Slovensku II.
• STV dnes napĺňa predstavy o verejnoprávnom charaktere približne polovice slo-venskej populácie (úplne spĺňa 8 %, čiastočne spĺňa 45 %)
• Štvrtina slovenskej populácie nie je spokojná so spôsobom, ako STV napĺňa ich predstavy o verejnoprávnom charaktere (pre 7 % vôbec nespĺňa, pre 20 % čias-točne nespĺňa)
• Spustenie športového kanála v auguste 2008 víta 39 % opýtaných, takmer polo-vica verejnosti (45 %) sa k tomuto zámeru STV stavia s nezáujmom, ďalších 13 % ho odmieta. Medzi respondentmi, ktorí sú s STV spokojní, je nadpriemerne často staršia a rurálna časť populácie (obyvatelia najmenších obcí), ako aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. V politickej optike je napĺňanie týchto predstáv polarizované podľa pozdĺžnej línie koalícia – opozícia. Zatiaľ čo 59 percentám stúpencov Smeru-SD a 76 percentám stúpencov KSS Slovenská televízia ich predstavy o verejnoprávnej televízii spĺňa, opačný názorový pól zastupujú najmä prívrženci SDKÚ-DS (48 %). Vzhľadom na primárne dôvody spokojnosti resp. nespokojnosti s „verejnoprávnym“ charakterom STV, kto-rými sú najmä spokojnosť s ponúkaným programom či konkrétnymi reláciami, ako aj vo svetle rapídneho ná-rastu neochoty platiť „koncesionárske“ poplatky (len 17 % opýtaných ich preferuje ako hlavný zdroj financo-vania médií verejnej služby) však nemožno z týchto výsledkov odvodzovať záver o silnom verejnom konsenze o existencii médií verejnej služby – keďže ten je dnes naviazaný najmä na spokojnosť resp. nespokojnosť s aktuálnou programovou ponukou, nie na hodnotenie napĺňania jednotlivých atribútov verejnej služby. Prevažujúca časť verejnosti (32 %) preferuje v prípade spúšťania nových programov STV seriálový a filmový kanál, viac ako štvrtina (27 %) prírodopisný kanál, 23 % dokumentárny. Športový kanál je v preferenciách verejnosti na štvrtom mieste (22 %), spravodajský až na siedmom (14 %). Vyplynulo to z výskumu názorov slovenskej verejnosti na existenciu a fungovanie médií verejnej služby v SR, ktorý realizoval Inštitút pre verejné otázky v apríli 2008. Výskum sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1 080 respondentov vo veku od 18 rokov. IVO realizoval tento výskum v rámci projektu Zlepšovanie schopností a kompetencie občianskej spoločnosti pri ovplyvňovaní budúcnosti médií verejnej služby ako zdroja ko-rektných informácií pre informované rozhodovanie, priestoru pre zvyšovanie citlivosti na prejavy populizmu a faktora sociálnej kohézie. Projekt je financovaný vďaka grantu poskytnutého organizáciou Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe.
O projekte
Inštitút pre verejné otázky realizuje v roku 2008 projekt Zlepšovanie schopností a kompetencie občianskej spoločnosti pri ovplyvňovaní budúcnosti médií verejnej služby ako zdroja korektných informácií pre infor-mované rozhodovanie, priestoru pre zvyšovanie citlivosti na prejavy populizmu a faktora sociálnej kohézie. Ambíciou projektu je o. i. • analyzovať súčasné podmienky fungovania médií verejnej služby na Slovensku v porovnaní so štandar-dami v členských krajinách EBU, ich vplyv v spoločnosti; • skúmať názory verejnosti a zainteresovaných subjektov na fungovanie médií verejnej služby; • vytvoriť priestor na diskusiu zainteresovaných aktérov a vtiahnuť ich do diskusie o budúcej podobe médií verejnej služby; • zvýšiť ich kompetenciu diskutovať o tomto probléme; • zvýšiť schopnosť občianskej spoločnosti formulovať relevantné návrhy riešení v súvislosti s budúcim vý-vojom médií verejnej služby v meniacich sa podmienkach mediálnych trhov v súvislosti s digitalizáciou vysielania; • komunikovať občanom a decision-makerom základné zistenia o význame médií verejnej služby pre me-diálny systém na národnej úrovni a spôsoby, ako zlepšiť ich pôsobenie; • vytvoriť permanentnú platformu na diskusiu o médiách. Výskumom, ktorého výsledky zverejňujeme, sme odštartovali sériu výskumných, publikačných a dissemi-načných aktivít, ktoré budú sprevádzať tento projekt v priebehu roka 2008. Inštitút pre verejné otázky sa venuje problematike médií verejnej služby, pretože vychádza z presvedčenia, že aj v čase zásadných technologických zmien v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania, ktoré vytvo-ria širší priestor pre nových poskytovateľov obsahu, stále existuje priestor, ktorý dokážu najlepšie vyplniť médiá verejnej služby – pravda za podmienky, že budú fungovať tak, aby svojou programovou službou profesionálne napĺňali verejný záujem, ktorý si spoločnosť v danom čase v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania zadefinuje.
Hlavné zistenia
Vnímanie STV ako verejnoprávnej televízie
• V roku 2000 bola medzi respondentmi, ktorí tvrdili, že STV spĺňa ich predstavy o verejnoprávnosti nadpriemerne často zastúpená najmä staršia a sociálne slabšia časť populácie, v roku 2008 je to ok-rem staršej aj rurálna časť populácie (obyvatelia najmenších obcí) a najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia. To naznačuje o. i. aj istú diferenciáciu v očakávaniach, resp. v predstavách o tom, čo by STV ma-la ako verejnoprávna televízia divákom prinášať.
• Medzi respondentmi, pre ktorých STV nespĺňa ich predstavy o verejnoprávnej TV zostalo rovnako ako v roku 2000 nadpriemerne viac kritikov z radov mladších a vzdelanejších ľudí, v roku 2008 medzi nich pribudlo nadpriemerne viac respondentov z mestského prostredia (obyvatelia miest s počtom obyvateľov od 20 0000 do 100 000).
• V politickej optike je napĺňanie týchto predstáv polarizované podľa pozdĺžnej línie koalícia – opozícia. Zatiaľ čo 59 percentám stúpencov Smeru-SD a 76 percentám stúpencov KSS Slovenská televízia ich predstavy o verejnoprávnej televízii spĺňa, opačný názorový pól zastupujú najmä prívrženci SDKÚ-DS (48 %).
• Najvýznamnejšie dôvody pre spokojnosť s STV boli spokojnosť so širokou ponukou programov (20 %), objektívnosť a vyváženosť v spravodajstve, v informovaní či programovej skladbe (19 %) a jej nekomerčný charakter (17 %). Medzi ďalšie dôvody patria tiež dôraz na to, že je určená pre všetky skupiny, vrstvy divákov (11 %) a spokojnosť s konkrétnymi reláciami (10 %).
• Medzi kľúčové dôvody nespokojnosti s STV patria predovšetkým nezaujímavý program, absencia konkrétnych (požadovaných) relácií, vysielanie reklamy v spojení s komercionalizáciou STV a neobjektívne spravodajstvo. Menej často sa môžeme stretnúť s dôvodom, že STV je spolitizovaná, že v nej chýba pôvodná tvorba, alebo že často reprízuje relácie.
Záujem o nové kanály STV
• Prevažujúca časť verejnosti (32 %) preferuje seriálový a filmový kanál, viac ako štvrtina (27 %) prírodo-pisný kanál, 23 % dokumentárny. • Na štvrtom mieste v preferenciách verejnosti je športový kanál (22 %), až na siedmom spravodajský kanál (14 %). • 19 % opýtaných by dalo prednosť kanálu venovanému archívnym reláciám, t. j. programom pre pamät-níkov. Ostatné tematické kanály preferuje oveľa menšia časť populácie – hudobný 15 %, spravodajský 14 %, o vede a technike 11 %, o varení 10 %, detský 9 % alebo kanál pre domácich majstrov 7 % opýtaných. • Spustenie športového kanála v auguste 2008 s tým, že ho bude zatiaľ vysielať iba prostredníctvom satelitu a káblových rozvodov by privítalo 39 % respondentov, pričom 45 % sa k takémuto zámeru STV postavilo s nezáujmom a ďalších 13 % ho odmieta. • Spustenie športového kanála nadpriemerne podporujú nielen muži a mladšia generácia, ale aj respondenti s vysokoškolským vzdelaním, kvalifikovaní robotníci, podnikatelia alebo živnostníci. Zo sociálno-ekonomického pohľadu má športový kanál zasa nadpriemerne vysokú podporu medzi respondentmi z finančne dobre zabezpečených domácností a respondentmi s nadpriemernými príjmami (nad 30 000 Sk mesačne). Z geografického pohľadu by spustenie takéhoto kanála privítali najmä obyvatelia veľkých slovenských miest (50 000 – 100 000) a obyvatelia Žilinského kraja. Profil divákov STV, spôsob príjmu TV a vybavenosť domácností • K najintenzívnejším divákom Slovenskej televízie patria najmä ľudia z radov staršej, menej vzde-lanej, sociálne slabšej a vidieckej časti populácie. Z politického pohľadu tu majú nadpriemerné zastúpenie predovšetkým stúpenci KDH, ĽS-HZDS a Smeru-SD. • Tých, čo sledujú STV zriedkavo alebo vôbec môžeme najčastejšie nájsť medzi mužmi, mladšou populá-ciou (18 – 44-roční) ľuďmi s nižším vzdelaním, študentmi alebo skupinami s priemernými príjmami. Častejšie sú nimi aj obyvatelia metropol Bratislavy a Košíc, občania maďarskej národnosti a obyvatelia Nit-rianskeho kraja. Z politického pohľadu tu majú nadpriemerné zastúpenie predovšetkým stúpenci SMK a nevoliči. • Na základe takto vyprofilovaného sociálno-demografického členenia sa dá usudzovať, že za rozdielnou intenzitou bude stáť pravdepodobne odlišný životný štýl, trávenie voľného času i hlbšie zakorenené predstavy a návyky z minulých rokov, kedy komerčné média a konkurenčné prostredie boli iba cudzím slovom s negatívnym významom. Celkom logicky tak vyznieva fakt, že intenzívni diváci STV sa grupu-jú prevažne z radov staršej, menej vzdelanej a rurálnej časti obyvateľstva a naopak nízka intenzita sledovania verejnoprávnej televízie je typickejšia skôr pre mladšiu, vzdelanejšiu a mestskejšiu časť populácie. • Z pohľadu spôsobu príjmu TV signálu v zásade platí, že ak daný spôsob príjmu umožňuje väčšie spektrum TV kanálov a teda logicky väčší výber, podiel intenzívnych divákov STV ubúda. Napríklad spomedzi tých, ktorí majú vlastnú anténu, sleduje Slovenskú televíziu intenzívne takmer tretina (32 %) respondentov, ale medzi tými, čo vlastnia káblovku, satelit, mikrovlnnú anténu či internet je to iba štvrtina a menej respondentov (16 % - 26 %).
Financovanie
• Podľa 58 % občanov SR by mal byť hlavným zdrojom financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu štátny rozpočet. • 59 % opýtaných deklaruje ochotu zúčastniť sa referenda o zrušení koncesionárskych poplatkov. • 88 % zo zúčastnených by hlasovalo za zrušenie koncesionárskych poplatkov. • Koncesionárske poplatky, ktoré dnes predstavujú hlavný zdroj financovania STV aj SRo, preferuje ako hlavný zdroj financovania médií verejnej služby na Slovensku iba 17 %. Ďalších 17 % si myslí, že by ním mali byť príjmy z reklamy.
Spravodajstvo
• Spravodajstvo Slovenskej televízie je hlavným informačným zdrojom pre 27 % populácie. Spravo-dajstvo STV je nadpriemerne často uvádzané ako hlavný zdroj informovania o dianí u nás i vo svete najmä medzi ženami, staršou, menej vzdelanou a rurálnou časťou populácie. Z politického pohľadu tento zdroj preferujú stúpenci ĽS-HZDS a Smeru-SD.
• Prevažujúca časť obyvateľstva (44 %) hodnotí spravodajstvo STV ambivalentne, tretina ho pova-žuje za objektívne a vyvážené, za neobjektívne a nevyvážené ho považuje 6 % opýtaných. • Najčastejším hlavným informačným zdrojom slovenskej populácie je spravodajstvo súkromných televízií – pre 38 % populácie. • Internet ako hlavný zdroj informovania o dianí doma a vo svete v súčasnosti využíva ako hlavný informačný zdroj 12 % populácie. Na posledné miesta tak odsunul dva kľúčové typy médií, ktoré v oblasti spravodajstva dominovali desaťročia - tlač (11 %) a rozhlas (9 %). Názory na televíziu verejnej služby na Slovensku II. Výskumná správa
