Názory na televíziu verejnej služby na
Slovensku II.
Inštitút pre verejné otázky na dnešnej tlačovej besede v Bratislave zverejnil výsledky výskumu názorov slovenskej verejnosti na existenciu a fungovanie televízie verejnej služby v SR. Ide o druhý komplexný výskum názorov verejnosti na túto problematiku, prvý takýto výskum realizoval Mediálny inštitút v roku 2000. Aj preto je tento výskum koncipovaný tak, aby okrem názorov na aktuálne dianie v súvislosti s médiami verejnej služby – a primárne Slovenskej televízie – ponúkol aj porovnanie získaných dát s údajmi z roku 2000.Inštitút pre verejné otázky realizoval tento výskum v rámci projektu Zlepšovanie schopností a kompetencie občianskej spoločnosti pri ovplyvňovaní budúcnosti médií verejnej služby ako zdroja korektných informácií pre informované rozhodovanie, priestoru pre zvyšovanie citlivosti na prejavy populizmu a faktora sociálnej kohézie. Ambíciou projektu, ktorý je financovaný vďaka grantu poskytnutého organizáciou Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe, je o. i.
analyzovať súčasné podmienky fungovania médií verejnej služby na Slovensku v porovnaní so štandardami v členských krajinách EBU, ich vplyv v spoločnosti;
skúmať názory verejnosti a zainteresovaných subjektov na fungovanie médií verejnej služby;
vytvoriť priestor na diskusiu zainteresovaných aktérov a vtiahnuť ich do diskusie o budúcej podobe médií verejnej služby; zvýšiť ich kompetenciu diskutovať o tomto probléme;
zvýšiť schopnosť občianskej spoločnosti formulovať relevantné návrhy riešení v súvislosti s budúcim vývojom médií verejnej služby v meniacich sa podmienkach mediálnych trhov v súvislosti s digitalizáciou vysielania;
komunikovať občanom a decision-makerom základné zistenia o význame médií verejnej služby pre mediálny systém na národnej úrovni a spôsoby, ako zlepšiť ich pôsobenie;
vytvoriť permanentnú platformu na diskusiu o médiách.
Týmto výskumom sa začína séria výskumných, publikačných a disseminačných aktivít, ktoré budú sprevádzať tento projekt v priebehu roka 2008.Inštitút pre verejné otázky sa venuje problematike médií verejnej služby, pretože vychádza z presvedčenia, že aj v čase zásadných technologických zmien v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania, ktoré vytvoria širší priestor pre nových poskytovateľov obsahu stále existuje priestor, ktorý nedokáže vyplniť nikto lepšie, ako médiá verejnej služby – pravda za podmienky, že budú fungovať tak, aby svojou programovou službou profesionálne napĺňali verejný záujem, ktorý si spoločnosť v danom čase v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania zadefinuje.
• STV dnes napĺňa predstavy o verejnoprávnom charaktere približne polovice slo-venskej populácie (úplne spĺňa 8 %, čiastočne spĺňa 45 %)
• Štvrtina slovenskej populácie nie je spokojná so spôsobom, ako STV napĺňa ich predstavy o verejnoprávnom charaktere (pre 7 % vôbec nespĺňa, pre 20 % čias-točne nespĺňa)
• Spustenie športového kanála v auguste 2008 víta 39 % opýtaných, takmer polo-vica verejnosti (45 %) sa k tomuto zámeru STV stavia s nezáujmom, ďalších 13 % ho odmieta.
Medzi respondentmi, ktorí sú s STV spokojní, je nadpriemerne často staršia a rurálna časť populácie (obyvatelia najmenších obcí), ako aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. V politickej optike je napĺňanie týchto predstáv polarizované podľa pozdĺžnej línie koalícia – opozícia. Zatiaľ čo 59 percentám stúpencov Smeru-SD a 76 percentám stúpencov KSS Slovenská televízia ich predstavy o verejnoprávnej televízii spĺňa, opačný názorový pól zastupujú najmä prívrženci SDKÚ-DS (48 %).
Vzhľadom na primárne dôvody spokojnosti resp. nespokojnosti s „verejnoprávnym“ charakterom STV, kto-rými sú najmä spokojnosť s ponúkaným programom či konkrétnymi reláciami, ako aj vo svetle rapídneho ná-rastu neochoty platiť „koncesionárske“ poplatky (len 17 % opýtaných ich preferuje ako hlavný zdroj financo-vania médií verejnej služby) však nemožno z týchto výsledkov odvodzovať záver o silnom verejnom konsenze o existencii médií verejnej služby – keďže ten je dnes naviazaný najmä na spokojnosť resp. nespokojnosť s aktuálnou programovou ponukou, nie na hodnotenie napĺňania jednotlivých atribútov verejnej služby.
Prevažujúca časť verejnosti (32 %) preferuje v prípade spúšťania nových programov STV seriálový a filmový kanál, viac ako štvrtina (27 %) prírodopisný kanál, 23 % dokumentárny. Športový kanál je v preferenciách verejnosti na štvrtom mieste (22 %), spravodajský až na siedmom (14 %).
Vyplynulo to z výskumu názorov slovenskej verejnosti na existenciu a fungovanie médií verejnej služby v SR, ktorý realizoval Inštitút pre verejné otázky v apríli 2008. Výskum sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1 080 respondentov vo veku od 18 rokov.
IVO realizoval tento výskum v rámci projektu Zlepšovanie schopností a kompetencie občianskej spoločnosti pri ovplyvňovaní budúcnosti médií verejnej služby ako zdroja ko-rektných informácií pre informované rozhodovanie, priestoru pre zvyšovanie citlivosti na prejavy populizmu a faktora sociálnej kohézie. Projekt je financovaný vďaka grantu poskytnutého organizáciou Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe.
O projekte
Inštitút pre verejné otázky realizuje v roku 2008 projekt Zlepšovanie schopností a kompetencie občianskej spoločnosti pri ovplyvňovaní budúcnosti médií verejnej služby ako zdroja korektných informácií pre infor-mované rozhodovanie, priestoru pre zvyšovanie citlivosti na prejavy populizmu a faktora sociálnej kohézie.
Ambíciou projektu je o. i.
• analyzovať súčasné podmienky fungovania médií verejnej služby na Slovensku v porovnaní so štandar-dami v členských krajinách EBU, ich vplyv v spoločnosti; • skúmať názory verejnosti a zainteresovaných subjektov na fungovanie médií verejnej služby; • vytvoriť priestor na diskusiu zainteresovaných aktérov a vtiahnuť ich do diskusie o budúcej podobe médií verejnej služby; • zvýšiť ich kompetenciu diskutovať o tomto probléme; • zvýšiť schopnosť občianskej spoločnosti formulovať relevantné návrhy riešení v súvislosti s budúcim vý-vojom médií verejnej služby v meniacich sa podmienkach mediálnych trhov v súvislosti s digitalizáciou vysielania; • komunikovať občanom a decision-makerom základné zistenia o význame médií verejnej služby pre me-diálny systém na národnej úrovni a spôsoby, ako zlepšiť ich pôsobenie; • vytvoriť permanentnú platformu na diskusiu o médiách.
Výskumom, ktorého výsledky zverejňujeme, sme odštartovali sériu výskumných, publikačných a dissemi-načných aktivít, ktoré budú sprevádzať tento projekt v priebehu roka 2008.
Inštitút pre verejné otázky sa venuje problematike médií verejnej služby, pretože vychádza z presvedčenia, že aj v čase zásadných technologických zmien v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania, ktoré vytvo-ria širší priestor pre nových poskytovateľov obsahu, stále existuje priestor, ktorý dokážu najlepšie vyplniť médiá verejnej služby – pravda za podmienky, že budú fungovať tak, aby svojou programovou službou profesionálne napĺňali verejný záujem, ktorý si spoločnosť v danom čase v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania zadefinuje.
Hlavné zistenia
Vnímanie STV ako verejnoprávnej televízie
• V roku 2000 bola medzi respondentmi, ktorí tvrdili, že STV spĺňa ich predstavy o verejnoprávnosti nadpriemerne často zastúpená najmä staršia a sociálne slabšia časť populácie, v roku 2008 je to ok-rem staršej aj rurálna časť populácie (obyvatelia najmenších obcí) a najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia. To naznačuje o. i. aj istú diferenciáciu v očakávaniach, resp. v predstavách o tom, čo by STV ma-la ako verejnoprávna televízia divákom prinášať.
• Medzi respondentmi, pre ktorých STV nespĺňa ich predstavy o verejnoprávnej TV zostalo rovnako ako v roku 2000 nadpriemerne viac kritikov z radov mladších a vzdelanejších ľudí, v roku 2008 medzi nich pribudlo nadpriemerne viac respondentov z mestského prostredia (obyvatelia miest s počtom obyvateľov od 20 0000 do 100 000).
• V politickej optike je napĺňanie týchto predstáv polarizované podľa pozdĺžnej línie koalícia – opozícia. Zatiaľ čo 59 percentám stúpencov Smeru-SD a 76 percentám stúpencov KSS Slovenská televízia ich predstavy o verejnoprávnej televízii spĺňa, opačný názorový pól zastupujú najmä prívrženci SDKÚ-DS (48 %).
• Najvýznamnejšie dôvody pre spokojnosť s STV boli spokojnosť so širokou ponukou programov (20 %), objektívnosť a vyváženosť v spravodajstve, v informovaní či programovej skladbe (19 %) a jej nekomerčný charakter (17 %). Medzi ďalšie dôvody patria tiež dôraz na to, že je určená pre všetky skupiny, vrstvy divákov (11 %) a spokojnosť s konkrétnymi reláciami (10 %).
• Medzi kľúčové dôvody nespokojnosti s STV patria predovšetkým nezaujímavý program, absencia konkrétnych (požadovaných) relácií, vysielanie reklamy v spojení s komercionalizáciou STV a neobjektívne spravodajstvo. Menej často sa môžeme stretnúť s dôvodom, že STV je spolitizovaná, že v nej chýba pôvodná tvorba, alebo že často reprízuje relácie.
Záujem o nové kanály STV
• Prevažujúca časť verejnosti (32 %) preferuje seriálový a filmový kanál, viac ako štvrtina (27 %) prírodo-pisný kanál, 23 % dokumentárny.
• Na štvrtom mieste v preferenciách verejnosti je športový kanál (22 %), až na siedmom spravodajský kanál (14 %).
• 19 % opýtaných by dalo prednosť kanálu venovanému archívnym reláciám, t. j. programom pre pamät-níkov. Ostatné tematické kanály preferuje oveľa menšia časť populácie – hudobný 15 %, spravodajský 14 %, o vede a technike 11 %, o varení 10 %, detský 9 % alebo kanál pre domácich majstrov 7 % opýtaných.
• Spustenie športového kanála v auguste 2008 s tým, že ho bude zatiaľ vysielať iba prostredníctvom satelitu a káblových rozvodov by privítalo 39 % respondentov, pričom 45 % sa k takémuto zámeru STV postavilo s nezáujmom a ďalších 13 % ho odmieta.
• Spustenie športového kanála nadpriemerne podporujú nielen muži a mladšia generácia, ale aj respondenti s vysokoškolským vzdelaním, kvalifikovaní robotníci, podnikatelia alebo živnostníci. Zo sociálno-ekonomického pohľadu má športový kanál zasa nadpriemerne vysokú podporu medzi respondentmi z finančne dobre zabezpečených domácností a respondentmi s nadpriemernými príjmami (nad 30 000 Sk mesačne). Z geografického pohľadu by spustenie takéhoto kanála privítali najmä obyvatelia veľkých slovenských miest (50 000 – 100 000) a obyvatelia Žilinského kraja.
Profil divákov STV, spôsob príjmu TV a vybavenosť domácností
• K najintenzívnejším divákom Slovenskej televízie patria najmä ľudia z radov staršej, menej vzde-lanej, sociálne slabšej a vidieckej časti populácie. Z politického pohľadu tu majú nadpriemerné zastúpenie predovšetkým stúpenci KDH, ĽS-HZDS a Smeru-SD.
• Tých, čo sledujú STV zriedkavo alebo vôbec môžeme najčastejšie nájsť medzi mužmi, mladšou populá-ciou (18 – 44-roční) ľuďmi s nižším vzdelaním, študentmi alebo skupinami s priemernými príjmami. Častejšie sú nimi aj obyvatelia metropol Bratislavy a Košíc, občania maďarskej národnosti a obyvatelia Nit-rianskeho kraja. Z politického pohľadu tu majú nadpriemerné zastúpenie predovšetkým stúpenci SMK a nevoliči.
• Na základe takto vyprofilovaného sociálno-demografického členenia sa dá usudzovať, že za rozdielnou intenzitou bude stáť pravdepodobne odlišný životný štýl, trávenie voľného času i hlbšie zakorenené predstavy a návyky z minulých rokov, kedy komerčné média a konkurenčné prostredie boli iba cudzím slovom s negatívnym významom. Celkom logicky tak vyznieva fakt, že intenzívni diváci STV sa grupu-jú prevažne z radov staršej, menej vzdelanej a rurálnej časti obyvateľstva a naopak nízka intenzita sledovania verejnoprávnej televízie je typickejšia skôr pre mladšiu, vzdelanejšiu a mestskejšiu časť populácie.
• Z pohľadu spôsobu príjmu TV signálu v zásade platí, že ak daný spôsob príjmu umožňuje väčšie spektrum TV kanálov a teda logicky väčší výber, podiel intenzívnych divákov STV ubúda. Napríklad spomedzi tých, ktorí majú vlastnú anténu, sleduje Slovenskú televíziu intenzívne takmer tretina (32 %) respondentov, ale medzi tými, čo vlastnia káblovku, satelit, mikrovlnnú anténu či internet je to iba štvrtina a menej respondentov (16 % - 26 %).
Financovanie
• Podľa 58 % občanov SR by mal byť hlavným zdrojom financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu štátny rozpočet.
• 59 % opýtaných deklaruje ochotu zúčastniť sa referenda o zrušení koncesionárskych poplatkov.
• 88 % zo zúčastnených by hlasovalo za zrušenie koncesionárskych poplatkov.
• Koncesionárske poplatky, ktoré dnes predstavujú hlavný zdroj financovania STV aj SRo, preferuje ako hlavný zdroj financovania médií verejnej služby na Slovensku iba 17 %. Ďalších 17 % si myslí, že by ním mali byť príjmy z reklamy.
Spravodajstvo
• Spravodajstvo Slovenskej televízie je hlavným informačným zdrojom pre 27 % populácie. Spravo-dajstvo STV je nadpriemerne často uvádzané ako hlavný zdroj informovania o dianí u nás i vo svete najmä medzi ženami, staršou, menej vzdelanou a rurálnou časťou populácie. Z politického pohľadu tento zdroj preferujú stúpenci ĽS-HZDS a Smeru-SD.
• Prevažujúca časť obyvateľstva (44 %) hodnotí spravodajstvo STV ambivalentne, tretina ho pova-žuje za objektívne a vyvážené, za neobjektívne a nevyvážené ho považuje 6 % opýtaných.
• Najčastejším hlavným informačným zdrojom slovenskej populácie je spravodajstvo súkromných televízií – pre 38 % populácie.
• Internet ako hlavný zdroj informovania o dianí doma a vo svete v súčasnosti využíva ako hlavný informačný zdroj 12 % populácie. Na posledné miesta tak odsunul dva kľúčové typy médií, ktoré v oblasti spravodajstva dominovali desaťročia - tlač (11 %) a rozhlas (9 %).
Názory na televíziu verejnej služby na Slovensku II. Výskumná správa
Hosťami Zlatice Puškárovej v relácii Na telo dňa 1.6.2008 je Marek Maďarič - minister kultúry a podpredseda SMERU-SD a Ivan Mikloš - podpredseda SDKÚ-DS.Témy: 1.) Hodnotenie dvojročného vedenia kabinetu Roberta Fica, 2.) Koalično-opozičné vzťahy
Slovenská televízia sa pripája k snahe FC Spartak Trnava a Slovenského futbalového zväzu v boji proti vandalizmu a výtržnostiam na štadiónoch. Z tohto dôvodu sa STV rozhodla vyhovieť žiadosti FC Spartak Trnava a Slovenského futbalového zväzu a pôvodne plánovaný priamy prenos zápasu FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava nahradí prenosom zápasu FC Nitra –Trenčín, ktorý bude vysielať v tom istom čase v sobotu 31. mája 2008 od 17:20 h na Dvojke.