MEDIA NEWS
Americký prezident Donald Trump je tretíkrát po sebe navrhnutý na Nobelovu cenu za mier. Trumpovu nomináciu potvrdil v stredu nórskym internetovým novinám Nettavisen riaditeľ nórskeho Inštitútu pre výskum mieru (PRIO) Henrik Urdal, uviedla agentúra DPA.
Zdôvodnenie nominácie je podľa Urdala rovnaké ako v predchádzajúcom roku, a síce jeho princíp presadzovania "mieru prostredníctvom sily". Kto prezidenta USA navrhol, je však dôverné. Trump bol na toto prestížne ocenenie prvýkrát nominovaný v roku 2016 ešte ako prezidentský kandidát.
Ďalšími tohtoročnými nominovaným sú okrem iných Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, whistleblower Edward Snowden, Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), konžský gynekológ Denis Mukwege a kurdské polovojenské oddiely péšmarga, ktoré bojovali v Iraku proti tzv. Islamskému štátu (IS).
Na Nobelovu cenu za mier môže byť navrhnutý hocikto, ale právo nominovať má len obmedzený okruh osôb a inštitúcií. Patria sem členovia vlád, univerzitní profesori či bývalí nositelia Nobelovej ceny za mier. Návrhy bolo možné predkladať do 31. januára. Tento zoznam však ešte nie je konečný, keďže päť členov Nobelovho výboru môže predkladať svoje návrhy do konca februára.
Vlaňajší zoznam nominovaných obsahoval mená 215 osôb a 103 organizácií. Tento zoznam je uchovávaný 50 rokov v tajnosti. Nominujúci však môže oznámiť, koho na cenu navrhol.
Americký
prezident Donald Trump tvrdí, že jeho prvý prejav o stave únie v
Kongrese sledoval v utorok večer miestneho času historicky
"najvyšší počet" ľudí - ale to nie je pravda. Vo
štvrtok na to upozornila agentúra AP.
Podľa údajov prieskumnej agentúry Nielsen si Trumpov prejav naladilo približne 45,6 milióna televíznych divákov. To je nižší počet divákov, než aký sledoval prvý prejav prezidenta Baracka Obamu o stave únie (okolo 48 miliónov ľudí). Viac divákov mal aj Trumpov vlaňajší prejav na zasadnutí Kongresu, s ktorým vystúpil krátko po zložení prísahy.
Sledovanosť Trumpovho utorkového prejavu zaostáva aj za počtom 46,8 milióna divákov, ktorí si zapli prvý prejav prezidenta Billa Clintona o stave únie, a aj za počtom 51,7 milióna divákov, ktorí sledovali prejav prezidenta Georgea W. Busha v roku 2002.
Trump už i vlani nepravdivo tvrdil, že na jeho inaugurácii sa zúčastnilo najviac ľudí v dejinách USA.
Podľa údajov prieskumnej agentúry Nielsen si Trumpov prejav naladilo približne 45,6 milióna televíznych divákov. To je nižší počet divákov, než aký sledoval prvý prejav prezidenta Baracka Obamu o stave únie (okolo 48 miliónov ľudí). Viac divákov mal aj Trumpov vlaňajší prejav na zasadnutí Kongresu, s ktorým vystúpil krátko po zložení prísahy.
Sledovanosť Trumpovho utorkového prejavu zaostáva aj za počtom 46,8 milióna divákov, ktorí si zapli prvý prejav prezidenta Billa Clintona o stave únie, a aj za počtom 51,7 milióna divákov, ktorí sledovali prejav prezidenta Georgea W. Busha v roku 2002.
Trump už i vlani nepravdivo tvrdil, že na jeho inaugurácii sa zúčastnilo najviac ľudí v dejinách USA.
Súd
v Mjanmarsku zamietol vo štvrtok žiadosť dvoch novinárov agentúry
Reuters, ktorých v januári obžalovali z porušenia štátneho
tajomstva, o prepustenie na kauciu. Informovala o tom agentúra
Reuters.
Právnik oboch novinárov na súde uviedol, že dokumenty, nájdené podľa polície pri zatknutí v ich vlastníctve, obsahovali informácie, ktoré už boli predtým zverejnené v novinových článkoch.
Miestnych novinárov Wa Lone (31) a Ťjo Sou U (27) zadržali vlani 12. decembra v jednej z okrajových štvrtí Rangúnu. Polícia ich prehľadala, pričom našla dve tajné vojenské správy a doklad o pobyte v Jakchainskom štáte, odkiaľ od augusta masovo utekajú príslušníci moslimskej menšiny Rohingov. Obom hrozí trest do 14 rokov väzenia.
Termín ďalšieho vypočutia bol stanovený na 6. februára.
Mjanmarské ministerstvo pre informácie už skôr uviedlo, že novinári boli zadržaní na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 1923, keď bolo Mjanmarsko, známe aj ako Barma, provinciou Britskej Indie.
Na prepustenie novinárov vyzvala samotná agentúra Reuters, ako aj viacero ďalších médií, novinárskych a ľudskoprávnych organizácií.
Niekdajšia líderka boja za demokraciu v Mjanmarsku Aun Schan Su Ťij je obviňovaná z potláčania slobody tlače, odkedy sa jej Národná liga za demokraciu v roku 2016 de facto ujala moci v krajine. V roku 2017 bolo v Mjanmarsku zadržaných najmenej 11 novinárov.
Právnik oboch novinárov na súde uviedol, že dokumenty, nájdené podľa polície pri zatknutí v ich vlastníctve, obsahovali informácie, ktoré už boli predtým zverejnené v novinových článkoch.
Miestnych novinárov Wa Lone (31) a Ťjo Sou U (27) zadržali vlani 12. decembra v jednej z okrajových štvrtí Rangúnu. Polícia ich prehľadala, pričom našla dve tajné vojenské správy a doklad o pobyte v Jakchainskom štáte, odkiaľ od augusta masovo utekajú príslušníci moslimskej menšiny Rohingov. Obom hrozí trest do 14 rokov väzenia.
Termín ďalšieho vypočutia bol stanovený na 6. februára.
Mjanmarské ministerstvo pre informácie už skôr uviedlo, že novinári boli zadržaní na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 1923, keď bolo Mjanmarsko, známe aj ako Barma, provinciou Britskej Indie.
Na prepustenie novinárov vyzvala samotná agentúra Reuters, ako aj viacero ďalších médií, novinárskych a ľudskoprávnych organizácií.
Niekdajšia líderka boja za demokraciu v Mjanmarsku Aun Schan Su Ťij je obviňovaná z potláčania slobody tlače, odkedy sa jej Národná liga za demokraciu v roku 2016 de facto ujala moci v krajine. V roku 2017 bolo v Mjanmarsku zadržaných najmenej 11 novinárov.
Copyright
© TASR 2018
