal dnes ČTK. Zavoral by sa mal z toho poučiť a minimálne vyvodiť záver, že sa mýli v tom, čo robí, dodal.
"Mrzí ma, že niektorí zamestnanci Českého rozhlasu zverejnili vo svojom vyhlásení z 1. 2. 2018 obvinenia, ktoré musím odmietnuť a ohradiť sa proti nim," uviedol Zavoral. Podľa neho majú zamestnanci pre prácu také podmienky, aby ju mohli vykonávať slobodne. Podotkol, že rovnako tak sa dialo aj v prípade reportáží o pozemkoch s nejasným vlastníkom. "Všetky spravodajské či publicistické príspevky boli odvysielané či napísané a zverejnené. Podotýkam, že som tiež v drvivej väčšine bodov odmietol sťažnosť spoločnosti Agrofert," povedal.
Stanovisko k veci si podľa neho vyžiadala Rada ČRo, na ktorú Agrofert svoje výhrady k reportážam Jana Kropu adresoval. "Nikdy som nepopieral závažnosť témy, na priamu otázku členov Rady ČRo som iba vlani v novembri vyjadril pochybnosti o kvalite spracovania," uviedol dnes. Preto nechal vypracovať odborné analýzy. Jednu nechal zadať Karlovi Hvížďala, ktorého si vybrali pracovníci spravodajstva ČRo.
Z troch spracovaných analýz bola podľa riaditeľa použiteľná len jedna. "Tá bohužiaľ potvrdila moje pochybnosti a ukázala, že v reportážach k danej téme bol rad diskutabilných javov a nedostatkov," uviedol. Analýzy Karla Hvížďala a Newton podľa neho neposkytovali odborný rámec.
Vo vyhlásení napísal, že sa zamestnancov v minulosti mnohokrát zastal. "A zastávať budem - vždy, keď táto práca bude kvalitný a dobre odvedená. Ak by som však obhajoval chyby a nedostatky, len by som tým podkopával dôveru verejnosti v to, že Slovenský rozhlas pracuje objektívne," dodal.
Zamestnanci sú ale toho názoru, že riaditeľ, hoci mal k dispozícii tri nezávislé analýzy, úplne účelovo si vybral len jednu z nich a z tej potom iba citoval vybrané pasáže. Vo svojom vyhlásení pracovníci naopak citujú časť analýzy, ktorá pochybenia relativizuje.
Copyright
© ČTK 2018
